Hl. mesto Telarionu

Kto by nemal rád palacinky? *Zasmeje sa.* Áno, Raito hlavy priam zbožňuje. Ja na tvojom mieste sa ho držím radšej bokom. Nikdy nevieš, kedy človek ako on dostane hlad. *Pokračuje vo svojej fraške.* A osobne si myslím, že tvojej hlavy by bola priveľká škoda. Maj sa pred ním na pozore... *Uškrnie sa a keď Thomas spraví snehovú guľu, jej úškrn sa ešte zväčší.* Chcem sa vydierať snehovou guľou? *Spýta sa takmer až neveriacky a pre istotu sa pre sneh natiahne aj ona a taktiež si spraví snehovú guľu.* Dovoľujem si ťa upozorniť na to, že keď si ma naposledy oprskal vodou, skončil si vo fontáne. Si si istý, že tú guľu chceš do mňa hodiť? *Varuje ho, pretože ona rozhodne nemá problém hodiť ho do snehu. Pozorne ho sleduje a dáva pozor, keby sa náhodou rozhodol po nej guľu vážne hodiť. Keď si všimne, že jeho pohľad sa upriamil na vyzdobený vianočný stromček, rozhodla sa zachovať mierne neférovo a sneh v ruke mu nehodila, ale pritlačila na tvár. Potom sa so smiechom k nemu naklonila aby mu dala ďalší bozk na líce studené od snehu. Na to od neho kúsok odstúpila, aby bola od neho v bezpečnej vzdialenosti.*

Neviem, nie všetci musia sladké jedlá, aj ked takých moc nechápem...*ušknul sa a pokračoval v tom čo začali ohľadom Raita* zaujímavá informácia, to by sa malo podstrčiť bulváru, mali by isto radosť...už vidím ten titulok* vystrel sa nahodil vážnu tvár* Kráľ Yagami - kanibal* dlho mu vážna tvár ale nevydržala a začal sa chechtať* no a nebolo mi v tej vode dobre?* spýta sa no nečaká na jej odpoved a pokračuje si vo svojom rozprávaní* myslím si že mi bolo fajn, takže nevidím dôvod prečo by som sa mal obávať...a ktomu,neskončil som v tej fontáne sám...dalšie plus navyše...* vyceril zuby a žmurkol. Ked však pozrel inam, zacítil studený čerstvý sneh na svojej tvári a následne smiech* ale ale...* pokrútil hlavou a vyzeral ako malý diablik, ked sa na nu pozrel. úsmev roztiahnutý do širokého úsmevu a žiariace oči. Spravil krok dopredu, bez varovania ju zdvihol na ruky a niesol smerom k podniku, ktorý spomínal* niekto má problém...* zašepká jej do ucha a pri vchode ju šupne do kopy snehu, ktorý už niekto odhrabla do obrovskej kopy. Aby jej nebolo lúto, iba tak zahrabne rukou aby na nu odhrnul viac snehu*

*Tušila, že to Thomas spomenie a v podstate mal pravdu. Stiahol ju do fontány za ním.* Ale ty si v nej bol prvý. *Vyhovorí sa a dá si ruky v bok, akoby chcela zdôrazniť svoju tvrdohlavosť.* Navyše si si o to vážne koledoval. *Dodá ešte a keď ju zdvihne na ruky, len tak tak sa udržala, aby po ňom nezačala kričať a smiať sa ako malá puberťiačka, aj keď tak už vyzerala dosť dlho. Začala trepať nohami a búchať ho do hrude.* Thomaaaas! Pusti ma! *Začne mu vyčítať, aj keď sa stále smeje. Smiech ju neprejde ani vtedy, keď ju hodí do kopy snehu, aj keď to nebolo zrovna najpríjemnejšie.* Thomas! Toto nie je fér, vieš o tom? *Povie mu vyčítavo, zhrnie si z tváre sneh a posadí sa. Vôbec jej nevadilo, že sedí na studenom snehu. Začne sa oprašovať a potom vstane.* No veď počkaj! Toto ti len tak neprejde! *Uškrnie sa naňho. Rýchlo k nemu pristúpi, chytí za ramena a podlomí nohy, aby do kopy spadol aj on. Museli vyzerať ako malé deti, no jej to nevadilo.* To aby ti náhodou nebolo smutno. *Obdaruje ho sladkým úsmevom.*

