Hl. mesto Telarionu

*Znovu sa pozrel na tu krv o ktorej Mayia stale hovorila no nijak ho netrapilo to komu patrila. Aj ked Rowenu nepoznal nedalo mu to aby jej neveril* vsetko bude v poriadku *ozve sa pričom si zívne* ja ti nič nezakazujem ked si to želaš budeme sa mat na krku navzájom *uškrnie sa na Mayiu a pozrie dopredu* ... *O niekolko minút sa nachádzali na mieste*
- tak a sme tu *povie Rowena a začne vystupovať s auta*
- *Otvori dvere a začne sa rozhliadat po okoli. Prvé čo mu však do oka padlo a čo nemohol nikto len tak prehliadnut bol obrovský kralovsky palác* to snad nie je možne, nie je to nahodou palac kralovskej rodiny Yamagi? *spyta sa*
- pravdaze je a moj kamarat ktorý vas tu zatial ukryje je niekde vo vnutri *odpovie mu na otazku a čaka kedy Mayia vylezie s auta*
- tak to teda je naozaj dobry ukryt čo povieš Maya? *nakukne dovnutra auta či už hodlá vystupit a poobzerat sa po tej nadhere*


/ODPIS DO DOMOV KRALOVSKEJ RODINY YAGAMI :D /

* Zauvažoval nad Tessiným návrhom tykajucim sa Leeho, Rowan a samozrejme Jacka. Pri pomyslení čo by asi povedal na tento nápad sa musel veselo uškrnúť, pretože vedel, že by maliara nenechal dvkrát čakať a ani by nebol príliš ostýchavý. Možno by to bral ako novu príležitosť na podčiarknutie svojej filozofie.. nehovoriac už o tom , že by svoj obraz niekomu venoval...
Pritiahol si Tessu k sebe bližšie a vstisol jej na pery ešte jeden bozk pričom si celkom uvoľnene a bez ostychu vychutnal chut jej ust, od ktorych bol na tak dlhy cas odtrhnuty. Až potom venoval svoju pozornost maliarovi a samozrejme obrazu, ktorý mal byt velkolepym vyvrcholenik jeho niekolko hodinoveho snzenia. Vsatl a držiac Tessu za ruku podisiel blizsie k stojanu, na ktorom bolo napnute teraz uz pomalovane platno. Hladel skumavo na obraz... minutu...dve ... jeho tvar nic neprezradzala...* Myslim, že mate velky talent.* venoval pochvalu maliarovi a vazne sa mu zahladel do oci. Obraz sa mu skutocne pacil najma preto, že na nom bola Tessa. Spoznaval crty jej tvare a ziarlivo vnimal aj dokonale linie a oblinky jej znameho tela, s ktorymi sa maliar skutocne vyhral. Zodvihol k nemu opat zrak a tentoraz sa uz usmial aby si jeho zachmurenu tvar zle nevysvetlil a neurazil sa, že jeho dielo dostatocne neocenil. Vedel akí byvaju umelci niekedy prchki no napriek tomu sa mu to na tohto muza prilis nehodilo.* Ako ste sa dostali malovaniu?* opytal sa no predtym než stihal zachytit jeho odpoved obratil sa k Tesse a so smiechom pohravajucim mu v ociach jej odvetil.* Pri pohľade na ten obraz som si uvedomil aký by som bol lahkovazny keby som dovoil aby sa na teba pozeral každy clen mojej posadky, ktorý nahodou zabludi do mojej pracovne. Radsej budem sebec a necham si pre seba kopiu aj original...* v usmeve sa mu odrazilo sibalstvo.*...najradsej vo svojej spalni.

*POkojne sa ukajal na tom ako sa mu po dlhej dobe podaril dobry portret. Portrety mu moc nesli, kedze nemal na ludi nervy, no casom zistil, ze sa predavaju najlepsie a tak zacal..driet ako kon a skrz ich nahle rozradostene pohlady aj zazrel ze vyznam to malo.*aaale...*Mierne hrana skromnost mu vystrelila do ruky a on mavol gesto akoze..to nic nie je.*Ale nie..som velmi rad ze ste spokojni..ja...hm som netusil ani sam ze to tak vyjde ale ste ako dve muzy...*Spokojne si zalozil ruky na prsach a ako spravny sebakritik si preletel obraz opatovne. Nie..vsetko sedelo, vsetko bolo dobre a na mieste.*HE...*Jeho nit prerusil Cass.*Ako? Jaj...no peniaze a cit...akosi to zacalo a ja som to nechal..malba kresba fotka...*POkrcil ramenami a spokojny si premeral na okamih Tessu, ktorej vlasy opatovne na chvilu odhalil to co utajiovala...ale skrz to ze ma ako taky rozum, momente pohlad strhol na Cassa.*Ano spalna je dobre miesto na obraz...*Zahmkal a ked si predstavil, ze pri jeho obraze moze tato slecna spavat naha...az sa mu vlasy na siji najezili.*

