Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Ema

*Nebola by sa asi bránila keby ju bol práve Taliah zatiahol do kríčkov. Cítila že mu môže dôverovať, preto sa vôbec nebála, že by jej mohol ublížiť a ani že by to mohol myslieť vážne s tými kríčkami. Len aby ho ona tam nezatiahla! To by ešte ostal prekvapený. No aj on ju prekvapil. Hlavne tou skutočnosťou, že bol z nej nervózny.* Prečo si zo mňa nervózny?* Opýtala sa ho nenútene, len tak akoby medzi rečou. Akoby sa pýtala na niečo čo bolo úplne v poriadku a vôbec ju to neprekvapilo, čo však vôbec nebola pravda, lebo tomu nerozumela ani trochu. Azda ho tie dvojzmyselné narážky dostávali do rozpakov viac než si myslela? MOžno aj áno, netušila. Vraj Kala ju zobudí. Nejak si nevie predstaviť, že Kala je ranné vtáča. Aj hyperaktívny človek potrebuje dobíjať batérie a u Kaly by sa vôbec nečudovala keby to bolo dievča, ktoré si rado pospí aj do obeda ak je to možné. Ale pár kofeínových nápojov to spraví a ona vydrží celý deň. Aspoň nato sa spoliehala. A potom večer možno ľahne do postele a bude spať ako zarezaná. Obrátila sa tvárou k Taliahovi a aj keď tušila čo sa jej chce asi opýtať, aj tak mu to neuľahčila.* Čo ťa zaujíma? Kľudne sa opýtaj.* No aj tak ho povzbudila k otázke, ktorá sa nepýtala ľahko. Nie ak bol človek hanblivý a ostýchavý ako bol Taliah. Ale už si zvykla, čiže to pre ňu nebol problém, len očakávala kedy sa nato sám opýta. Bolo iné odpovedať a začať hovoriť sama od seba. Takto to nikdy neprebiehalo. Pokiaľ sa dotyčný neopýtal, asi ho to nezaujímalo a tak nemala potrebu objasniť nejasnosti. Ak sa však odvážil opýtať, odvetila vždy otvorene a priamočiaro.*

Arutha

Čo myslíš? Čí otec má vo svojom predraženom malom rodinnom múzeu schovatú múmiu Nefertiti?* O otcovi zásadne nehovorieval, ale tu si to mohol dovoliť. Bol to malý fór na jeho osobu, ktorú Arutha naozaj neznášal.* My si nájdeme a ukradneme rovno Tutanchamona!* Predstava takýchto artefaktov zo Zeme nebola moc škaredá. Hlavne ak by sa to páčilo obom. A mohla si byť istá, že jemu sa to páči. Ešte viacej sa mu však páčilo toto. Ako ju mal pri sebe, vlastne na sebe, takto pekne tesne a bol si istý, že mu nevyvedie naozaj nič hrozné. No tá istota pominula vo chvíli keď ho požiadala o to aby zatvoril oči. Nebolo to už naozaj dosť? Takáto žiadosť by ho skutočne oslabila. Mohla by ho aj mechom praštiť a nestihol by včas zareagovať.* Ale nezabúdaj, že si povedala že sa mi to bude páčiť!* Napokon však aj tak poslušne zatvoril oči a v miernom očakávaní čakal čo mu žabka nakoniec vyvedie. Mohla toho urobiť veľa, keď ju držal takto pri sebe? Nemal ten pocit, ale aj tak sa toho vážne obával, že predsa len by našla nejaké východisko ako jeho krehkej podstate ublížiť. Ale však nech si dievča užije, keď môže. No nie? Navyše on si už užíval, keď ju mal takto, užíval si viac než dosť. S pokojne zatvorenými očami čakal a čakal a čakal. Celou svojou podstatou však vnímal jej osobnosť. Jej blízkosť, jej rýchly dych a dievčenskú vôňu. Pripomínala mu jeseň. Tak opojnú a nespútanú. A pritom takú krásne farebnú.*

Mey Small





*Zamierila na jediné miesto, o ktorom vedela, že ju tam nikto hľadať nebude, pretože sa každý dobre bavil - do svojej izby. Vtrhla dnu ako víchor pričom jej biela látka šiat zavírila okolo členkov a potom sa okolo nej rozložila ako striebristé jazero, keď sa chrbtom zošuchla po dverách až k zemi. Lakťom sa oprela o skrčené kolená a dlaňou si zakryla oči. Čo to urobila? Ušla od Maelsa akoby ju niečím urazil a pritom bol vlastne len úprimný. Svojsky úprimný no mohla mu niečo vyčítať? Určite nie. Pri tých myšlienkach ju začali opantávať výčitky svedomia takže si prstami trela čelo a rozmýšľala, čo by mala urobiť. Tento problém za ňu o pár minút neskôr vyriešila Milly, ktorá sa dobíjala do izby a keď ju Mey vpustila dnu zastala nad ňou ako výkričník s prísnou tvárou.
„Predpokladám, že tá Bauky si ty.“
Mey na ňu len nechápavo vyvalila oči a okamžite vedela, že Milly za ňou prišla kvôli Maelsovi.
„Čo sa stalo?“ okamžite stála na nohách a vo svaloch na nohách cítila napätie ako sa túžila rozbehnúť naspäť do sály.
„Maels sa opil. Akurát, že tentoraz s ním nie je nijaká sranda. Vyzerá...nešťastne?“ Milly akoby sama nemohla uveriť tomu, čo povedala. Maels a nešťastný? Niekde sa musel stať omyl. „Pekne sa doriadil a teraz stále vyvoláva nejakú Bauky. Tak si to ty?“
Posledné slová Mey už nepočula, pretože vybehla z izby sprevádzaná len Milliným zarazeným pohľadom.
„Si to ty.“ Hlesla o chvíľu sama pre seba a zvláštne predvídavo sa usmiala.


Znovu bola tam a znovu sa predierala cez hlúčiky ľudí. Občas sa stalo, že medzi nimi uviazla a inokedy ju niekto chytil za rameno a snažil sa ju zastaviť. Všetky ruky však striasla a pohľadom sa snažila zachytiť Maelsovu tvár. Našla ho po tom ako začula jeho hlas prihovárať sa skupinke študentov. Bol to len okamih, keď sa pred ňou dav rozostúpil a ona uvidela jeho tvár. Milly nepreháňala. Maels na tom naozaj nebol dobre a podľa toho, čo hovoril vlastne ani nevedel o čom hovorí. Snažila sa k nemu rýchlo predrať, ale raz jej nejaký chalan zastal cestu a potom sa musela šikovne uhnúť, keď sa dostala medzi dvoch hašteriacich sa nováčikov.
Nakoniec však Maelsa predsa len našla pri pódiu a bez váhania k nemu pribehla. Chytila ho za rameno, aby sa k nej musel obrátiť a očami mu pohladila tvár.* Čo to stváraš Maels?* hlas mala láskavý no nie karhavý. Akosi vycítila, že práve nepotrebuje počuť nič, čo by zaváňalo výčitkami. Vyzeral, že mu nie je najlepšie a nechcela jeho stav ešte zhoršiť. Práve naopak, chcela, aby mu bolo lepšie.* Poď pôjdeme na chvíľu von. Je tu príliš veľa hluku...* ruka sa jej zošmykla do jeho dlane a prstami ho pevne chytila. Východ nebol až tak ďaleko, ale ak nebude spolupracovať tak sa jej to len veľmi ťažko podarí.*

