Hl. mesto Telarionu

Dean Ferrey



*Dean zabodol vidličku hlboko do krémovej torty a odbagroval z nej poriadne kusisko čokoládového cesta, ktoré si pootm bezostyšne hodil do úst. Luka pritom napadalo, že vyzerá ako syseľ a s úškrnom sa posadil na operadlo Gretcheminej stoličky. Predsa len, pozorovať ako zo seba Dean robí blázna ho nikdy neprestalo baviť.
"To je ľahké ako facka. Ak chceš pohnúť balvanom musíš mať páku. Čo v preklade znamená, že by som uniesol teba." prehovoril Dean ľahkovážne a omrvinky mu pritom odlietali z plných úst na všetky strany. Skoro mu kvôli tomu nebolo rozumieť.
Luke si len vzdychol a pokrútil hlavou. Jednu ruku mal vyloženú na vrchnej opierke kresla za Gretcheminou hlavou a prstami ju pritom zľahka pohládzal na šiji. Stále bol rovnako uvoľnený ako pred chvíľou a nezdalo sa, že by mu Deanova prítomnosť zabraňovala dotýkať sa Gretchem aspoň takýmto spôsobom.
"Vyzeráš ako Zorov teplý brat." zahlásil Luke a opätoval Deranov ironický pohľad.
"Tak to nie, toto je kvádro šité na mieru, aby si vedel." Dean roztiahol ruky a čierny plášť sa mu okamžite rozprestrel pri tele ako netopierie krídla.
"Čo na to povieš Gertie?"
Luke musel potlačiť smiech, ktorý sa mu dral z hrdla. Rýchlo si odkašľal a vrhol na Gretchem skúmavý pohľad. Vedel, že neznášala tú prezývku, pretože ju pred istým časom sám používal.*
"Vykašli sa na neho. Tára do vetra a ja z teba nespustím oči to si môžeš byť istá." usmial sa pokušiteľsky a odignoroval Deanov znechutený povzdych.*

Gretchem Blake




*Premerala si Deana, premýšľajúc, či by bol schopný toho čo povedal. „Uniesť“ ju. Niečo jej hovorilo že áno, predsa len, ako Luke povedal, živil sa podobnou prácou, niečo také by mu asi nerobilo veľké problémy. No nič to nemenilo na tom, že ona by sa predsa len tak ľahko nedala.* Myslíš že by sa ti to podarilo? *Nadvihla spýtavo obočie. Boli na ich pozemku, kde mala celú rodinu, brata, Olivera i otca, Luka pri sebe a on si myslel, že by ju len tak uniesol? Na mieste ktoré poznala lepšie ako svoju dlaň? Okrem toho možno bola konštrukciou krehká, no to nič nemenilo na tom, že by sa bránila akoby vedela. Možno by ju rozptyľoval Lukov dotyk, pretože ona bola jednoducho ona a všetko musela v hlave rozoberať a musela mať vo veciach jasno, nebyť toho, ako ju oslovil. Ona to tak neznášala, bolo to odporné a nechápala, kto takú skráteninu mohol vymyslieť. Na tvári sa jej ale nepohol ani sval, pretože keby ukáže že sa jej to nepáči, ba to neznáša, robil by jej s tým zle stále. Bolo to podobné ako s prejavovaním strachu z hmyzu či čohokoľvek niekedy v škôlke, keď by to hneď ostatní využili.* Myslím že pozeráš veľa komixov alebo podobných hlúpostí. Chápem že niekto z toho nevyrastie, ale netreba to preháňať, môže to svedčiť o kadečom...možno o nejakých skytých...úchylkách?*Odvetila a prebehla po tom jeho oblečení pohľadom. Naozaj také niečo dnes predsa nikto nenosil, no nikdy by také niečo nepovedala, keby ju neštval. Beztak ale nebola stavaná na slovné bitky, aj keď, ak sa do nejakej pustia, nevzdala by to.*

Dean Ferrey



*Obdivne zapískal a ruky si založil vbok. Nemusel byť veštec, aby si uvedomil aké následky mala jeho skomolená prezývka na Gretcheminu sebaúctu. A to buď z dôvodu po a: bola riadna suchárska, ktorá sa nedokáže zabaviť na svoj účet alebo po B: tá nechuť pramenila ešte z jej obdobia plienok. Inak mal vcelku talent na pozorovanie ľudských tvári, preto mu hneď nesedelo, keď na pohľad sympatická a príjemná mladá žena zvolila podobný posmešný štýl odpovede, aj keď z neho vynechala iróniu. To je trdlo, keď sa štve, tak nech to má grády. Osobne mal radšej, keď po ňom v hneve ľudia jačali než sa zhovievavo usmievali.* To boli slová hodné psychológa.* po tých slovách to už Luke nevydržal a začal sa smiať. Dean ho prevŕtal vražedným pohľadom, ale za nič na svete by nepriznal ako ho reakcia toho všiváka miatla. popravde mal úchylku, ale na nej práve postavil svoju kariéru.* Nezabudni, tvoj otec ťa čaká. Priveď aj Gertie, bude sranda.* posmešne sa uškrnul a vyšiel z domčeka nasledovaný zvíreným plášťom.*

/ tak môžeme urobiť ten sek a možeš kľudne napísať tak, že akože Luke dal Gretchem svoju adresu k sebe domov, ale do bytu a že mu klope na dvere alebo čo akokoľvek budeš chcieť fantázií sa medze nekladú /

