Hl. mesto Telarionu

Gretchem

*Cítila ako sa koč pomaly rozbieha, nebolo to zlé, aj keď bola rada, že v dnešnej dobe už existovali menej hegajúce prostriedky a tiež rýchlejšie. Čo najpohodlnejšie sa usadila, predpokladala že Luke ostane vpredu až do zastavenia a tak jej zostávali dlhé minúty samoty, aspoň si tak myslela. No koč zastavil a ona bola pripravená utekať keby Luke zavelí že sú odhalení, no v skutočnosti si k nej prisadol s úškrnom, ktorý vyvolal podobný i na jej.* Samozrejme veľmi šikovný a úspešný. Vymýšľanie rozprávok a herectvo by ti zjavne išli veľmi dobre, nesplietol si si kariéru? *Podpichla ho, keď sa koč pomaly zase rozbehol. Ktovie či muž tušil, či vnútri nie je Luke sám, možno aj áno a bolo mu to jedno, alebo si povedal, že veď čo, prečo nie. Čím ďalej sa dostávali, tým viac bolo počuť hudbu, tým viac svetielok výzdoby míňali po ceste. Mali len chvíľku, než vystúpia a Imey postrehne, že narušili plány jej historickej gardedámy. No Gretchem si hovorila, že veď ona jej kázala užívať si, čo sa dá ťažko keď sa za nimi rúti ružová teta so vztýčeným prstom.*

Luke Alberty



Chceš počuť tajomstvo?* uškrnul sa a sprisahanecky stíšil hlas pričom sa ku Gretchem naklonil trochu bližšie. Zároveň nehanebne využil príležitosť vychutnať si pohľad na odhalené krivky jej tela, ktoré v matnom osvetlení pôsobili ešte zvodnejšie.* Otec ma posielal na samé obchodné univerzity, ale pred troma rokmi som sa rozhodol urobiť si menšie prázdniny.* Už keď to hovoril výraz jeho tváre odrážal rovnaké darebáctvo aké sa mu skrývalo aj v pohľade.* Stretol som jedného chlapíka, ktorý sa rád označoval za potulného komedianta. To ma zaujalo a niečo som sa od neho naučil. Vlastne to trvalo takmer rok a za ten čas...* vetu nedokončil, ale naširoko roztiahol ruky a sebavedomo pokýval hlavou akoby sa opona odhrnula a on na javisku uvádzal samého seba.* Povedz mi svoje prianie a ja zahrám čokoľvek budeš chcieť. Vlastne mám pre teba výzvu, ak sa nebojíš.* úmyselne sa zatváril dosť pochybovačne, keď si Gretchem premeriaval spod prižmúrených očí akoby si nebol istý či na to vôbec má. Snaha o provokáciu sa mu rozhodne uprieť nedala a opäť sa objavila charakteristická črta jeho povahy. Drzosť a sebavedomie s akým vystupoval, keď chcel dosiahnuť niečo na čom mu záležalo.*

Gretchem



*Že či chcela počuť tajomstvo? Od Luka? To bola teda otázka, samozrejme že chcela. Preto keď sa naklonil, zvedavo prebehla po jej tvári a vdýchla vôňu jeho vlasov a čakal, čo sa dozvie. Pravda znela zábavne, ak si z nej teda nestrieľal, aj keď silno pochybovala. Síce si Luka vôbec nevedela predstaviť robiť komedianta, niežeby nebol vtipné alebo tak podobne, ale jeho vidieť robiť niečo také? Bola to komická predstava sama o sebe, aj keď, už teraz ľutovala, že nemala tú možnosť a česť.* Hocičo? *Zatvárila sa šibalsky a už uvažovala, čo za hlúposť mu vymyslí. Najlepšie niečo, s čím sa vôbec nestotožní ale bude to neskutočne vtipné. Kňaza? Pri tej myšlienke jej takmer vyšiel z úst smiech, no zdržala, sa, napadlo ju ešte niečo oveľa šialenejšie.* No Luke, nepodceňuj ma. Síce viem že toto má byť provokácia aby som súhlasila, ale nebránim sa. Čo je to za výzva? *Nadvihne obočie a zamyslene si zahryzne skraja do spodnej pery, nespúšťajúc z neho oči. Výzva od neho bola síce určite nejaká lotrovina alebo podobne, no prečo nie, vypočuť si to môže a možno sa nato i dá. Vlastne bolo dosť možné že mu bude chcieť dokázať, že nie je žiadna bábovka.*

Luke Alberty



*Pohodlnejšie, ak to v hrkotajúcom koči vôbec bolo možné, sa oprel na sedadle a pod bradou spojil brušká prstov do symbolického trojuholníka. Vyzeral pritom ako zloduch snovajúci geniálny plán na zničenie sveta a na perách mu pohrával presne ten typ úsmevu, ktorý by sa dal označiť za prešibane nebezpečný.* No tak, Gretchem. Naozaj si myslíš, že na to máš?* provokoval ju s diabolským úsmevom v prižmúrených očiach.* Ja som tu ten drzý, nevychovaný a neznesiteľný problémista. Za normálnych okolností by som ti nedovolil fušovať mi do remesla, ale, ak si sa už rozhodla.* pokrčením pliec nazanačil svoje poľutovanie nad tým, že s celou záležitosťou už nemôže nič robiť a nakoniec spustil.* Keď sa ocitneme na tom veľkolepom bále vyberieš mi osobu a scénku, ktorú pred ňou zahrám a rovnako ja tebe. Budeme si to striedať a vyhráva ten, ktorý odmietne zahrať svoju úlohu. Nemusíš sa báť, budem na teba jemný.* uškrnul sa a zvedavo čakal, ako sa k tomu Gretchem postaví. Podobne sa bavil so svojimi kamošmi niekde v bare, ale toto bola predsa len svadba Gretcheminho brata. Ale aj tak, na svadbách býva vždy veľa neznámych ľudí, rodina rodiny tej a tej rodiny. Kto by si to pamätal?* Odmenu a podmienky si môžeš stanoviť ty.

Gretchem

*No, rýpanie do ľudí mu viditeľne ide výborne, no aj tak je už rozhodnutá nato pristúpiť, nebola predsa malá a dnes sa chcela zabaviť. Nech už budú následky akékoľvek, dnes to nejako zvládne. Trošku zábavy ešte nikoho nezabilo, aspoň dúfala. A tak zvedavo čakala čo zo seba Luke dostane, či ju to naozaj nezabije alebo nebude musieť odmietnuť. V prvom okamihu ju tie jeho slová ale naozaj trošku odrovnali, vyberať náhodných ľudí? Čo ak ju pošle za rodičmi nevesty alebo niekým podobným? Nemôže svojmu bratovi narobiť takú hanbu.* Nooo... *Zvažovala čo mu nato povedať. Stále si pripomínala, že dnes je predsa večer zábavy, ona sa do toho vlastne aj chcela dať, bola zvedavá čo z toho vznikne, naozaj zvedavá, len mala obavy. Napokon si povedala jediné – srať na obavy a prikývla.* Dobre teda, ale dúfam že na mňa budeš naozaj jemný. Síce ja rovnakú vec nesľubujem, jemná nebudem. *Široký úsmev ktorý mu poslala jasne naznačoval, že ju už niečo i napadlo. Akurát tá odmena a podmienky moc nie.* Mám podmienku len jednu, vynechajme z toho rodičov mojich i nevestiných. Nechcem robiť bratovi hanbu. *Celkom sa už začínala aj tešiť. Naozaj.* A odmena? Neviem, čo by si chcel?*Ona ešte presne nevedela, no kým prídu, hádam domyslí a možno ju aj Luke inšpiruje*

