Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Niekde v sále

Keď praskli balóny Jill a Nick stáli vedľa seba. Jil sa tvárila kyslo akoby jej niekto vložil do úst koliesko citrónu, ale Nick bol na vrchole blaha. Kýval známym, ktorí okolo ich prechádzali, rozdával očarujúce úsmevy a prudko gestikuloval zatiaľ čo Jillina ruka v tom celom figurovala ako zajatec. Lietala jej hore dolu, tak ako ju Nick potiahol, ale sama sa nepohla ani o piaď. Z druhej strany vedľa nej stál Noel a držal ju za druhú ruku. Ticho sa jej prihováral, ale keď praskli balóny a na hlavách im skončila farebná hmota Nick sa prestal venovať svojej spoločníčke, potiahol Jill tak, aby k nemu stála tvárou .
„Šťastný nový rok!“ zvolal a pobozkal Jill priamo na ústa. Skôr než ho stihla odtlačiť sa na neho vrhol Noel a vrazil Nickovi do zubov tak tvrdo a presne, že ho zhodil z nôh. Pri páde ju však silové pole náramku stiahlo spolu s ním a obaja padli ako jeden. Vystrašený Noel sa k nej okamžite zohol a pomáhal jej vstať. „ Si v poriadku srdiečko?“
„Ale áno, cukríček.“ Zachichotal sa Nick a trel si bolestivé miesto na brade.


/ tak je to vážne skvelý nápad ste fantastické /

Arutha

*Jej smiech bol nákazlivý, hlavne keď si neuvedomila, že aj ona má z tej farby na nose.* Trafená hus zagága, však?* Smial sa, keď natiahol k jej nosu ruku a tiež jej farbu rozotrel po lícach. Na okamih zašiel aj na pery a tie jej boli teraz zelenkavé.* Vyzeráš ako ufón z nejakého pozemského filmu.* Prečo by sa mala smiať z neho iba ona, keď mohol aj on? Prsty od farby najskôr ovoňal, ale neochutnal ich. No chcel skúsiť ako tá farba chutila. No nie tak ako si mohla Kala predstavovať.* Mám ochutnať?* Opýtal sa s nezbednými ohníčkami v očiach a nečakajúc na odpoveď chytil jej tvár do dlaní a schuti oblízol jedno jej líce. Bolo to rýchle, tak ako ju chytil, hneď ju aj pustil a zamyslel sa nad chuťou farby.* Ó, áno, tá farba chutí naozaj skvele!* Začal sa smiať ako blázon a pre istotu že by ho chcela Kala zase biť od nej ustúpil na pár krokov s rukami vystretými pred seba vo vzdávajúcom geste. Jeho krehká stavba by ďalší úder nemusela zniesť. No prekvapila ho skutočnosť ako Kala rovno strčila prsty od farby do úst, lebo on by asi tú odvahu nemal, aj keď farba voňala naozaj lákavo. Musel uznať, že toto ako ďalšie prekvapenie Maelsovi vyšlo. Určite mu neskôr večer ešte poďakuje. Aj keď niečo mu hovorilo, že toto nebolo posledné prekvapenie čo si pre všetkých pripravil. Suchý ľad, koncert a farba v balónikoch bola naozaj slabá účasť. Ešte minimálne jedno číslo a možno by začal dúfať v koniec. Takto ešte nie.*

Ema

*Čakala, že ho nahnevala, alebo urazila. Jednoducho že pvoedala niečo naozaj nevhodné. No že by za tým bol fakt, že nevedel komunikovať? To jej ani len nenapadlo. Cítila ako jej odľahlo a usmiala sa na neho. Vážne tak mohla ostať? Pri ňom? V objatí?* Naozaj môžem?* Pípla zarazene a hlavne dojato. Neváhala a okamžite k nemu natiahla ruky, objala ho okolo pása a privinula sa k nemu. Takto to predsa len bolo príjemnejšie. Keď cítila jeho pevný krok, ktorý ju viedol a pomáhal jej držať stabilitu. Bolo to jedno, že teraz už nepotrebovala jeho podporu, keďže tu už tak veľa ľudí nebolo. A bola ešte radšej že to mohla takto využiť.* Ja som si myslela, že som povedala niečo čo som nemala, alebo som ťa urazila, keď si tak mlčal. Cítila som ako si strnul, takže si ani nemusel nič povedať.* Napriek tomu čo rozprávala sa musela usmiať a mierne zakloniť hlavu k jeho tvári.* No som rada, že tie raňajky platia. Možno sa dnes schválne pokúsim ťa vyšťaviť, aby som ťa mohla potom krásne prekvapiť.* Uvedomovala si, že zase mlela hlúposti, ktorými by ho mohla dostať do rozpakov a navyše, že teraz sa nesprávala ako slušné dievčatko. Také reči by sa dali čakať skôr od Kaly a nie od nej. Trošku jej to začínalo naozaj preskakovať a vedela že čo najskôr by sa mala uvedomiť, lebo si ešte pred Taliahom narobí obrovskú hanbu.*

Kala

*Niežeby nečakala podobnú reakciu. Vo chvíli ako mu tú farbu rozotrela po zvyšku tváre vedela, že skončí ako taká zelená rastlinka pred fotosyntézou tiež. I keď, jeho pomenovanie bolo tiež nanajvýš výstižné.* To hej, ešte nejaké anténky z hlavy a môžem spraviť na Zem nájazd *Zasmiala pri tej predstave, aký poplach by asi na Zemi nastal. Veď tie ich pozemské filmy, to bola riadna komédia keď tak nad tým rozmýšľala. Akoby jediný cieľ „zlých mimozemšťanov“ bolo prísť a poničiť ich. Nepochybne o tom celý život snívala i ona či Arutho. Cieľ ich existencie.* No....to by si mal... *Chcela mu povedať na tú ochutnávku, no to ešte ani len netušila, že si z nej spraví lízatko. Jeho jazyk ju pošteklil na líci a ona sa rozosmiala, ani netušiac, ako by vlastne mala reagovať. Bola celkom rada že zopakoval jej príklad s rozostieraním farby po lícach, zelená aspoň prekryla jemnú červeň na jej lícach i nose, i keď, o nose vôbec netušila. Veď kto by mal pri červenaní červený nos?* No som rada že ako tvoja lízanka som sa osvedčila *Vydala sa pekne krásne za ním, keď tak ustupoval. Zjavne očakával že ho opäť udrie, to jeho krehké telíčko.* Neboj sa, nejdem ťa biť, ešte by si sa mi tu rozpadol a čo potom *Rýpla do neho so zubatým úsmevom, netušiac, že tá farba jej zafarbila niekoľko predných zubov na zeleno.*