*Bez protestov privítala bozk po dlhej dobe nehýbania sa a hneď nato sa veselo usmiala. Teraz keď už sa mohla slobodne pohybovať, poprípade pobozkať Cassa kedy sa jej zachcelo, či hovoriť bez pocitu že by nemala, ihneď sa cíti slobodnejšie. Pocupkala vedľa Cassa až k obrazu a na rozdiel od neho nepotrebovala dve či viac minút aby vedela, že sa jej ten obraz páči. Nešpekulovala nad obrysmi, spoliehala sa na svoj prvý dojem, ktorý bol pozitívny a to u nej rozhodovalo. Práve keď otočila hlavou od obrazu k maliarovi, zachytila jeho krátky pohyb, aj keď pri tom kam sa pozeral to asi nezaregistroval. Slabo sa zapýrila a už otvorila ústa že sa pôjde konečne obliecť, no potom zostala stáť a palcom prešla po hánkach Cassovej ruky, ktorou ju držal. Zaujímalo by ju či žiarli. Keby sa nehanbila pred maliarom, asi by sa to aj spýtala, no teraz túto tému nemienila otvárať, no mala na pamäti ich posledný rozhovor o žiarlivosti, aj keď stále nevidela v jeho správaní nijakú žiarlivosť, možno až na pár pohľadov podobných tým, keď mu navrhla že sa vyzlečie a tak sa namaľujú. * som rada že ste sa tak pokojne zhodli na tom, že spálňa je najideálnejšie miesto pre obraz a úprimne povedaná, som rada že budeš sebec* očami preletela ku Cassovi* kópii aj originálu tam bude nepochybne dobre*radšej už stíchla, aby mala čas ešte si v hlave pretriediť myšlienky. Dnes má prísť Hanah, teda už bolo treba aj poupratovať ten svinčík čo narobili, teda, keď sa tak zamyslela, bolo treba upratať iba kúpeľňu a spálňu. *

* Skôr než mohol maliarovi podať svoj navrh, ktorý mu z ničoho nič napadol a zdal sa mu celkom vyhodný pre obe strany musel upokojiť svoje majetnícke pocity tým, že sa obratil k Tesse a celkom ju tak zakryl pred maliarovym pohladom svojim sirokym chrbtom. Ked sa jej prihovoril na malu chvilku prestal celkom kontrolovat vyraz na svojej tvari a v ociach mu zasvietili nebezpečné ohničky, ktoré sa snažil neuspšene maskovať usmevom. Jeho hlas bol natolko tichy aby ho pocula len Tessa ked sa sklonil k jej uchu.* Ak sa na teba ešte raz pozrie tak ako to občas robil pri malovani asi budem musiet zabudnut na svoje zasady riesit spory kultiovanym sposobom...* sval na sanke sa mu pohol pri tom ako silno zatal zuby. Pohlad mu zabudil nadol k Tessinym prsiam, ktore mu vychdzali v ustrety. Takmer zmučene si povzdychol.* Dufam, že sa ti obraz naozaj páči lebo to bol posledny, na ktory som sa nechal prehovorit. Aspon v takom duchu v akom sa tento nesie.* chytil medzi prsty pramienok Tessinych vlasov, priblizil si ho k peram, pobozkal ho a potom polozil na oblinku jej prsa, ktoreho sa sam tuzil dotknut perami.* Prosím Tessa nemohla by si si na seba prehodit jeden z tych peknych hrubych zupanov co boli v skrini?* zodvihol k nej uprimny pohlad pricom mu este stale posklbavalo kutikom ust no vobec nie z pobavenia.*

*Lenivo sa otocil od nich bokom. Ved bolo jasne ze je navyse, ale on sa uz popasol.*Kde mate toaletu?*Zahmkal, ked ho napadlo, ze po par hodinach by sa patrilo aj prejst aj sa vyprazdnit..pripadne sa vyprazdnit viacerymi sposobmi, zalezi kolko casu mu daju a ako dlho si bude niest Tessinu tvar, jej obliny a snaad vsetko v mysli. ved treba nejak oslavt tak dokonaly obraz.* Ja by som vazne..ehm musel..*Mierne uz zaknucal, kedze hned ako si uvedomil, ze sa mu nieco pokusa vykypiet z mechura zacalo to neustopcivo piskat niekde v spankoch.*

*Možno to bolo hlúpe, no potešila sa že vidí konečne Cassa aj žiarliť. Nemienila viac zbytočne provokovať, aj tak jej nebolo práve príjemné že vystavuje svoje telo pohľadu neznámemu mužovi.* neboj sa, hneď sa oblečiem* usmiala sa potichúčky a pritisla sa k nemu blízunku a pozrela mu do tváre* ten obraz je krásny, som rada že si sa nechal presvedčiť...aj keď ja by som nedovolila nijakej prípadnej maliarke aby po tebe pozerala* nevinne sa usmiala a zdvihla sa na špičkách aby ho mohla pobozkať. Pri tom vytrčila prst k blízkym bielym dverá a keď oddelila pery od Cassovich, pozrela na maliara* tamtie dvere...poslúžte si* usmiala sa a potom pozrela znovu na Cassa* ale myslím že jeden obrázok nám stačí...ved načo mi ich treba keď mám originál* vtisne mu na hrud nežný bozk a potom ho konečne pustí. Vidí že sa práve neusmieva, zato ona má chuť sa smiať, už len preto ako sa krásne vyvynul tento deň.* oblečiem si tričko a dám si naň sveter...a tebe donesiem aspoň košeľu lebo mi tu nachladneš...* prstíkmi mu prejde po ramene, spraví predsa len krok dopredu aby ho ešte raz pobozkala a potom pár svižnými krokmi vybehne po schodoch hore aby sa obliekla*