Gretchem


*Pohľadom prevŕtavala hodiny, ktorých ručička sa nesmierne vliekla. Muž sediaci oproti nej niečo vykladal a ona mu nevenovala už hodnú chvíľu ani štipku pozornosti. Mala preto výčitky, keď si to tak uvedomila, no aj tak sa nedokázala prinútiť, aby vnímala niečo, čo už počula nesmierne veľa krát.
„Doktorka počúvate ma?“ Ani si neuvedomila že stíchol a ona mlčala a tak ju poriadne strhlo. Vystrela sa do svojej plnej výšky a rýchlo prikývla. „Áno, len som premýšľala nad vašim problémom. Nabudúce sa mu ešte povenujeme, no na dnes náš čas vypršal.“ Mali ešte päť minút, no vedela, že tento muž si to nebude kontrolovať. Ihneď prikývol, vstal a slušne sa s ňou rozlúčil, vzal do rúk svoju umelú bábiku a kráčal si s ňou von. Pohľadom ho vyprevadila, šikovne zaklapla diár s drobnou poznámkou o budúcom stretnutí a chcela vypadnúť domov. No skôr než vôbec stihla odlepiť zadok zo stoličky, ozvalo sa zaklopanie a vošla dnu jej kolegyňa, len o dva roky staršia psychologička Tiana.
„Prišiel Eliot.“ Precedila pomedzi zuby namiesto pozdravu. Gretchem by tieto slová rozoznala aj keby len naznačovala perami, ten chlap sa zastavil každý večer a keby sa neponáhľala, nijako by ju to ani netrápila. Už si nato zvykla, ten chlap bol psychicky labilný, zvykol sa upínať na osoby a ona bola už niekoľko mesiacov presne tou osobou. Jediné čo ju tešilo bol fakt, že nevedel kde bývala a preto chodil len sem, buď na sedenia, čo sa vždy čudovala kde berie toľko výhovoriek a príbehov aby mal čo rozprávať, alebo po konci práce a niekam ju volal.
„Dnes nie Tia,“ krútila rýchlo hlavou, no on sa už popri jej kolegyni dral dnu so širokým úsmevom a farebným kvietkom menších rozmerov v ruke.
„Doktorka tu ste, bál som sa že vás nestihnem, nikde už nebolo otvorené kvetinárstvo musel som odtrhnúť zo...“ spustil svoje rapotanie a Gretchem iba prikyvovala hlavou, pričom si zatiaľ balila veci. Tiana stála vo dverách a súcitne ju pozorovala, vyčkávajúc, či jej nebude treba pomôcť. Zvykli chodievať domov spolu, Tiana bývala v tom istom v chode o poschodie vyššie, aj keď sa mimo práce nestretávali moc často, pretože Tianna trávila čas so snúbencom.
„Eliot, rada by som s vami zase viedla príjemný rozhovor, no už mi skončila práca a...“
„Ale veď vy vždy máte chvíľku čas,“ skočil jej do reči, upierajúc na ňu svoj pohľad.
„Áno, ale dnes sa ponáhľam.“
„Kam idete?“
Gretchem si zahryzla do pery, pravdu povedať nemohla, nechcela riskovať nejaký labilný záchvat nervov, či aby začal robiť scény. Nemal na ňu síce nijaký nárok, no vo svojej hlave to videl inak.
„Moja sestra je v meste, chce si poklebetiť, veď viete, ženy. Dáme si takú babskú jazdu.“ Vyšlo z nej napokon. Tiana vo dverách nadvihla obočie, no mlčala. Trvalo pár minút než sa Eliota nadobro zbavili, no napokon bol preč, zostal po ňom len kvet a Tiannin zvedavý pohľad.
„Sestra. To určite. Kam ideš?“
„Na...večeru,“ odvetila, ako kráčali pomaly domov.
„S kým?“ prevrátila očami na znak toho, že nemala chuť všetko z nej ťahať ako z chlpatej deky.
„No s mužom, s kým iným.“ Gretchem bola rada že už boli na mieste, pretože výhovorka ako sa ponáhľa bol skvelý spôsob, ako sa vyhnúť spovedi. Vkĺzla do bytu a už jej nebolo. Mala síce dosť času aby prišla načas, no to ostatní vedieť nemuseli. Popravde ani nevedela čo si chcela obliecť, aj keď ako typická žena deň predtým už skúšala možné kombinácie.* Bože Gretchem spamätaj sa a nesprávaj sa ako blbá puberťáčka. *Išla radšej do sprchy, pripraviť sa a napokon na seba natiahla prvé čo jej prišlo pod ruku,
legíny s blúzkou, zobrala kabelku, zamkla a pobrala sa k Lukovi. Nemala tušenia kde tá adresa presne je, no našťastie taxikár vedel a po ceste ktorá trvala približne toľko ako si myslela vystúpila a so zvedavosťou prešla k danej adrese, stlačiac zvonček. Snažila sa ani veľmi nepremýšľať nad tým čo vlastne vystrájala, aký to malo zmysel a ako to dopadlo s tou jeho snúbenicou, len potriasla hlavou a trochu nervózne sa usmiala na dvere.*

Luke Alberty



/budeš mať čo čítať a inak sa mi veľmi páči tvoj príspevok, ten štýl písania aj obsah, to ma napadlo, že ti musím povedať hneď, ako som ho dočítala /