Luke Alberty



*Po Gretcheminom súhlase mu z hrdla vyrazil spokojný smiech, do ktorého sa primiešal aj mierne provokačný tón. Bolo na ňom jasne vidieť, ako sa teší na najbližších niekoľko hodín, ktoré na začiatku dňa odpísal. Teraz mal však to, čo chcel a keď mu Gretchem sama ponúkla možnosť na výber odmeny, čo iné mohol urobiť ako stanoviť najvyššiu cenu? V duchu by ho mali trápiť výčitky svedomia a výstraha. Istým spôsobom bol prekliaty a každá nevinnejšia duša, ktorá sa s ním zaplietla nakoniec spustila zo svojich zásad a nechala sa ním zlákať na zlé chodníčky. Tak ako Janine, ktorú prehovoril k fingovanej krádeži v drahom butiku, spolubývajúci Matt, ktorý musel o polnoci preliezť nahý po rímse internátu alebo Joy, do ktorej vŕtal tak dlho až kým na ulici nestopla prvého chlapa a nepobozkala ho. Možno si naozaj pomýlil povolanie. Za svoje hriechy sa bude neskôr kajať. Uškrnul sa. Páčilo by sa mu prebúdzať v ľuďoch skryté túžby a Gretchem tých skrytých túžob bola plná no kontrolovala sa až príliš.
Luke sa na sedadle znovu naklonil dopredu, ale teraz sa perami takmer dotýkal Gretcheminho líca.* Súhlasím s tvojimi podmienkami. Nechceme predsa pobúriť nevinných ľudí a čo sa týka odmeny... keď vyhrám dáš mi masáž. Tuším som si dnes trochu natiahol svaly pri stavaní stanov.* Vložil do hlasu patričnú dávku ľutosti a predstieranej bolesti. Úmyselne pritom tiež použil výraz "keď vyhrám" a nie "ak vyhrám". Odrazu koč zastal a on sa odtiahol. Modré oči mu žiarili v tvári, ktorú spolovice pohlcovali tiene, a tak vyzeral naozaj ako mladý diabol prezlečený za džentlmena. Bez čakania vystúpil po schodíkoch a podržal Gretchem dvere pričom k jej pri vystupovaní ponúkol pomocnú ruku.*

Gretchem

*Ten smiech jasne napovedal, ako je rád že ju dostal a nalákal na túto hru. Nevadilo jej to, ono sa jej to pozdávalo, takže nebol jediný kto bol spokojný. Okrem toho, dúfala že bude naozaj jemný aj keď sa ona nechystala. Možno by mala ísť prvá, nech nevie čo si na neho prichystala a nedá jej niečo hrozné. Len čo ak dá hneď na začiatok nejakú hrozitánsku vec?* Tancovať? *Zopakovala, aj keď potichu, pretože bol tak strašne moc blízko, že to v nej vyvolávalo viac pocitov než bolo treba. Cítila ako sa jej vnútro stiahlo od očakávania čo robí, až po obavu z toho istého dôvodu. Nebola si istá, čo tým tancovaním myslel. Ona tancovala vždy rada, bola to jedna z činností pri ktorých bývala uvoľnená, ale tancovať súkromne jemu? Dúfala, že tým nenaráža na niečo s vyzliekaním.* Dobre a keď prehráš ty... *Keby tak vedela, v čom je nešikovný. Vo všetkom čo sa jej ukázal bol šikovný, no nikto nie je dokonalý a ju by zaujímalo, či vie tancovať napríklad. Alebo spievať. Ten tanec si možno dnes ešte overí, možno.*Spievať. Budeš spievať.. *Povedala napokon, lebo koč pomaly zastavil.i. Vstala, opatrne sa dotkla jeho ruky a vyšla von, usmievajúc sa ako slniečko.* Takže, aká je moja úloha Luke?

Luke Alberty



*Vložil si Gretcheminu ruku do ohybu svojho ramena a nenáhlivým krokom ju viedol po záhradnom chodníčku k širokej terase, kde sa už zhromaždila väčšina hostí. Počul tlmené tóny klasickej hudby, ktoré naberali na intenzite v provizórnej tanečnej miestnosti vytvorenú z dlhého bieleho stanu. Ľudia poobliekaní v historických šatách sa hemžili všade naokolo alebo postávali v skupinkách pred stolmi s občerstvením. Hluk a vrava boli rovnaké ako na všetkých večirkoch, ktoré si Luke pamätal, ale tu sa všetko nieslo v duchu srdečnosti, vzrušenia a smiechu. Pri tej myšlienke kútikom oka pozrel na Gretchem a nenápadne sa usmial. Bola naozaj nádherná a skryté potešenie z toho, že ju má sám pre seba narástlo ešte viac, keď sa ich smerom otočilo niekoľko zvedavých pohľadov.
Uvoľnene sa rozhliadal po priestranstve, popritom okolo nich prešiel čašník s tácňou, takže si na okamih vymanil ruku a zobral dva poháre na vysokých stopkách. Jeden podal Gretchem a z druhého si trochu odpil pričom mu pohľad neustále blúdil po vhodných "obetiach".* Dobre.* zahlásil napokon a široko sa usmial.* Myslím, že to mám. Vidíš tú podarenú dvojicu? Matka a syn. Ona má na sebe čierne šaty so zlatými mašľami a on sa tvári akoby sa mal každú chvíľu zadusiť vlastným jazykom.* Luke tie typy poznal. Bol to typický mamičkin maznáčik, ktorému oddanosť priam kypí z tváre a hoci mu už tiahne na štyridsať nepohne sa od nej ani na krok. Luke nadvihol pohár, otočil sa dvojici chrbtom a znovu si odpil pričom sa mu oči šibalsky smiali, aj keď sa tváril tak vážne.* Pôjdeš akoby len náhodou okolo a potom ho oslovíš akoby ste boli starý známy.* do tejto chvíle sa úloha mohla zdať jednoduchá, až kým sa neprejavila provokačná črta Lukovej neznesiteľnej osobnosti.* Na konci povieš toto: Dúfam, že ťa u nás v podniku ešte niekedy uvidím. Zvlášť Cherry si nevie vynachváliť tvoj výkon.* A potom si Gretchem premeral vyzývavím pohľadom.* Doprajme jeho drahej mamičke možnosť byť pyšnou na svojho syna. Každú by potešilo, že jej chlapček ma také úspechy u žien.

Gretchem

*Potichu kráčala po chodníčku, snažila sa usmievať na okolitých ľudí, hlavne tých, ktorých aspoň z časti poznala. Imeyinu rodinu moc ešte nepoznala, len tých hlavných členov ktorý u nich boli už aj pred svadbou, ostatok tu bol prvý raz a boli pre ňu neznámy. Dúfala, že nikto koho Luke vyberie nebude taký, koho pozná, pretože to by musela zjavne odmietnuť hneď a zaraz. Na jednej strane sa mienila snažiť, tá masáž síce nebola taký strašný trest, no bála sa samej seba, pretože on by si určite vyzliekol tričko a ona si dobre pamätala, ako na neho čumela, naozaj čumela, keď sa boli kúpať. Ešteže vtedy plával vo vode a nebolo to také nápadné. Zobrala si od neho pohár a zvedavo čakala.* Áno, vidím ich. *Pritakala, pohľadom zastaviac na tých dvoch. Nepoznala ich, aj keď tá žena jej povedomá bola, takže to bola možno jej rodina, len poriadne vzdialená. Na tom večierku bolo akosi moc ľudí, netušila že Imey s Danom boli takí aktívny, no na druhej strane, Imey mala aspoň poriadny večierok podľa svojich predstáv.* Luke! Nechcel si byť na mňa jemný? *Vyvalila na neho oči, veď to v podstate znamenalo, že sama vyznie ako nejaká ľahšia deva. Sťažka si vzdychla, uprela na tú jeho mamičku útrpný pohľad a hodila do seba obsah pohára na jeden glg, až ju striaslo.* Luke, vidím že dnes ťa budem silno preklínať. *Podala mu prázdny pohár, cítiac, že ju zalieva pot, stres a obava, no aj tak vykročila, nemohla to vzdať hneď. Chcela sa snažiť, musela to zvládnuť. A tak kráčala akoby okolo, žene a pozdravila a vo chvíli, keď sa mala jemu, zahrala divadielko aké bolo potrebné.* Preboha zlatko a ty tu čo robíš! Nečakala by som ťa tu! *Zvolala s predstieraným nadšením, aj keď pud sebazáchovy ju chcel hnať kadeľahšie. No neurobila to, len pokračovala v tom čo začala, už aj tak bolo neskoro. Chlapík na ňu už aj tak uprel nechápavý pohľad, aj keď cítila ako po nej prebehol lačne pohľadom. Žena len stála a spýtavo na ňu hľadela, keď ona pokračovala.* Dúfam, že ťa u nás v podniku ešte niekedy uvidím. Zvlášť Cherry si nevie vynachváliť tvoj výkon. *Umierala hanbou, no dívala sa mu do očí. Videla ako sčervenel ako paprika, ktovie či naozaj nechodil do nejakých takých podnikov, keď sa ani nebránil. Určite teda chodil. Chudák teraz určite uvažoval nad tým, či si s ňou užil tiež. Gretchem tam už nedokázala obstáť a tak sa len nútene usmiala, kývla hlavou, žmurkla na chlapa a zmizla medzi ľuďmi, rútiac sa späť k Lukovi.* Hanbím sa Luke! Tá žena ma teraz bude určite rozoberať ako najväčšiu to... *Najradšej by sa mu skryla za plece alebo zaliezla do domu. No bol na rade a ona sa rozhodla, že ani ona ho šetriť nebude.* Takže, si na rade. Vidíš tamtých dvoch chlapíkov. *Ukáže na neďaleko stojacich mužov, poznala ich, boli to jej bratranci. Nedbala, veď keby sa neskôr pýtajú, už by im to nejako vysvetlila.* Zahráš sa na geja a toho na pravo sa pokúsiš zbaliť. A keď budeš odchádzať, plasneš ho po zadku. *Zazubila sa, stále sa ale musel obzerať, či ju tá žena nepozoruje. Des. No teraz sa mohol hanbiť aj Luke.*

