Vonkajšok - Záhrada s fontánou

/ Kto to bol??!!!! nech zakusi ostrie mojho meca!!!!ten zradca!!! /

* Možno to bolo unahlene ale nechcel cakat už ani chvilu. Tuzil byt navždy spojeny so Shiroi , silou lasky aj manzelskeho slubu. Ked videl zavahanie v jej ociach musel priznat sam pred sebou že ho ocakaval no aj tak necakal, že ho to tolko sklame. To bol cely on musel mat vždy vsetko po com zatužil a ked sa mu to nepodarilo dosiahnut...bol ako maly chlapec. No skutočne len bol lebo teraz už konecne dospel a nechcel Shiroi do nicoho tlacit. Chcel jej dat tolko casu na rozmyslenie kolko len bude potrebovat. Bude na nu cakat aj do konca svojho zivota co mohlo trvat ešte dlhe roky alebo len chvilu pretože sa blizila vojna. Na tom mu vsak v tejto chvili vobec nezalezalo. Zalezalo mu len na Shiroi. Nesmie opat zopakovat tu istu chybu. Usmev mu možno pohasol no stale ho mal na perach aj ked sa mu don vkradol tažko potlacany smutok.* Zdravy rozum som nechal za sebou už davno...* objal Shiroi okolo pasa a naklonil hlavu trochu nabok.* ...Možno som sa ta na to nemal opytat tak skoro. Vystrasil som ta tym.* zobral jej ruku, na ktorej sa teraz skvel prsten a prilozil si ju dlanou k licu. Zatvoril oci a vsetkymi zmyslami vnimal ten dotyk, jednoduchy a predsa taky krasny. * Ten prsten mi ako jednu z mala po sebe zanechala moja matka. Nosil som ho s laskou, pretože žene, ktorej predtym patril som miloval ešte predtým než som otvoril svoje oci.* Odtiahol si Shiroinu ruku od lica aby sa mohol pozriez na prsten, ktorý jej nasadil na prst len predchvilou. * A teraz som ho dal žene, ktorú budem milovat až do chvile kym ich navždy nezavriem. Nebudem na teba tlacit a presviedcat ta...namiesto toho ta len prosim nechaj si ho. A dovtedy...* pobozkal prsten na Shiroinej ruke.*...sa budem snazit rozptylit tvoje obavy. Myslim že by som mal zacat hned.* odvetil zahadne a lahkym pohybom zlozil Shiroi na zem. Bruskom palca jej prešiel po neznej krivke pier a spod privretych oci si vychutnaval pohlad, ktorý sa mu naskytol na jej tvar.* Samozrejme iba ak to chces. Ches ma spoznat Shiroi ešte viac? Ches vediet o mne to dobre aj to zle, ktoreho bolo v knecnom dosledku viac nez toho dobreho?* naklonil sa až sa perami priblizil k tym jej , ale nepobozkal ju. Zrazu od nej o niečo poodstupil a natiahol k nej ruku.* Neponukam ti lahky zivot ani ti neslubujem že každy den bude takydokonaly ako ten dnesny no ponukam ti svoju lasku v dobrom aj v zlom...

(( Dvaja, čo tu to tak húževnato sledujú *Nechce ukazovať prstom xD* Tak ja idem do hajan, zajtra odpíšem Príjemnú noc a krásne sníčky, kujem za ... pozoruhodnú RPGčku ))

