Vesmírna loď

*Bez prerušovania počúvala Rowan a snažila sa prísť na to, čo spraviť. Znelo to presvedčivo. Vlastne sa prichytila že tomu verí, no spomienka na Cassov klon ktorý ju tak poľahko oklamal a zneužil jej city k manžeovi, využil jeho spomienky a všetko čo o nej vedel...Rowanin klon by tiež vedel čo povedať, čo si vymyslieť. Lenže ak by boli klonmi obaja, určite by jej tu nekúpali deti a neboli by nepripravený. Napokon teda zložila zbraň , odložila ju na pôvodné miesto a posadila sa na posteľ so smutnývh povzdychom. Ak sa teraz znovu nechala nachytať, najbliššie zastrelí čo sa pohne.* ak vravíš že nie je zlý, nebudem to spochybňovať, no nezabudni že on ťa pozná z Leeho spomienok a citov. Môže ťa klamať už len preto, že si je vedomý tunajšej presily. No nech je ako chce, nechcem aby bral deti do rúk...* mala akceptovať riziko že ich klame pre vývoj zdravotníctva, no deti neohrozí.* v podstate chápem všetkému čo si mi povedala, tvojim dôvodom prečo si sa s ním zhovárala, čo ťa vedie k objavovania jeho možností...len...*nechcela sa Rowan rýpať v súkromí, medzi nimi to bolo vždy akési napäté, lenže teraz jej to nedalo, pretože Lee bol jej dobrý priateľ a pohľad nato ako jeho klon, napodobenina drží ženu ktorú miluje okolo pása by ho zranila* ...všimla som si že ťa držal okolo pása...je to...*ťažko sa jej to len vyslovovalo, akoby prechádzala poľom plným mín* ...on nie je Lee, je to jeho klon a ukradol mu spomienky a city...no nie je to on...

*Pobozkal ju, akoby chcel zabrániť jej slovám o budúcnosti, ktoré však niesli kus pravdy. Veď aká iná varianta existovala? Nijaká. Ona raz jednoducho umrie, proti smrti sa nedá bojovať večne a on tu bude naveky. Koľko ľudí by s ním menilo? Ona nie, večný život by sa jej asi nepáčil, vidieť všetkých okolo seba umierať, nachádzať nových priateľov a aj tých znovu stratiť...kolobeh v ktorom by ona žila a ostatní jej mizli spred očí, až by nechcela s nikým komunikovať aby nestratila ďalšiu bytosť na ktorej by jej záležalo. Nezávidela Thosovi. Ona umrie a bude mať pokoj, hádam. Uvedomila si ako strašne silno ju Thos zviera. Boli si tak blízko, možno by niekoho ten stisk aj zabolel, no ju nie, od mala nevyrastala ako kvetinka v skleníku, ktorú dokázalo hocičo zlomiť, stačilo silnejšie fúknuť. Pocítila aj dotyk na krku, prekvapilo ju to, Thos nikdy neprešiel perami po ničom inom ako jej perách alebo čele. Slabunko sa zachvela, srdce silnejšie zabúchalo na jej telo a jeho otázka ju trochu zarazila. Chvíľku mlčala, po čom skutočne túžila?* byť milovaná...*zaznela nakoniec jej odpoveď*

Rowan


* Napätie z nej trochu opadlo po tom ako Tessa zložila zbraň a unavene sa posadila na pelasť postele takže sa odvážila prikročiť k nej bližšie aj keď si stále udržiavala istý odstup, ktorý sa jej na okamih odrazil aj vo výraze tváre. Akoby sa jej nepáčilo, že jej chce Tessa radiť, veď sama najlepšie vedela kde sa ukrýva klamstvo a tiež aké bolo niekedy ťažké odlíšiť ho od skutočnej pravdy, v očiach sa jej mihol záblesk a zapálil ich ohňom, ktorý však rýchlo pohltil sám seba, stlel na prach a zanechal na jej perách len odtlačok trpkého úsmevu, na plecia jej sadla ťažká váha rezignovanosti, keď nimi pokrčila a rukou si mimovoľne prešla po čele akoby sa ho pokúšala schladiť alebo upokojiť zmätené myšlienky.
*Nehovoríš mi nič, čo by som už nevedela Tessa...* prehovorila ticho, takmer šeptom, a pohľadom pritom opatrne zablúdila k dverám na kúpeľni. Zostávali zavreté, neozýval sa spoza nich nijaký zvuk, ktorý by len náznakom mohol prezrádzať, že sa za nimi ukrýva ďalšia načúvajúca bytosť. * ... ale ty sama najlepšie vieš, že aj napriek tomu by ťa Cassov klon dokázal klamať ešte dlhšie keby bol presvedčivejší, keby tak nepohŕdal citmi, čo by tvoj skutočný manžel nikdy neurobil. Ale tento... je iný, občas je zmätený a dokonca si myslí, že je Lee a ja ho nemôžem zabiť už len kvôli tomu. Veď by to bolo akoby som zabila jeho a čo ak ten prenos spomienok nefunguje len jednosmerne? Čo ak sa niečo pokazilo a časť z toho tvora sa teraz stala súčasťou skutočného Leeho a naopak? Obe sme videli ako nešikovne sa skopíroval, ten krvavý odtlačok ruky...* odrazu sa zarazila a z líc jej zmizla farba. Nikdy predtým tieto svoje myšlienky nevyslovila nahlas, ale keď to teraz urobila zdalo sa jej akoby tým len zhmotnila hrôzu, ktorá sa jej držala už od okamihu ako vôbec začala premýšľať o tom, že by s jej Leem nemuselo byť všetko v poriadku.
*Kde sú? Videla si ho? Rozprávala si sa s ním? * Bola to len malá nádej, ale potrebovala vedieť či si Tessa nevšimla nič zvláštne. *




