Kráľovská letecká akadémia na Telarione

(inak som tam upravila myšlienky, ako vždy som zabudla predtým )

Leito


*Letmo privrel oči a sval, ktorý mu vzápätí vystúpil na sánke naznačoval ako veľmi sa musí premáhať, aby nezačal škrípať zubami. Nejaký pokrok? Kdeže. Unavene si povzdychol akoby už nemal viac síl doťahovať sa so Shaine o každé slovíčko a tiež preto, že vysvetľovať jej všetky vnútorné pohnútky, ktorými si odôvodňoval svoje hrubé správanie by bolo veľmi zložité. Čo by jej na to mal povedať? Že ho v niektorých chvíľach dokáže rozčúliť až do takej miery, že jediná uspokojujúca predstava je tá, v ktorej si ju prehýna cez koleno a poriadne naseká na zadok? Pravdepodobne by ho potom nazvala sadistom alebo masochistom. Tá myšlienka ho nevdojak pobavila. Pochybovačne nadvihol obočie.* Vydýchol som si. Vieš, čo si práve povedala Shaine? Že chyba nie je vo mne, ale v podstate v tebe, pretože ja nemám problém vychádzať s každým. Všetci ma tu doslova milujú.* Uškrnul sa, aby svojim slovám dodal správnu dávku ironickosti a zároveň sebavedomia. Veď, čo ľudia neznášajú viac ako príliš sebavedomého človeka? Potom sa zarazil rovnakým spôsobom ako Shaine, keď hovorila o sebe.* Vlastne nie. Nie, všetci. Ty ma neznášaš.* Potom stíchol, pretože Shaine zaujala kniha, ktorú držal a aby lepšie dovidela na nadpis pritisla sa k nemu tak blízko, že na odhalenej pokožke hrude doslova cítil jej horúci dych. Na okamih stuhol a vo svaloch na ramenách sa usadilo napätie. Poznal len jediný spôsob ako sa ho zbaviť. Natiahol ruku poza Shainine plecia čím sa prakticky „prepadla“ až k nemu a končekmi prstov ju zozadu zľahka postrapatil vo vlasoch. Len z čírej recesie drzo sa pritom usmievajúc. Na o čo, že mali medzi sebou nevyhlásenú vojnu. V niektorých chvíľach sa naozaj nedokázal ovládnuť, ale aby toto gesto nebolo príliš dôverné druhou rukou začal listovať v knihe akoby v nej hľadal špecifickú stranu.* Je tu jeden príbeh, ktorý ťa úplne vystihuje. Je o chrimejskej bojovníčke Issy. Bola taká drzá, arogantná, papuľnatá, podpichovačná...* kútikom oka šibol po Shaininej tvári či jej toľko prívlastkov stačí a potom s úškrnom pokračoval ďalej.*... až ju nechal panovník zavrieť do hlbokej temnice, aby proti nemu nevzbúrila aj zvyšok vojska.* našiel príslušnú stranu a ukázal Shaine maľbu s vyobrazením ženy, ktorá rukami pevne zvierala mreže a v očiach jej horel zúrivý lesk.* Chceš počuť ako to pokračovalo?* spýtavo nadvihol obočie a premáhal pokušenie zahodiť knihu za seba a namiesto toho Shaine pevne objať. Bolo to bláznivé a načisto mätúce, ale aj neznesiteľne lákavé.*