*Presne vedela, čo si myslí. Aj keď ho poznala len krátko, v tomto ohľade vytušila, že na jeho strane bude trpká príchuť sklamania. A to ju netešilo. Napriek tomu vyslovila svoj nesúhlas, pretože nechcela Raita klamať, ale byť úprimná a myslieť to vážnejšie, viac než čokoľvek predtým vo svojom živote. Na to sa s ním poznala príliš krátko, obavy zvierali jej hrdlo do klieští, ktoré Shiroi privádzali pocit stiahnutého korzetu na jej hrudi. Bolo jej to ľúto, úprimne a naozaj ľúto, ale tak to bolo. Úsmev sa vytratil, zmizol, čo ju mrzelo väčšmi. Matka mu zanechala tento dar. Miloval ju, ako ona milovala jeho. Zvedavosť ju nútila spýtať sa, čo sa vlastne stalo, prečo už nežije. Raito bol synom Odysa. Práve preto nebola veľká pravdepodobnosť, že táto bytosť mala nejakú "stálu známosť". A možno aj áno, cesty osudu a lásky sú nevyspytateľné. Možno aj on sa do nej ponoril, do lásky svojej milej a utopil sa. Nebolo už viac pomoci ani záchrany. Ako inak, určite sa z toho dostal, predsa to bol nesmrteľný de Cruer, ktorý sa nenechal len tak zabiť najsilnejším pocitom všetkých živých bytostí. Kto vie... Čo by nechala matka jej, ak by mala možnosť? Mala, pretože to vedela, ale nezanechala nič. Lebo ona bola jej smrť, začala s ňou tancovať dávno a už nebolo vyslobodenia. To všetko však nebolo podstatné. Nesmierne si vážila, že tento šperkársky skvost, ktorý mu bol tak neuveriteľne drahý, dostala. Muselo to mať preňho neuveriteľnú cenu, pretože v tom drahokame sa ukrývali všetky jeho spomienky a láska k svojmu rodičovi, tak ako aj matkina láska k nemu. Jemne položila ruku do jeho dlane, ktorá jej naskytovala úplne novú cestu. Ako Raito sám povedal, každý deň nebude dokonalým, ako je dnešok, ale predsalen sa rozhodla kráčať po jeho boku. Chcela vedieť čo najviac. Spoznať ho do posledného detailu. Aj tak už nič nezmení jej názor, nech budú jeho činy akokoľvek ohavné. I ona mala svoj štít celý od krvi, nielen on.* Každý deň bude taký úžasný, ak budeš na blízku ty. Nezáleží na tom, či bude v paláci, alebo na odľahlom mieste. Pokým si tam ty, Raito, si všetko, čo k životu potrebujem. *Prsteň sa zaleskol v mesačnom svite, pretože bola bezoblačná noc a stieborný tanier lesknúci sa na oblohe žiaril.* Budem ti to musieť nejako splatiť... Pýtaj sa, a ja ti odpoviem

*Vstúpi do záhrady a otočí sa na princa
pozorujúc, ako aj on vchádza cez dvere.* To je pravda. *Prikývne.* Na
kvetoch ma fascinuje to, aké sú krehké a zraniteľné, no popritom tak
úžasne silné. Dokážu robiť divy, prežijú aj tie najväčšie mrazy a stále
tu budú. Budú sa s nami deliť o ich krásu, vôňu a moc. Ako malá som
snívala o tom, že raz budem botaničkou a objavím svoj vlastný kvet.
*Usmeje sa a rýchlym, no ladným krokom sa vyberie k najbližšiemu kvetu.
Od dverí viedla cesta, okolo ktorej rástli z oboch strán stromy a kry,
ktoré tvorili nad cetou hustú aleju. Dotkne sa purpurového kvetu kra,
ku ktorému pristúpila a jemne prejde po jeho lupeňoch, no kvet
neodtrhne. Ak by ho utrhla, zabránila by mu jeho prítok životodarnej
vody bez ktorej by dlho nevydržal a to Yuki nechcela. Zdvihla hlavu, no
namiesto čiernej zamatovej oblohy posiatej hviezdami sa jej naskytol
pohľad na husté koruny stromov z ktorých vyseli veľké strapce s drobnými
bledoružovými, až bielými kvetmi.* Nádhera. *Povie veselo a otočí sa k
princovi, no potom opäť zdvihne hlavu hore ku kvetom stromov a ruky
trochu nadvihne s dlaňami nahor, akoby čakala, že jej zopár kvetov do
nich napadá.*

*vošiel za ňou do záhrady a sledoval tú nádheru. obloha plná hviezd dotvára nádhernú a romantickú atmosféru a vytvárala akési čaro.*a prečo nejdete za svojim snom? čo vám bráni*spýtal sa jej a pozoroval, ako sa dotkla jedného z krásnych kvetov. aj napriek láske k týmto rastlinám, jeden zobral do rúk a zastrčil jej ho do vlasov.*

/ aha ako zrazu vsetci miluju kvety ten Valentín je čarovny sviatok ach jaj aj ked s amerikanizaciou nesuhlasim /

Ty mi nemusis nic splacat Shiroi.* na perach sa mu objavil usmev ked chytila jeho podavanu ruku. Neodmietla ho a tak mal nadej verit, že ma ešte sancu. Chcelo to vsak len čas.* Pod niekomu ta predstavim. * tajomne sa pousmial a jemne potiahol Shiroi po cesticke spat do tanecnej saly.*

(( Plagiátori Ale ja viem prečo tak Yuki miluje kvety ^_^ ))