Luke Alberty




*Vážne v sebe dusil smiech a v duchu uvažoval, kto má v tej chvíli červenšiu tvár, Gretchem alebo ten chlapík, ktorého pred vlastnou matkou usvedčila z nášteu pochybných podnikov. Mala však guráž a necúvla hoci po jej príchode mal pocit akoby ho chcela použiť ako ochranný štít pred pobúrenými pohľadmi dvojice. V tej chvíli reagoval spontánne za čo by ho Gretchem pravdepodobne zabila, ale našťastie sa v tom okamihu obzerala po jeho úlohe. Preto nevidela ako na mamičkinho miláčika sprisahanecky žmurkol a hlavou významne kývol ku Gretchem. Potom kútikom oka zachytil, že k nemu obracia, a tak nasadil na tvár masku čistej nevinnosti. Iba keď si vypočul svoju úlohu a pozrel smerom k dvom chlapíkom, pričom pohľad zameral najmä na toho vpravo, podarilo sa mu vyprsknúť dúšok alkoholu, ktorý si práve nalial do úst. Bol to mohutný muž s býčou šijou, s ktorou pôsobil dojmom akoby mu hlava plynulo prechádzala do trupu. Ako profesionálny rozbíjač ksichtov nepôsobil len preto, že bol práve navlečený v tesnom historickom úbore, ktorý mu dodával komickejší no o nič menej hrozivejší výraz. Za toto bude Gretchem ešte trpko pykať, ale nehodlal sa vzdať. Koniec koncov s chalanmi uzatváral oveľa drsnejšie stávky. Predtým než odišiel vtisol Gretchem do ruky svoj poloprázdny pohár a zašepkal jej tesne pri uchu.* Dúfam, že ti nevadí deliť sa o mňa aj s inými mužmi.* ani jej nedal príležitosť reagovať na ten hravý tón v hlase a už bol na ceste k svojej pravdepodobnej smrti. Keď však mal byť k sebe úprimný, užíval si to a plánoval zájsť ešte ďalej, aby Gretchem ukázal, že v ňom nemá ľahkého súpera, aj keď mu vyberie akýkoľvek náročný test.
Cestou k dvojici sa na chvíľu zastavil pri stole s občerstvením, slušne čašníka požiadal o pero a potom na obrúsok rýchlo načmáral telefónne číslo.
Samozrejme nemal v úmysle len tak prísť a začať odriekať lichôtky, ktoré by chlapíka dostali do rozpakov. Učil sa predsa od majstra. Šikovne sa preto priblížil k dvojici a keď už bol tesne blízko predstieral potknutie. V poslednej chvíli sa zachytil a rameno mohutnejšieho muža a keď k nemu vzhliadol v očiach mal výraz chlapčenskej zraniteľnosti.
"ďakujem, že ste ma zachytili. Neviem, čo by som bez vás robil." hlas úmyselne položil do poloplačlivej roviny. Nie priveľmi ani primálo iba tak, že s ním pôsobil vierohodne a pre mužov určite podozrivo.
"To nič. Rao sa stalo." odvetil muž rezervovane a snažil si ruku vymaniť, ale Luke ho nepustil. Namiesto toho na neho civel akoby z nebies zostúpil sám boh slnka, ktorý ho oslepil.
"Ste skutočne silný." odvetil Luke a silnejšie zovrel mužovu ruku akoby skúšal tvrdosť bicepsov.
Na to už muž nepovedal nič, ale v tvári mu bolo jasne poznať aká je mu tá situácia nepríjemná. Luke sa naopak bavil. Prikročil k mužovi ešte o niečo bližšie a s významným žmurknutím mu vložil obrúsok do chlopy na kabáte.
"Veľmi rád by som sa vám za to odvďačil, ak budete chcieť." potom sa rýchlo odtiahol a predtým než odišiel dlaňou mu spočinul na zadku. Ani sa nechcel obzerať naspäť, iba sa vmiešal do skupinky hostí a okľukou vrátil naspäť ku Gretchem.* Si zvrátená.* prihovoril sa jej s úsmevom, ktorý naznačoval, že ho príjemne prekvapila.* Ale teraz som na rade ja. Zoberieš si niektorý z tých chutných zákuskov a odkráčaš k tamtomu stolu.* hlavou kývol smerom, kde za slávnostne prestretým okrúhlym stolom sedel len muž v stredných rokoch a o niečom vášnivo diskutoval so svojím mladším spoločníkom.* Torta ti omylom padne do jeho lona a ty ju z neho vyješ lyžičkou, ktorú zoberieš tomu druhému z ruky.