Ema

*Napriek červeni, ktorú mala na lícach sa musela zase smiať.* Samozrejme, že som hanblivá! Vari chce mladý muž o tom pochybovať?? No zabudni, že ti poviem načo mi je to tričko!* Vyplazila mu ešte ten silno ružový jazýček a smiech ju stále nie a nie opustiť. Hlavne aj pri slovách o sado maso. Však a čo? Ani nevedela, že môžu byť ľudia rovnako orientovaní, nieto, čo môžu chlapi robiť v sprchách, keď majú, hm chute. Nič iné sa ani nedalo čakať. Niežeby ju Thomas nechcel naučiť to všetko čo sa teraz postupne dozvedala, ale ona jednoducho o nič také nemala záujem. Tu to išlo tak prirodzene, že sa nestíhala čudovať čoho všetkého sú schopní ľudia!* To myslíš akože vážne?* Zhíkla potichu stále sa dôverne pritom tisnúc k nemu, aby jej slová nebolo počuť moc, aby si jej slová nevypočul ešte aj niekto ďalší.* Bičíky? Putá?* No a čo že neboli na vhodnom mieste na takýto rozhovor, ale jej zvedavosť teraz dokonale zaujal! Ten svet ma nikdy neprestane prekvapovať!* To akože ich vzrušuje, keď sa nemôžu dotýkať toho druhého? Že si ubližujú? Ale veď to nie je moc normálne, či?* Zamračila sa, lebo si uvedomila, že mala asi mylnú mienku o milovaní.* Ale ja som si vždy myslela, že milovanie má byť o láske, o dotykoch, bozkoch, o cítení navzájom, o hladení.... A tak.* Zasekla sa, lebo si priveľmi neskoro uvedomila ako sa náruživo rozrečnila o svojich predstavách milovania. Na líca jej vyskočila ešte väčšia červeň. Vlastne sa asi aj teraz potešila, že sú nablízku Arutha s Kalou. Sú ešte zlepení, napadlo jej, ale keďže už bola pokročilá hodina a už mali ísť na raňajky, navyše nikde si nič vážne nevšimla, mala pocit, že už sa asi všetko dávalo do poriadku.* Ahojte!* Pozdravila ich s hanbou v tvári, keď ich konečne uvidela, akosi priveľmi tesne pri sebe. A však aj ona bola stále nacapená na Taliahovi, ale teraz ani sama nevedela či je to viac z hanby, alebo z neistoty počtu ľudí na meter štvorcový.*





Arutha

Hmmm... Divoká nymfa!* Povedal zvodným hlbokým hlasom, pričom oči pri predstavách mierne prižmúril a pohľad uprel niekam do diaľav.* Myslím, že v tom prípade sa budem častejšie zdržiavať v tvojej prítomnosti!* Zaškeril sa, keď naraz precitol z lákavých predstáv. Bola síce pravda, že hlavne mu išlo o to dostať ju do ešte väčších rozpakov než v akých už beztak bola, ale na druhej strane aj jemu samotnému sa táto predstava začínala naozaj pozdávať. Čím dlhšie trávil čas v spoločnosti baletky v teniskách, uvedomoval si aká je táto žabka príjemná spoločníčka a jemu je v jej spoločnosti dobre. Vlastne veľmi dobre. Síce s dievčatami nemal problém vychádzať ako poniektorí chalani, ale Kala bola v niečom iná. No nevedel povedať v čom presne. Veľké plus mala keď sa chopila toho divadielka a ešte ho zveličila, vedel si moc dobre predstaviť iné dievky. Začali by pišťať a vrešťať, že je debil, nechutný chrapúň, struhli by mu facku a s vreskotom utiekli. Asi máloktorá by reagovala tak ako Kala.* No to ti radím, ty moja malá nymfomanka, že sa ti páčia viacej moja ruka okolo tvojich ramien. Dám si na teba patent!* Úmyselne zahováral jej rozkošné slová, ktoré jej tak prudko vyleteli z úst, no moc dobre si ich uvedomil a veľmi ho potešili. Naozaj veľmi, ale bol rozhodnutý stále zostať v rovine srandy, pre prípad, že by ju to malo až tak veľmi zaraziť či donútiť k rozpakom.* Ahojte! Ako ste sa vyspali?* Uškrnul sa, keď prišli k druhej dvojici a Ema ich pozdravila.* My sme sa vyspali úúúžasne, len tuto slečinka ma zničila!