Mey Small




*Keď k nej Maels natiahol ruku zadržala dych a na kratučký okamih si naozaj myslela, že to nevydrží a kolená sa jej podlomia akoby jej ich niekto zrazil kopijou. Jeho dotyk bol intímnejší než všetky tie, ktoré si dosiaľ vymenili, ale nemala pri ňom taký pocit ako vtedy, keď ju chcel Yori pobozkať. Jemu strelila facku, aby ho zastavila, ale zastaviť Maelsa by si od nej vyžadovalo viac úsilia a hlavne by musela prekonať to horúce mravčenie, ktoré sa jej začalo šíriť od dekoltu až ku krku a potom vyššie až k lícam. Z jeho strany išlo predsa len o veselé podpichnutie, ktorým iba reagoval na jej poznámku a fakt, že necítila nijaké pobúrenie mohlo znamenať len jedno. Úplne Maelsovi verila. Bolo to tým, že ho prekukla? Vedela, že by nikdy neurobil nič čím by niekomu vážne ublížil alebo sa ho dotkol hoci sa snažil vybudovať si povesť na presnom opaku slova starostlivý a priateľský. No neprejde mu to len tak ľahko. Zatvárila sa nečitateľne a prižmúrila oči, lebo sa bála, že ju prekukne. Takto jej výraz aspoň trochu pripomínal pobúrenie, ale keď si z výstrihu nabrala za hrsť farby a rozotrela mu ju po oboch stranách líc musela si hrýzť do pery, aby sa nerozosmiala.* Ďakujem Maels je to od teba vážne gavalierske, ale vidíš? Postarám sa o seba aj sama. Navyše, ako si už povedal nechystáš sa zmeniť názor na lepidlo a ja som ti už sľúbila, že proti tomu nič nepodniknem.* potom naklonila hlavu mierne do strany a so sústredeným výrazom si premeriavala svoje dielo. Odrazu sa natiahla znovu a naznačila nad Maelsovu hornú peru ešte vlnovité fúziky. Natiahla sa opäť a pridala ešte bodku na pravé líce. Ale ani to sa jej nepáčilo a doplnila k tomu šikmé obočie. Konečne sa spokojne usmiala.* Už by ťa nemali spoznať.

Arutha

A vesmírny tanier máme k dispozícii.* Smial sa pri predstave ako jej z hlavy trčia zelené anténky a spolu idú zničiť a podmaniť si Zem.* Začneme našu vlastnú inváziu!* Tá predstava bola naozaj smiešna a nebránil sa tomu, keďže smiech bol oslobodzujúci a tá predstava ako sa hrajú na zelených mužíčkov a ženičky a spolu idú na Zem. Ako takí špióni. Naozaj to bola krásna predstava. A ešte krajšia predstava toho ako ju oblizol mu teraz mátala myseľ. Možno ani nezaspí keď sa bude k tomu v noci vracať.* Ty ufónik jeden malý!* Začal sa smiať na plné ústa, keď zbadal jej zelené zuby. Keby vedela ako rozkošne vyzerala! Asi sa mu to iba snívalo, ale táto žabka vyzerala rozkošne aj so zelenou na tvári. Aj tak ešte urobil pár krokov vzad.* Čo mi chceš urobiť?* So smiechom urobil ešte jeden krok dozadu a potom sa už zastavil, avšak s rukami pripravenými zareagovať.* Vieš ja sa ťa bojím. Čo ak by si sa rozhodla zbaviť sa ma? Poznáš moju slabinu krehkého tela, si vo veľkej výhode. Mám sa čoho báť.* Hovoril hlúposti žartujúc a naoko hľadajúc únikový východ. Možno nakoniec predsa len bude od nej utekať, aj keď by to znamenalo iba na pár sekúnd, lebo on je ako bumerang, on sa vždy vie vrátiť späť.*

Maels

*Nečakal by, že mu Mey tú farbu z jej výstrihu tak rozotrie po tvári. Veď vyzerala akoby sa na neho hnevala. Naozaj čakal rovnakú facku akú struhla Yorimu. Veď by si ju aj zaslúžil, ale ona si to asi nemyslela, keď nereagovala. Mal nutkanie zopakovať to čo predtým, ba trochu si dovoliť niečo viacej. Poslušne ako psík sa nechal zmaľovať.* Škoda, že tu nemám zrkadlo aby som videl aký som playboy. Teraz určite konečne zbalím nejakú žabku. Patrilo by sa mi už konečne.* Kokente sa porozhliadal schválne si ju doberajúc, dúfajúc, že sa mu podarí ju mierne rozčúliť, či navodiť u nej pocit žiarlivosti. Aj keď si to nepovedali, jednoducho tam boli spolu ako partneri, preto dúfal v nával jej žiarlivosti. Jeho obzeranie sa vôkol seba schválne pretiahol a mohol vyzerať, že si obzeral jedno z dievčat čo bolo poblízku. Poznal ju z videnia. Typická pipka. Ničím výnimočná, ničím zaujímavá.* Ach, asi sa budem musieť uspokojiť s tebou, Bauky.* Povedal keď sa obrátil tvárou k nej a s naozaj hlbokým hlasom sa jej prihovoril. Jeho rúčky šmátralky sa jej opäť ovinuli okolo pása a on si ju pokojne privinul k sebe skláňajúc sa tvárou k nej.* Povedz, som neodolateľný?* Stále používal ten hlboký hlas, no jeho tvár sa na ceste k nej nezastavila. Na chvíľu sa zastavil v úrovni jej pier, no s tichým zatskaním sa sklonil až k jej krku. Nepobozkal ju však. Vyplazil jazyk a jemne zlízol melónovú farbu z jej krku. Nielenže vyzerala dnes naozaj dobre, ale aj chutila tak! Ale asi to prehnal. Odtiahol sa od nej a narovnal sa. Musel z hlboka vydýchnuť. Keby bol pil, mohol sa vyhovoriť na hladinu alkoholu v krvi. Ale načo sa mal vyhovoriť teraz? Na priveľké uvoľnenie hormónov do treniek? To nebola moc dobrá výhovorka.*

Taliah Nura

*Taká otázka, či môže. Vlastne na jej mieste by sa držal ako kliešť, predsa len sa určite kráča lepšie a istejšie s niekým kto upozorní na terén, pristaví ak treba či podá varovanie či poznámku k hocičomu. A k tomu, už neboli dnu ale vonku, kde už dávno zapadlo slnko a zostal chlad. Takže teplo bol ďalší bonus tohto kráčania vo dvojici.* Ponúkol by som ti sveter alebo niečo, ale ako si si možno...všimla...*Nebol si istý či je to najvhodnejšie slovo, ale tak bola blízko, mohla cítiť že má tričko s krátkym rukávom.* ...nemám veľmi čo. *Dodal a sklonil hlavu prejúc jej po rukách, snažiac sa v šere zaostriť, či jej nie je chladno. Predsa len, toto miesto sa dalo obzrieť kedykoľvek. Na druhej strane, koľko krát do roka boli Provincie prázdne?* Veľmi si to nevšímaj, myslím že to...stuhnutie, zaregistruješ ešte veľa razy. Niekto má to šťastie že vie reagovať na hocičo ihneď, niekto má zase veľké ústa a netrápi sa moc tým čo povie a niekto ako ja nemá toľko šťastia ani také ústa a preto nevie na všetko reagovať hneď. *Sklonil pohľad k nej a aj keď to nemohla vidieť, usmial sa, pretože ho napadlo niečo, čo nevedel či ju neprivedie do rozpakov alebo ktovie čo ešte.* Ty napokon ani nebudeš taká...hmm...hanblivá, ale tichá voda čo čaká kým príde jej čas. *Rozprával počas vykračovania a sledoval, ako sa približujú k provinciám. Vlastne ten jeho postreh tak trochu súvisel s jej poslednými slovami a tým, čo na neho chcela našiť.* Myslím že sa nebudeš musieť ani moc snažiť, za iných okolností už aj pomaly zaspávam, nezvyknem ponocovať keďže ráno je škola...i keď, zajtra je pre dnešnú noc všetko až od obeda takže pohoda....*Trošku odbočil od toho kam sa chcel dostať a na krátky okamih sa musel zamyslieť, čo mal vlastne na mysli keď začal rozprávať.* ...no a tým som chcel povedať že zajtra určite budem dospávať...

