Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Maels

*Najlepšia odpoveď je protiotázka. Stará dobrá osvedčená metóda. Musel sa umsiať, lebo Mey asi bola prefíkanejšia než sa tvárila. Nedalo sa mu nesmiať sa nad tým. V Mey bolo očividne ukrytého viacej než dala ostatným vedieť. Doslova tichá voda. Presne tak ako sa patrí. Prečo nie? Pretože je to on. Jednoduchá odpoveď. Ale stačila by jej ako odpoveď? Nemal pocit, že áno. Nepôsobila tak, že by si to chcela rozmyslieť. Nemalo žiadne zmysel vysvetľovať jej prečo by si takú vec mala rozmyslieť. Ale možno by im to mohlo výjsť. So ženami sa nekamarátil, neskúsil to, možno by to šlo. Samé možno, ale aj tak sa to zdalo ako celkom zaujímavý nápad. Ale čo ak by im to nevyšlo? Čo ak to celé pokazí? Zničí Mey predstavu o ňom a to si nechcel vziať na triko. V sále však všetky myšlienky išli bokom. Nebol zlý nápad skúsiť to, tak to jednoducho nechal plávať.* Môj ďalší diabolský plán? Zalepiť ešte aspoň dvoch ľudí.* Uškrnul sa nepriznajúc koho má presne na mysli, však si to mohla aj domyslieť. Samozrejme, že hovoril o nich dvoch! Veď nemôžu zostať výnimkami. Hlavní aktéri a nezalepení? No to by bola hanba! Aj keby ich mal zalepiť dokopy! A keď sa nato takto díval, ani to nevyznelo zle. Možno by ani nebolo zlé schválne sa k nej prilepiť. Aspoň by od neho nemusela odháňať baby tak ako to urobila pred malým okamihom keď sa k nemu blížila tá... Tá s dlhými nohami? S tými roztiahnutými rukami vyzerala dosť zvláštne.* To vyznelo ako: Poď na moju chlpatú hruď!* Začal sa smiať, keď sa Mey k nemu obrátila a musel priznať, že nevyzerala naozaj sympaticky.* Čiže keď sa náhodou človek zamiluje, ale jeho partner sa nebude páčiť priateľom, tak sa s dotyčnou osobou rozíde, lebo neprešla testom priateľov?* Opýtal sa prekvapene, aj keď viac menej si ju doberal. Vedel, že Arutha by mu niečo také povedal, ale že takéto veci môže očakávať aj od Mey? To bola pre neho novinka. Ale nech sa nato díval akokoľvek, teraz sa musel sústrediť na zalepenie Mey. Nech sa díval ako chcel a hľadal niekoho vhodného, nemal pocit, že by sa tam našiel niekto sympatický. Asi preto, že dnes večer sa cítil natoľko sebeckým, že jej spoločnosť chcel mať iba pre seba.* Čo by si povedala nato, keby sme spolu strávili zvyšok večera?* zašepkal jej do ucha keď sa k nej naklonil odzadu. Rýchlo kým stála k nemu chrbtom z vrecka vytiahol lepidlo a naflieskal si ten bordel po predlaktiach. Rýchlo ju objal okolo pása. Neuvedomil si, že na seba uplietol bič, lebo musel byť mierne prikrčený, ale dlane mal voľné a ona mu teraz nemohla utiecť.* A už si len a len moja!* Zašepkal jej nadšene do ucha a veselo si ešte aj zatlieskal.*

Mey Small



Toto sa s tým predsa nedá porovnávať.* letmo prikývla hlavou akoby sama súhlasila s tým, čo práve povedala. Jednoducho to dievča sa jej nepáčilo hoci bolo navonok také pekné. Čo by s ňou Maels robil? Rozprával sa? Asi nie a ona to poznala, pretože bola dievča. Mala teda akýsi šiesty zmysel na rozpoznanie toho o čo druhým ženám ide. Tak zvláštne im to svietilo z očí a z úsmevu a z toho ako...veď ona na ňu žiarlila! Ale prekvapujúcejšia bola skutočnosť, že keby sa to isté malo stať znovu ani tentoraz by nezostala stáť za Maelsovým chrbtom. „Ktovie čo si to dal za liek, mohol by byť stále trochu opitý a potom urobiť nejakú hlúposť. V podstate som ho zachránila.“ Napriek tomu aký vnútorný presviedčací monológ so sebou viedla už v tom okamihu vedela, že sa mýli. Maels rozprával rozumne hoci ju len podpichoval. Samozrejme žiadny test priateľstva, pretože keby to málo záležať len na nej...* Čo to...?* po tej otázke mala chuť ihneď sa obrátiť, ale bolo neskoro. Maelsove ruky ju držali okolo pása a už sa nepohli. Nie preto, že by nechceli, ale preto, že nemohli.* Lepidlo.* vydýchla prekvapene a pretože to bola jej jediná možnosť ako sa Maelsovi pozrieť do tváre obrátila hlavu a mierne ju naklonila.* Ty si mal jedno celý čas pri sebe.* obvinila ho s prižmúrenými očami a snažila sa tým zamaskovať vlastnú nervozitu. Už po druhýkrát v ten deň boli k sebe prilepený a ona znovu vnímala jeho telo na svojom tele. Nebolo to také isté ako pri tancovaní, pretože vtedy sa mohla aspoň trošku odtiahnuť, keď jej zostalo priveľmi horúco, ale teraz nemohla. Možno keď bude znovu pri ňom tak blízko začne postupne strácať súdnosť ako vtedy, keď jej siahol do výstrihu a nabral si z neho farbu. A jeho nadšené slová o tom, že je jeho. Takmer po nich zastonala a bola len rada, že nepoužil svoj hodvábny hlas. Zrádzalo ju vlastné telo a hanblivosť naň už nemala taký vplyv ako na začiatku.* To lepidlo je len na šatách. Vlastne nie!* Jej šaty! Jednoduché biele šaty utkané zo vzdušnej látky. Látka sa navlhčí a bude takmer ako nahá.* Čo budeme teraz robiť?* bola to len taká malá rečníčka otázka. Popravde do toho nemala pliesť množné číslo, pretože Males už niečo urobil a ona bola tá, ktorá to chcela vziať späť. Najlepšie skôr ako sa niečo stane. Niečo čomu by sa nemusela brániť, pretože už sama sebe v Maelsovej blízkosti nemohla veriť. Aspoň nie vtedy, keď pri každom nádychu cítila jeho hruď na svojom chrbte a jeho ruky okolo pása.*

Arutha

*samozrejme že čakal kým mu to uľahčí. Ale očividne o to sprvu nemala žiaden záujem, lebo začala si nožkami kopkať viac a pritom kvalitne sťažovať podmienky chôdze. Vôbec to nebolo od nej pekné! Mala by sa mladá slečna hanbiť! Veď on jej to vráti! Tým si mohla byť istá.* Aspoň že nevyzeráme spolu nejak komicky. Ako vidím sú tu aj horšie pozliepaní.* Uškrnul sa škodoradostne pri pohľade vôkol seba. O to väčšia škodoradosť ho pochytila pri jej náhlej panike ohľadne lepidla. On sa len pokojne usmial.* Poznám Maelsa priveľmi dobre, aby som bol taký a dúfal, že to lepidlo povolí samo, alebo to prejde naozaj rýchlo. Bolo by to priveľmi jednoduché na prehnane komplikovanú osobnosť. Takže preto by sme mohli začať počítať s variantom, že nás poriadne vydusí a nechá nás zalepených takto pekne pokope naozaj dlho.* O to dlhšie, keď ich uvidí ako krásne sa zalepili. Škodoradosť vždy bola Maelsovou druhou rukou. Úškrn na perách sa zmenil do diabolského smiechu.* Samozrejme, že môžem zneužívať situáciu! Hádam si si nemyslela, že budem poslušným chlapčekom!* Chlapčekom vôbec nie a už vonkoncom nie poslušným. Mala čakať, že bude trochu vystrájať. A keď KONEČNE omotala tie svoje nôžky okolo jeho, div sa mu nepodlomili kolená! Nech už sú konečne na lavičke, lebo zahynie. Aj keď na lavičke bude ešte horšie. Kala mu bude sedieť rovno v lone. Pri Tutanchamonovi čo sa to tu na mňa chystá! Už vedel že hormóny nedokáže udržať na uzde, ktoré si pomaly začínali hľadať cestu von. A tú napokon aj našli, keď Arutha otvoril ústa.* Nie je ti zima na ritku?* Naozaj to povedal! Hormóny z neho začínali hovoriť hlúposti. Ak však takáto vec bola pre Maelsa prirodzená ani len nechcel vedieť čo ten stvára keď ním plieskajú hormóny. ALe aj tak to nebola až taká blbá otázka. Mala minisukňu a keď sa konečne rozhodla uľahčiť mu cestu, tak jej asi muselo... tam.. fúkať, no. Posledných pár metrov k lavičke prešiel rýchlym krokom a s tlmeným výdychom si konečne sadol. Presne ako vedel. Kala mu sedela v lone a on naozaj musel zadržiavať akékoľvek zvukové prejavy.* Prisahám, že ak budeš robiť zle a zahniezdiš sa, tak to trpko oľutuješ.* Povedal pomedzi silno stisnuté zuby a preto sa rozhodol radšej vrátiť k lepidlu.* No vidím to tak, že sa ťa pýtam- Spíme u teba či u mňa?