Mael

*Remi nebol príjemný, nebol ani zdvorilý, tá jeho dokonalá, rokmi vystrojená pozlátka by bola zlákala iba hlupáka. Preto Maelsov hnev nepoľavoval ani pri Remiho pokojnom, milom hlase, ktorý sa mu prihováral. S pohŕdavosťou v očiach sa pozrel na okamih k Mey, ale nie nadlho. Potom pohľad opäť uprel na Remiho a s vyrovnaným hlasom prehovoril:
„Mey mi nič nemusela hovoriť, každý pozná povesť Remediussa , muža, ktorý naozaj vie čo si vybrať a akým štýlom. Jedni o vás hovoria, že ste obyčajný darebák, iní zase, že ste správny chlap.“ Odmlčal sa zvažujúc ako má ďalej pokračovať. Pre prípad, že by Remiho zaujímalo ako ho vníma sám Meals rozhodol sa ešte pokračovať.
„Ja vás vnímam ako muža vhodného na uzatvorenie výhodného obchodu. Nezaujíma ma či ste dobrý, alebo zlý.“ Samozrejme, že mal vlastný názor na toto, ale prehovoriť a povedať, že si myslí, že je obyčajný sviniar, by teraz asi nebolo nič dobré. Hlavne nie pre Mey. Áno, stále mu záležalo na nej, aj keď ho tak potupila a odkopla ako obyčajnú handru, ktorú mala iba na pobavenie. Možno sa v nej predsa len mýlil. Myšlienky však veľmi rýchlo zatlačil do úzadia a sústredil sa na okolie.
„Veľmi rád. A môžete mi hovoriť Maels. No nie je hlavné, že tá motivácia tu je? Nie je jedno čo ma ženie vpred?“ Predniesol ľahostajným hlasom a sám si nasadol do auta, však tak, aby nebol pri Mey, aby bol od nej čo najďalej.*

Shaine

Och ale to nie je pravda. Ty si si to len po svojom vyložil. Samozrejme, že chyba je v tebe. Kde inde by asi bola? *Prevráti očami. Je to nad slnko jasnejšie. Nebude predsa hádzať všetku vinu na svoju hlavu. Sebazáchovne premetie špinu na iný prach, nech ho roznesú iné podrážky, ako tie jej. Smiech venovala slovám o milovanosti Leita zo všetkých strán. Nevedela si tieto slová predstaviť v pravdivom formáte. Rozhodne nebola jediná, komu liezol poriadne na nervy. Koledoval si o to svojím správaním. Pochybovala, žeby sa prejavoval len v jej prítomnosti.* To iste. *Drgla do neho ramenom. Tak rada by ho vysúkala z postele. A ešte na neho padnúť z veľkej výšky. Pre ňu mäkký dopat, no pre neho tvrdý trest. Predstavila si svoje druhé ja mädliť ruky škodoradosťou.* Určite nie som sama. Možno sme tak dva...nástisícový rad. *Uškrnie sa. Smiech ju znovu dráždi premáhaním. Oddane mu podľahne. Zdvihne nohy náhlivo do vzduchu. Vzápätí však obe dve rýchlo vrátila späť na posteľ pod náporom bolesti, prenikajúcej aj na tvár. Akosi hneď zabudla na zranenie. Leito jej ho vypudil z hlavy. Lieky začínali pomaly zaberať. Viečka jej oťažievali. Nechcela však zaspať. Vďaka jeho prepracovanému pohybu skončila ešte bližšie jeho telu, ale hlavne knihe. Písmenká videla zreteľne. Očami behala po listoch papiera, ktoré Leito prevracal medzi prstami. Očividne presne niečo hľadal. Obdivne hvízdla pri opise bojovníčky. Stretnúť sa naživo stopercentne by si nesadli. Príliš veľa rovnakých vlastností. Pozrela na vyobrazenie bojovníčky, keď konečne našiel hĺadánú stranu. Pozorne si prezrela každý milimeter maľby. Tvárou jej prešla ďalšia vlna úškrnu.* Budem hádať. Skončila mŕtva dvanásť metrov od svojej pôvodnej hlavy. Alebo nemám pravdu? *Ona osobne by skôr povedala, že slečna arogantná zabila kráľa a armáda bola celá jej. Lenže neverila tomu pobaveniu Leitovej tváre. Isto to nebolo až také jednoduché.*

