Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Yori





*Snívalo sa mu niečo zvláštne. Že sneží. No nič ho nechladilo iba zľahka šteklilo na lícach a chrbtoch rúk takže znovu zavrel oči a ťažkopádne myšlienky sa opäť spomalili. Keď po druhýkrát otvoril oči ešte stále snežilo, ale vločky už iba zľahka poletovali vo vzduchu a sadali na neho. Spod prižmúrených viečok sa zadíval na lem svojej čiernej košele. A aj tam bola. Biela na čiernom, chlpatá snehová vločka. Začal sa ticho smiať a až vtedy si uvedomil, že tvárou leží na ničom tvrdom a studenom. Chlad ho trochu prebral a keď sa s ťažkosťami posadil uvedomil si, že je stále na večierku a okolo neho nasnežilo celé kopy chlpatých snehových vločiek. Tú zo svojho rukáva odfúkol a omámene pozoroval ako sa kĺzavo znáša späť k zemi. Trochu mu to pripomínalo perie.
Kým sa postavil niekoľkokrát sa zapotácal a musel sa rukou pridržať stola, aby nespadol. Svet sa mu krútil pred očami, ale keď sa sústredil dokázal rozoznať jednotlivé tváre. Teda, netušil, čo si to šľahol, ale bolo to absolútne bombové. So smiechom vykročil potácavým krokom smerom k tanečnému parketu, ale keďže vyzeral dosť povážlivo všetci sa mu snažili uhýbať z cesty. A potom si všimol tie dve. Boli mu obrátené chrbtom a zdalo sa, že Shaine ťahá Ashietu niekam preč. Nie! Myslel si, že to zakričal no v skutočnosti len natiahol ruku dopredu a prsty zovrel naprázdno. Rozbehol sa za nimi, teda sa aspoň snažil, ale v poslednom úseku sa znovu potkol a s roztiahnutými ramenami sa zavesil na plecia oboch dievčat. Akoby každú objímal jednou rukou pričom bol sám v strede.* Kam to ideme?* opýtal sa množným číslom a štikútavo zakašľal pričom na okraji toho všetkého bublal smiech. No aj keby v tej chvíli chcel ruky znovu zložiť nemohol pretože kým ležal v spánku na dlážke, ruky až k zápästiam mu pokryla hrubá vrstva peria a lepidla. * Mohli by sme ísť už do tej postele? Neviem ako dl- dlho toto v-vydržím.* hlava mu opäť začala padať nabok no stále sa držal na nohách.*

Ema

*Zahanbene kývla rukou.* Och, nepreháňaj!* Zvolala so smiechom keď si predstavila akoby mohla lúskať prstami a mala by všetko.* Nemyslím si, že by niektorý tu bol taký zúfalec, aby mal záujem o niekoho ako som ja.* Možno bolo žien málo, ale určite nebrali všetko čo im prišlo pod ruku. Ona navyše nemala záujem o ich falošný záujem, nebola na tom až tak zle. Ak by niekoho mala, bola by to láska až za hrob, lebo ona ešte stále v niečo také verila. A nechcela to ani meniť. Ak to nebolo možné, tak by prežila sama, ale s tým pocitom, že ešte stále hľadá toho pravého.* Buď si istý, že keď budeme mať konečne voľno a ty ma vezmeš na jazdu autom, ďalšíkrát ťa zase ja vezmem na výlet na Zem!* Nebude to problém. Jej rodičia sú mierni blázni, dokonca jej matka prežila viacej času na Zemi ako vo vesmíre a po starých rodičoch tam majú menšiu chalúpku. Ona to volala chalúpkou, lebo ten domček bol naozaj malý oproti tomu ich tu.* Na Zemi je fajn. Majú tam zaujímavé počasie a čo je najlepšie je, že ľudia sú zvláštni. Nie vždy v zlom slova zmysle. Ale krajina je krásna. Rada tam chodím.* Možno predsa len jedného dňa bude môcť mu všetku tú nádheru ukázať. Naraz si uvedomila, že je naozaj zima.* Máš pravdu. Veď možno budeme mať ešte ďalšie možnosti na rozhovory, ak budeš mať záujem.* No neodvážila sa to povedať nahlas.* Smiem?* Ale keďže čakala, že smie, tak sa automaticky pritúlila k Taliahovi rozhodnutá nechať sa viesť ku komplexom. Už o pár chvíľ zaľahne konečne do postele a bude premýšľať nad celým dňom. Možno ani od radosti nezaspí. Ale to už bude jej problém a prehliadnuteľný detail.*



Arutha

Ak sa jej to najprv opýtaš, alebo si odsleduješ či je niekto kto by sa jej naozaj páčil, tak potom by nemusela mať až také námietky voči tomu.* Jemu sa tiež páčilo s kým bol prilepený. horšie by to bolo keby sa mu to nepáčilo. Preto takýto postup by už Kale možno aj schválil. A dokonca sa aj usmial. Hlavne pri predstave, že si s Emou pod perinou nejaké hlúposti štebocú. Mohlo to byť naozaj celkom zlaté. V tej chvíli si uvedomil, že je akosi odpozrivo veľa vecí čo by si ohľadne Kaly rád pozrel. Zvláštne.* No u nás chlapov to tak obvikle nebýva.* Usmial sa.* Ale také drbny ako je napríklad aj Maels začnú kecať a nikto a nič ich nezastaví. Niekedy mám pocit, že ani ženské sa tak nerozprávajú. Keby si niekedy počula ako sa vie Maels pre niečo nadchnúť. On by vedel rozobrať aj trenky na mikrosúčasti a opísal by to tak šťavnato, že by si sa čudovala.* Dúfal, že budúcu noc sa ho tomu vyhne. Aj keď mal pred sebou ešte deň, čiže bolo nanajvýš pravdepodobné že aspoň na jednej hodine ich vylúčia, lebo Maels si nebude vedieť zatvoriť zobák a on sa samozrejme s ním zvezie. Veď ako vždy.* Buď si istá, že keby som zavolal nejakého chlapca o vyzliekanie najviac by sa potešil tebe.* Oplatil jej škaredú rýpavú poznámku a pritom na ňu žmurkol. S hromžením na perách sa napokon postavil prepaľujúc ju naozaj škaredým pohľadom.* Varujem ťa, nerob to.* A na dôvažok jeho slov zacítil ako jeho zbujačené telo začínalo pomaly reagovať. To sa mu hádam iba snívalo! Celý červený sa radšej mlčky pobral preč. Len nech už na ňom nemá tak nohy, lebo ju naozaj niekde oprie a zavolá si niekoho o pomoc. Aj keby to mal byť Maels. Ale vedel, že také niečo nehrozí. Nanajvýš by iba skučal ako šteňa, ktorému naozaj niekto robí zle. A to bolo naozaj nanajvýš pravdepodobné, keďže už sa postarala o prebudenie niečoho čo malo spať. Ani si neuvedomil, možno aj bežal, ale zrazu stál pred dverami. Mierne fučal, fakt asi bežal, ale bol rád, že sú konečne tam.* A teraz čo? Kde máš kľúč? Ako sa dostaneme dnu?* Padla kosa na kameň.*

Maels

*Naozaj sa mu to zdalo, alebo bola Mey naozaj PROTI nemu? To mu robila naschvál? On vedel, že je z Pluta a že ženám nikdy nebude rozumieť, ale že sa mu to vyplatí tak skoro? To by nebol povedal ani vo sne. Vedel že to pokazí, skôr či neskôr. Ale naozaj dúfal, že aspoň dnes by to mohlo chvíľu fungovať... Síce na druhej strane už bol ďalší deň. Takže možno sa nato mal dívať akože to vydržal. Vlastne zvládol, ale on aj tak nemal pocit, že to naozaj zvládol. Práve naopak. Preto sa zaťal.* Nie! Žiadne odliepanie nebude. Navyše som použil iný lep, na tento nefunguje voda.* Mala to márne ťahať ho do kúpeľní pokiaľ jej nešlo o niečo iné.* Navyše ja mám dobrý dôvod prečo nakopať riť tomu smradovi a buď si istá, že to urobím.* Naozaj ešte z neho hovoril hnev. Ale teraz už nevedel na koho sa viacej hnevá. Či na Ash a Shaine, ktorá mu aj tak nikdy nebola sympatickou, alebo na Mey, ktorá si tak hanebne zastala radšej ich ako jeho. Bolo to fakt od nej milé. Naozaj nikdy nepochopím reči kmeňa ženského. Som ako gorila a ony slávici. Mey mu maximálne môže sedieť na pleci a kopať nohami. Ale nech sa bude diať čokoľvek, Yorimu to dá ešte ochutnať. Nielen kvôli nej. Má na tom dosť veľký a podstatný dôvod. No napriek tomu, že nemal záíujem jej dovoliť aby sa pokúsila ich obliať vodou sa rozhodol jej ustúpiť a naozaj zamieriť ku kúpeľniam. Tam budú mať aspoň súkromie. Teraz sa však nevedel či sa má tešiť, alebo nie. Hlavne z toho dôvodu že vlastne prechádzal piatimi štádiami umierania. Najprv sa hneval. potom prešiel do vyjednávania slovami o tom, že aj tak si to Yori zlízne a nakoniec upadal do depresie. Bol to detail, že vynechal to prvé štádiu- popieranie. On rád veci preskakoval míľovými skokmi. Niekedy.*