Gretchem Blake




*Ona sa tak smiala, až to pekné nebolo. Pozorovala Luka ako sa tam drží jej bratranca a snažila sa nesmiať ako blázon, hlavne keď stála sama. No smiala sa presne tak. A klinček do rakvy bolo to plasnutie po zadku. To už musela položiť poháre a smiať sa nadobro, s rukou na ústach nech po nej nikto nepozerá ako na šibnutú. No každý kto šiel okolo ju považoval skôr za opitú než šibnutú. A bolo jej to z časti jedno. Ona sa tak dobre bavila, že to až nebolo normálne. Tušila síce, že za toto bude pykať, no nedbala, pre tú chvíľu sa príliš smiala, čo tam potom že po smiechu býva plač. Keď prichádzal, čakal ho zubatý úškrn.* Aby sa ti to ešte nezapáčilo. *Poznamenala nevinne, ignorujúc to, že je zvrátená. Učí sa predsa od neho no nie? No o jej zvrátenosti sa nedalo hovoriť porovnaní s ním. Vyvalila oči a hľadela na toho muža, ktorému mala jesť priamo z lona.* Luky ty si sa zbláznil. To naozaj chceš aby som jedla nejakému chlapovi z lona? *Neveriacky na neho hľadela a ešte pár krát zažmurkala. Ona čo sa hanbila aj pri jednoduchších úlohách.* Mal si ma najprv opiť, toto si nechcem pamätať... *No zhlboka sa nadýchla, pomaly vykročila k stolu so zákuskami. Zobrala tortu ktorá vyzerala najlepšie, predsa len, mala ju jesť tak musela vybrať takú ktorá jej mala chutiť a zastala obďaleč tých mužov. Stála tam možno i minútu dve a nehýbala sa, upierala na nich pohľad a bála sa i pohnúť. Úplne červená v tvári však napokon preglgla, so smrťou v očiach sa pohla a to zatackanie ani nemusela veľmi predstierať. Torta skutočne skončila v mužovom lone a ona začala hrať opitú. Tackavo sa k nim dostala, smejúc sa ako bláznivá, snažiac sa nevyvolať v okolí rozruch, no našťastie si ich v hudbe nikto nevšímal, ani mužov prekvapený sykot.* P-prepáčte pane...asi...asi som vypila toho dobrého viete...toho viac *Mrmlala mu tam, červeň sa dala aspoň pripísať alkoholu.* Ukáže... *Zobrala tomu druhému lyžičku, ktorý sa už naťahoval po servítku. Muž s už nejakými šedinami jej niečo hovoril že je to v poriadku a podobne, no ona nedbala, akoby ho ani nepočula.* A ja mám ten koláč taaak rada... *Rapotala si podnapitým hlasom, chejúc byť niekde inde, keď lyžičkou nabrala kúsok tej torty. Tí dvaja na ňu zírali ako teľce na nové vráta, keď s pôžitkom, hrajúcim pôžitkom pretože v tej chvíli nič necítila v ústach, vložila lyžicu do úst. Spravila to ešte dva či tri krát, keď si všimla, že mužove obtiahnuté nohavice s začínali nadúvať a jej došlo, že on zjavne rozmýšľa ako tak tam kľačí nad kadečím. To bola posledná kvapka toho čo Gretchem zniesla, prudko sa postavila a utiekla z tade do davu skôr, než ten muž stihol v hanbe jemu samej niečo povedať. Gretchem sa ale nevrátila za Lukom, cítila pohľady tých dvoch aj cez množstvo ludí a ani nevedela ako, zaliezla pod jeden z širokých stolov s obrusom až po zem. Tvár v rukách a snažila sa predýchať, než bude musieť vyjsť von a priznať že to nedojedla a že to nedokázala. Na druhej strane, možno jej to uzná.*

Luke Alberty



*Nesmial sa Gretcheminým rozpakom. Práve naopak - so záujmom ju pozoroval, pretože nepredpokladal, že mu dovolí zájsť až tak ďaleko. On bol zvyknutý robiť zo seba pred druhými blázna, veď vystriedal dvadsať univerzít za päť rokov, čo bol zataiľ jeho najvyšší rekord. Ale Gretchem do toho išla len preto, že ju vyprovokoval. Možno by mal po jej úteku od prekvapenej dvojice pociťovať výčitky svedomia, ale na to bol príliš skzený, pretože jediné, čo dokázal cítiť bolo uspokojenie. Gretchem svoju úlohu nedokončila a jeho teraz čakala veľmi príjemná odmena, ktorú sa rozhodol vyhrať už v okamihu, ako v koči začal hovoriť o stávke.
Nechcel však, aby sa Gretchem cítila trápne, a preto urobil jednú najlepšiu vec, ktorá ho v tom okamihu napadla. Pristúpil k dvojici mužov, široko sa usmial a keď na neho upreli spýtavý pohľad spoza chrbta vytiahol dezertnú lyžičku, ktorú predtým zobral zo stola so zákuskami.
"Len to nie." zamrmlal starší muž s hrôzou v očiach a okamžite si prekrížil ruky nad lonom akoby sa ho Luke chystal tou lyžicou vykastrovať.
"A ja som si mylel, že sa môžem pridať. Tá mladá dáma vyzerala, že sama ten veľký kus nezvládne."
Luke by sa za tie slová najradšej zabil. Už raz v ten večer pleskol chlapa po zadku a teraz sa hrá na gaya znovu. Len dúfal, že po dnešku mu to nezostane.
Muž sčervenel viac ako predtým a s prudkým výdychom sa postavil. Nasledovaný svojím spoločníkom odkráčal preč tak rýchlo, že mu kusy torty pri chôdzi odpadávali z nohavíc.
Tak to by sme mali, uškrnul sa Luke a uvoľnene zamieril k stolu, pod ktorým sa schovávala Gretchem. Zohol sa a látku odtiahol nabok, aby mohol vstúpiť "dnu".* Páni, objavila si dobré miesto.* poobzeral sa okolo seba, ale bol značne obmedzený svojou výškou, takže sa musel postaviť na štyri, aby nenarazil hlavou do stola.* Vyvoláva to vo mne množstvo spomienok.* začal nezáväzne a keď skončil s prehliadkou najbližšieho okolia zahľadel sa s úsmevom Gretchem priamo do očí.* Tiež som sa tu rád schovával, ale ty na to nemáš dôvod. Myslím, že teraz sa ten milý pán bude báť viac mňa ako teba.* chcel dodať ešte niečo na vysvetlenie, ale potom sa za stôl usadila dvojica, muž a žena. Luke sa odtiahol včas, aby ho niektorý nekopol nohou a pritom stiahol Gretchem so sebou, takže mu teraz sedela v lone a on ju rukami objímal okolo pása.* Ale, ale, to sú mi veci.* zašepkal jej ticho do ucha, keď žena strčila ruku pod stôl a položila ju mužovi priamo do lona. Luke musel skloniť hlavu na Gretchemino plece, aby sa nezačal smiať príliš nahlas.*

Gretchem Blake





*Potíšku kľačala pod stolom, bolo tam poriadne teplo a snažila sa presvedčiť samú seba, že bol čas vypadnúť. Veď možno Luka presvedčí, že to nemohla dokončiť keď ten chlap myslel na kadečo no. No nestihla vyliezť a obrus sa nadvihol, ona sa v prvom momente zľakla že ju niekto odhalil, možno ten chlap. No bol to Luke a ona si na jednej strane vydýcha, na druhej sa hanbila. Ktovie čo si teraz myslel. Nerozumela však presne poznámke o tom že sa bude báť jeho, ani nemala možnosť spýtať sa a bola ešte červenšia, keď zostala sedieť v Lukovom lone. V šatách to bolo také samo o sebe povážlivé, no Luke si našťastie všímal viac ruku akejsi ženy, ktoré sa vydala jasným smerom po určitom mužovi. Gretchem bola veľmi rada, že netuší kto to je, ešte by ich náhodou poznala a musela nato myslieť, keď by ich stretla.* Luke mali by sme z tadeto vypadnúť. *Zašepkala mu potichu do ucha a nechcela vypadnúť len preto, čo mali možnosť vidieť, ale že takto nebezpečne blízko si nebola vôbec istá, čo dnes vyvedie. Nejako moc vážne zobrala Imeyine slová o zábave.* Okrem toho by si mi mohol uznať toho chlapa, ja nemôžem zato že musí hneď myslieť len na jedno. *Snažila sa ho presvedčiť, veď mu vymyslela už takú peknú úlohu. Očami zablúdila k jeho tetovaniu, aspoň časti ktorá mu vykúkala spoza vlasov keď tlmil smiech na jej krku čo ju nútilo tiež sa skoro smiať a čakala, čo povie. Nechcela sa vzdať tak rýchlo, aj keď dobre vedela, že nad ním aj tak vyhrať nemôže. No aj snaha sa hádam cení a musela trošku zabojovať.*

Luke Alberty



*Trochu sa odtiahol, aby mohol pozrieť Gretchem do očí. Mala v nich smiech, prosbu a nádej a aj keď bol už predtým rozhodnutý, že si svoje víťazstvo vychutná spolu s ponúknutou cenou teraz si to náhle rozmyslel. Nemalo by ho tešiť, že má pre ňu takú slabosť a už vôbec nechcel, aby si to všimla, pretože inak by to mal veľmi ťažké. Preto sa chvíľu tváril, že jej ponuku zvažuje, viac-menej rozhodnutý ju zamietnuť, ale nakoniec sa mu oči vyjasnili a jeden kútik úst sa mu nadvihol do drzého krivého úškrnu.* Prehráš tak či tak, Gretchem.* zašepkal tak ticho, že sa musel nakloniť bližšie, aby ho počula. Perami sa pritom takmer dotýkal jej líca a špičkou nosa ju šteklil pri uchu.* Ale si v tejto hre nováčik, preto máš poslednú možnosť.* jednou rukouju držal okolo pása a druhú zodvihol k jej tvári. Medzi prstami sa pohrával s jednou nakučeravenou kaderou a zblízka hľadel Gretchem do očí.* Čo chceš, aby som urobil?* vyslovil ticho pri jej perách, na ktoré skĺzol pohľadom a ďalej ich mlčky sledoval akoby bol nimi zhypnotizovaný.*