Maels

*Musel uznať, že toto malo viacej nevýhod. Nemohol sa jej pozrieť dobre do očí, nemohol ju obťažovať, keďže voľné mal iba dlane a aj keby ju chcel pobozkať po imelom ako trepal tej skupinke nemohol by, lebo nemá krk ako žirafa. Ale na druhej strane, mohol ju obťažovať tak, že by ju bozkával a láskal na krku- to keby mu naozaj preplo a zmyslel by si že ju bude zvádzať. A aj keď sa poobzeral vôkol seba a videl, že niektorí sú naozaj komicky zalepení, oni na tom boli naozaj dobre. Bol k nej privinutý a naozaj to nebolo nepohodlné. Nie ako Arutha s tou malou. Keď ich zazrel v diaľke prechádzať div nevybuchol v hurónsky smiech. Ale jeho pozornosť vždy upútala späť Mey a tak keď už videl aj Aruthu, opäť sa sústredil iba na ňu. Pár krokov vpred a boli na parkete. Práve začala hrať pomalá pieseň https://www.youtube.com/watch?v=qNqQC7R_Me4 a Maels sa sklonil k jej uchu.* Počúvaj slová, je to výstižné. Ty si Atlantik, Bauky.* Zdalo sa mu to, alebo fakt jeho slová začínali smrdieť romantikou? Možno tá zázračná ampulka nevyplavila ten alkohol z neho. Jeho boky sa začali hýbať v pomalom rytme splývajúc s tými jej a on mal celý čas zatvorené oči a hlavu položenú na jej ramene. Takto sa asi priatelia nesprávajú, či?* Čo budeme robiť? Čo keby si mi pre začiatok chytila ruky?* šepol s perami pri jej uchu a zamával voľnými prstíkmi vo vzduchu. Prilepil sa k nej iba predlaktiami, nie dlaňami. Nato ešte myslel, aby ich mohol ešte využiť, či zneužiť.* A nehovor o šatách a lepidle, lebo v tom prípade ti začnem hovoriť aké mám predstavy keď niečo také spomenieš, Bauky.* Ak sa chcela pri ňom vyzliecť, asi by skolaboval od vzrušenia a keby sa mali ísť kúpať? Mohla zabudnúť na fakt, že by ju bol vzal k nejakej vode. Povedal, že už je len jeho a deň ešte neskončil a nepustí ju ani zajtra. Možno ráno, ak veľmi pekne poprosí. Aj keď ak si dobre pamätal pokyny na tomto lepidle, bolo tam napísané, že sa rozpadne približn epo piatich hodinách. Ale ako poznal takéto pokyny, nikdy to nebolo presne päť hodín. Väčšinou to bolo viacej. No a čo! Buď spolu takto vydržia až do rána, alebo sa jednoducho takto uložia spať a keď sa ráno zobudia možno už budú odlepení. Ale fakt mu vŕtala taká otázka..* Robia toto priatelia?

Ema

Ema Radar. To sa bude vynímať tu na škole až prídu nato čo viem. Ma určite budú zneužívať na prelety nebezpečným prostredím a ja začnem vždy splašene pípať až uvidím hviezdny prach priveľmi nebezpečný pre prelet loďou.*Tá predstava bola naozaj komická a neubránila sa smiechu ani keby chcela.* Nevedela som, že tu chodia aj takí čo ešte nikdy neleteli. Myslela som, že väčšina sú už všetko piloti začiatočníci. Povedz mi prečo si potom išiel sem, ak si ešte nikdy neletel?* Akosi tomu nerozumela. Ona presne z toho dôvodu aj v poslednom čase častejšie lietala. Vždy tam bolo čo dolaďovať, ale naozaj si myslela, že všetko to budú začiatočníci, ktorí už kedysi leteli. No jej myseľ sa ešte vrátila k slovám o farbe a jej vnímaní. Usmiala sa.* Máš pravdu, ale myslím, že tá farba sa mi nezunuje nikdy.* Povedala to takým zamilovaným hlasom, akoby bola naozaj rada že je slepá a vidí takto. Popravde bola rada aspoň zato čo mala. Iní nevideli ani len túto žiaru, takže mala naozaj dosť, aj keď mala o niečo menej.* Vieš tá farba je pre mňa ako maják. Pripomína mi, že nie som úplne slepá, že na niečo to mám a mala by som byť zato vďačná.* Odmlčala sa, lebo sa opäť otočila chrbtom k nemu a porozhliadala sa po Provinciách.* A ja som aj vďačná.* Možno keď bola malá tomu nerozumela. Všetko pochopila až keď prvýkrát sadla do lode a Thomas ju vzal hore. Až vtedy naplno pochopila význam daru, ktorý mala. Nie, nebol to defekt, nebolo to prekliatie, ale bol to krásny dar, trochu svojský, ale aj tak krásny.* To ako vidím, v tej farbe... Nejak tak si predstavujem východ slnka. Ako keď cítiš na lícach jeho slnečné lúče, keď vychádzajú spoza obzoru a pritom nemusíš mať otvorené oči. AKoby ťa láskal svojim dotykom a ubezpečil ťa, že ďalší deň začína. Presne takto ja vnímam farbu ktorou vidím obrysy okolitého sveta. Stále mi pripomína, každé ráno keď sa zobudím, že ešte stále "vidím" a ešte stále som výnimočná.* Zmĺkla a neodvážila sa otočiť tvárou k nemu. Asi to prehnala.* Dáva to zmysel?* Pípla v obavách, že ju bude považovať za cvoka, čo utiekol z blázinca a psychotestmi prešla ako skrytý sociopat.*

Kala

*Tak tak, mimimálne neboli taký komický a tiež, nebolo to také nepohodlné ako pre niektorých jedincov. Keby sa ona zlepí k niekomu zadkom, asi by sa najprv ušťala od smiechu a potom silno rozmýšľala čo s tým. Ale v podstate tým dvom stačilo vyzliecť gate, zlepili sa predsa len oblečením. No ona a Arutho? Pekne kožou, takže u nich to tak poľahky nepôjde. Nič to, veď ono sa to určite odlepí, aspoň tak si navrávala Kala v hlave. Ale on si to zjavne nemyslel a veľmi rýchlo jej ozrejmil myslenie a správanie Maelsa.* To chce nechať všetkých týchto...aj tie skupinky, polepených celú noc? *Až taký „zákerný“ plán zase nečakala. Na druhej strane, mnohým to nepochybne vyhovovalo a možno i on sa prilepil na to mladé dievča s ktorým tancoval a Aruthovi sa to zdalo akési...divné? Vlastne, Kala bola so svojou prilepenou spoločnosťou tiež spokojná a nemenila by. I napriek tomu, že teda nebol práve poslušný chlapček, keď ho tak mala citovať.* Hmm...no nie, ale že sa takto hneď vrhneš na môj krk! Ja že som narazila na slušného chlapca a ty takto!*Podpichla ho a nechala sa niesť k tej lavičke, alebo kam to smerovali. Počas tohto smerovania si ale uvedomila, ako zle si vybrala keď si obliekla sukňu a ešte tak krátku sukňu. Akosi pri obliekaní naozaj nepočítala s tým, že sa okolo niekoho bude musieť obviť nohami a dostať sa tak blízko k....až ju obliala horúčava pri tých myšlienkach. Asi bolo naivné domnievať sa, že on si niečo také nevšimol a ako naschvál sa o niekoľko sekúnd aj ozval k tejto téme.* Chceš ju snáď zohriať? *Vyšlo jej z úst prvé čo jej napadlo, ani nad tým nestihla pouvažovať. Hanbu nad tým čo to vyhŕkla sa snažila zakryť trochu nervóznym smiechom a keby má byť úprimná, nie nebola jej na ňu zima. Bolo jej tak horúco od tých líc, že zima nehrozila aspoň dva dni do budúcnosti.* Ale inak nie je. *Doplnila a radšej iba ostala niekde pri jeho krku pekne v objatí, aby nevidela ako sa za ten čas tvári. Bola zvedavá, no vedela, že ešte uvidí jeho tvár, keď sa usadia. Teda keď sa usadí on a ona ostane sedieť v jeho...lone. Fantázia zapracovala skôr než sa do tej chvíle dostali a ona si uvedomila, že tá minisukňa je vážne nahovno. Ešteže on má nohavice. Veď to už ako málo látky bude medzi nimi? No a ten okamih nastal a ona si zahryzla do pery, radšej. Ani sa nepohla, len ostala tak ako si sadol a ona s ním. Bola napnutá ako pružina a čoraz viac si uvedomovala, ako ju jej prekliata fantázia zrádza. Ona nebola žiadne neviniatko aby nevedela, čo si môže myslieť on, čo sa mu možno deje v nohaviciach, ale prekvapilo ju, že to vyslovil i nahlas. Zdvihla hlavu a s jemným úsmevom a stále červenou tvárou mu tentoraz zle teda robiť nešla.* Myslím, že ja teraz budem za dobrú a poslušnú...a...čo? Spíme? *Jeho posledná veta ju už zaklincovala a v prvom okamihu nevedela čo mu má vlastne povedať. Ona s ním predsa nemohla spať v posteli, veď hádam ani nezaspí z toľkých nervov a myšlienok, ktoré jej prúdili hlavou.* Ehm...u mňa. *Ako sa strašne hanbila. Nebola schopná poriadne mu pozrieť ani do očí. Veď ona z neho bola nervózna odkedy sa pri nich zjavil, nieto teraz keď len v sukni sedela obkročmo na ňom a keď vedela, že budú nocovať v jednej posteli.*