Kala

Vari tvoj?*Zasmiala sa aj keď na krátky okamih zauvažovala, či by to mohla byť pravda. Netušila a ťažko si niečo také mohla teraz domýšľať, no zjavne len žartoval, veď to by už čo bolo.* Dobre a nesmieme zabudnúť zaobstarať si potom nejakú tú mačku, keby múmia chcela ožiť! *Zvolala celá rozosmiata pri tom ich plánovaní čo kde ukradnú a položia, čo bude na záhradke.* A nie že budeš škúliť! * Varovala ho a s napätím očakávala kedy zavrie oči. A on ich veru zavrel. V prvom okamihu zostala hľadieť na jeho tvár, mohla si ju konečne prezrieť bez toho aby sa splašene snažila byť nenápadná či nemusela uhýbať pohľadom. Modré oči jej kĺzali po zavretých viečkach, k nosu i zeleným lícam až k perám. Boli tak blízko a ona si uvedomila že možno by sa aj toto dalo zaradiť do kategórie ktorá spadala do – páči sa mi to. No ktovie a to v pláne teda nemala. Chytila sa rukou okolo jeho krku a zadívala sa na jedného chlapca čo sa blížil k nim, aj keď jeho pôvodný zámer bolo len prejsť okolo. No ona na neho kývla a on nechápavo pozrel čo to stvárajú. Radšej si to nepredstavovala ako vyzerajú, predsa len, ona nemala najdlhšiu sukňu, ale necítila žeby bola vyhrnutá. Faktom bolo, že jediné čo si v tej chvíli uvedomovala bola jeho zdvíhajúca sa hruď pri každom nadýchnutí, ktorú cítila na vlastnom tele, jeho dych a príjemná mužská vôňa teraz skombinovaná i s vôňou zeleného jablka od farby. Natiahla sa voľnou rukou ku chlapcovmu poháru, vytiahla mu z neho slamku a na prst nabrala kúsok žltej farby na jeho oblečení. Kývla mu že ďakuje a pozrela na Arutha. Žltá bola super, na zelenej sa vynímala priam úžasne a ona mu pekne na jedno líčko nakreslila srdiečko s kvietkom a potom pozrela na slamku. Roztrhla ju na polovicu, trošku pokrčila nech je zatočená a z vlasov si zobrala dve sponky. Potom vyškerená ako slniečko mu slamky ako dve anténky pravého mimozemšťana pripla pomocou sponiek do vlasov a spokojne sa zasmiala.* Si rozkošný * Vyšlo jej z úst a potom aby nepovedal sa nahla k nepokreslenému lícu.* Nebuď mäkká, keby to nie je on, spravila by si to hneď a nešpekulovala by si. Tak pohni kým sa na teba nedíva, lebo potom už urobíš veľké to... *Napokon sa celá červená odhodlala a urobila presne to isté čo on, jazykom mu prešla po líci a zlízala kúsok farby.*

Maels

*"Vieš čo je to stratiť zmysel večera?"
"Čo je to prísť o milú spoločnosť, keď človek stráca niekoho kto ho tak bavil a pritom ani si neuvedomil, že stratil vlastnú masku, ktorú si tak dokonale vytvoril pre vonkajší obraz?"
"Nie? Nevieš aké to je?"
"Tak ja ti poviem aké to je!"
"Je to ako keď schválne odhalíš tú svoju zraniteľnú časť, tú pätu s blbým názvom, a vtedy, keď si uvedomíš aký si citlivý, urobíš niečo, vďaka čomu dostaneš kopiju do srdca. A jednoducho.. Ostaneč čuchať fialky od koreňa."
"Presne tak, taaak. To som urobil."
"S Bauky mi bolo dobre, chvíľami som nevedel čo povedať, ako reagovať a stratil som na svojej maske..."
"A potom?"
"Potom som som jednoducho všetko posral a ona už odo mňa naveky odišla."
"A už ju neuvidím.. Veď aj to, že stojí predo mnou je iba výplod alkoholu čo som za tak krátky čas vyľogal....." Objímal saxofón a viedol s ním dokonalý monológ, kde nepotreboval odpovede, lebo všetko to boli iba rečnícke otázky, či vety ktorými si dával sám odpovede na niečo čo si už beztak dosť pokazil. Saxofón ho aspoň počúval, neodpovedal a ani sa nehádal s ním. A on bol taký opitučký, že keď pred ním stála skutočná Mey, považoval ju za prelud. Asi to fakt prehnal s tým alkoholom. Až ten pevný stisk na ramene mu napovedal, že to nie je prelud, ale ona sa naozaj vrátila.* Ty si sa vrátila!* Hlesol prekvapený a s hlasným fňukaním sa zviezol na kolená a objal ju okolo tých jej.* Odpusť mi, že som taký somár a pokazil som ti večer! Mal som mlčať. Prepáč mi to Bauky!* Bol by ju prosil na kolenách ešte dlhšie, ale keď ho zhrabla a ťahala von, podvolil sa tlaku a poslušne sa postavil, aby mohol ísť s ňou. Trošku ho tackalo, ale čerstvý vzduch by mu naozaj mohol pomôcť. A ešte aj tá žbrnda na urýchlené vytriezvenie. Ale to mal vo vrecku nohavíc a teraz bol ešte priveľmi opitý aby si nato spomenul.*

Taliah Nura

*Nečakal že sa spýta nato, prečo je nervózny a bol by možno i radšej. No otázka visela vo vzduchu a on ju nemohol ignorovať. Teda mohol ale nechcel. Preto po chvíľke uvažovania ako to vlastne vysvetliť otvoril ústa pre odpoveď.* Ani sám presne neviem, je to nezvyk s niekým sa tak dlho rozprávať a snažiť sa niečo nepokašlať či nepovedať niečo čo by vyznelo inak než bolo myslené. Niekedy sa mi stáva že niečo poviem a ostatní pozerajú, či som normálny. *Bolo toho nepochybne viac, no čo jej mal všetko prezrádzať? Že je z nej nervózny už len preto že je dievča? No už len to by mu chýbalo.* No a je toho viac, ale zabudni nato, veď ja si...zvyknem...* Zamrmlal a najradšej by rýchlo zmenil tému do bezpečnejších vôd. No jeho otázky mu neprišli ako bezpečné vody, nechcel aby si myslela že vyzvedá aby podával niekomu informácie alebo podobne, bol to záujem čisto kvôli danej situácií.* Ja len nechápem ako keď povieš je to tu krásne či nádherné môžeš vedieť aké to tu je. Vidíš nejaké obrysy alebo niečo? *Spýtal sa opatrne, naozaj sa jej nechcel niečím dotknúť a nebol si istý kam šliapal. Cítil sa tak trochu ako na mínovom poli, ktoré mohlo byť aktívne i neaktívne, mohol stúpiť dobre ale i zle. Nevyzerala žeby sa dokázala moc hnevať, no i tak, nechcel si u nej kaziť mienku.*

