Hl. mesto Telarionu

Luke Alberti



*To povedomé gesto záujmu z Gretcheminej strany mu vyvolalo na perách úsmev. Nebol predsa z cukru, aby sa ho bála dotknúť a keď sa zarazila sama iba sa zodvihol, obišiel stôl a posadil sa vedľa nej.* Nevadí mi to Gretchem, pokojne sa pozri.* Sám celkom netušil ako tetovanie vyzerá, pretože nebolo práve na mieste kde by sa naň najľahšie pozeralo a navyše si nechal narásť dlhé vlasy takže častokrát ani iní netušili, že nejaké tetovanie vôbec má. No podľa toho, čo mu hovorila matka a podľa jej vlastného tetovania tušil, že sa jednotlivé jeho čiary prelínajú a vytvárajú komplikovaný vzor, ktorý každému môže pripomínať niečo iné. Náhle sa uškrnul, keď si uvedomil, že Gretchem ako psychologičke obrazec možno povie viac.* To netuším. S rodičmi sme odišli, keď som mal štyri roky a potom tá planéta jednoducho prestala existovať.* ruku zovretú v päsť náhle uvoľnil naznačiac imaginárne rozplynutie a na okamih zmĺkol akoby nad niečím premýšľal. Možno si na svoj rodný domov veľmi nespomínal, ale keď o ňom hovoril cítil ako sa ho zmocňuje smútok. Akoby ten svet poznal a to dedičstvo mal v krvi, predkov, ktorých nikdy nespozná, pretože jeho korene už nejestvovali.* Asi sa v duchu pýtaš ako môže planéte len tak zmiznúť, ale Shinyii sa to stalo.* Potriasol hlavou a znovu nabehol na svoj odľahčený tón.* Tak, čo vidíš na tom tetovaní? Hovorí niečo o tom aký som milý, šarmantný a múdry?* zažartoval a rýchlo sa obzrel na Gretchem cez plece.*

Gretchem Blake




*Po Lukových slovách si uvedomila, že si zle vysvetlil to, že k nemu natiahla ruku. Nešlo len o tetovanie, jednoducho sa len chcela dotknúť jeho pokožky, no najmä svetlých vlasov. Ale tak, keď si presadol, bol ešte bližšie a dal jej viac možnosti na to takzvané obzeranie tetovania.* Nešlo o tetovanie, len...nič, zabudni na to *Nebol dôvod mu to vysvetľovať. Prehnaná úprimnosť v tomto prípade mohla skončiť habkaním a na to nemala chuť. Veď čo by mu aj povedala? Prepáč, to len sa mi zapáčilo obchytávať ti vlasy a prechádzať ti po tetovaní? Ako taký úchyl. Ale tak keď sa tak milo ponúkol, opatrne k nemu natiahla ruku, dotkla sa vlasov a pozrela na tetovanie. Teraz už ani nie tak zvedavo ako chcete prešla po jeho pokožke a slabo nečujne si povzdychla. Bolo to veľa čiar, nijaký konkrétny obrázok.* Potom ste mali šťastie že ste tam neboli. *Nevedela si predstaviť, ako taká planéta môže len tak zmiznúť. Môže byť zničená to áno, obsadená, ale zmiznutá? Čo ju uniesli iní ufóni?* Prečo ste odišli preč z planéty? *Spýtala sa napokon a očami prebehla po jeho tele, tvári. Stíchol, vyzeral zamyslene a ona uvažovala, či mu je smutno. To že bol malý nič neznamenalo, bola to rodná planéta, miesto kde sa narodil. Nemusel tam prežiť celý život aby ho k tomu miestu niečo viazalo. Pustila tetovanie a bez premýšľania si položila bradu na jeho plece, trochu sa oprúc o jeho chrbát. V prvom okamihu ho skoro objala, no zastavila sa dostatočne skoro aby robila hlúposti, i beztak nevedela, čo ju to popadlo. Možno to bolo len tým, že si už dlhšiu dobu uvedomovala, že pod tou tvárou drzáňa, ktorá ale bola príjemnou jednou stránkou jeho osobnosti, je aj niekto iný, kto city skrýva pred ostatnými.* Tvoje tetovanie je rovnako komplikované a záhadné ako si ty. Čiary si idú svojimi cestami, jedna taká akási výraznejšia si však cez ne razí cestu, je to asi tá správna čiara tvojho života. Ale okrem toho si aj všetko čo si menoval ty nafúkanec *Vyplazila mu jazyk a keďže sa k nej otočil a dostal sa tak blízko, pomaly sa zase telom vrátila na svoje miesto.*

Luke Alberti


*Potešila ho tým, čo povedala, ale ešte viac ho potešila tým, čo urobila predtým. To ako si o neho oprela hlavu mu rozprúdilo krv v celom tele, pretože aj srdce potom začalo biť rýchlejšie než zvyčajne. Mal chuť zasmiať sa a pokrútiť nad sebou hlavou. Čo sa to s ním deje? To on je predsa tým zvodcom, zatracovaným vyvrheľom, ktorému je všetko ukradnuté a teraz ho omráči niečo takéto?
Trochu otočil hlavu do strany takže sa lícom takmer dotýkal Gretcheminho čela a jej náhla blízkosť ho zvádzala k tomu, aby sa o ňu tiež oprel. No váhal príliš dlho a neskôr už s nevôľou pozoroval ako sa od neho odťahuje.* Odišli sme, lebo otec začal budovať svoje impérium tu a potreboval byť pritom. Obchodný kolos sa ťažko riadi z ústrania.* Tejto téme sa nechcel dlhšie venovať. Príliš ho to zvádzalo uvažovať o rodine, ktorú v podstate nemal. Toto bol jednoducho pripekný deň na to, aby ho zničil rozprávaním o tom, že celé detstvo prežil v podstate s cudzími ľuďmi a jedno, čo neznášal ešte viac ako sentiment bola ľútosť alebo súcit. Možno preto, že sa im ešte stále nenaučil čeliť.* Ale na tom už teraz nezáleží. Som tu, ty si tu...na čom viac záleží?* pomaly sa otočil ku Gretchem a prehodil jednu nohu cez bok lavičky, aby k nej mohol byť otočený tvárou v tvár. Možno sa stiahla, ale on ju tak ľahko nepustí. Drzo sa usmial a chytil Gretchem ruku obrátiac ju dlaňou nahor. Palcom zľahka prechádzal po čiare života.* Takže som milý, charizmatický, múdry a ešte k tomu aj neskutočne drzí, a to sa ti na mne páči. No tak Gretchem nezapieraj. A navyše tu pre teba niečo mám.* a vtedy si druhou rukou siahol do vrecka na košeli a spustil Gretchem do roztvorenej dlane retiazku s príveskom.*