Lucas Damien Alberti




* Tak! A všetko bolo opäť zapadnuté v totálnom bahne! Akurát, že tentoraz sa z toho nevylíže tak ľahko ako predtým, keď len chodil z miesta na miesto, z jednej školy do druhej a čakal na to kým jeho fotríka prestane baviť cvakať mu drahé školné. Tu a teraz to nebola nijaká sranda, z ktorej by sa mohol dostať tým, že by zavolal Drakeovi, ten by dofrčal na svojom starom otlčenom Come a stratili by sa za najbližšou ulicou... najlepšie s dobre vypálenou hudbou...
Tlmene si povzdychol hodiac svoj jediný skutočný majetok, vak a čierne puzdro s gitarou, do najbližšieho kresla. Poobzeral sa okolo seba a skoro ho striaslo. Pracovňa, v ktorej mal podstúpiť len formálny pohovor sa niesla v duchu striedmosti a účelnosti. Veľký pracovný stôl na konci miestnosti pôsobil upäto a prísne, bol robený presne na ten štýl, ktorý v ňom dráždil dáviace reflexy a všetko ostatné okolo neho od tmavých farieb a výhľadu na chladnú vesmírnu prázdnotu to len umocňovalo. Paradoxne, ale aj napriek tomu, že sa práve pohyboval v nekonečne mal pocit klaustrofobika, ktorému v zaseknutom výťahu odbila posledná hodinka.
Prešiel okolo pracovného stola a usadil na pohodlnú stoličku za ním, párkrát sa skúšobne otočil a keď skonštatoval, že by sa na nej so štipkou dobrej vôle dalo poriadne vyblázniť odobril aspoň jej prítomnosť v tomto sparťanskom brlohu.
Nohy obuté v ťažkých bagančiach previazaných pre zmenu fosforeskne zelenými šnúrkami si vyložil na roh stola, ruky založil za hlavu a pohľad mu pritom mimovoľne skĺzol k rámiku s fotkou, ktorý bol nastavený práve tak, aby naň mal majiteľ pracovne čo najlepší výhľad. No, zdá sa, že nakoniec to tu nebude ani také utrpenie ako si pôvodne myslel, natiahol sa po rámik a oceňujúco zapískal pretože mladá žena na fotke nemohla byť od neho o mnoho staršia a jej tvár bolo nielen príjemná, ale navyše aj sexy a to boli dve veci, ktoré často nešli dohromady tak ako to poznal...*


Moris

* Nenadával nahlas len preto, že bol dobre vychovaný, ale aj jeho trpezlivosť mala svoje medze. Čas od času sa stávalo, že na Thanatos prichádzal práve taký typ novej posily s akým sa mal tú „česť“ stretnúť ešte pred malou chvíľou. Malí usrkaní zasrani, ktorí mali o sebe a svojom živote príliš vysokú mienku, než aby sa vôbec namáhali pomôcť aj niekomu inému ako sebe. Tvárou mu prešiel rýchly úškrn, keď si spomenul na to ako zvyčajne takéto prípady končili akonáhle sa dostali do rúk kapitána. Čo by iní nenapravili ani bičovaním on dosiahol metódou, ktorú sa zdráhal priznať preto mu už od istej doby chodilo po rozume či nie je jeho technika ešte strašnejšia než telesné tresty, čo by vonkoncom nebol zlý nápad.
Ľutoval len to, že tu kapitán práve nie je a že s tým bude musieť obťažovať jeho ženu, ale milerád prevezme tú úlohu na svoje plecia ak zachytí čo i len najmenší náznak nechute z jej strany. Možno ju k nemu dokonca sám vyprovokuje. Vediac, že prichádza v nevhodnom čase pretože Tessa sa len pred chvíľou vrátila, zaklopal na dvere kapitánskej kajuty a čakal na odpoveď netváriac sa dvakrát nadšene. *

/oooo Lucas nám konečne docestoval? parada /

*Nedalo sa nevšimnúť, že aj keď už zbraň nedržala v ruke, Rowan si držala odstup. Nekomentovala to, len sledovala jej tvár, cítiac, že sa nemá starať do tej veci s Leem. Nemala na to právo a okrem toho mala dosť vlastných starostí aby sa trápila aj tými jej. Lenže nebola by to ona keby chladne zahodila myšlienky na šťastie jej priateľov za hlavu. No z myšlienok o spomienkach bola zmätená a nechápala, čo tým chce Rowan naznačiť. Vlastne to nechápala len po prvom vypočutí. V hlave si tie slová niekoľko krát zopakovala, než pochopila čo jej chce Rowan povedať. Skutočný Lee so spomienkami tvora.* chápem aj keď neviem čo na to povedať, bez skutočného Leeho na to odpoveď nenájdeme...*povzdychla si skleslo, hlavne keď si uvedomila, že na jej ustarostené otázky nemá odpoveď.* mrzí ma to Rowan, ale nehovorila som s ním. Keď nás s Jackom chytili, zahliadla som ho, no dali k nemu len Jacka, no určite je v poriadku, Cass s nimi zostal v druhom tábore, aby ich ošetrili, vrátia sa do pár dní spoločne. Už som tam poslala loď, nemusíš mať obavy...*ozvalo sa zaklopanie a tak vstala z postele a prešla k dverám. Stlačila drobné tlačidlo a rovno pred tvárou sa jej zjavila obrazovka s Morisom, ktorý postával pred dverami. Netváril sa nadšene, vlastnie kto sa tu dnes tváril nadšene? Stlačila gombík opäť, obrazovka zmizla a ona otvorila dvere* Ahoj...* pozdravila ho s neurčitým, aj keď spýtavým pohľadom. Odstúpila nech môže prejsť dnu ak sa chce zdržať dlhšie, nech nejde z nevykúrených chodieb zima do izby kde sú malé deti.*