Mey Small






*Ťahala ho von z tej hlučnej preplnenej miestnosti až kým sa jej pľúca nenaplnili sviežim večerným vzduchom a všadeprítomný hluk sa stal znesiteľnejším. Nedokázala si z hlavy vyhnať obraz toho ako pred ňou Maels kľačí na kolenách a prosí ju o odpustenie za to, že jej pokazil večer. Za to, že jej pokazil večer? Potisla ho do prázdnej chodby s výklenkom pre lavičku.* Maels, netáraj hlúposti, nič si neskazil.* Fakt, že bol taký opitý a ona taká rozrušená jej dodal odvahy, a preto hneď na to dodala.* Ešte nikdy som sa necítila tak úžasne ako dnes večer. Mrzí ma, že som... ušla. Vlastne je to moja vina, pretože ty si neurobil nič zlé. Povedal si len pravdu a ja som sa zahanbila, pretože...* na to s čím sa mu chystala zveriť potrebovala, aby si pre istotu sadol. Možno to nebol dobrý nápad priznávať sa mu s tým teraz, ale kedy inokedy by na to nabrala odvahu? Potlačila ho tak, aby dosadol na kamenný povrch lavička a sama si pred neho kľakla na kolená a zodvihla k nemu hlavu. Mohla ho podoprieť keby sa zakymácal.*...pretože som ani len netušila o čom to hovoríš.* Tak a bolo to vonku. Malá Mey ani nevie, čo je to orgazmus.*

/ chudáčik až mi je Maelsa ľúto /

Arutha

*Mal už zatvorené oči, keď sa ešte vrátil k téme historický domov.* Samozrejme, budeme mať tucet mačiek.* Kľudne aj viac, to by mu bolo jedno. Však by aspoň nemali myši doma. Aj keď asi by pravdepodobne pracovali iba pre stravu mačiek, keďže toľko myší by sa u nich asi nenašlo, aby si vystačili z toho čo by si chytili. S očakávaním držal tvár bez pohnutia, dokonca aj keď ho objala okolo krku. Dúfal, že to mimovoľné strasenie, ktoré ním prebehlo si nevšimla. Nedopadlo by to veru dobre, keďže by si asi pomyslela svoje. Nevedel čo to robí. Kreslila mu do pomaľovaného líca nie? Cítil srdiečko. A to druhé? Kvietok? Nebol si však istý. A potom? čo mu to pripla do vlasov? Tykadlá! Musel sa uškrnúť. Takáto vec by mu veru nebola napadla.* Urobila si zo mňa zeleného mužíčka ako z pozemských filmov!* Zvolal napoly prekvapene a napoly nadšene. Aj keď sa nevidel, páčila sa mu už len tá predstava. A potom. To oblíznutie líca? Nedalo sa mu nezačať sa chichotať. Toto skôr čakal ako také tykadielka. Otvoril oči a zadíval sa do tých jej, ktoré sa na neho smiali.* Teraz sa ideme pekne očistiť a vyoblizovať ako také dve mačičky?* Celkom by sa mu to aj páčilo, len Kale asi nie. Ale aj tak to bolo komické. Ak by ich niekto z diaľky sledoval asi by si o nich pomyslel, že na niečom fičia.* Ale ešte aj ty by si mala mať tykadielka aby som tu nebol sám. Predsa tú inváziu ideme robiť spoločne, nie?* Už by mu chýbalo zohnať len nejakú slamku, aj keď asi by bolo ťažké jej ju strčiť do vlasov aby tam držali.*

Maels

(( Maels je silný chlap ))

*Nechal sa zatlačiť a poslušne si sadol na kamenú lavičku. Aj keby nebol taký opitý by bol poslúchol. Čo si len o ňom teraz mohla pomyslieť? Opil sa za hlúpych 20 minút a teraz z neho bolo poriadne teliatko. No to si fakt musela myslieť svoje. Ešte šťastie, že naozaj uvažoval aj na to, že by sa ožral ako prasa sa mierne zaknísal. Strčiť ruku do vrecka bolo naozaj veľmi vtipné a hlavne náročné. Zachechtal sa, ale napokon z vrecka predsa len vytiahol malú ampulku v ktorej bola ešte menšia tabletka namočená do priehľadnej tekutiny. Jeho drobná záchrana pred opilosťou. Síce nemala úplne zahubiť opilosť, ale iba zmierniť jej príznaky. Vypil to na jeden dúšok a poriadne sa pritom striasol.* Hneď budem v pohode.* Zašomral skôr sám sebe, keďže to povedal tak potichu, že netušil či Mey začuje jeho vôbec nie dôležité slová. Kútikom tej mysle, ktorá bola stále pri vedomí, si uvedomoval jej slová, ktoré rozprávala. Čo to povedala o nepoznaní? To akože myslela, že nepoznala význam jeho slov? Alebo nepoznala slovo orgazmus? Jeho pojem? Iba pár sekúnd trvalo kým jeho oči hľadeli na Mey už triezvejšie. Natiahol sa k nej, aby ju mohol objať okolo pása a zdvihnúť si ju na kolená.* Odpusť, mierne som to s alkoholom prehnal.* Miloval však výdobytky novej doby a to že tak rýchlo ako sa opil, tak rýchlo mohol vytriezvieť. Bolo však niečo dôležitejšie čo musel povedať.* Ak si nato reagovala tak ako si reagovala, znamenalo to, že si ten pojem poznala, Mey.* Usmial sa. Bol naozaj poctený, že takú vec povedala práve jemu. Aj keď asi nebol tým pravým mužom, ktorý by mal držať jej tajomstvo u seba. Však on je vždy klebetný ako baba! Myšlienky sa mu rýchlo rozutekali všetkými smermi a on sa musel sústrediť na niečo, čo by jej mal povedať. Akési zvláštne nutknaie mu hovorilo, že by nemal mlčať, mohla by si to vyvodiť naozaj nesprávne, čo teraz nechcel.* A ak to bolo malé priznanie k...no však veď vieš čomu...* Odmlčal sa, hľadajúc správne slová.* Tak mala by si vedieť, že ja sa ti smiať nebudem. Aj keď som somár, hulvát a správam sa ako buran, tak to viem pochopiť.* Ale ako si mohol z toho vyvodiť, že je panna? Prečo tak automaticky? Povedala že netušila o čom hovoril. Mohla to myslieť tak, že nepozná orgazmus. Predsa v tom ženskom časopise čo študoval na hodine teórie so saladinom Ailesom písali, že nie každá žena dostane vždy orgazmus. Nemohla to myslieť tak? A to sa jej mal teraz akože opýtať či je panna, aby si ujasnil myšlienky? To považoval za ešte väčšiu blbosť ako že reagoval slovami akoby bola pannou. Však ak to myslela inakšie, určite ho opraví.* Ja som len tvoj útek považoval tak, že som niečo naozaj pokazil a prišlo mi to ľúto, lebo aj mne bolo s tebou dobre. Nikdy by som nepovedal, že sa s tebou dá takto dobre zabaviť, Bauky. Vždy si bola tichá, akoby uzatvorená pred všetkými a naraz si venovala svoju pozornosť jedinému človeku. Mne. A tak mi to prišlo ľúto, že som všetko pokazil...* Jeho reči prerušilo pípanie na iPhone.* Už sa to začalo!

