Hl. mesto Telarionu

Gretchem Blake



*Počkala než vyliezol hore a potom sa sama vydala po rebríku smerom nahor. Liezť v šatách nebolo najpríjemnejšie, hlavne ak boli také dlhé, no nebolo to ani také namáhavé, aby mala obavu, že sa zakopce. Na konci si nechala pomôcť a netrvalo dlho, ocitla sa vo vnútri, cítiac jeho ruky na svojich bokoch, akoby mu z nich vyžarovalo teplo. Väčšie teplo než bolo normálne.* Ehm...*Vyšlo jej z úst v prvom okamihu. Mala na jazyku jasnú odpoveď, nech sa radšej vyzlečie sám, no tie jeho ruky na bokoch ju strašne rozptyľovali a ona bola v strašnom pokušení vyzliecť ho sama a môcť sa ho aspoň trošku dotknúť. Strašne veľkom až obrovskom. Nepovedala napokon nič, len opatrne natiahla ruky k jeho saku a nepozerajúc mu radšej do očí, lebo to by nedopadlo dobre, pomaly mu ho začala dávať dole, no musel najprv spustiť ruky z jej bokov, aby mohla pokračovať. Cítila aká je nervózna a vyklepaná, akoby sa tam malo diať niečo iné než jedna masáž. Dokonca sa ani nerozhliadla, len hľadela niekde do úrovne jeho hrude. Nezapálila ani svetlo, ani nepozrela, v akom stave domček je. No keby sa bola rozhliadla, bol by iba z časti iný než si ho pamätala z detstva. Bola tam stále jedna posteľ na sedenie, ľahká drevená, stolík na ktorom boli rôzne predmety, hry či teraz i papiere s pastelkami, čo si tam nechala jej malá sestrička. Na zemi bol starý chlpatý koberec, jedna zavretá skriňa v ktorej bolo moc ale moc vecí. Na stenách boli obrázky, fotky, či kresby, celkovo to tam pôsobilo útulne, nie moc plno, aj keď tam bolo hlúpostí na objavovanie až až.*

Luke Alberty



*Ale, ale, zrejme Gretchem znovu podcenil. Predtým, než sa s ňou pustí do novej stávky si bude musieť pripomenúť, že napriek váhavému a rozpačitému výzoru sa v nej skrýva aj veľká dávka odvahy. Tichá voda brehy myje, pomyslel si v okamihu ako mu jej drobné dlane vyzliekli sako, ktoré nehlučne dopadlo na podlahu k ich nohám. S mierne nadvihnutým obočím a darebáckym úškrnkom v kútiku úst si premeral črty Gretcheminej tváre a snažil sa v nich odhaliť rozpaky. Nemusel hľadať dlho, pretože sa na neho za celý čas ani raz nepozrela.* Deje sa niečo, Gretchem?* spýtal sa s účasťou nevinným hlasom takým tichým a hrejivým akoby sa premenil na ruku, ktorou ju pohládzal po tvári. Chytil jej bradu medzi prsty a jemne jej ju nadvihol tak, aby mu viac nemohla uhýbať pohľadom.* Pani doktorka, nehanbíte sa keď vám ľudia v ordinácií odhaľujú svoju dušu a teraz vás rozhodí, keď máte odhaliť mňa?* v slabom mesačnom svetle, ktoré prenikalo do domčeka na strome sa na okamih zaleskli jeho biele zuby. Keby v prižmúrených očiach nestriehli plamienky pobavenia mohol výraz jeho tváre vyvolať v Gretchem pocit náhlej neistoty a nebezepčenstva. Akoby sa na okamih ocitla celkom sama s mužom, o ktorom ešte aj teraz vedela len veľmi málo a ktorý mal dosť jednoznačné úmysly.* Nezabudni na viazanku, nemôžem sa dočkať, kedy sa jej zbavím.* uškrnul sa a znovu položil Gretchem ruky na pás, pretože na rozopínanie gombíkov nepotrebovala, aby rozpažil ruky. Mohol ich mať teda položené tam, kde chcel a palcami ju krúživo pohládzať na páse.* Nechceš byť mojím osobným komorníkom? Zvykol by som si na také rozmaznávanie.

Gretchem Blake




*Zhlboka sa nadýchla. Vedela že to nepôjde bez nejakých poznámok, no aj tak sa dostatočne nepripravila na jeho reakcie. Vo chvíli ako jej zdvihol bradu do hora chcela aspoň očami uhnúť, no len do chvíle, než spomenul a priamo pomenoval to, že sa hanbí. Áno hanbila sa a dobre vedela prečo, no bola chyba mu to ukazovať, hlavne ak chcela vyzliecť aj ten zvyšok. Preto nenápadne preglgla, pár krát vtiahla do nosa vzduch aj s jeho vôňou, čo jej veľmi nepomohlo k upokojeniu a potom po ako takom upokojení prehovorila, čo najpevnejším hlasom.* Vieš že máš pravdu? Nemám dôvod byť rozhodená, akoby som v živote muža nevyzliekala. *Donútila sa usmiať dosť široko, aby teraz odhalila zúbky i ona. Nechcela mu vysvetľovať, že sa pri cudzích nečervená a ani to, kedy sa červená. To by si už zabila klinček do rakvy hanby a ak chcela pokračovať v ako takom pokoji, musela sa jednoducho držať. Problém bol v tom, že ona sama nevedela, čo vlastne Luke sledoval tým provokovaním, no nech bolo ako bolo, mala by sa trošku držať toho čo hovorila Imey. Natiahla teda ruku k spomenutej viazanke a pomaly mu ju dala dole, sledujúc vtedy pohľadom to čo robila.* Myslím že takých komorníkov by si nemal problém zohnať si na rozmaznávanie koľko len chceš. *Poznamenala, istým spôsobom sa snažila samej sebe pripomenúť nech nevystrája, aj keď s tými rukami na svojom páse to bol len chabý pokoj. Uprela preto pohľad radšej na košeľu, ktorá ešte ostávala a začala mu ju pomaly rozopínať. Ale si si dala...ale si si dala...už keď čistil to akváriu si na neho civela a teraz ho máš vyzliekať? Povedz mu nech sa vyzlečie sám a máš po probléme! Jej rozum jej radil jasne, no i tak sa ani nepohla, len kúsok po kúsku odhaľovala jeho pokožku. V tom tichu domčeka to bolo také intímne, až mala chuť v tej tme nájsť rádio a pustiť tam nejakú hudbu. Dívať sa a nechytať...mysli na to...No i tak sa občasne úmyselne či neúmyselne dotkla jeho pokožky na hrudi, ako klesala po gombíkoch pomaly dole a dole, až ku spodku košele.*