* Zaregistroval ako Tessa ukázala maliarovi smer na toaletu a on sa zatial spokojne mohol venovat jej krku, po ktorom prešiel pootvorenými perami nadol až k miestu kde sa jej spájali kľúčne kosti. Bolo mu načisto ukradnuté, čo by si o tom muž mohol pomyslieť. Pokým nemyslel na Tessu ako na svoj prípadný objekt túžby bolo mu to jedno no ak by predsa len... len čo Tessine kroky utíchli na poschodí obrátil zamračený pohľad smerom k miestu kde maliar stál. Zovrel ruky v päsť a snažiac sa o nenútenosť vrátil sa k obrazu aby sa naň mohol lepšie zadívať. Cítil ako sa z neho hnev začína pomaly vytrácať, pretože pri pohľade na Tessinu tvár, aj keď bola len namaľovaná, sa nedokázal dlho hnevať. So zamysleným úsmevom sa zohol a zobral medzi prsty jeden z krehkých lupienkov, na ktorých len pred chvíľou spolu ležali. Narovnal sa a priložiac si ho k perám vdýchol jeho nevtieravú sladkú vôňu. Ešte chvíľu sa ňou opájal, pretože mu tak dôverne pripomínala a potom si lupienok opatrne vložil do vrecka na nohaviciach*

*V momente ako to miesto urcila si ju prestal vsimat a tahsou chodzou im zmizol z dohladu. Prsten sa mu zacal v zaludku burit, co bol dokaz toho ze sa neoplati n lacny zaludok poklady preglgat. Rukami sa opireral o kachlicky pricom sa mu zrychlil dych, miestami sa mu pred ocami zahmlelo. Opatrne sa pritackam o obrovskemu zrkadlu pod ktorym sa lesklo dokonale umyvadlo. Mierne rotrasene pootvoril kohutik a nechal dopadat ladovu vodu a dlane ktore priam blazene pistali po tolkej davke. Jednym tahom s plnou dlanou vody si oblial tvar. Zmoreny a ciastocne mimo pohodu sa zahladel na svoj odraz v zrkadle a zatskal.*Aha...t nebude prsten...to bola ta farba...sakra....*Hned ako si uvedomil, co sa udialo, podlomili sa mu kolena, ktore sposobili otocku, nasledne zapotacanie a par. Hlavu si pekne udrel o zachodovu misu a pri pade este so sebou stiahol policku s kvetmi. Alergicka reakcia na farbu aku omylom zlizol uz snad po 6 krat v zivote sa opatovne dostavila v dokonalej podobe a lieky mal v taske. Jazyk mu mierne napuchol a on zacal chrcat....kto mal vediet ze vola o pomoc, o injekciu. Snad ho zapocuju.*

*Rezkým krokom vykročila k spálni, kde sa po zemi váľalo ich oblečenie. Ako prvú našla Cassovu košeľu ležiacu blízko postele, aj keď v trošku pokrčenom stave. Rukami prejde po látke a s úsmevom ju prehodí cez rám postele. Ešte nájsť jej oblečenie a bude sa môcť vrátiť. Sveter nájde no trička nikde. Narýchlo sa zvrtla a prešla do kúpeľne, kde našla čo hľadala. Tričko rýchlo vzala do rúk a vrátila sa do spálne. Pred zrkadlom zostala stáť, a úsmev jej potemnel. Oči hľadeli na iniciálky vytetované na jej tele. Nech by jej Cass povedal aj sto ráz že je to v poriadku, pre ňu to nebolo v poriadku. Ako tak hľadela na tie dve písmenká, spomienky ožívali a tá radosť zo všetkého, či obrazu alebo hocičoho iného vyprchala. Anderson mal pravdu, tie iniciálky jej budú pripomínať ten deň už stále. Preglgla a pár krát sa nadýchla aby potlačila slzy ktoré sa jej pri tom pohľade tlačili do očí a potom rýchlo prehodila vlasy tak aby to tetovanie nevidela. Cez hlavu prehodila tričko, navliekla hrubý sveter a narýchlo si prečesala zakudlené vlasy. Videla si na tvári že Cass spozná zmenu jej výrazu a preto si na chvíľu sadla na posteľ, aby ju to prešlo. V rukách zvierala jeho košeľu, snažiac sa opantať myseľ jej vôňou. Po chvíli keď usúdila že vyzerá rovnako ako predtým sa postavila a s košeľou v ruke zamierila naspäť dole. Na schodoch zastavila, pohľadom prešla po odhalenom Cassovom tele a nežne, s výrazom zamilovanej ženy sa usmiala. Potichučky scupkala dole za jeho chrbát, pobozkala ho zozadu na krk a potom mu prehodila cez plecia košeľu*Cass... *prehovorila odrazu, len čo sa spoza dverí kde zmizol maliar ozval rachot.*