Arutha

*Na tvári mu zase zahral ten diabolský úškrn.* Presne si to vystihla. Maels presne to plánuje. Možno ráno sa nájdu na verejných nástenkách popisy ako sa odlepiť, možno až okolo obeda, keď sa bude mať ísť z obedu, ale neboj sa, potrápi nás naozaj dlho.* Nehovorili o tom, výhradne nato mal Maels svojich ľudí a tých nikdy neprezradil. Sám ani netušil kde ich splašil. Nikdy sa s nimi nerozprával na chodbách, nechodieval na čudné stretnutia, ani nič podobné. Určite ich nejako pospájal všetkých cez iPhone, prípadne cez sieť. Typický on. Nikdy neprezrádzal tajomstvá šéfkuchára, dokonca sa v tom tajomne naozaj vyžíval. Preto si bol teraz arutha istý, že bude musieť s Kalou nocovať. Tá myšlienka nebola vôbec zlá! Celkom sa mu pozdávala skutočnosť stráviť s ňou noc. Trochu sa mu nehodila skutočnosť, že sú zalepení, ale aj tak to bolo moc lákavé. A už sa nevedel dočkať kedy sa dotrepú do izby. Veď ona ešte pozná aký je on čertíček. Strávil s ňou iba pár hodín, pár chvíľ, ale to dievča sa postaralo o jeho záujem, dokázala aby bol stále sústredený na ňu, aby nemal nutkanie od nej odísť, ani niekoho k nim prizvať. Bol rád sám s ňou a páčilo sa mu to. Preto teraz v duchu Maelsovi vlastne ďakoval. Ten prašivý pes ani nevedel koľko dobra tým hlúpym lepom narobil.* Hmm.... Zohriať? Porozmýšľam nad tým.* P/ovedal vážnym hlasom sám sa pod ňou mierne zahemžiac. Nemal to robiť. Naozaj nemal, ale to si uvedomil až príliš neskoro. Rýchlo zaháňajúc bláznivé pocity do úzadia sa poobzeral vôkol seba v snahe nájsť pevný bod, ktorý by ho rozptýlil. Ona chcela byť poslušná a pritom to sám prepískol. Bolo mu to treba?* Fajn, u teba.* Hlesol stískajúc zuby dokopy snažiac sa nedať najavo ako moc zle urobil keď sa pod ňou zahniezdil. Bolo aj jej tak zvláštne?* Máme zaujímavé spoznávanie sa, čo povieš?* Áno, snažil sa odviesť pozornosť iným smerom, ešte stále. A dúfal, že touto témou sa mu to podarí. Ale keď sa nato tak díval, bola to pravda. Kto sa zoznamuje takýmto intímnym spôsobom.* Poznáme sa iba pár hodín a už sa po sebe lepíme. A to doslova.* Tá skutočnosť ho mierne rozosmiala. Naozaj sa lepili. Aj vďaka lepidlu.*

Taliah Nura

*Smial sa s ňou. Ema si viditeľne veľmi rýchlo vyslúži prezývku, len čo sa o tomto niekto dopočuje. Od neho to teda počuť nebudú, no na tejto škole sa nič neudrží v tajnosti dlho. Každý hneď vie o nových zaujímavých párikoch, vrátane tých čo vznikajú medzi saladinmi, každý hneď vie, keď niekto zažije nejaký trapas. Ema sa tomuto určite nevyhne, nech sa bude snažiť akokoľvek.* Ema Radar. Tak ťa budú onedlho volať tvoji spolužiaci a veru i ostatný. Na tejto škole sa nedá udržať v tajnosti nič, čo vyslovíš nahlas. Teda niežeby som ja sa chystal rozprávať, ale proste tu čo sa šuchne, to sa šíri.*No na druhej strane, novinky tu boli na bežnom poriadku, takže žiadna senzácia nemala pozornosť priveľmi dlho. Jej prekvapený výraz ohľadom lietania ho pobavil a donútil zaspomínať na ani nie tak dávne časy.* Ver mi, aj na najslávnejšej Telarionskej lodi vznikajú noví piloti, čo nikdy predtým v niečom nesedeli. A prečo som sem šiel? Nemusel som lietať aby som vedel že to bude úžasné. Tam z kade pochádzam som často krát mal možnosť vidieť lietať nám čosi nad hlavami a vždy som si predstavoval, aké to musí byť úžasné, byť tam hore, sám, voľný a nespútaný. Mať tam svoj pokoj, myslieť len na let. A to boli len oblaky, nieto vesmír. Pozoroval som ich a prial som si byť na ich mieste...no a tak som si podal prihlášku sem a ten pocit bol ešte lepší, než som si predstavoval. Vedela si že neskôr sa chodí na niektoré lode na také...hmm...taká prax ak sa to tá tak nazvať? * Spýtal sa jej zvedavo. On to napríklad netušil. Jasné, najprv sa lieta na simulátoroch, prax, to je budúcnosť, nič pre úplných nováčikov, no nebolo to tak vzdialené. So záujmom počúval jej rozprávanie o farbe, slnku a o tom že je vďačná i za to čo má a ani si neuvedomoval, ako sa na ňu nežne usmieval. Nie pobavene, nie s úškrnom, bol to zamyslený úsmev pochopenia, i keď to naozaj pochopiť asi nemohol nikdy tak ako ona. No chápal čo mu chcela tým všetkým povedať a bolo úžasné ako to prijala. Niekto by sa vzdal, niekto preklínal osud a svoje oči a niekto ako ona bol vďačný.* Páči sa m i ako to berieš a že to berieš ako dar a nebojíš sa ísť za niečím, čo ťa baví. *Nič vživote nebola skutočná prekážka, stačilo len chcieť, napríklad tak ako Ema. Ema Radar.*

Query Satho





*Zariadil už všetko potrebné a stačilo vykonať posledné. Kráčal popod vysoké kamenné oblúky chodby, ktorá po jednej strane ponúkala výhľad na prázdne nádvorie uzavreté zo všetkých strán rovnakými oblúkovitými priečeliami. Stmievalo sa naozaj rýchlo a po pár minútach všetky tiene splynuli v jeden súvislý pás tmy.
Urobil ešte pár krokov. Ich ozvena sa osamote niesla priestorom no potom náhle zastal, pretože pár metrov pred ním vystúpila spoza výklenku nízka postava. Muž bol od hlavy po päty zahalený v plášti a pohyboval sa nehlučne ako prelud. Ruky mal strčené v širokých rukávoch ako uctievač Hari a keď k nemu Query podišiel na okamih vytiahol pravé predlaktie a ukázal mu tetovanie. Query urobil to isté a keď mužov pohľad spočinul na rovnakom vinutom znamení aké mal aj on spokojne pokýval hlavou. Kapucňa sa mu pritom trochu zošuchla z tváre a odhalila nezvyčajne bledú tvár. Starec mal vráskavú pokožku a na spánkoch vytetované staré symboly. Hlboko sa Querymu uklonil a podal mu tepané puzdro s tajným obsahom. Potom sa stratil tak rýchlo akoby sa rozplynul vo vzduchu a Query si s kamenným výrazom na tvári vložil puzdro do vnútorného vrecka na uniforme.


Keď sa o pár minút neskôr zjavil pred Nayarinými dverami bol oblečený celkom inak. Uniformu vymenil za pohodlnejší kabát, košeľu a nohavice, ktoré mu spodným lemom prekrývali pevnú obuv s hrubou podrážkou. Jednému však zostal verný. Aj tentoraz bol celý v čiernom a výraz na jeho tvári bol nečitateľný. Mačacie fialkové oči na okamih prižmúril akoby nad niečím sústredene uvažoval, ale potom natiahol ruku a párkrát zľahka zaklopal na dvere.*

Ema

*Ema Radar ako prezývka. Neznelo to až tak tragicky. Však to bolo celkom aj zábavné. Iba s nezáujmom mykla plecami.* Nech ma tak kľudne volajú. Myslím že to prežijem lepšie ako keby ma mali volať -tá slepá-. Radar znie omnoho krajšie.* Asi to neskôr povie aj Kale, aby nebola až tak prekvapená. Ale zatiaľ sa o tom nemali akosi k tomu, aby o tom prehovorili. Možno to Kalu nezaujímalo, ale Ema si skôr myslela, že Kala je jednou z tých, ktorí radšej počkajú kým sama o tom neprehovorí, lebo sa obávajú že by ju to mohlo uraziť. Nebol to zlý prístup, ale ona aj tak uprednostňovala keď sa niekto sám opýtal. Tak ako teraz Taliah. Preto mal u nej veľké plus a ona potrebu povedať mu to.* Veľmi si vážim, že si mal odvahu opýtať sa ma. Rozumiem, že niektorí sa nepýtajú lebo si myslia, že nemajú právo sa opýtať, ale ja si viacej vážim, keď niekto nato naberie odvahu.* Obrátila sa zase späť tvárou k nemu. Rada by vedela ako sa teraz tvári. Naozaj by to chcela vedieť, ale žiaľ to nebolo možné. Nie takto. Preto myšlienky na jeho výraz v tvári pekne zatlačila do úzadia.* Asi si naozaj po tom túžil, keď si napokon tu. Ale to je dobré. Mňa sem mama nechcela pustiť. Otec bol neutrálny, bol si istý, že sa sklamem a mama sa o mňa vždy prehnane bála. Jediný kto mi pomáhal bol ten otcov pomocník. Aj vďaka nemu som su mohla zalietať. A keď som zistila, že to pôjde, len to bude chcieť tréning, už ma nič nemohlo zastaviť. Akurát tak nespravené skúšky.* A tých sa bála ako čert svätenej vody. Keby nebola uspela, zlomilo by jej to srdce.* Ale mýliš sa ak si myslíš, že sa nebojím. Lebo ja sa bojím a strašne. Bála som sa testov a teraz sa bojím všetkého čo ma čaká. Možno som prihlúpa, že tak veľa riskujem a som ochotná podstúpiť zistenie, že možno nato nie som, že nestačím. Ale keď som tu... Urobím všetko preto aby bolo dobre.