* Takže za všetko mohli farby. Zhodnotil v duchu len čo sa maliar prvykrat po dlhosom case ozval v odpovedi. Avsak nedokazal prejavit pobavenie nad tou absurditou, ktorá mohla Noehu zabiť v tom okamihu ako prestal byt pozorny a fraba sa mu dostala do krvenho obehu. Prilis dobre poznal pravdivost toho prirovania: " akoby ste milovali ženu, ktorá vam ubližuje" No to bola minulosť a zostane nou už navždy. Podoprel maliara tak, že ho vlastne zodvihol na nohy bez toho aby mu musel co i len trchu pomoct a nakoniec si prehodil jeho ruku cez svoje plece. Nevyzeral na to, že by k autu zaparkovanému pred domom dokazal prejst sam. V prístave ich uz cakala stihacka, ktorou na Telarion doletel, a tak by nemal byť problem dostať sa na Thnatos.* Vlastne viem, že aj ona sa tak trochu venuje maľovaniu. Myslím, že nemate dovod obavat sa jej nezaujmu aj keby ste nemali nic spoločne.* prehovoril k maliarovi teraz uz celkom priatelsky aby mu odputal pozornost od bolestivo opuchnutej tvare. Prešiel s nim cez prah kupelne a vosiel rovno do obývačky kde este pred maľou chvílou bezstarostne postaval pred maliarskym stojanom a maľoval im portret. Cítil zodpovednosť za to čo sa maliarovi stalo hoci nemal ako vedieť, že je alergický na farby... rozhodne vsak ho vsak nemienil nechat odist len tak. Možno sa mu nakoniec na Thantose tak zapači, že prehodnotí dalsi ciel svojej cesty a zistí, že okrem malovania su aj ine, dalsie dovody, pre radosť zo života. * Všetky veci možeme zatiaľ nechať tu. Vratim sa po ne neskor takže nemusite mat obavy, že by sa niečo stratilo.* doplnil ešte a hned ako otočil hlavu vsimol si Tessu ako na nich caka sediac na pohovke. Nezne sa na nu usmial a keby nemusel podopierat maliara ihned by ju zobral do narucia.* Mozeme ist?* opytal sa oboch aj ked otazku viac menej adresoval Tesse.*

*Vedel, že ak ju už dostal do toho snehu, sknčí tam aj on. Ani jeden z nich sa nevzdával, tvrdohlavosť patrila jemu i jej. O chvíľu sa skutočne ocitol v snehu a ked videl ten jej úsmev, usmial sa rovnako* s tebou mi predsa nemôže byť smutno* ušknul sa a vstal* môžeš si byť istá, že dnes ťa ešte nabrhlím, ale obávam sa že by nás poslali na palacinky inde* zaškeril sa a ako pravý gentlaman jej otvoril dvere* nech sa páči slečinka* zaškeril sa ešte viac* palacinky čakajú...ale sniežik si ťa tu počká* nedá mu nedodať na záver, lebo ju ešte mieni riadne zguľovať*

((ked uz sme pri tom gentlemanstve...vies o ton, ze Bonton hovori, ze do podnikov vstupuje vzdycky prvy muz? ))

*Opetovala mu jeho úškrnok.* Len aby som nenabrhlila ja teba. *Pohrozí mu a keď jej otvorí dvere, vojde do podniku a a medzi tým rozprávala na Thomasa.* Pmätaj, že zima ešte len začala a môžem ťa uistiť, že ty v snehu skončíš ešte veľakrát. *Pozrie naňho očkom ponad rameno, no potom sa poobzerá po podniku. Vo vzduchu sa niesla sladká vôňa všeliakých dobrôt až sa Yuki pomaly zatočila hlava.* Vonia to tu úžasné... *Povie ticho Thomasovi.*