Luke Alberty




To mala byť lichôtka?* poznamenal s drzým spýtavým úsmevom na Gretchemine slová o tom, že by mohol mať akúkoľvek komornú, ktorú by si zmyslel.* Ale ja som veľmi náročný, Gretchem...* prehovoril šeptom o niečo neskôr, keď mal viazanku dávno uvoľnenú a niekoľko gombíkov na košeli rozopnutých. Bola tak blízko, že by stačilo, aby o niečo nižšie sklonil hlavu a mohol by sa jej lícom oprieť o temeno hlavy, dýchať tú zvodnú kvetinovú vôňu, ktorá akoby vychádzala priamo z nej a zastierala mu zdravý úsudok. Nikdy predtým sa necítil tak omámene. Tak príjemne omámene.* ...chcem len takú, ktorá sa mi naozaj páči.* po tých slovách s tajomným úsmevom odstúpil trochu nabok, vyzliekol si košeľu, ktorú potom prevesil na operadlo najbližšej stoličky a nenáhlivo prešiel k posteli.* Myslím, že tu to bude pre oboch najpríjemnejšie.* zamrmlal popod nos s diabolským úsmevom, ktorý Gretchem nemohla vidieť, pretože v tej chvíli si už líhal na posteľ. Nemohol si pomôcť, jednoducho by to nebol on, keby nepoužil dvojzmysel v situácií, kde sa tak dokonale hodil, aj keď masáž mala byť pôvodne celkom nevinnou záležitosťou.
Keď si prekrížil ruky položiac na ne hlavu ako pri oddychu a ležiac na bruchu sa poriadne natiahol s istou nemalou spokojnosťou zaregistroval, že posteľ je príliš malá na to, aby si Gretchem mohla sadnúť vedľa neho. Jediný spôsob akým sa ho mohla dotýkať bol ten, že si na neho musela jednoducho sadnúť. Bol zvedavý ako si s tým poradí.*

Gretchem Blake



*No lichôtkou by to nenazvala, no nemienila mu protirečiť. Beztak aj keď sa snažila mala pocit, že jej to robí naschvál, rovnako ako to čo hovoril. Keby s ňou neflirtoval, čo si ani nebola istá či má brať ako flirtovanie, zjavne by i ona sama mala väčší pokoj a nemusela sa pravidelne zhlboka nadychovať, ako to priebežne robila teraz. A poriadny nádych bolo treba, keď odstúpil, pustil jej pás a vyzliekol sa. Oči jej automaticky v tom šere skĺzli na jeho telo, mala by sa za seba hanbiť, no mohla vôbec odolať. Len tak tak že nenatiahla ruku, pripomenula si, že o chvíľu sa ho bude dotýkať až až.* Asi áno... *Poznamenala, ako trochu omámene kráčala za ním k posteli, pozorujúc, ako si na ňu líhal. Hryzkala si pritom do pery, rukami zvierala šaty, nech nimi len tak nehompáľa.* ...a možno ani nie...v týchto šatách... *Vedela že jediná možnosť bola sadnúť si na neho, čo jej niekoľko krát prinieslo do hlavy myšlienku že ujde, no stávka bola stávka a ona nebola malá. Bola len v pokušení a mala obavy, čo vyvedie. Posadila sa na chvíľu do kresla kúsok do postele a zohla sa, aby si mohla vyzuť aspoň topánky.* ...aby ťa potom neboleli svaly ešte viac, vieš ako to je s amatérskymi masážami. *Nadhodila nevinne a konečne si vyzula topánky, dívajúc sa na neho, či to chce riskovať, Ale ako predpokladala, asi aj chcel. A tak vstala, zdvihla okraje šiat a opatrne preliezla na tú posteľ a na neho. V duchu sa pýtala sama seba, prečo mu spomenula ten domček. Zahryzla si do pery a akosi automaticky jej ruka skĺzla k jeho krku, na miesto kde sa skrývalo to jeho tetovanie, jeho osud.*

Luke Alberty




*Keď si na neho Gretchem sadla uvoľnil svalstvo na stehnách, ale aj bez toho bola jej váha takmer mušacia. To slovo takmer sa vzťahovalo na všetky tie volány a záhyby látky, do ktorej bola zahalená, pretože bez nich... tá myšlienka bola taká lákavá a zradná a jeho poloha v tej chvíli taká nepohodlná pre podobné vzrušujúce myšlienky, že ich radšej zatlačil do úzadia. No vydržalo mu to len do chvíle, kým sa Gretchemina horúca ruka nedotkla jeho krku. Na mieste tetovania mal pokožku vždy citlivejšiu ako na zvyšku chrbta, a preto aj po takom jemnom dotyku ticho zastonal do vankúša, ktorý si pritiahol pod tvár a svalstvo na ramenách sa mu nečakane naplo a po krátkej chvíli znovu uvoľnilo. Ak bol toto začiatok potom už teraz s určitosťou vedel, že nevydrží do konca. bez toho, aby sa Gretchem aspoň raz nepokúsil dotknúť.*

Gretchem Blake



*Nakoniec si našla pohodlnú polohu a sediac na ňom v prvom okamihu ani nevedela čo presne robiť a kde začať. Nič nehovoril, takže jej do uší udieralo len ohlušujúce ticho a neskôr nejaký neurčitý zvuk. Chvíľku ešte hľadela na jeho pokožku, s rukou na jeho krku a potom si jednoducho povedala, že nebude vymýšľať. Bolo dosť možné, že ho už veľa razy vo svojom živote neuvidí a tak prečo by si neužila možnosť trochy dotykov v tak nevinnej a krycej činnosti akou bola táto. Natiahla i druhú ruku, jemne sa dotkla jeho pokožky a v prvom momente rukami, bruškami prstov prešla po celom jeho chrbte, hryzkajúc si peru. Až v ďalších okamihoch konečne začala robiť čo mala, položila ruky na jeho plecia a opatrne mu ich začala masírovať, krúživými pohybmi prstom skúšala uvoľniť napätie svalov. Netlačila moc, nechcela mu ublížiť, jednoducho to nechala plynúť tak, ako sa jej to zdalo najsprávnejšie. Venovala sa ramenám, pomaly prechádzala i ďalej, nič nehovoriac, keď i on mlčal.*