Kala

*A že ona bola švihlá! No to určite, pri tom Maelsovi bola krotká ako baránok a nie šialenec na úteku z blázninca. Ktovie ako Maels prešiel psychotestami. Alebo ich predtým nebolo treba a na základe jeho osoby ich radšej začali vyžadovať?* Ale to už je aká bieda keď neprezradí vlastnému spolubývajúcemu aké plány chystá a ako sa z jeho sietí vymotať *Keď tak ale uvažovala, asi by si to tiež nechala pre seba, nech je trošku srandy a nech sa pobaví. Veď sa vždy hovorilo, škodoradosť, najlepšia radosť. Aká škoda že bola Ema preč. Možno by sa k niekomu pekne krásne prilepila. Možno k nejakému čo by z nej vyhnal tú nervozitu z toho seladina, čo z neho bola tak namäkko. Vedela že ak ich bude učiť, tak si neodpustí nejakú tú poznámku, no zároveň vedela, že si zato vyslúži poznámky práve ohľadom Arutha. Veď sa pekne pred Emou vyfarbila, aká z neho bola a je vyhúkaná. No teraz naozaj nebol čas zamýšľať sa nad Emou, takže ju pekne vyhnala do inej časti svojej hlavy a venovala sa Aruthovi. Nemal presne ako zahriať jej zadok, na ktorý jej aj tak zima nebolo, to by musel mať ručičky nižšie, čo našťastie nemal. To by už bolo len zalepenie.* Mne hovorí nech sa nehmýrim a aha ho! *No možno na to nemala poukazovať, no ale čo už, už to vyslovila.* Vieš že v sukni si všimnem a pocítim každý...no všetko...*Čo najjemnejšie sa pohla aby ostala sedieť a mala možnosť dívať sa na neho a nebola skrytá niekde pri jeho krku, i keď, jej sa tam páčilo.* No to áno, až sa bojím čo si o mne myslíš. *Veru, bolo to veľmi zaujímavé spoznávanie. Za iných okolností by to takto určite nevyzeralo, síce ona bola bláznivá, no sex na jednu noc nehrozil, ani nič podobné. Už len preto že to neznášala u istých slečien zo školy ktorú navštevovala. Teraz to však vyzeralo kadejako, tak ktovie čo si o nej Arutha mohol myslieť. Veď ju nepoznal, ona jeho vlastne tiež nie, ale, pekne sa na seba lepili.* To áno, ale má to svoje výhody, aspoň môžem vyskúšať tú tvoju mackovskú náruč *Zachichotala sa a bez toho aby si to uvedomila či to spravila naschvál sa jemne zahniezdila, vždy bola neposedná.*

Arutha

Čo by to bolo za srandu, keby mi prezradil svoje triky? Však to chystal aj pre moje potešenie, tak by mi hádam nehovoril čo si nachystal.* Sám by to ani nechcel vedieť. Celkom sa tešil na dnešný večer a to čím Maels plánoval zase raz prekvapiť. A aspoň jeho to všetko prekvapilo. A naozaj milo. Nie síce až tak milo, lebo bol prilepený, ale keby sa bol prilepil napríklad k Yorimu, tak by ešte Maels počítal zuby. To by mu ešte spočítal, ale keďže sa prilepil naozaj dobre, bol spokojný s tým čo všetko ten blázon zase vyviedol. A bolo mu jedno, že vyzeral ako starší žiak, ktorý ide po žabke, aby si s ňou hneď vrzol a potom ju odkopol. Akoby si mal pripoísať na lisť ďalšiu obeť. On vedel aká bola pravda a nič také neplánoval, aj keď..* Prisahám, že ak sa budeš hemžiť, tak ťa znásilním a bude mi jedno, že najprv niekoho poprosím o to, aby mi rozopol nohavice a tebe dal spodné prádlo no.... bokom!* Zahromžil, no akonáhle to povedal sa naozaj začal vážne smiať. Bola to naozaj komická predstava, že by sa niečo takéto bolo stalo.Aj keď to naozaj nehrozilo, bol by rád, keby Kala obmedzila svoje vrtošivé pohyby.* A práve preto, že cítiš všetko, bol by som rád, keby sme sa vyhli trápnej chvíľke, keď by so mnou začali plieskať hormóny.* Dodal, keď už sa uľkdunil a nielen zo smiechu, ale aj z toho jej pohybu, ktorý vyzeral tak spontánne, ale na tom nič nemenil fakt, že jemu to robilo síce príjemne dobre, ale bol by radšej keby v inej situácii a nie v prvý deň ich stretnutia.* Nič zlé si o tebe nemyslím, Kala. Nezabúdaj, že to ja som ťa vzal do náruče a čo následovalo potom sme nemohli ani jeden čakať. Takže nemaj žiadne obavy. To ja som tu ten buran, čo má nejaké narážky a je vysoká pravdepodobnosť, že čoskoro to nielen budeš počuť, ale aj zacítiš.* Naozaj nechýbalo veľa. Cítil, že ak sa Kala neukľudní a ani on, čoskoro nastane trápna chvíľka. Asi sa v tom momente bude červenať, že aj tá zelená farba z jeho líc opadne a jeho líca budú ako dve semafory.* Ale povedz, páči sa ti moja mackovská náruč, teda?

Shaine X

*Skutočne chcela Ashiete za jej diskrétnosť ublížiť. Prudko chytila priateľku za lakeť a dvíhala ju zo zeme. Obidve to dnes pohnojili. Obidve. Ona ako správna sebecká osoba to všetko s chuťou hádzala na spolubývajúcu. Ustráchane sledovala jeho pohyby smerujúce k nej. Keby mala ulitu, bola by sa do nej schovala pred jeho výškou, pred ním samotným. Lenže z tejto situácie úniku nebolo. Teraz keď si aj bez námahy zistil jej meno. Avšak nikdy by sa v nej nenaškrabal ani kúsok odvahy na to, aby predpovedala tú drzosť, ktroou jej pošpiniil tvár. Žltá farba čvachtavo spočinula na jej tvári. Uškrnula sa, nebyť toho, žeby aj tak cez farbu nevidel jej hrdé kútiky. Meno jje vyslovil s neuveriteĺným chladom. Cítila ten chlad aj na chrbte. Tento si teda nedá pokoj, kým nespacifikuje celú akadémiu. Určite dostane vyznamenanie. Posledné slová ju zaboleli na duśi. ona sa nikomu z cesty pratať nemieni. Ona rada druhým cestu hatí. Otočila sa za ním a sledovala jeho útek do davu. Nahnevaný pohĺad prešiel na Ashietu, ktorej ani trochu neverila ten nevinný pohľad.*

Ashieta

*Sklamanie Maelsa bola tak intímna záležitosť, že mu to musela povedať osobne. Ani smajlík v správe by nevedel opísať jej sklamanie. Mala chuť Yoriho dokopať, za jeho žalúdok. Asi sa sním porozpráva, no hrozí, že to bude počuť aj samotný Yori, nie len žalúdok. Chcela sa rozbehnúť k miestu, kde pravdepodobne zazrela Maelsa, ale v tú sekundu sa miestnosťou rozľahlo perie. Aj cezeň pokrcovala v prechode, no akosi ťažko. Až teraz zbadala, že za sebou vláči aj Shaine prilepenú o jej lakeť.* Sleduješ ma? *Prižmúrila oči. Potrobvala vyzerať nenápadne. Ignorovala Shainino nadvihnuté obočie. Sú dôležitejšie veci než nepochopenie jej slov. Rozbehla sa do davu v úmysle striasť sa priateĺky, ale sila lepidla nepovolila. Ťahala ju za sebou a Shaine s hlasnými výkrikmi a nadávkami naďalej prenasledovala jej kroky.* Nemusíš sa o mňa báť, dám si na seba pozor a teraz odíď. *Pozrela Shaine do očí a chytila záchvat smiechu pre jej výzor. Shaine pokrútila hlavou.* Nevyzeráš o nič lepšie. *Musela stíchnuť po nápore týchto slov. Okamžite sa jej dostali pod kožu. Mlčky vykročila za Maelsom stojacim neďaleko s...Mey? To hádam nie. Vyzerala skutočne dobre. Predrala sa k nim. Shaine ju tento raz nasledovala dobrovoľne. Zaklipkala oćami a kľakla si pred neho. Ignorovala narúśanie ich romantickej atmosféry.* Prepáč Maels, pohnojila som to. Yori sa neposral, ani nikoho neovracal. Len tuho zaspal a zblízka sa zoznámil s mojím výstrihom. *Nebola na to vôbec hrdá. Sklonila hlavu k zemi. Fanatická zapálenosť z nej po každom neúspechu vyprchala do ovzdušia. Žeby jej ju niekto kradol? Mala by sa poobzerať po okolí. Hádam nájde zopár svedkov pre obhajobu vlastnej mysle.*