„Tak čo s tým mám teraz urobiť?“ Luke si prechytil telefón medzi ucho a plece zatiaľ čo vareškou zúrivo miešal v hrnci. Bol zúfalý.
„Ako to vyzerá?“ hlas v telefóne si povzdychol a podľa toho vyčkávacieho tónu bolo jasné, že čakajúci už pozná správnu odpoveď.
„Noo,“ zatiahol Luke, chytil hrniec za dlhú rúčku a priblížil si ho k očiam. Cibuľa na spodku už bola taká priškvarená, že sa ani nechcela odlepiť od dna. „Hovoríš, že má byť do sklovita?“
„Pripálil si ju, že? Človeče, nechápem ako môžeš pracovať v reštaurácií.“
„Hej, tak po prvé, nie je to reštaurácia, ale motorest a po druhé, ja jedlo len rozvážam, nerobím ho.“
Luke chytil telefón do ruky, znetvorený hrniec položil na vypnutú platničku a vareškou prepichol vzduch akoby to bola zbraň.
„Si totálne neschopný, a to si ešte ani nezačal.“
Luke zostal ticho. Na toto nemal čo povedať. V skutočnosti to mohol vyriešiť veľmi jednoducho a ako veľakrát predtým. Zavolal by Tonymu, objednal by to najlepšie z jedálneho lístka a potom by sa tváril, že to všetko pripravil on. Pri Gretchem však niečoho takého nebol schopný. Necítil by sa dobre keby jej takto klamal, nehovoriac o tom, že by jeho lož pravdepodobne veľmi rýchlo prekukla. Psychológovia akoby mali v hlave zabudovaný nejaký detektor, ktorý ich okamžite upozornil, keď s druhým nebolo niečo v poriadku.
Z myšlienok ho vytrhol hlas na druhom konci linky.
„Dobre, nič nerob. Hlavne nepokračuj, kým za tebou neprídem.“
Luke si vydýchol akoby ho niekto práve vykúpil z otroctva a varešku oblepenú kúskami čiernej cibule odhodil do umývadla ako jedovatého hada.
„Žiadne strachy, už sa ničoho nedotknem.“
Ukončil hovor a chrbtom sa oprel o pult kuchynskej linky. Poobzeral sa okolo seba a musel uznať, že okrem toho výbuchu v kuchyni je zvyšok bytu v celkom slušnom stave. Teda, netušil ako sa naň bude pozerať Gretchem, ale on tam mal všetko, čo potreboval. A hlavne, všetko si zaplatil sám. Keď po prvýkrát zastal na prahu vysokej ošarpanej budovy zmocnili sa ho isté obavy, ani v samotnom byte to nevyzeralo o nič lepšie, ale potom sa združenie nájomcov rozhodlo zaplatiť opravu fasády a on sám radikálne zmenil vzhľad svojho nového domova. To, čo sa spočiatku zdalo len lacnou investíciu sa premenilo lacnú dobrú investíciu.
Pri dverách sa ozval zvonček. To ho vytrhlo zo zamyslenia a aby svojho pomocníka nenechal čakať rýchlo zamieril do úzkej chodby kde mu otvoril.
„Prečo jednoducho nezavoláš k Tonymu?“
„Lebo som zavolal tebe.“ Luke trochu odstúpil a pustil dievča dnu. Emma bola typická pubertiačka. Vysoká a chudá ako prútik, oblečená pomerne vyzývavo akoby sa chystala niekam von baliť chalanov. Luke ale vedel, že takto chodí Emma stále. Iba dnes večer zamenila krátku sukňu za pohodlnejšie rifle a tričko s takým hlbokým výstrihom, že jeho celková rozloha na jej hrudi tvorila len pár metrov štvorcových.
„Kam to zase čumíš, pedofil?“
Emma ho odstrčila z cesty a hrdo, krútiac bokmi, zamierila do kuchyne, kde nad pripáleným obsahom hrnca iba ticho zapískala. Svetlohnedé vlasy mala sčesané dozadu a zviazané do uzla, takže Luke celkom jasne videl na jemný profil jej tváre a mohol z neho dokonale čítať. Znechutene pokrčila malý nosík a zmraštila ústa akoby namiesto cibule videla v hrnci potrhané kusy hmyzieho tela.
„Musíš ma zachrániť, Emma. Prosím.“ Znovu sa začalo prejavovať jeho zúfalstvo a pri letmom pohľade na hodiny mu bolo jasné, že sa bude každou minútou len prehlbovať.
„Čo za to?“ Emma si prekrížila ruky na hrudi a prsia jej z výstrihu takmer vykypeli. Luke si radšej dlaňou prešiel po tvári a sklonil hlavu, aby znovu nebol označený za sexuálneho devianta. Dopekla, ako jej mohli rodičia dovoliť vôbec vychádzať na ulicu? Najradšej by strhol jednu zo záclon a zahalil ju od hlavy po päty ako mníšku.
„Čo chceš?“ povzdychol si zničene a radšej ani nechcel vidieť ten víťazný Emmin pohľad. Nakoniec len trochu poodtiahol prsty a nakukol cez ne. Samozrejme, mal pravdu.
„Rande s Daviem.“
Luke sa skoro zadusil vlastnými slinami. „Šibe ti? Nedovolím, aby si s Daviem strávila čo len sekundu osamote!“ Teraz sa už neschovával, ale stál naširoko rozkročený a s rukami vbok zvádzal s Emmou súboj vražedných pohľadov.
„Tak potom dúfam, že tvojej priateľke bude chutiť strúhaná mrkva. Na nič iné sa totiž nezmôžeš.“
To bol úder pod pás, ktorý Luka prinútil rozmýšľať, ale nie pristúpiť na tú strelenú požiadavku. Bol predsa majster pretvárky a dokázal sa vynájsť v každej situácií. Nakoniec sa mu po tvári rozlial spokojný úsmev, ktorý Emmu najskôr očividne zmiatol no dokázala to rýchlo zahrať do autu. Teraz mala predsa navrch ona.
„Dobre platí. Jedno rande s Daviem.“
Akurát, že to nebude ten frajer Davie na motorke s pírsingom v nose a ušiach, ale ten milý slušný Davie z obchodu kam chodil nakupovať každé ráno. Rande s Daviem bola jediná podmienka. Radšej však nedával príliš najavo radosť nad svojím diabolským plánom a podal si s Emmou ruku akoby medzi sebou uzavreli dôležitú obchodnú zmluvu.
„Dobre, tak sa teda dajme do toho. Máš nejaké bylinky?“
Luke prikývol a zatiaľ čo Emma sa sklonila nad kuchárske knihy zamieril na balkón. Cestou sa zastavil pri prehrávači a zapol nejakú hudbu.
/ https://www.youtube.com/watch?v=d8ekz_CSBVg /
Len čo sa ozvali prvé tóny refrénu Emma kŕčovito zovrela utierku a pomaly sa otočila do miestnosti, kde sa kuchyňa plynulo napájala na malú obývačku zakončenú dverami na balkón.
„To nemyslíš vážne. Keby môjmu frajerovi hrala v byte takáto hudba zvrtla by som sa na opätku skôr než by mi stihol otvoriť dvere.“
„Čo to táraš?“ Luke sa zastavil pri prehrávači a chvíľu ho skúmavo pozoroval. „Je to len výber z cédečka.“
Emma si povzdychla, položila nôž späť na dosku a prešla do obývačky. „Radšej ani nechcem vedieť ako to bude pokračovať.“
Postláčala pár gombíkov, chvíľu dolaďovala stanice a keď sa ozvali prvé tóny znesiteľnejšej hudby spokojne sa usmiala a krútiac bokmi odkráčala naspäť do kuchyne.
/ https://www.youtube.com/watch?v=qdDVtFvJwUc /
Luke chvíľu počúval, ale čím dlhšie stál pri prehrávači, tým viac sa mu robilo zle. Položil črepník s bylinkami na pult a kŕčovito sa chytil za hruď. Emma sa pozrela na neho akoby odhadovala prečo zase blbne a keď zachytil jej spýtavý pohľad iba sa čelom oprel o hornú skrinku a zmraštil tvár ešte viac.
„Tuším som dostal cukrovku. Jazyk sa mi nejako čudne lepí na podnebie a napína ma na vracanie.“
Emma sa natiahla, strhla mu z pleca utierku a švihla ho ňou po chrbte až sa znovu narovnal.
Keď o pár minút neskôr znovu prechádzal okolo prehrávača rýchlo ho preladil a zvýšil hlasitosť.
/ https://www.youtube.com/watch?v=04fQTmvFfGo&feature=related /
Chytil do ruky gitaru, ktorú mal opretú o skrinku pri televízory a začal do nej brnkať v rytme hudby. Hodil sa do otáčacieho kresla a kývajúc hlavou vyrevoval so spevákom slová zatiaľ čo z kuchyne sa už šírila príjemná vôňa nespáleného jedla.
No po šiestom „Just like you“ Emma pripochodovala k nemu ako bohyňa pomsty, zastavila mu kreslo nohou a namiesto gitary strčila do ruky vykosťovací nôž.
„Nemysli si, že si tu teraz budeš váľať šunky.“
Jednoducho nemal na výber a musel ju nasledovať do kuchyne, kde mu na dosku prskla poriadny kus mäsa. Cítil ako sa praveký človek spracúvajúci uloveného mamuta. Samozrejme, Emma po ceste stihla preladiť.
/ https://www.youtube.com/watch?v=uxGZqVSZyUw /
Uplynulo iba niekoľko sekúnd a už si uvedomil, že pokyvkáva hlavou a prešľapuje z nohy na nohu. Krájal rad za radom všetko, čo mu Emma dala a keď sa nedívala začal pohybovať perami.
„Te-le- fon.“ Vyhláskoval a po každej slabike kývol hlavou. Na konci prekrížil jednu nohu cez druhú a rýchlo sa otočil ako svojej osi.
„Stop calling, stop calling I don´t wanna think anymore.“ Pridala sa k nemu aj Emma a o chvíľu objala pustili nože a začali sa zvíjať v strede malej kuchynky. Luke pri tom vyzeral ako po zásahu elektrošoku zatiaľ čo Emma sa ladne vrtela a párkrát sa pod jeho rukou otočila. Ale chytil ju záchvat smiechu, takže sa musela vrátiť k hrncom.
O hodinu a trištvrte stáli na sporáku dva hrnce, panvica a vedľa miska so šalátom. Luke a Emma sedeli vedľa seba na koberci v obývačke a preberali sa cédečkami.
„Rachmaninov?“ Emma zodvihla obal, prečítala jeho názov a zamračila sa. Luke sa mračil tiež. To bolo jasné znamenie, takže obal hodila na kopu označenú názvom „V žiadnom prípade“.
Potom sa začala chichotať, pretože objavila cédečko s obrázkom plyšového zajaca.
„To je čo? Najväčšie hity Zajka Uška?“
„Hej! A ja som ho tak dlho hľadal!“ Luke si zobral od Emmy obal a začal ho prevracať medzi prstami. Tváril sa pritom ako dieťa, takže Emma len pokrútila hlavou a prehrabovala sa v kope ďalej.
„A čo toto?“
Luke konečne zodvihol hlavu, prečítal si názov a konečne spokojne prikývol.
„Môže byť.“


O pár minút neskôr sa rozlúčil s Emmou, poďakoval jej a samozrejme ju ubezpečil, že s Daviem všetko vybaví. Zostávala mu možno ešte taká polhodina, a tak rýchlo skočil pod sprchu. Potom sa obliekol do pohodlných riflí a modrého trička, na ktorom si vyhrnul rukáva až k lakťom. Bosky zamieril k prehrávaču a pustil v ňom hudbu, ktorú predtým s Emmou vybrali.
/ https://www.youtube.com/watch?v=y2kEx5BLoC4 /
Ešte raz všetko skontrloval pohľadom, upratanú kuchyňu, hrnce, taniere a príborky rozložené na stolíku v obývačke. Potom sa ozvalo zaklopanie a on náhlivo zamieril k dverám. Otvoril ich však pokojne a privítal Gretchem širokým úsmevom.
„Ahoj, poď ďalej.“ Chytil ju za ruku a zaviedol dnu, kde jej zobral kabát.
„Vyzeráš úžasne.“ Premeral si ju obdivným pohľadom a potom ju zľahka pobozkal na ústa. Po chvíli sa však rozhodol, že mu to nestačí a pobozkal ju poriadne.