Luke Alberty




*Mlčal z jediného dôvodu, a to preto, že si zhúžvaný vankúš natlačil k tvári tak tesne, že nebolo počuť ako ním tlmí stony. Vedel, že by mal byť uvoľnený, ale cítil pravý opak najmä čo sa týkalo jeho tela od pása nižšie ( ). Gretchemine dotyky boli príjemné, pokožkou mu vo vlnách prechádzalo horúce mravčenie a vedel, že dlho to takto nečinne nevydrží. V duchu si nadával, mal by si to vychutnať až do konca, ale tma pred očami sa nedala porovnávať s pohľadom na Gretcheminu tvár. Chcel ju vidieť, chcel ju prekvapiť a možno zlákať na ďalšiu hru no tentoraz s úplne inými pravidlami.
Náhle sa šikovne pretočil na chrbát a zachytil Gretchem skôr ako by z neho pri tom pohybe mohla skĺznuť.* Nechceš si to teraz vyskúšať ty? Je to veľmi príjemné.* prehovoril ticho s darebáckym úsmevom, ktorý mu ťahal dohora iba jeden kútik pier.* Sľubujem, že neurobím nič, s čím by si nesúhlasila.* natiahol ruku k pramienku Gretcheminých vlasov, ktorý sa jej vlnil pri líci a začal si ho lenivo obkrúcať okolo prsta.*

Gretchem Blake



*Pokračovala v tichosti v jemných dotykoch, viditeľne nerobila nič zle, čo ju celkom tešilo i povzbudzovalo. Nečakala však, že sa pretočí a preto nebyť jeho pomoci, spadla by z postele ako taká hnilá hruška. Ani nevedela ako, ruky mala kvôli stabilite na jeho vypracovanej hrudi a dívala sa mu do očí. Slabo preglgla, no ruky nestiahla, celkom sa jej páčilo to umiestnenie, hlavne keď mohla cítiť i tlkot jeho srdca. Bolo to upokojujúce, keď to jej bolo ako šialené a zmyslov zbavené.* No...*Ale áno, chcela povedať že to rada vyskúša, no ten rozum sa stále musel ozývať a hovoriť jej, ako všeliak to môže dopadnúť. Snažila sa vybaviť tvár Imey a to čo sľúbila, že si to užije, aj keď aj tak chvíľu trvalo, než slabo prikývla.* ...dobre. *Stiahla ruky k sebe, opatrne zliezla z postele, aby sa mohli vymeniť a on mohol z postele zliezť.* Cena útechy za prehru v našej hre?*Ušknula sa, hryzkajúc si peru a čakajúc.*

Luke Alberty




Bol som na teba prísny s tou tortou. Nechcem, aby si si o mne myslela niečo zlé.* odvetil Gretchem s nevinným úškrnom, ktorý bol viditeľný iba na jednej polovici jeho tváre, pretože druhú mu pohlcoval tieň.* Chcem to napraviť.* sledoval ako si líha na posteľ a zaplavilo ho ešte väčšie napätie a spokojnosť, pretože ho neodmietla. A za to bude teraz pykať. Mal chuť diabolsky sa zasmiať a pomädliť si ruky, čo aj v duchu urobil, ale inak sa tváril tak pokojne a nevinne, že keby dokázala prečítať jeho pravé myšlienky nechcela by im veriť.
Gretchem mala drobnejšiu postavu, preto niečo také ako že si na ňu sadne ani nepripadalo do úvahy. Ticho sa tej myšlienke zasmial a potom ju prezradil Gretchem nahlas, aby vedela, čo ho tak pobavilo.* Myslím, že to urobíme inak a ja aj viem ako.* s rýchlym úškrnkom šikovne zahol prečnievajúce kúsky látky na Gretcheminých šatách tak, aby vedľa nej vznikol aspoň kúsok voľného miesta. Potom si vedľa nej ľahol na bok až pod váhou jeho tela posteľ tlmene zavŕzgala a vyplnil tak všetok zvyšný priestor. Jedným lakťom si pohodlne podoprel hlavu a nohu prehodil krížom cez Gretchemine stehná čím si ju k sebe pritiahol ešte bližšie.* Ani sa nepohni, inak obaja spadneme.* prehovoril varovne stíšeným hlasom zatiaľ čo diabol v jeho vnútri búrlivo oslavoval. Voľnou rukou sa dotkol Gretcheminej pokožky medzi lopatkami a na malú chvíľu nechal dlaň na jednom mieste. Potom ju začal zľahka nežne pohládzať až k okraju šiat, prstami na okamih zašiel nižšie pod látku a potom sa vrátil naspäť k jej šiji a odhaleným pleciam. Chvíľami sa musel viac natiahnuť, a tak na hrudi pocítil oblinku ramena alebo ho na bruchu pošteklili volániky šiat.* Vlastne by som sa ti mal priznať...* zašepkal chrapľavo, keď pomaly rukou skĺzol zase o niečo nižšie.* Som mizerný masér, ale rád improvizujem.* naklonil sa nad Gretchem ešte viac a zľahka ju pobozkal na citlivú pokožku v ohybe ramena a šije.* Tuším som sa nechal uniesť.* opäť sa sklonil a krátkymi bozkami sa dostal až ku Gretcheminmu plecu.* Znovu.* zasmial sa chrapľavo, ale to sa už jeho pery dostali na pokožku medzi lopatkami.*