Mey Small



*Netušila ako dlho vydrží tajiť svoje pocity pred Maelsom, ale bolo jej jasné, že po všetkých tých dotykoch, šepkaných slovíčkach a teple jeho tela, keď sa pri tanci zľahka obtierala o jeho stehná, to nevydrží ani hodinu. Už teraz si hrýzla do pery a snažila sa ovládnuť tie neznáme pocity striedajúceho sa chvenia a horúčosti, ktoré sa ňou vo vlnách prelievali a zakaždým ju zanechávali čoraz slabšiu a malátnejšiu. Nech to malo znamenať čokoľvek mala chuť podvoliť sa tým vzrušujúcim pocitom a zároveň sa toho desila, pretože nikdy nič také silné a intímne nezažila. Chytila Malesa za ruky tak ako to od nej chcel a so zavretými očami mierne sklonila hlavu.* Myslíš priateľstvo, v ktorom je jeden muž a druhý žena? Ja...asi nie. Teda neviem, nemám žiadneho priateľa ako si ty.* odmlčala sa a zodvihla hlavu práve včas, aby si všimla ako sa k ním blíži Ashieta so Shaine. Až keď stáli blízko nich uvedomila si, že sa jedna bez druhej nemôžu pohnúť, lebo tak ako väčšina prítomných aj ony dve „sadli na lep“. Obe pozdravila a k tomu pridala rozpačitý úsmev, ale Maelsovej ruky sa nepustila. Pohľadom striedavo hľadela raz na Ashietinu krásnu tvár s jemnou pleťou a veľkými prosebnosťou naplnenými očami a Shaine, o nič menej peknú, ktorá však nevyzerala práve nadšene. Boli presne tým typom dievčat, ktorým sa snažila vyhnúť, pretože sa v ich spoločnosti cítila ako piate koleso na voze. Už veľakrát rozmýšľala aké sú asi v skutočnosti, ale dosiaľ nenabrala odvahu, aby s nimi hovorila aj inokedy než pri výcviku. A teraz Ashieta spomínala Yoriho a niečo o tom ako mu malo prísť zle. Obrátila tvár k Malesovi a podozrievavo prižmúrila oči.* Males, čo to má znamenať?

Nayaree Rezisté

*Oči rozlepila únavou len desať minút pred dohodnutým časom. Teraz by celé jej vnútro mala zaplaviť panika. Mala by si nadávať, že nevyzerá k svetu. To sa však v jej povahe nepísalo. Nikdy si s ničím nerobila starosti. Teda s pdoobnými vecami, pretože ak išlo o výučbu, vždy mala isté pochybnosti nad správnosťou svojich krokov. Komu čo chcela nahovárať. Úroveň jej študentov bola podpriemerne hrozná. Ako vźdy česť výnimkám. No aj tie výnimky boli len zrezané a dotlačené do toho, čomu azda nai nerozumeli. Ešte pár minút si lámala hlavu podobnými nezmyslami. Pokým jej do očí neudrela šestka na hodinách. Šestka stojaca na poste minút. Doslova jej odpočítavala zvyšní čas. Doslova jej to vydela na tvári. Lenže kto by zazlieval hodinám, že odratávajú čas? Na to tu boli. Upozorňovať osoby, ako ona. Vybĺakovať miestnosťou:nestíhate! Prekonaal nevôľu a zdvihla svoj zadok z postele. Prešla ku skrini vedĺa postele a otovrila posúvne dvere. Zrak jej spočinul na úhĺadne zloženom oblečení. V druhej polovici skrine vládli šaty. Ale v skutočnosti až tak nevládli, keďźe ich tam bolo sotva na prsty dvoch rúk. Skutočne jej zišiel na um variant nahoty. Neobl by pobúrený? Azda natešený. Alebo nečitateľne neutrálny. Týmto slovám dávali význam len gestá a mimika jeho tváre. Rukou sihla po jednoduché ćierne šaty až po zem s hlbokým výstrihom. Zaviazala si ich okolo krku. Na oku ju pošteklil odraz svetla od kamienkov vykladaných šatami. Boli usadené len okolo výstrihu. Mala rada jednoduchosť. Na plecia si prehodila jemný sveter z tej istej látky ako šaty, takže v skutočnosti by sa to sveter ani nazývať nemalo. Zablúdila k zrkadlu. Vlasy mala jemne pohodené na pleciach. Tak to aj ostane. Akurát včas zazneli údery na jej dvere. S úsmevom na perách a bez ďalších potrebných vecí dvere otvorila a vyšla von. Ani nepotrebovala zastať vo dverách a presvedčiť sa, že je to on. Bol to on. Preskúmala ho pohľadom a potom dvere za sebou starostlivo zabuchla.* Tak? Kam ideme? *Snažila sa z neho vypáčiť aspoń niečo.

Kala

Máš pravdu, tiež by som asi nechcela vedieť čo sa chystá. Teda asi určite. Nebolo by to potom také vtipné. A keby to chystám, asi by som Eme tiež nepovedala, akurát škoda že tu niekde nie je...*Zachichotala sa. Asi si šlohne trochu lepidla a zajtra ju k niekomu prilepí, nech jej nie je ľúto a nech sa im nesmeje, keď uvidí ako dopadli. Nebol to vlastne taký zlý nápad, to lepidlo naozaj zoženie a potom ešte nejakú vhodnú obeť a bude to.* Myslím že si požičiam lepidlo a zajtra Emu k niekomu prilepím. *Zasmeje sa po tomto priznaní nahlas. Veď čo by nespravila pre šťastie svojej milej spolubývajúcej? Možno ju pricpane naozaj k seladinovi, to by bolo aké vtipné. Ale asi by ju zabila. Ale zase keby bola nenápadná...Bola rozhodnutá premyslieť to a dopriať Eme ten skvelý pocit, nalepiť sa na niekoho z koho je na namäkko ako ona tu z Arutha, i keď, aspoň kým žartovala bola schopná správať sa ako tak normálne. Teda normálne v jej ponímaní. To červenanie už pomaly začala brať pri ňom ako samozrejmosť, teda aspoň si to myslela, kým nezačal s tým mrvením.* Ale ja to nerobím naschvál! *Zvolala a pri jeho popise o pokus o znásilnenie sa smiala i červenala zároveň. No, takú predstavu o zneužitie nemá teda hocikto, ako on.* neboj sa, keby tebou začnú plieskať hormóny, nepoviem k tomu nič, zdržím sa akéhokoľvek komentáru, takže sa netráp ...veď ja by som sa hanbila možno viac než ty. Ach jaj...kam sme sa to dostali? A to ešte sme len kdesi na lavičke...i keď, v tej posteli zas nebudem sedieť jemu priamo v lone a v minisukni... *No naozaj by nepovedala nič, aj keby zacítila hocičo. To by mu nespravila a ktomu, iba by zavarila sama sebe.* Áno páči! *Vyŕkla skôr, než by skľudnila svoj už na prvý pohľad nadšený hlas. Potom rýchlo pozrela kdesi na jeho krk, trošku červená a zdvihla hlavu späť.* No áno. I keď pri tom našom zlepení si jeden ani nemôže učiť také poriadne mackovské objatie...*Hlavu si zložila na svojej ruke, ktorou ho držala okolo krku, pretože keď ju mala položenú na nej, stále na neho videla a dotýkala sa ho možno len pár neposlušnými vlasmi.*






Taliah Nura


No to teda znie, i keď nejaký čas budeš asi aj tá slepá. Ale ich to prejde, nechaj rozšíriť prezývku Radar, tá sa uchytí lepšie ako tá slepá a bude pokoj.*Čo si budú klamať, nejaký čas bude pre väčšinu školy tá slepá. Budú mať k tomu poznámky, pripomienky, vtipy ale nič netrvá večne, každá senzácia utíchne. I táto, tým si bol istý. * Myslím že nejde o odvahu, vieš, tú otázku poskytli okolnosti. Myslím že každý kto by sa chcel spýtať sa bojí, že si budeš myslieť, že sú len zvedaví aby šírili tvoju odpoveď ďalej a preto sa nepýtajú. A možno tiež len čakajú na niečo, nejakú situáciu, ktorá im tú otázku prirodzene podsunie pod jazyk. *Keby nezačala s tým aké je to tam nádherné, tiež by sa len tak ľahko nepýtal, no ako by sa nedalo po jej slovách? Slovách od „slepej“ ktorá na niečo povie nádherné?* Vstupné testy nezahrňovali lietanie, takže moja túžba chcela tréning a vedomosti, čo sa dalo naučiť a pripraviť sa na to. Všetko ostatné ťa už naučia tu. Predsa len, nie nadarmo je to taká známa škola. *Usmial sa a pri jej rozprávaní o rodine chápavo prikývol.* Mami sú už raz také, ťažko púšťajú svoje ratolesti preč z hniezda, ale myslím že i tak ťa podporovala, alebo aspoň mám taký pocit, že so svojou rodinou máš krásny vzťah. I s tým pomocníkom, akoby patril do rodiny. * A možno to bol jej priateľ, ten chlapec, veľmi by sa ani nečudoval. A ak nie priateľ, možno tam bola rodiaca sa láska. Ktovie, no bol si istý, že sa jej nato pýtať nebude. Aspoň nie dnes. Možno neskôr, keď sa budú poznať lepšie, i keď, na také rozhovory a vyzvedanie bude mať určite spolubývajúcu či iné kamarátky. Niekedy by rád vedel, o čom sa také dievčatá dokážu večer pod perinou v pyžamách zhovárať.* Nie si prihlúpa preto že ideš za tým po čom túžiš. Skôr by si bola, keby to neurobíš a potom sa trápiš otázkou – čo keby. Ak by to nevyšlo, nemohla by si povedať, že si to neskúsila a pýtať sa takéto otázky a trápiť sa možnosťami čo ak by. Nijaké čo ak by nie je, zvládla si to a si tu. Ako plnohodnotná študentka.