((Teraz je ten správny čas na ľútosť Maelsa ))

Mey Small





*Maelsova nálada sa menila naozaj rýchlo a ona hneď poznala ako ho svojimi slovami roztrpčila. Bolo to očividné, ale pretože sa ešte nikdy s nijakým mužom nepohádala netušila ako sa to bude ďalej vyvíjať. Dokázala by ho aj ona nahnevať tak veľmi ako Ashieta a Shaine? Keď sa pohnevali s Milly obe sa chvíľu nerozprávali, ale ani jedna z nich to dlho nevydržala. Vedomie, že sa na ňu niekto hnevá nebolo vonkoncom príjemné, ale na druhej strane vždy, keď chcela urobiť ústupok jej hrdosť zavrela ústa a pripomenula jej, že aj ona mala v niečom pravdu. Bol to rozporuplný pocit a najradšej by ho hneď nejako zahnala no stále nedokázala prehovoriť. Ako kráčali ku chodbou rozmýšľala aj nad tým, čo jej Males povedal. Že na to, aby sa pomstil Yorimu má aj svoje dôvody. Zaujímalo by ju, čo také mu asi Yori urobil a či sa aj jeho pokúsil pobozkať, ale táto predstava bola taká absurdná, že ju takmer prinútila k úsmevu. Netušila, že je až taká pomstychtivá no chcela, aby aj Maels uznal, že sa mýli a chcela ho nechať ešte chvíľku potrápiť aj keď tým vlastne trápila tiež samú seba.
Samozrejme po celý ten čas mierila k svojej izbe a keď otvorila dvere a trochu nešikovne vtiahla Maelsa dnu iba dúfala, že ho za čo najkratší čas dotiahne do kúpeľne. Inak by mal čas porozhliadať sa po izbe a zistiť aká je vo všetkom pedantná okrem farieb. Rada maľovala a navyše teraz jej na vrchole štósu kníh trónil jeden výtlačok o nezvyčajných plátnach. Ako podklad obálky bola fotografia pomaľovaného mužského chrbta.
Už už siahal rukou po kľučke, keď z kúpeľne začula hlasy. Milly a jej priateľ. Čo robili na izbe tak skoro? Možno potrebovali vyriešiť rovnaký problém ako ona a Maels, ale potom to začula. Tiché stony a stlmený výkrik. Mey sa rýchlo natočila k Maelsovi pričom jej líca blčali červeňou ako nikdy predtým. * Musíme ísť. * naznačila ústami a pohľadom ho prosila, aby spolupracoval. Rozhodne sa chcela z izby čo najrýchlejšie vypariť.*

Kala

*Radšej sa zdržala komentára, ako rada by ju prilepila k seladinovi, veď to by sa síce hanbila, no nepotešilo by ju to? Dnes pred skúškami určite áno, no ako to bude po dnešnom večeri, to bola rozhodnutá si radšej overiť. A k tomu, prilepiť ju práve k nemu počas dňa, to by mohol byť trošku problém. No nie neriešiteľný, tým si bola istá. Keď sa chce, všetko sa dá.*Ale to nemáte moc dobre. Vieš, my keď to spolu tak preberieme, aj si poradíme, aj sa zasmejeme, porýpeme a tak. *Alebo to bola len jej predstava? Nie, zdalo sa jej to dosť reálne.* Príde mi to ako také lepšie sa spoznávanie, vieš byť priateľ čo vie všetko, obavy, priania, zážitky a myšlienky. Príde mi to skvelé a naozaj dúfam že to tak funguje. Ale tak keď vy sa o tom nerozprávate, nemáš niekedy chuť aj ty Maelsovi niečo rozprávať? *Ona by to nevydržala. Dlhé roky bola osamelá a nemala sa s kým tak baviť, potom si našla kamaráta, ale to nebolo také ako si dievčaťom a hneď z niekoľko dôvodov. Nespávali v jednej izbe takže žiadne pyžamové debaty nehrozili a jednoducho, bol chalan. Na slová o vyzliekaní už nereaguje, zjavne by to nebolo príjemné ani jednému. Ona by si teda nenechala šahať pod sukňu a jemu by sa asi tiež nepáčila predstava, že mu nejaký chalan sťahuje trenky. Ale celkom ju to pobavilo, keď si to tak v hlave predstavila.* Ale no tak! Ja za to nemôžem! Nikdy som nebola taká že som vedela obsedieť, nemôžeš čakať zázraky! *No, zázraky sa ale zjavne začali diať v jeho trenkách. Cítila že ju zaliala horúčava a jediné začo ďakovala bol ten plán presunúť sa do postele. Položila si hlavu na jeho plece a nechala sa niesť, snažiac sa ignorovať všetko, čo udržovalo jej líca červené a horúce. No, nedalo sa ignorovať všetko. Napokon ale ostali pred dverami, kde nastal ďalší problém.* No, to kde mám kartičku vedieť nechceš a popravde, ani sa tam nemáš ako dostať...*Vzdychla si.* Sme došli. *Majúc hlavu na jeho ramene si ani nevšimla, že pred dverami leží kniha a červený tulipán.*



Taliah Nura

Myslím, že tvoj spôsob videnia nie je nič strašné. *Odvetil s úsmevom a súdil tak na základne vlastných myšlienok. Nech to bral akokoľvek, bola pekná a sympatická, nielen výzorom, ale aj svojim správaním a tým, čo rozprávala. Nijaká namyslená slečinka, ani niekto kto sa neustále sťažuje či ľutuje, jednoducho bola sama sebou so všetkým čo k tomu patrilo. A bola zlatá keď sa červenala.* Tvoja ponuka sa mi páči a súhlasím. Ja ťa povozím že nebudeš vedieť kde je sever a kde juh a ty si potom vezmeš na starosť moju úlohu a budeš sprievočíčka. *Voľno síce bolo ešte ďaleko, no i beztak tu teraz nemal auto. No raz ju povozí keď ju to tak nadchlo, tým si mohla byť istá. Na jej otázku ani nereagoval, samozrejme že smela. Sám si ju k sebe pritúlil, nech jej je aspoň teplejšie a s úsmevom pozrel na oblohu.* Ak budeš chcieť, nabudúce môžeme v prehliadke pokračovať. *Nech bol akýkoľvek samotár, spoločnosť ako je ona sa mu pozdávala, rovnako ak rozhovory, v ktorých nemusel predstierať že dáva pozor, pretože naozaj dával. Pomaly ju viedol do ubytovacích častí až k chodbe, ich spoločnej chodbe, keď zazrel nevídaný jav. Vlastne, v tento večer až taký nevídaný nebol. Zasmial sa a sklonil hlavu k Eme, aby jej opísal situáciu, ktorá sa im naskytla.* Asi si prišla o veľa prekvapení večera. Arutha s pravdepodobne tvojou kamarátkou Kalou, sú zelení, majú na sebe aj perie a....no sú vo veľmi povážlivom stave držania sa...*Zachechtal sa pri pohľade na tých dvoch.*