Gretchem Blake



*Napäto očakávala či bude trvať na tom že vyhral, alebo jej dá ešte šancu vylepšiť svoj výkon, prípadne nájsť niečo, čím by ho porazila. Síce tomu práve neverila, no bola tiež obmedzená vedomím, že toto jej jej rodina a nechcela vymýšľať nič, čím by to pokazila, alebo nejako uškodila jednotlivým členom. Preto keď privolil, mala chuť až podskočiť radosťou, no keď že na ňom sedela, nezdalo sa jej to moc múdre ani vhodné. Dokonale ju však rozptyľoval tou blízkosťou, ktorú si tak plne uvedomovala. Akoby mala jeho ruku vypálenú na svojom páse, jeho pohľad by videla aj keby bola zavrela oči. Modré oči mu však skĺzli nižšie, hľadel jej na pery a ona neodolala, aby neskĺzla k tým jeho. Rýchlo sa vrátila k očiam, bála sa prichytenia, aj keď tá otázka a tá neskutočná blízkosť ju nahovárali na jedinú odpoveď, ktorá jej v tej chvíli blúdila hlavou. Vedela že by nemala a predsa ho strašne túžila pobozkať. Myseľ sa nevedela sústrediť na nič iné, úplne zabudla aj na tú ich hru. Stačilo sa trošku pohnúť a dotkla by sa mu ich, stačilo len trošku a mohla ho pobozkať.* J-ja... *Nedokončila, načo mu mala niečo vysvetľovať. Opatrne sa pohla, až sa obšuchla nosom o ten jeho, mienila ho pobozkať, no náhly pád vidličky pod stôl ju prebral. Prudko sa vystrela až sa skoro udrela o vrch stola a zahanbila sa. Dúfala že si nevšimol čo v tej chvíli chcela urobiť, ako zabudla aj na ich hru. Preglgla a sklopila zrak niekam do úrovne jeho hrude, potom pridvihla obrus a rýchlo hľadala niečo, čím by sa dostala z tej situácie, v ktorej sa cítila odrazu strašne odhalená a zraniteľná.* M-myslím že teraz vykonáš dobrý skutok...*Zašepkala, ako zbadala svoju tetu Monicu so svojim deväťročným synom Percym.* Tamto je moja teta Monica a jej synček Percy. Má skoro desať a už sa mu nezdá moc reálne, že deti nosí bocian. Teta sa snaží nahovoriť niekoho z rodiny, nech mu to niekto, najlepšie chlap, slušne vysvetlí. Nikto nechce, každý sa hanbí, takže ty jej teraz pomôžeš a malému Percymu vysvetlíš ako to je. Luke a nijaké nevhodné slová a blbosti o včeličkách. *Zazubila sa, celkom zvedavá čo nato povie.* Tetu pošli za mnou, ona bude len rada keď pri tom nebude. *Doplnila, nemusel to absolvovať ešte aj za prítomnosti tety Monici. Zvedavo čakal, či vôbec bude súhlasiť, aj keď, nezdalo sa jej, žeby sa len tak vzdal. Aj keď toto nebola zase úloha o zhovadení sa, no jej samotnej to prišlo ťažšie než hrať sa na geja.*

Luke Alberty




*Čakal, trpezlivo a bez pohnutia sledoval ako sa Gretchemine pery približujú k jeho tvári po bozk, ku ktorému nakoniec nedošlo. V tej chvíli, ako sa odtiahla mal chuť sklamane zanadávať, ale včas si zahryzol do jazyka. Vedel ako ľahko by mohol Gretchem dostať do rozpakov a nechcel riskovať, že by si jeho konanie zle vysvetlila. Preto sa len usmial a rovnako ako ona sa tváril, že sa pred chvíľou nič nestalo, aj keď mal chuť prinútiť ju, aby to zopakovala a tentoraz pokus o bozk dotiahla až do konca. Vždy sa musela tak príšerne kontrolovať. V tom okamihu ho nijaký Percy s rozprávkou o bocianoch nezaujímal, ale čo mohol robiť ak nechcel prehrať stávku? Zatváril sa neurčito akoby nad Gretcheminými slovami najskôr potreboval porozmýšľať a predtým než jej odpovedal ju vytiahol spod stola.* Ak sa už máme rozprávať o dôležitých veciach potom nie pod stolom.* zahlásil s nebezpečným úsmevom a kývnutím hlavy odbil prekvapené pohľady dvojice. Zvlášť žena sa prudko začervenala a naprázdno zahabkala zatiaľ čo muž so zvedavosťou sledoval ako Luke ťahá Gretchem na okraj priestranstva.* Urobím to, aj keď ma prekvapuje, že to chceš práve odo mňa. Poznáš ma, Gretchem. Som neznesiteľný aj pri oveľa nevinnejších témach, ako je sex.* pri vyslovení posledného slova si nedával pozor na ústa a vyslovil ho dosť hlasno na to, aby ho zachytila skupinka starších dám stojaca len pár metrov od nich. Ospravedlňujúco sa na ne usmial a vystrúhal galantnú poklonu, za ktorú by sa nehanbil ani ten najväčší casanova. Vlasy mu pritom padli do tváre a ako zdvíhal pohľad v očiach sa mu vyzývavo zalesklo. Dámy zhíkli, niektoré so smiechom, iné od pobúrenia a radšej sa im otočili chrbtom. Keď to niekto preháňa, tak potom poriadne, pomyslel si Luke a znovu venoval svoju pozornosť výhradne Gretchem. * Len aby si to neoľutovala. Vysvetlím mu to presne tak, ako som k tomu dospel v jeho veku ja. Vidíš, nezanechalo to na mne nijaké následky.* úsmev, ktorý Gretchem pred odchodom venoval bol viac než diabolský. Ešte stále bol trochu podráždený z toho nevydareného bozku, ale nepriznal by si to pred sebou ani keby ho pravda ovalila po hlave. Namiesto toho vykročil k žene, ktorú Gretchem označila za tetu Monicu a v duchu si vymýšľal výhovorky, ako by s jej drahým synčekom mohol stráviť nejaký čas osamote. Musel sa sústrediť na to, aby využil všetok svoj šarm a odlákal levicu od jej mláďaťa. Veď čo iné mu zostávalo, ak chcel splniť úlohu? Mohol by tiež prísť rovno za ňou a priamo to na ňu vybaliť. „Zdravím, som Luke Alberty, priateľ vašej netere. Poslala ma, aby som vášmu synovi vysvetlil, čo je to sex.“ Hlúpy nápad. Ani on by nedovolil, aby nejaký cudzí človek čokoľvek také intímne a dôležité vysvetľoval jeho dieťaťu. Gretchem ani netušila akú ťažkú úlohu mu dala, ale za nič na svete by ju nenechal v tomto vyhrať. Možno v tom bol aj kúsok jeho túžby po pomste.
Pristavil sa pri tete Monice, útlej postaršej žene s krátkymi gaštanovými vlasmi, ligotavými hnedými očami a aristokratickými črtami tváre, očarujúco sa na ňu usmial a podal jej pohár na vysokej stopke, ktorý predtým vzal zo stola.*
„Dobrý večer.“
„Dobrý večer.“ Odzdravila ho prekvapene a s rýchlym úsmevom prijala pohár. „Môžem vám nejako pomôcť.“
„Vlastne to isté som sa chcel opýtať ja vás. Poslala ma za vami Gretchem. Nechcela mi povedať, čo sa deje, ale myslím, že sa s vami potrebuje súrne porozprávať.“
Vtedy Luke pohľadom prešiel ponad hlavy ostatných hostí, našiel v dave Gretchem a zamával jej.
„Vážne? To bude určite niečo dôležité.“ Tvár tety Monici sa stiahla obavami, ale Luke ju nijako nezačal ubezpečovať, že o nič nejde. Potreboval sa jej zbaviť.
„Dohliadnete na chvíľku na Percyho? Nebude vás otravovať, však zlatko.“ Monicine oči spočinuli krátko na synovej unudenej tvári a potom bez čakania vykročila v ústrety Gretchem.
Luke zostal chvíľu len tak postávať a po očku si Percyho premeriaval. Chlapec robil to isté, ale obaja pohľady včas odvrátili akoby si najskôr potrebovali o sebe urobiť mienku.