Gretchem Blake



*Ona mala pocit že jediná zlá bola pri tej hre ona, pretože mu dala v podstate úder pod pás, keď do toho zahrnula dieťa. No on určite nechcel nič odčiniť, vedela že v tomto všetkom sú skryté úmysly. Síce pri ňom bola nepozorná, hanblivá a celá nesvoja, že zabúdala hádam na všetko čo inak bežne využívala, no teraz by nepotrebovala ani psychológiu nato, aby vedela že niečo kuje. Niečo na ňu a niečo, načo sa tešil. No nedbala, ľahla si pekne na posteľ, veď ona mala plecia dostatočne odhalené a keby si mala vyzliekať vrch, padli by jej šaty celé. Našťastie nič nenamietal, čo ju na jednej strane upokojilo, na druhej prekvapilo.* Je milé že si takto chceš žehliť taký prešľap...myslím že z toho zážitku budem značne traumatizovaná ešte na týždeň. *Odvetila so širokým úškrnom, ktorý jej na okamih zamrzol, ako si vedľa nej ľahol a preložil nohu cez jej stehná. Ako ju chcel takto masírovať, keď mal voľnú len jednu ruku naozaj netušila a začínala mať pocit, že to bude asi to, čo kul.* Nie nie...ty spadneš...stačí keď ťa trošku potlačím... *Zasmiala sa trochu nervózne, bol až nedobre blízko. On hádam vedel aká je z neho vyklepaná a robil jej to naschvál, skúšal jej ovládanie. A práve to ovládanie dostávalo zabrať, keď jeho ruka putovala po jej tele a to len na chrbte. Príjemné zimomriavky jej vyskočili na kožu, celé motýlie údolie sa usídlilo v jej brušku. Sťažka preglgla, no nebolo to nič s tým, čo pocítila vo chvíli, ako sa jeho pery dotkli jej pokožky. Z úst sa jej takmer vydral tichý ston, musela si veľmi silno zahryznúť do pery, aby čušala ako voš pod chrastou.* O tvojej schopnosti improvizovať sa nedá pochybovať... *Zašepkala, ani nevediac, či to dávalo zmysel, pretože jej bolo strašne horúco a myslieť sa jej moc nedalo. Ledva sa nadychovala, keď sa presúval perami hore a nevedela čo spraviť. Vedela že ak mu povie nech prestane tak prestane, veď jej to pred chvíľou povedal, no chcela aby prestal? Veď nič také nerobil a jej to nebolo nepríjemné...A tak len zvierala pery pokope a nepovedala nič, čím by ho zastavila, no nevedela ani nijako inak slovne reagovať.*

Luke Alberty



*Dostať sa cez Gretcheminu obranu, za ktorou skrývala svoju vášnivosť bolo naozaj ťažkým orieškom na rozlúsknutie, ale nebol by to on keby sa hneď vzdal. S letmým úsmevom, ktorý na chrbte musela určite cítiť ticho zahmkal, čo mohlo vyjadrovať jeho súhlas alebo zastonanie.
Bolo načase trochu pritvrdiť a nechať trochu vedenia aj na Gretchem. Ešte mal v živej pamäti ako si z neho pred niekoľkými mesiacmi chcela vystreliť a nahovorila mu, že trpí rozštiepením osobnosti. Práve v tejto chvíli by chcel naraziť na tú milú mladú slečnu, ktorá mala z podobných potešení až zakázanú rozkoš.
Sklonil sa ešte nižšie, tak nízko, že musel Gretchem poštekliť vlasmi na pleci a jazykom jej začal kresliť malé krúžky po odhalenej pokožke, ktoré vždy zakončil krátkym bozkom. Potom rovnaký postup zopakoval aj na jej šiji, nenáhlivo, vychutnávajúc si každý dotyk.* Gretchem, pozri sa na mňa.* požiadal ju ticho s tvárou tak blízko pri nej, že aj v tme rozoznal každý detail tváre. Počkal si, kým sa na neho pozrie.* Čo chceš, aby som urobil?* zopakoval vetu, ktorú v ten večer už vyslovil, ale teraz dával Gretchem na výber iba z niekoľkých možností.*

Gretchem Blake



*Nevedela sa rozhodnúť, či to bol hlúpy, ale naozaj hlúpy nápad vymeniť sa s ním, alebo naopak, že to bolo najlepšie čo mohla spraviť. Naozaj nevedela, pretože stále bola pod tlakom vojny jej rozumu a túžby. Ako mala normálne konať a myslieť, keď jej jedna čas kričala niečo čo druhá strana zase nechcela dovoliť? A ako sa vlastne mala sústrediť pri tom, čo robil? Cítila jeho vlhký jazyk na svojej pokožke a nevedela vôbec čo so sebou. Ruky, ktoré mala do tej chvíle pozvoľne pustené pri tele teraz zvierali látku šiat. Už sa jej nedalo mať pery zovreté, občasne jej z nich unikol tichý ston, čo ju nútilo červenať sa. Jej jedinou záchranou bola tma a otočená hlava, no i to sa rozplynulo po jeho požiadavke. Pomaličky otočila hlavu k nemu, uprela zelené oči do tých jeho a zahryzla si do pery, cítiac ako jej líca stále horia. Nechápala, ako mohol robiť niečo také, netušiac pri tom ako bude reagovať a byť taký pokojný. A dokonca sa spýtať niečo také. Bez jediného rozpaku. Keď si to tak ale v hlave zvažovala, on mal so ženami dosť skúseností, aby ho teraz niečo rozhodilo, zatiaľ čo ona netušila, ako má tú jeho otázku brať. Veď ona ani netušila, čo si myslel a čo vlastne od nej očakával. Veď sama nevedela, čo má očakávať od neho.* Nezlámal mi srdce. *Vyšlo jej teda napokon spoza pier, nič viac, len sa na neho dívala. Na jeho pery, ktoré ešte teraz cítila na svojej pokožke, do jeho očí, ktoré boli tak blízko. Napokon sa jemne posunula k nemu a dokončila to, čo začala pod stolom. Privrela oči a jemne sa dotkla jeho pier.*

Luke Alberty




*Hľadel Gretchem do tváre až kým sa nenatiahla k nemu. Vtedy zavrel oči a takmer okamžite pocítil na ústach dotyk jej pier. Bol ľahučký, hanblivý a neistý, čo v ňom okamžite vyvolalo vlnu nehy. Máličko sa odtiahol a o sekundu neskôr bozkával Gretchem, až kým jej nezvláčneli pery a on sa mohol pokúsiť dostať sa hlbšie. Jazykom jej pomaly a veľmi nežne prešiel po spodnej pere, pootvoril Gretchem ústa a vkĺzol ním dnu, kde sa dotkol jej jazyka a potom sa stiahol akoby ju nabádal k nejakej hre, v ktorej po ňom mohla zopakovať každý pohyb.
Ruku jej podsunul pod krk tak, aby sa mu mohla hlavou oprieť o rameno a bola k nemu ešte bližšie, zatiaľ čo palcom druhej ruky ju chlácholivo hladil po líci.
„Ale, ale, deti, tuším sa tu niekto až príliš dôkladne hrá na doktora.“
Mužský hlas pohybujúci sa na hranici pobavenia a posmechu vytrhol Luka z veľmi príjemnej a vzrušujúcej činnosti, takže keď sa obrátil k narušiteľovi ich súkromia podvedome sa mu črty stiahli od hnevu. Ten okamžite prekročil ďalšiu hranicu zúrivosti len čo zistil, kto to stojí vo dverách tajného domčeka.
„Dean.“ Precedil cez zuby tak ťažko a škrípavo akoby mal v ústach naraz horúci zemiak aj piesok. *