Kala

*To bola teda predstava. Invázia na Zem. Keby sa to stane ale naozaj, nijaký jedinec ako vo filme by im nepomohol.* Musíme si ale zvoliť nejaké originálnejšie miesto pre našu inváziu, lebo v každom filme vždy idú do toho štátu s tou veľkou sochou, ktorá vždy aj padne...*Pamätať si pozemské štáty, to už by bolo veľa. Úplne jej stačilo, že musí ovládať tie tunajšie, zo Zeme jej stačilo poznať iné veci. Možno keby chvíľu rozmýšľala, napadlo by ju to, predsa len sa tam stále omielalo kde sú a kto sú, furt tam ktosi tľapkal a tak, no to jej bolo jedno.*...chce to nejakú inú krajinu nech sú šokovaní *Veselo sa smiala pri predstave, žeby doletel na takom tanieri na Zem a vystúpili zelený od jedlých farieb.* Boli by sme na zožratie mám taký pocit. *Možno doslova a do písmena. Čo ju ale prekvapilo bol ďalší nával smiechu a poznámka o jej zelenosti, hádam jej ušlo niečo o čom zatiaľ nevie? No nech, smiech bol nákazlivý a jej sa nedalo nesmiať s ním, veď prečo sa nezasmiať i na sebe?* Čo ti chcem urobiť? *Zopakovala jeho otázku a spravila ďalší krôčik k nemu. To keby vedela. Chcelo to niečo vymyslieť, no nič schopné ju nenapadalo.* Niie nie, zbaviť nie...prečo myslíš že to nebude príjemná pomsta? *Opäť sa zazubila tými zelenkavými zúbkami a zastavila pred ním, vyškerená ako slniečko.* Možno sa pripravuješ na útek pred niečím čo by sa ti nepriečilo...*Nadvihla pobavene obočie a kula pikle. Veď ona mu dá olizovať jej takto líčko. Vlastne, jej sa to ani nepriečilo, vedela si živo predstaviť, ako nad tým bude ešte osamote či s Emou meditovať.* Tak čo, ideš utekať?

Mey Small




*Rovnako ako Maels, aj ona obrátila hlavu a pohľadom prebehla po niektorých najbližších tvárach. Mnoho z nich nepoznala, ale boli tam aj také, ktoré rozhodne pútali pozornosť. Už dlho si na nich nespomenula, ale stačilo, že to Maels spomenul a opäť sa jej v mysli vybavili všetky dôvody, pre ktoré sa dnes chcela vymotať zo svojej kukly hanblivosti, v ktorej sa už dlho skrývala a zmeniť sa na očarujúceho motýľa. No očividne to nestačilo, pomyslela si so smutným úsmevom a naposledy sa okolo poobzerala. Posledné, čo videla bolo to nové dievča, do ktorého nechtiac vrazila a potom rýchlo sklonila hlavu, aby sa nemusela Maelsovi pozrieť do očí. Zotrela si z výstrihu časť ochutenej hmoty a radšej si ňou zapchala ústa, aby jej z nich nevykĺzlo niečo čím by sa prezradila. Mĺkvo ju premieľala na jazyku a len matne si uvedomovala, že sa jej farba spustila kútikom úst po brade. Chcela si ju rýchlo zotrieť, ale potom sa jej Maels prihovoril tým hlasom. Hlbokým a vrúcnym až mala pocit, že sa jej ním zadiera hlboko pod kožu a ohrieva jej už beztak horúcu krv. Pomaly k nemu zodvihla pohľad a keď ním raz spočinula v jeho očiach už sa od nich nemohla odtrhnúť akoby ju zhypnotizoval. * Hm?* vydýchla nezrozumiteľne a ruky špinavé od farby si aj naďalej tisla k hrudi, v ktorej jej srdce stváralo veľmi zvláštne kúsky. Stále sa s Maelsovým vplyvom na ňu nedokázala nejako vyrovnať. No skôr než by znovu našla nejaké vierohodné vysvetlenie prečo mu nerozumela pritiahol si ju k sebe. Mala pocit akoby čas plynul nezvyčajne pomalým tempom, pri ktorom si dokázala všímať jednotlivé detaily na Maelsovej tvári. Pod všetkou tou farbou, ktorou ho pomaľovala to bol stále on, ale tentoraz postrehla aj to aký nezvyčajne krojený tvar majú jeho pery. Nemohla by ho popísať inak ako podmanivý. Odrazu bol priveľmi blízko a jej sa oči akosi prirodzene zatvorili v napätom očakávaní. Prešli sekundy, ktoré trvali ako celá večnosť, keď ho pocítila, ale nie na svojich perách. Jeho jazyk na jej krku ju dokonale paralyzoval zmesou nových pocitov. Bol to vlhký, šteklivý a nekonečne vzrušujúci dotyk. Trhane vydýchla vzduch zadržiavaný v pľúcach a potom jej ich znovu naplnila Maelsova vôňa. Odtiahol sa, ale ona mala oči stále zavreté a ruky pritisnuté na prudko sa dvíhajúcu hruď. * Vedel si, že keby si sa pokúsil mať pri kýchnutí otvorené oči mohlo by ti ich vytlačiť z hlavy? * zamrmlala rýchlo a absolútne nezmyselne s lícami rovnakej farby ako bola tá v jej výstrihu a na brade.*

Shaine X

*Uškrnie sa.* Rád kazíš zábavy. Nebol si náhodou v detstve nevyrovnaný? *Značne slabá diagnóza pre človeka, ktorý sa vyžíval v skaze zábavy druhých. Tento večer si chcela užiť. Nedovolí mu pokračovať v jeho zámere. Bol taký očividný už od začiatku. Podlizovanie saladinom. Urovnávanie súbojov a zabraňovanie katastrôf. Lenže asi sa prerátal. Všetko sám neustriehne. Zovretie oblapujúce jej lakeť prišlo náhle. Nesnažila sa zakryť šok vyrezaný na jej tvári v prvej sekunde.* Si naivný ak si myslíš, že niekto ti povie moje meno. *Samozrejme nájde sa plno takýchto ľudí. No musí sa pokúsiť ho odradiť. Nesmie si dovoliť odhalenie ani od jedného pomstychtivého spolužiaka. Nechala sa ním ťahať smerom k pódiu. Aspoň vyzeralo, že ju vedie práve tam. Verejne sa všetkých opýtať. Snažila sa mu vykrútiť, ale jeho zovretie bolo prisilné. Nenašla v sebe odhodlanie vzpierať sa ďalej. O ďalší šok v jej tvári sa postaral praskot balónov. On si ju strhol k sebe a vlastným telom ju našťastie ochránil pred farbou. Vystrela sa a povolila msiechu vydrať sa na povrch. Zatiaľ čo on bol zaneprázdnený zotieraniu farieb z tváre, znovu sa mu stratila v dave. Starostlivo sa zamiešala medzi študentov.*