(( Sorry, Gabo ))

Predtým než sa bol Maels opiť, stretol sa s jedným zo svojich informátorov a dal mu trochu z lepidla. Pasca s perím bola úspešne pripravená. Stalo sa však hrozné nšťastie! Na perie dotyčný nalial viac lepidla než mal. Vo chvíli keď Maelsovi zapípal iPhone sa po celej sále rozletelo polepené perie a popristávalo na všetkých, ktorí sa nachádzali v miestnosti. Tak ako boli, začali sa lepiť o svoje okolie. Ak sa niekto niekoho chytil, prilepil sa. Začali vznikať rôzne dvojice, či skupiny v komických polohách.

Menovite, Arutha a Kala sa prilepili k sebe tak ako v tej chvíli stáli. Aruthove ruky od lepu sa prilepili na Kalyn pás, keď ju na sebe držal. A jej ruky? No ktovie kde s nimi v tej chvíli šmátrala

Ema

*Rozumela mu keď hovoril, že sa bojí, že povie niečo naozaj nevhodné. Aj ona sa takých vecí obávala. Aj teraz. Preto sa im už vlastne stalo aj nedorozumenie, kedy sa nepochopili. Ona si vtedy myslela, že ho urazila a nakoniec to predsa len tak nebolo. Takže bolo na mieste sa celkom obávať toho čo povedať, keďže nemohli povedať, že by sa poznali, aby s istotou vedeli čo urazí a neurazí druhú stranu. Nepovedala mu však nato nič. Iba súhlasne pokývala hlavou. Viacej sa jej páčil fakt, že si chcel zvyknúť. A to bolo plus, veľké a ju to naozaj potešilo. Ona si to vysvetlila tak, že ho ešte natoľko nevydesila, aby nechcel od nej utiecť a už nikdy ju poznať. To bolo naozaj plus. Jej malé nové potešenie. Musela sa mierne pousmiať. Páčilo sa jej celkom, že bol taký ostýchavý v tomto smere. Že sa opýtal a zároveň aj obával či nenarúša niečo čo malo ostať nepokojné. Jej úsmev sa ešte pretiahol.* Mojou životnou vetou je, že vidím viac než všetci vidiaci dohromady.* Začala pokojne a urobila k nemu krok, aby bola bližšie a nepočul ju nikto ďalší, ak by sa tam náhodou ocitol.* Tá veta nie je tajomstvo, ale nikto ju nepochopí pokiaľ nedostane ďalšie vysvetlenie.* Odmlčala sa a pomädlila si prsty. Neplánovala mu povedať všetko do detailov. Nato bol čas, stačil iba bližší opis.* To čo ja vidím sa dá prirovnať k obrysom. Je to skôr ako žiarenie, len s tým, že ten odtieň sa nemení ako sa mení aura človeka. Žiaľ keďže farby som ešte nevidela, neviem akej farby je tá žiara. Ale má to každý, aj neživé veci. Čiže keď sa pozriem na teba, nevidím pery, nevidím oči, vidím iba obrys tvojej postavy. Keď sa poobzerám vôkol seba, vidím len niečo čo pripomína stromy, kríky a most. No výhoda toho všetkého je, že takto vidím či je noc, alebo deň. Ale v noci je to lepšie, lebo cez deň mi vadí ostré slnko. Preto nosievam čierne okuliare a slepeckú paličku. Nie je to úplne spoľahlivé, niekedy mi niektoré veci uniknú a keď je vôkol mňa veľa ľudí, neviem sa vôbec zorientovať.* To bolo v skratke jej vysvetlenie. Mohla mu povedať, že vie vidieť aj detaily, ktoré sú potrebné. Že by dokázala vidieť jeho tvár, ale nato sa necítila. Vlastne o tom nepovedala ani rodičom, ani Thomasovi. Nato aby niečo také povedala muselo by to byť o niečom viacej ako o jednej prechádzke do Provincií. Musela by mu bezvýhradne veriť a hlavne sa cítiť nato, aby niečo také vyslovila nahlas. Nepovedala mu, aby to čo teraz povedala držal v tajnosti, mala podozrenie, že on to neposunie ďalej.*

Kala

*Bol z neho dokonale krásny mimozemšťan pre ich inváziu. Francúzi sa budú veľmi čudovať, keď tam nabehnú a ukradnú im Eiffelovku pre ich záhradku. Zasmiala sa pri tej predstave, čoby asi robili, keby to naozaj skúsia. Možno by ich chceli i turisti byť, či nejaké staré babky kabelkami, ako naposledy voľajaká, keď v hlavnom meste chceli šiesti chlapi vykradnúť klenotníctvo. Všetci zírali a báli sa, len babka s kabelkou ich spacifikovala. Krásna to predstava.* Nie nie, nemôžeme sa vyoblizovať nech by to bolo akokoľvek...príjemné a sladké, pretože potom by sme už neboli zelenkavý a čo by to bola za invázia bez správnej zelenej farby? *Niežeby sa jej predstava toho oblizovania nepozdávala, ale keby jej tú farbu zlíže, čo by krylo jej červenajúce sa líčka? Takto mala skvelý „make-up“, dostatočne nepriehľadný. Chcela reagovať i na to, že aj jej treba tykadielka, no nestihla pretože čosi puklo a bum, miestnosť zahalilo perie, ktoré padalo na každého a všade. V prvom momente sa nezamýšľala nad ničím, len nad tým že sa z miestnosti stal práve kurník s množstvom operených sliepočiek. Zachechtala sa a pozrela na rovnako opereného Arutha. Bolo jej jasné že i ona vyzerá ako kura, ale trápilo ju to? Vôbec.*Myslím že pre našu inváziu už máme aj maskovanie. Budú z nás veľké zmutované kurence! *Zvolala so smiechom a chcela si odhrnúť jeden z vlasov, keď si uvedomila že nemôže pohnúť rukou. Skúsila pár krát pomykať a v nechápavom výraze pootvorila ústa.* Ehm...mám taký pocit...že dnes mi naozaj neujdeš...*Poznamenala a kútiky pier sa jej pomaly ťahali do úsmevu.* Som na tebe prilepená. *No a rozosmiala sa. Veľmi sa zatiaľ nezamýšľala nad následkami, asi ešte bola presvedčená že o pár minút bude všetko naporiadku. S jednou rukou okolo jeho krku a druhou len tak položenou na jeho ramene k nemu bola prilepená pevnejšie než sa nazdávala.*