Gretchem Blake



*Popravila si oblečenie kým čakala pred dverami a zamyslene si hrýzla do spodnej pery, ktorá chutila od malinového lesku. Dnes nevyzerala ako na svadbe, nikdy sa nezvykla priveľmi maľovať a nemienila to ani moc meniť, jednoducho sa upravila ako zvyčajne, vlasy zopla len pár sponkami aby jej vlasy neliezli zbytočne do očí pri jedení. Celkom by ju zaujímalo, či večera u Luka znamenala, že varil on. Netušila či vedel variť, ale niekedy mala pocit, že vie hádam všetko. Odkedy sa poznali, nevšimla si nijakú nešikovnosť, až to od neho pekné nebolo. Pri tých myšlienkach sa jej pery začínali kriviť do širokého úsmevu, ktorý na perách zotrval, aj keď sa dvere nenáhlivo otvorili.* Ahoj. *Odvetila a očami po ňom prebehla. Nechápala ako sa môžu rodiť muži ako on, stelesnenie ženských predstáv. Nepochybne by dobre vyzeral aj vo vreci. Zahnala myšlienky a nechala sa potiahnuť dnu. Nestihla sa ešte ani poriadne rozhliadnuť a pocítila na perách dotyk, ktorý obzeranie potlačil na neskoršiu činnosť. Jemne privrela oči, ruku mu položila na krk a vychutnala si druhý bozk. Potom sa s trochu neistým úsmevom odtiahla, zahryzla si do kúska pery a zelenými očami prebehla po byte alebo aspoň časti, na ktorú mala možnosť vidieť. Mal to tam pekné, nijaký kovový moderný nábytok, ktorý by bol stelesnením chladnosti a neosobnosti. Takto to pôsobilo ako pravý domov človeka, nie ako nejaká výstavná miestnosť pre návštevy.* Máš to tu pekné. *Poznamenala a očami zablúdila ku kuchyni, uvedomiac si, že do nosa jej už hodnú chvíľu udiera príjemná vôňa. Rozhodla sa ale nepýtať čo kuchtil, radšej sa len rýchlo vyzula z baleríniek a zastala na ňom pohľadom.* Dúfam že si kvôli mne nemal zbytočné starosti...s upratovaním a tak. *Podpichla ho, až sa jej v jasných očiach odrazili šibalské iskričky. Okrem príjemného zariadenia tam mal skutočnej aj upratané, možno viac než ona svoj byt, aspoň pre tú chvíľu.* Ako sa máš?

/Ta malá nemá vôbec vkus Tá prvá pesnička bola riadne super, neviem čo sa jej nepáčilo okrem slov Inak som sa ale dobre pobavila hlavne na- „kam to zase čumíš pedofil!“ to ma zabilo alebo ten Justin B to som vypla skôr než Luke /

Luke Alberty



*Zasmial sa na Gretcheminej poznámke a rukou jej gavaliersky naznačil, aby si urobila pohodlie.* Samozrejme, že nie, ale tú vysokú skriňu by som na tvojom mieste radšej neotváral ak sa tu budeš chcieť poobzerať.* Zavesil jej kabát a nechal ju kráčať pred sebou, takže si mohol pekne chlapsky vychutnať pohľad na jej krásne nohy obtiahnuté v čiernych legínach.* So zariaďovaním mi pomáhala jedna známa, takže ďakujem, určite sa poteší, keď jej odovzdám tvoju pochvalu.* prešiel do kuchyne, aby skontroloval omáčku. Emma mu dôrazne kládla na srdce, aby tak robil minimálne každých päť minút, až kým nezačne servírovať. Sám už aj zabudol prečo.* Mám sa vynikajúco, ale čo ty? Dnes si predsa bola v práci. Nič zaujímavé? Nikto nechcel vyskočiť z okna? * vynoril sa na prachu kuchynky a v rukách držal dve fľašky vína. Obe natočil tak, aby si Gretchem jednu z nich mohla vybrať. Samozrejme, nešlo len o iný ročník, ale aj druh.*

Gretchem Blake



*Oči jej automaticky ušli k skrini a pery sa vykrivili v úsmev. Zvedavo prehliadla či sa nič nevydúva, aj keď samozrejme vedela, že len žartoval. I keď, ona tak niekedy upratovala, keď sa náhlila a nemala čas, jednoducho zhrabla veci a napchala ich na miesta, kde ich nikto nemohol vidieť. Upratovanie na nezaplatenie.* V tom prípade to nebudem riskovať a akúkoľvek prehliadku odložím. *Zasmiala sa a pomaly vyrazila naznačeným smerom, aby sa pohodlne usadila a opäť rozhliadla. Jeho otázka ju ale vrátila späť k nemu a späť k Eliotovi.* Popravde som dnes nedávala moc pozor. *Priznala, aj keď mala by sa za to hanbiť, takto nezodpovedne pracovať. Luke to zjavne nebude vidieť tak tragicky, no ona preto trošku výčitky mala.* A chcel ti ma ukradnú jeden náš...pacient. *Nie práve ukradnúť ako ukradnúť, ale s Eliotom to bývavalo niekedy naozaj ťažké. Zdvihla pohľad k dvom fľašiam vína a pozrela len na farbu, ona sa v tom nijako zvlášť nevyznala. Buď jej víno chutilo, alebo nechutilo. Ak nechutilo, mohlo stáť aj celý majland a bolo to jedno.* Biele. *Zelené oči jej prešli po bielom víne a kútiky pier sa jemne zdvihli. Okrem toho že mala biele víno radšej, neraz jej doma hovorili, že červené rozťahuje nôžky.*

/lenkaaa prepásli sme to dnes bol bál princeznien /

Luke Alberty



*Zamieril naspäť do kuchyne, kde istú chvíľu strávil hľadaním vhodnej vývrtky, ktorú celkom netypicky nakoniec našiel medzi vidličkami. Celé otváranie však už prebehlo zľahka a bez problémov. Nalial víno do dvoch vysokých pohárov a vrátil sa s nimi ku Gretchem, pretože to, čo rozprávala o svojej práci ho zaujalo.* Hovoríš to akoby sa o to pokúšal každý jeden deň a už to nepovažuješ za nič výnimočné.* podal Gretchem pohár a usadil sa na sedačku vedľa nej. Nemuseli sa už predsa tváriť rozpakmi. Luke chcel, aby sa Gretchem v jeho byty cítila pohodlne, aby sa pohodlne a dobre cítila aj vedľa neho.* Máš viac takých prípadov?* A potom by ho zaujímalo či nechodieva sama domov alebo či aspoň neprechádza tmavými uličkami no to by sa až príliš vžil do role starostlivého mužíčka a Gretchem by mohla nadobudnúť dojem, že ju len zbytočne vypočúva a robí z komára somára.* Na krásnu Gretchem, je síce psychologička, ale mužov dokáže úplne poblázniť.* s úškrnom predniesol prípitok.*