Gretchem Blake



*Zase sama so sebou, neopierajúca sa o jeho plece sa jemne usmiala a počúvala dôvody. Samozrejme, že ju to nenapadlo. Nesprával sa ako decko zo spoločnosti, ani netrávil miesta ako oni, i preto občas úplne zabudla, kým je jeho otec. No on na to viditeľne nezabúdal, mala pocit že sa nechystá tak skoro zmieriť s tým ako to je. Nemohla sa čudovať, rodiny bohatých ľudí boli málokedy šťastné a tým ako sa Luke správal, ako rebeloval dával tiež najavo svoj názor.* Minulosť sa už nezmení, ale myslime aspoň pozitívne. Keby sa tak nestalo, asi by si zmizol spolu s planétou a nikdy by sme sa neocitli pri tomto chutnom obede, nevedela by som stále plávať a asi by som trávila ďalší deň v kacelárií. Takto sa hrám na chorú a užívam si skvelý deň. Vďaka tebe. *Sledovala ako sa otáča a prekvapene pozrela na jeho ruku, ktorou ju chytil. Zacítila dotyk na dlani, jemne sa usmiala a po tele jej prišli zimomriavky. Kútiky pery boli vytiahnuté do neurčitého zamysleného úsmevu, no zároveň dávala pozor a očami hľadela do tých jeho.* Zapieram hádam niečo? *Zasmiala sa pobavene. Nebola to náhodou ona, ktorá mu včera povedala, nech je taký ako zvyčajne. Áno, páčilo sa jej ako sa správal.* Áno, páči sa mi že si drzý i to ostatné. *Doplnila so smiechom, no potom pozrela na ruku, do ktorej jej skĺzlo niečo príjemne studené. Prívesok. Prekvapil ju, myslela si že idú na trhy aby ho tam pohľadala, no teraz ho mala v ruke. Akoby vedel že nejaký taký presne chcela, tvarom i veľkosťou. Zovrela ruku s príveskom a potom ho bez varovania objala.* Počuj ty milý charizmatický múdri drzáň, myslela som si že sme pracovali aby si si kúpil žuvačky a ja prívesok...*Zamrmlala mu do ucha, no bola rada. Netušila kedy to stihol, no bolo jej to úplne jedno. Tak isto jej bolo, vlastne nebolo jedno, že ho už mala pustiť ale ešte chvíľku spokojne vdychovala jeho vôňu a potom sa odtiahla s úsmevom na tvári.* Ďakujem Luke.*A potom sa ušknula a dodala* A za to objímanie prepáč, nechcela som ti kaziť image drzáňa, ale tak nikomu to nepoviem...*Zazubila sa*

Luke Alberti

Myslím, že s mojou povesťou si nemusíš robiť nijaké starosti.* zasmial sa chrapľavo, keď sa od neho Gretchem odtiahla hoci ju len veľmi nedobrovoľne púšťal zo svojho náručia. V prvom momente ho tým zaskočila, pretože nečakal taký spontánny prejav radosti. Priatelia, ktorých mal ho neobjímali, veď medzi chalanmi sa niečo také nenosilo. Maximálne tak potľapkanie po pleci alebo tľapnutie rúk no inak si vždy podvedome zachovával odstup. Dokonca aj pri ženách vedel byť šarmantný a pritom v istej miere stále odosobnený. Možno práve touto časťou svojej povahy druhých tak rozčuľoval, pretože s ním to bolo ako s hrou o ťahaní motúzika. Keď sa človeku už už zdalo, že ho konečne dostal znovu prekĺzol pomedzi prsty o niečo ďalej než predtým. Pri Gretchem neunikal. Teda aspoň nie tak často, ale čoraz viac sa k nej sám približoval. Tým, že na tejto pôde nebol až taký istý riskoval, že ublíži nielen sebe, ale predovšetkým jej a to rozhodne nechcel. Znovu sa preto stiahol za svoj provokačný úškrn a ledabolo pokrčil plecami.* Pokiaľ viem spomínala si aj pastelky. Tie som ti nekúpil.* zasmial sa a predtým než vstal si na hlavu nasadil šiltovku, ako inak šiltom dozadu. Košeľu si nechal uviazanú okolo pása pretože už v samotnom tričku mu bolo dosť horúco a chytil Gretchem za ruku, aby ju vytiahol na nohy.* Tak poď, pastelky čakajú. To mi pripomína...* zodvihol ruku a prstami si zamyslene poklopkal po spodnej pere, ktorá sa chvela v predzvesti úškrnu.*...aký postoj zastávaš k maľbe na telo?

Gretchem Blake



*Zasmiala sa. Veru, pastelky spomínala tiež, i keď by nečakala, že si za ten čas spomenie.* Máš pravdu, pastelky čakajú takže poďme nato. *Nechala sa vytiahnuť na nohy a veselo i keď poriadne najedeno vykračovala vedľa neho. Tá otázka, ktorú však vyslovil ju zastihla nepripravenú, netušila čo povedať.* No ja neviem, nikdy som nad tým nijako zvlášť neuvažovala. Videla som nejaké obrázky, niečo vyzeralo naozaj zaujímavo, niečo, no len som krútila hlavou. Nemám k tomu nijaký špecifický postoj. *Niektoré kresby boli naozaj úžasné, nakresliť niečo také na tele, klobúk dole. No odrazu k nemu prudko otočila hlavu, lebo Luke sa nepýtal nikdy len tak. Tak ako sa nepýtal čoho sa najviac bojí, čo by si rada kúpila, ani táto otázka nebola určite len tak pustená do vetra, akože konverzačne.* Chystáme sa nechať si kresliť na telo? *Upierala na neho zvedavý pohľad, zvedavá, čo sa dozvie. Odrazu sa jej ale opäť vynorili pred očami obrázky tých kresieb a nervózne pootvorila ústa.* Netreba byť náhodou pri tom bez oblečenia? Byť nahý? *Nech pátrala v hlave kdekoľvek, všetky pokreslené slečny boli nahé.*