* Pocas tej doby ako obdivoval obraz si stihol uvedomit aj to, že Tessa je este stale na poschodi a maliar odpoveda na volanie prírody vo vykachlickovanej kupelni. Ta prva myslienka ho zaujala ovela viac nez ta druha no vzapati si musel pripomenut ako zvodne a neodolatelne pritazlivo Tessa vyzerala ked im maliar robil portret. Vobec sa nebranil tuzbe vyjst hore za nou a pre istotu jej prevliect cez utlucke plecia este jeden hruby neforemny sveter keby sa mu jej terajsi odev zdal malo zahalujuci. Uz by neriskoval ten maliarov pohlad, pretože aj napriek dlhym rokom sebaovladania uz davno zistil, že ked sa jedna o Tessu nedokaze rozumne uvazovat a samozrejme ani krotit svoju ziarlivost aj ked uz Tessa nad nou vyslovila pochybnosti. Nemala ani ponatia kolko usilia ho stalo drzat ju takmer nahu v naruci a dovolit aby sa na jej kremovo hodvabnej pokozke popasali oci cloveka, ktore mu nasepkavali aby im celkom neveril. Nevedel toho cloveka este uplne zhodnotit. Ked mu prvykrat otvoril dvere zdalo sa, že zaujem o jeho osobu vobec nepredstiera, ale ako vosiel dovnutra... samozrejme nemal ziadny hmatatelny dokaz aby ho mohol z niecoho usvedcit, ale sam kedysi poznal scestie odklonenych chodnickov... práve vo chvili ked sa chcel obratit a uskutocnit svoj plan zacul za sebou lahke naslapovanie chodidiel. Musel sa pousmiat pretože Tessu by spoznal kdekolvek a kedykolvek. Jej vona a ta naopistalna aura, ktora ju obklopovala, mu uz z dialky prezradzali jej pritomnost. Ako ju len miloval. Nedalo sa to opísat slovami. Povedal jej to uz tolkokrat no stale nemal pocit, že je to dost. Stale nemal pocit, že jej ukazal vsetko zo svojej lasky k nej. Bol ochotny obetovat cokolvek len aby ju videl stastnu. Pocitil jej makke teple pery na svojej siji a tlmene vzdychol od rozkose. Taketo male neznostky sa mu neskutocne pacili a este radsej ich opatoval. Aj preto strhol koselu zo svojho pleca, v okamihu sa obratil k Tesse tvarou a uvazniac ju medzi svojou hrudou a latkou tricka pritiahol si ju k sebe este blizsie. Skor nez ju vsak stihol pobozkat ozval sa ovela doraznejsi a naliehavejsi zvuk, ktory ho zastavil. Tlmene zavrcal a nespokojne stiahol celo. Nemohol vsak ignorovat to, že niečo nebolo očividne v poriadku.* Pojdem sa tam pozriet.* odvetil rychlo a skor nez sa od Tessy odtrhol vtisol jej este rychly bozk na pery. Nechcel aby Tessa isla s nim pre pripad, že maliar by nebol celkom "upraveny" na beznu spolocensku konverzaciu. Predtym nez potiahol v predtuche klucku na dverach kupelne nadol niekolkokrat zaklopal aby sa zbavil neprijemneho pocitu.* Halo ste v poriadku?* nikto sa neozyval a nepríjemny pocit len vzrastol. Tak dobre... to to sa uz nedalo ignorovat. Bez dalsieho vyzvania vletel do kupelne a prve co zbadal bolo maliarovo skrčene telo priamo na podlahe. Jeho tvar vyzerala akoby sa kazdou minutou viac znasobovala a cez opuch na ustach uz maliar nemohol zrejme ani hovorit. Rychlo pribehol k nemu a podprel ho sirokou dlanou ruky pod lopatkami. Bolo by zbytocne pytat sa co sa mu stalo. Len jedina vec mohla za taky kratky cas a bez zjavneho pricinenia vyvolat takuto reakciu. Tvar sa akoby opat znasobila cislom o stupienok vyssim nez predtym. Alergicka reakcia. Ak okamzite nedostane protilatku moze sa zadusit.Mysel mu pracovala na plne obratky zatial co sa snazil maliara dat do takej polohy, v ktorej sa mu mohlo dychat najlahsie.* Tessa!* zakrical naliehavo pricom rychlo doplnil ale teraz uz smerom k maliarovi.* Dokazete mi aspon nazancit ci mate nejake lieky?* ozval sa upokojujucim tonom hlasu no naliehavo.*

*Nevnimal ako sa k nemu dostal, nevnimal svet okolo, prisiel mu zuzeny ako kocka ktora ho dusi stale viac a viac...presne to mu sposobila reakcia. Avsak ked na neho Cass hladel a on mu pohlad opatoval skrz uzke strbinky ake mu po opuchu tvare zostali namiesto oci. Pochopil co Cass chcel a bol rad ze to chcel. V momente zacal mykat pohladom po kupelni, kedze nevladal hovorit nieto sa cielene hybat a vtedy zazrel tazku nedaleko. To je ono! V momente sa vratil pohladom ku Cassovi a tak ho upevnil ako keby mu pohladom chcel naznacit a teraz sleduj moje znamenie! Nasledne trasucou sa rukou strhol snad Thessinu kozmeticku tasku. V podstte slo o znamenie..taska s farbami na tvar je ako taska s farbami...akurat umeleckymi. Tvrdo nou trepal a udieral o zem cim sa rosyali nadobky no pohladom krical , ze lieky...vlastne injekciu ma v taske na farby. Nic ine okrem injekcii a farieb tam nemal..a vlastne este kopu odpadkov ktorych textury vyuzil uz mnohokrat pri malbe. Nic ine v taske nebolo a najst injekcie s liekom priamo do zily nebolo tazke. Bezne tam nosieval sperky co pokradol ale uz si ich uschovava inde..daleko...* eeheheheh...*zachrcal ked poslednym ovladanym pohybom natlacil tasku k hrudi.*