Maels, Ema a Arutha

*Maels nečakal, že ho zatiahne práve na tie sprchy v jej izbe. Myslel, že pôjdu na tie verejné, ale keď už bol tam, aspoň sa mohol dobre rozhliadnuť. Neunikli mu ani tie krásne kresby. Vlastne maľby ak mal byť presný. Nevedel, že Mey vie kresliť. Vlastne sa v nej skrývalo naozaj veľa o čom nevedel. A nabral nutkanie to všetko zistiť. Aspoň čo najviac. Mey ho začínala čím ďalej fascinovať. Škoda, že ho z toho vytrhlo... Naozaj sa nezačal smiať? Len sa sklonil k jej uchu.* Tak sa mi zdá, že otecko práve prakuje svoj bavorák do mamičkinej garáže a zasi nabúral na zadnú stenu!* šepol jej, keď z neho vyšlo prvé CHECH. Musel si uhryznúť do jazyka, aby hneď nevybuchol hurónskym smiechom. Rázne začal cúvať späť, aby sa mohli konečne odtiaľ čo najrýchlejšie pobrať. Výbuch smiechu prišiel až na chodbe, keď sa za nimi zatvorili dvere. Musel odvrátiť hlavu, aby náhodou Mey pri ňom neohluchla. Ale keď on sa naozaj nemohol prestať smiať. A druhý výbuch smiechu nastal pri pohľade na Aruthu, ktorý už hľadel jeho smerom.
"Ty čo....?" Vydoloval zo seba pomedzi ťažké nádychy, ktoré mu až tak nešli keď sa tak smial. Arutha nevedel či sa má červenať viacej pre vzrušenú mužnosť, ktorá už našťastie teraz odpočívala v pokoji (amen ) alebo pre ten záchvat smiechu, ktorý zase dostal Maels.
"Maels ty si také neokrôchané teľa. Povedz mi ako sa máme z toho s Kalou dostať." Zarazil sa a pohľadom pozrel do jej očí. "Kala, toto je ten somár Maels, ktorého som ti spomínal." Aj keď bol rád, nemohol si odpustiť poriadne mu niečo povedať.
"Artie? Máš tak ako vždy v zadnom vrecku kľúč?" opýtal sa ho Maels okamžite tlačiac Mey k Aruthovi. Vlastne si ani doteraz neuvedomil, že z opačnej strany ide v objatí Taliah s nejakou slečnou. Na polceste k Aruthovmu zadku sa zasekol a s podozrením pozrel k Taliahov.
"Ty si si nabalil babu? Ja už som si začal myslieť, že si na chlapov!" Povedal to tak pyšne, akoby bol na Taliaha hrdý, že jeho orientácia nie je nezvyčajná. Ema však očividne nič nestíhala. V tej spleti tiel si nejak nemohla uvedomiť v akej polohe je Kala s Aruthom. Na špičkách sa natiahla k Taliahovmu uchu.
"Je Kala v Aruthovom objatí?" A svoj pohľad zase presunula k nim. Ten tretí chlapec, ktorý rozprával bol očividne Maels. Ale čo na nich bolo také divné?
Maels sa zase pohol smerom k Aruthovi a voľky nevoľky sa čo najviac s Mey pritisli k jeho zadku a nohám Kaly. Jeho ruky mali málo pohybu a naozaj nemohol žiadať po Mey, aby sa hrabala Aruthovi v zadných vreckách. Napokon na končekoch prstov vytiahol kartu k ich izbe.
"Vrelá vďaka, brácho. Vidíme sa o pár hodín." S hollywoodskym úsmevom okamžite otvoril dvere do ich izby a konečne zatiahol Mey, tak aby mohli mať súkromie.
"Ty somár! Okamžite otvor a povedz ako sa máme s Kalou od seba odlepiť, lebo ti tú riť roztrhnem!" Ale už bolo neskoro. Arutha s tichým výdychom sa oprel Kale o krk. Tak to asi nebudú tak skoro vedieť. On jej to hovoril. Až po tých slovách Ema konečne pochopila o čom to celé bolo.
"Nezávidím vám. Chcete otvoriť?" So smiechom sa opýtala a radšej ani len nečakala na ich odpovede. Automaticky sa pustila Taliaha a urobila pár krokov až k ich dverám. Z tajného vrecka v sukni vytiahla kľúč a otvorila dvere do ich izby. Najhoršie bolo však, že si neuvedomila jeden fakt. KDE BUDEM SPAŤ JA? V tom všetko neodpovedala ani Taliahovi na veľa vecí. Dokonca v šoku ani nepovedala, že bude veľmi stáť o jeho spoločnosť. Dúfala len, že nato bude mať ešte dostatok času.*

Mey Small





*Lepidlo ich všetkých dostalo do nezávidenia hodnej situácie a Mey odrazu nevedela, čo by mala robiť a čo povedať. Hlavne jej stále vŕtala v hlave tá Maelsova poznámka o garáži a bavoráku a niečo o narazení do zadnej steny. Tušila správne význam tých slov a snažila sa upútať Maelsovu pozornosť skôr ako jeho hlasná veselosť vyruší otecka a mamičku pri parkovaní.* Pst, ticho, Maels prosím, lebo ak toto niekde povieš...* nedokončila no jej hlas hovoril sám za seba. Už beztak mala dosť práce s tým, aby krotila úsmev, ktorý sa jej tlačil na pery pri sledovaní jeho nákazlivého smiechu. Vlastne to bolo tak trochu smiešne, pretože keby ich tam v kúpeľni nachytali inflagranti potom by to bolo už iba trápne a rozpačité no vôbec nie smiešne. Nechcela si predstavovať ako jej spolubývajúca robí To, ako Milly parkuje.
Tlmene si povzdychla, keď sa okolo nich odrazu zbehlo toľko ľudí. Arutha, to neznáme dievča, ktoré predstavil ako Kala a potom ešte Taliah s druhým dievčaťom, Kalinou priateľkou. Zdalo sa, že sa už všetci pekne pozoznamovali iba ona sa snažila tváriť, čo najmenej nápadne a darilo sa jej to dobre až kým ju Males nepritlačil o Aruthov chrbát. Vtedy sa všetko zase začalo odznova. Prudké búšenie srdca, nervozita, rozpaky... snažila sa pozerať inam a po celý ten čas mala ústa pevne stisnuté a snažila sa robiť, čo najmenšie nádychy. S nikým neprehodila nijakú poznámku a jediné, čo na dlhšiu dobu upútalo jej pozornosť boli praskliny na kamennej dlažbe. Vydýchla si až vtedy, keď sa za nimi zavreli dvere, ale potom si uvedomila kde sa s Malesom ocitla a všetko bolo ešte komplikovanejšie. * Môžete sa vidieť za pár minút, stačí ak teraz pôjdeme na chvíľu do kúpeľne a tam sa rozlepíme.* A potom Arutha zakričal cez dvere a ona sa strhla z krátkeho zamyslenia. Netušila či sú ešte stále na chodbe, pretože ich kroky sa akosi vzdialili, ale možno keď poriadne nahlas zakričí...* Studená voda!* netušila či ju počuli ani či si jej slová správne vysvetlili. Možno to bude musieť upresniť, a tak sa nadýchla, aby zakričala znovu...*

Maels

*Nikdy by nemohol dovoliť, aby Mey prezradila aká je pravda. V tej chvíli, keď sa nadýchla, aby druhýkrát zopakovala pokus o prezradenie tajomstva ho prepadlo pudové konanie a panika. Čo mám robiť?? Čo mám robiť??????? Konaj! Rýchlo konaj! Srab! Baba! Hovniak! Hovnivál! Mysli! Rýchlo lebo všetko povie! V jeho mysli ten hlas vrešťal ako šialený a on sa nemohol už vôbec sústrediť. A zalepil som sa naozaj nie dobre ako som dúfal! Keby si nechal dostupné ruky teraz by nemusel riešiť čo urobiť, jednoducho by jej zapchal ústa. Automaticky sa sklonil k Mey a rýchlo zašepkal.* Prisahám, Bauky, že ak o tom cekneš a niečo im povieš, pokúsiš sa im pomôcť, tak ťa pobozkám!* Naozaj povedal práve toto, ale bola to jediná vec, ktorou sa jej mohol pohroziť. A dúfal, že toto bude naozaj dobré pohrozenie, lebo ak nie, asi to bude musieť nakoniec aj urobiť. Zneužije ju, aj keď len kvôli takejto malichernosti, lebo nedopustí, aby sa to Arutha dozvedel skôr než si on zmyslí.* Tak čo Bauky, stojíš si za tým, že povieš Aruthovi kde je pes zakopaný?* Tváril sa naozaj vážne, myslel to vážne a bol odhodlaný urobiť to. Kvôli tomu to naozaj podstúpi. Aj keď by to nemusela byť zlá myšlienka pre neho. Horšie to však bude asi pre ňu. Ako asi tak Mey môže znieť že jej takto verejne pohrozil bozkom?* Alebo teraz začneš vymýšľať ešte viacej nenápadne mi naznačujúc, že presne to chceš?* Aby nevyzeral ako taký neokrôchanec, ešte sa na ňu usmial a svoju tvár sklonil k nej bližšie aby mohol prípadne naozaj rýchlo reagovať.*