Luke Alberti





*Spolu s Gretchem sa zaradil do prúdu návštevníkov, ktorí v skupinkách prechádzali okolo nich a zvolil nenáhlivé tempo takže mal dosť času sledovať ako pred nimi defilujú rôzne tváre. Muži, ženy a deti spolu na jednom mieste vytvárali takmer rodinnú atmosféru hoci sa medzi sebou navzájom nepoznali. Stánky rozostavené popri chodníkoch pútali zrak svojou rozmanitou ponukou od drobných hlúpostičiek až po úžitkové predmety, ale aj tak boli všetko len pekné čačky. Nikto z dospelých by nebral stánky na vedomie keby sa im okolo nôh neplietli deti a neprosíkali o drobnosti vo výkladoch.* Gretchem!* zvolal Luke naoko pobúrene hoci ústa sa mu smiali a rovnako tak oči, keď si nimi premeriaval jej tvár.* Na čo to myslíš? O ničom takom som predsa nehovoril.* uškrnul sa a chytil ju za ruku. Pár metrov vpredu už zahliadol stánok s farebnou celtovou strieškou, ktorý skôr pripomínal menšiu búdku. Vedľa neho sedel na rozkladacej stoličke muž a podľa oblúčika chrbta bolo už na prvý pohľad jasné, že sa nad niekým skláňa. Čím bližšie ťahal Luke Gretchem tým lepšie bolo poznať koho muž svojou postavou zakrýva a čo robí. Malé, asi šesťročné, zlatovlasé dievčatko netrpezlivo hompáľalo nohami a pokúšalo umelcovu trpezlivosť neustálymi otázkami.
„Už to bude?“ vydýchla si z plných pľúc a spodná pera sa jej už začínala pomaly ale isto odúvať.
„Ešte fúziky.“ Umelcova ruka šikovne nanášala farbu na dievčenskú tvár, ktorá sa pod jeho vplyvom premenila na tvár tigríčaťa. „Pekný deň prajem. Hneď sa vám budem venovať. Len nech si slečna alebo pán pokojne sadnú a zatiaľ si vyberú.“ Zvolal umelec veselo, keď si ich všimol a štetec znovu namočil do palety s farbou.
„Dámy majú prednosť.“ Uškrnul sa Luke a či Gretchem chcela alebo nie, potisol ju na stoličku hneď vedľa malého dievčatka. To po nej zvedavo šiblo kútikom oka, ale aj naďalej sa neprestala mračiť. Na jednom mieste jej bolo veľmi dlho a už sa nemohla dočkať ako vybehne za rodičmi a pozrie si s nimi predstavenie vo viváriu. Luke si to všimol a rýchlo si rukou pretrel ústa, aby sa nezačal smiať.*

Gretchem Blake



*Trhy ponúkali široký výber tovaru. Bola celkom prekvapená, že Luke s ňou vykračuje tak pokojne a nenáhlivo, muži predsa len neboli stvorení na nakupovanie a predieranie sa množstvom ľudí, ktorí obzerali výklady či stánky. Ona tiež nejako extra nakupovanie neobľubovala, no stánky a obchody boli dve rozličné veci. Preto zvedavo nakúkala čo to tam majú, no Lukovej ruky sa držala pevne, aby ju viedol a ona sa popri obzeraní niekde nezabudla či nezakopla. Ruka jej dávala akúsi istotu v tej mase ľudí.* No tak pri tebe človek nikdy nevie načo myslíš! *Odvetila smejúc sa. Je fakt, že kde by už len na takých trhoch niekto maľoval kresby na nahých ľudí, keď tam bolo toľko detí. No bola to prvá vec čo ju napadla, proste videla veľa takých fotiek.* Nemysli si, že teba to minie. *Zasmiala sa, keď ju vtlačil na stoličku vedľa dievčatka. S jemným úsmevom pozrela na tú malú zlatovlásku čo sa menila na tigríka a naklonila sa, aby jej niečo pošepkala do ucha* Teraz keď už si malé tigríča, mala by si na niekoho vyceriť zúbky, napríklad tuto na toho chlapca čo so mnou prišiel. Ale nič mu neohryzni, ešte ho budem potrebovať celého.* Po chvíli šepkania sa na ňu ešte raz usmiala a potom naklonila ku katalógu, pozrúc na Luka.* Bŕŕ...veľa motýľov *Rýchlo prelistovala stránky s takými veselšími farbami, nechcela byť na nejakého zombíka a napokon otočila katalóg k Lukovi a ukázala na pár obrázkov.* No čo by si vybral? *Spýtala sa zvedavo, hľadiac striedavo do jeho tváre a na papier.* Ale i toto na nohe vyzerá zaujímavo...*Hovorí si skôr sama pre seba, i keď zároveň je zvedavá na jeho názor.*





http://www.balloonartbymarie.com/images/face_painting_pics_vgk7.jpg

Luke Alberti




*Dievčatko na okamih šiblo pohľadom Lukovým smerom a chvíľu si ho skúmavo prezeralo s úprimnou zaujatosťou dieťaťa. Nebolo možné, aby si niečo také nevšimol, a tak sa na ňu veselo usmial no tým akoby k sebe pozornosť malej len priklincoval.
„Ahoj.“ Pozdravil ju no ona mlčala. Čoraz viac sa dostával do rozpakov, pretože netušil kam sa má skôr pozrieť. Či ju má začať ignorovať alebo jej opätovať uprený pohľad. No taký dlhý očný kontakt by zrejme nezvládol.
Preto sa vďačne natiahol za katalógom, ktorý mu Gretchem otrčila a utopil sa v ňom až po vrch hlavy. Obrázky boli zaujímavé, ani jeden motýľ, ale to mohol čakať. Prevrátil ešte niekoľko strán a potom skúšobne vykukol spoza ľavý okraj. Dievčatko na neho ešte stále hľadelo. Rýchlo sa znovu stiahol.* Ehm...* zamrmlal v rozpakoch.* To sa nedá povedať, je to na mňa príliš dievčenské. * ešte chvíľu si listoval, keď sa odrazu začal smiať.* Bezkonkurenčne toto.* obrátil katalóg tak, aby Gretchem dovidela na obrázok. / http://2.bp.blogspot.com/_jDsbcanOY44/Su_CNHEgOOI/AAAAAAAAApQ/l5muRVrlL7g/s1600-h/omit.jpg /No v tom okamihu sa dievčatko náhle postavilo, pribehlo k Lukovi, koplo ho do píšťaly a utieklo preč. Našťastie bola ešte malá a nedokázala vyvinúť takú veľkú silu no aj tak to sakramentsky zabolelo. Len tak tak sa zdržal, aby nevykríkol. Namiesto toho zaťal zuby a do očí mu vyhŕkli slzy.
„Pane, pane ste v poriadku? Sadnite si.“
„Som v pohode, fajn...“ upokojoval umelca, ktorý ho už zatláčal na stoličku a ovieval mu novinami okolo tváre akoby sa bál, že mu tam odpadne.
„Čo si tej malej povedala? Že som sériový vrah?“ žartoval, aby celú vec odľahčil a rukou si pritom trel boľavé miesto na nohe.*