*Cass skutočne vedel ako ju má privítať. Pri tom ako si ju k sebe pritiahol musela usúdiť, že sa asi obliekla vhodne. Nemali však čas na nič, kedže ten rachot zo záchoda sa nedal ignorovať. Ked Cass vyzrazil, srdce jej na chvíľu zamrzlo v hrudi, čo ak sú tam nejaký zlodeji...a on tam ide sám. Vyplašene sa rozhliadla po miestnosti, čo by mohla použiť na obranu v nutnom prípade. Mala už možnosť presvedčiť sa o tom, že Cass nie je z cukru, no strach aj tak neustupil. Mlčky zostala trochu v pozadi, a sledovala ako Cass vošiel dnu. Dýchala zrýchlene a čas jej ubiehla pomaly kým začula jeho krik. Nemusela svoje meno počuť viac krát, rozbehla sa do toalety, ved stála len kúsok od nej a nechápavo sledovala čo sa deje. Nemala tušenia čo sa to s týmmaliarom deje, jej lekárske schopnosti siahali asi tak maximálne po zákldnú prvú momoc...no to čo robil z jej taštičkou bol jasný signál. Však s čím prišiel s tašou...a stojanom...* hned...*ani poriadne nevošla a už bola fuč. Očami hladala tašku...musela byť pri stojane...však tam nosil farby...nič iné nemal...vletela pri stojan, zdrapila tašku a bez toho aby sa v nej hrabala sa rozbehla spať do záchodu* cass* trasúcou rukou mu ju podala, určite vedel lepšie čo robiť. Potom si len klakla k maliarovi a neisto pozrela na Cassa*

* Pochopil hned na prvykrat co od neho maliar chcel no Tessa bola rychlejsia. stacil jej jeden pohlad na to co sa dialo v kupelni a okamzite odhadla co je potrebne vykonat. Pri tejto myslienke sa aj napriek vaznosti situacie musel na Tessu hrdo zahladiet. Dokazala reagovat naozaj bezprostredne na to co sa okolo nej dialo a to bola jedna z veci, ktore na nej vždy obdivoval. Len co sa k nemu vratila a podala mu do ruk maliarovu tasku vdacne sa na nu usmial čim chcel zaroven upokojit aj ju. Bol si isty, že najde to čo ich hostovi pomoze dostat sa z tohto nebezpečneho stavu. Rychlo uvolnil pracky, ktore držali tasku zavretu a prstami nahmatal pozdlzny tvar injekcnej striekacky. ked ju vytiahol na svetlo cez jej sklenu stenu zasvietila cira tekutina s protilatkou. Odborne zlozil ochranny kryt na ihle, nechal z nej vystreknut par kvapiek latky pricom jemne ukazovakom klepol po stene striekacky aby vnutro zbavil bubliniek. Trvalo mu len sekundu kym nasiel maliarovi na ruke zilu a vstrekol do nej liek.*

*Ked mu uz taska vypadla z krcom matanej ruky na zem..opadla mu ruka ako keby na pol mrtva na studene kachlicky a jemu zacalo temniet pred ocami..Ukludni sa...dychaj plytko...cez najmensie skary...bue ti to stacit...dychaj....dychaj...pomoc pride bud uplne kludny... Tato technika mu uz raz zachranila zivot, ked omylom olizol zlu stranu stetca pri premyslani. Ale on si nikdy nedal bacha? Proste ako premysla pri malovani, stetcom si beha po tvari..ale zvacsa drevenym koncom, ale vzdy sa stalo ze to omylom otocil...ako teraz....
V usiach mu zacalo tlct uz pomale srdce a on zatvoril oci uvadzajuc sa do stavu kludu, alebo cakat na smrt...Niekedy ked vsa vsetko boli a v nedychate...chcete jedine.ukoncit to a mozog moze pistat ze je mu jedno akym sposobom....
Div ze nevyskocil z koze, ked ucitil ten stipanet a nasledne lahodne studena tekutina sa zacala rozlievat do jeho tela a pohladzat mu zakutia. Cielene tiekla do mzgu, do srdca a on zacal precitovat ako sa zdurene telo zacalo ukludnovat. Vydychol a od unavy zostal bez pohybu lezat. Len tie uslzene oci otvoril a vdacne, no mlcky sa zahladet na tych dvoch. Snad tento krat nebude mat otras mozgu a stratu pamati po pade v kupelni ako pri poslednom zachvate, kde si nepamatal ludi co ho zaviezli do nemocnice.*

