Mesto

Kaede má kuriérsku firmu a ja mu pomáham roznášať veci po celom meste, ale aj mimo neho. Kávu...? *Spýtal sa z kuchyne, zatiaľ čo si pripravoval kávu pre seba samého. Mal pocit, akoby po ňom prešlo stádo byvolov.*

*pokrúti hlavou*zo zásady nepijem kávu*v toj jej niečo blislo hlavou. ak behá po meste, možno by jej aj vedel pomôcť*poznte veľa ľudí v meste? viete, rada by som našla pár ludí...

*Kávovar nepríjemne zahučal a začal pracovať na dávke kávy. Pri jej otázke sa opäť na ňu obrátil.* Poznám prakticky každého. *Odvetil jednoducho, ako si zobral šálku do pravej ruky, avšak ľavou omylom vrazil do pultu. Bytom sa rozľahol kovový zvuk. S pokojným krokom prešiel až do obývačky, kde si sadol do koženého kresla hneď oproti Alex. Kávu položil na presklenný stôl, naťahujúc sa po krabičke cigariet.* Smiem?

Pravdaže*odpovedala a rozmýšľala ako začať*viete,*začala pomaly*chcela by som nájsť svoju rodinu, ako malú si ma vzali do opateri...*nevedela akoto vysvetlí, nemohla povedať že ju uniesli mimozenšťania*...no a nič o svojej rodine neviem...*dokončila*

V tom prípade... *Konečne si zapálil cigaretu, slastne sa nadýchnuc nikotínu a dymu, ktorý mu už tak neuveriteľne chýbal.* ...by ste sa mali obrátiť ne miestny matričný úrad, prípadne ak ste bola adoptovaná, tak na detský domov. Nespomínate si, kde bývali? Prípadne ako vyzerali, prvé meno, priezvisko, prezývky, alebo aspoň časť mesta. *Spýtal sa jej na rovinu, pretože nechcel chodiť okolo horúcej kaše.*

ja neviem nič*povedala rovnako priamo.*meno aj priezvisko mi vybrali tí čo ma vychovali. teda nemám nijakú stopu, vlastne somsi ani neni istá, či som z tohto mesta. no podľa záznamov som si našla, že ked som sa objavila v komplexe, tak naposledy boli tu...takže predpokladam že som z tadiaľto

*Chvíľku mlčal. Ako by mohol nájsť jej rodinu, keď sa vlastne nemá čoho chytiť? Nevie dokonca ani priezvisko tejto ženy, či jej pôvod a slovo komplex v ňom vyvolalo zvedavé myšlienky. Odkiaľ je? Ako sa sem dostala? Avšak keby sa spýtal tieto otázky tak rýchlo a an rovinu, určite by ju vyľakal.* Neviem... Môžme sa pokúsiť hľadať podľa priezviska, lebo musíte mať to isté, ako vaši opatrovatelia

*opatrovateľia-zaznelo jej v hlave. skôr únoscovia...no to nemohla povedať. keby začala hovoriť o inaj planéte a živote na nej, pravdepodbne by skončila na psychiatrii, no priezvisko mu mohla povedať. aj tak ju podľa neho nemohol vypátrať*Ling Xiaoyu, som Alexandra Ling Xiaoyu*povedala nakoniec*

*Odklepol popol do malej keramickej mištičky, ktorá stála na presklenom stole.* Bohužiaľ... *Povedal ešte predtým, než si opäť potiahol.* ...mi to meno nič nehovorí.

*akoby aj mohlo pravdaže. bolo to meno vymyslené na Gyro, nie na Zemi. to meno nemohlo byť tu, no vedela že patrí do tohto mesta. nevedela kam, nevedela ku komu, no nemienila sa vzdať. neušla a nepodstúpila to riziko len preto, aby sa teraz vzdala. už nikdy nemala vidieť jedinú skutočnú priateľku, obetovala ju za slobodu a nájdenie minulosti, a nemohla sklamať ju, ani samú seba*to je vporiadku*povedala krátko*

*Táto žena ukrývala viac než kôpku tajomstiev, ktoré však pre ňho zostanú zapečatené, pretože mal pocit, že k nim sa dostane len človek, ktorému Alex naozaj dôveruje. Neprekážalo mu to, pretože aj on sám nebol príliš zhovorčivý potom, čo sa mu stalo. Vergill ju nemienil ani nútiť, ani vypočúvať, lebo by to bolo tak či tak marné. Načo hádzať hrach o stenu. Bude hovoriť sama, ak bude chcieť.* Máte nejaké bližšie plány? *Spýtal sa z čírej zvedavosti.*

*na chvíľu sa zamyslela*ešte presne neviem, no, v každom prípade vám tu nechcem robiť ťažkosti*povedala a stále si v hlave prehrávala možné plány do budúcnosti* vadilo by vám ak by sa tu zastavila jedna osoba v budúcnosti? iba na chvíľu?*spýtala sa zvedavo. jeho odpoved ju zaujímala, pretože si to musela premyslieť. všetko si dobre premyslieť....*