Ashieta

*Pri bratí pohára zacítila na svojej ruke tú jeho. Opäť si ju získal ten elektrizujúci chvejivý pocit. Musela sa donútiť vtlačiť si pred oči tvár svojho nového objavu. Yori je jedným z najväčších grázlov akadémie. Keby mu dovolila, okamžite by sa jej dostal pod sukňu. V tomto prípade skôr šaty. Veď sa k tomu vlastne chystal. Bola zvedavá, akoby sa končila táto veta, lenže práve vtedy zaznela tá osudná rana. Teraz si už len s hnevom chystala zotrieť to so seba. Ale tá čučoriedková vôňa jej v tom bránila. S pobavením sledovala jeho natešenie z toho, že bola celá od fialovej farby. Na opýtanie mu odpovedala prikývnutím, lenže skôr ako to stihla si on sám povolenie vydobil. Bez pohnutia stála na mieste, keď jej lízal farbu zo sánky. Mala neskutočné pokušenie za neho pokračovať od tých pier. Vždy potrebovala dokončiť už raz začaté.* Ďakujem. *Zasmeje sa. Nečakane sa zatváril divne. Žeby to už bolo tu? Ale namiesto toho, aby sa rozbehol k záchodom, alebo jej ovracal nohy, sa na ňu zvalli v bezvedomí. Na zem spadla ako vrece zemiakov. Jej krehké telo nevládalo držať na nohách ešte aj jeho. Na zemi sa snažila spod neho dostať, no bol priťažký, aj keď sa to na jeho postave neodrážalo. Táto skutočnosť by ju možno ani tak do nepríčetnosti nevytáčala. Keby len jeho chlípna hlava neskončila v jej výstrihu. Takto to rozhodne dopadnúť nemalo. Žeby sa pomýlila v dávkovaní. Z tochto boja sa však dá vycúvať aspoň s kvapkou hrdosti. Odkašlala si a pripravila svoje hlasivky na obrovský krik. Bude musieť prekričať ja hudbu.* Pomooooooooooooooooc!! *


((Toto bolo hnusné. ))

Ema

*Takže do jeho kolonky plusov mu mohla pripísať ešte aj pomenovanie gentleman. Podvedome sa nad tým usmiala a záporne pokývala hlavou.* Netreba, nie je mi zima, pochádzam z chladnej oblasti. Ale som ti vďačná, že keby si mal možnosť, tak by si mi ponúkol niečo na zohriatie.* Prišlo jej to veľmi zlaté. Väčšinou keď bývala v spoločnosti s Thomasom, on jej nikdy nič také neponúkol a predsa si nikdy nemyslela, že nie je gentleman. Takže asi bol najvyšší čas zmeniť trochu názor. Ale jej myšlienky z hlavy veľmi rýchlo vyfučali keď jej pretrel ruky. Ten dotyk bol elekrizujúci a veľmi príjemný. Musela sa usmiať. Už zase.* Možno nemáš šťastie na veľké ústa a schopnosť automaticky reagovať, ale ja si myslím že máš to čo niektorým ľuďom chýba.* Odmlčala sa, lebo sa snažila odpovedať si na otázku ako k tomu dospela, ale asi nato neexistovala nejaká konkrétna odpoveď.* Máš dobré srdce a to je väčšie plus ako mať dar reči.* Jeho ďalšie slová ju prekvapili a zároveň pobavili. Neubránila sa chichotu, ktorý ju prepadol. Až si musela rukou zakryť ústa.* Ja som veľmi hanblivá!* Zvolala so smiechom, lebo bola tichá voda, ale to neznamenalo, že nie je hanblivá.* Som veľmi hanblivá, ale je vo mne viac ako sa na pohľad zdá a ja nemám potrebu to ostatným vysvetľovať, však sami väčšinou zistia.* Každý si ju hneď zaškatuľkoval k tým hanblivým dievčatkám, k tým ostýchavým a tou síce aj bola, ale vedela naozaj dobre vystrájať keď k tomu prišlo.* Ani ja nebývam často dlho hore, ale dnešný adrenalín mi vystačí aj do zajtra.* To že prešla, že to nebol sen, ale krásna skutočnosť, to jej dávalo nekonečno energie. Opäť sa však zachichotala.* Takže budeš dobiehať energiu, ktorú si dnes vyžiadam, hej? To sa mi páči!

Arutha

*Naozaj ich téma nabrala na obrátkach a zvrtla sa veľmi zaujímavým smerom.* No neviem ktoré miesto by sme si vybrali. V tých ich filmoch vždy "útočíme" na USA a Washington D.C, ale keďže by sme mali byť výnimoční, niečo iné už vymyslíme. Možno Francúzsko a vezmeme si do nášho budúceho domu do záhradky Eiffelovu vežu.* A bol odhalený. Naozaj ho fascinovali ľudia a ich hlúpe zvyky. Teda jemu prišli hlúpe. No miloval ich filmy. Páčilo sa mu čo všetko dokázali vymyslieť. Veď ich fantázia bola nekonečná! A to sa mu na nich najviac páčilo. No doteraz ešte nikdy žiadneho pravého, nefalšovaného človeka zo Zeme nestretol.* My už sme na zožratie!* Zasmial sa, keďže už mal po tvári dosť rozotretej farby, takže už sa dostatočne podobal tým zeleným mužíčkom z filmov.* Prečo by som si mal myslieť, že to bude príjemná pomsta?* Prižmúril oči a podozrievavo na ňu zažmúril. Niečo sa mu na tom nezdalo. Ten jej nevinný výraz v tvári sa mu nepozdával. Možno to bolo tými jej zelenými zubami.* Si podozrivá ako zlodej po krádeži.* Stále sa mu nepozdávalo, že by utekal pred niečím čo by malo byť pre neho príjemným. Bol by odprisahal, že Kala na neho niečo vymýšľala, ale nevedel čítať myšlienky- škoda. Teraz by sa mu niečo taé naozaj zišlo, keďže nevedel čo si má počať. Napriek tomu sa rozhodol byť silným chlapcom a zostať stáť a čeliť jej útoku.* A vážne to bude niečo čo sa mi bude páčiť?* Opýtal sa to takým detským hlasom a so psím pohľadom, že sa spoliehal iba na jednu jedinú vec. Že sa mu podarí odzbrojiť ju. Dúfal v to.*

Maels

*Takže jedno plus a jedno mínus. Plus- ani teraz sa nedočkal facky, mínus- nedočkal sa ani len žiarlivostnej scénky. Trochu škoda, lebo by si to naozaj rád pozrel. Ešte nikdy nikto pre neho nežiarlil. Tak si asi nato bude musieť počkať. Škoda. Ale potešenie že neschytal facku ani za toto ho vábilo skúšať ako ďaleko by ho Mey bola ochotná pustiť. Aj keď na druhej strane on nebol takým aby si užíval len pre zistenie čo smie a čo nie. Možno s inou áno, s Mey nie. Mala krehké, zraniteľné srdce a len teraz sa začínala prejavovať a akoby vyvíjať. Až teraz keď sa od nej odtiahol si všimol tú farbu v jej kútiku pier, ktorá jej stiekla smerom k brade. Musel sa nad tým pousmiať. Vyzerala ako malé dieťa, ktoré ešte nevie papať, no bolo to zlaté. Pohľad pomaly z jej očí presunul k rukám, ktoré na hrudi vzpierala ako obranu pred ním a možno aj pred samou sebou. Vyzerala ešte detinskejšie. Akoby bol tým zlým bubákom čo vyliezol spod postele. Ale jej absurdej vete sa nezačal smiať. Na jeho perách zažiaril úsmev, natiahol k nej ruky a vzal tie jej do svojich dlaní. Chvíľu mlčal, hľadajúc pohotovú odpoveďm ale z akéhosi neznámeho dôvodu nevedel čo povedať. Jednostaj ho hypnotizoval pohľad na stečenú farbu z kútika jej pier. Mal nutkanie nakloniť sa k nej a vybozkávať ju až kým by nebola čistá. Napokon však urobil inak aj keď sám netušil prečo. Natiahol k nej ruku a farbu jej z kútika pier zotrel prstami a následne jej ju rozotrel po perách. Vyzerala teraz akoby mala po lícach rozotretý červený rúž. A on stále nemal odpoveď na tú vetu. Teraz civel iba na jej pery. Z hlboka sa nadýchol.* A vieš o tom, že závidím ženám, že dokážu počas milovania prežiť viacej orgazmov?* Naozaj to povedal nahlas? Práve pred ňou? Stratil úplne rozum? Alebo je na drogách? Asi prvýkrát sa pred ňou zahanbil. Na lícach, presne v tých miestach kde sa mu robievajú tie jamky pri smiechu, sa mu vytvorila jemná červeň a on zahanbene musel zakašľať.* Asi by sme mali ísť k tomu periu.* Musel jednoducho myseľ pripútať iba na niečo realisticky normálne a nie na veci čo sa mu začínali diať na iným, nie viditeľných partiách.*