Gretchem Blake



*Musela sa zasmiať z toho čo vyvodil. Možno psychológov nemal rád, no niečo z nich mal prirodzene v sebe. Pozorovací talent a prirodzené zhodnotenie situácie.* No on to vlastne skúša skoro každý deň. *Zobrala si od neho pohár a pokrčila ramenami.* On vlastne ani nie je pacient, ktorý by priamo mal patriť mne. No on chodí a vymýšľa si rôzne historky aby mohol byť na sedení a keď ho nemá, väčšinou sa zastaví po práci, aby hodil kus reči. *Zvyčajne jej to ani nevadilo, keď zostávala dlhšie v práci, čo zvykla bývať často, jednoducho si triedila veci a on sa s ňou zatiaľ snažil zhovárať. Nebolo v tom nijaké sexuálne obťažovanie či niečo podobné, vždy sedel pekne na sedačke a pozoroval ju, spokojný s tým, že mal jej pozornosť. Alebo časť pozornosti.* Našťastie nie, tento jeden mi plne stačí a popravde, mohli by byť pre seba navzájom nebezpečný. Mimo toho prenasledovania sú normálne neškodní, no ak sa cítia ohrození alebo je pozornosť akú chcú oni venovaná iným...*Tu sa zháčila a uvedomila si, že Lukovi, práve Lukovi čo si o psychológii myslel svoje, práve rozpráva veci z práce a nielen to, ešte mu skoro začala vysvetľovať niečo z psychológie ako takej.* Ehm...prepáč. *Dodala, nechala sa moc uniesť. Radšej sa venovala prípitku, po ktorom sa hanblivo usmiala.* Na Luka čo sa snaží jednu psychologičku pokaziť. *Odvetila s rovnakým úšknom.*

Luke Alberty



*Vonkoncom neuveril tým slovám, ktorými sa Gretchem snažila vykresliť toho muža ako neškodného blázna. Možno sa taký ukazoval teraz, ale čo potom, keď sa mu náhodou znepáči niečo, čo Gretchem urobí alebo povie? Nemal z toho dobrý pocit, a preto, aj keď prešli na inú tému, sa rozhodol, že k tomuto sa neskôr ešte vráti.
Namiesto toho sa zasmial, aby ich rozhovor odľahčila pokrútil hlavou.* Nesnažím sa ťa pokaziť, Gretchem. Chcem ti len dokázať, že máš v sebe aj tú časť osobnosti, ktorú si ešte neobjavila a mohla by sa ti páčiť.* uškrnul sa a radšej vstal, lebo ho už začali zmáhať predstavy, ktoré v sebe zahŕňali všetko možné len nie dôvod, pre ktorý sem Gretchem pozval - večeru.* Dúfam, že si hladná.* zasmial sa prejdúc do kuchyne pričom sa vzápätí vyklonil spoza rohu s obrovskou kuchárskou čapicou na hlave a utierkou prevesenou cez ruku.* Dnes som totiž varil ja. Teda nie tak celkom, ale povedze, že na výsledku nesiem takých tridsať pecent zásluhy. Štyridsať aj rátam aj to, že som nakrájal chleba k šalátu.

Gretchem Blake



*Zasmiala sa. Áno, zisťovanie že je neraz skazená bolo nepochybne veselé, aj keď, jej slušné ja preto poriadne nadávalo a preklínalo ju. No i tak mal pravdu, tá časť osobnosti sa jej celkom páčila, aj keď ju nikdy nepustila von len tak bez hraníc. A to sa zjavne ani nikdy stať nemalo.* To áno, až sa bojím, aby sa mi nezapáčila až moc. *Mykla bezstarostne plecami, napriek tomu, že to z časti bola pravda. No i tak sa tým nedokázala trápiť, možno až na to, že tak zanedbávala tie sedenia a nedávala pozor.* Samozrejme, ani nepamätám kedy som dnes mala časť jesť ak nerátam raňajky. *Aj to len pol jablka, čo sa náhlila. Marilo sa jej, že kolegyňa jej čosi na obed doniesla, ale už ani sama nevedela čo to bolo. Preto to zahnala a sledovala, ako mizne v kuchyni. Potom sa ale začala smiať, keď ho zbadala v tej kuchárskej čiapke.* Ešte trošku na tom popracuješ a budeš pomáhať nielen roznášať jedlo, ale ho aj pripravovať. A ja ti ho prídem zhadzovať na zákazníkov, aby si to tam mal veselé. *Zahryzla si do pery, no potom sa jej kútiky automaticky vykrivili vyššie a odhalili biele zuby.* Dúfam že tvoja výpomoc dostala nejakú odmenu za tých zvyšných šesťdesiat percent. *Podpichla ho.* Nemám ti s niečím pomôcť?

ATENTÁT!!!

Cieľ: Luke Alberty

Ra-ta-ta-ta

Luke Alberty



*Keby Gretchem videla v akom stave skončil hrniec s pripálenou cibuľou okamžite by slová o ich spoločnom podnikaní odvolala. Na varenie jednoducho nemal bunky, aj keď v krájaní a porciovaní bol celkom dobrý. Ktovie, možno práve táto schopnosť určí jeho ďalšie povolanie masového vraha.* Samozrejme, že som sa jej odvďačil.* diabolsky sa zasmial a potom vytiahol z držiaka dva porciovacie nože, ktoré o seba začal brúsiť ako rodený mäsiar. Iba s vysokou kuchárskou čapicou pritom vyzeral aj trochu strelene. Znovu sa zasmiala potom veci uviedol na pravú mieru.* Vieš, naozaj som sa cítil trochu trápne, keď mi moja šestnásťočná suseda zhora musela ukázať ako uvarím vajíčka natvrdo, ale výčitky som prestal cítiť v okamihu ako ma prinútila počúvať jej šialenú hudbu. Hovorí tomu: "zamilované songy od speváka na zožratie".* V okamihu ako Gretchem chystala len trochu pohnúť prstom, aby mu pomohla len nespokojne pokrútil hlavou a úslužne ju zaviedol k miestu za stolom. Posunul ho trochu ďalej od steny, aby si o ňu celý čas nemuseli šúchať kolená a prestrel ho najlepším obruskom, ktorý mal - boli na ňom zobrazené všetky animované postavičky posledných desiatich rokov. A samozrejme aj legedárny Froggyman. Luke sa však tváril akoby to bol ručne tkaný obrus zo 16. storočia.* Môžeš si vybrať postavičku pri ktorej budeš sedieť. Premyslel som to a dômyselne dotiahol do všetkých detailov. Pozri.* natiahol sa a opatrne chytil obrus tak, že nech ho pohol akokoľvek poháre aj taniere ostali na svojom mieste zataiľ čo postavičky sa neustále striedali - najskôr Forggyman, Posledný samačo, dokonca aj Princezná so strelnou ranou na čele, ale to už bol trochu morbídny obrázok a tak ho Luke posunul preč.*

Gretchem Blake



*Nešla sa pýtať ako sa danej slečne odvďačil, necítila tú potrebu. Napriek tomu že mu kedysi povedala, že ho považuje za sukničkára, ani neuvažovala nad tým, žeby odvďačenie predstavovalo niečo také. Napriek tomu ju ale potešilo, keď rozvinul ako to s tou pomocou bolo, pretože sa musela začať smiať. Nevedno či preto, že mu šestnásťročné dievča prišlo pomáhať, alebo preto, že musel počúvať speváka na zožratie.* Ber to ako povinný poplatok zato, že máš takú dobrú susedku, čo ti príde pomôcť s varením. Vieš ako, v šestnástich už skôr chce chlapcov naháňať než tráviť čas v kuchyni. *Aj keď, možno to bolo dievča, ktoré bolo v šestnástich ako ona, jednoducho ani v takom veku nelietalo a radšej trávilo čas nad knihami či inými podobnými činnosťami.* Nikdy nevieš či si ich nebudeš teraz spievať v sprche. *Nedalo jej ho nepodpichnúť a naozaj by rada videla jeho výraz, keď musel počúvať niečo také. K pomoci sa nedostala, keďže ju tak šikovne odtiahol pekne k stolu, kde ju čakal ďalší smiech.* Bojím sa spýtať, čo za rozprávku to bolo, kde bola princezná so strelnou ranou v čele. *No inak sa naklonila a zvedavo obzerala jednotlivé postavičky až zastala pri jednej a ukázala naň prstom.* Myslím, že do tohto som sa zamilovala. *Zazubila sa a prebehla pohľadom po slizkej vysmiatej príšerke o ktorej nič nevedela, no vyzerala nadmieru sympaticky.*