Gretchem Blake



*Deti. Bolo úžasné ak sa nehanbili upierať oči, zatiaľ čo oni, dospelí, s tým mali toľké problémy. Postrehla ako to Lukovi začínalo byť nepríjemné a nemohla sa neuškŕňať popod nos. A bolo to čoraz vtipnejšie, keď videla ako sa snažil ukryť pred jej pohľadom. Asi nevedel, že tie deti maju skoro rengenový pohľad. Keď na niekoho uprú oči, už ho nepustia. Nekomentovala ale jeho správanie, len sa na ňom v duchu veľmi dobre bavila. No napokon si predsa len neodpustila drobnú poznámku.* A drzáňa dostalo malé dievčatko *Šťuchla ho do rebier a naklonila sa, aby videla v čom listuje. No napokon k nej katalóg obrátil i sám a ona uprela pohľad na tú masku, pričom ešte reagovala na jeho slová.* To bude tým že som dievča, čo si si možno za ten čas ešte nestihol všimnúť. *Pridvihla k nemu pohľad, práve v čas aby zaregistrovala pohyb dievčatka. Očakávala, že ho pri jej malej výške zahryzne do prsta alebo niečo, no ona ho surovo kopla. Gretchem vybuchla smiechom, vedela že by sa smiať nemala, no toto bol naozaj gol. Mala síce výčitku, keď videla, ako sa mu zaleskli v očiach slzy, no mohla vedieť že to dievča si predstavuje tigra ako futbalistu? Naklonila sa k Lukovi a nevinne sa usmiala.* To dievča pozeráva zvláštne rozprávky. Len som navrhla, nech sa zahrá na tigríka...no asi ju baví viac futbal...*Oči sa jej smiali, ani sa to nesnažila skryť. Potom sa ale pokúsila aspoň o trochu vážny výraz a pozrel na jeho nohu.* Aj ti to mám pofúkať? *Zažartovala rýpajúc do neho.*

LukeAlberti




Takže tigrík.* zamrmlal si Luke popod nos a slabo pokrútil hlavou. Potom obrátil tvár ku Gretchem a predstierajúc urazenosť sa na ňu zamračil. Do dokonalého výzoru nezapadali len oči, v ktorých sa pri rozprávaní odrážal smiech.* Teraz sa to snažíš vyžehliť, čo? Ale videl som ako si sa smiala. Mohol som prísť o nohu!* zvolal a s prehnaným pátosom a odmietavo pritom krútil hlavou pričom jeho tvár nadobúdala čoraz diabolskejší výraz.* Je vedecky dokázané, že fúkanie na takéto prípady nezaberá. Jediné, čo by ma dokázalo uspokojiť je pomsta.* Gestom ruky Gretchem naznačil, aby si sadla na stoličku oproti nemu a potom sa šikovne dohovoril s umelcom, ktorý mu so zvedavým úškrnkom na chvíľu prepustil svoje štetce a paletu s farbami. S rukami založenými na hrudi postával opodial a sledoval jeho počínanie. Sám bol rád, že sa pri jeho stánku nikomu nič nestalo a navyše ho upokojila aj štedrá suma peňazí, ktorou ho Luke vyplatil. Vlastne zaplatil aj za tú malú, ktorá ušla tak rýchlo, že ani nestačil volať po peniazoch. * Neboj sa, v škôlke som bol v kreslení najlepší.* prehodil len akoby mimochodom Luke a štetcom nabral z palety trochu trblietavej modrej farby.*

Gretchem Blake



*Pery stále vykrivené do hora sa chceli smiať, ako sa tváril nadurdene. No nemohol ju prekabátiť, tie jeho oči dnes mala stále pod svojím dohľadom a smiech z nich vyčítať vedela. Predsa len, presne také boli skoro po celý deň.* Áno snažím, odpúšťaš mi? *Zatiahla nevinne, pričom i tvár sa zmenila na nevinnú tváričku a nie takú vyškerenú ako pred chvíľou. Len tie mykajúce kútiky ju mohli prezradiť.* Pomsta? Chceš ma kopnúť do nôžky? To by si mi predsa nespravil? Chceš ma dnes nosiť keď budem krívať? *Rapotala si ostošesť, no potom si všimla to gesto. Váhavo pozrela na stoličku, no potom si povedala, že veď čo. Usadila sa a sledovala ho. Prekvapená tvár vystriedala tú doterajšiu, keď chytil do rúk farby.* Si si istý? V školke sa kreslili hádam len slniečka, obláčiky a domčeky...a som trošku viac hrbolatá než papier *Vycerila zúbky a zachytila mu ruku.* Modrá? Takže predsa len obláčiky? *Potom mu ju ale pustila, veď sranda musí byť a k tomu, aspoň nemusela vyberať. Takto si tam pokresli ktovie čo, jedine mohla dúfať, že sa nebude musieť hanbiť chodiť po ulici a nebude chodiť s očami upretými do zeme.* Buď na mňa dobrý áno? *Posledný pokus o nejaké to zľutovanie a potom sa mu už len zverila do rúk*

Luke Alberti

Ja som predsa dobrý celý čas. Nemôžem za to, že to ľudia na mne nevidia.* mrmlal si zaujato popod nos a úsmev sa mu pri sústredení pomaly vytrácal z tváre. Pôvodne chcel na Gretchemino čelo nakresliť naozaj niečo z toho, čo spomínala, ale akonáhle ho odhalila ten motív pre neho stratil pôvab. Rozhodol sa teda pre niečo celkom iné a štetec vyčistil handričkou, aby modrou nezašpinil ostatné farby. Namiesto toho ho zaujala ružová, ktorú následne naniesol na Gretchemin nos. V tej chvíli jej muselo byť jasné, že žiadne kvetinky, víly ani obláčiky so slniečkami jej kresliť na tvár nebude. A pretože predpokladal aspoň nejaký odpor z jej strany prisunul si stoličku bližšie a zovrel jej kolená pevne medzi svojimi stehnami.* Gretchem prepáč, ale nedokážem odolať.* smial sa a snažil sa, čo najrýchlejšie dokončiť svoju prácu. Skočil asi po desiatich minútach, a tak to aj vyzeralo. Maliar za ich chrbtom si nad tou amatérskou prácou len povzdychol a ešte skôr než sa Gretchem stihla pozrieť do zrkadla navrhol, že si môže umyť tvár jeho mokrou handričkou. * Nie, Gretchem to nesmieš.* zadúšal sa Luke smiechom a slzy sa mu od toho pomaly tisli do očí.* Takto si nádherná.