Moris


* Akonáhle sa pred ním otvorili dvere a zacítil ako na ňom spočinul pohľad Tessiných očí rýchlo si prehliadol jej tvár akoby sa v duchu snažil ohodnotiť či predsa len nevybaví celú záležitosť sám a nechá kapitánovu ženu radšej oddýchnuť si. Medzi posádkou sa zvesti šírili neuveriteľne rýchlo takže mal už o tom, čo sa stalo na planéte celkom spoľahlivý prehľad a rozhodne sa nemienil vyzvedať na podrobnosti, ktoré sa k nemu časom pravdepodobne aj tak dostanú. Jackove historky musel človek zachytiť aj keď po tom vôbec netúžil.
Usmial sa zdvorilo no predsa s dávkou priateľstva, ktoré mu zjemnilo výraz tváre takže odrazu už nepôsobil znechutene, ale rád, že Tessu vidí živú a zdravú.* Madam.* sklonil hlavu k rýchlemu formálnemu pozdravu a zrazil pritom opätky čižiem k sebe. Zdalo sa mu to alebo za Tessiným chrbtom začul odfrknutie? Keď sa narovnal nenápadne šibol pohľadom do miestnosti až zachytil záblesk červenkastej žiari, to mohla byť jedine Rowan. Na okamih mu tvárou preletel neurčitý tieň nespokojnosti pretože si spomenul na nový doktorkin prívesok. Len dúfal, že tentokrát ho nechala tam kde v skutočnosti patrí... spútaný a zamknutý v dobre stráženej časti ošetrovne. Ženská jedna bláznivá, keby bolo po jeho už dávno by jej tie výstrelky zatrhol. Z myšlienok ho vytrhol Tessin pohľad, ktorý ešte stále cítil na svojej tvári, a preto si ticho vzdychol akoby nebol dvakrát nadšený z toho, že musí otravovať.* Nechcem vás rušiť a zvlášť teraz, keď ste sa len pred chvíľou vrátili, ale prišla loď z Achary a priviezla nášho nového člena posádky. Nie je to bežné, ale z času na čas sa predsa len stane, že princ povolí popredným rodinám žijúcim na Telarione, aby dali do služby svojich synov a pán Alberti už čaká v pracovni vášho manžela.* Odrazu sa zarazil a výraz na tvári sa mu zmenil, jedným kútikom úst mu šklblo a v očiach sa zaiskrilo potláčané potešenie.* Pohovor je viac menej len formálna záležitosť, treba podpísať pár papier, informovať zelenáča o nových pravidlách a ukázať mu aké sú zásady na bojovej lodi akou je Thanatos. Veľmi rád to vybavím za vás ak sa cítite unavená z cesty.

*Táto informácia ju nadchla. Široký úsmev na jej tvári to aj naznačoval. Konečne trochu srandy, aspoň dúfala. Pamätala si na svoje prvé dni tu a ako do nej všetci rýpali, na prvý let, spolubývajúcich...popredná rodina. Žila u Raita dlho aby si vedela predstaviť čo to slovo znamená v celoms vojom rozsahu. Nejaký neposlušný synáčik, ktorý strieda školy, baby a rodičia si s ním poväčšine nevedia dať rady.* bude to drzáň že?* zachechtala sa, toto bude fakt vtipné. Ako ku kapitánovej žene sa tu k nej každý správal slušne, no pochybovala, že tento sa k ním pridá. To značilo jediné, bude môcť rýpať a trochu sa zabaviť.* nie ja to zvládnem* pokrútila hlavou nad jeho ponukou* ale ďakujem, keby som to s ním nezvládala, určite viem na koho sa obrátiť...pán...Alberti si však chvíľu bude musieť počkať, smrdím akoby som sa prehnala záchodom cez žumpu až sem...pol hodinku vydrží...dúfam..*chcela ešte nakŕmiť deti, než pôjde.* ako doma...* kývla k miestu na sedenie, aby tam nestál ak ju počká. Potom rýchlo vybrala zo skrine čisté oblečenie, vletela do kúpeľky z ktorej vykopla klon a hodila si rýchlu sprchu, zmývajúc zo seba všetko z planéty. Predsa len, ešte stále nebola v nijakom kúpeli a ten Warganov smrad ktorým ich natrel..no fuj. Rozčesala vlasy, postavila sa pred otvor ktorý jej vysušil vlasy a obliekla si čiernobielu sukňu s veľkými kvetmi, dlhú niečo niže kolien a biele tričko. Na nohy našuchla baleríny, vyletele z kúpelne, zoberúc deti do ich izbičky aby ich nakŕmila. Bola to naozaj skoro pol hodina než zastavila znovu pred Morisom s nadšeným úsmevom, ktorý zahnal akúkoľvek únavu do pozadia* už ma pridelených spolubývajúcich a izbu?* spýtala sa. Predsa len, ked mu má ukázať čo a ako, najprv to musí vedieť ona*

Moris


* Samozrejme Tessino rozhodnutie prijal bez toho, aby sa mu v tvári odrazilo mierne sklamanie, ale keďže zachytil ako jej pritom zasvietili oči iba sa usmial a s ďakovným kývnutím hlavy vstúpil do izby usadiac sa do ponúkaného kresla. Nemienil kapitánovej žene pokaziť istú formu odreagovania sa, ktorú mladý Alberi ponúkal. Bol v jeho spoločnosti iba niekoľko minút a musel uznať, že ten mladý muž je rovnako ako nepríjemný tak určite aj zaujímavý pod maskou všetkej tej pretvárky, ktorú prezentuje ako svoju skutočnú tvár. Ani o Tessu sa nebál pretože žena, ktorá vstúpi na palubu bojovej lode v prezlečení za muža, aby nevyspytateľnému kapitánovi dokázala ako veľmi sa v nej mýlil, očarila ho a vyvolala v jeho nepoddajnom srdci lásku, dokáže naozaj čokoľvek. Veď už teraz bola na Thanatose legendou. Morisovi šklblo kútikom úst, ale úsmev sa z jeho tváre rýchlo vytratil, keď zistil, že Rowan si so sebou priviedla aj klona. Ticho zanadával, vystrelil z kresla akoby ho niečo popálivo a bez toho, aby vôbec kontroloval silu s akou zvieral Rowanin lakeť ju odtiahol do kút amiestnosti.
- Čo to vyvádzaš ženská jedna bláznivá? To ti nestačí, že... ?-
Nestihol dopovedať lebo v tej chvíli už pri ňom stál klon a pevne ho rukou zvieral na pleci, ticho výhražne pritom zavrčal. Ibaže Tessa vyšla z kúpeľne rýchlejšie než by sa vôbec stihol zareagovať na výzvu, a preto len zo seba znechutene striasol klonovu ruku, vrhol na Rowan zamarčený pohľad a nakoniec sa obrátil ku kapitánovej žene, aby jej mohol odpovedať.* Nie madam, ale zvykneme nováčikov dávať k starším členom posádky, ktorí by si s nimi poradili. * Rowan za jeho chrbtom si takmer nečujne odfrkla, ale sám dobre vedel, že oni dvaja spolu ešte neskončili. *