Luke Alberty



Myslíš Sliziho?* Luke spýtavo nadvihol obočie a kútikom úst mu trhlo v náznaku rýchleho úsmevu. Odtiahol Gretchem stoličku tak, ako sa to patrila a tiež preto, že si chcel u nej urobiť očko. Čo neurobí muž pre ženu, len aby na ňu zapôsobil?* Tak s ním sa vážne nemôžem porovnávať. Znamená to, že nie som tvoj typ?* zažartoval a s drzým úsmevom sa vrátil do kuchynky, kde na taniere začal naberať jedlo. Rýchlo sa obzrel cez plece a keď videl, že sa Gretchem práve nepozerá otvoril kuchársku knihu na mieste, kde už predtým nechal záložku. Potreboval inšpiráciu, pretože v jeho podaní by jedlo na tanieri vyzeralo ako väzenská strava. Ešteže v knihe bol dosť detailný obrázok a všetky suroviny na ozdobu mu Emma pripravili a pokrájala sama.


/Mami, kedy bude obed? /
Keď bolo všetko hotové zobral dva taniere, jeden s hlavným jedlom a druhý so šalátom, a položil ich pred Gretchem.* Dobrú chuť.

Gretchem Blake



*Nechala sa usadiť a jemný úsmev sa po jeho slovách zmenil na chichot. No čo mu na niečo také mala povedať? Samozrejme že len odvetiť niečo rýpavé, keď už žartoval.* No neviem Luke, moc sa veru nepodobáte...nevyzeráš moc slizko a ani morské príšerky sa ti nepáčia...neviem neviem čo s tým chceme robiť. *Oči sa jej smiali a ešte raz skĺzli k tomu Slizimu, takže nesledovala čo aktuálne Luke robil. Zvedavo obzerala aj bočné potvorky, no ani jedna sa jej nezdala taká rozkošná ako Slizy, takže pekne zotrvala pri tom malom čude. Hlavu zdvihla až keď začula že sa vracia a zvedavo obzerala čo to doniesol.* Ale za výzdobu ti musím pripísať kladné body. Vyzerá to super. *Dodala pochvalne a vdýchla do nosa vôňu dobre vyzerajúceho jedla. Do rúk vzala príbor, no zatiaľ sa do ničoho nepustila, aspoň kým si aj Luke nesadol.* Dobrú chuť aj tebe.


/jooj ale dobre to vyzerá toto nesmieš takto na večer robiť, ked som mala mizernú večeru /

/ inak som odpísala aj v Horách tak som zvedavá, čo z toho bude ak by som mala niečo zmeniť, tak povedz /

Luke Alberty



/ už som išla napísať Luke Skywalker a dnes mám nočnúúú v Tescu a Martinku zobrali do Nitry /

*Usmial sa a len čo si sadol za stôl zhlboka sa nadýchol, aby do seba nasal vôňu jedla. Dobré body boli fajn, preto neprezradil odkiaľ čerpal inšpiráciu a len dúfal, že predtým než kuchársku knihu zavrel vytiahol z nej záložku.
Vložil si do úst prvé sústo a v duchu si urobil poznámku, že okrem toho rande s Daviem sa musí Emme odvďačiť aj inak. Potom mu zrak padol na Gretchem a chvíľu ju iba tak pozoroval. Vychutnával si pohľad na ňu ako si vychutnával vynikajúce jedlo, takže bol dvojnásobne spokojný. Samozrejme, bol s ňou na obede aj predtým, ale nikdy pri tom neboli úplne sami. Zvádzalo ho to na pokušiteľské chodníčky* Vyskúšaj toto.* vidličkou nabral trochu šalátu s dresingom a natiahol ruku ku Gretcheminým ústam. Trochu sa pritom naklonil ponad stôl, aby mal viac miesta a tesne predtým než by si jedlo stihla vziať odtiahol ruku a pobozkal ju. Potom sa posadil naspäť a s úsmevom si Gretchem premeriaval.* Mne to chutilo. Dáš si ešte?

Gretchem Blake




/oooo no paráda, neušla si jej nadlho : D a fúú že nočná nie že tam zaspíš nad pokladňou /

*Keď už sedel i Luke, konečne si odkrojil kúsok jedla a nabrala ho na vidličku. S očakávaním otvorila ústa a vložila si kúsok jedla do úst, prežúvajúc a koštujúc. Nemohla jemu a jeho susedke uprieť, že mimo toho že to dobre vyzeralo to i dobre chutilo. Minimálne jej chuťovým pohárikom určite. Pocítila jeho pohľad a na okamih zostala očami na svojom tanieri, no potom pohľad predsa len zdvihla a jemne sa na neho usmiala. Vyzeral úplne pokojný, zatiaľ čo ona sa cítila stále neistá. Nie teraz, ale celkovo s ním osamote, vždy keď ju chcel pobozkať, vždy sa sama spýtala čo presne robí. Nikdy si ale neodpovedala, pretože ju viac zaujímala prítomnosť a nechcela sa jej vzdať. Preto i teraz, keď sa na neho dívala neuvažovala nad tým čo presne znamenala večera u neho doma v jeho podaní, jednoducho nepredbiehala a to ju napĺňalo aspoň pokojom.* Máš hádam na tanieri niečo čo ja nie? *Usmiala sa a sledovala čo naberá keď to mala vyskúšať, no aj keď to asi iné ani nebolo, nemienila mu brániť, aby jej vložil kúsok jedla do úst. No skôr než by otvorila ústa a jedlo vzala do úst, on ruku odtiahol a pocítila jeho pery na svojich.* Myslím že chutilo, dupla by nebola zlá. *Odvetila a na okamih po svojich slovách hanblivo skĺzla mimo jeho oči, no potom ich zase zdvihla a naklonila sa k nemu i sama. Takto im asi nebolo súdené tak skoro naplniť žalúdky, no nedbala.*