*Chlpky na rukách mala naježené ako mačka, no mlčky stála, cítiac že sa jej trasú kolená. Upokojoval ju len pohlad na Cassa, ktorý na rozdiel od nej viditeľne vedel čo robiť. Ked však ale uvidela ihlu, v prvom momente nou až trhlo. Akoby sa to práve dialo, pred očami mala ihlu ktorú držal Anderson a označkoval si ju ňou. Otočila hlavou preč, hľadela na kachličky, uterák na hoc čo, len nie na tú ihlu. Až ked si uvedomila že ihla je už niekde na zemi, pootočila hlavu a pozrela na maliara. Spodná pera ju už bolela od toho ako do nej hrýzla, no nejako si to nevšímala. Klakla si ku Cassovi a pozrela na neho zelenými očami, v ktorých sa miešalo viacero pocitov z toho čo sa tam odohralo* ste v poriadku?* spýtala sa stíšeným hlasom, ked znovu pozrela na maliara*

* Nevedel presne ako dlho bude trvať kým protilátka v maliarovej krvi zaúčinkuje tým správnym sposobom no stacilo len par minut a jeho tvar zacala nadobudat zdravsiu farbu. Z takmer modorosivej na stale bledsie odtiene. Stale to vsak nebolo tak celkom v poriadku. To vedel rozoznat aj podla muzovho pohladu, ktorý este nebol a mozno ani tak skoro nebude dost jasny na to aby vedel vykonat niečo z beznych cinnosti, ktore mu predtym nerobili problem. Bol len zvedavy co vyvolalo taku prudku alergicku reakciu no obaval sa toho ze odpoved na to dostane až ked bude maliar schopny slova. Pozorne sledoval jeho tvar ubezpecujuc sa že je vsetko v poriadku ked zrazu vedla seba zacitil Tessino krehke telo, ktore k nemu vysielalo upokojujuce hrejive teplo. Zodvihol k nej tvar aby sa zahladel do jej neznych zelenych oci no vsimol si v nich niečo co mu okamzite vyhnalo umsev z pier. Vedel si velmi dobre domysliet co asi mohol pohlad na ihlu v jeho rukach evokovat v Tessinej mysli. Bez najmensieho zavahania sa k nej natiahol a zovrel ju ochrancovsky do svojho narucia. Teraz ho potrebovala ona. Maliarov zivot bol ocividne zachranany no hrozilo že ten Tessin je poznaceny uz naveky. Nenavist sa v nom prudko preliala zanechavajuc mu v zilach palivy ohen. Nelutoval že Andersona zabil. Mozno by mal citit obavy minimalne z toho ze ho mozu odsudit za vrazdu ale keby mal na to znova prilezitost ani raz by nezavahal.* Milujem ta Tessa, uz je to v poriadku.. milujem ta...* sepkal jej ticho upokojujucim hlasom do ucha a kolisal ju v naruci ako male dieta, ktore sa zobudilo do tmavej noci s vykrikom nocnej mory na perach.*

*Viecka tvrdo tlacil k sebe a prepustal len slane a horuce slzy ulavy potom ako ho zachranil. Hlava mu po udere dunela a nahla migrena z uderu v nom nutkala zvracanie, no on sa roztrasenymi rukami pomaly podoprel a oprel sa po sediacky o stenu v kupelni . Rukami si hladil nafucanu tvar, pricom opatovne nadaval ze bol hlupy. Oci si nedoviolil otvorit, lebo sa bal ze sa mu vsetko zacne krutit a on sa v momente pozvracia co by bol posledny trapas aky by zniesol v jednom dome.*

*Aj ked bola šťastná že ju Cass drží, cítila sa ako zbabelec. Kvoli jednej injekcii sa musela otočiť, bola ako malé dieťa. Bolo jej až divné ako dokázala na Thanatose tak ľahko predtierať že nemá city, teda má, ale správať sa ako chlap. Trochu sa triasla keď ho objala, no v hlase neznela neistota* aj ja teba* zašepkala mu do ucha a vyklzla mu z objatia* ja...pobalím naše veci...aby sme mohli ísť na Thanatos...Rowan ho bude môcť ešte skontrolovať...*hovorila potichúčky, no potom sa len slabunko usmiala a zmizla vo dverách. Potrebovala byť chvíľu sama, prebehla do izby a otvorila dokorán okno. Vonku bol pomerne chladný vzduch, takže ju to pamaly nútilo premýšľať. Zhlboka sa nadychovala s privretými očami. Ked jej začala byť zima, otočila sa a konečne začala upratovať tých pár vecí ktoré tam mali. Thanatos mal prísť a to značilo že tam bude aj Hanah...táto myšlienka ju potešila, chcela ju s Cassom zoznámiť. Bola jednou z tých ktorý patrili do jej života tak, že bez nich by to už nebolo také ako to bolo.*