Mey Small





*Tak teraz ju Maels vážne dostal. Obrazne povedané. Veď čo na to mohla povedať? Ak zostane ticho bude si myslieť nielen to, že ju môže ovládať, ale že sa zároveň štíti jeho dotyku, čo vôbec nebola pravda už len preto, že nič neurobila, keď jej na večierku siahol rukou do výstrihu. Mala mu vtedy aspoň streliť facku ako Yorimu no nemohla, pretože akokoľvek proti tomu jej rozum protestoval srdce hovorilo inak. Iba tam tak zarazene stála a jej sa v hrudi zatiaľ odohrávalo niečo divoké a nepredvídateľné. No začať kričať hlasnejšie a pokúšať šťastie znamenalo splnenie Maelsovej „hrozby“. Ibaže, čo by potom znamenal jeho bozk? Iba to, že jej chcel zavrieť ústa, a to nechcela. Tak či tak, nevidela v tom žiadne víťazstvo no mohla predsa robiť aj niečo iné ako kričať.* Nie, Maels.* zašepkala ticho a obrátila hlavu do opačnej strany, aby si nevšimol ako sa jej nebezpečne zalesklo v očiach. Hlas mala jemný akoby sa unavene vzdávala, ale bola to len taktika ako ho trochu upokojiť. Doteraz možno striehol na každý jej pohyb no ona aspoň získala čas trochu sa porozhliadať po izbe. Na stolíku pri posteli stál pohár naplnený priezračnou tekutinou. Voda! Takmer sa zasmiala a v ďalšej sekunde sa oprela váhou celého svojho tela o Maelsa, aby ho potisla tým smerom. * Nie, neurobím, čo chceš a ani ty neurobíš, čo chceš a všetci budeme spokojní.* Jej úmyslom bolo zvaliť sa s ním na posteľ a rýchlo pritom chytiť pohár s vodou, aby mu mohla obliať prilepené ruky. *

Maels

*Na jednej strane ho potešila skutočnosť, že Mey nešla skúšať šťastie, ale poslúchla ho. Aj tak to bolo vlastne jedno, keďže každé izby boli vzukotesné. No jeho to v tej panike ani nenapadlo. A na druhej strane ho to zase mierne zarmútilo. Jedna časť jeho ja sa naozaj domnievala, že bude vyrývať a skúsi šťastie. Možno jej v tom všetko aj jej trklo, že to bolo márne. Mierne sa upokojil a podvolil sa jej pohybu. Aj tak však nemohol úplne spustiť oči z nej a nesústrediť sa na jej možné útoky. S tichým výdychom si všimol pohár na stole. No však keď chce. Urobil jeden rázny krok v pred.* No tak, posluž si. Už som ti povedal, že na nás som použil iné lepidlo na ktoré voda nepomôže.* Povedal to takým znudeným hlasom, akoby to bola naozaj otrava opakovať sa. Ale ak chcela skúsiť, mohla. Keďže vedel, že Mey pozná účinky lepov, na ňu si zohnal iné lepidlo nie to čo mu dala ona. Však nato mal dosť času kým bol v izbe. Až taký hlúpy nebol.* Fakt ma udivuje, že si myslíš, že by som ťa podcenil a použil na teba rovnaké lepidlo ako si mi dala. To ma považuješ až za takého blbého, Bauky?* Nevedel čo si o tom myslieť, iba zagúľal očami a neveriacky pokrútil hlavou. No aj tak sa rozhodol dať jej šancu aby si mohla skúsiť obliať ho. On sa rozhodne neplánoval brániť. Nebolo treba. Bol si istý účinkom JEHO lepidla. Na Aruthu a ostatných by voda zabrala, ale na to ich bolo treba päť hodín minimálne.*

Kala

*Ktovie akou zhodou náhod v tomto vesmíre, sa odrazu chodba zaplnila ľuďmi. Najprv Ema. Ema s nejakým chlapom. Mala čo robiť aby nezostala neveriacky pozerať s otvorenou pusou, ten muž, vyzeral o hodne staršie než oni a ona ho objímala. Nemohla však ani len reagovať a otvorili sa ďalšie dvere na chodbe, z ktorých sa vyrútil vyrehotaný Maels a to dievča s ktorým tancoval, Mey ak si dobre pamätala meno čo Arutho vyslovil. Krásne stretnutie, ešte krajších dvojíc. Napadlo ju, že ich problém so zlepením i s kľúčmi do izby je vyriešený, no rýchlo ju podobné myšlienky prešli, len čo Maels otvoril pusu a dobre sa teda bavil na ich účet. A zjavne poznal i Eminho plyšáka na objímanie a podľa slov ktoré mu adresoval bolo jasné, že je to študent tiež.* A sme došli *Zamrmlala Aruthovi do ucha, keď si už oprel hlavu o jej krk. Jeho drahý spolubývajúci mal viditeľne lepší program než sa ich snažiť odlepiť, predsa len, bol sám nelepený a viditeľne mu to naozaj vyhovovalo. No ešte tu bola ich záchrana Ema, aspoň že nemuseli nocovať na chodbe.* Hej boli by sme ti moc vďační...*Vzdychla si a z izby kde býval Maels s Aruthom začula dievča niečo volať. Akurát netušila čo. Hlúpe zvukotesné dvere!*



Taliah Nura

*Či boli tí dvaja v objatí? No aj tak sa to dalo nazvať, i keď, pravda bola oveľa viac zaujímavejšia. Myklo mu kútikmi pier, keď sklopil hlavu k Eme a pokúsil sa jej to ako tak objasniť.* No ani nie, oni vlastne...no...vyzerajú dosť povážlivo...*Vetu nedokončil, pretože do ich skupinky sa pridal i Maels s Mey. Mey? Neveriacky hľadel na to dievča, ktoré sa tak moc hanbilo. A teraz, teraz bolo vyfintené a pri Maelsovi, jej úplnom opaku. Nechcelo sa mu veriť, ako sa to dievča dostalo k nemu a ako sa k nej vôbec hentak prilepil. Dnešný večer bol zjavne dosť zaujímavý, nech už sa dialo dole čokoľvek. A vôbec neľutoval, že ho to minulo, keď sa tak pozeral na ich problémy. Na Maelsove slová nereagoval, netušil ako a tak radšej mlčal. Lepšie ako tresnúť nejaú hlúposť, ktorú by potom oľutoval či jeho, prípadne Emu doviedla do rozpakov. Len by ho zaujímalo, či to Maels myslel vážne s tým, že premýšľal nad tým, aká je jeho orientácia. Rozhodol sa moc nad tým nešpekulovať a pomaly sa pohol za Emou k ich dverám, zohol sa po knižku a tulipán a len čo otvorila dvere, opatrne jej to vložil do rúk.* To bude pre vás dve *Usmial sa, no na lístky so všetkou slušnosťou nepozrel.* Pôjdem ja, keby si tým dvom zavadzala...*Očkom pozrel na to ich zlepenie* ...vieš kde mám izbu. *Povedal jej potichu a pomaly sa vybral do svojej izby. Síce pochyboval žeby tým dvom zavadzala, i keď, ktovie ako sa mohli zlepiť práve hentak, no i tak jemu samému by možno bolo zvláštne byť v ich spoločnosti. Hlavne ak bola taká hanblivá. I keď, ísť za ním do izby, to bolo možno ešte horšie. No veď sa uvidí ako to tam u nich dopadne a kde napokon Ema bude chcieť prespať.*

Mey Small



/ https://www.youtube.com/watch?v=SYUt-V7iwIM&feature=related strašne sa mi páči táto pesnička /

*Zvierala pohár v ruke a nerozhodne doň hľadela akoby sa chcela na jeho samom dne dopátrať nejakej odpovede. Pomaly ho položila zase naspäť a privrela oči. Pár letmých nádychov ju malo upokojiť, ale v skutočnosti mala len pocit, že to už dlhšie nevydrží. Pritisla si ruky na hruď kde jej prudko bilo srdce, ale už to nebola bojovnosť, ktorá za to mohla. Bola to Maelsova blízkosť a vedomie, že s ním strávi ešte veľmi dlhý čas, pretože mu jeho slová verila. Prstami prechádzala po hladkej štruktúre dreva a snažila sa všímať si detaily izby. Potrebovala sa sústrediť na niečo iné ako na upokojujúce teplo mužského tela, ktoré sa na ňu zozadu tlačilo. Čo všetko sa už o sebe tento večer dozvedela? Chcela, túžila vedieť viac aj o Maelsovi a teraz na to mala vynikajúcu príležitosť. Zmierlivo sa dotkla dlaňou jeho ruky.* Už dosť, verím ti aj keď vôbec netuším prečo to robíš.* pohľadom na okamih spočinula na posteli, ale potom sa od nej rýchlo odvrátila a zamerala radšej na niečo čoho by sa dalo chytiť.*