Luke Alberty



*Pomaly odložil vidličku vedľa taniera - nechcel ju odhodiť a strhnúť Gretchem k sebe, aj keď práve to by urobil zo všetkého najradšej - a s veľkým sebaovládaním sa aj on naklonil ponad stôl.
Gretchemine pery boli horúce a príjemné mäkké, keď na ne zatlačil a jazykom skúmavo vošiel do úst. Bruškami prstov jej zľahka prechádzal po strane hrdla, až kým nepocítil pravidelné pulzovanie tepu.
Dvere sa prudko otvorili a spolu s hlasným smiechom sa do kuchyne vovalila aj silná aróma cigaretového dymu.
"Jedlo! Super!"
Luke sa pri tom nečakanom vpáde strhol a zareagoval podvedome. Prudko sa narovnal a rukou zašmátral po stole akoby niečo hľadal. Trvalo mu niekoľko sekúnd, kým sa prebral z omámenia a spoznal Jerryho hlas.
"Čo tu dopekla robíš, Jerry?" bolo mu jedno, že sa na neho Gretchem v tej chvíli pozerá, ale podráždenie sa v ňom zdvihlo ako vlna po zemetrasení. Teraz už len hľadal vhodný objekt, na ktorom by si mohol svoje sklamanie vybiť.
Jerry sa zoširoka usmial, okolo úst sa mu urobili drobné vrásky a oči sa v prítmí podozrivo ligotali. Zodvihol ruku a mierne sa naklonil, aby pozdravil Gretchem, ktorú Luke ukrýval za svojim chrbtom.
"Zdravím Lukova krásna neznáma." potom sa otočil naspäť k priateľovi a mykol plecami. "Chcel som len navštíviť starého kamoša. Keď som tu v meste."
Ani nepočkal, kým dohovoril a už potácavým krokom mieril do kuchyne sprevádzaný Lukovým nechápavým pohľadom. Pod okrajom bundy sa mu okolo kolien plantali uvoľnené traky a pri každom kroku narážali do stehien no zdalo sa, že to Jerrymu neprekáža. A trápna sa mu nezdala ani situácia, v ktorej sa náhle ocitol. Odrazu sa objavil vo výseku nad pultom a v ruke držal prázdnu nádobu.
"Kečup ti už došiel?"
Luke sa premáhal, aby neškrípal zubami. Kečup nebolo to jediné, čo mu dochádzalo. "Prepáč, Gretchem. Chcel som s tebou stráviť večer osamote, ale môj kamoš Jerry má zrejme iné plány."
"Nemusíš mi ďakovať." mávne Jerryho rukou a prázdnu nádobu ledabolo odloží nabok. Úsmev na tvári má stále rovnako široký a pohyby nekoordinované, tak, že je jasné ako veľmi ho na druhý deň bude bolieť hlava.
"A keď sme už pritom..akoby tu zdochol pes. Hej, ty...Gretchem...nechceš si užiť trochu srandy?"

Gretchem Blake



*Napriek tomu, ako sa obávala, čo z toho všetkého vznikne, že vedela že by si mala udržiavať odstup aby niečo neskôr neľutovala, vôbec sa nepočúvala, to svoje rozumné ja a bozkávala sa s ním. Pootvorila ústa aby jej vošiel do úst svojím jazykom a rukou mu vošla do vlasov. Prudko sebou trhla až vo chvíli, keď sa rozleteli dvere mladý chalan, ktorý si viditeľne spravil krásny večer napochodoval dnu vysmiaty od ucha k uchu. V prvom okamihu sa nestihla ani nejako vydesiť lebo to už stál Luke na nohách a šmátral rukou po stole a uvedomoval si, že toho chalana asi pozná. Na tvári sa jej črtal úsmev, keď pozorovala jeho nespokojnosť a na jeho ospravedlnenie len pokrútila hlavou.* Keď už je v tom meste, nemôže ťa predsa zanedbávať. *Odvetila mu pokojne, veď sa nič nedialo. Akurát zjavne robil večeru zbytočne, prípadne Jerry vyzeral, že on poje všetko v tej chvíli.* Ahoj Jerry. *Pozdravila ho keď zdravil on ju a pozorovala jeho neistý krok. Aj ona si myslela že bude s Lukom sama, no nejako si tým hlavu nelámala. Z jednej strany si aspoň mohla byť istá, že bude viac používať rozum než ho posielať preč, nech ju neotravuje.* A ako si predstavuješ tú srandu? *Spýtala sa a pomaly vstala zo stoličky, aby prešla k Lukovi a potichu sa mu prihovorila.* Netráp sa tým, chcela som predsa vidieť ako vyzerá tvoj život. *Zazubila sa na neho.* A aspoň viem že u teba treba zamkýnať a že kamaráti k tebe chodia jesť. *Doplnila v tichosti a už na jej tvári bolo vidno, že je to v poriadku. Nechcela aby zúril na svojho kamaráta že sa tam objavil.*



Eliot

*Dámska jazda so sestrou. Tie slová mu neustále zneli v hlave, ako odchádzal z ordinácie a jeho Gretchem ho poslala preč, nechcela sa s ním zhovárať. Kvôli sestre. To mu nevadilo, počul že nedávno bola i na rodinnej svadbe, pretože nejaký čas nebola v ordinácií. No čo mu vadilo boli muži v baroch. Dámska jazda určite obnášala spoločnosť chlapov v zmysle flirtovania s nimi a ktovie čo ešte. Eliot ju preto sledoval. Už to skúšal neraz, no vždy sa mu niekde stratila a on tak neprišiel nato, kde bývala. Dnes to nebolo inak, stratila sa mu v hlúčiku ľudí ktorí sa predierali cez plné námestie a zmizla v niektorej z ulíc. Mal chuť do niečoho udrieť, že ju nedokáže sledovať a zistiť, kde býva. So zamračenou tvárou sa usadil teda na námestie a čakal. Dámska jazda, kam by šli ak nie do mesta, na rozľahlé námestie? Bolo tam veľké množstvo podnikov, doktorka chodila domov peši takže musela žiť niekde v okolitých uliciach a toto mala najbližšie a určite poznala. Musela zobrať sestru niekde sem. Musel tomu veriť. Bol trpezlivý, pohľadom kĺzal po ľuďoch ako profesionálny špión, no vo vnútri bol len labilný človek, čo číhal na osobu, na ktorú bol upnutý. A mal skutočne šťastie. Prešla možno i hodina než zazrel jej zvláštny odtieň vlasov v už poredšomo osadenstve vonku. Bola nádherná. Hľadel na ňu z lavičky, ako kráčala v oblečení, v ktorom ju vidieť takto vonku nechcel. Určite sa za ňou otáčali muži. Niekoľkých aj videl, ako pootočili nepatrne hlavu a v ňom rástol hnev. Bola jeho. Prudko sa postavil, hodil cez tvár kapucňu a pobral sa za ňou. Musel dohliadnuť aby sa na tej dámskej jazde nič nestalo. No ona kráčala bez obzerania ďalej, akoby sa niekam náhlila a nič okolo ju nezaujímalo, on si to vysvetľoval tak, že meškala za sestrou. Prešla však k taxíku a on si rýchlo vzal iný a nechal sa viesť za ňou. Dostali sa až do akejsi štvrti bytov a on rýchllo zaplatil a sledoval ju. Sám seba sa pýtal, kam to šla. Jej sestra predsa len do mesta prišla, nemala tu byt. Kam potom išla? Nenápadne kráčal za ňou až ju zbadal vchádzať do jednej z bytoviek. Zamračil sa a prebehol k menám na zvončekoch. Nič mu tie mená nehovorili, možno až na priezvisko Alberty, no to určite nebol ten miliardár, ktorého videl v časopisoch či bedni. Čo by robil tu? A čo tu hlavne robila Gretchem? Prešiel k lavičkám a posadil sa tam, zvedavý, kedy vyjde, či tam len jej sestra niekoho poznala. Padala však tma už úplne a on si uvedomoval, že tam už bola pridlho. Stúpala v ňom žiarlivosť, určite v tom bol chlap. Ľahol si na lavičku a vyzeral v kapucni ako akýkoľvek iný bezdomovec v okolí a len čakal.*