/no myslím že v tejto polohe hra na wecku nehrozí /

(( Prečo nie? Však to je dokonalé Kala zdvihne nohy, opáše ich okolo Aruthovho pásu a môže cikať Horšie to má Arutha Kto mu podrží??? ))

Mey Small





*Cítila sa ako malé dievčatko, keď si ju tak posadil na kolená, trochu sa pritom pomrvila, ale to sa len viac zošuchla na Maelsove stehná. Nielenže to bolo pohodlnejšie, ale bola k nemu aj bližšie a mohla pozorovať ako sa výraz v jeho tvári postupne mení. Ampulka, ktorú pred chvíľou vypil mu zrejme pomohla, pretože sa jej zdal viac sústredenejší, vážnejší. Pocítila náhle nutkanie dotknúť sa mu prstami úst a pridvihnúť kútiky do úsmevu, ktorý sa jej na ňom tak páčil.
Zdalo sa, že je z jej vysvetlenia trochu zmätený a vlastne aj ona bola na tom trochu tak isto. Zmätená. Netušila či by mala k tomu povedať viac no Maels ju ubezpečil, že sa jej nebude smiať a ona mu verila. Po celý ten čas ho nechala rozprávať a každé jedno slovo sa jej vpíjalo do mysle, ktorá bola čoraz pokojnejšia. Informácia o tom, že akcia s lepidlami sa už začala ju síce nepotešila, ale nechcela prísť o Maelsovu pozornosť tak skoro. Ešte mu niečo musela povedať. O ňom. Preto mu najskôr dlaňami zľahka objala líca a potom natiahla ruku, ktorou odhrnula z jeho čela pramene vlasov. Zahrabla do nich prstami a srdce jej pri tom bilo ako šialené, pretože si uvedomovala aký dôverný je jej dotyk a jeho oči, ktoré ju určite pozorujú. No nesklopila pohľad, aby sa o tom sama presvedčila a aj naďalej sa Maelsovi hrala s vlasmi. Odhŕňala mu ich k spánkom a skúšala na prstoch ich jemnosť. Nikdy by si nepomyslela, že mužské vlasy môžu byť také hodvábne, také lákavé. Znovu do nich zaborila ruku a cítila ako ju pramienky šteklia na zápästí. Na chvíľu sa tým nechala uniesť natoľko, že takmer zabudla na všetko ostatné. Potom si však uvedomila, že to Maelsovi nemusí byť príjemné a ruku rýchlo odtiahla. Čo si to vlastne myslela? Takto sa mu hrať s vlasmi akoby na to mala nejaké právo. Konečne mu pozrela do tváre. Líca mala stále červené, ale rozprávala bez zaodŕhania. * Vieš, že som sa ťa ešte včera tak trochu bála? Bol si taký nevyspytateľný a divoký... stále si, ale teraz navyše viem, že to nemá nič spoločné s tým, že by si bol hulvát alebo somár. * Tie posledné slová jej len veľmi ťažko vychádzali z úst. Predstava hulváta a somára mala od Maelsa veľmi ďaleko. Veď v skutočnosti bol taký pozorný a láskavý a jeho humor bol, síce trochu špecifický, ale aj tak neopakovateľný. Bez neho by už Maels nebol Maelsom a jej sa taký páčil.* Asi sme dnes večer obaja prekvapili toho druhého. A nemusíš mať obavy, aj ja zachovám tvoje tajomstvo.* v úsmeve sa jej oči trochu zúžili a získali mandľovejší tvar. Tvárila sa sprisahanecky, keď si priložila ruku k ústam a ticho zašepkala akoby ich obklopovali celé davy načúvajúcich.* Prekukla som ťa, pretože ty vôbec nie si zlý človek. Páči sa mi kým si naozaj.* potom sa odtiahla a skôr než to stihla zastaviť z nej vypadla otázka.* Budeš môj priateľ, Males? Kamarát?* Bála sa, čo na to povie. Veď to, že s ňou dnes strávil celý večer ešte nič nemuselo znamenať. Jednoducho len nechcela, aby bolo zajtra zase všetko rovnaké. Teraz, keď Maelsa viac poznala nechcela o neho prísť znovu.*

/ Gabriel odakazuje: To nič chlapče, nech ti padne na úžitok /

Taliah Nura

*Nebol si vôbec istý či odpoveď na svoju otázku dostane, i napriek tomu, že povedala že sa má pokojne pýtať. A ďalšia vec bola, že ak aj odpovie, či jej nebude prekážať že sa spýtal a len pomlčí. I on niekedy odpovedal na otázku ktorá sa mu moc nepozdávala, lebo, veď čo mu ostávalo? No ona sa usmievala a dokonca mal pocit že ešte viac, čo ho ako tak upokojilo, že jej tá otázka nie je proti srsti. Jej prvá veta nebola moc veľavravná, cítil že skrývala väčší zmysel, ktorý však poznala len ona, autorka tej vety.* No to máš pravdu *Pritakal, keď to vlastne sama zhodnotila. Bez ďalšieho vysvetlenia mohol len domýšľať ako to myslí s tým že vidí viac než ostatní. Nevedel si to úplne predstaviť, i keď, fantázia pracovala ako len mohla, no pravda bola len jedna a ona mu ju napokon odhalila. Počúval ju veľmi pozorne a snažil sa to predstaviť, i keď, nič sa nevyrovná realite, takže to boli naozaj len neisté predstavy o tom aké to asi je.* Nikdy si nevidela farby, to znamená že takto vidíš odmala? *Spýtal sa s jemným úsmevom na perách a snažil sa predstaviť žeby nevidel. Určite by si zvykol, no i tak si to zvyknutie nevedel predstaviť.* A páči sa ti tá farba ktorú vidíš? Vieš, je strašne veľa farieb a niektoré sú oku nepríjemné alebo ich proste nemáme radi...i keď u teba by to neoblo ktovie čo keby stále vidíš jednu farbu ktorá sa ti akurát nepáči...*Asi ako keby on videl všetko bordové. Tú farbu fakt nemal rád.* To sa ti potom bude možno i dobre lietať, predsa len vesmír je tmavý a keď sa ti lepšie díva v tme....* Naozaj si to tak úplne nevedel predstaviť. Ešte tie obrysy a tak to áno, ale celkovo ako sa s takým dívaním žije jej každý deň, čo to prináša za veci, výhody i nevýhody, to mohla vedieť len ona.*

/ hej a čo, myslíš že chodí na ostro? Ved má zlepené obe ruky /

(( Nechodí na ostro?? to je strašná škoda tak si zavoláme niekoho na pomoc, čo ty nato? Maelsa? ))

/nech mu podrží? kludne Na ostatok pre Kalu by som využila skôr malú Mey a budme ticho lebo len spamujeme /