Maels

*Bolo to príjemné takto s ňou tancovať. Nemusel šaškovať a robiť zo seba korunovaného cvoka, dnes ho nikto neotravoval, všetko si zariadil a už vonkoncom ho nikto nevolal piť do partie. Jednoducho mal príjemný večer pred sebou. Mey ho chytila tak ako si vyžadoval a spolu sa v príjemnom pomalom tempe pohybovali. Už si myslel, že naozaj nič ho nenazlostí, neprekvapí ani nič podobné. Bol dobre prilepený tak ako sa patrilo a mal pred sebou zvyčok príjemného večera práve s Mey. Až kým sa tam neobjavili tie dve... Nevedel kto mal plniť správu o Yorim, no teraz však vedel, že žiaden kredit navyše nebude. Musel sa ovládať, aby jeho mierna povaha teraz nevybuchla a on nesoptil ako starý saladin. Mierne sa odtiahol od Mey, tak ako to išlo, pričom pevne držal jej prsty medzi svojimi a pohľadom prepaľoval Ashietu.* Si normálna? Nekľač tu predo mnou.* Zavrčal cez stisnuté zuby. Už len toto mu chýbalo. Nielen že mu povedala, že to čo žiadal nesplnila, ale ešte tu aj blbla a kľakla si.* Neviem čo na tom bolo také ťažké. Ak si to nevedela splniť už vonkoncom nerozumiem prečo si sa do toho hrabala Ashieta. Ja som to poslal všetkým, nemusela si to prijímať, keď to bolo nad tvoje schopnosti.* Naozaj bol nahnevaný, lebo keď mu nieči nevyšlo dokázať poriadne peniť. A Ashieta sa postarala o dvojnásobné zdvihnutie jeho krvného tlaku, nielen preto čo tak spackala, ale aj preto, ako ho vyrušila, keď sa venoval práve Mey. A ešte k tomu si aj kľakla.* Ty si to nepohnojila, Ash. Posrala si to na plnej čiare. Viac sa už ani nedalo. A dvojnásobne tým, že kvôli TOMUTO si ma vyrušila v tanci s MEY!* Akosi zvláštne zdôrazňoval niektoré slová, ale to bolo iba jeho dvíhajúcou sa zlosťou. Nakoniec sa bude musieť o všetko postarať sám. Yori ešte len bude ľutovať, že nesral ako lev. On sa o to postará. Sám. No jeho hnev bol teraz naozaj prisilný.* Nabudúce si rozmyslím či ťa o niečo požiadam.* Keby jeho pohľad vraždil asi by Ash už medzi živými nebola. Najviac ho mrzelo, že Mey musela vnímať to všetko. Že bola svedkom jeho hnevu. Sklonil tvár k jej krku a na chvíľu sa ukryl pred tým všetkým práve u nej. Musel z hlboka dýchať, aby sa konečne upokojil. Mey bola posledná na koho sa jeho hnev mal obrátiť a mrzelo ho to. Tak veľmi mrzelo.* Prepáč, Mey.* šepol jej potichu tak aby ho počula len ona. Nakoniec naozaj večer pokazil. Keď konečne zdvihol tvár, pohľad uprel na Ash a zatváril sa typu: "Ešte stále si tu?" Lebo on skončil. Nemal v záujme sa k tomu vracať. A Yoriho porieši zajtra, keď ten somár bude stáť na nohách. Ešte to trpko oľutuje.*

Ema

Dúfam, že tou slepou dlho nebudem, lebo hneď zajtra sa postarám o to, aby som bola už tým radarom.* Usmiala sa nad tým, ale aj tak predstava že bude tou slepou sa jej vôbec nepáčila. Netešila sa nato. Nemala moc rada takéto reči. Neboli príjemnými a ani nie moc fér od druhých ľudí. Už teraz to bolo nie moc príjemné, keď vedela, že medzi saladinmi sa rozniesla jej zložka. Mala sa načo tešiť. Vedela, že na každej teórii sa naozaj zahrabe niekam dozadu, do tých najvzdialenejších lavíc, odkiaľ ju nebudú mocť prepaľovať pohľadmi.* Máš pravdu, mama sa naozaj ťažko zmierovala s tým, že jej jediná, bezbranná dcéra, jednoducho na dlhý čas sa rozhodla opustiť rodinné sídlo.* Jej mama veru vyšilovala poriadne. Však ešte do včerajška ju nechcela pustiť.* A Thomas, otcov pomocník, mi veľa pomáhal. Hlavne v príprave na skúšky sem. Vďačím mu zato.* Nikdy sa k Thomasovi nenaviacala, nikdy medzi nimi nepreskočila iskra, ani ona o to nemala záujem. Ale na druhej strane on jej raz niečo naznačil. No bol jej priveľmi blízky, aby sa odpútala a pokúsila sa s ním mať niečo bližšie. Jednoducho on nebol ten.. pravý. A tak to pochopil a akceptoval. Nič iné mu neostávalo.* Niekedy je aj statočnosť hlúposťou. Ale máš pravdu. Aspoň nemôžem hovoriť čo ak, ani nemôžem premýšľať, že by bolo keby a blablabla. Takto to viem a som tu. Ešte stále sa mi klepú z toho kolená.* So smiechom opäť obrátila tvár k nemu.* Ema RADAR!* A potom sa už len smiala čo jej hlasivky stačili. A smiala sa dosť dlho.* Povedz mi niečo o sebe, Taliah.* Povedala to tak spontánne, že si ani nestihla uvedomiť čo to za hlúposť vlastne povedala. Ale tak veď furt kecala iba ona!*



Arutha

Si na Emu zlá, mrška!* Normálne mu na chvíľu tej dievčinky prišlo ľúto.* Ona je taká hanblivučká a ty by si ju chcela takto dostať do rozpakov. Že ti nie je hanba. A čo ty vieš, možno je práve niekde s nejakým fešákom a baví sa dobre.* Prečo by aj nemohla nie? Chcela mať súkromie, malo to nejaký význam. Mohla byť s niekým práve s kým jej mohlo byť dobre. Pochyboval o tom, že Ema teraz kysne na izbe a spí. Provincie boli lákadlom pre nováčikov a ak si nezohnala spoločnosť ktorá by ju tam doviedla, predpokladal že je tam možno aj sama. Aj Kalu by tam bol vzal, ale Provincie boli priveľmi ďaleko a jemu sa naozaj nechcelo ísť tak ďaleko. Najradšej by sa s ňou už presunul do postele. Tam by to bolo menej sexuchtivé a on by sa nemusel báť niečoho čo by ho mohlo prezradiť.* Naschvál, nie naschvál, to je jedno. Hemžíš sa a mala by si s tým prestať. A nesmej sa. To vôbec nie je smiešne! Fakt niekoho požiadam o pomoc pri tom znásilnení!* Ale aj on sa musel smiať, lebo tá predstava bola komická a bolo viac než samozrejmé, že by jej to nebol urobil. Bol rád, že Kala plánovala mlčať ak by sa niečo bolo stalo. To potreboval, lebo keby nie, naozaj by sa bol prepadol až pod číru zem. No jednoducho hanba. A najhoršie bolo, že aj keby chcel tak by sa mohol brániť, no jeho priateľ v trenkoch by si robil čo chcel.* Možno nabudúce až budeš stáť o mackovské objatie, tak ti ho darujem rád, aj bez toho, aby som sa k tebe musel zalepiť.* Takto to naozaj nebolo ono. Nemali na výber a nemohol, ju ani pevnejšie stisnúť, lebo jeho ruky naďalej držali na mieste ako zalepené. Nie ako, ony boli zalepené.* Nie je ti zima?