*Pri vstupe do miestnosti zacítila jasnú vlnu nevraživosti a napätia. Moris zjavne tiež neschvaloval Rowanin prístup ku Klonovi, aj keď čo mal robiť? Rowan už povedala svoj názor, aj keď po jej vysvetlení vedela pochopiť aj jej zmýšlanie, aj ked to nič nemenilo na tom, že nechcela, aby sa približoval k deťom* dobre, tak to kde bude bývať nechám asi na vás, nerada by som ho pridelila do zlej izby, alebo niekam kde by liezol na nervy viac než treba* kývla na pozdrav k Rowan, klon premerala neurčitým pohľadom, aj keď v ňom bol kus varovania a potom vyšla von, počkajúc na Morisa. V podstate už nepotrebovala vedieť nič iné, ale keby jej chcel ešte niečo povedať tak mal ešte šancu. Rozhovor s mladým drzáňom nechcela viac odkladať, predsa len, ktovie čo vystrája v Cassovje pacovni, keď tam už je takúú hodnú chvíľu. Okrem toho, pri tom pohovore tam radšej chcela byť sama, ešte by sa Moris čudoval nejakým jej čudným otázkam alebo by stratil ilúzie o tom, aká je milá. stačilo, aby chlapec vystrkoval rožky viac než bolo treba a jej drzé ja sa razom prejaví*

Moris


* Rozmýšľal len okamih kým nevrhol na Rowan a jej verný tieň posledný pohľad a nevybehol za Tessou na chodbu. Dostihol ju práve v okamihu, keď sa už už strácala za ohybom steny, a tak sa rýchlo usmial, keď našiel pohľadom jej zelené oči. Zdalo sa, že chce ešte niečo povedať a netýka sa to mladého muža čakajúceho v pracovni. Napokon však predsa len nebadane kývol hlavou akoby sa z nej snažil vytlačiť poletujúci roj zmätených myšlienok a chytil sa len jednej, ktorá bola zaručene istá, a preto bezpečná. * Predtým než sa vrátim späť k svojej práci napadlo ma, že bude v poriadku ak izbu pre nového člena posádky vyberiete sama. Nemusíte mať obavy z toho, že by ste rozhodli zle.* Po tých slovách kývol hlavou rýchlo na pozdrav náhle pripomínajúc človeka, ktorý nevie čo urobiť skôr z množstva úloh, čo mu sedeli na pleciach. Bol preč skôr než by Tessa stihla zaváhať alebo sa aspoň začudovať prečo sa odrazu správa tak zvláštne.*

/ tých spolubývajúcich nechám predsa len na teba /

*A že ženy sú komplikované. Pred chvíľkou by si mladého vzal na starosť a teraz na ňu nechal aj výber spolubývajúceho pre bohatého chlapčeka. Akoby ona poznala celú posádku, v podstate nevedela ani to, kde je miesto. U Jacka a Bryana určite, no dať mladého k Jackovi keď tam nebol Bryan aby na neho dohliadal? Jack by ho ešte aj priučil...aj keď možno...napokon zahnala takéto myšlienky preč, bude sa im venovať neskôr. Prešla cez chodby, zastavila pred dverami, akýmsi reflexom si prešla po vlasoch a bez klopania vošla dnu. Predsa len, ona nemá dôvod klopať. On tam má sedieť a čakať. Keď však vošla, nenašla ho tam kde mal byť, niežeby to v skutočnosti čakala* Pán Alberti...* oslovila ho, až jej šklblo kútikom úst pri jej ďalšom myšlienkovom pochode* ...ak ste sa mi túžili pochváliť vašimi svietivými šnúrkami, nemuseli ste ich vykladať na stôl, nepochybne by som to postrehla aj tak, považujem sa za celkom všímavú voči okoliu...* vošla do miestnosti a zavrela dvere, kráčajúc k stolu. Popri tom si ho nenápadne prezrela, zistiac zarážajúci fakt, ktorý byl do očí* síce by ste sa aj podobali na môjho manžela...* rukou sa dotkla pár vlasov rovnako svetlých ako ich mal Cass a rovnako nepoddajných* ...no obávam sa že ním nieste, takže sa usaďte na svoje miesto...* v jej hlase nebolo cítiť nijakú karhavosť, v prvom rade si ho nechcela hneď poštvať, uprednosťnovala trochu srandy a možno to zaberie aj na neho. okrrem toho by ťažko nasadila masku hnevu, keď sa jej oči smiali, aspon pre zatial určite*

Lucas Damien Alberti




* Ťažko povedať, čo čakal, ale ak si bol istý aspoň niečím tak potom to bolo to, že najbližšia hodina a pol v jeho živote bude ešte nudnejšia a patetickejšia než bolo tých dvadsaťdva rokov, ktoré dosiaľ prežil.
Vôbec by ho nenapadlo, že má až takú moc, a preto, keď do pracovne vstúpila mladá žena, presne tá istá, ktorej podobizeň zdobila roh pracovného stola, zacítil uveličený úškrn na svojej tvári ešte skôr než si ho stihol sám uvedomiť. Akoby to ani nebola bytosť z mäsa a krvi, ale chutný zákusok, do ktorého by sa rád zahryzol a tak ju hltal pohľadom viac než by mohlo a určite aj bolo prípustné v prítomnosti ďalšej osoby. Navyše urobila jednu chybu... dotkla sa ho a to nemala robiť. Zachytil jej zápästie skôr než ho stihla odtiahnuť a jediným trhnutím si ju stiahol priamo do svojho lona. * Načo toľko formálnosti? Volajte ma jednoducho Luke a čo sa týka toho problému s miestom, myslím, že som ho už vyriešil. Iba ak by ste si chceli na mňa sadnúť obkročmo, bude vám to prirodzenejšie. * zasmial sa a žmurkol pričom z očí mu jasne žiarilo darebáctvo aj keď hlas mal líškavý ako panter, čo sa prezliekol za neškodnú mačku len aby sa mohol dlhšie túliť predtým než vystrčí pazúry a zatne nimi do živého. * Takto som to ešte nerobil.* Priznal sa úprimne a s nevinným úsmevom po chvíli doložil.* Myslím ten pohovor.