*Na chvíľu sa zamyslel, lebo býval s ním aj Kaede. Jemu to snáď prekážať nebude. Jemu neprekáža takmer nič, dokým mu niekto neuráža priateľov a dokým má dostatok prostriedkov na bankovom konte.* Myslím, že nie, ale asi nebude mať kde prespať. *Pousmial sa pri predstave, že teraz bude musieť spávať na gauči. Ani mu to neprekážalo, vždy zaspal tu a nad ránom odišiel do spálne.* Nie, to je v poriadku, zostaňte tu, dokým vám to bude vyhovovať

och, so spaním si nerobte starosti...on určite*no v tom stíchla. najradšej by si strelila facku, preiveľa rozprávala* myslím že to nebude problém *povedala nakoniec a začervenala sa*

*Nemohol urobiť nič iné, len sa pri jej slovách uškrnúť. Tak teda tak. Ale neprekážalo mu to, avšak nevedel, ako bude dotyčný reagovať na to, ked ju tu nájde v byte s dvoma chlapmi. Nevedomky si opäť potiahol z cigarety.* To je v poriadku. *Nechcel hovoriť nič na margo zámena, ktoré vyslovila a tým pádom jej dať dobrý dôvod, aby nadobudla sýtejšiu farbu červenej na lícach.*

* stále červená v líciach k nemu zdvihla zrak*ono*začala*ešte neviem ako to bude, sama som si to nepremyslela*povedala a začala premýšľať. ako dlho tu asi bude? všetky vecí má v komlpexe, vrátane peňazí ktoré používali ľudia.*veríte v paranormálne javy?*spýtala sa ho zrazu, sústredene sledujúc jeho reakciu*

*Bez rozmýšlania odpovedal, striedmo a jednoducho.* Verím v to, čo vidím. *Pousmial sa pri predstave na nejaké dvojmetrové čudo, ktoré ma veľké oči a zelenú pokožku. Ako vystrihnuté zo sci-fi filmu.*

*musela sa pousmiať nad jeho odpovedou. prestne toto čakala. verí v to čo vidí. ako každý normálny človek* to je dôvod prečo vám o sebe veľa nepoviem*usmiala sa pokojne* zavreli by ste ma na psychiatriu*povedala absolutne pokojne*

Verte mi... *Začal kľudným tónom.* ...je oveľa viac ľudí, ktorí by potrebovali zavrieť na nejaký ten čas. A verím v niečo vyššie, i keď som to v živote nezazrel. *Mykol plecami, zamýšľajúc sa nad vlastnými slovami. Čo táto žena tak úpenlivo skrývala?*

*nadýchla sa a spustila. nemala čo stratiť a tak ju nič nemohlo zastaviť*nežila som na Zemi*povedala krátko no výstižne. neskutočne bola zvedavá na reakciu*no som človek*dodala rýchlo*

*ked jej vo vrecku zavibroval mobil, nadskočila. rýchlo vytiahla mobil a zreničky zelených očí sa jej rozšírili. Na gyro sa šírili informácie až prirýchlo. chvíľu váhala, no potom zastrčila mobil spat do vrecka a nazatiaľ mu neodpísala, iba čakala na vergillovu odpoveď*

Chcete mi povedať... *Začal neisto, akoby kráčal po veľmi tenkej vrstve ľadu, ktorá sa každú chvíľu mohla preboriť.* ...že Zem nie je jediná obývaná planéta? *Pohľad uprel na mobil, ktorý nervózne zazvonil.* Kľudne si to vybavte

*pokrúti hlavou*má to čas*povedala, no pravý dôvod bol, že ešte nevedela ako to s chrisom vyrieši*pochopili ste to správne, Zem nieje ani zďaleka jediná planéta na ktorej je život*povedala a potom pokračoala*neviem či ste si to všimli, no po zemi miznú ľudia, často a nikdy ich nikto nenájde...vačšina z nich končí na niektorej z planét...*povedala bez okolkov.*

*Áno, niečo počul v správach, v rádiu a pár článkov dokonca prečítal aj v novinách, ale nebolo to pre túto dobu nič výnimočné. Taktiež si nevedel predstaviť ani to, že po 1500 rokoch rozvinutej technológie by ľudia nenašli tieto formy života.* Máte nejaké...dôkazy?

*dôkaz bola ona sama o sebe, no to mu nepovedala*nepotrebujem dôkaz, nechcem to nikde zverejňovať. Som jedna z unesených, no mňa si vzali na planétu ako dieťa, teda o svojom pôvode nič netuším. Som tu len preto, že pre nich som teraz už mrtva. Teda aspoň dúfam*dodala zamyslene*