Maels

*Takže bola Mey aj rozumná, keď položila pohár s vodou späť Bolo by zbytočné ich zmáčať. To lepidlo sa rozpadne o pár hodín, takže na tom nebolo nič nepochopiteľné. Mčlky ju sledoval, jej reakcie a cítil akoby sa naozaj bála? Alebo sa mu to zdalo? Či sa cítila iba zmätená? On jednoducho naozaj nikdy nerozumel ženám, nebol nato stavaný. A asi ani nie pripravený. Možno ak sa bude s Mey priateliť, tak to príde aj samo. Netušil, ale keď už sa dohodli, že budú priateľmi a nech to malo znamenať čokoľvek, asi sa to časom dozvie. Ak bude trpezlivý, tak určite. Nebolo to náhodou tak, že trpezlivosť mala nudu prinášať? Alebo si to zle pamätal a malo to byť, že ruže prináša? Nepamätal si, Arutha by mu určite v tom pomohol. Na jej slovami sa musel mierne pousmiať. Aj keď nemusel šepkať, sklonil sa k jej uchu a pošepkal jej.* Robím to len pre naše dobro, aby si nám zbytočne nezašpliechala vodou a nám nebola zima.* Vedel že narážala na niečo iné, že jej pochybnosti sa týkali jeho a nie vody, ale nechcel pokaziť príjemnú atmosféru vážnym rozhovorom, ktorý by aj tak pokazil.* Poďme si ľahnúť a môžme sa porozprávať. Sľubujem, že ťa nebudem obťažovať. Mám predsa zalepené ruky.* Načo by tam iba tak stáli? On sa oprie chrbtom o stenu a Mey bude pred ním. A bude to akoby spolu pohodlne spali. Na tom nič nevidel a zdalo sa mu, že by to mohlo aj celkom fungovať.* Súhlasíš?* No nechcel sa pohnúť kým by nepovedala áno. Musela to povedať sama od seba a byť nato pripravená.*

Shaine X, Ashieta

*Shaine prechádzal nefalšovaný hnev. Ešte nikdy si ju nepodmanil tak silno. Ashieta zrejme nechápala, že si so sebou nesmie dať takto zametať.* Ash? Maels dostane to čo si zaslúži. Pekne krásne mu navaríme to, čím chcel dnes otráviť Yoriho. *Ashietina gamba ovisla v srdcervúcom smutnom výraze.* To určite. Zas to nevyjde. *Shaine pokrcí plecami.* Tak zdvojnásobíš dávku. *Zatiahla Ash ku stolíku s nápojmi. Vzala dva poháre a starostlivo skontrolovala ich obsah predtým, než jeden podala priateľke. Spoločne do seba liali alkohol plnými prúdmi. Atmosféra sa im hneď zdala akási kľudnejšia. Pred nimi sa kopili prázdne spučené poháre.* Dobre na desať minút mi to stačilo. *Shaine si rukou utrela mokré ústa. Ash prikývla. Pohľadom zablúdila do davu. Oči sa jej rozžiarili, keď znovu len neďaleko zahliadla svoj prenádherný objav obvešaný partiou. Samozrejme už pri nich krúźilo stádo báb. Odfrkla si.* Ideme. Nedám si to zas pokaziť. *Iniciatívu chôdze prebrala Ashieta. Spolu so Shaine kráčali k objavu. Odrazu na nich spočinula cudzia váha a závan alkoholu im okamžite prezradil kto to je. Ashieta mala chuť kričať. Vari jej tento chlapec vôbec nedá pokoj? Asi jej osud nahovára, že dnešnú noc by mala zakončiť s ním. No čo v podobnej situácii si človek vyberať nemôže. Shaine chcela jeho zovretie ich ramien okamźite prerušiť, ale všemocný lep si rozkazovať nedal. Pritiahol ju späť k Yoriho telu. Skvelé. Jedna katastrofa za druhou.* My nejdeme nikam. *Shaine mu darovala jeden zo svojich chladnokrvných pohľadov. Ashieta na neho koketne otočila hlavu.* Čo tak do mojej izby? *Natočila si vlasy na prst. Shaine pretočila očami.* Tak pozor. Vynechajte ma z toho. Nemienim s vami dvoma robiť nič nekalé. V takejto polohe by vám to asi aj tak nevyšlo. *Jeho váhu na sebe pocítili väčšmi. Nohy ho nevládzali držať a uź teraz im mohli vďačiť, že jeho telo neleźí na dlážke.* Shain? *Ashieta zaklipkala prosebne očami. Shaine vyvalila oči.* Fajn. Toto ešte oľutujem. *Spoločne vykročili k východu a keď ním úspešne prešli, pokračovali k Yoriho izbe.*

Artuha a Ema

*Moc dobre si vedel predstaviť ako sa Kala asi tak cítila, lebo on sa cítil naozaj podobne. Teda veľmi trápne. Tvár mal stále opretú o jej krk a ticho vydychoval. Jej vôňa bola príjemná a upokojujúca. Aspoň na chvíľu sa mu darilo odpútať myseľ od toho do akej šlamastiky sa Maelsovi podarilo dostať ho. Dokonca ani myšlienky na Maelsovu smrť mu nepomáhali sústrediť sa a hlavne upokojiť.* Prisahám, že toto Maelsovi nedarujem.* Bol však rád, že sa tam neoticlo ešte viacej ľudí. Stačilo, že tam boli šiesti. Už len to by im chýbalo aby ešte niekto ďalší bol toho svedkom. Naozaj. Ani Ema s Taliahom sa tam nemuseli ocitnúť. Taktiež bol naozaj prekvapený, že videl Emu v objatí práve s ním. Veď v spoločnosti Taliaha ešte nikdy nevidel dievča dlhšie ako pár minút. Ale v objatí? To už vonkoncom nie. Čo si o tom mal myslieť? Nakoniec sa s Kalou ani tak nemýlili, keď uvažovali o tom, že Ema si našla večer spoločnosť. A nevyzeralo to tak, že by sa jej zle vodilo.* Ema si naša záchrana.* šepol so smiechom keď sa ocitla pri nich a ako dobrá duša im otvorila dvere. Okamžite zamieril dnu a nechal Eme chvíľu rozlúčiť sa s jej spoločníkom. A ona mu zato bola vďačná. Obrátila sa k Taliahovi a vzala si do rúk.* Kniha a kvet?* Opýtala sa prekvapene, keď prstami prešla po knížke a kvete na nej. Nahmalatala aj malé lístočky. Bola naozaj zvedavá čo sa tam písalo. Neskôr sa nato Kaly opýta.* Hm... Taliah?* Prehovorila rýchlo kým nezačula ako by jeho kroky utíchli.* Ďakujem za všetko.* A ďakovala aj zaskutočnosť, že v prípade núdze má kam utiecť. Vošla do izby a zatvorila za sebou. V tichosti prešla k stolu, tam kde oň narazila a položila knihu a tulipán na stôl.* Potrebujeme vázu.* šepla potichu. Najradšej by sa bola opýtala ako k takejto veci dospeli, ale necítila sa nato. Jej pocity boli priveľmi zmätené, aby zo seba niečo vydolovala.* Spíte tu?* Opýtala sa ich, keď prešla k taške a začala v nej hľadať flašku s vodou, ktorú mala pri skúškach. Na vázu nemyslela, nič také si nedoniesla. Tak fľaša bude musieť postačiť. A aspoň mohla zamestnať myseľ, lebo zrazu z nich bola mierne dosť nervózna.*