*Pohľad ktorým si ju prezeral ako kus mäsa ignorovala, žila predsa na bojovej lodi plnej mužov, ktorý sa do styku so ženami dostávali len v prístave a preto jednoducho civeli na hocičo čo sa pohlo a nebolo to mužského pohlavia. Žien tu bolo málo a tie čo tu boli teda určite nemali pocit, že sú vzduch. Akýkoľvek jej priateľský a pobavený prístup k nemu sa rozplynul, keď jej chytil ruku a silou, ktorej nemohla odporovať si ju posadil do lona. V jednej chvíli si spomenula na Drewa Andersona, v druhej ju zaliala vlna zlosti a v tretej si prikázala pokoj. Nijaký rozmaznaný zasran ju nenaštve. Zelenými očami zostala zabodnutá v jehoch, no veselé iskričky nahradil ľad.* Alberti...*Pán už vynechala, pretože jeho správanie nezodpovedalo úctivému osloveniu „pane“, vytrhla si ruku z jeho zovretia a zoskočila* ...keď nechcete formálne správanie, v prvom rade si vtlčte do hlavy, že ženy nie sú nijaké bábiky ani handry, s ktorými si môžete robiť čo chcete. Skúste to ešte raz a budete musieť navštíviť tunajšieho zubára, nech vám vybaví protézu, ak teda nemáte ešte mliečne zuby...*zaujímalo by ju, či sú na Thanatose aj nejaký homosexuály. Ak áno, zaručene mu jedného hodí na izbu, drzáňovi malému* A teraz si sadnite na svoje miesto Alberti.

Lucas Damien Alberti





* Takýto druh zastrašovania s ním nijako nepohol, dokonca si ešte musel zahryznúť do pery, aby sa nerozosmial pretože mal silné tušenie, že by to tú malú ohnivku len viac rozčertilo. Pri zmienke o protéze a pri pohľade na formálny výraz v jej tvári sa však už nezdržal a perami mu pretiekol rýdzi veselý smiech, keď s nadvihnutým obočím zvesil nohy zo stola, vstal a so šibalským žmurknutím prešiel k pohovke hneď oproti pracovnému stolu kde už odpočíval jeho skromný majetok – vak s oblečením a ďalšími potrebnými vecami a nakoniec jeho pýcha, dlhé čierne puzdro. Uvoľnene sa posadil k nej a jednu nohu preložil členkom na koleno druhej, prsty spojil bruškami do trojuholníka pod bradou a zatváril sa nadmieru profesionálne takže nebyť neposednej iskry v jeho oku bol by pohľad na neho dokonalým obrazom ležérnej dôstojnosti.* Očividne nie ste staršia ako ja preto súdim, že ten povýšenecký prejav je len príznakom slabosti, čo sa volá: Na okraji slávy. Pravdepodobne je váš veľmi blízky priateľ, pán kapitán, ..* uškrnul sa*... zaneprázdnený, a tak poslal vás. Ale ak odo mňa čakáte úctivé správanie len preto, že mu na dlhej ceste robíte v posteli spoločnosť...* nedopovedal len rozpojil ruky a naznačil pokrčenie pliec. Bavilo ho privádzať ľudí do pomykova aj za cenu použitia drsného alebo štipľavého humoru či úprimnosti. Doteraz sa mu vždy podarilo dosiahnuť to, čo chcel. Dosiaľ ho vždy odvšadiaľ vyhodili ak jemu samému skutočne nezáležalo, aby tam ostal a to sa stávalo málokedy.*

*Vypočula si celú provokatívnu reč mladíka, ktorý skutočne musel byť v jej veku a nenechala sa navonok vytočiť. Vo vnútri ju zaliala na pár okamihov zlosť, no následne sa upokojila myšlienkou, či čakala od rozmazaného fracka z bohatej rodinky niečo iné* Keby ste nechceli sekať náramného frajera, ako väčšina dedičiek z bohatých rodiniek, mohli sme zostať pri tom neformálnom rozhovore...Luke* ušknula sa* ...no nenechám zo sebou zametať ako z nejakou štetkou za ktorú ma považujete* ani sa mu nenamáhala vysvetľovať že je za „dobrého priateľa“ vydatá, iba by sa to znovu pokúsil obrátiť proti nej* okrem toho kapitán nie je na lodi, je na planéte ktorá je niekoľko hodín od Thanatosu, vráti sa až o pár dní, dovtedy budete musieť strpieť môj..* zalovila v pamäti po jeho veľmi priateľských slovách* ...povýšenecký prejav.* natiahla sa po papieroch ktoré jej tam asi nechal Moris a otvorila ich. Nevenovala im dlhší pohľad, aj tak vedela čo jeho príchod znamená. Mal tu zotrvať a mal sa z neho stať chlap a nie rozmaznané decko ktoré si myslí, že pravidlá neexistujú* Predpokladáte že ak nás budete presviedčať o tom aké ste rozmaznané dieťa tak vás vyhodíme, no obávam sa že sa mýlite. Tu nie ste v škole a mali by ste si uvedomiť, že tu budete dlhšie než predpokladáte, preto si skúste neznepriateliť každého kto vám príde do cesty...nikto nevydrží dlho sám, a pod tou svojou frajerskou maskou to viete aj vy* natiahla sa po jedno z pier ktoré ležali na pravej strane stola a podpísala prijímacie papiere. Potom znovu upriamila pohľad k Albetimu, konečne sa dostanúc k otázkam ktoré mali byť náplňou ich rozhovoru* Tak čo viete robiť a je to využiteľné na bojovej lodi?*napadlo ju pár ironických slov navyše, no načo vytvárať nepriateľské prostredie, ktoré cítila vo vzduchu už teraz.*