O niekoľko minút stáli bok po boku, vzdialení od hlučnej oslavy, a mlčky sledovali breh jazera. Dva prúdy priezračnej tekutiny oblúčikom dopadali na zem a kropili najbližšie rastlinstvo.
„Takže, ten pán jej neubližoval?“
Luke pokrútil hlavou a šikovne si zapol rázporok na nohaviciach. Percy ešte stále vypúšťal galóny sladkej malinovky, ktorú predtým vypil až mu do nosa každých päť minút vystúpili bublinky.
„Myslíš, že by sa pritom usmievala?“
Percy sa zachichotal a posadil na výbežok kameňa k Lukovi. Potom obaja s úškrnom sledovali ako sa z kríkov oproti vymotala dvojica. Žena mala rozstrapatené vlasy a živôtik šiat trochu nakrivo zatiaľ čo mužovi v tme svietili biele nohy. Párkrát sa potkol ako sa snažil rýchlo obliecť nohavice a na pokoji ho nenechávala ani skutočnosť ako dobre sa na nich ten blonďavý chlap a krpec zabávali.
„Mama si myslí, že o tom nič neviem.“
„Máš desať, ešte by si o tom nemal nič vedieť.“ Uškrnul sa Luke a sledoval ako Percy zhadzuje kamene do vody.
„Vieš, ja som po tom pátral. V otcových knihách, lebo mama mi to nechcela vysvetliť.“ Ozval sa Percy vážne a Luke pri tom s úsmevom nadvihol obočie.
„Aké knihy?“
„Sexy zajačiky.“
Luke si zahryzol do jazyka, aby nevybuchol smiechom a chlapca nezmiatol. „Tak v tom prípade si na dobrej ceste.“


Gretchem, myslím, že by si mohla priznať porážku.* prihovoril sa jej pri návrate späť na oslavu, keď sa Percy so šibalským úškrnom vrátil naspäť pod dohľad svojej matky.* Teda ak nechceš tamtoho chlapa pobozkať a vyznať mu lásku.* podpichovačne sa uškrnul a kývol hlavou k nízkemu mužovi oblečenému v takých obtiahnutých šatách, že sa mu gombíky napínali na okrúhlom bruchu.* Svoju úlohu som splnil.

Dom Godlina Albertyho




Lorry



Godlin




"Vaša manželka s nami nebude večerať?"
Godlin zodvihol pohľad od taniera, kde sa už dobrých päť minút bezmyšlienkovite babral s zemiakovým pyré a venoval Lorry roztržitý úsmev, pri ktorom spýtavo nadvihol obočie.
"Prepáčte, nechcela som byť drzá iba sa mi zdá akoby ste na niekoho čakali." ozvala sa Lorry znovu a nevinne sklopila pohľad na vzorkovanú obrubu vlastného taniera. Vidličkou napichla kúsok mäsa a vložila si ho do úst. Veľmi dobre vedela, čo robí a keď sa Godline rozhovoril iba potláčala spokojný úsmev.
"nie, nie, moja manželka odcestovala na niekoľko týždňov mimo mesto. Má nejaké povinnosti ohľadom svojej nadácie..." Godlin rozprával o manželkiných záležitostiach ako o niečom, čo sám nepovažuje za dôležité, ale toleruje jej to ako zábavku. Lorry sa zalesklo v očiach, ale včas odvrátila pohľad, aby si jej hostiteľ nič nevšimol. Dokonca prijala aj jeho pokus o zmenu témy a keď sa jej opýtal ako strávila deň rozhovorila sa o miestach, ktoré dopoludnia navštívila. Bola práve pri opise architektonického skvostu Salayeho námestia, keď sa dvere na jedálni otvorili. Pri pohľade na muža, ktorý vstúpil dnu Lorry takmer vypadla vidlička z rúk. Naprázdno preglgla a radšej položila príbor na stôl, aby na seba nijako neupozornila. Napriek tomu sa mužove tmavohnedé oči upreli priamo na ňu a jej po chrbte prešiel mráz.
Godlin vyskočil zo stoličky a bledý akoby videl ducha sa rukou dotkol operadla stoličky. Mal to byť sebaistý postoj hlavy domu, ale na Godlinovej tvári sa aj napriek snahe udržať si masku ležernosti objavilo niečo temné. Potlačil to a na nového hosťa sa usmial. Vyzeralo to akoby mu pritom svaly okolo úst mali každú chvíľu vypovedať službu.
"Dean, som rád, že si už tu. Nečakal som, že sa objavíš tak skoro."
Muž menom Dean odtrhol pohľad od Lorry a pomaly ho uprel na Godlina. Neusmial sa, na tvári sa mu nepohol ani sval len bez slova vykročil k nemu a rýchlo mu stisol ponúkanú ruku.
"Vždy rád pomôžem, keď to rodina potrebuje." prehovoril chrapľavým hlasom, v ktorom bola dobre maskovaná irónia. Potom sa na Godlinov pokyn usadil na stoličku oproti Lorry a trpezlivo čakal, kým mu slúžka prestrie tanier s jedlom. Neobťažoval sa vyzliecť si kabát, z ktorého na zem kvapkala voda a nohy obuté v zabahnených bagančiach si celkom prirodzene vyložil na stoličku vedľa Lorry. Tá zadržala dych, aby sa nerozkričala a radšej ignorovala vyzývavý pohľad v hnedých očiach. Už beztak si ju zvedavo premeriaval a stálo ju dosť síl predstierať pritom chladnú rezervovanosť.
"Kto to došľaka je?"
Deanov hlas sa rozľahol v tichej miestnosti hneď potom ako za oknami doznelo hrmenie a prehlušil aj zvuk prudkého lejaku. Godline sa strhol a aj keď vyzeral, že by Deanovi najradšej zasadil jednu do zubov kultivovane sa usmial a predstavil Lorry ako Lukovu snúbenicu. Po tých slovách sa Dean rozosmial tak pobavene až mu skoro zabehol kúsok mäsa, ktorý si predtým vložil do úst a musel sa päsťou pobúchať po hrudi. Lorry sa v očiach výhražne zalesklo, ale pri pohľade do výsmešných hnedých očí vedela, že tu dlho nevydrží. Preto sa ospravedlnila Godlinovi a ignorujúc Deana zamierila preč z jedálne.
"Vidíš, čo si urobil?" zasyčal Godline a tresol päsťou po stole. Už neskryto zúril.
"Odohnal diabla?" Dean ľahostajne pokrčil ramenami a ďalej sa venoval svojmu tanieru. Bol šialene vyhladovaný. Možno preto sa mu zdalo, že oproti sebe vidí prízrak z minulosti.
"Nestresuj sa tak Goddy. Zavolal si ma, aby som ti pomohol, a preto som tu."
"Máš pravdu, chcem, aby si našiel Luka a doviedol ho naspäť."
"Aby sa mohol oženiť?" Dean sa znovu začal dusiť smiechom a krútil pritom hlavou. Náhle zvážnel a uprel na Godlina taký podozrievavý pohľad, že pritom starší muž odvrátil pohľad.
"Ty starý manipulátor. Vieš, že si bol jedným z hlavných dôvodov, kvôli ktorým som odišiel z domu?"
Godlin mu stále stál obrátený chrbtom a nič na to nepovedal.