* Dožičila mu len niekoľko krátkych minút na to aby ju mohol držať v náručí čo sa mu tak páčilo už od doby ako ju spoznal. Cítil aké to pre Tessu teraz musí byť ťažké s čerstvými spomienkami, ktoré ešte ani nestačili poriadne vyblednúť. Vôbec si však o nej nemyslel, že je zbabelec, pretože sa nechala unášať vlastnými hrozostrasnymi pocitmi pri pohlade na niečo tak desivo zname ako bola obycajny ihla. Práve naopak. Bola pre neho tou najodvaznejsou zenou na svete a jedinou, ktorú, a to si bol isty, bude milovat až do konca zivota. Neochotne ju nechal vyklznut spomedzi zovretia svojich ramien a so zamyslenym vyrazom v ociach pozoroal ako sa jej postava straca za dverami kupelne. Bez slova prikyvol na Tessine slova o veciach a Thanatose pricom mu kutiky ust zodvihol dohora rychly usmev.
Ked sa uz v miestnosti nachadzal len on a maliar otocil k nemu tvar a priatelsky upokojujuco ho potlapkal po ramene.* Zoberieme vas na Thanatos aby sme sa presvedcili ci ste uplne v poriadku. Nechcel by som vas teraz nechat odist po tom co ste prekonali tak dufam, že sa nebude zbytocne branit.* posledne slova uz dopovedal zartovnym tonom ale stale ich myslel rovnako vazne.* Rowan je ta najlepsia doktorka aku si len mozete priat nehovoriac o tom ako dobre vyzera.* zmurkol na maliara s pobavenym usmevom a poznamku o Leem radsej vynechal. Tomu staremu frflosovi by sa zisla zdrava konkurencia aj ked by nezavahal v tom na koho stranu by stavil keby sa malo jednat o Rowaniino srdce.* Mozem vam niečo priniest?

*S privretymi vieckami vnimal co sa deje za nimi. Pohyby suchot. Ladne tulenie, chvenie koze a zrychleny dych. Jeho srdce zatial pumpovalo krv kam malo a liecilo skrz ziviny z ihly miesta na tele ktore stale neprestavali stracat opuch. Lava strana tvare to schytala najviac co ucitil nie len z vnutra ale i na prstoch ruk. Z oka mu vybehla slza ako vzdy ked si mysli ze to bolo naposledy.*Bola to farba..som alergicky na kazdu jednu....*Zamrmlal mimovolne, kedze az teraz bol schopny co to povedat.* Malovanie ma moze zabit...ale aj to zeby som netvoril..je to ako keby ste milovali drogy...alebo zenu ktora vam ublizuje.....*Zhodnotil velice mudro na svoj stav to co sa mu deje v zivote a pravym okom si premeral Cassa a vypocul jeho navrhy. polka ust sa skrivila do ako take usmevu, cize grimasy a on naciahol k nemu ruku ako ziadost o pomoc vstat.* Ja...uz len lad na to lice mozno....*Zamrmlal ako odpoved ked mu ponukal pomoc.* Rowan? Ma rada umenie? Lebo ja nicim inym ohurit neviem...*Pokusil sa o zart, ale ocividne mu jeho sily na teraz dochadzali a este par minut ani len nepridu. Predstava ze sa ocitne tak nahle na lodi mu prisla desiva a aj uzasna zaroven.*

*Nemali tam nijaké kufre len jednu veľkú tašku, takže všetko oblečenie nahádzala do nej. Nejako sa neobťažovala skladať to, aj tak väčšina z látok skončila na zemi v ponáhľaní sa na príjemnejšie činnosti. Len čo všetko bolo v taške, zišla zase dole, veci hodila k stojanu kde stále visel namaľovaný obraz a usadila sa na sedačku. Hanah...vedela si predstaviť ako s radosťou pripomenie Cassovi tú kávu vo dvojici. Podvedome sa trochu zamračila, no na druhej strane keby na ňu aj išli, nejako by z toho nerobila tragédiu. Verila Cassovi, aj keby s ňou ostal sám v hotelovej izbe, no rovnako vedela že Hanah by sa nikdy nemotala okolo jej snúbenca a už vôbec nie okolo blonďáka. Bola si istá že na to niečo povie, to by nebola ona keby si odpustila nejakú poznámku. Pozrela k dverám kde bol Cass s maliarom ale nevstala. Radšej nech vyjdú sami, nemienila maliara naháňať aby si ešte viac neublížil. *

( mimo vás samozrjeme )

*Kráčal už hodnú dobu potichu, vedel že dnes už bude musieť Yuki zaviesť spať do paláca. Bola s ním už viac ako deň, a on nepochyboval o tom, že princ sa nebude usmievať ked sa vrátia. Jemne jej držal ruku, aspon niečo hrejivé v tom novembrovom počasí, ked im hockedy zafúkal do tváre prvý sneh* nie si hladná?* spýtal sa po chvíli. Radšej nevaril, hlavne ked to nevedel...*Čo mi asi spraví tvoj milý nadriadený ked prídeme?* spýtal sa s úsmevom, nejkao si na tej jeho nevrelý výraz začínal zvyksať. nemal obavy, vojna sa skončila takže Yuki mohla byť slobodná ak by chcela. No na toto sa jej nemienil pýtať, nie teraz. Nateraz mu stačila jej blízkosť, hrejivá ruka ktorú držal a ten úsmev...*