Taliah Nura


Tu sa o ničom nehovorí moc dlho, takže buď pokojná. Ani sa nenazdáš a každý si zvykne nato, že školu navštevuje i slepé dievča a potom ostaneš už len tým radarom. Vlastne, počas dnešnej noci často krát prvákom vznikajú prezývky, môžeš ju tak nenápadne šíriť, veď nikdy nevedia všetci ako k nej každý jednotlivec prišiel. Presvedč niekoho nech na teba zakričí cez jedáleň Radar a ver mi, v jedálni je dosť ľudí a určite to postrehnú. A tak vznikne niečo také – Hej, Radar, vieš tá slepá a onedlho už len Radar.* Takú dlhú „reč“ nemal hádam odkedy sa pohli od schodov. Ani si už nebol istý, či hovoril k veci, alebo sa niekde stratil a ona sa na neho mohla teraz dívať ako na blázna. Potom ju počúval a a pri jej poslednej vete, žiadosti nech povie niečo o sebe neurčito pokrčil ramenami, čo asi nemohla vidieť. Čo len tak povedať? Nevedel hovoriť takto sám od seba, väčšinou niečo vyplynulo z debaty, no nechcel sa jej dotknúť otázkou – a čo? alebo podobne a tak sa upriamil tiež na svoju rodinu.* No tak...ehm...mám sestry dve, jednu staršiu a druhú o rok mladšiu a žil som len s mamou, lebo rodičia sa rozviedli keď som mal osem alebo tak nejak. Myslím že žitie so samými ženami ma hlboko poznačilo a traumatizovalo, bol som týraný sestrami...*Zasmial sa pri spomienkach, ako ho často otravovali a chceli byť vankúšami. Jedna ako druhá, no mal ich strašne rád.* No a tak...mám rad knihy a aj keď by to nikdy asi nikto nepovedal, aj rýchlu jazdu na aute*Ušknul sa. Asi by to do neho naozaj nikto nepovedal, no mal rád jazdenie autom, ale nie na preplnených cestách, niekde na rovinke s nohou na pedáli.*

Kala

*Mala taký pocit, že tej mršky sa už nezbaví, ale nedalo sa povedať, žeby jej to vadilo. Skôr sa vždy musela uškrnúť a že bola zlá? To teda nie.* Ja a zlá na Emu? Veď tá mi za pár hodín prirástla k srdcu, jej chcem len dobre* Naozaj si ju obľúbila, ako už veľmi dávno nikoho. No to ešte neznamenalo, že si do nej nemohla rypnúť, veď ona to vedela tiež veľmi dobre.* Ona je taká tichá voda a čo sa týka toho fešáka, neprekvapilo by ma to, veď je zlatá. Ale veď ja ju zajtra...teda vlastne dnes...vyspovedám. *Uškrnula sa, vediac že ju čaká asi niečo podobné. No nech. Vždy dúfala v niečo také, že večer lahne pod perinu a bude sa môcť s niekým rozprávať. Doma sa to nedalo, nebolo s kým. A potom v jej krásnom ďalšom domove? No tam by sa asi veľmi normálneho rozhovoru nedočkala. Vlastne tam bol rozhovor zaťažko, či už normálny alebo aj mechom praštený. A teraz bola tu. Bez súhlasu a vedomia rodičov, bez skutočnej minulosti, s čistým štítom. Nikomu sa v blízkej dobe nechystala zverovať so svojim tajomstvom, predsa len, oznámiť z kade zdrhla, to bolo ako odťať si hlavu. Asi by ťažko vysvetľovala a ťažko by jej uverili ako to celé vzniklo.* No pokojne skús, aké budú reakcie. No mám silnú obavu, že sme tu len my dvaja a mesiačik na nebi. *Zachichtala sa a v poslednej chvíli jej došlo že sa nesmie pohnúť ako sa chcela. Bolo hrozné musieť sedieť a ani sa nehýbať.* Áno, len čo sa nám podarí odlepiť sa od seba, jedno si prosím. *Oboznámila ho s nevinným úsmevom so svojou požiadavkou a neskutočne sa na ten moment tešila. Páčilo sa jej byť aj takto, i napriek zákazu hýbať sa, bolo príjemné cítiť na svojom páse jeho ruky a môcť sa o neho oprieť, hocikedy sa nadýchnuť vône jeho vlasov, no na to mackovské objatie sa nevedela dočkať. Bola pri ňom taká maličká, že sa v takom objatí určite stratí.* Tým sa netráp. *Odvetila na ten chlad. Niežeby jej bolo nejako extrémne teplo, bola noc a oni boli vonku, no na väčšine tela, ktoré sa ho nejakým spôsobom dotýkalo jej bolo celom teplo, pretože ju hrial. Zvyšok sa dal zniesť.*

Ema

*Dúfala, že sa Taliah nemýli. Naozaj by nebola rada keby sa prehnane dlho o nej hovorilo. Bola už približne pripravená na nekalé jazyky. ktoré by ju mali raniť. A aj keď si hovorila, že bude silná, poznala sa a vedela, že až tak silná ako by chcela byť sa jej v skutočnosti nepodarí. Ale nechcela sa tým teraz zaťažovať kým nemusela a bolo jej s Taliahom tak dobre. Bolo zaujímavé, že ju neznervózňoval tak ako saladin Ailes, ani pri ňom nebola mĺkva, utiahnutá. Jednoducho bola uvoľnená a to ju naozaj prevapilo keď sa nato teraz tak dívala. Nestávalo sa jej to často, väčšinou bola z druhých taká nesvoja a už len to, že mu vyzradila svoje tajomstvo bolo toho jasným znakom. Možno to bolo tým, že Taliah sa jej sám rovnako hanbil ako ona. Alebo to bolo pre jeho povahu? Uvoľnenú a pokojnú? Možno aj to, ale bolo jej dobre a to bolo hlavné. Keď rozprával mlčala a vôbec nemala potrebu skákať mu do reči. Iba sa usmievala. A keď skončil, tak sa div nerozosmiala. Nie preto, že by sa mu posmievala, ale teraz už celkom chápala jeho utiahnutosti.* Obklopený ženami, iný by bol preto nadšený! Ale celkom ti aj rozumiem, že si taký aký si. Chudáčik utláčaný.* Na perách jej pohrával mierny úsmev a pritom sa akosi zvláštne pohemžila na mieste kde stála. Premáhala sa, aby nevybuchla smiechom. Moc si nevedela predstaviť, že ho traumatizovali. No ten koniec ju úplne prekvapil.* Máš rád rýchlu jazdu?* Očká jej zaihrali nadšením a div nezačala vyskakovať ako psík čo si žiada maškrtu.* Dúfam, že mi to niekedy predvedieš.* Rýchlosť bola úžasná, pokiaľ sa dala ešte ovládať. Ona nič také nerobila. Šoférovať vo vysokej rýchlosti by asi nezvládla. Vlastne to nikdy neskúšala. Ale nebolo šoférovať auto jednoduchšie ako pilotovať?* Ja som skúšala iba jazdiť na koni, keď sme boli na dovolenke na Zemi. Bolo to super. Ten vietor v tvári a voľnosť, cítiť po sebou mocné konské telo. Ešte som nič také famózne nezažila. Samozrejme lietanie je lepšie, ale toto bolo jednoducho iné..



Arutha

*Iba súhlasne prikývol.* Áno, si na ňu veľmi veľmi zlá. Ona sa nato určite nebude dívať ako na pomoc, ale skôr ako na utrpenie a prekliatie, ak ju prilepíš k niekomu.* A asi mu bude aj ľúto tej malej. Niečo mu nahováralo, že Ema to pri Kale nebude mať ľahké. Dosť mu pripomínala Mey a keby jej bol niekto robil to čo plánuje Kala, asi by to čoskoro nezvládla. To bol jeho hrubý odhad, aj preto ju večne Maels nechával na pokoji. Ale chalanov takto nešetril nech to bol akýkoľvek utiahnutý chlapček. V tele blázna gentleman.* Len aby ťa nespovedala ona.* Uškrnul sa. Ak sa k Eme dostane, alebo ak ich náhodou stretne, čo bolo vlastne možné, tak Kalu pravdepodobne čakal poriadny výplach žalúdka.* Uvedomuješ si, až sa dozvie o tomto a naozaj je taká tichá voda, tak si to poriade s ňou užiješ?* Bol by si to pozrel. Určite by sa bol dobre pobavil. Prekvapený sa vôkol nich poobzeral. Kala mala pravdu. Naozaj tam boli sami.* No však počkaj, keď niekto pôjde okolo hneď na neho zabľačím, aby mi pomohol. Uvidíme či tu aj potom bude do smiechu.* Ak si myslela, že na také niečo Arutha nemá gule, tak bola na omyle. Nevedel sa dočkať kedy niekoho stretnú.* Že si to ty, ak budeš poslúchať, tak hneď ako nám povie Maels ako sa od seba odlepíme ťa vymačkám ako pomaranč.* Uškrnul sa. Keď sa nato tak díval, Kala bola taká drobná, že v jeho náruči by sa mohla celá stratiť. Bola to lákavá predstava a naozaj sa mu to páčilo. Začínal sa nato vážne tešiť, aj keď ani takto mu nebolo zle. Keby však tak paprčky mohli cestovať...* Mal by som sa tým trápiť. Na začiatku školy hneď ochorieť by sa ti mohlo vypomstiť. Ak chceš môžme sa pokúsiť dostať sa do tvojej postieľky.* Schválne sa zatváril ako malý čertík čo myslí na hlúposti, ale v skutočnosti len nechcel aby prechladla. A celkom sa na tú posteľ aj tešil, aj keď si moc dobre uvedomoval, že tam už ju takto mať nebude. A to bola škoda. Ale bol by to obetoval pre jej zdravie.*