Arutha

*Tá mu ale skazila náladu, keď pvoedala, že sa nemôžu pekne vyoblizovať. A on sa tak tešil! Zatváril sa naozaj smutne, akoby mu priam zlomila srdce, no ten srdcervúci výraz v tvári mu dlho nevydržal a nahradil ho zubatý výraz. Ten sa ešte prehĺbil keď začalo všade lietať perie. Zase nejaký žartík Maelsa. Nebolo ich už dosť? Vedel, že určite sa postaral aj o preháňadlá a také veci, ale nie pre všetkých. Toto už bolo tretie prekvapenie, ktoré neminulo nikoho v sále. Lepkavú hmotu stekajúcu z peria cítil veľmi jasne, aj keď mu pretiekla pomedzi ruky a on sa prilepil k jej pásu. No to teda dopadli! Ako, samozrejme, že sa mu to páčilo takto, nemohol sa sťažovať, ale na druhej strane, prečo práve oni?? Nielenže to malo veľa výhod takéto zalepenie sa, ale aj nevýhody na ktoré radšej nechcel ani pomyslieť.* Áno, skryjeme sa v kurníku kým budú všetci doma a keď odídu ukradneme im všetky vajíčka!* Smial sa, pričom potriasol hlavou aby aspoň trocha z toho peria padla na zem. Opadlo toho dosť, aj keď sem. tam niektoré to pierko ostalo prilepené. vyzeralo to akoby na všetkom perí nebol lep. No horšie to bolo keď mali na sebe farbu. Tá bola dostatočne lepkavá, aby zachytila všetko čo sa dalo.* Áno, ono tam bol lep! Ja toho Maelsa zabijem! Ale...!* Keby mal voľné ruky, zdvihol by jednu so vzpriameným ukazovákom, čo naozaj teraz nebolo možné.* Ako mi zabrániš, aby som ťa neoblízal??* S tlmeným smiechom sa k nej okamžite naklonil a zase jej oblizol líce.* Ešte budeš ľutovať, že som to ja kto sa k tebe prilepil, drahá Kala.

(( Takýto spam sa mi páči Nie nie, Mey nebude Maels sa postará rád o Kaline nohavičky ))

Kala

*V prvom okamihu ako po nich stieklo to lepidlo s perím si vôbec neuvedomila, čo to vlastne pre nich znamená. Okrem toho že ktovie ako dlho také lepidlo účinkuje a ako sa ho chcú zbaviť, ako budú vykonávať úplne normálne prirodzené veci? Alebo normálne do tejto chvíle? Obaja mali predsa ruky prilepené, ani jedna nebola voľná, veď čo ak sa búd chcieť napiť či...ísť na záchod? Tá predstava bola odrazu desivá až sa zaprisahávala, že dnes už do seba nenaleje ani kvapku vody pre istotu, pretože oni naozaj nemali ísť ako na záchod. Aspoň jedna ruka keby ostala odlepená, to by sa možno ako tak dalo...no nie, pekne k sebe boli pricapnutý a ona nevedela či sa smiať a tešiť, alebo desiť budúcich okamihov takto pekne v páre. * Áno a potom tými vajíčkami budeme bombardovať okolie nie? *Zasmiala sa a predstavila si to.* Náhodou, vieš čo som vždy túžila zrealizovať z tých ľudských filmov? Takú riadnu obhadzovačku jedlom ako to bývalo často v seriáloch alebo tak. Raz som to skúsila, hodila som po niekom koláč ale jediné čoho som sa dočkala bolo prednášky či som švihlá a závidenia ostatným, ktorí sa napchávali! *No hej, u nich v blázninci neboli také veselé kopy, aby sa začali tiež obhadzovať. Nuda no. No čo nuda nebola bol náhly útok Aruhtnu na jej zelené líce..* hej!* Zvolala prekvapene a naozaj sa nemala možnosť nijako brániť. V prvej chvíli sa ho pokúsila odtisnúť hlavou a pri tom sa naozaj smiala a následne si skryla tvár pekne medzi miesto kde sa spájal krk a plece. Tam jej bolo dobre a to doslovne. Bola k nemu oveľa viac pritúlená, mohla bezpečne vdychovať jeho vôňu a on ju nemohol doháňať k červenaniu, i keď ten tlkot srdca by sa mohol spomaliť, vôbec by sa nehnevala. Odrazu zdvihla hlavu a pozrela mu do očí.* Veď počkaj keď sa uťaháš a tvoja krehká konštrukcia nebude vládať ma už nosiť *Pohýbala nohami ktoré boli vo vzduchu a potom ho rýchlosťou svetla oblizla a rýchlo sa skryla, chichotajúc sa mu pri krku.*

/ no o tom nepochybujem že rád ale pevne verím že Mey ho rýchlo spacifikuje ...inak si ale predstav ako by asi cikala chúda by bola taká nervozna žeby sa ani nevyčúrala /

Maels

*Stále si nebol istý či tie jej slová pochopil naozaj správne. Vlastne si to teraz už ani nemyslel. Nemal ani poňatia ako tie slová Mey myslela. Jej krátke a rýchle zahemženie sa v ňom vzbúrilo vlnu hormónov a on ticho zaúpel. Robila mu to naschvál?? Pri inom dievčati by bol povedal že určite áno, ale Mey nebola taká aby si mohol myslieť že to spravila náročky. A potom tie jej nenútené dotyky! Už mal pocit že zošalie a čochvíľu z neho výjde naozaj divný ston. Dotýkala sa ho tak dôverne a príjemne. Nikdy nedovolil nikpmu aby sa mu dotýkal vlasov, ale keď to urobila Mey, uvedomil si, že to nie je až také nepríjemné. Ba opačne. Bolo to až priveľmi krásne a on podvedome musel prižmúriť oči. Už mu chýbalo len priasť ako taký kocúrik. No to by mu už naozaj chýbalo. Hrala sa s ním akoby bol jej bábikou a zrazu zatúžil byť Barbie bábikou s ktorou sa hrá celé dni a žasne nad jej vlasami na všetky spôsoby. To mu napovedalo, že by mohol častejšie nosiť spustené vlasy. Ale tak by už úplne stratil svoj imidž. Už by to nebol TEN Maels, ale iba Maels. Skončili by mu dni slávy a po tom ešte netúžil. Keď skončila túžil aby ešte pokračovala, ale ndokázal to povedať hoc naozaj chcel.* Bála si sa ma?* Opýtal sa ešte stále v opare blaženosti a pomaly otvoril oči, aby sa na ňu pozrel. Prečo s aho akože bála? To nebolo jeho úmyslom. No dostal odpoveď hneď a na druhej strane ho jej odpoveď potešila, lebo povedala že ešte stále je taký. A predsa sa ho už nebála. To bolo obrovské pozítívum po každej stránke. Prekukla ho? A to ako myslela? Na chvíľu naozaj nevedel ako zareagovať. Nepozdávala sa mu tá skutočnosť, že vedela akým je. Že do neho tak dobre videla. Podozrievavo prižmúril oči. Na okamih ju mal chuť zastrašiť, aby zmenila názor.* Možno máš o mne skreslenú mienku, lebo som dnes bol k tebe iný.* Zašepkal s hlasom mierne chrapľavým nielen od nervozity ale aj z husej kože ktorá mu naskočila keď sa k nemu tak priblížila. A potom ako myslela to že či bude jej priateľ? Akože keď pôjdu po chodbe on ju s úsmevom pozdraví? Alebo ako to vlastne myslela? Netušil čo to obnáša byť kamarátom dievčaťu. Žiadnu kamarátku totiž nemal. Takže naozaj nevedel čo si o tom myslieť a čo jej odpovedať. Mal známych. aj medzi dievčatami, ale nepovažoval ich za kamarátky. No niečo mu nepovedalo že povedať pravdu by neurobilo žiadnu dobrotu.* Rád.* To bolo jediné čo napokon povedal, aj keď vedel, že sa nato bude musieť opýtať Aruthu. On bol obľúbenejší, určite bude vedieť poradiť.* Ale prečo to vlastne chceš?* Aj tak mu nedalo neopýtať sa. Až keď to napokon vyslovil si uvedomil akú to somarinu zase trepol. Opatrne ju zo seba dal dole a teraz už pevným postojom sa postavil.* Poďme skontrolovať čo perie narobilo v sále.* Možno budú mať šancu ešte pár ľudí pekne popriliepať. Navyše on mal ešte trochu lepidla u seba. Bola by škoda nevyužiť ho! No pre prípad, že by si to Mey chcela rozmyslieť ju chytil za ruku a preplietol si s ňou svoje prsty. Teraz ju už neplánoval tak ľahko pustiť.*