Dean Ferrey



Lorry stála na balkóne svojej izby a horúčkovito premýšľala. Nevadilo jej ani to, že vonku ešte stále trochu poprcháva, ale chladný nočný vzduch jej robil dobre. Potrebovala si vyčistiť myšlienky a pripraviť si v duchu niekoľko odpovedí na otázky, ktoré určite časom prídu.
Zavrela oči a rukami pevnejšie zovrela výstupky zábradlia, ale pred očami jej stále mátali výsmešné hnedé oči. Znovu sa striasla a pretože jej už začínala byť zima na bosé chodidlá zvrtla sa na odchod. Výkrik jej stlmila na ústach široká dlaň a nemusela ani zodvihnúť pohľad, aby prišla na to, kto ju tu prekvapil. Dean ju svojím telom zatlačil až k okraju balkóna a tam uväznil tak, že sa nemohla ani pohnúť.
"Lorry, Lorry, čo ťa to napadlo? Dať si meno ako pre sliepku. Páčila si sa mi viac ako Fiona. Alebo možno Rien. Nie, Silvien ti pristalo najviac." v hnedých očiach sa nebezepčne zablýskalo a Lorry prešla bojovnosť. Takže si na ňu spomenul. Ešte chvíľu sa prebodávali vražednými pohľadmi až kým jej Dean nezložil ruku z úst a ona mu vtedy stretla facku. Hoci skrivila tvár od bolesti, zdalo sa, že Deanom to ani nepohlo. Iba čo od zúrivosti zbledol a sebaovládanie mu viselo na vlásku.
"Ako si sa sem dostal?"
"Zabúdaš v akom prostredí sa zvyčajne pohybujem? To ma prekvapuje, veď aj ty to tam poznáš." Deanove slová ťali do živého a Lorry si zahryzla do pery, aby sa na neho nerozkričala.
"Dlho som ťa hľadal, ale ty si sa vyparila bez jediného slovka. Si podvodníčka a dokázala si oklamať aj mňa."
Lorry pohrdlivo odula ústa a boľavú dlaň si pevnejšie pritisla na rozbúšené srdce. Výraz v Deanovej tvári nebol nikdy taký temný ako v tej chvíli.
"Ty si lovec odmien a ja podvodníčka, tak to už v našich profesiách chodí. Čo chceš teraz urobiť?"
Aj keď sa ovládala pri poslednej otázke sa jej hlas zachvel. Mohol pokaziť všetko, o čo sa snažila posledné mesiace.
"A čo by som podľa teba mal urobiť?"
Na tú otázku poznala len jedinú odpoveď. Natiahla sa na špičky, zachytila sa Deanových pliec, ktoré sa okolo nej zvierali a pobozkala ho na ústa. Nehýbal sa, ústa mal pevne zovreté zatiaľ čo ho na ne nástojčivo bozkávala, ale potom vycítila, že sa jeho odpor začína lámať. Spokojne sa usmiala a dovolila mu, aby sa k nej správal drsne. Keď ju bozkával mala pocit akoby ju zároveň hrýzol a keď rukou prešiel po jej hrdle bála sa, že ju stlačí silnejšie a uškrtí ju. Nič také sa však nestalo.
"Toto oľutuješ." zavrčal šeptom a s ľahkosťou ju odtiahol do vnútra izby.*

Gretchem Blake



*Gretchem veľmi rýchlo nadobudla pocit ľútosti, čo to vybrala za úlohu. Luke vyzeral nie veľmi nadšene, vlastne skôr nahnevane či podráždene a to v nej vyvolávalo pocit viny, že to bola hlúpa úloha. Zapliesť do toho dieťa. Mlčky si preto vypočula jeho slová a neisto pozorovala ako odchádzal. Či bol vhodná osoba? Pred jeho slovami jej to prišlo ako áno, že je. Predsa len, vedela o svojej tete, že je rovnako hanblivá ako ona sama a že svojmu dieťaťu jednoducho nevie vysvetliť určité veci bez toho, aby dieťa nepostrehlo rozpaky. A to by nemalo, inak by to mohlo považovať za niečo zlé, alebo si to vysvetliť inak, než malo. No pre Lukove slová zostala v neistote, dokonca na okamih zaváhala, či ho nezastaví, no nechala to už tak. Zahryzla si do spodnej pery a čakala, kým sa pri nej nezjaví teta Monica. Tá vyzerala pri príchode zmätene, v očiach sa zračili odtiene obáv.
„Deje sa niečo Gretchem?“ spýtala sa ihneď a Gretchem zaváhala. Vedela, že teta by sa nehnevala keby jej povie prečo je Luke s jej synom, no i tak zrazu váhala.
„Pamätáš sa ako si chcela aby niekto vyriešil problém s bocianmi?“ povedala tichým hlasom, neisto sledujúc tetu. Tá chvíľku nechápavo krčila obočie a v tom jej svitlo. Ešte aj teraz bolo vidno, že toto nečakala a že to nie je téma, ktorá bola pre ňu stvorená.
„A..ehm...“
Gretchem ju nenechala trápiť sa, len sa natiahla k jednému zo stolov a podala jej pohár s džúsom, vediac, čo sa chcela spýtať. „Ale áno, bude to dobré. Nemám tušenia čo mu všetko povie, ale Percy z toho istotne nebude traumatizovaný.“ Škoda len, že si tým nebola sama vôbec taká istá, ako sa na istú hrala. Téma sa následne zvrtla už iným smerom, Monica vyzerala napoly nervózne, napoly odľahnuto, že konečne ustanú tie otázky, na ktoré nevedela synovi odpovedať. Keď sa Luke s malým vracali, Monica sa s Gretchem rozlúčila a s pohľadom upretým zo zeme sa pobrala za synom, zatiaľ čo Gretchem nervózne čakala Luka. Bála sa že sa hnevá a bála sa i toho, čo pred chvíľou skoro pod stolom urobila. Vlastne, ani nevedela čo presne ju trápilo viac. To že tá vidlička padla a ona to neurobila, alebo to, že Luke určite vedel, čo túžila spraviť. Nebyť vyrušenia, podľahla by vlastným túžbam a porazila rozum, ktorý ju nútil ovládať, no to nepatrné rozptýlenie predsa len nahralo do karát ovládaniu. A teraz to asi aj ľutovala.* Myslím, že víťaz našej hry je jasný. *Odvetila, no ani sa neotočila za jeho výberom. Aj keby tam sedel najväčší krásavec pod slnkom, nešla by, aj keď, bola by možno aj zvedavá, či Luke naozaj chcel aby niekoho pobozkala. Nejakého cudzieho chlapa. Ak teda vôbec cudzí bol, čo netušila, keďže sa neotočila.* Luke hneváš sa? *Spýtala sa opatrne a neisto, netrápiac sa tým že prehrala. Veď už keď to prijímala vedela, že prehrá, možno mu len chcela dokázať, že sa nebojí alebo niečo také.*

Luke Alberty




* Mala snáď Gretchem nejaký šiesty zmysel, že prehliadla jeho masku? V očiach jej uvidel obavy, ktoré v ňom vyvolali výčitky svedomia. Ve´d ako by jej mohol správne vysvetliť svoje podráždenie? Nebol nahnevaný, iba si pri tom "skoro" bozku uvedomil aký je sviniar. Úmyselne ju chcel dostať tam, kde by mu už nemohla uniknúť a mal pritom pocit akoby zvádzal nevinné dievčatko a všetkými možnými spôsobmi sa ju pokúšal pokaziť, aby bola presne taká ako on. Veď čo iné mala znamenať tá hra. Hneval sa, ale až teraz si uvedomil, že sa hnevá sám na seba. To, čo začal už nemohol zastaviť. Len sa bál, že pri tom Gretchem ublíži.
Široko sa usmial a chytil Grecthem za ruku.* Nahnevám sa, ak si so mnou aspoň raz nezatancuješ.* potiahol ju ku skupinke zvŕtajúcich sa dvojíc a zaradil sa do svojho radu. / https://www.youtube.com/watch?v=1oR3pXcnsTs&feature=related / V tomto okamihu bol Oliverovi vďačný, že mu ukázal aspoň niekoľko základných krokov v tanci, pri ktorom sa partneri vôbec nedotýkali. Skôr to pripomínalo dobre zorganizované cvičenie, kde mal každý svoje miesto. Partneri okolo seba obchádzali do kruhu, vystierali k sebe dlane, ktoré sa nikdy nedotkli a jediné, čo mali dovolené bol občasný hlboký pohľad, keď stáli oproti sebe.*