Kala

*Jeho uloženie si hlavy malo pár naozaj príjemných výhod. Jednou bola vôňa jeho vlasov, ktorú mala teraz stále „po ruke“ a tiež možnosť hrať sa mu s vlasmi, keby nabrala odvahu. A vlastne, nebolo na tom v podstate nič také hrozné, dalo sa to pripísať prípadnej nervozite, alebo ona si to aspoň hovorila, keď sa dvomi prstami ktorými mohla hýbať dotkla jeho vlasov. Pustila ich až vo chvíli keď sa Ema naozaj stala ich záchranou a otvorila im dvere do izby. Letmo sa usmiala na Eminho známeho, no bola rada že ju Arutho odniesol dnu, lebo toto nebola práve najvhodnejšia chvíľa na zoznamovanie či skúmanie, o koho to ide. Preto keď vošli dnu, pozrela na svoju posteľ a nevybalené veci okolo nej a uškrnula sa.* Ako vidíš, na vybaľovanie čas neostal a....*Ema sa k nim pridala a ona k nej zvedavo otočila hlavu. Vyzerala nervózne, akoby sa bála k čomu to tu speje. Kala ju chvíľu mlčky pozorovala a snažila sa prísť nato čo jej blúdi hlavou, až zaznela jej otázka. Vadilo jej to? Alebo mala pocit že im bude zavadzať? Čo si vlastne myslí že sa tu bude diať či chce diať? Kala si už nebola istá či by chcela vedieť čo blúdi Eminou hlavou.* No ak nepoznáš spôsob ako nás odlepiť, myslím že iné nám ani neostáva. *No a silno pochybovala, žeby Ema stihla vyzistiť ako ich rozlepiť. Otvorila ústa že sa jej spýta či v tom vidí problém, alebo čo to je za kvet a podobne, no radšej zostala ticho, rozhodnutá nechať Emu prehovoriť, nech už z nej vypadne čoľkovek. Dnes jej už narozprávala akurát dosť vecí, popýtala sa tiež dosť otázok ktorými ju miatla, a takto pri Aruthovi to nechcela riskovať, že ju privedie k červenaniu sa.*

Artuha a Ema

*Ani nevedel či si to Kala všimla, ale naraz tam cítil akési zvláštne pocity. Sústredil sa na výber z postelí. Ten detail, že ktorá posteľ je Kaly mu unikla a on si s ňou v náruči sadol na posteľ za dvermi. Akosi automaticky, ani nad tým vlastne neuvažoval. Poobzeral sa po ich izbe a vtedy si všimol, že sa ešte nestihli vybaliť.* Ani ja som to nestihol v prvú noc. Vlastne niekedy mám pocit, že my s Maelsom sme sa nikdy tak úplne nevybalili.* Ešte vždy zvyknú hľadať veci po tačkách pod posteľami, či v skriniach. Obaja sú v tomto mierni bordeliari. Ale keď im to tak vyhovovalo. Väčšinou veci, ktoré nepotrebovali, či využívali naozaj málokedy boli tie v taškách. Občasne sa vyskyttla situácia, že potrebovali presne niečo z toho. Nie však často. Mlčky sledoval Emu ako prechádza po izbe hore dolu. Cítil sa akoby tam nemal byť. A však ani tam nemal byť, ale nemohol si pomôcť. Bol na Kalu prilepený a nešlo to no. Ani keby veľmi chcel. Preto sa rozhodol radšej čušať ako voš pod chrastou a tváriť sa naozaj nenápadne.
Ema si jeho prítomnosť však naopak veľmi uvedomovala. Ani keby nechcela a bola z toho nervózna viac než normálne.* Nie, neviem ako vás od seba odlepiť, ani som tam nebola, takže som nevedela, že... hm.. sa také niečo..dialo.* Slová sa jej zvláštne zadrhávali v hrdle a ona venovala prehnanú pozornosť tulipánu. Fľašu s ním položila tak, aby sa kvet opieral o stenu a nespadol a potom vzala do rúk malú knížku a zvedavo ju otvorila. S radostným výdychom si uvedomila, že kniha je písaná s brailovom písme. Horšie však bolo, že lístočky písané tak neboli. Škoda. A čo bolo najhoršie, nemohla sa nato opýtať teraz. Rukou posunula lístky ďalej. Otočila sa k nim, že bude pokračovať v konverzácii, ale... Zasekla sa.* Ste na mojej posteli.* Hlesla šokovane. Naozaj sa prestávala cítiť dobre. V tej chvíli Arutha vyskočil akoby si sadol na pripináčik, zatackal sa, lebo neodhadol situáciu a s Kalou krásne najprv zabaletil po izbe a potom sa v celej svojej šírke, výške a váhe na je drobné telo zrútil. Našťastie dopadli na jej posteľ.* Si v pohode?* Keď začul čiesi syknutie a nebol si istý, či to naozaj bola Ema a nie Kala. Ema nevedela či sa má cítiť trápne pre nich, pre ich polohu, alebo pre seba, že je pri nich. Jediné čo vedela bolo, že naozaj začínala prepapadť panike a chuti s vreskotom sa rozbehnúť z izby preč.*

Kala

*V miestnosti bolo akosi zvláštne. Dokonca i ona si to uvedomovala a to už bolo čo povedať. Mala chuť niečo len tak tresnúť, nech tam nie sú potichu ako na pohrebe, no mala pocit, že potom by to mohlo skončiť ešte horšie, než to bolo teraz. Hlavu si zložila na Aruthovi a preto nesledovala kam ich usadil, čo jej prišlo po Eminom šokovanom prehovorení ako poriadna chyba. Tak rada by jej niečo povedala, uistila ju že nemusí byť nervózna ani sa nemusí cítiť nejako zvláštne, no nemohla jej to predsa hovoriť pred ním. A k tomu si nebola istá, čo presne Emu teraz trápi. Či jej nevinnú dušu trápi chalan na izbe, alebo fakt že je to chalan na izbe prilepený dosť povážlivo na jej spolubývajúcu, alebo k tomu prispelo to, že vedela, ako sa správala keď sa prvý raz stretli s Aruthom? Keď vedela aká je z neho „namäkko“? Toto všetko jej blúdilo hlavou do chvíle, než sa Arutha prudko postavil, čo bola teda priadna chyba a poknísal sa po izbe. Potom si už len uvedomila že padajú a ona teda netušila kam presne padajú, no vedela, že padajú a ona je dole. Našťastie, vybral si správne miesto pre hranie sa na hnilé hrušky a pristáli na mäkkom. Vydala nejasný zvuk, ktorý však prerástol do slabého chichotu, keď sa mu rozhodla odpovedať, no radšej potichu, nech Ema nie je zmätená* Ako viem že po tom všetkom je tu stále tá možnosť znásilnenia, ale cez to oblečenie to fakt nepôjde...*Zapárala, no radšej sa bližšie nevenovala tomu, ako na nej leží. Pre istotu.* A obávam sa že Ema nie je v pohode, so mnou si nelám hlavu, posteľ je mäkká a ...tak.* A v podstate pri tom ako na sebe boli ju jeho zrútenie sa na ňu nijako nezasiahlo. Len sa v prvom okamihu zľakla kam padajú. Jediné čo ju trápilo bola Ema a jej nevinné ja, ktoré teraz asi hodne trpelo, až mala výčitky.* Ema? Ehm...si vpohode?

Mey Small




*Rozmýšľala nad Maelsovým návrhom a pohľad jej mimovoľne znovu zaletel k posteli. Až keď to spomenul si uvedomila, že takmer celý deň stála na nohách, ale jej myseľ bola vždy zamestnaná niečím iným ako myšlienkami na spánok. Dalo sa vôbec niečo také v Maelsovej prítomnosti? Odrazu sa jeden obyčajný kus nábytku stal predmetom jej rozpakov a nadobúdal tisíce nových významov. No vedela, že stáť nevydrží večne a ani Maelsa by k tomu nenútila. Aj keby si len sadli stále by mu pre to lepidlo musela sedieť na kolenách, čo by na posteli nemusela, a tak by ho ani netrápila. Odrazu sa jej hlavou blysla myšlienka či sa len nesnaží ospravedlniť samú seba, pretože v duchu tak rýchlo súhlasila s jeho návrhom. Musela zvážiť aj nevýhody, ale všetky predstavovali iba jej rozpaky z toho, že bude ležať v jednej posteli s mužom, ale to bolo detinské a smiešne. Nepredstavovala si predsa niečo také večer pred spaním? Keď zhaslo svetlo a ona sa prikryla perinou, ktorú pri sebe zhúžvala, aby ju mohla objímať. Nebola aj to akási podvedomá ľudská potreba mať niekoho pri sebe?
Slabo prikývla na súhlas.* Bude to akoby som vedľa teba ležala na lúke v provincii po tréningu s kopijami. Keď tebe a Aruthovi trčia z trávy len nohy. Vieš, že tak som ťa dnes spoznala v provincii? Máš naozaj veľké nohy. Teda nie veľké v zlom zmysle slova, ale veľké...* aby sa uvoľnila rozprávala a rozprávala až dovtedy kým sa spoločnými silami a po niekoľkých malých problémoch predsa len nedostali do postele tak ako to navrhoval Maels. Odrazu nebolo až tak veľa možností ako sa uložiť, a tak sa musela posunúť trochu vyššie, aby sa k nej nemusel tak naťahovať ako vtedy, keď stáli. Nohy si skrčila tak, aby mu nijako neublížila a hlavu si pomaly oprela o jeho plece. Hneď nato si uvedomila ako blízko je jeho tvár, pretože keď sa k nemu otočila nosom sa nechtiac zľahka obtrela o jeho sánku.* Prepáč.* vykĺzlo jej skôr než sa mohla zastaviť, a tak sa radšej poobzerala okolo seba po izbe. * Je to tu úplne iné.* zase povedala hlúposť. Samozrejme, že to tam bolo iné. Hádam si nemyslela, že aj oni dvaja budú mať steny hrajúce do ružova.* Tu spievaš? Nikdy predtým som ťa nepočula.* narážala na ten menší koncert, za ktorý Maels zožal zaslúžený obdiv a nadšenie. Jej samej sa tie pocity znovu premietli do hlasu a pri spomienke na to ako Maels spieva na javisku sa usmiala.*