http://secondlook.info/art/NoseHare.JPG

Gretchem Blake



*No o jeho dobrote nešla diskutovať, v podstate na nu bol naozaj dobrý dnes po celý čas. No vysloviť to nahlas? Nič také a tak radšej pozorovala, čo to vystrája. Modrá šla fuč a ona sledovala, ako berie ružkovú.* Luke, ak máš rád barbiny, tak so mňa ju nerob, už som z takých vecí vyrástla...*Zasmiala sa, no snažila sa mu moc netrmať, nech jej tou ružovou nezájde i tam, kde nechcel. Pocítila ako si ju zovrel a to sa ani brániť nechcela. Veď ona mu to ešte oplatí, keď s ňou skončí. No jeho slová k tomu ju donútia tiež reagovať, veď ako inak.* Som nevedela, že až tak moc túžiš chytať moje nôžky *Oči sa jej smiali, pery mykalo tiež, no statočne sa držala* A už to budeee? *Napodobnila dievčatko cez stisnuté pery, kým maľoval. Začula i vzdych maliara, no to bolo celkom logické. Veď predsa len, jedna vec je on a druhé kreslenie niekoho, kto si ju pomýlil s výkresom v škôlke.* No ukáž mi čo si nakreslil *Natiahne sa po zrkadle a keď sa uvidí, začne sa smiať. Pri smiechu sa zuby toho ružového čuda čudne natriasajú a ona po chvíli trasľavo reaguje.* Neviem čo to je ale je to rozkošné.*Myslela si, že dopadne zle, ale toto bolo náhodou milé. Síce sa to možno nehodilo k ich veku, ale tak bolo to milé.* Môžem aj ja však? *Vrhne pohľad k maliarovi ale nečaká na reakciu, pre istotu. Vyskočí na nohy a umyje si štetec. Potom pekne krásne potlačí Luka o operadlo a keďže ona by nemala silu držať ho, spokojne sa usadí obkročmo na jeho nohy.* Ja som v škôlke tiež rada kreslila *Poznamenala nevinne a pozrela na farby, zvažujúc, čo ide kresliť.*

Luke Alberti




*S radosťou by chytil viac ako len jej nohy a keď to spomenula na okamih ju stehnami zovrel tesnejšie. Na tú poznámku sa len uškrnul, pretože pravdu mal až nebezpečne blízko na konci jazyka. Na druhej strane, lákalo ho vysloviť ju nahlas a to len z čírej zvedavosti ako by si s niečím takým ako je jeho túžba po nej, Gretchem poradila. Dostal by ju do rozpakov? Prial by si to, pretože vtedy sa mu páčila najviac. Rozpaky znamenali, že jej nie je ľahostajný a že ju dokáže zasiahnuť na najcitlivejšom mieste, dostať sa jej pod kožu. Možno trochu vypočítavá taktika, ale aspoň by vedel na čom je.
Usmial sa a sledoval ako sa Gretchemina tvár mení pod vplyvom jeho „umeleckého“ diela. Van Almaud z neho nebude, ale aj tak vyzerala naozaj rozkošne, presne ako povedala.* Keď mám povedať pravdu ani ja netuším, čo to je. Možno niečo medzi Gretchem a zajačikom.* žmurkol, ale potom padla tá osudná otázka, na ktorú nemal čas ani zareagovať a odrazu sa ocitol presne v opačnej pozícii. So zvedavo nadvihnutým obočím sledoval ako sa mu rukami zaprela o hruď pritlačila ho tak k operadlu. Nezvyčajne odvážne gesto. Keď si na neho obkročmo sadla mal problém zadržať syčivý výdych, pretože jej váha na jeho stehnách bola veľmi príjemná. A nielen to. Gretchem ho pokúšala, aby bol naozaj drzý. V podstate mu sama dala do rúk všetky zbrane. Dočerta! A on si teda nedokáže pomôcť, ani nechce. S predstierane uvoľneným úsmevom si položil ruky na jej boky a prstami sa pritom šikovne dostal až k jej horúcej pokožke pod tričkom. Tesne nad pásom rifieľ ju začal zľahka pohládzať bruškami prstov – len neškodné krúživé dotyky a pritom nikdy nezašiel vyššie. Rád trápil, mučil a trýznil ak tým nespôsoboval bolesť, ale slasť, a preto spod privretých očí sledoval ako bude Gretchem reagovať. Na perách mu pohrával drzý úsmev, ktorý ťahal jeden kútik úst mierne nahor.* Nie som si istý či to to dovolím len tak. Nemám v povahe vzdávať sa tak ľahko.* rukami skĺzol po Gretcheminých bokoch až na stehná a zľahka, so smiechom, na ne zabubnoval prstami.* Prepáč, nedokážem byť vážny, keď na mňa hľadí taký roztomilý zajačik.