Lucas Damien Alberti




* Založil si ruky za hlavu a temenom sa oprel vzadu o opierku pohovky takže pri tej uvoľnenej polohe mimovoľne privrel oči. Na perách mu celý ten čas pohrával jemný úsmev akoby pri slovách mladej ženy rozmýšľal o niečom úplne inom alebo akoby každé jej slovo nechal bez ujmy na rozume či svedomí prekĺznuť jedným uchom dnu a druhým von. Zamyslene pohládzal dlaňou čierne veko puzdra, v ktorom mal uloženú gitaru a takmer sa rozosmial pri poslednej otázke. * Viem zo zemiakovej kaše urobiť plastickú trhavinu a ak mi k tomu dáte mrkvové pyré postarám sa aj o ohňostroj. *uškrnul sa *.. a použijem na to len nôž a šnúrku z vlastnej topánky.* Hlas mal síce nadšený akoby hovoril sväto svätú pravdu, ale aj tá sa krivila pod jeho ironicky nadvihnutým obočím. Zasmial sa akoby sa ho práve opýtali na to či sa večer premieňa na superhrdinu a pomáha kráskam v problémoch pribiť klinec na stenu. * V čom ste na bojovej lodi užitočná vy madam?* oblúčik obočia sa mu ešte viac nadvihol na odrazu vážnej tvári aj keď oči nepochybne svedčili o tom ,že si ju doberá. Slovko madam vyslovil s takým vážnym tónom až sa nedalo prehliadnuť ako ho myslí v skutočnosti. Mladá žena pred ním si rozhodne nezaslúžila oslovenie pre staré panny, ale koledovala si oň.*

*Možno tento rozhovor mala nechať na inokedy, kedy nebude uťahaná z cesty a nebude mať v hlave čerstvé spomienky na planétu neďaleko Thanatosu. To všetko s Cassom a Niryai ju už beztak pripravilo o opevnenie okolo nervov a teraz tento tu. Bola ochotná zabaviť sa a nebrať veci vážne, ona tu nebola zamestnaná a sranda musí byť, no prešvihol to. Nie tým čo spravil, skúšal čo si môže dovoliť, ale tým čo povedal. Akoby tu bola len nato, aby robila spoločnosť Cassovi počas dlhej cesty. Prešvihol hranicu a jej záujem naťahovať sa s ním ochabol.* výborne, takže kuchyňa bude správne miesto pre vás* odvetila, pohodlne sa oprúc o obrovský chrbát kresla* a keďže tu nie som na pohovore ja, nemusím vám odpovedať, ale čo by človek nespravil aby vám spravil radosť...* irónia v hlase sa nedala skryť* ...veď na nič iné ani zvyknutý nie ste...* dodala chladne* Ako vidíte, som tu nato, aby som otravovala niekoho ako ste vy. Nebojte sa, prešla som si výcvikom ja, nepochybne to zvládne aj niekto ako vy, ak sa teda nebojíte že si zničíte ručičky...

Lucas Damien Alberti




* Pozrel dolu na svoje ruky položené na puzdre, tieň neviditeľného chladu mu prešiel dúhovkami očí a dodal im na krátku chvíľu celkom neurčitý odtieň modrej, do ktorej sa vpíjali malé kúsky zelenkavých škvŕn. Jemnosť, o ktorej jeho anjel pomsty hovoril bola výlučne nonsensom, ale nemienil jej ich pretŕčať pred oči, aby videla, že takmer každý centimeter jeho kože až po zápästia pokrývajú striebristé stopy jaziev. Bol len jednoducho v nesprávny čas na nesprávnom mieste, ale aj keby nemal túto pamiatku tak brušká prstov, ktorými brnkal na struny gitary mu už dávno stvrdli a znecitliveli, hrubé mozole v dlaniach na okamih pripomenuli popoludnia, ktoré strávil pri oprave tej starej rachotiny, Drakeovho staručkého Comma, čo jazdilo po cestách len preto, že jediná fungujúca vec držiaca všetko pokope bol pás nárazníka. Stará spomienka mu na okamih zjemnila výraz tváre takže odrazu už nepôsobil tak ironicky a tvrdo. Ale bol to len okamih, po ktorom sa uvoľnil a pozrel na Tessu bezvýrazným pohľadom akoby mu bolo absolútne ukradnuté kam ho pridelí.* Sľubujem, že kvôli vám sa stanem tým najlepším a najporiadnejším kuchárikom, aby ste sa svojím priateľkám mohli chváliť ako sa vám z rozmaznaného decka podarilo vykresať chlapa. * V hlase mu nezaznievala nijaká úprimnosť, keď si ju náhle začal premeriavať úplne iným pohľadom akoby ju hodnotil.* Ďalšia otázka?

*V podstate bol celý tento pohovor zbytočný. Presne ako Moris povedal, bola to hlúpa formalita, ktorá v podstate nesvedčila o ničom. Tí čo sem išli cestou svojich schopností sa podľa nich zaradili, no tento tu bol zjavne pre neposlušnosť a pre fakt, že rodičom prerástol cez hlavu. Čo teda má robiť niekto taký? Skutočne by chcela niekoho takého v kuchyni? Nebola si istá či by to kuchárov potešilo a či by sa nebála dať niečo do úst. Nejaké podivné myšlienky typu „čo tak napľuť trochu do polievky“ si pamätala ešte zo školy a tento do nej doteraz chodil...* budem radšej keď sa tým chlapom stanete, než sa na neho budete hrať* odvetila vážne. Celý úspech z prevýchovy nejakého decka, ako sa nazval, jej bol ukradnutý. Nepotrebovala si dokazovať niečo, čo možno ani nezvládne, aj keď, nebola by to ona keby to vzdá bez boja. Keby sa nepokúsi, bola by len zbabelec čo uteká z boja ktorý nezačal* vzdávate sa nejako ľahko...*podotkla na ľahostajnosť toho čo bude robiť* ...myslím, že ďalšie otázky by boli aj tak nanič, takže vám ukážem vašu izbu a spolubývajúcich, môžete si tam zhodiť veci a potom prejdeme loď. Možno nájdete niečo, čo by vás aj nadchlo...*aj napriek jeho drzosti sa nemienila mstiť nejakou prácou, ktorú by odflákol len preto, že ho nebaví. Sama dobre vedela, že keď človek robí niečo preto že mu to vyhovuje, nielenže nefrfle pri rannom vstávaní, ale pri práci sa nemračí akoby mu niekto zjedol raňajky. Problém spolubývajúcich už v hlave vymyslela, len to bolo treba ešte overiť. Natiahla sa za doskou trochu menších rozmerov ako A4, stlačila na boku drobný gomblík a zapla tak obrazovku. Prstami posúvala jednotlivé položky, prezerala pár izieb a spokojne sa usmiala keď bola voľná tá, ktorú potrebovala* Môžeme ísť, alebo máte nejaké otázky vy?