Maels

*Čakal kým sa rozhodne, ale jej slová ho naozaj prekvapili. Nestihol si to ani uvedomiť, ale zakecala ho poriadne a už ležali. Bola pri ňom taká drobná, podvedome sa k nej bližšie pritúlil a keď sa mu ešte aj nosom dotkla sánky a usmial. Však sa nemusela ospravedlňovať, ale rozumel skutočnosti, že takto asi často nebývala. A možno s mužom ešte v posteli vôbec neležala. Akceptoval jej rozpaky a iba sa usmial.* Ty nás pozoruješ keď s Aruthom trénujeme boje?* Opýtal sa jej pošepky. Bol prekvapený a dojatý. Ale keď už sa tak skromne priznala..* Ja zase rád sledujem niekedy keď sedáš s priateľkami v provinciách na lavičkách. Takmer vždy si kupuješ tú zeleninovú taštičku. páči sa mi ako z nej zvykneš vyzerať na pásy nasekanú kapustu a ješ ich ako špagety a pritom ticho cmukneš.* Zadíval sa pohľadom niekam pre seba.* Viem ako zvykneš niekedy prechádzať okolo zrkadiel a keď sa pozrieš náhodou na seba, schováš tvár okamžite medzi plecia, tvár zabodneš do zeme a rýchliš krok. Alebo keď sa blízko teba ocitne nnejaký chlapec, z ktorého si nervózna tak trikrát zažmurkáš, pokrčíš noštekom a nenápadne mykneš plecami, akoby si hovorila že ti je niečo jedno. Na lícach ti vyskočí červeň a očami šľaháš vôkol seba hľadajúc únikovú cestu.* Asi sa priveľmi rozrečnil, lebo naraz si uvedomil, že prezradil až moc a asi teraz vyznel ako úchyl. Zahanbene si odkašľal.* Niekedy som veľmi všímavý.* Snažil sa zahovoriť, ale bolo to pravdepodobne úplne jedno. Už aj tak všetko vykvákal ako ženská. Zaboril nos do Meyinho zátylku a zatvoril oči.* Nie, spievam iba v sprche. Ale keby si sa nato pýtala Aruthu, určite by ti bol povedal, že v sprche kvílim ako jeleň v ruji.

Yori




*Vlastne mu vôbec nezáležalo na tom, prečo z Ashiety a Shaine nemôže zložiť ruky, pretože mu to zaručovalo ich neustálu prítomnosť. Shaine sa k nemu vždy správala tak trochu nadradene, a to len upevňovalo jeho rozhodnutie, že raz ten jej odpor zlomí. Bola pre neho výzvou ako nijaké iné dievča, ale Shaine... pomaly otočil hlavu jej smerom pričom sa ticho rozosmial... s tou by si dal povedať kedykoľvek. Palcom ju zľahka pohladil po líci a omámeným pohľadom sledoval profil jej tváre akoby skúmal štruktúru jej pokožky alebo plných pier, ktoré ho fascinovali najviac. Gem, mu vždy hovoril, že by sa mal naučiť používať svoj rozum a nenechať za seba premýšľať svoje hormóny, ale toto bolo naozaj príjemné. S odvahou grázla povzbudeného alkoholom sklonil hlavu tak, že mohol Ashiete ovoniavať vlasy a s tichým smiechom ju po každom kroku pobozkať na krku. Len matne si uvedomoval kam to kráčajú, ale tá chodba mu bola nejaká známa. Už sa chcel obrátiť k Shaine a rovnako sa pomaznať aj s ňou, keď si všimol ako oproti nim kráča Leito. Nemal na sebe ten zvláštny chlpatý sneh, uniformu stále bezchybne čiernu a topánky vyleštené. Tak trochu mu pripomínal saladina Satha, ale možno to malo niečo do činenia s tým, že Leito bol jeho učeník, trochu vyššia trieda ako študent, ale on sám ho radšej nazýval poskokom.
„Aha, svätuškár znovu bez baby. Leito, človeče, ty máš vážne smolu. Potreboval by si zmeniť imidž, na kladných hrdinov totižto už nikto neletí.“ Zasmial sa Yori a hlava mu miestami padala akoby ju nevládal držať vystretú. Preto sa čoskoro len ticho chichotal a vlasy mu padali do čela. Leito ho ignoroval a namiesto toho hľadel na Shaine. Pohľad mal prísny a cudzí akoby za ten čas znovu nadobudol naštiepené sebaovládanie, ale aj napriek neutrálnemu výzoru sa mu pery v pravom kútiku krivili do spokojného úsmevu. Natiahol ruku a podal Shaine obálku s podpisom saladina Ailesa potom ju znovu stiahol a založil za chrbát.
„Uvidíme sa o pár hodín Shaine X. Saladin Ailes súhlasil s tým, aby som viedol tvoj dopoludňajší výcvik tak sa snaž dobre sa vyspať.“ Celej skupinke kývol na pozdrav hlavou a bez ďalšieho slova prešiel okolo nich a stratil sa v najbližšom ohybe chodby.*

Shaine X, Ashieta

*Shaine bolo zle. To čo sa tu teraz dialo, bolo viac než zvrátené. Choré. Dobrovoľne sa podujala dokráčať s ním až do jeho postele. Lenže neplánuje si s nimi dvoma ľahnúť do jednej postele. Už len tie dotyky jej liezli hore krkom. No tento večer akoby nemala nad sebou žiadnu moc. Možnosť výberu odplávala kamsi preč a ju tu nechala s možnosťou, nad ktorou nepadala nadšením. Napriek omámenosti alkoholom nechcela mať s Yorim nič spoločné. Okrem peknej tváričky ju k nemu nić neťahalo. Na druhý deň by sa len vystatoval kamarátom a už by ho nebolo. Bol už taký. Ľahko čitateľný školský grázlik a sukničkár. Baby mu síce padali k nohám. Ale po väčšinou nováčičky, ktoré ešte nikto nestihol zaškoliť a jeho ego si ich vzalo pod ochranné krídla. Zamračila sa nad nezmyselným Yoriho smiechom. Na tejto situácii nebolo nič vtipné. Keby sa mohla pohnúť bez jeho tele, hodila by ho tu na zem a aj Ashietu by ťahala preč. Mykla hlavou, keď na svojom líci pocítila jeho typicky mužskú ruku. Za to Ash bolo očividne príjemné bozkávanie od toho debila na krku. Spod jej pier sa ozvalo tiché zavrčanie. musela však priznať, že obaja sa k sebe neskutočne hodili. Ani v jednom sa nenachádzalo trochu zdravého rozumu, čo im však nebránilo v balení opačných pohlaví. Skôr ako z jednej rodiny, než fyzická príťažlivosť medzi nimi. Shaine tlak ešte viacej vystúpil pri pohľade na ochrancu práv kráčajúceho oproti nim. ,,Čo som komu urobila?"
,,Mám ti pripomenúť?"
Voľnou rukou uštedrí Ashiete jednu po hlave. ,,Buď ticho." Shaine vezme prekvapene obálku do ruky. Na jeho slová nemala odpovedajúcich slov. Len vyvalila oči v odpovedi aj zároveň otázke. ,,Ty jeden!" Kričala však už len prázdnej chodbe. Spamätala sa až po jeho zmiznutí. Hnev si ju znovu našiel. ,,Ja ho asi zabijem. To mi ten sviniar zaplatí." Nebyť prilepená k tým dvom, rozbehne sa za ním. Obálku ani neotvorila, hneď ju roztrhala. ,,Napchaj si to niekam záchranca ranených. Ochranca slabých. A to som mala saladina Ailesa rada." Hodila papier na zem a poriadne po ňom postúpala. Ashieta sa uškrnula. Ďalej pokračovali k Yoriho izbe. Obidve vedeli kde sa nachádza, aj keď vnútri neboli. Zastali pred dverami. Yori s takto prilepenými rukami nebude schopný vytiahnuť si odniekiaľ kartu. ,,Yori kde máš kartu?"