Gretchem Blake



*Chvíľku len tak v hlave hľadala niečo čo by mu nakreslila na tvár ona, možno tiež nejaké „zmutované“ zvieratko a po chvíli sa veru i usmiala. Natiahla sa po farbu a na štetec vzala trochu modrej, no ani sa nedotkla jeho pokožky a zacítila na bokoch dotyk.* Je milé že dbáš o to aby som nespadla ale...* Začala rozprávať, no potom sa tie jeho šikovné paprčky dostali z jej oblečenia pod tričko a ona si zahryzla prudko do pery a trochu naklonila hlavu dopredu, aby jej pramene vlasov sčasti zakryli tvár. Odrazu sa na jeho nohách necítila tak ako keď si sadala, odrazu znervóznela a v prvom okamihu jemne zružovela, pričom kým si hrýzla peru, hľadala nejakú schopnú reakciu. Napadlo ju v tej chvíli že rýchlo sadne späť na stoličku, no to by sa ešte len smial.* Ja viem že mám sľúbený jeden deň tvojho života a k nemu patrí siahanie pod tričko, ale...*Pauza, chvíľka na rýchle dokončenie tejto vety, ktorú vyslovila dostatočne potichu aby ju počuli len oni dvaja, už beztak radšej neotáčala hlavu k umelcovi, ktorý sa musel buď smiať, uškŕňať alebo mať na nich nervy, že mu len zavadzajú.* ...ale ak nechceš skončiť ako abstraktné dielo, neštekli ma lebo bude vyzerať kadejako len nie tak ako chcem.*Zámerne použila slovo štekliť, lebo si nebola istá čo tým presne chcel docieliť. Bol to Luke a v ňom sa orientovať bolo horšie než v doprave hlavného mesta. Jeho ružový výtvor k tomu sčasti zakrýval ružovou farbou i jej líca, takže jej tým uľahčil i zakrývanie rozpakov, do ktorých ju dnes naozaj neraz dokázal dostať až mala pocit, že ho to baví.*Vieš čo z toho vyplýva keď nevieš či mi to dovolíš? *Pery sa jej roztiahli do širokého „zajačieho“ úsmevu a potom s chichotom doplnila i odpoveď.* Že sa ťa nemám pýtať a rovno kresliť. *A ako povedala, tak i spravila. Konečne sa modrou farbou dotkla jeho pokožky a opatrne ňou kreslila len na pravej časti jeho tváre, okolo oka, cez líce a kúsok pri ústach zastavila. Zobrala bielu dokreslila pár detailov a čiernou obtiahla obrysy. Bola pri tom sústredená, no čím viac kreslila, tým viac sa uškŕňala. A bonus na záver prišiel, keď nabrala červenú farbu, no nie na štetec ale na prst, pretože to bolo jednoduchšie a pozrela mu do očí. Jemne sa zasmiala a potom mu prstom od červenej farby prešla cez pery, aby nadobudli sýtu červenú farbu. Možno stačilo použiť i rúž, no to by sa mu asi nepozdávalo a tak pekne maľovala prstom škeriac sa od ucha k uchu. Len čo boli pery červené, dokončila pár krivými čiarami tento svoj „výtvor“ a vystrela sa.* Hotovo. *Trvalo jej to možno toľko čo jemu a to modré čudo bolo trošku viac podivné, ale s červeným bola nanajvýš spokojná.* Nezabudni špúliť perami...*Zasmiala sa nevinne.*

Obrázok si musíš skombinovať:

http://www.facesalive.com/aMenu-Shark.jpg - modré čudo
http://p2.img.cctvpic.com/20110224/images/1298529877522_1298529877522_r.jpg - a červený doplnok

Luke Alberti




*Celý ten čas ako mu Gretchem kreslila po tvári ju pozoroval spod privretých viečok a konečne mal príležitosť hľadieť na ňu zblízka bez toho, aby ho začala upodozrievať z niečoho nekalého. Ale jeho myšlienky boli nekalé. Celý ten čas ako mu sedela na kolenách a bavila sa s farbami, na ktoré on nemal ani pomyslenie. Pravdupovediac mu bolo úplne jedno, čo sa na neho chystá nakresliť až do chvíle kým si za objekt svojej pomsty nevybrala jeho ústa. Vtedy už začínal mať podozrenie, že to nedopadne dobre no skazil by si takú radosť sledovať ako sa jej čelo sústredene mraští a potom vyrovnáva nadšením? Zasmial a takmer pokrútil hlavou, ale včas sa zarazil.* Prosím nech je to ten kostlivec.* zamrmlal si popod nos tak, aby ho počula a vložil do hlasu patričnú dávku prehnaného odovzdania sa osudu nech vie, že len žartuje. Zahral aj chvenie ruky a zhrozený výraz, keď si sa po prvýkrát pozrel do zrkadla.* Som krabie monštrum.* zvolal a potom sa konečne rozosmial, pretože to už v sebe nedokázal dlhšie zadržiavať. Gretchemine maľby boli originálne a rozhodne z neho robili komediálny objekt. Až po chvíli bol schopný lapiť dych pričom celý ten čas držal Gretchem pevne za pás, aby z neho pri smiechu nespadla.* Ale ten žralok vyzerá drsne. Myslíš, že naň zbalím nejakú babu?* zažartoval a otočil hlavu tak, aby si v zrkadle mohol obzrieť polovicu tváre. No krab bol priveľmi v popredí, takže sa k nemu znovu vrátil pohľadom. Keď sa smial bola jeho podoba trochu zdeformovaná, ale potom našpúlil ústa ako mu to poradila Gretchem a obrátil sa k nej.* Lepšie?* podarilo sa mu tak horko-ťažko vytisnúť.*

Gretchem Blake



*Kým sa smial, smiala sa s ním, a po jeho otázke, či zbalí na toho drsného žraloka nejaké dievča chvíľku stíchla, hľadajúc nejakú vhodnú odpoveď. Pocítila že sa jej nepozdáva, že by chcel teraz baliť nejakú babu, no čo mu nato mohla povedať? Nemala pocit že áno, no na odpoveď sa predsa len zmohla, dokonca s poriadnym úškrnom, keď ju niečo napadlo* Neviem či práve na žraloka čo ti chce spapať oko, ale nikdy nevieš ktorá by chcela ochutnať kraba *A to doslova, keďže krabom boli jeho pery, poriadne červené a ako ich našpúlil, neuveriteľne komické. Vlastne sa teraz poriadne rozosmiala ona, keby sa tak videl, ako on, krabie monštrum vyzeral. No práca bola hotová a ona nemala dôvod mu ďalej vysedávať na nohách, i keď hopáľanie nohami bolo príjemné. Opatrne z neho zliezla, natiahla sa po tašku a vylovila z nej foťák, po dnešku s poriadnou dávkou fotiek. Keby sa chcel náhodou vzpierať, šikovne ho cvakla a potom sa presunula k nemu aby ich odfotila oboch.* Ešte porozmýšľam kde to vycapím *Podrypla ho, i keď, jeho by to asi netrápilo. Možno keby to vidia jeho kamaráti, Mark alebo tak, ale to by nielenže nespravila, ale možno by ho netrápilo ani to.* Sme krásna zvieracia...trojka...*Predsa len, Luke sa rátal za dvoch. Hodila foťák späť do tašky, keď jej pohľad padol na druhú stranu, k starému deduškovi čo stál pri balónoch všakovakých tvarov, snažiacich sa vyletieť do výšky.*Luke! *Zvolala nadšene a prudko k nemu otočila tvár s pohľadom ktorý jasne hovoril – poďme si kúpiť balón.*