Taliah Nura

*Na jej slová o zime už nereagoval, veď ani nebolo ako. Mohol sa jej spýtať z kade pochádza, ale bolo to potrebné vedieť a spomínať jej domov? Možno by len zosmutnela že je teraz preč. A tak radšej počúval jej ďalšie slová o tom, že má niečo čo niektorým chýba, až nechápal, ako k tomu mohla prísť a čo myslí. No ďalšia veta a následný chichot ho donútili usmiať sa. Bola poriadne rozchichotaná a vysmiata, čo bolo vlastne príjemné a nákazlivé.* Nikdy nevieš či nie som nejaký skrytý...úchyl čo sa ťa len snažil vylákať von hrajúc sa na dobráka *V podstate ho ani nepoznala a to čo videla bol prvý dojem. Niežeby sa považoval za zlého, no sám vedel o celkom dosť veciach, ktoré by mal vylepšiť, či by rád zmenil. No už nebol dieťa čo sa dokáže niečo len tak ľahko odnaučiť, nevedel sa už zmeniť a ani si sám seba nevedel predstaviť otvoreného a komunikatívneho.* Počkaj, za chvíľu ťa odtiahnem niekam za roh a uvidíš... *Podpichol ju so smiechom a naozaj ju potiahol, no nie za nejaký roh ale dopredu, nech už dorazia k provinciám.* No, myslím že ti verim že si hanblivá, len si nie som istý, kde sa tá tvoja hanblivosť skrýva teraz *Dodal a zazubil sa na ňu, no myslel to v dobrom. Bola plachá i sa pýrila, no i tak mal pocit že jej to ide dobre. Veď veľa rozprávala, veľa sa smiala i sa odvážila ísť s ním von, dokonca ho sama požiadala a to by napríklad on nedokázal. Mala viac odvahy než on.* To áno, ale počkaj na ten adrenalín zajtra pred prvou hodinou, pre mňa to bol tiež celkom dobrý stres a adranalín. Hneď prvá hodina bola s takým postrachom školy, čo sme sa dozvedeli práve v takýto bujarý večer...tak si vieš predstaviť ráno pred dverami do sály, aké sme mali stiahnuté zadky a oči sklopené k zemi...*Nebolo to veru nič moc. Dobre že už je tretiak a má už nejaké tie skúsenosti, vie čo od koho čakať.* Áno, dám sa na nabíjačku a budem spať aspoň do obeda. Ak sa bude spolubývajúci sťažovať že som hrozný, pošlem ho za tebou len aby si vedela...a mimochodom, vitaj v Provinciách *Dodal, keď k ním konečne dorazili.*



Kala

*Nevychádzala z údivu, ako automaticky vedel názvy miest a štátov zo Zeme. Dokonca i vežu z Francúzska vedel pomenovať, i keď, tú si vedela prestaviť i ona. Francúzsko, Eiffelovka, miesto zamilovaných. A tá veža do ICH budúceho domu? V hlave sa jej všetko miešalo dokopy, až si nebola istá či dobre rozumie, či nedomýšľa niečo navyše.* Dobre, takže záhradky Eiffelovka a vedľa bazéna pyramídy navrhujem.* Tie poznala i ona. Síce ľudia na Zemi si zdevastovali čo mohli takže i toto skončilo dosť mizerne, i keď, nejaké zbytky tam predsa ešte len majú.* Nevedela som že si taký fanúšik vecí okolo Zeme *Možno sa teda mýlila, no málokto mal prehľad o tejto planéte a pamätal si také veci ako on. Po vete že sú na zožratie si oblizla pery na ktorých cítila jablkovú príchuť farieb a áno, musela súhlasiť, oni už boli na zožratie.* No ja neviem, veď čo by ti už mohlo také milé nevinné stvorenie ako ja spraviť aby to bolo nepríjemné? A ešte k tomu keď viem aký si krehký...*Dobiedzala a stále akosi nevedela kam sa dostane a čo chce spraviť, no mala už málo času nato, aby to vymyslela. Neďaleko od seba si všimla niečo, čo sa blížilo a dalo by sa to celkom obstojne využiť...stačilo ho ešte chvíľku zabaviť. No potom zbadala ten jeho kukuč a takmer sa jej podlomili kolená, ako očarujúco vedel napodobniť nevinné očka psíka. V prvých sekundách ju dostal úplne, aj zabudla čo ju napadlo, len hľadela do modrých očí a potom si vydýchla zadržiavaný dych, čo si v prvých okamihoch ani neuvedomovala.* Myslím že budeš veľmi spokojný...*Vyšlo jej z úst až sa dostala priamo pred neho. Zdvihla pohľad hore, bol naozaj taký macko, len ho pekne objať a stratiť sa niekde medzi tými širokými plecami...* Len tvoja krehká osobka by sa mohla trošku...zohnúť, inak si budem musieť nájsť stolček...*K jeho tvári by sa nedosala len tak a teda sa nemohla ani realizovať, musel jej trošku pomôcť.*