Dean Ferrey



*Deanovi z hrdla vyrazil spontánny smiech, pokrútil hlavou a kútikom oka pozoroval ako si Luke ochranne tisne dievčinu do náručia. Žeby ďalšia jeho slabá chvíľka? Nebolo by to prvý raz a určite ani naposledy. Široko sa uškrnul a v tom krátkom okamihu bol výraz jeho tváre podobný Lukovmu drzému krivému úsmevu. Bol to však jediný spoločný znak, pretože inak sa črty ich tváre výrazne odlišovali. Zatiaľ čo Luke bol na pohľad svetlovlasý anjel s modrými očami a jeho nevyspytateľnú a neznesiteľnú povahu spoznali ľudia až pri dlhšom rozhovore Dean bol presný opak. Z tváre a hlbokých tmavohnedých očí mu sálala bezočivá drzosť a ľahkomyseľnosť s akou nahliadal na svet okolo seba. No zdanlivá bezstarostnosť z neho opadla vždy, keď chcel dať druhým pocítiť, že má svoju vlastnú životnú filozofiu, ktorá sa často dostávala do rozporu s morálnymi zásadami spoločnosti. Vždy bol čiernou ovcou rodiny, Luke sa na ňu len hral, a to považoval Dean za najzákladnejší rozdiel medzi nimi dvoma.
Prevrátil podráždene očami , zodvihol zo zeme Lukovu košeľu a hodil mu ju do ksichtu.
„V prvom rade ideš na to predstavovanie úplne zle.“ Po tých slovách sa so šarmantným poloúklonom pozrel na Gretchem a v očiach sa mu pobavene zalesklo.
„Som Dean, Dean Ferrey, ale pokojne ma volaj...“
„Pako.“ Dokončil Luke s kyslým úsmevom len čo sa obliekol a začal si zapínať gombíky. „Na základke ho tak volal každý, nemusíš sa preto báť, že zraníš jeho krehké city, Gretchem.“
Dean len zamyslene pokrčil ramenami a v očiach mu pohrával smiech. Malo to byť ústupčivé gesto na znak mieru.
„Čo tu robíš?“
Dean cítil ako po ňom Luke skĺzol spýtavým pohľadom a vtedy si ktovieprečo po prvýkrát uvedomil, že vyzerá ako pomstiteľ z temnôt. Bol celý v čiernom, aby lepšie splynul s tmou a pod krkom mal ešte stále uviazaný rovnako čierny plášť do chladnejšej noci.
„Tvoj otec ťa nemohol nikdy nájsť. Stále si v tom zašívaní rovnako dobrý, to ti musím uznať.“
„Luke mávol rukou akoby to nebolo nič podstatné. Jednoducho len chcel, aby Dean prešiel k veci a on mu milerád vyhovel.
„Tvoja snúbenica sa ťa už nevie dočkať a nevie akú farbu obrúskov si má vybrať, aby ti ladila ku kravate.“

Gretchem Blake





*Nebol to prvý bozk, ktorý mu dala. Ibaže ten úplne prvý bola niekým iným. Hrala sa na roztrojenú bytosť a on si vybral nymfomanku, ktorá by mu bozk neodmietla. Lenže teraz to nebolo o hraní sa na nejakú inú bytosť, bozkávala ho jednoducho ako ona, Gretchem, bez možnosti vyhovoriť sa na slabú chvíľku či niečo podobné. Nemala tušenia ako sa chcela správať potom, no pre tú chvíľu nad tým ani neuvažovala. Jednoducho aspoň na chvíľu vypustila rozum preč a konala tak, ako chcela v danej chvíli. Vlastne pobozkať ho chcela už neraz predtým, no stále myslela na následky a teraz to šlo nejako samo bokom. Srdce jej silno bilo a pri dotyku jeho jazyka ňou prešla elektrizujúca vlna túžby, takže sa len pritisla bližšie k nemu, no k ničomu viac sa ani nedostala, pre hlas. V prvom okamihu si to ani neuvedomila, až keď sa Luke odtiahol a pozrel kto prišiel. Až vtedy jej spätne došlo čo ten pobavený, pre ňu neznámy hlas povedal a zružovela. Mladého muža nikdy predtým nevidela u nich v rodine a podľa Lukovej reakcie vedela, že nepatril ani k rodine Imey. Prišiel za Lukom. V tej chvíli sa už definitívne prebrala z toho pekného sna pred chvíľou a posadila sa, cítiac sa značne....zvláštne. Hanbila sa, trochu pred Lukom, viac asi pred tým jeho...kamarátom a ešte aj bola zvedavá ako ich našiel a čo u nich vlastne robil. Mlčala, pretože oni dvaja si vystačili i sami a ona sa zatiaľ snažila analyzovať čo sa dialo okolo. Pohľadom prebehla po výzore mladíka až k jeho tvári, vyzeral naozaj pobavene a s Lukom mali určite minimálne jednu charakteristickú črtu v tvári, známku drzosti. Inak sa jej ani nepodobali, aspoň pre tú chvíľu nie.* Tvoja snúbenica? *Cítila sa, akoby dostala poriadnu facku, alebo ju niekto oblial poriadne studenou vodou na prebratie. Odrazu nemohla na tej posteli vedľa Luka obsedieť, zošuchla nohy z postele a najradšej by ich tam nechala samých. Istým spôsobom vždy počítala s možnosťou, že sa jednoducho rozlúčia a Luke sa poberie svojou cestou, jej hlava jej to predsa hovorila stále, dokonca časť jej ja to vedela aj keď ho pobozkala a bola z tým zmierená, aspoň si teda navrávala, no nečakala, že on bol zasnúbený. Že ho kdesi u nich čakala budúca žena a on ju tam za ten čas zvádzal a to jej ešte vtedy na streche hovoril, že sa ženiť ani nechce. Jej prvotný šok pomaly začínal prerastať v hnev, pretože teraz sa už cítila využito. Bol zasnúbený. V tejto chvíli mohla len ďakovať nebesiam zato, že sa tam ten Dean zjavil a zastavil všetko skôr, než by si potom mala čo vyčítať. Je zasnúbený. Napriek hnevu ju však táto informácia aj tak bolela.* Asi by si nemal nechať svoju snúbenicu čakať. Svadba je prípravu ako vidíš veľmi náročná.*Oba pocity sa odrazili na tóne jej hlasu, keď sa postavila, no nemala sa kam pohnúť, lebo Dean jej stál v ceste a na posteľ sa vrátiť nemienila. Vlastne sa napokon pohla k východu, veď domček bol dosť veľký i pre ňu v širokých šatách.*