Gretchem Blake




Žena tanec predsa nikdy neodmieta. *Odvetila mu a ani nevedela ako, stála na parkete medzi množstvom ľudí, no vôbec sa pri tom nečervenala. Mala strašne rada tanec a vôbec necítila rozpaky, ak musela tancovať. Práve naopak, strašne ju to bavilo. Ani nezáležalo na tom, o aký druh išlo, stačilo že sa pri tom dalo aspoň trochu viac hýbať, alebo to bolo zaujímavé. A to čo mali tancovať teraz síce nebolo práve pohybovo náročné, no do zaujímavého sa to zaradiť dalo. Okrem toho to už tancovala, predsa len Imey poznala už dlhšiu dobu a učila to ju i sestry pri jednom z ich babských večeroch na izbe. Nasmiali sa na tom teda poriadne. Teraz sa ale nesmiala, len usmievala a hýbala spolu s ostatnými, upierajúc pohľad do Lukových očí. Výnimočne nimi neuhýbala, jednoducho tancovala a užívala si to. Nepotrebovala nič hovoriť, stačila jej hudba a ten hlboký pohľad. Aspoň prestala uvažovať nad tým, či sa hneval alebo nie.*

Luke Alberty



*Keď hudba dohrala a tanečné páry sa začali rozchádzať, aby ich vzápätí nahradili nové dvojice, začal Luke pochybovať či to bol s tým tancom až taký dobrý nápad. To, že sa Gretchem nemohol ani len dotknúť v ňom vystupňovalo chuť urobiť to stoj čo stoj. Prebudil sa v ňom pokušiteľský plamienok, ktorý mal za následok veľkú väčšinu jeho bezhlavých nápadov a bláznivých kúskov na samej hranici zákona. Ak mal predtým zábrany vyvolať v Gretchem rovnaký pocit, tak teraz si nevedel predstaviť, že by sa o to aspoň nepokúsil. Preto sa pri poslednom úklone v tanci zatváril akoby mu do chrbta vystrelila ostrá bolesť a keď chytil Gretchem ruku, aby ju odviedol na kraj priestranstva naklonil sa k nej a horúcim dychom ju pritom pošteklil na odhalenej pokožke ramena.* Tuším si svoju výhru vyberiem už teraz. Taká krátka masáž vykonaná s láskou a trpezlivosťou by mi určite pomohla.* drzo sa usmial a rukou naznačil smer k chodníčkom vedúcim hlbšie do záhrad.*

Gretchem Blake



*Pre ňu by mohol ten tanec trvať i dlhšie, i keď udržať niekedy ruku zdvihnutú vo vzduchu a o nič ju nezapierať či nepokladať, to chcelo i trošku sily. No i tak sa bavila, čo prezrádzali oči, ktoré sa usmievali, aj keď tvár sa snažila zachovať tematiku toho večera. Hudba však dohrala a ona zacítila dotyk na ruku, nechala sa zvedavo odtiahnuť preč. No keby bola vedela, asi by sa ho skúsila zlanáriť ešte na jeden tanec. To sa chcel teraz vytratiť? Keď ich kdesi možno naháňala ich ružová gardedáma? Zhlboka sa nadýchla, aby sa nezakoktala, pretože masáž znamenala asi aj vyzlečenie košele v jeho prípade. A pri tom ako sa správala pod stolom si akosi moc neverila. Noc a samota s ním, to nebolo vôbec rozumné.* Ehm...myslíš že záhrady sú najlepšie miesto? *Určite sa tam chodili zašívať mladé páriky a nerada by bola svedkom niečoho, čo skutočne vidieť nemusela. Hlavne keď tam bolo pol osadenstva jej rodinou.* Tu blízko je domček na strome, taký väčší, keďže nás bolo toľko. Môžeme ísť aj tam. *Nadhodila, no v konečnom dôsledku boli možno tie záhrady aj rozumnejšie. Napokon sa rozhodla, že jednoducho sa nechá navigovať, bola to predsa jeho výhra.*

Luke Alberty



*Zmienka o domčeku v ňom vyvolala viac nadšenia než predstava, že Gretchem len tak zavedie do záhrady, kde im každú chvíľu mohol narušiť súkromie párik s milostnými úmyslami.* Gretchem, ani nevieš ako si ma teraz potešila.* neskrýval úsmev, v ktorom sa zračila časť jeho pokušiteľských úmyslov. Chytil Gretchem za ruku a prinútil ju ukázať mu cestu k domčeku skôr, ako by si to stihla rozmyslieť.
Nakoniec sa ukázalo, že domček na strome, bokom od hlučnej zábavy na širokom priestranstve pred jazerom, je viac skutočným domom ako len jeho laickou napodobeninou. Luke obdivne zapískal zakloniac hlavu dozadu, aby mohol dovidieť do koruny a založil si pritom ruky na pás.* Predstavoval som si kôr búdu z latiek postĺkanú klincami, ale táto pevnosť je úžasná.* zasmial sa a vrhol na Gretchem rýchly pohľad.* Musela si v ňom tráviť dosť času. Na tvojom mieste by som nezliezok dolu už nikdy a jedlo by som si nechával nosiť v košíku na kladke.

Gretchem Blake



No som rada že sa ti ten nápad pozdáva, lebo záhrady nie sú práva najlepším miestom pre tvoju odmenu. *Zasmiala sa, pretože tam by to bolo dosť stresujúce, niežeby v domčeku mala mať väčší pokoj, no aspoň sa nemusela báť že tam niekto dofrčí a bude vyvalene hľadieť čo vystrájajú. Odviedla ho teda smerom k ich domčeku na strome a veru ju potešila reakcia Luka. Mal pravdu, k tomu domčeku ju viazalo veľa pekných spomienok.* Ocko nám ju staval dosť dlhý čas vždy po práci. Bola to taká naša zašívareň, kde sme si schovávali sladkosti a jedli ich, keď mama frflala, že sa už nemáme napchávať. Môj brat si tam schovával neslušné časopisy a myslel si, že my so sestrami o tom nevieme. *Zasmiala sa, vlastne chudiatko si to myslela asi doteraz.* Alebo sme tam hrávali ako pubertiaci fľašu a vystrájali somariny. Ešte teraz je tam veľa našich starých vecí poukladaných, každý tam má svoj kútik, aj moja malá sestrička si už svoj priestor vyhradila. *Ani nevedela ako sa rozhovorila, len rozprávala a rozprávala s pohľadom upretým smerom k domčeku. Potom jednoducho chytila Lukovu ruku a potiahla ho k rebríku, ktorý k nemu viedol.* Vzhľadom na moje oblečenie by si mal ísť prvý. *Uškrnula sa a veselo na neho pozrela.*

Luke Alberty



*Počúval Gretchemine slová s úsmevom, ktorý sa mu rodil na perách pri myšlienke či za jej náhlu zhovorčivosť naozaj môže nadšenie zo starej skrýše alebo nervozita.* Máš pravdu, bude to istejšie.* venoval jej ešte širší úsmev a bez ďalšieho ponúkania, ktoré bolo naozaj zbytočné, vystúpil po rebríku šikovne až hore. Potom sa naklonil ponad zábradlie a pomohol Gretchem. Na konci ju prakticky zodvihol do náručia a preniesol do vnútra. Zariadenie, nech bolo akékoľvek, ho v tej chvíli len málo zaujímalo. Postavil Gretchem na zem, ale ruky nechal stále položené na jej bokoch.* Vyzlečiaš ma ty alebo to mám urobiť sám?* opýtal sa jej uvoľneným hlasom bez zbytočných kľučiek a zvedavo ju pritom pozorujúc mierne naklonil hlavu do strany.*