(( Vlastne všade, hlavne čo sa týka temných uličiek a nepreskúmaných miest. Taktiež do novej reštaurácie musí vstupovať najprv muž, a žena čakať von, až po preskúmaní jej smie pomôcť pri vstupe. Pri známej SMIE vstúpiť žena ako prvá, ale nie je to práve najpríhodnejšie. ))

(( jop, jop...ale ked si to tak vezmeme, tak sa nemusime ani cudovat....ved Thomas je taky uzasny gentleman, ked hodil Yuki do snehu chudatko :-rolleye-: ))

/Yuki je kadečo len nie chudatko a ešte sa len teš na tu palacinku /

(( no dovol!...Yuki je to najvacsie chudatko, co tu len moze byt...Raito ju nechce pustit, 2x jej sex nevysiel, Thomas ju hadze do snehu a este aj palacinku do vlasov dostane! xDDDD ))

/to ty si nechcela aby mali sex tak sa nevyhovaraj a raitovi si ty pisala do pošty aby ju nepustil takže sa znovu nevyhovaraj /

(( ja uz som ten druhy krat bola zmierena a bola som vydierana sexom v tanku a zakopoch!! xDDD ))

/sex v tanku je podla mna užasna predstava tak ticho ak mohol byť sex v stihačke, môže byť aj v tanku /

((ale ty si asi v zivote nevidela tank v akcii...tam sa edva vopchaju ti dvaja vojaci, co tam su a nemozu sa ani pohnut xDDD ))

(( Kurňa, vy čo chcete v tanku akože, však sa tam ledva posediačky zmestí párik ľudí, netože poležiačky dvaja v niekoľkých polohách kamasutri. Nebesá. ))

((ved to poved jej, nie mne xDDDD ))

(( Však a komu inému to hovorím? ))

((tha nepis v mnoznom cisle...metie ma to ))

Yuki Yamihoshi napísal:

((ked uz sme pri tom gentlemanstve...vies o ton, ze Bonton hovori, ze do podnikov vstupuje vzdycky prvy muz? ))

*Opetovala mu jeho úškrnok.* Len aby som nenabrhlila ja teba. *Pohrozí mu a keď jej otvorí dvere, vojde do podniku a a medzi tým rozprávala na Thomasa.* Pmätaj, že zima ešte len začala a môžem ťa uistiť, že ty v snehu skončíš ešte veľakrát. *Pozrie naňho očkom ponad rameno, no potom sa poobzerá po podniku. Vo vzduchu sa niesla sladká vôňa všeliakých dobrôt až sa Yuki pomaly zatočila hlava.* Vonia to tu úžasné... *Povie ticho Thomasovi.*

/kekecajte toľko /

*S veselým úškrnom pomaly vojde za ňou a hned aj zavrie, pretože na tvárach tých čo jedli si všimol, že ich chlad od dverí práve nepotešil. * možno v ňom skončím, ale určite nie viac krát ako ty* odvetil pobavene a súhlasne prikývol* ked začnem slintať tak sa nečuduj* zasmeje sa jej zozadu pri uchu* no pod* potisne ju k jednému zo stolov pri okne, aby mali výhľad na sneh vonku a potiahne jej stoličku aby si mohla sadnúť (dúfam že k tomuto už nebudete mať výhrady )* nech sa páči slečna* zaškerí sa a podá jej lístok s menu*

((my kekecame ^^ xDDDD ))