Luke Alberty, Dean Ferrey




"Čo? Dočerta, nie! Gretchem!" Luke vystrelil z postele akoby sa v matraci uvoľnila pružina. V okamihu stál na nohách, spolovice pozapínaná košeľa mu odhaľovala ešte dobrý kus hrude a rozstrapatené vlasy padali do očí. Napriek tomu ospanlivému výzoru pôsobila jeho tvár tak živo a naštvane, že dokonca aj Dean sa neisto zamračil a vrhol na odchádzajúcu ženu skúmavejší pohľad.
"Dean, zastav ju!"
Dean v tom náhlom popude a pochybnostiach zatarasil Gretchem cestu a keď sa okolo neho pokúšala prejsť len pokrčil ramenami a zatváril sa ako stelesnenie nevinnosti.
Luke samozrejme nemohol očakávať nijakú inú reakciu. Bol predsa sukničkár, ale čakal, že po tom všetkom sa ho Gretchem aspoň opýta o čo to tu dopekla ide. Namiesto toho sa pýtal on Deana.
"O čo to tu dopekla ide? Veľmi dobre si pamätám, že keď som odchádzal z mesta nijakú snúbenicu som nemal."
Dean vrhol na Gretchem rýchly pohľad, ktorým akoby sa snažil preniknúť hlboko do jej zmätenej mysle a potom sa so znechutením obrátil k Lukovi, aby mu odpovedal.
"Už si zabudol na naše tradície?" zodvihol ruku a ukázal si ňou na krk, kde sa tesne pod líniou tmavých vlasov hadilo shinyjské tetovanie. Bolo rozsiahlejšie a komplikovanejšie ako to Lukove a strácalo sa pod lemom plášťa, takže sa nedalo presne odhadnúť kam až siaha.
"Kašlem na také tradície. Tu nie sme na Shinyi. Náš starý domov už neexistuje, naše staré tradície už neexistujú." Luke s chladným pokojom zdôraznil každé jedno slovo a neprestával hľadieť do Deanových posmešných očí. "Hovorí celkom zanietene, čo myslíš?" prehodil smerom k mladej žene a potom ironicky doplnil. "Asi mu na tebe naozaj záleží."

Gretchem Blake



*Potrebovala premýšľať. Naozaj potrebovala. Ako vyšla sem hore mozog veľmi nepoužívala a teraz potrebovala pokoj, aby sa nad tým všetkým naozaj zamyslela. Bola zmätená a bála sa. Naozaj sa bála, že toto všetko je pravda a nechcela sa o tom rozprávať s Deanom. Vyškieral sa a ona cítila že sa smeje, stačil jej jeden pohľad do tých hnedých očí, keď jej zatarasil cestu. Gretchem si objala rukami ramená, akoby sa chcela schúliť sama v sebe, no vôbec sa jej to nedarilo, hlavne keď sa Luke dožadoval vysvetlenia, ktoré zaujímalo i ju. Napriek tomu, že jedna jej časť chcela utiecť do „bezpečia“, druhá chcela vedieť čo je na tom pravdy a čo sa deje okolo nej. No ničomu aj tak nerozumela, aj keď oni dvaja si zjavne rozumeli dobre. Nerozumela tej tradícií, aj keď si spomínala na to tetovanie i to, čo jej k tomu hovoril. Čo to ale malo spoločné so svadbou a snúbenicou, o ktorej nevedel? Nie nevedel, vedela že neklame a asi aj preto stála ako stolný stĺp. Cítila sa stále rovnako zmätene a zahnaná kamsi do podivného kúta, no cítila sa aj hlúpa pre tú reakciu, no napriek tomu stále chcela byť mimo od nositeľa tejto správy.* Mohol by si počkať dole mimo domčeka? *Povedala napokon Deanovi, ani ho neprosila. Ten jeho ironický tón sa jej nepáčil a on nebol Luke, nehanbila sa mu ani sa pri ňom necítila placho. Vstúpil na jej územie a ona nechcela hovoriť s Lukom pred ním ani iným svedkom.*

Luke Alberty, Dean Ferrey





*Dean sa znovu uškrnul a bez ďalšieho slova sa Gretchem otočil chrbtom.
"Dávaj si na neho pozor. Nebola by si prvá, s ktorou si na chvíľu pekne užil." prehodil k nej cez plece, svižne sa zachytil rebríka a o sekundu neskôr sa za ním mihol aj jeho čierny plášť.
Luke zostal stáť pri posteli a aj keď Dean odišiel nepokúsil sa ku Gretchem priblížiť. Sám bol prekvapený z toho, čo sa dozvedel, ale teraz musel predovšetkým veci uviesť na pravú mieru.* Neklamal som ti, Gretchem.* prehovoril nakoniec a rukou si podvedome zahrabol do vlasov ako vždy, keď bol nervózny alebo naštvaný. Dean mal tú úžasnú schopnosť prichádzať vždy v ten najnevhodnejší čas a hovoriť tie najnevhodnejšie slová. Ani po rokoch ho ten somár neprestal nenávidieť.* Dovoľ mi, aby som ti vysvetlil.* zmierlivo pristúpil o krok bližšie, ale stále si zachovával opatrný odstup, aby Gretchem nevyplašil. Namiesto toho natiahol ruku a prešiel si prstami po tetovaní na krku.* Na Shinyi si nikto nevyberal partnera sám, ale určil mu to jeho Osud, to, čo sa dalo vyčítať v tetovaní. Ale tento zvyk zanikol spolu so Shinyiu. Iba môj otec si stále myslí, že môže môj život ovládať tak, ako ovládali jeho. Nemám nijakú snúbenicu a rozhodne sa nechystám oženiť s niekým koho ani nepoznám. Je to hlúposť, Gretchem a najviac ma mrzí, že si sa to musela dozvedieť takto a od toho blázna.* posledné slovo mu zaškrípalo medzi zubami, ale potom zostal ticho a pozorne sa zahľadel na Gretchem. Záležalo mu na tom, aby mu uverila a prvýkrát mu bola jeho povesť sukničkára len na príťaž.*