Luke Alberti





*Musel si zahryznúť do pery, aby sa znovu nerozosmial. S Gretcheminým fotením sa už ako tak zmieril a hoci si to ešte nepripúšťal no rád by sa dostal aspoň k jednej fotke, ktorú v ten deň urobila. Možno aj k tejto. Natiahol ruku a popravil si šiltovku, takže ju na okamih zodvihol a potom znovu nasadil na hlavu šiltom dozadu. Bolo to jeho typické gesto, keď sa dostal do rozpakov, pretože akonáhle sa prestal sústrediť iba na Gretchem, ktorá sa práve otočila za balónmi všimol si ako sa na nich opodiaľ smeje skupinka detí. Niektoré mali ich smerom natiahnuté ruky a prstom niečo naznačovali na vlastnej tvári. Podľa maliarovho potešeného úsmevu odhadol, že bude mať zrejme v dohľadnej dobe dosť práce s maľovaním podobných motívov, ktoré na seba Luke a Gretchem pred pár minútami pokreslili.
Vstal a zaplatil maliarovi to, čo mu dlhoval pričom prihodil ešte niečo naviac za jeho ochotu a trpezlivosť s akou znášal to umelecké amatérstvo. Potom Luke pristúpil ku Gretchem a prehodil jej uvoľnene ruku cez ramená. Na chvíľu sa jej skúmavo zahľadel do tváre a potom s odovzdaným výdychom pokrútil hlavou.* Ako by som mohol odolať takému prosebnému pohľadu? Odmietol by som a roztrhlo by mi to srdce.* predniesol teatrálne a druhú ruku si pritom položil na ľavú polovicu hrude. Potiahol Gretchem k starému, sympaticky vyzerajúcemu, pánovi a snažil sa pritom zbaviť utkvelej predstavy, že všade kam sa pohne mu niekto civí na tvár.* Tak koľko chceš? Jeden, dva... všetky?* opýtal sa so širokým drzým úsmevom, ktorý v kombinácií s krabou maľbou pôsobil neuveriteľne komicky.*

Veľvyslanec Genilinajov


*Keď kapitán vošiel do svojej pracovne kalde sa postavil tak ako to vyžadovala etiketa a naspäť sa posadil až vtedy, keď aj Perdis zaujal svoje miesto. Veliteľ stojaci celý ten čas po jeho boku mal ruky aj naďalej založené za chrbtom a pôsobil neprístupne ako kamenná socha. Iba široké nozdry sa mu chveli ako do pľúc vťahoval vzduch presýtený kapitánovým ľudským pachom a premáhal mimiku tváre, aby sa mu ústa neskrivili do opovržlivej grimasy. A keď sa mu z hrdla už-už vydieral vrčivý klepotavý zvuk kalde sa na svoje stoličke naklonil bližšie ku kapitánovi a konečne prehovoril. Na tom ako zvláštne skrúcal pri rozprávaní ústa bolo poznať, že nimi neartikuluje dosť často a namiesto toho sa dorozumieva čisto genelinajským spôsobom iba s využitím hlasiviek a špeciálneho orgánu, ktorý bol zdrojom toho klepotavého zvuku.* Prajem vám príjemný deň, kapitán Perdis. Dovoľte, aby som vám najskôr zablahoželal k povýšeniu, Thanatos je skutočne výnimočná loď.* kalde pri rozprávaní pokyvkával hlavou a jeho hlas mal zvláštny vrčivý tón, ktorý viac pripomínal zviera hoci sa veľvyslanec tváril priateľsky a dobromyseľne. Budil dojem unaveného starca, ale vodnaté oči boli prenikavé a zvedavé ako si kapitána premeriaval pohľadom. Odrazu zodvihol ruku smerom k veliteľovi a ten mu do nastavenej dlane vložil holografický čip.* Čo sa týka čakania náš druh je povestný svojou trpezlivosťou. Nerád by som vám spôsoboval starosti už hneď zo začiatku, ale toto je odkaz od Senátu.* položil čip na kapitánov stôl a zvláštne pokrúteným prstom ho posunul do jeho stredu.* Pred pár dňami som bol na jeho zasadnutí v istej záležitosti a teraz sa vraciam späť na Genu. Senát mi ponúkol ako sprievod vás, kapitán.* Na čipe bol nahraný holografický obraz senátorky Thuny, správkyne diplomatických stykov s planétami mimo hraníc Equlibria. Úctivo no rozhodne žiadala kapitána Perdisa, aby sprevádzal veľvyslanca s jeho suitou na rodnú planétu. K tomu boli pripojené všetky súradnice a letový plán, ktorým sa mala posádka Thanatosu riadiť.*

Gretchem Blake



*Jeho slová na jej perách vyvolali radostný úsmev. Už si ani nepamätala, kedy naposledy mala taký balón, predsa len ich pýtajú na takýchto miestach zvyčajne deti. Málokedy sa ich však dočkajú, pretože rodičom príde zbytočné utrácať prehnanú sumu za balón, ktorý môže prasknúť o päť minút alebo časom sa jednoducho sfučí. Ale keďže už teraz vyzerali akoby sa vrátili do detských čias, čo tam po balóne?* Deti mi budú závidieť. *Zasmiala sa a zrak jej padol na skupinku detí, ktoré si ich prezerali bez známky ostychu. Vlastne i prechádzajúci rodičia s deťmi na nich pozreli, no len keď si mysleli že sú nenápadní a mračili sa. Nepochybne ich deti otravovali že aj oni chcú to čo ujo a teta a oni sa museli vyhovárať. Zastavili pred starčekom, ktorý sa na nich dobrácky usmieval a kútiky pier boli neprestajne zdvihnuté, pri pohľade na ich zmaľované tváre.* Jeden mi postačí, necháme predsa i iným deťom, nech môžu otravovať rodičov. *Presne vedela ktorý balón ju upútal už z ich pôvodného stanoviska – „kvietok“ ktorého stred tvorila ako inak žltá časť, akurát to bol smailík. Celkovo bol balón optimisticky ladený, žiarivé farby a samotný úsmev pridávali na radosti a presne k nemu Gretchem zdvihla prst.* Jedine žeby si chcel ešte jeden pre svoje tigrie dievčatko. *Zachichotala sa a otočila k nemu tvár, ako sa pri jej zmienke zatvári.* Možno ťa už v tomto maskovaní ani nespozná. *A v hlave si doplnila – to sotva. Pery i oči sa smiali, vlastne i ten jej ružový zajačik na tvári.*