*Kráčali spoločne po meste a obaja mlčali. Nemala v úmysle toto ticho prerušovať. Nemala dôvod. Držala Thomasa za ruku a premýšľala. Čo bude teraz. Je koniec vojny a na nej ostáva, aby sa rozhodla, či ostane u Raita v paláci, alebo odíde spolu s Thomasom. Poznajú sa už niekoľko mesiacov a v podstate si nebola doteraz ani jedným úplne istá. No Thomas na ňu nebude čakať celú večnosť a ona by oňho nechcela prísť pre vlastnú nerozhodnosť. Myšlienkami prešla k dnešnej noci a mimovoľne sa usmiala. Kedy najbližšie si budu k sebe tak blízko?
Opäť sa do nich oprel meší chladivý vietor a chladom pohladil jej tvár. Ďalšia zima v jej živote. Koľko zím prešlo od tej osudovej? Páť? Šesť? Už to ani neráta. No každú zimu na ňu spomína. Inak to nejde, nikdy na ňu nezabudne. Ľudia v živote odchádzajú a prichádzajú noví. Možno to tak malo byť aj v tú zimu. Nikto nevie. Nemá rada zimu. Okrem zimy a snehu, aj kvôli zlým spomienkam, ktoré jej navyše musí pripomínať aj jej vlastné meno.
Zdvihla hlavu a pozrela na oblohu z ktorej padali milióny drobných vločiek. Dopadali na jej tvár a okamžite sa topili. Niekedy túžila stať sa vločkou, nechať všetko na vietor, čakať kde ju odveje a čo sa s ňou potom stane. Život by bol potom bezstarostný. No ak by bola vločkou, nestretla by Thomasa. Nebola by teraz tu, šťastná, nedržala by ho za ruku, nezažila by najkrajšiu noc vo svojom živote.
Pozrela na Thomasa a usmiala sa naňho. Plavé vlasy pokryté drobnými vločkami, ktoré sa menili na kryštálové kvapôčky. Spokojný hrejivý úsmev a teplá ruka. Neoplatí sa spomínať na minulosť, keď ju môže čakať krásna budúcnosť s týmto mužom.* Trochu aj áno. *Povie a usmeje sa. Silnejšie zovrie jeho ruku.* Odtrhne ti hlavu a naservíruje si ju ako najbližšie jedlo. *Zažartuje a uškrnie sa.* To by som ho ale pred tým mala upozorniť, že s tvojím telom sa dajú robiť aj omnoho príjemnejšie veci. *Dodá, no potom sa k nemu natiahne a dá mu krátky bozk na líce, aby ho náhodou neurazila. Neobávala sa Raitovej reakcie, aj keď vedela, že si dokáže spočítať jedna a jedna a dovtípi si, čo sa v noci dialo, keď nebola v paláci. No rovnako, sú ona, aj Thomas dospelí a môžu si robiť, čo chcú.* Nemusíš mať obavy, všetko sa vyrieši. *Povie ešete.*

*Trochu aj áno. Pre neho to bolo jednoznačne áno. Pohľadom prebehol po okolí, aby zhodnotil kde sa môžu zohriať a mimovoľne sa usmial* trošku aj áno...ja viac než trochu...neďaleko robia vynikajúce a hlavné obrovské palacinky ak by si chcela... * usmial sa na ňu, aj s vločkou na nose* ...teda ak máš rada palacinky* dodal ešte, lebo netušil čo také okrem čerešní môže obľubovať* robia aj čerešňové* dodá veselšie a zastaví, aby si to mohla premyslieť a nezašli daleko* Raito má rád servirované hlavy? Chúďence zo služobníctva* zachechce sa* asi by som tam mal ísť až po obede...keď bude mať plné brucho nejakým záhradníkom....ale to s mojim telom môžeš spomenúť, je ti vždy k dispozícii *uškrnie sa, natiahne ruku k odstavenému autu, zoberie do rúk trochu snehu a spraví malú guľku* no čo ty, ak nechceš mať sneh kade tade, odporúčam ti povedať, čo budeš papať* aby zdôraznil sneh v ruke, vyhodí si guľu v ruke a pri tom provokatívne nadvihne obočie. Pohľadom ale náhle pozrel k stromčeku a akoby mu niekto zapol tlačítko v hlave, spustil sa mu prúd spomienok na posledné Vianoce. Kde vtedy bol? Ďaleko od sestry, preč od senátu či vládnutia, v nejakom ktovie koľkoročnom dome s pár ľuďmi, ktorý mu istý čas nahrádzali rodinu. Vtedy by len ťažko uveril, že o rok nato, bude stáť niekde v meste, na Talarione, bude mať dom a bude pri žene ktorú vtedy nepoznal žiariť šťastím. A samozrejme, že opäť bude môcť byť pri setre, ktorá sa dokonca bude vydávať. Čo všetko sa za ten rok zmenilo. Páčila sa mu prítomnosť, no zároveň mu chýbalo niečo z minulosti. Nezmenil by čo sa teraz deje, no bol by rád keby niektoré veci prešli až sem. No skĺbiť život „princa“ a tuláka sa nedalo. Buď bol jedno, alebo druhé. Dohoda, ktorá uzavrel, ak sa znovu ukáže pred senátom, v tom dome už nemôže tráviť čas. Keď odchádzal hľadať liek pre Mel, vedel že už tam nevkročí a aj tak, teraz keď videl ten žiariaci stromček oproti cez ulicu, boleli ho spomienky na to čo stratil. Napadlo ho čo pred chvíľkou povedala Yuki, všetko sa vyrieši, no nebolo to tak. Niekedy stál človek na rozdvojujúcej sa ceste a musel si vybrať smer. On si vybral, mohol sa otáčať dozadu, no nemohol sa vrátiť... *