(( Gabriel: Díky, aj nabudúce
Kala: No a? To by som si pozrela Určite by sme sa všetci kvalitne pobavili ))

Ema

*Jeho slová dávali zmysel. Ale nevedela mu dať priame odpovede.* Nie som od narodenia slepá, ale zrak som stratila v útlom detstve. Ešte som len spoznávala svet, takže si naozaj nič neviem vybaviť z tej minulosti.* Ešte ani hovoriť poriadne nevedela keď prišla o zrak. Veď ani rodičom vedela povedať, že nevidí. Prišli nato až dlhé lekárske vyšetrenia ktorým sa musela neskôr podrobiť. Vďaka tomu však mala možnosť si na tento "pohľad" už zvyknúť.* Ja ani neviem či je to pekná farba. Je tu so mnou odjakživa. Nevidela som iné farby, takže ani neviem popísať aká je. Ty máš neobľúbenú farbu lebo vieš ostatné porovnať a vieš ako na teba iné farby vplývajú. Ja poznám okrem tejto iba čiernu, takže tam k porovnávaniu veľa toho nie je.* Hovorila to chápavo a trpezlivo akoby to vysvetľovala nejakému dieťaťu.* Takže keď by som mala povedať, tak tá farba sa mi páči, lebo nemám ani na výber.* Zasmiala sa nad tým. Ono aj keby mala farbu ktorú videla opísať, ťažko by to urobila keď nevedela k čomu.* Máš pravdu, s týmto sa lieta naozaj dobre. Som ako malý radar. Ostatní keď letia nezachytia okom hviezdych prach, či iné telesá, keď sú naozaj tmavé. Ja to vidím, čo je niekedy ozajstná výhoda.* Niečo také už s Thomasom zažili keď si boli spolu zalietať. A aby predišla ďalším zmäteným otázkam s úsmevom sa rozhodla vysvetliť skutočnosti.* U nás doma má otec pár menších lietadiel a lodí a s jeho pomocníkom som si zvykla niekedy zalietať. Vlastne kvôli tomu som sa rozhodla prísť sem a skúsiť šťastie.* Na tvári jej zažiaril naozaj blažený výraz.* Kedy si videl koľko je vo vesmíre nádhery! Je to naozaj krásne!

Arutha

Ty mrška jedna nezbedná!* Smial sa keď aj ona ho oblizla. Ani sama netušila akú veľkú chybu urobila keď sa k nemu pritúlila.* Aby si vedela, keď bude moja konštrukcia naozaj uťahaná, pôjdem si sadnúť. Čo mi pripomína fakt, aby som išiel hľadať lavičku.* Nebol unavený, ale stáť takto na mieste by bolo divné a hudba teraz išla dosť bokom, lebo všetci mali dosť práve s perím a náhodnými prilepeniami k ostatným. Pohol sa smerom von zo sály. Bolo celkom zaujímavé chodiť s ňou takto. Keby aspoň zdvihla nohy a uľahčila mu to, ale nie, ona ako také teleso mu tam v náruči visela. Vôbec mu nechcela pomôcť! Mala by sa hanbiť. No nie, ona si ešte nožkami sem tam aj pokopkala akoby sedela na konári.* Ohadzovačky s jedlom vznikajú permanentne pri našom stole v jedálni.* Uškrnul sa predierajúc sa davom a dávajúc naozaj pozor aby si k sebe neprilepili ešte niekoho ďalšieho. Už len to by im chýbalo. Ďalší človek na nich! Takto mali aspoň intímčo. Horšia však bola skutočnosť, že ako poznal Maelsa vedel, že v tom lepidle bude nejaký háčik. Určite to nebude nič také čo prestane fungovať po pár hodinách nieto po minútach. No bol naozaj veľmi zvedavý ako dlho s Kalou ostanú takto.* Myslím že by sme sa mali o niečom porozprávať.* Začal vážnym hlasom premáhajúc sa aby nedal znať ako veľmi mu je do smiechu.* Musíme si prispôsobiť program. Keď sme takto k sebe prilepení, musíme sa dohodnúť na ktorú hodinu pôjdeme. Nemáme rovnaký rozvrh a je otázne či pôjdeme na moju hodinu, alebo na tú tvoju.* Schválne ju pritom jazykom pošteklil po krku. Chúďa keď sa tak k nemu schovala a pritúlila sa, ani netušila akú skvostnú cestu mu ukázala. Cestu k jej krku a vábivým erotogénnym zónam.*