Lucas Damien Alberti




* Ticho, ktoré medzi nimi zavládlo, keď si Tessa začala prezerať jemu nič nehovoriace dokumenty sa prehlbovalo len do okamihu ako položila poslednú otázku. Zatváril sa zamyslene akoby nad tým musel najskôr vážne popremýšľať a keď sa už už zdalo, že otvára ústa a nadychuje sa, aby mohol vysloviť nejakú hlbokú myšlienku iba ich s úsmevom zavrel a neurčito pokrčil ramenami.* Nie.* To jediné slovo znelo ako seknutie meča hoci ho vyslovil hladko akoby mal v ústach rozpustenú smotanu a v očiach hlad. Pružne vyskočil z kresla, prehodil cez plece najskôr vak a potom objemné čierne puzdro s gitarou. Prešiel až k dverám a tesne pred východom zastal, aby mohol zasalutovať. Úmyselne ten úkon prehnal natoľko, že rukou zavadil o reťaze pripnuté vzadu na vyťahaných nohaviciach a tie zacinkali ako zvonivý smiech, ktorý sa jemu len odrážal v očiach hoci tvár držal pokojnú a vážnu akoby mala okolo neho prejsť samotná kráľovná. Obraz dôstojnosti kazil len jeho výzor, ťažké topánky previazané fosforeskujúco zelenými šnúrkami, tmavé nohavice prederavené na kolenách a pohodlná mikina spola zakrývajúca čierne tričko s neslušným vyzývavým nápisom, ktorý by vedel nechať chladným len málokoho.* Nechystám sa tu zostať dlho nemusíte sa preto trápiť s luxusnou izbou.* zadrapol ironicky akoby vopred tušil v akej diere skončí a vôbec sa tomu nečudoval.*

*Po jeho krátkej studenej odpovedi vstala, vypla drobný prístroj a vyrazila k dverám. Jeho salutovanie v nej nevyvolalo nijakú vnútornú reakciu, zjavne očakával, že ju tým nejako podráždi, ale skôr ten smiech v jeho očiach. Nebyť toho ako zaútočil na jej hrdosť, prišli by jej možno veselé, mala rada oči v ktorých svietili iskričky. Lenže teraz necítila nič, stále mala na pamäti jeho poznámku a preto jeho salutovanie prešla s jedinou poznámkou* nemám nijakú hodnosť pre ktorú by ste to mal robiť pán Alberti* zastavila vedľa neho, otvorila dvere a ešte raz sa zahľadela na jeho oblečenie.* pekná mikina / / až mi je ľúto, že vám musím zaobstarať uniformu* ďalšia vec ktorú musela zariadiť. Aj keď dočasne sa bude musieť uspokojiť s požičanou od spolubývajúcich* ako ste si iste všimli, ste na bojovej lodi, takže neviem či tu objavíte nejaké luxusné izby pre posádku, pretože tie sú všetky rovnaké. Ako si ich zútulníte je už vaša vec, no ja byť vami, nenamýšľam si že sa z tadeto dostanete tak ľahko. Nie ste v škole, tu vás nevyhodíme za nevhodné správanie. Váš otec si vybavil u princa Yagamiho vašu službu tu, takže tu aj zostanete. V posádke sú rôzny ľudia, no na rozdiel od vás si prešli pohovorom ktorého výsledok nebol vopred určený, takže sa podľa toho správajú. Ťažko si tu nájdete niekoho, kto vás bude podporovať v robení problémov, ktoré by presiahli nejakú hranicu.* vyšla z pracovne, zastavila a počkala, kým ju nebude nasledovať*

Lucas Damien Alberti




* Jeho zlatovlasý anjel pomsty zo seba vychrlil odpoveď tak rýchlo, že sa nestihol ani poriadne zamračiť nad významom slov ako : uniforma, nie v škole, problémy... a už hompáľala bokmi vystavujúc mu na obdiv svoje chutné pozadie. A hoci už predtým naznačila, že je na podobné správanie zvyknutá, predsa len mierne naklonil hlavu do strany a krátko obdivne zapískal. Akosi sa však pozabudol, a preto nakoniec musel aj pobehnúť, aby jej stačil. Kráčala rýchlo a rázne, tak sa jej prispôsobil. Možnože iba jeho ťažké topánky, ktoré neodmysliteľne patrili k nemu, robili na chodbe príliš veľký dupot.* Takže, ak tomu správne rozumiem, som pridelený do vašej starostlivosti?* pri kráčaní sa nahol bližšie k Tesse až zacítil jemnú vôňu, čo sa okolo nej vznášala vo vzduchu a potlačil náhlu túžbu pritlačiť ju chrbtom o stenu chodby a pobozkať. Namiesto toho sa len bezstarostne chlapčensky zasmial a pohodil hlavou pretože mu do očí padlo niekoľko svetlých pramienkov vlasov. * Budete ma kontrolovať, stáť nado mnou či veci robím správne... dávať bozk na dobrú noc? * vymenoval prvé, čo ho napadlo a nevinne pri tom pokrčil ramenami.*