Mey Small




*Oči otvorila až vtedy, keď na rukách pocítila Maelsov dotyk. Vyzerala akoby sa pomaly preberala z tranzu, do ktorého ju priviedol jeho podmanivý hlas. No to samozrejme nemal ako vedieť, a tak si určite musel pomyslieť, že je bláznivá. Malomyseľná. Dokonca mu ani nič nepovedala ani nestrelila facku za opovážlivosť. Vyšlo z nej len akési hlúpe zahabkanie o kýchnutí a vytlačených očiach. Naozaj to povedala?! Vlastne až v poslednej chvíli uvedomila, že jej farba stále tečie po brade a už už naťahovala ruku, že si ju spakruky zotrie, ale predbehol ju Maels a bruškami prstov skĺzol až na jej pery. Chvíľu na neho hľadela ako sa na ňu díva, ale dlho to nevydržala a rýchlo hlavu otočila. Rukami sa objala, aby nevidel ako veľmi sa jej chvejú a párkrát sa zhupla na pätách. Jej rozpaky boli očividné, ale, keď Maels vyslovil tú vetu ani nemusela kýchnuť a jej oči takmer vypadli z jamiek. Prudko k nemu otočila tvár a náhle sa cítila veľmi zvláštne. Na jednej strane sa jej chcelo nervózne zasmiať a na druhej strane potláčala nečakanú zvedavosť. Ako to Maels myslel? Teda od Milly vedela, čo sa deje pri tom, keď... ach, nemohla veriť tomu, že na to myslí práve teraz! Zvlášť, keď jej znalosti v tejto oblasti boli veľmi chabé. A keď sa povie chabé tak naozaj chabé chabé. Poznala základ. Ono je toho aj viac? Nikdy sa o tom s nikým nerozprávala dokonca ani s mamou nie, pretože tá umrela príliš skoro, keď bola ona len malé dievčatko. A vyzvedať sa na niečo také otca... to by nikdy neurobila. Myslela si, že to jednoducho nebude potrebovať, pretože by ju nikdy ani len nenapadlo... cítila sa trápne, pretože Maels mal zrejme bohaté skúsenosti. Keby poznal pravdu vysmial by sa jej. Neveril by tomu.
Nakoniec bola Maelsovi vďačná, že obrátil tému späť na bezpečnejšiu pôdu. Rukou naznačila smer niekde za svoj chrbát a zahabkala.* Tak ja.. hm .. by som už mala ísť. Je neskoro a ty sa budeš chcieť určite nalepiť na nejaké pekné dievča.* nervózne sa zasmiala, ale vôbec na ten smiech nemala náladu. Mal len zakryť to ako mizerne sa cítila. A potom skôr než by ju mohol zastaviť dodala.* Bol to krásny večer Maels a ďakujem zaň tebe. Prepáč ak som ťa zdržala...*rýchlo sa mu obrátila chrbtom, aby si to ešte nerozmyslela a chystala sa na odchod. No potom si uvedomila, že po tom všetkom, čo Maels pre ňu urobil nemôže len tak odísť a rýchlo sa k nemu obrátila. Postavila sa na špičky pričom sa jednou rukou pridržala jeho košele a vtisla mu na líce malý bozk. A potom... ušla. Vlastne to tak mohlo vyzerať keďže mu ani nepozrela do tváre a v okamihu sa pretlačila cez najbližšiu skupinku ľudí.*

/tá veta od Maelsa ma skoro zabila /

Leito





Mizerné dievčisko.* zašomral podráždene, keď si popri prudkom žmurkaní stihol všimnúť ako sa od neho znovu vzďaľuje. Predstavil si ako ju znovu nájde a potom jej dá pekne ochutnať zo zásahu, ktorý mal patriť jej. Rozotrel by jej po tvári žltú farbu a ani by pritom nemohol okom. * Nemáš za čo.* zakričal na ňu naštvane ponad hlavy študentov a hlbokým dýchaním sa snažil ovládnuť. Možno si nezistí jej meno dnes večer, ale urobí to inokedy a potom jej spraví zo života skutočné peklo. Bude sa topiť v pomstychtivosti a ani raz nepocíti záchvev súcitu s tou arogantnou... odrazu začul volanie o pomoc a na svoje plány okamžite zabudol. Rýchlo sa otočil tým smerom, ktorým krik prichádzal a začal si raziť cestu davom. Čakal nejakú bitku alebo ... vlastne už ani nevedel, čo má čakať, a tak ho pohľad na drobnú blondínku zavalenú pod ťažkým chlapčenským telom viac než prekvapil. Na kratučkú sekundu akoby zaváhal, ale potom mladíka pevne chytil za košeľu a odsotil ho nabok akoby nemal ani polovicu svojej váhy.* Si v poriadku?* tvár obrátil smerom k dievčaťu a na okamih si ju skúmavo poprezeral, aby zistil či sa pri páde nijako nezranila. Nevidel žiadnu krv, ale mohla si udrieť hlavu.* Len zostaň ležať dobre, o chvíľu budem pri tebe.* usmial sa na ňu upokojujúco a potom presunul pozornosť na mladíka. Len čo mu pohľad padol na jeho tvár ticho zanadával. Bol to Yori. Ten malý grázlik. Ukazovákom nahmatal pulz na jeho krku. Bol pravidelný a k tomu Yori chrápal akoby pílil drevo. No netušil koľko toho vypil a pre istotu ho uložil polohy, pri ktorej by sa neudusil keby došlo na najhoršie. Potom sa obrátil k dievčaťu a pomaly sa nad ňu sklonil. Rukou jej zašiel opatrne do vlasov a potom jemne prechádzal po pokožke. Zatiaľ žiadna krv.* Zdá sa, že z toho bude riadna hrča. Yoriho si nevšímaj, je to idiot.* posledné slova takmer zavrčal. Ani si neuvedomil, že keď skončil svoju amatérsku „lekársku prehliadku“ pohladkal dievča po vlasoch.* Najskôr sa pomaly posaď. Mohla by sa ti zatočiť hlava. * Síce ten pád nevidel, ale nechcel nič riskovať.*

/ A aby som nezabudla Yori, obrázok pre lepšiu predstavivosť :

Ashieta

*Toto jej Maels neodpustí. Zlyhala na plnej čiare. Možno by sa aj bola rozplakala od zmätenosti, ale jej slzné kanáliky protestovali. Za takéto veci sa vraj roniť slzy neoplatí. Okolo nej prechádzala kopa ľudí. No nič iné ako smiech od nich nedostala. Pomôcť nenapadlo ani jedného. Tomu sa povie spoločnosť. Preto ju zaskočil starší chlapec, ktory sa pri nich zastavil. Pozrela mu do tváre, ale potom zahanbene pohĺad odvrátila. Tento raz sa skutočne strápnila. Chlapec Yoriho chytil za košelu a jej telom prešla úľava, keď ho zdvihol. Shain z velkej dialky videla, že sa jej čosi stalo, ale pre kopu ĺudí tam nevidela toho, pred ktorým utekala. Prikývla na jeho otázku. Do reči jej veľmi nebolo. Zo zeme sledovala chlapca ošetrovať Yoriho. Teda aspoň tak to vyzeralo. Tvárou jej prešla nedôvera, keď ju začal ohmatávať.* Ja viem, že je to idiot. *Ignoruje jeho rady a rýchlo sa posadí. Z davu vybehne shaine. ,,Čo ti je Ash?"
,,Ale nič Shaine. Potom ti poviem." Nechce rozoberať svoj majstrovský plán pred neznámym chlapcom. Shaine sa na neho pozrieť a zarazí sa. Ak správne poćúval, tak Ashieta prezradila jej meno. Mala chuť zatriasť jej hlavou. Aj by sa hneď vyparila, keby jej najlepšia priateľka nesedela na zemi a nespamätávala sa z incidentu s Yorim.*


((Trochu som to spojila. Nevyťahuj na mňa takých zaujímavých ujov. Mám bujnú fantáziu a za chvílu idem spať. ))