*Taktiež sa musela pobavene usmiať. Rozhodne sa nemienila len tak vzdať.* Tým by som si nebola až taká istá... *Uškrnie sa.* Vieš, ten sneh za krkom sa ti môže objaviť v tej najnečakanejšej chvíli... *Dodá pre postrašenie a vyberie sa smerom k stolu ku ktorému ju ťahal. Sadne si na ponúkanú stoličku a vezme si lístok s menu. Nemohla sa ubrániť úškrnku.* Ďakujem, pane, ale tieto formality si môžete v kľude odpustiť... *Povie a lá stepfordská panička. Počká, dokým, si Thomas sadne a potom pozrie do menu a v rýchlosti ho prejde očami. Potom pozrie na Thomasa a usmeje sa.* Myslím, že si mi spravil dostatočnú chuť na tie palacinky, aby som si vybrala niečo iné... *Povie s úsmevom.*

/ano kekecate /

V najneočakávanejšej chvíli?*zasmial sa a myseľ mu ihneď vytvorila kadejaké možnosti neočakávaných chvíli, ktoré ale zvačša končili rovnako* akože na schladenie?* vyceril zuby a pozrel na menu pred sebou* no palacinky si dám aj ja, len je tam toľko príchutí, že výber by si nechcela nechať na mna*pokrčil plecami, vediac ktoré si dá on* a samozrejme nebudeš posmade* dodal ešte*

Keď to berieš takto, tak môže byť aj na schladenie. *Opätovala mu úškrnok. Ešte raz pozrela na menu a tentoraz mu venovala o čosi dlší čas.* Myslím, že jednoznačne vyhrávajú čerešne. A na pitie asi jablkový džús... *Povie po chvíli a poobzerá sa po miestnosti. Moc nechodila po podnikoch. Vlastne takmer vôbec, odkedy prišla na Telarion. Jedine ak mal Raito nejaké stretuntie ale aj to sa väčšina z nich konala v paláci. Otočila sa ku oknu a zahľadela von na padajúci sneh.* Myslíš, že na Zemi už tiež sneží? *Spýta sa a znovu uprie na Thomasa svoj pohľad.*

*Nadiktoval obsluhe čo si dajú a zamyslel sa nad otázkou*no, ak mi bližšie špecifikuješ pojem Zem, možno dospejeme k správnej odpvoedi* usmial sa a pozrel na zasneženú zem za oknami* myslím že ako kde, niekde pri mori by sa asi nepotešili...aj ked predstava obrovského klziska nie je zlá* žmurkol a oprel sa aby čašníčka mohla položiť palacinky - čerešňové a nugátové pred nich.* dobrú chuť* poprial jej a znovu pozrel na sneh* máš rada zimu?* očami prebehol zase k nej, v každom prípade ho ten pohlad lákal viac*

*Potichu postával pri dverách, hľadiac na sneh vonku, kým jeho mama hľadala v obrovskej taške drobnú nádobku. Hľadala ju pomerne často, aj keď mu nechcela povedať čo v nej je, ani na čo je jej obsah. Dnes mala obzvlášť obrovskú červenú tašku a nemohla ich nikde nájsť. Vyzerala nervózne a vyplašene, aj keď to si Nate nevšimol. Bol príliš zahĺbený do sledovania snehu za oknom. Mama si hodila tašku na jeden z blízkych stolov a čoraz netrpezlivejšie prezerala jednotlivé veci v taške. Nate to vzdal, odtrhol zrak od okna a prešiel pár krokov. Začul ako ho mama varuje, nech ju čaká a nech zatiaľ nikam nejde, no hľadal voľné miesto. Zvyčajne tam bývalo plno, bolo to tam známe. Mal chuť na palacinku a ak by nebolo miesto, určite by odišli. To nechcel. Veľmi jasnými zelenými očami začal blúdiť po stoloch, chcel by stôl pri okne, aby mohol sledovať jednotlivé vločky, no tie boli plné. A vtedy si všimol niečo čo nečakal. Bez varovania sa rozbehol, ignorujúc niektoré pohoršené pohľady a zastal pri jednom zo stolov* Ocko! * vyhŕkol prekvapene, silno ho(Thomasa) objal a trošku drgol do stola, pričom vylial trochu z pohárov*

((*skapala xDDDDDDDDDDDDDDDDD* Prečo som to len ja očakávala? xDDDDDDD ))