Shaine X

*Nechala sa ťahať až k Maelsovi a Mey. Keby chcela, mohla razom Ash zatrhnúť bujaré odhodlanie. Keby bola priateľka aj by to urobila. Chápala Maelsove vytočenie, no trochu viac to prehnal. Potiahla silno rukou a Ashieta musela vstať, ak nechcela mať bolesti. Na jej tvári videla sklamanie. Nedokázal Maelsovi odporovať. Uctievala ho ako boha. Takto to ona teda nenechá.* Ale no Maels. Ak si niečo chcel, mal si si to splniť sám. No Ashieta to pre teba išla spraviť z vlastnej zvrátenej škodoradosti. Krútila okolo Yoriho zadkom. Nie, źeby to nerobila aj normálne. Avšak teraz si objekt svojho flirtovania nevybrala ona. Bolo to ľahké a ona by tvoju úlohu splnila. Viem aká je odborníčka na podobné veci. V prvom ročníku ma neznášala a celé týždne som kvôli tomu vysedávala na záchodoch. *Kým sa predierali davom, Ash sa jej zverila čo pokašlala. Na vine nebolo majstrovsky zmiešané preháňadlo, než samotný objekt skazy. Yori proste vydržal aj to čo nemal, ale zložil ho obyčajný alkohol. Chlapca bude ráno bolieť hlava. Aj ju, pretože teraz keď skončí svoj výstup plánuje sa tiež doriadiť. Tento večer je jedna veľká katastrofa. Asi mala nasledovať Taliaha a ostať v izbe. Pohľad venovala Mey.* Prepáč. Ty za nič nemôžeš. Ospravedlňujem sa ti za moju horkokrvnú odpoveď, ale Maels ma vytočil. *Prebodla ho vražedným pohľadom. Mala potrebu chrániť krehkú Ashinu povahu pred podobnými bláznami. Mala viac než chuť mu vrazit. Najradšej by jeho hlavou zahasila cigaretu. Pošliapala ním chodník. Urazene sa otočila na päte a odchádzala davom preč. Ashieta bola nútená odísť s ňou, keďže lep ešte stále nepovolil. Našťastie bola otočená chrbtom a nevidela Ash pokorne hľadiacu na Maelsa a ospravedlňujúco na Mey.*


.

Taliah Nura

*No niekomu by možno bolo dobre, ale to by najprv nemohol byť medzi sestrami a mamou, možno potom by to bolo iné, aj to silno pochyboval. Nemal práve Casanovské sklony, možno i preto ho nedostatok dievčat na tejto škole vôbec netrápil a ani sa naň nesťažoval.* Myslím že nadšená by si tu mala byť ty, jedno z mála dievčat, samý chalan na každom kroku. Hotový hárem. Luskneš prstami a znesú ti aj modré z neba pre trochu pozornosti. *Nebol v podstate veľmi ďaleko od pravdy. Dievčatá boli „nedostatkový tovar“ a väčšina chalanov z tohto pomeru síl nebola vôbec nadšená a preto sa snažili. Naozaj snažili. Niekedy nestíhal vychádzať z údivu, aké metódy majú na balenie kočiek.* Hej mám, i keď na ňu nemám veľa možností, aspoň nie na tú v aute. *Málokto by to do neho povedal a on sa tým teda nezvykol chváliť.* No ak niekedy bude možnosť, môžem ak sa nebudeš báť. *Podpichol ju ale potom sa započúval o jej rozprávaní o koňoch a výlete na Zemi. Na Zemi nikdy nebol a kone, na tých sedel. Predsa len, on sám bol z vidieckej časti než mesta plného budov.* Viem čo chceš povedať, náš sused choval kedysi celé stádo koní, aj keď teraz ich má už len pár. A ako bolo na Zemi? *Opýtal sa zvedavo, i keď to by mala skôr asi rozprávať Aruthovi. Aspoň jemu sa tak zdalo, že jeho susedko má o Zemi prehľad, i keď, nedal by ruku do ohňa za takéto myšlienky.* Pomaly by sme sa asi mali aj vrátiť, veď aj zajtra je deň a treba sa vyspať *Navrhol, pretože už naozaj muselo byť poriadne neskoro a ukazovať jej krásy miest, to sa dalo i zajtra, či pozajtra. Predsa len, nikam sa nechystal utekať a ona zjavne tiež nie.*



Kala

Myslím, že by to záležalo od toho, ku komu by som ju prilepila.*Určite by sa našli prípady, ku ktorým by sa i ona prilepila a bola by rada. Možno si to lepidlo nakoniec nechá na neskôr, keď preskúma vhodných kandidátov a omrkne, kto by Emu potešil. Samozrejme že by ju neprilepila k nejakému hulvátovi či miestnemu Casanovovi.* Ale možno naozaj vyčkám na nejakého toho chlapca s ktorým dnes možno trávi večer a potom mi možno ešte poďakuje za moje snaženie. *Zatvárila sa nanajvýš nevinne a ešte aj pokrčila ramenami.* ...vieš, predsa jej neodoprem takú skvelú skúsenosť ako je byť k niekomu prilepený. *Možno ju prejde to nadšenie z prilepenia, keď jej bude treba ísť na záchod, čo je pred spaním vlastne dosť veľká nutnosť. Radšej zavrhla takéto myšlienky, možno ju to prejde a do rána sa rozlepia. Hádam.* Ona ma spovedať asi bude tiež, ale veď to nevadí. Určite to bude sranda, vieš, babské rozhovory. U nás doma som takú možnosť nikdy nemala, takže sa nato vlastne i teším. Konečne to bude také ako vo filmoch, teda dúfam, pyžamo, perina a taká uvoľnená atmosféra. *Takmer zasnene si to predstavila a na perách sa jej pri tom pohrával veselý úsmev. Naozaj sa tešila na niečo také.* Chalani sa tiež takto spovedajú a rozoberajú zážitky? *Vždy ju to zaujímalo, o čom sa môžu rozprávať takto chalani po večeroch a konečne sa na to mohla spýtať nejakého chalana, normálneho chalana. Nie nejakého blázna, ktorý by asi považoval jej otázku za nanajvýš bláznivú a odvetil by niečo v tom zmysle, že v noci spí, prípadne sa rozpráva s mackom Pu.* No chcela by som vidieť ten výraz, keď by si zakričal o pomoc so svojím vyzliekaním. Nejaký chlapec by sa ale možno len potešiel...*Kútiky pier jej len tak vyskočili dohora. Veď jeho ešte prejde vykrikovať na ktovie koho.* Teším sa až budem pomaranč.* Dodala úprimne a už sa naozaj nevedela dočkať. I keď, spánok v jeho náručí sa jej tiež pozdával, i keď, zajtra keď už búdu od seba a ona si začne uvedomovať tento večer z iného pohľadu, asi sa prepadne niekam pod zem radšej. I pre tie jeho hormóny.* Môžeme sa skúsiť dostať do mojej postieľky, ty ufonik maskovaný za kuriatko...*Pomrvila sa. Zase. Ešteže odchádzajú, pretože teraz si spätne uvedomila túto svoju chybičku.*

Mey Small





*Striedavo pendlovala pohľadom po troch tvárach pričom každá z nich sa tvárila úplne inak. Ashietina bola naplnená pokornou prosebnosťou, Shainina ľadovou chladnokrvnosťou, pri ktorej jej až prešiel mráz po chrbte a Maelsova... na okamih zaklonila hlavu a ... jediné, čo ju v súvislosti s jeho terajšími pocitmi napadlo bolo penenie. Áno, Maels penil, to bolo výstižné. Ale po tom všetkom nemala byť práve ona tá, ktorá má najväčšie právo peniť? Yorimu už predsa povedala svoje a tým považovala vec za uzavretú. Bola to jej vec! Nechcela od nikoho, aby sa do toho miešal, dokonca ani Males nie hoci ju tá odplata mala zrejme uspokojiť. Vlastne nie, mala uspokojiť jeho a teraz do toho zatiahol aj viac ľudí. Cítila sa trápne. Akoby sa o svoje záležitosti nedokázala postarať sama a teraz tu pred nimi Ashieta kľačala, pretože nesplnila ten bláznivý rozkaz zosmiešniť Yoriho. Bola si vedomá toho ako strnulo musí pôsobiť, ale na Ashietu a Shaine sa predsa len ospravedlňujúco usmiala. Akoby im pohľadom naznačovala, že je jej rovnako trápne a Shainino prepáč len odbila mávnutím ruky. Rozhodne si nemyslela, že by si niečo také zaslúžila. Veď tam iba stále mlčky stála, ale keď sa dve priateľky stratili v dave pustila Malesove ruky a hnevlivo si ich založila krížom cez hruď. Oči zanovito upierala pred seba a keď konečne prehovorila hlas mala nahnevaný a trochu chrapľavý.* Mal by si sa ospravedlniť Yorimu. To, čo si zaslúžil už dostal a ty si nemal nijaké právo mu to takto vracať. Ja sa viem postarať sama o seba.* v posledných slovách zaznela rozhodnosť no akoby ich viac hovorila sebe ako Maelsovi.* Ideme do kúpeľne. Hneď!* už sa chcela pohnúť dopredu, urobila prudký krok, ale potom začula ako praskajú jemné nite na šatách, a tak sa radšej znovu vrátila naspäť.*


/ /