Luke Alberty



*Takto si romantický večer rozhodne nepredstavoval. Zdalo sa mu to alebo vždy, keď chcel s Gretchem ostať osamote objavil sa niekto, kto im to prekazil? Naposledy jeho bratranec a teraz Jerry. Dočerta, zrejme to mal chápať ako znamenie a dopriať si poriadne dlhú dovolenku s vypnutým mobilom a na druhom konci galaxie. Len bude musieť zistiť, čo by Gretchem povedala na prázdniny strávené na niektorej z planét Equilibria. Na akejkoľvek len nie na Telarione.
Jerry si medzitým napchal ústa slušnou porciou ťažko uvarenej večere a jediná pochvala, na ktorú sa zmohol znela nasledovne: "To mäso je dosť suché. Odkiaľ si objednal? Z bufetu odvedľa?"
Luke sa naklonil ku Gretchem, črty tváre dokonale poskladané do zhovievavého úsmevu, ktorý nemohol byť úprimný. "Prosím ťa, chyť ma za ruku inak tomu blbcovi jednu vrazím." Najhoršie na tom všetkom bolo, že to myslel vážne, ale Jerry si z jeho zničenej nálady nič nerobil. Odložil panvicu späť na kuchynskú linku a utrel si zamastené prsty do kockovej košele, ktorá mu spolu s trakmi visela do polovice stehien.
"Tak idete alebo čo?" siahol do vrecka na nohaviciach a vytiahol z neho kľúče.
"Nehovor mi, že si tu autom." zasipel Luke a bez rozpakov vydržal Jerryho uprený pohľad.
"V pohode, Luke. Šoféroval Thor. Dočerta, Gretchem, to bol vždy taký suchár?" obrátil sa Jerry na dievča stojace po kamošovom boku a keď okolo nej prechádzal k dverám chytil ju za ruku a potiahol so sebou. Nebolo cesty späť.
"Poď, pôjdeme napred." prihovoril sa jej a nechal Luka ďaleko za sebou. Ťahal Gretchem dolu schodiskom a potom vstupnými dverami, ktoré sa otvárali do chladnej noci. Na ulici v pravidelných rozostupoch zalievali vlhký asfalt pásy žltkavého svetla z pouličného osvetlenia. No ani tieto biedne kulisy nemohli zničiť pohľad na auto, ktoré sa bočnou stranou pneumatík dotýkalo chodníka. Jerry konečne pustil Gretchem ruku a zastal si vedľa naleštenej čiernej kapoty, ktorá sama o sebe mohla stáť viac než bývanie v najdrahšej štvrti.
"Zoznám sa s Thorom." Jerryho úškrn nemal ďaleko od spokojného zastonania, ktoré potláčal len preto, že oproti nemu stála dáma.*

Gretchem Blake



*Nikdy nebola z tých čo sa nechali ľahko nahnevať, preto v danej chvíli zachovávala jednoducho pokoj a nejako ju to ani nerozhodilo. Pri pohľade na stav jeho kamaráta ju už prešli aj prvotné rozpaky z náhleho vpádu, aj keď sa nedalo poprieť mierne sklamanie, že tam vletel. Na jednej strane si hovorila že dobre tak, na druhej s ním chcela stráviť trochu času aj mimo iných ľudí. Možno jej len vlastný osud našepkával že to nebolo také rozumné? Škoda, že na takéto myšleinky sa už dávno vykašlala a robila jednoducho to čo v danej chvíli chcela a cítila. O tom predsa bolo to žitie života, po ktorom túžila. Po okomentovaní jedla trochu nespokojne pokrčila čelom a už otvárala ústa že povie niečo na Lukovu obranu, keď sa ozval práve on. Pootočila k nemu hlavu a jemne sa usmiala.* Nepočúvaj ho. *Povedala potichu a natiahla k nemu ruku, jemne si s ním prepletúc prsty. Niežeby si myslela že by ho naozaj išiel biť, jednoducho chcela, keď už sa mu tam tak "pekne" kamarát nasáčkoval.* Len dbá o tvoju bezpečnosť a bezpečnosť iných na ceste. *Odvetila na slová o suchárení, tiež sa v prvej chvíli preľakla či išiel takýto naliaty po ceste. Ako ju chytil a ťahal, len pootočila hlavu k Lukovi a dala mu rýchly bozk na líce.* Nešišmi sa. *Zazubila sa na neho, vediac že z tohoto už nebolo cesty von. A tak kráčala za ním ako ju ťahal, netuiac, že vonku ich niekto pozeruje. No pozoroval pozorne, najmä to že ju držal za ruku. Gretchem zastala pri aute a uvažovala, či mala povedať že je pekné alebo niečo podobné. Chlapi a ich autá. Niečo čo ju zrovna nezaujímalo, či to bola šunka alebo niečo dokoanlé. Mala na to svojský vkus.* Tvoj miláčik? *Spýtala sa napokon, auto bolo nepochybne vhodná téma.* Vyzerá celkom...novo...máš ho dlho? *Veru áno, išla ostať pri téme aut.*

/už ideme na šach... ty Thor /

*Jerry otvoril dvere na strane šoféra, lesklý čierny lak odzrkadlil pásik pouličného osvetlenia a z interiéru sa vyvalila vôňa brúsenej kože premiešaná s osviežovačom. Keď sa nahol do vnútra o niekoľko sekúnd na to sa z reproduktorov ozvala hlasná hudba / https://www.youtube.com/watch?v=FXn1TonSmFc /, ktorá Jerryho prinútila pokyvkávať hlavou do rytmu, keď sa vyšvihol na kapotu a nohami v špinavých teniskách hompáľal vedľa naleštených puklíc.*
"Odvtedy ako som fotríka pristihol v tom najlepšom s jeho osobným asistentom." Jerry zodvihol ruku a dlaňou si na chvíľu zastrel tvár. Plecia sa mu začali slabo chvieť. "Doriti." Bruškami prstov zašiel do vnútorného vrecka na bunde a neprestával sa smiať. "Ešteže si nevidela tie ich ksichty. Musela by si podstúpiť akútne liečenie alkoholom." vytiahol malú fľašku, v ktorej zostalo už len trochu alkoholu a keď z nej vycedil aj poslednú kvapku zacielil na smetný kôš. Našťastie sa trafil, čo by sa v jeho stave dalo považovať za zázrak. "Nič nie je na zabúdanie najlepší liek ako chľast." zachechtal sa a potom mu pohľad z Gretcheminej tváre zaletel ponad jej plece. "No konečne človeče! Vôbec si sa nezmenil, stále ti to trvá ako starej babke v supermarkete."
Luke práve schádzal po schodoch. Cez plece si prehodil sako ležérneho strihu, ktoré pri zvyšku jeho formálneho oblečenia nepôsobilo upäto, ale dodávalo to jeho výzoru ten správny šmrnc. Aj keď sám Luke vyzeral akoby si to vôbec neuvedomoval a jednoducho zobral prvé na čo mu padla ruka.
Stačil mu jeidný pohľad na Jerryho nové auto a hneď vedel, čo je vo veci. Opatrne pozrel na Gretchem a pokrútil hlavou, pohľadom sa jej snažil naznačiť, že jej všetko vysvetlí neskôr.
"Tak, nasadať panstvo!" zavelil Jerry a očividne si nevšimol Lukov záujem. Alebo ho aspoň úspešne odignoroval.
"Šoférujem."
"Chcel som ti to navrhnúť." uškrnul sa Jerry a otvoril Gretchem zadné dvere. Nebude predsa cestovať sám. "Vyzeráš na poriadne dievča, Gretchem. Ako sa dočerta mohlo stať, že si stretla Luka a nie mňa?" počkal na dievča a potm sa nasáčkoval vedľa nej. S úškrnom ešte stihol zachytiť Lukov výstražný pohľad v spätnom zrkadielku. V aute už bola dávno predvolená trasa a Luke sa jej rozhodol držať. Poznal bar, do ktorého mal Jerry zamierené a pravdupovediac nebol to až taký pajzel, pretože inak by sa tam Gretchem hanbil zobrať. Čím menej vedela z jeho starého života, tým lepšie.*