*Bola zvedavá, kto to bol, s kým sa dnes ešte zoznámi a stretne. Potom si však premietla celý večer. Určite to bude jedna z tých žien, ktoré ho sprevádzali na ples. Pery sa jej zúžili do tenkej čiarky, keď sa nad tým zamyslela a išla mu v pätách.* Nie, ty máš totižto právo o mne vedieť, čo len chceš, čiže to nie je splácanie. *Pousmiala sa za zvuku krokov po betónovom chodníčku, pozdĺž ktorého boli rôzne kery s kvetmi najpestrejších farieb.*

( lebo bude moja sestra ? a ak mam parvdu nezapierajte )

* Viedol ju pemdzi zahony ozdobne vysadenych kvetov a rukou odhrnul splet dlhych konarikov. Nechal Shiroi prejst prvu a po tom co mu povedala zostal nepohnuto stat. Uz vedel na co chcel poznat odpoved.* Viktor. Aky je tvoj vztah k nemu?* v hlase sa mu na chvilu objavil tien ziarlivosti, ktory vsak vzapati zahnal a zvedavo cakal na odpoved.*

(( Nemáš Ale je to zaujímavý nápad ))

*Tá otázka ju naozaj prekvapila. Očakávala otázku z svojej minulosti, ešte predtým, než prišla na planéty Equillibria, ale nič z pracovného života, netožto ohľadom samotného Viktora. Bola to žiarlivosť v jeho tóne hlasu? Nad tým sa musela až v duchu uškrnúť, avšak svoje pobavenie neukázala navonok. Tá predstava by bola vlastne úplne absorudná, netaktná a neetická.* Je môj zamestnávateľ. Šéf. Nič viac. Bolo by to proti mojím zásadám prechovávať intímny vzťah k niekomu, ako je Viktor. Okrem toho, do dnes si pamätám jeho slová, že ak by sa zamiloval, mám tu ženu zabiť. *Mimovoľne sa pousmiala nad tým, že tejto vety bude raz neuveriteľne ľutovať, avšak aj tak to nemienila urobiť, aj napriek všetkému. Pred očami mala Alexandru, ktorú práve vypočúvali. To, čo bolo vtedy vyslovené, sa Shiroi zdalo teraz nemysliteľné.*

* To nebola odpoved, s ktorou sa mienil len tak uspokojit. Poznal svojho bratranca velmi dobre.* Prečo si sa rozhodla pracovat prave pre neho?* urbil par krokov dopredu a so zaujmom sa na Shiroi pozrel. Nebol to vsak pokus zacinat akukolvek hadku. Bol jednoducho len zvedavy a sama Shiroi mu povedala že sa može pytat na co chce.*

/ohovarate ma ???/

*Očividne mal na srdci viac, než očakávala, ale za túto "spoveď" si vlastne mohla tak povediac sama, ale neprekážalo jej to.* Z donútenia... Ale ak si to mám priznať, rada sa pohybujem v kruhoch, kde istou mierou môžem aj niečo ovplyvniť. Chuť moci poznáš veľmi dobre. *Aj napriek tomu, že sa k nej priblížil, zostala pokojná a jemný úsmev v sprievode s kľudnou melódiou hlasu naznačoval, že to myslela úprimne. Za žiadnu cenu by si nedovolila Raitovi klamať, už len kvôli tomu, že by sa cítila nadmieru vinná.*

((Strašne Inak, ohováranie je protizákonné, môžeš nás dať žalovať ))

/výborný nápad...už aj idem zažalovať vás...budete spolu vo vazeníííí to bude také romantické a budete sa môcť aj viziať /

* Pri Shiroiných slovach o moci sa trpko pousmial a odvratil hlavu trochu nabok.* Až prilis dobre viem ako chuti moc. Niekedy je to vsak prilis cervive susto aby sa dalo len tak prehltnut.* chytil Shiroi za ruku a viedol ju dalej po cesticke. Mal vsak nenahlivy krok akoby sa nikam neponahlal a bol skor na prechadzke. * Viktorove pole posobnosti je naozaj velke.* pri somienke na bratranca sa mu do hlasu vkradol chlad.* Dufam že sa k tebe správal slusne.* ruku jej zovrel možno o trochu silnejsie nez mal v umysle a tak si ju hned prilozil k peram a nezne pobozkal.*