Mey Small





*Prekvapovalo ju ako veľmi je Maels všímavý. Všetky tie drobné detaily, s ktorými sa jej priznal a ona odrazu pochopila, že keď občas zachytila z diaľky jeho pohľad naozaj patril jej a nie dievčaťu, ktoré kráčalo za ňou. Vtedy si myslela, že niečo také nie je možné, a tak len mykla plecami presne tak ako to pred chvíľou opísal a snažila sa kráčať ďalej.
Nikto jej dosiaľ nepovedal dôvernejšie slová, ktoré by ju viac potešili a zároveň rozrušili. Myslela si, že mimo lietania je jej život len akýmsi tieňovým divadlom odohrávajúcim sa na pozadí životov iných a teraz jej Maels zašepkal vyznanie, o ktorom si nedokázala myslieť nič zlé. Bolo príjemné vedieť, že niečo predsa len patrilo aj jej a ten pocit v jej hrudi...akoby jej niekto namiesto krvi naplnil srdce sladkým a vláčnym sirupom, ktorý sa v ňom prelieval a zanechával po každom údere slastný pocit spokojnosti a zároveň väčšieho smädu. Boli to nešikovné slová a nešikovné metafory, ale chcela, aby Maels vedel, že ju potešil. * V sprche je zlá akustika.* zahlásila akoby ho obhajovala pred Aruthom, ktorý tam nebol. A potom sa na chvíľu odmlčala, pretože znovu obrátila hlavu tak, aby sa mohla pozrieť Maelsovi do tváre. Bolo to ťažké, ale keď trochu zaklonila hlavu nie nemožné. Nosom sa znovu zľahka obšuchla o jeho sánku, ale tentoraz sa už neospravedlňovala. Rozmýšľala, čo by mala povedať, aby správne vystihla to, čo cítila.* Som rada, že sa mi nedarí byť celkom neviditeľnou.* zašepkala s úsmevom a obrátila pohľad k nočnému stolíku vedľa postele.* Niekedy zostaneš na lúke dlhšie ako Arutha. Rozmýšľaš nad niečím, keď tam len tak ležíš?* len dúfala, že nie je priveľmi trúfalá, keď sa ho na niečo také pýta. Natiahla sa a chytila medzi prsty pekné farebné pierko, ktoré ledabolo ležalo na knihe. Priblížila si ho k očiam a mierne naklonila hlavu akoby ho pozorne študovala, ale pritom počúvala iba Maelsa.*

Ema

*Oni si z nej robili srandu, alebo čo?* Preboha živého dosť! Ja som slepá, nie hluchá!* vykríkla to tak zúfalo, akoby sa mala zrútiť. To ešte nikdy nepočuli o tom, že slepí ľudia majú lepší sluch? Oni si z nej naozaj robili srandu! Veď to jej nemohli robiť. Bez váhania sa rozbehla smerom k dverám a tresknutím za nimi zmila. Bez zdravého rozumu sa rozbehla smerom k sprchám a zamkla sa tam. Čo sa to s ňou porobilo? To naozaj nemohla zniesť niečo také? Veď ju to vydesilo asi viac než by jej niekto priložil zbraň k čelu a povedal, že ju zastrelí. Ako to bolo vlastne možné? Nepamätala si prečo, ale z nejakého zvláštneho dôvodu mala z toho panický strach a teraz sa chvela ako osika. A nie, nezdalo sa jej to. Potrebovala vodu. Veľa vody. Naklonila sa k umývadlu a pustila si ľadovú vodu. Hltala ju priamo spod kohútika a dovolila nech ju reže hrdlo. Potom si namočila dlane a nimi si ovlažila tvár. Ovlažila bolo asi slabé slovo, lebo si ju máčala niekoľko dlhých minút.* a čo mám teraz robiť? Ja sa tam nevrátim! Ale zájsť k Taliahovi? Preboha ani to nezvládnem!* Nemohla to urobiť!!*



Arutha

*Naozaj dúfal, že Ema nezačuje Kaline slová, ale očividne obaja márne dúfali. S prekvapeným pohľadom, neschopný urobiť jediný pohyb, aby sa zvalil z Kaly, sledoval ten malý hysterický výbuch a náhly odchod.* Ehm.. Myslím, že nie je v poriadku.* Šepol keď už boli osamote.* Urobili sme niečo?* Aj keď mal vlastnú verziu odpovede rozhodne ho zaujímalo čo si o tom môže myslieť Kala. Poznala predsa Emu lepšie než on. On bol s ňou pár chvíľ a vtedy Ema iba mlčala a nepovedala jedno jediné slovo. Pôsobila veľmi hanblivo a možno jej naozaj predstava, že by mala spať s nimi v jednej izbe a ešte k tomu, keď boli takto na sebe, robila vážne problémy. On si to nevedel až tak vysvetliť, ale nič lepšie mu nenapadlo. Darmo by vysvetľoval fakt, že boli IBA prilepení, že tam nebolo nič. Možno by na jej mieste konal takmer rovnako, aj keď pravdepodobne taký hysterický výbuch by si určite nechal pre seba. No nebolo v jeho povahe ju súdiť, či si myslieť niečo zlé. V skutočnosti mu bolo jej ľúto. Už keď vošla do izby a pravdepodobne si vtedy uvedomila, že oni budú pri nej, sa začala správať utiahnuto, ba až zúfalo.* Myslím, že Ema sa už nevráti.* V jeho slovách nebolo nadšenie, skôr ľútosť, že zato všetko mohol on sám.* Vystri nohy, nech sa môžem prevaliť, aby som ťa netlačil, dobre.* Bol ťažký, uvedomoval si to a keď mal prilepené ruky ani váhu svojho tela nemohol odľahčiť na lakťoch. Navyše spať na nej by nebolo až také príjemné, lebo by sa furt musel uisťovať či dýcha a či ju neudusil. Naozaj tak by to nešlo.*

Maels

*Bol taký zahanbený, že to naozaj povedal! Nemal nato právo sledovať ju a už vonkoncom nie sa k tomu priznať. Hanba nad hanbu. To už len chýbalo povedať jej, že ju pozoroval aj keď sa v lete s kamoškami kúpala v jazere a bol by to úplne zaklincoval. Tú skutočnosť jej naozaj nemohol povedať. Ale mal rád jej plavky.* Aj ja hovorím, že je v sprche zlá akustika, len Arutha to nechce pochopiť.* Zasmial sa potichu a zadíval sa do jej očí. Jej tvár bola tak blízko, na líci cítil jej pomalý a teraz už aj relatívne pokojný dych. A jeho pery boli tak blízko tých jej. Mal nutkanie skúsiť ako chutia. Ale našťastie svoju tvár opääť obrátila iným smerom, skôr než by stihol urobiť hlúposť. Na šťastie.* Nikdy si nebola neviditeľnou, ale slepou, lebo si nevnímala okolie, ktoré sa o teba zaujímalo.* A keby bola videla, keby si všímala ostatných, uvedomila by si, že bola pre okolie viac než zaujímavá. Mnohí sa o ňu starali, ale boli priveľkí slabosi, aby sa pokúsili aj o pokus. A on sa dostal naozaj dosť ďaleko. A ona si ho k sebe pustila.* Ako kedy. Niekedy spomínam na príjemné momenty, inokedy fantazírujem, alebo spím s otvorenými očami.* Väčšinou to však bolo tak, že iba spomínal.* Aj tento večer, až na pár udalostí, pribudne k tým príjemným momentom na ktoré budem myslieť.* Prečo by mal klamať, keď to bola pravda. Napríklad aj na tento pohľad ako leží a hrá sa s tým pierkom mu bude ešte dlho mátať rozum. S mierne prižmúrenými očami sa na ňu zadíval. Pravý kútik nepatrne podvihnutý a oči hrajúce smiechom.*