Gretchem Blake



*Zagánila na Deanov chrbát a pozorovala ho, až kým nezmizol za dverami. Rukou si trochu zničene prešla po časti tváre a sťažka sa nadýchla. Potom sa napokon otočila a jasné zelené oči v ktorých sa značil veľký otáznik a túžba poznať pravdu priamo k nemu. Nevedela čo presne si myslieť, no napriek tomu verila, že o nijakej snúbenici nevedel. Aj keby nebolo psychológie ako takej, neverila by viac Deanovi než Lukovi, aj keď v tom varovaní bol kus pravdy. No to aká povesť sa s ním tiahla okolo jeho sukničkárstva bolo niečo, o čom dávno vedela. Napokon to bola ona, čo prešla k nemu a natiahla ruky k jeho ešte nie úplne zapnutej košeli a začala mu pomaly gombíky zapínať, tak ako ich predtým rozopínala. Chcela sa tak zamestnať, aj keď uvažovala a aj reagovala ako ich zapínala.* Myslím, že tvoj otec ťa v tom prípade pred ten oltár aj tak bude chcieť dohnať. *Poznamenala a premýšľala nad tým ich zvykom. Zdalo sa jej to strašne, no čudné. Ako mohli fungovať manželstva šťastne ak to celé bolo postavené na náhode, pre nich osude? Ak bol aj jeho otec donútený vziať si niekoho koho ani nepoznal, nebolo ani divu, že Luke nevyrastal práve v šťastnej rodine.* A tá tvoja...hm...osudová snúbenica sa viditeľne tiež veľmi nezdráha tejto možnosti, keď ťa už očakáva. *Zapla posledný gombík a pustila ruky k tele, zdvihnúc pohľad k nemu. Nevedela čo čakal že ona teraz povie, veď sama nevedela, ako sa teraz správať. Možno bol zasnúbený a možno ho otec, ktorý má toľký vplyv donúti oženiť sa. A možno nejde ani tak o zvyky ako o to, že nechce, aby niekto rozprával o ich rodine, že zabudli na tradície z domovskej planéty. Ktohovie.* Čo s tým chceš vlastne spraviť? *Napokon sa rozhodla, že nejde riešiť to čo sa deje v jej hlave, v podstate to bolo sčasti strašne sebecké. Ju nikto nenútil pred oltár ako jeho. On sa mal popasovať. * Dúfam že mi pošleš koláče zo svadby. *Podpichla ho napokon len tak pre odľahčenie.*

Luke Alberty




Krémové alebo kysnuté?* spýtavo nadvihol obočie a s lišiackym úsmevom si po prvýkrát vydýchol. To, že Gretchem žartovala mohlo znamenať len, že je na najlepšej ceste, aby mu ten nešťastný incident s Deanom odpustila. Zatiaľ čo on sa v duchu zaviazal, že si toho zmetka podá len čo si na neho vo svojom nabitom programe nájde aspoň trochu času.* Pozri, Gretchem, chceš vedieť, čo urobím?* prešiel tých pár krokov k posteli, ľahol si na ňu a založil si ruky za hlavou.* Vrátim sa domov, roztrhám všetky svadobné oznámenia, ktoré sa mi dostanú pod ruku, všetky kytice najskôr pošliapem a potom ich vyhodím von oknom a sekerou rozmlátim na kašu tú krásnu päťposchodovú tortu s ružičkami a marcipánom, ale predtým ešte figúrgam roztopím hlavy zapaľovačom.* prehlásil s krivým úškrnom a jednou rukou pritom potľapkal opierku blízkeho kresla.* Možno by som potreboval stráviť viac času v spoločnosti psychológa. Čo takto večera u mňa doma?* s drzým úsmevom, ale vnútorným napätím čakal na odpoveď.*

Gretchem Blake




*Zatvárila sa akoby to bola ťažká dilema a potom sa uškrnula pekne doširoka.* Čokoládové. *Nechápala ako to mohol brať takto, keby jej niekto vybral muža, asi by bola zlá a zdvihla telefón a pekne to niekomu vytmavila. A on sa len vykotil na posteľ, založil ruky a rozprával, čo urobí. Podišla k nemu, sadla si na kraj a nevedela či sa smiať alebo krútiť hlavou.* Tých kvetov by bola škoda, mal by si ich radšej poslať anonymne nejakým ženám, vieš koľko radosti by mali keby im príde len tak kytica? *Na jednej strane žartovala, na druhej keby naozaj tie kytice existovali, tak by nebola vôbec tak mimo pravdy s tým čo mu hovorila.* Máš naozaj pekný plán musím povedať, akurát...v skutočnosti to bude vyzerať asi hodne inak. *Nemala tušenia ako to chcel vyriešiť so svojim otcom, tou svojou snúbenicou ktorú zjavne ani nevidel. A možno bola pekná a možno by sa mu i páčila. Tieto myšlienky zostali len myšlienkami, veď možno sa už postarali i o to, aby sa takéto správy dostali do novín a uvidí ju i ona.* Myslela som si, že psychológov neznášaš? *Uškrnula sa a zauvažovala nad jeho otázkou. Zdalo sa jej nevhodné spýtať či býva s rodičmi, lebo jeho rodičov sa trochu viac obávala, hlavne keď jeho otec mal jasnú predstavu o tom, aká mala byť budúcnosť jeho syna. Ale koniec koncov, možno by bolo vtipné vidieť kúskovanie torty sekerou. Až jej trhlo kútikmi pier pri tej predstave.* No čo ti poviem, som predsa zaviazaná podávať pomoc a nemôžem ti uprieť psychologické sedenie pri večeri. *Rozum jej hovoril že nemá byť hlúpa a pliesť sa mu do života, no ďalšia jej časť si robila čo chcela.* Kto je Dean? *Spýtala sa po chvíľke, pretože ten asi ešte dole čakal.* Celkom by ma zaujímalo ako nás tu našiel. V domčeku...