Mey Small





*Mala pocit, že na Maelsovej tvári sa za ten krátky okamih vystriedala celá plejáda pocitov. Niektoré z nich vedela identifikovať ako prekvapenie, nervozitu, potešenie, ale veľká väčšina z nich jej aj tak unikala. Pýtal sa prečo chce, aby bol jej priateľ? Tá otázka jej vyvolala na tvári jemný úsmev. Pretože sa jej Maels páčil, pretože sa pri ňom cítila uvoľnene a bola tu ešte celá kopa vecí, ktorú by pred ním teraz nepriznala. Ako inak by sa k nemu mohla priblížiť ak by nebola aspoň jeho priateľka? Takto mohla byť pri ňom a nikto by to nepovažoval za zvláštne a dokonca ani on nie. Ale potom ju napadlo ešte niečo. Čo ak sa za ňu Maels predsa len niekde v kútiku duše hanbí? Mal predsa svoju povesť bláznivého chalana, ktorý nemá pred ničím rozpaky a očividne sa mu to páčilo. Ona bola navonok úplne iná aj keď v nej Maelsova blízkosť rozptyľovala hanblivosť. Teda až do okamihu kým nepoužil svoj hlboký hlas. Na tom budem musieť ešte popracovať, pretože keď to zistí veľmi ľahko ju prekukne zase on. * A prečo nie?* odvetila bezstarostnou protiotázkou a nechala sa Maelsom zatiahnuť naspäť do sály. Stačil jej jeden pohľad na to, aby zistila, že správy neboli nijako prehnané. Naozaj sa to už začalo a ona bola odrazu ostražitá. Všímala si ľudí okolo seba a keď v jej blízkosti niekto prešiel radšej sa pritisla bližšie k Maelsovi a len vykukovala spoza jeho chrbta. Všade lietalo perie a niekoľko sa jej ich prilepilo aj vlasy a biele šaty. * Tak aký je tvoj ďalší diabolský plán?* opýtala sa ho a neveriacky sledovala dvojicu zvláštne prelepených chalanov. Zrejme do seba narazili chrbtami a náhle jej pripomenuli tie ploské červené chrobáčiky, čo chodili spojené presne takým istým spôsobom akoby spolu zrástli zadočkami. A potom si všimla ako sa ich smerom približuje nejaké dievča. Nepoznala ju, ale bola nádherná a blížila sa s roztiahnutou náručou priamo k Maelsovi. Mey teda musela konať rýchlo. Vymanila si ruku z jeho zovretia a postavila sa pred neho tak, že mu chrbtom oprela o hruď pričom si ruky prekrížila na hrudi. Dievčina sa zarazila a pretože vôbec nemala v úmysle nalepiť sa na drobnú tmavovlásku rýchlo zmenila smer. Až potom sa Mey znovu obrátila k Maelsovi a len tak mimochodom prehodila vysvetlenie svojho správania.* Nevyzerala veľmi sympaticky. * snažila sa tváriť povznesene.* To priatelia robia. Povedia ti, keď sa k tebe niekto nehodí.* mávla rukou a radšej sa znovu obrátila do sály. Zatiaľ sa k nim nikto iný nepriblížil. Mey si to ani neuvedomila, ale na perách jej pohrával slabý spokojný úsmev.*

Kala

Tak ja som mrška? Veď ty si sa chcel hrať na mačičku nie ja!*Rozosmiala sa, no stále sa skrývala pekne pred jeho dosahom a vdychovala jeho teraz viac menej ovocnú vôňu. Na tú lavičku nemala čo povedať, v podstate ona by to urobila už dávno, lebo držať niekoho takto v náručí musel byť zaberák na paprčky. A ešte pre takú krehkú osôbku...* Aj ti to mám uľahčiť? *Zdvihla vysmiatu tvár pozrela mu do očí, pohýbajúc nohami aby vedel načo naráža.* Hmm...alebo ked tak rozmýšľam, nezaslúžiš si, takže nie! *Zachichotala sa a i naďalej si provokačne kývkala nohami, nedbajú nato, žeby ich mala omotať okolo neho nech sa mu ide lepšie. Čo tam potom, nech sa trošku potrápi, veď jej bolo v jeho náručí úžasne. Nepochybne by si zvykla. Akurát ku cti jej moc neslúžilo, že sa tak pokojne „objíma“ s neznámym chalanom v prvý deň svojho príchodu. No čo už, aj to sa stáva. V tejto chvíli sa nemohla sťažovať, ako tak preletela pohľadom po ostatných, tiež na tom boli kadejako. Niekto sa zalepil pri poskakovaní, dokonca niekde zazrela dvoch chalanov čo boli zlepený zadkami k sebe a musela sa začať naozaj silno smiať, niektorí to využili, ako tak hľadela na jedného čo držal akési dievča za zadok, jednoducho, vyzeralo to tam všade veľmi povážlivo.* To tu asi potom ktovie ako nevaria keď sa ním radšej obhadzujete *Vycerila zelené zúbky, no bola si istá že ak niečo také pri stoloch uvidí, nebude dbať nato čo ma na tanieri a hodí to tiež. Veď, sranda musí byť, no nie? Jeho vážny hlas ale upútal jej pozornosť, na pár sekúnd sa dokonca prestala usmievať a vážne si prehliadla jeho tvár čakala. No jeho slová ju trochu vydesili.* Čože? Len mi nehovor že ten tvoj Maels nás prilepil niečím čo do rána nezmizne! Veď určite máme zajtra školu a takto tam nemôžeme ísť...prvá hodina a mňa už stihnú vyraziť...* Nie, to nebolo možné a on si z nej určite len uťahoval. Radšej sa úchýlila pekne k jeho krku, keď zacítila na tom svojom jeho jazyk. Až sa tak vzpriamila. Telom jej prešla jasná reakcia a zježili sa jej hádam aj chlpy ktoré nemala.* Hej! Toto už je aké zneužívanie situácie! *Zvolala s kútikmi pier vytiahnutými vysoko. Toto jej nemohol robiť, lebo jej myšlienky a predstavy vedeli fungovať veľmi živo...Radšej zdvihla nohy aby sa mu predsa len lepšie kráčalo a pritúlila sa nazad.* Ako to vidíš s tým lepidlom? *Zasmiala sa. Už jej akosi neprišiel ani ten rozvrh a možnosť že to nezlezie ako problém. Nikdy sa ničím čo nestálo zato dlho netrápila a robiť si vrásky kvôli tomuto? No to určite. Nejako bolo, nejako bude.*



Taliah Nura

*Z jej odpovede tak trochu súdil, že netuší prečo prestala vidieť a preto sa jej to ani nepýtal. Zato rozmýšľal nad inými otázkami, ktoré sa mu po zvážení ale zdali nevhodné či už pre túto chvíľu, alebo preto, že nemala dôvod baviť sa s ním na túto tému. Bol predsa len cudzia osoba a nemusel vedieť všetko. No i tak to bolo nanič, nevidieť farby okolia. Boli krásne a niekedy i smutné, dokázali navodiť rôzne pocity. Niektoré nútili človeka usmievať sa, iné pridávali na depresii. Keby on žije v tme, asi by ho to ťahalo práve k podráždenosti. Ešteže mala tú žiaru, tá hádam mala príjemnú nedráždivú farbu.* Chápem, pevne verím že sa ti tá farba nezunuje, lebo to by bolo dosť blbé *Zasmial sa a len dúfal, že to nepochopí nejako zle ten jeho smiech. Nerád by, aby si myslel že sa jej smeje alebo niečo také, lebo to nebola pravda. Len nechcel aby sa cítila nejako zvláštne alebo si myslela, že teraz ju ide ľutovať alebo tak podobne.* To áno, a možno i spoľahlivejší radar! *Zasmial sa.* Už len takú nejakú kontrolku na teba namontovať a môžeš hlásiť všetko čo sa pohne. *Bola to naozaj krásna predstava, ako hlási niečo, čo ich „normálne“ oči nemohli zbadať.* To si mala potom naozaj skvelé, ja som sedel prvá raz na lodi tu na škole a je to skvelé, tiež by som to bral mať takto doma a ešte keď si tam mala toho pomocníka čo ťa priučil lietaniu, no komu lepšie. *A to nežartoval. Málokto mal také možnosti ako ona, každý kto sem išiel chcel vedieť lietať, no väčšina sa to učila až tu.*

/noo ved okkk ja som za každú srandu /