/ ano a iba teraz sa do toho poriadne opriem /

*Zacítila Raitov pevnejší stisk, čo v nej vyvolalo ešte väčšie pobavenie, než predtým. Chránil si ju pred Viktorom, akoby on bol najväčší diabol, pokušiteľ, ktorý kráča a pred ním umiera všetko živé a šíri sa oheň pekiel. Shiroi to pripadalo viac než...milé. To slovo sa do jej mysli naposledy vkradlo naozaj veľmi dávno. Obe ruky položila na jeho teplé líca a pozrela sa mu priamo do očí, na znak toho, že neklamala. Síce vedela povedať lož aj za najhorších podmienok, ako bol úprimný rozhovor, ale nemienila to urobiť tu. Ani v najhoršom sne.* Raito... *Začala a na jej tvári sa jemný úsmev.*... Raito. *Prihovorila sa mu ešte raz, aby sa spamätal zo svojich domienok.* Viktor sa správal slušne, tak, ako zamestnávateľ. Nič medzi nami nebolo, dobre? *Mierne naklonila hlavu dopredu, aby zdôraznila svoju výpoveď. Venovala mu krátky a ľahučký bozk na pery, sťa dotyk belasého pierka a upravila čierny smoking, pretože bol v niektorých miestach pokrčený a nerovnomernosti ju vždy podvedome vyvázdali z miery.*

((Aké romantické A potom to pri úteku dopadne ako Bonny a Clyde ))

/hmm...to som nevidel...útek z vazenia som videl iba v prison braku...a tam chuda dievča skončilo bez hlavy.../

(( Tak títo dvaja zomreli spoločne ))

(( lol neee ...ja nechcem byt tvoja sestra, mam s tebou ine plany xDDD...navyse ja uz segru mam ^^...a co sa tych kvetov tyka...ty zi cely zivot pri kvetoch, nemiloval by si ich? Navyse Japonci maju obvzlast nadherny vztah ku kvetom a celkovo k prirode. ))

Niekedy sa stane, že vám do života príde niekto, alebo niečo, čo vám zbúra všetky vaše ideály a sny. A až potom zistíte, že snívať je vlastne úplne zbytočné. Už dávno som sa vzdala všetkých svojích snov a ideálov. Je to tak lepšie... *Povie stále sa dívajúc na koruny stromov. No keď dohovorí, tvár obráti k princovi a ruky zloží k telu. Stále sa usmievala, aj keď jej spomienky neboli zrovna najveselejšie. Keď k nej princ pristúpi a zdvihne ruku, aby jej zasunul kvet do vlasov, úsmev aj aj ona celá sa na krátku chvíľu zamrazila. Pozorne sledovala ako jeho ruku a pohľad, tak aj všetko ostatné naokolo. Bola tak zaujatá, že si ani neuvedomila, že trochu pootvorila ústa.*

*pokrúti hlavou*bez snou nemáte dôvod ísť ďalej a nemáte za čo bojovať*nesúhlasil s ňou.*ja som mal za celý svoj život len jedno želanie a to sa mi už sponilo. je to skvelý pocit, aj keď som mnohé roky žil v tom, že je to nemožné a bol som pre to sklamaný. no nádej je vždy, nemali by ste sa vzdávať*povedal a rukou jej priešile po líci*

* Prikryl Shiroine ruky, ktore mu polozila na lica svojimi a po tom lahkom bozku sa zatvaril nadmieru spokojne.* Olutoval by keby ti skrivil čo i len vlasok na hlave.* pokojne stal kym mu Shiroi napravala oblek a pritom bol ticho. Pri tom jednoduchom ukone o nej zistil dalsiu zaujimavu vec a pridal ju zoznamu veci, ktore na Shiroi miloval a ktore mu vyvolavali usmev na tvari.* Ohladom tejto temy ma ešte vela veci zaujima ale presunme ju na neskor.* nepriamo tak naznacil, že tuto noc nemieni stravit s nikym inym len so ženou, na ktoru sa prave pozeral. Neodolal a pobozkal Shiroi rovnako jemne ako ona pred chvilou pobozkala jeho.* Asi by som ti mal povedať že osoba, s ktorou ta chcem zoznam je žena. Presnejšie dve ženy.* zatvaril sa celkom nevinne a bol pripraveny Shiroine pripadne obavy zahnat bozkami.

***To máš pravdu Yuki.Japonci majú veľmi silný vzťah ku kvetom.Napríklad ku sakure.***

/ suhlasim s tebou Anoella .lol!: ja už k sakure tiež zacinam mat blizky vztah a to nie som japonec )

/ Pocujte moje drahe milovane ja už musim ist .lol!: tak vam želam krasny večer:) ahojte /

(( A ja mám blízky vzťah k Japoncom Premenujem sa na Sakuru

Buuu, tak papaaa ))

***Aj ja mám veeeeeľmi ale veeeeľmi silný vzťah ku sakure a takysto nie som japonec.***