Luke Alberty


Neznášam len tých, ktorí sa tvária, že mi rozumejú.* prehodil s bezstarostným úsmevom a doslova videl akou rýchlosťou v Gretcheminej mysli vznikajú ďalšie otázky. Videl jej na očiach ten vnútorný boj, keď zvažovala, čo mu povedať, či ho odmietnuť alebo súhlasiť. Nakoniec sa rozhodla k jeho spokojnosti. No tým pozvaním k sebe domov myslel svoj vlastný domov, nie tú architektonickú príšeru zo skla a ocele, ktorú obývali jeho rodičia. Chcel to Gretchem objasniť, ale v tom okamihu padla nová otázka, ktorá odviedla jeho pozornosť smerom k odpovedi.* Je to môj bratranec, čierna ovca rodiny. Vlastne ma trochu prekvapuje, že ho otec kvôli mne vytiahol ktovieodkiaľ, ale v istom zmysle mi to aj lichotí.* uškrnul sa a dodal na vysvetlenie.* Dean si zarába na živobytie tým, že naháňa zločincov alebo tých, za ktorých mu dobre zaplatia. Vedel by nájsť aj ihlu v kope sena. Odjakživa v tom bol dobrý a mňa odjakživa neznáša.

Gretchem Blake



Tak to tam naozaj nezapadám, lebo ja ti skoro nikdy nerozumiem. *Zasmiala sa, aj keď by sa mala hanbiť, pretože mu pred nejakým časom písala psychologický posudok. Bolo len dobre že ho písala vtedy, lebo teraz by ťažko zostala objektívna a popravde, keby mala byť sama k sebe úprimná, musela by odmietnuť písať mu ho. Nebolo by to profesionálne a každý iný psychológ by to vycítil.* A prečo ťa neznáša? Prebral si mu dievča? *V očiach sa jej odrazili nezbedné ohníčky, že sama nechápala, prečo je taká pokojná a dokonca i z časti veselá, keď jej vnútro bolo zaplavené otázkami, na ktoré nemala odpoveď a na ktoré mať ani nemala ako. Napríklad ako to chce riešiť s tou svadbou naozaj. No nemienila sa ho pýtať, beztak sa musel rozprávať so svojim otcom asi.* On po teba asi prišiel však? Aby ťa dotiahol domov k otcovi a k nej...*Bolo to smiešne, ale ona naozaj cítila odtieň žiarlivosti a to nepatrila k tým ženám, čo mali potrebu žiarliť, kontrolovať mobily a ktovie čo ešte všetko. No stále si ju predstavovala ako takú nádheru, možno nejakú takú ženu, ako sa snažila zviesť Luka aj vtedy keď boli na kolieskových korčuliach a obsluhovali.* Dúfam že ostaneš na svadbu. *Dodala, aj keď ak bol Dean taký lovec a Luka neznášal, trochu sa obávala aby nerobil problémy pred rodinou. *

Luke Alberty



*Rýchlo si odkašľal, aby tak zakryl svoju odpoveď. Možno nebolo najmúdrejšie priznávať sa s tým, čo urobil Deanovi práve teraz, keď sa pohyboval na veľmi tenkom ľade.* Ehm, také niečo.* znovu si odkašľal a mávol rukou na znak toho, že vlastne o nič dôležité nešlo.* Bolo to v šiestej triede a Dean je odvtedy značne paranoidný.* Vstal z postele pomaly prešiel ku kreslu, kde Gretchem sedela. Oboma rukami sa zaprel do opierok po stranách, takže ju uväznil medzi svojimi ramenami. Košeľa sa mu pri krku trochu roztvorila a jej vrchný lem sa mu zošuchol tak nízko, že odhalil časť tetovania na krku.* Gretchem, Gretchem. Ty žiarliš?* opýtal sa s veselým úsmevom, takže bolo hneď jasné, že si ju doberá.* Pretože potom by si mala vedieť, že je tu len jedna žena, ktorá ma naozaj zaujíma.* Sklonil sa ku Gretchem tak, že ju nosom najskôr zľahka pošteklil na líci a potom ju znovu s neskrývanou hravosťou pobozkal.*
"Ale no tak." zatiahol značne otrávene znovu ten istý hlas. Dean stál vo dverách domčeka, plecom sa opieral o trám a v druhej ruke držal tanierik s kúskom torty.
Luke sa zarazil a zovrel čeľusť tak pevne, že mu na sánke nabehli svaly. Potom Gretchem zničene zastonal pri krku a pomaly sa obzrel cez plece.
"Čo je?" Dean nadvihol lyžičku a vložil si ďalšie sústo do úst. "Jedlo tu majú fakt dobré. Súhlasím, aby si tu zostal do obradu, potom sa vraciame spolu." Deanove oči skĺzli aj na Gretchem, takže bolo možné, že do svojho plánu zahrnul aj ju.
"Vďaka, mami."

Gretchem Blake




*Ehm také niečo? To znelo viac než zaujímavo a zjavne v tom bolo viac, než by chcel pre túto priznať. Preto sa rozhodla vyhovieť mu a nepýtať sa, aj keď bola odhodlaná neskôr do neho preto trošku porýpať, či neprizná farbu. Ani sa nepohla ako jej zatarasil cestu z kresla, len jej oči skĺzli na to tetovanie a kútiky pier dnes narúžovaných do jemnej ružovej sa roztiahli do širokého úsmevu.* Vieš že sa mi to tvoje tetovanie páči? *Spýtala sa, aby mohla odignorovať otázku o žiarlení, aspoň pre začiatok. Nerobila si na neho nijaké nároky ale kto necítil aspoň štipku žiarlivosti? Neverila, že existoval niekto taký. Na slová o jeho záujme nereagovala, nielen preto že by ani nemala príležitosť, ale jednoducho preto, že na také slová sa reagovať nedalo. Predstava romantického Luka bola až nepredstaviteľná a netypická. Okrem toho pocítila ľahký dotyk na líci až jej naskočili na krku zimomriavky a potom privrela oči pre prichádzajúci bozk. No neužila si ho o nič dlhšie než predtým a ozval sa zase Dean.* Tvoj bratranec je značne otravný. *Zašepkala mu potichučky do ucha, ako jej zastonal pri krku a ona tak mala jeho ucho pri perách.* Dean asi by som nebola prvá keby ti poviem že si poriadna otrava. *Naklonila spoza Luka hlavu a premerala si Lukovho bratranca. Naozaj sa nepodobali. Možno až na tú ich spoločnú drzosť* Keby odmietne, ako by si ho chcel zobrať domov?