Luke Alberti




*Gretchemina poznámka o malých deťoch na chvíľu odviedla jeho pozornosť iným smerom. Zrak mu padol na chlapčeka, asi štvorročného, ktorý stál blízko svojej mamy a zaryto sa jej držal sukne. Horúčkovito ju poťahoval a snažil sa upútať jej pozornosť, ale príliš sa mu to nedarilo, pretože vysoká žena s dokonale upraveným účesom a vyberanou gestikou sa práve elegantne smiala na vtipe svojej spoločníčky, ktorá podvedome hýbala kočíkom dopredu a dozadu a vôbec si nevšímala perepúť v ňom. Drobné dievčatko s hnedými kučierkami, ktoré sa jej vlnili na čele a blízko uší tak isto mrnkalo a naťahovalo sa za starším mužom s balónmi. Bol to len okamih a predsa sa v ňom našiel. Rýchlo si odkašľal a skôr než by Gretchem mohla postrehnúť jeho pohľad obrátil sa k nej so žiarivým úsmevom a potom rovnako pozdravil predavača.* Ďakujem pekne, tých kopancov mám na dnes dosť. Možno nie som pre ženy až taký neodolateľný ako som si myslel a toto mala byť výstraha.*zmraštil tvár a ukázal starčekovi na kvietkový balón.
„Dobrý výber slečna.“ Pochválil deduško a vymotal z kopy povrázkoch fialovú šnúrku, s ktorou bol balón zviazaný. S galantným úklonom hlavy jej ju podal a potom si od Luka s poďakovaním zobral peniaze. Ten pokrútil hlavou, keď mu chcel predavač vrátiť drobné a s úsmevom rýchlo ukázal Gretchem na vzdialený stánok.* Pozri tam, vidíš tie vatové chumáče? Už si to niekedy jedla?* zámerne natiahol ruku smerom k stánku, aby upútal Gretcheminu pozornosť a druhou starčekovi nenápadne podsunul ďalšie peniaze. Hlavou kývol za seba k dvom uplakaným deťom a predavač po chvíli s porozumením zamieril k nim.* Ideme nie?* uškrnul sa Luke a znovu položil Gretchem ruku cez plecia, aby ju ani nenapadlo obzrieť sa za seba.* Je to fantastické, sladké a lepkavé. Rozhodne to musíš skúsiť.

Gretchem Blake



*Pery sa držali v úsmeve, keď počúvala jeho slová o kopancoch a o tom, že asi nie je taký neodolateľný. To je tak keď dievčatko bolo vo veku, keď sú chlapci úhlavní nepriatelia a otravy, čo im kradnú bábiky a trhajú im hlavy.* Dobre ti tak, aspoň nebudeš namyslený, keď ti malá zhodila hrebienok. *Podpichla ho a natiahla sa k fialovej šnúrka balónu, pevne ho chytiac, aby jej nevyletel do vzduchu a nestratil sa skôr, než by chcela.* Ďakujem. *Poďakuje sa, v podstate obom, starčekovi i Lukovi, ku ktorému otočí hlavu, len čo drží balónik, no on jej ukazuje iným smerom, ktorým napokon hlavu otočí i ona. Oči chvíľu hľadajú spomínané chumáče, zelené oči skáču od stánku k stánku, až kým nezastanú na chumáčoch v pár farbách.* Naposledy som to mala asi ako malá, keď som ešte chodila s rodičmi a súrodencami na kolotoče a podobné miesta ako je toto. No a to je už poriadna doba. *Už si poriadne nepamätala ako to chutí, no pamätala si na jeden vtipný i keď vtedy nie moc veselý zážitok.* Myslím že naposledy keď som to jedla, sa mi do toho zamotali vlasy a boli celé polepené. *Jej drahý brat si z nej vtedy pekne uťahoval. Vlastne i zvyšok rodinky, vrátane rodičov, tí nikdy neboli takí, žeby pre takéto veci kričali alebo nadávali, že sú špinaví a neporiadni.* Brat sa mi smial asi najviac a tak som mu praskla trochu do vlasov tiež.* Priznala sa k tomu zákernému činu a vykročila spolu s ním k stánku, teda ak po tomto priznaní nebude chcieť ešte zmeniť smer. Predsa len, čo ak dostane chuť polepiť aj jeho?*

Luke Alberti



*Ťažko zadržiaval prekvapenie. Nie kvôli tomu, čo sa stalo Gretchem, keď bola ešte malá, ale zmienka o bratovi ho nevedno prečo vyviedla z miery. Keď bol s Gretchem rozmýšľal len o nej a v podstate sa obaja vyhýbali vážnejším témam ako bola práca alebo rodina. Prekvapenie sa postupne začalo meniť na zvedavosť a mohol len dúfať, že toto krátke nahliadnutie do Gretcheminho súkromia nebude považovať za drzé.* Máš brata?* usmial sa a predstavil si scénku s cukrovou vatou, ktorú mu opísala. Musel sa na nej zasmiať, pretože Gretchem ako dieťa sa možno až tak nelíšila od Gretchem ako mladej ženy. Stále v nej bolo veľa hravosti a nevyspytateľnosti, takže hneď uveril, že by bola niečoho také schopná a nepovažoval to za zákerné skôr za veľmi originálne.* Vidím, že o tebe ešte veľa neviem. * pousmial sa a čakal či Gretchem rozvinie rozhovor o svojej rodine.*

Gretchem Blake



*Jemne sa pousmiala pri jeho poznámke o tom, že o nej veľa nevie. Samozrejme že ani nemohol, veď sa v podstate ani poriadne nepoznali, i keď, strávenie dňa s ním jej dovolilo a dovoľuje nahliadnuť do toho aký je, no nič to nemení na tom, že o sebe veľa nevedia. Aj keď, ona má výhodu práve preto, že on jej dnes ukazoval svoj život, čo robí, svojich priateľov.* Áno, mám brata a ďalšie tri sestry. Moji rodiča v tomto nikdy nezaháľali. *Uškrnula sa pobavene.* Mala som byť najmladšie dieťa, no napokon sa im zadaria ešte jedna moja sestra, ktorá má teraz len osem rokov. Moji rodičia majú deti radi, od nás každého chcú aspoň po štyri vnúčatá. *U nich doma nikdy nebývalo ticho, ani nikdy nebol dom prázdny. Plus zverinec, predsa len, brat chcel psa, jedna sestra papagája a tak ďalej, takže u nich doma sa dalo len ťažko zašiť a mať pokoj.* Najstaršia sestra už má polovicu minimálneho limitu splnenú. *Doplní po chvíľke so smiechom.* Brat je zasnúbený a my s ďalšou sestrou máme zatiaľ pokoj, kým sú naši nadšený z malých vnúčat a chystania svadby. Niežeby teda boli najakí takí ako vo filmoch, všetko tip top, len sa strašne tešia, celkovo z týchto rodinných udalostí, keď je u nás ešte viac ľudí než zvyčajne. *Nerada by, aby si myslel, že jej rodiča sú nejakí blázni alebo niečo podobné.* Máš súrodencov? *Spýta sa, predsa len, noviny veľmi nesleduje a aj keď meno jeho rodiny asi padá v časopisoch často, nemá prehľad.*