Maels

*Ak ona povedala kravinu tou jej informáciou o očiach, tak on tým orgazmom už vôbec nie. Ako.... Ktorý normálny chlap povie žene, že závidí ženský orgazmus?? Očividne vôbec nebol normálny a ak si to niekto o ňom myslel, tak bol väčším bláznom než on. Síce bola to pravda. Závidel im v tomto, ale to bol detail, ktorý sa dal naozaj ľahko prehliadnuť. A on ho aj úspešne prehliadal. Ale na druhej strane nemusel to rozprávať práve Mey. Vlastne žiadnej žene by sa nemalo povedať niečo také, lebo tie slová boli priveľkou kravinou a priveľmi odhaľovali tému, ktorá bývala tabu. To bolo ako opýtať sa po sexe: "Tak, zlatko, aký som bol?" Rovnaká hlúposť. A preto sa aj teraz naozaj kvalitne hanbil. Však také niečo naozaj nemohol povedať! Ale povedal. A nahlas. A Mey. Bauky. No fakt som riadny chruňo. A preto mu aj Mey utekala. Zarmútilo ho to. Mohol teraz vyzerať ako zmoknuté kura, ktorému vzali zrno. Mey sa rozhodla odísť a on si bol istý, že to bolo tým čo povedal. Pohnojil som to... A to si myslel, že dnešný večer dopadne naozaj dobre. Ale očividne sa mýlil. Neschopný slova sa nechal nech ho pobozká a potom sledoval ako jednoducho iba tak odišla. Bez toho že by sa obzrela, bez toho, že by niečo povedala. Jednoducho odišla. A on ostal stáť. Ako sám kvietok v poli počas zlého počasia. Ako zhypnotizovaný si priložil ruku na líce. Nemohol uveriť že mu dala pusu! Naraz sa cítil taký sám. Prázdny, vyšťavený a bolo mu smutno. Naozaj mal o tom orgazme mlčať.
O 20 minút neskôr.
Tackavo sa predieral hlúčikom nováčikov, v ruke držal fľašu starej škótskej, z úst mu razilo ako z najhoršej krčmy a on vykrikoval.
"Baukyyyyyy... aúúúú... Kde siii?" Otočil sa k jednému vystrašenému chlapcovi a prstom mu ďobol do nosa.
"Videl si Bauky?" Bol detail, že mu chcel ďobnúť do hrude. Mierne sa netrafil, ale aspoň že mladíkovi nevypichol oko. Chlapec nesúhlasne pokýval hlavou a Maels na neho podozrivo zaškúlil.
"Hik... Klameš! Zavolaj mi ju!" Chlapec sa poobzeral po kamarátoch hľadajúc u nich podporu pred mladíkom, ktorý niekoho hľadal.
"Ja som ju totiž nestihol pobozkať vieš." Zašepkal mu, keď sa k nemu naklonil. NO zo šepkania veľa nebolo, lebo v skutočnosti to povedal tak hlasno, že ho počuli aj okoloidúci.
"V zaduuuu, kde ma čaká moje perie.... HIK.... Mám totiž imelo a chcel som ju pobozkať. Nie tak ako ten chruňo.. HIK... Yori, ktorý už asi vysral aj vnútornosti, lebo vieš.... HIK... Ja som Maels!" Povedal to tak hrdo, že si prstom ďobol do hrude tak silno až ho zatackalo a on sa poobzeral kto to neho strká. Nikto však tam nebol, otočil sa preto späť k chlapcovi aby dokončil vetu..
"Kde som to skončil? Aha... HIK! Ja som Maels a postaral som sa o to, aby ten somár sral a sral a sral. A vieš čo je na tom to najlepšie?... HIK... Záchody sú zamknuté!" Rozhodil rukami natešene ako malé dieťa, fľaša ktorú držal v rukách vyletela do výšky a takmer zasiahla študentov opodiaľ.
"Keď uvidíš Bauky, povedz jej, že som šiel vracať do saxofónu a počkám na ňu s TOU vecou, aby mi pomohla UROBIŤ TO a potom sa ešte dobre na ŇU nalepiť." Opitý Maels sa začal šuchtať smerom od chlapcov preč s úmyslom ísť použiť saxofón, aj keď na vracanie mu nebolo. Utiekla od neho, už večer nemal zmysel.*

Ema

*Jej chichot nabral na otáčkach a intenzite.* Takže ty si skrytý úchyl?* Vybuchla do záchvatu smiechu, až jej začínali tiecť slzy po lícach. Robil si z nej srandu! Ale bola to dobrá sranda. Predstava že je úchyl ju naozaj pobavila.* Zatiahneš ma do kríčkov, ujo úchyl?* Nedalo sa jej nesmiať. Ale keď sa nato dívala z druhej strany...* Ale počuj, ja by som sa musela tomu brániť. Čo ak sa nebudem?* Keď on podpichoval ju, tak prečo by nemohla aj ona? Však si to mohla dovoliť. A aj on, tak nebolo o čom. A vyzeralo to tak, že svoje vzájomné podpichovania obidvaja chápali. Ale pri rečiach o hanblivosti trochu zmĺkla, lebo pocítila ako jej začínajú horieť uši.* Ani nevieš ako sa hanbím aj teraz!* Veď ona sa pri ňom hanbí zatiaľ čo je s ním 90% času! To nie je dosť? Vari má pocit, že hanblivosť šla bokom? No to isto nie. Lebo aj keď povedala somarinu bolo to preto, že si nedávala pozor na jazyk a nie preto, že by sa nehanbila. Ona sa naozaj hanbila a veľa. Len bola tma a tak to ťažko mohlo vbyť viditeľné.* Myslím, že zajtra pred prvou hodinou sa budem hlavne báť toho aby som nezaspala.* Zase kvôli hodinám nebude stresovať. Keď sa už sem dostala zvládne to.* Aká to bola hodina? Čo ste mali ako prvé, keď si sa toho tak obával?* Nevie si moc predstaviť že by mala stresovať pre niečo také, ale na druhej strane ak bude jej prvá hodina so saladinom Ailesom bude vysoké riziko pravdepodobnosti výskytu jej nervozity. Ten chlapík na ňu nepôsobil dobre. Ale po inýách stránkach než by sa dalo myslieť. Jej myšlienky dostali stop vo chvíli, keď jej predstavil Provincie. Zdvihla hlavu od jeho hrude a porozhliadla sa vôkol seba. Na tvári cítila mierny čerstvý vzduch. Bolo tam naozaj krásne! Pustila Taliaha a urobila pár krokov vpred. Ani si neuvedomovala kedy prešli po moste a ocitli sa na tom fantastickom ostrovčeku, ktorý jej dopodrobna opísal Thomas. A mal pravdu. Bola to naozaj nádhera. Zvuk vody, ktorá jemne žblnkotala o breh ostrova a tichý pokoj so zmesou hluku niekde v diaľke.* Nádherné.* Zašepkala do ticha fascinovaná scenériou.*

Leito






*Pozorne sledoval tvár svetlovlasého dievčaťa, keď ignorovala jeho radu a prudko sa posadila, ale okrem podráždenia jej očividne nič nebolo. Chystal sa neznámej svetlovláske ponúknuť pomoc pri vstávaní, ale potom sa za jeho chrbtom ozval ten hlas. Ibaže si ho pamätal oveľa drzejší a povznesenejší. Pomaly obrátil hlavu a pozrel sa ponad plece pričom si ju premeral pekne zdola až nahor a nakoniec sa pristavil pri dobre známej tvári. Usmial sa, ale priateľskosť len predstieral a celkovo jeho výraz vypovedal o chladnom uspokojení, ktoré v tom momente pociťoval. Bol to presne ten výraz, ktorý mal vždy, keď na hodinách dairy zasadzoval posledný úder nepriateľovi. Nevypočítateľný a taký netypický pre jeho povesť ľudomila, že v okamihu ako ho ľudia spoznali aj z druhej stránky pratali sa mu z cesty.
Postavil sa a postavou prevýšil dievča o dobrú hlavu. Do dlane si zotrel z vlasov časť žltej farby a potom jej ju bez rozpakov a najmenšieho zaváhania s hlasným plesknutím rozotrel po tvári. Na okamih sa sklonil a ticho jej zašepkal do ucha ľadovým hlasom.* Takže Shaine. Ešte sa uvidíme.* tentoraz to nemalo vyznieť ako napomenutie. Bola to vyhrážka. Mal dosť toho arogantného správania.* Dovtedy sa mi pokús pratať z cesty.* obišiel ju a bez ďalšieho pohľadu sa tak ako ona pred chvíľou predral davom.*