*Za svojim chrbtom začula zapísanie a bez toho aby sa otočila vedela, prečo píska. Ako malý pubertiak, jeden by povedal, že z takýchto hlúposti vyrástli chalani už na strednej.* na okaté písanie ste už pristarý nemyslíte?* otočila k nemu hlavu práve vo chvíli, keď sa usmial a zahrabol rukou do svetlých vlasov. Na krátku chvíľu ju to odrovnalo, tá neskutočná podoba s Cassom, akoby jej ho tam naschvál niekto postrčil a chcel v nej vyvolávať zmiešané pocity. Keby nevidela životopis a spis, začala by pochybovať, či tu nechodia klony v mladšej verzii svojich majiteľov.* viditeľne rozumiete tomu čomu chcete* poznamenala na jeho navonok nevinné otázočky. Bolo naozaj zvláštne vykať mu. v spise si všimla vek, mali obaja rovnako, no o to ani tak nešlo. Väčšine posádky s ktorou sa pravidelne stýkala rovno povedala, že jej vykať nemusia, cítila sa potom staršie než bola.* kým Moris nedospeje k záveru že mi leziete na nervy, myslím, že na vás naozaj budem dohliadať ja. Čo sa týka toho bozku na dobrú noc, vybavím vám ho u spolubývajúcich, nech vám ho pred spaním dajú. Ak by ste mali záujem aj o niečo iné, to si s nimi dohodnite sám* žiarivo sa usmiala, nevinne, akoby hovorila o donesení kakaa.* Ale keby ste túžili po rozprávke na dobrú noc, o piatej čítavam deťom na dobrú noc, keď budete počúvať, môžete sa pridať* s úsmevom zaklopala prstom na jedny z dvier na konci chodby.* knižnica, ak čítate...* jej výraz jasne znázorňoval čo si myslí – nečíta* tak je otvorená od jednej do ôsmej večera. Tamto je klubovňa, väčšina posádky trávi voľný čas práve tam, hrajú karty a podobne* k dverám klubovne nezamierila, pretože obytná časť bola na druhej strane ku ktorej sa pomaly pohla. Pozrela či za ňou vykročil a opäť jej do oka udrela tá podoba. Trochu ju to desilo, mladšie vydanie Cassa, prípadne o staršie Juliana. Dúfala však, že z Juliana vychová väčšieho džentlmena než bol Lucas. Vedela, že kým Moris nenadobudne pocit že jej Lucas prerástol cez hlavu, bude nad tou podobou môcť ešte dosť premýšľať. Ako mu povedala, toto nebola škola z ktorej ho vylejú, či bude počúvať alebo nie, nateraz tu zostane. Preto sa rozhodla nakoniec pre možnosť ako zlepšiť ich vzájomný prístup, pretože takto to bolo neprirodzené aj jej* Teraz keď sme absolvovali takú príjemnú pol hodinku a nejaký čas spolu ešte pobudneme, asi predsa len bude lepší ten váš neformálny spôsob rozhovoru* zámerne zvýraznila slovo rozhovor, pretože jeho správania a dovoľovania sa to teda netýkalo. Náhle si uvedomila, že sa mu vlastne ani nepredstavila a tak ešte na záver doplnila aj meno* ...inak som Tessa...

* Veľmi pomaly sa od Leslie odtiahol. Stačil ešte nosom vdýchnuť vôňu jej vlasov a pokožky potom na okamih zadržal dych a pozrel jej skúmavo do očí. Sám poznal, že sa zmenil a to nielen výzorom, ale aj jeho vnútro bolo teraz iné, oveľa ľudskejšie, plnšie a bohatšie o nové ľudské pocity, ktoré boli niekedy také jemné a rýchlo sa rozplynuli, že ich nevedel ani len pomenovať a inokedy si bol nimi istý tak ako keby sa dopracoval k výsledku zložitej rovnice. Nemohol sa pomýliť. Rukami zloženými povedľa Leslienj hlavy sa zaprel o posteľ takže sa nad ňou týčil ako socha vytesaná do takého pevného kovu, že by sa mu nedokázali ubrániť dve krehké ľudské ruky z mäsa a krvi.* Chcel by som ti dať to, po čom túžiš Leslie ak mi uveríš, že to dokážem. Môžeš ma to naučiť? Ukázať mi ako sa mám s tebou milovať?

*Thosove slová v nej vyvolali mierne rozpaky. Takto svoje slová nemyslela, niežeby nikdy nezatúžila milovať sa s ním, veď sama po jeho smrti aj ľutovala, že to nikdy nespravila. Teraz však myslela lásku iného ako fyzického charakteru, chcela byť milovaná srdcom nie telom. Ako sa nad ňou ale týčil bez trička, chvíľku mlčala a premýšľala nad tým čo povedať. v mysli a srdci bolo niekoľko protichodných vecí, jeden sa obával, že ak mu povie že to myslela inak, napadne ho, že sa s ním nechce milovať a môže to brať ako nejaké odmietnutie. Druhá myšlienka bola ohľadom jeho slov, chcel jej dať to po čom túžila, no o jeho túžbe sa tu nehovorilo. Natiahla ruku a jemne ho pohladkala po hrudi končekmi prstov a potom konečne odpovedala na jeho slová* Byť milovanou som nemyslela teraz fyzicky* usmiala sa, uvedomiac si, že sa ani nečuduje Julii, že ho hladkala. Jeho koža nebola úplne ľudská, no na dotyk bola priam dokonalá.*

Lucas Damien Alberti





* Celý ten čas, čo mu ukazovala priestory na lodi a viedla ho smerom k obytným miestnostiam na palube kráčal niekoľko krokov za jej chrbtom. Nasledoval ju, ale v okamihu ako sa k nemu otočila s vlastným menom vysloveným na vábivo krojených usmiatych perách, mohla si všimnúť ako sa výraz na jeho tvári zmenil. Stál v strede chodby s batohom a čiernym puzdrom prehodeným cez plece, svetlé vlasy mu padali do čela a prekrývali modré oči, ale nezahrabol si do nich rukou. Skúmavo takmer podozrievavo, hľadel na Tessu a rozmýšľal nad tým, čo povedala len pred chvíľou a očividne sa ani nezamyslela aké otázky v ňom tým vyvolala.* Povedala si deti?* automaticky a bez zbytočného naťahovania prešiel na tykanie a konečne sa necítil akoby nad ním mala o niečo málo navrch. Teraz stáli oproti sebe, rovnako starí aj keď očividne takí rozdielni.* To je nová móda na bojových lodiach? Myslí si kapitán, že kvôli deťom na palube na neho nebude nikto útočiť?* krivo sa uškrnul a očividne sa mu táto predstava nepáčila. Ešte sa s tým chlapom nestretol a už mu bol nesympatický. *