/ no treba nech sú pekné sny /

Arutha

Pyramídy????* To hádam nemyslela vážne!* Dobre, keď ty chceš mať pri bazéne pyramídy, ja scem do pracovne jednu Sfingu!* Musel by mať naozaj obrovskú kanceláriu, ale to bolo jedno. No hlavná vec by bola, že obaja sú spokojní. Ona s pyramídami, on so Sfingou a obaja pre spoločne zkonfiškovanú Eiffelovku. Ale im bude dobre! No tak sa mu zdalo, že ho Kala naozaj rýchlo odhadla. Prekukla ho v jeho fascinovaní pozemšťanov. Zatváril sa ako neviniatko s pohľadom ja nič ja muzikant a mierny mykol plecami.* Iba som veľmi sčítaný človiečik a rád pozerám ich filmy. Majú napríklad krásnu vymyslenú rasu vlkolakov. Joj nikdy ma tá téme neprestane udivovať. Jeden by neveril koľko majú vlastne ľudia fantázie!* Jemu by teda niektoré veci ani na um neprišli. Ale napriek všetkému mali ľudia riadny defekt. Ak si vymysleli aj niečo úžasné, nemali dostatok vedomostí dotiahnuť to do konca. Však keby tak bolo, už by ich práve oni prišli navštíviť na lietajúcich tanieroch a práve mimozemšťania by sa báli ich invázie.* No však práve, že ja som taký krehučký a už si mi stihla jednu struhnúť!* Trochu preháňal, ale táto scéna si vyžadovala dramatickosť! No akonáhle vyslovila slová o tom, že si myslí že bude spokojný sa usmial a už konečne sa rozhodol vyhovieť jej. Ale mal sa on skláňať?* Keď niečo chceš, musíš si po to sama dôjsť.* Ale aj tak jej to plánoval uľahčiť, keďže teraz by naozaj ťažko hľadala nejaký stolček. Jedným rýchlym pohybom ju objal okolo pása a jej drobné telo zdvihol k svojej tvári tak aby aj tá jej bola v úrovni jeho.* Lepšie?* Zazubil sa. Však ak mu bude chcieť robiť zle jednoducho ju zhodí na zem. No nie zhodí doslovne, ale pustí ju. Čo ak má aj ona krehkú postavu? Mohla by sa zlomiť v páse ako prútik. A naozaj ten jej pás bol oproti tomu jeho ako drobec.*

Taliah Nura

*Keď sa tak smiala, začínal rozmýšľať, či je naozaj taký vtipný. Pri ňom sa skoro nikdy nikto nesmial a teraz, keď sa Ema smiala až jej začali tiecť slzy si uvedomil, že je to úžasný pocit niekoho rozosmiať a navodiť mu veselú náladu. Alebo možno vôbec nebol taký vtipný ako sa teraz nazdával a cítil, len jej bolo nadmerne veselo. Kto sa v tom mal vyznať?* No možné to je že som. Nikdy nevieš, neznáme prostredie, neznámi chlapík, to nie je dobrá kombinácia, to by také mladé pekné dievča malo vedieť * Rýpal do nej, i keď to nebolo také nereálne. Mohla natrafiť na kdekoho, i keď na druhej strane, tu neboli vonku ale v uzavretom priestore školy, no a každý musel prejsť psychologickým testom. Úchyl tu naozaj nehrozil, aspoň nie počas stavu triezvosti.* No tak ty by si sa ani nebránila? Ktovie či ťa potom do tých kríčkov predsa len neodtiahnem či si to nerozmyslíš *Zaškeril sa a len tak akože s ňou prudšie mykol do strany akoby ju naozaj niekam potiahol, no dal pozor aby nezakopla alebo sa jej niečo nestalo. Iba bol zvedavý či ju mykne alebo sa zľakne.* No ak sa hanbíš teraz, no tak vedz, že ja som z teba nervózny tiež *Naozaj to vyslovil? Teraz sa už hanbil aj on ako pes. Dar reči mu teda naozaj nebol súdený.* Veď ak zaspíš, spolubývajúca...Kala, ťa hádam zobudí. Či vlastne, aj tej hrozí že zaspí. No poteším ťa, deň po prijatí sa začína až na obed, práve pre dospávanie. Tunajší seladinovia si už zvykli a vedia že inak to nejde *Všetci boli spokojní, všetci sa vyspali, teda aspoň lepšie akoby stávali na siedmu. Po prežúrovanej noci je aj dvanásť hodín na obed skoro.* Neviem už presne ako sa ten predmet volal, mal taký dlhý názov, no bolo to technickej stránke stíhačiek a celkovo také podrobnosti že až. A išlo skôr o vyučujúceho než o predmet, i keď ten bol tiež že fuj. *Potom ju nechal aby „obrela“ provincie. Pozoroval ju s úsmevom a čakal. No z toho čo hovorila nechápal, ako niečo také môže povedať.* Môžem sa ťa na niečo spýtať? *Dostal zo seba napokon, zjavne si rýchlo domyslela, čo sa chcel spýtať.*




Kala

Čo máš proti pyramídam? *Zvolala prekvapene ale asi nič, možno ho len prekvapila, keď si prosil do pracovne Sfingu.* Dúfam že myslíš i na nejaký sarkofág s rozkladajúcou sa múmiou...inak o tom mali tiež voľajaký film na pokračovanie...*Ten videla i ona. V podstate ju bavili ich filmy, pokiaľ sa týkali tém, ktoré sa v ich svete netočili alebo tu neboli nijako zaujímavé. Scifi, to bolo pre ňu zvláštne, hlavne preto že to bolo často niečo vesmírne a bola to absolútna hlúposť pre niekoho, kto poznal pravdu. * Chcel by si sa pri mesiačiku meniť na polovĺčka? * Nebola si istá či to dobre nazvala ale bola si istá že vlkolak bolo to čo sa menilo pri mesiaci a upír cucal krv. A ešte tam bolo občasne niečo so špicatými ušami, ale kto by si pamätal tie názvy. Dej si často krát pamätala, no na tie pomenovania nemala až takú hlavu.* Len sa mi sťažuj, veď som ti to pekne krásne i pofúkala, mal by si byť spokojný a šúchať nožičkami *Zazubila sa tými zelenými zúbkami a po jeho slovách si myslela, že jej plán je v čudu a nezohne sa. No a vlastne sa ani nezohol, spravil niečo čo nečakala a keby vie, ani neprovokuje. Zacítila okolo pása dotyk a potom rýchle zdvihnutie dohora. Dotýkala sa ho hádam pol telom a cítila, ako jej srdce tlčie ostošesť. Vďakabohu že tá zelená prekrýva moju červeň. No i tak z nej sálalo teplo ak z radiatoru, keď mala tvár tak blízko jeho. V prvom momente naprázdno otvorila ústa a potom sa zmohla na niečo schopné. Alebo to bol len pokus o niečo schopné.* Ehm...lepšie...*Vyšlo z nej na krátky okamih uhla pohľadom niekam do neznáma. Bola z neho celá preč. Vyklepaná ako sýkorka, až zabudla o čo jej vlastne išlo. Jej plán bol vlastne aj trošku v troskách, pretože nato čo chcela spraviť sa potrebovala k niečomu tak trochu zohnúť predtým než to mala urobiť. Chcelo to plán B.* A splníš mi ešte jedno prianie? Zavrieš prosím oči? *Uprela na neho zvedavé oči plné očakávania ale i neistoty a čakala.*