Remediuss




*Remiho tvár bola ako dokonale formovateľná maska, ktorú ovládal s ľahkosťou profesionála, a tak v sebe dokázal veľmi dobre pochovať dojem z mladíkových slov. Zdali sa mu zbrklé hoci by si ich mohol vysvetliť aj ako kompliment alebo urážku. V oboch prípadoch však nemal ani len poňatie kým je on, Remediuss, v skutočnosti. S úsmevom si oblizol spodnú peru a oči mu na okamih potemneli. Dobro a zlo. Aká nádherná predstava rovnováhy. On mal byť zrejme to zlo. Bol v pokušení pošepkať Maelsovi, že zlo má veľmi veľa odtienkov a ten jeho je najhorší no o tom sa bude mať možnosť presvedčiť aj na vlastnej koži. Odrazu nebolo dôležité pretvarovať sa, a tak pokojne nastúpil do auta. Usadil sa na sedadlo vedľa Mey. Obrátil ruku dlaňou nahor a počkal kým sa ho apaticky sama nechytí. Stále ho poslúchala, dobré dievčatko. Zrejme jej na tom Malesovi záležalo viac než sa to snažila poprieť. Na malú chvíľu sa na ňu zahľadel, ale jej pohľad smeroval von oknom, na tvári nezúčastnený výraz, aj keď vedel, že ich pozorne počúva. Palcom jej prechádzal po hánkach a podľa jemného stisnutia, ktoré mu uštedrila poznal kedy sa skutočne zľakla. Bolo to vtedy, keď si vedľa Maelsa sadla jedna z jeho „goríl“ a pod rozpnutým sakom sa na okamih zaleskla čierna pažba zbrane. Druhý z vysokých mužov zabuchol dvere, ktoré sa automaticky zatvorili a sám si sadol k Maelsovi z druhej strany.
„Tak som rozmýšľal...“ začal Remi a voľnou rukou si pošúchal husté obočie nad usmiatymi očami. „..., že by bolo možno vhodnejšie keby sme trochu z toho obchodu prebrali už teraz. Viete, v súkromí a pekne spolu nech si potom jedlo môžeme vychutnať viac. Takže, Males, prečo si myslíte, že mi môžete niečo ponúknuť? Mám všetko, čo potrebujem, pretože vy veľmi dobre viete kým som, nemám pravdu?“
Auto sa dalo do pohybu a krajina za silno tónovanými sklami bola odrazu úplne iným svetom.
Mey sa strhla, ale Remi jej pevnejšie chytil ruku, a tak sa upokojila, pretože muž sediaci po Maelsovej pravici sa začal mrviť a naprávať sako v blízkosti puzdra so zbraňou. Musela niečo urobiť. Teraz hneď a keďže Males už dokázal svoju tvrdohlavosť zostával jej iba strýko.
„Urobím všetko, čo si odo mňa vtedy chcel.“ Zašepkala mu ticho prosebným hlasom. Bola zúfalá. Stačil jej len malý záblesk záujmu v Remiho očiach, aby vyhrala.
„ O tom sa porozprávame neskôr.“ odbil ju mávnutím ruky a nespustil oči z Malesovej tváre. „Som zvedavý na návrh tohto mladého muža.“

Taliah Nura


*Že či o tom chcel pochybovať? Jednoznačne. Nielenže mu ukradla tričko, ale teraz mu nechcela prezradiť dôvod, načo jej to tričko bude. Veď jej bolo voľné, tak načo si ho chcela nechať? Viditeľne ak u neho bude chcieť ešte niekedy prespať bude buď nahá alebo v spodnom prádle, inak to nevidel.* Nabudúce ak ťa ešte niekedy pustím do postele spíš nahá alebo v spodnom prádle ty potvora malá! *Za dobrotu na žobrotu, ako sa hovorievalo. V skutočnosti mu ale to tričko nijako nechýbalo, iba to akosi nechápal. Celé ženské zmýšľanie mu bolo cudzie, no možno len nemala nič na spanie, možno si zabudla pyžamo doma alebo čo. V duchu si skutočné dôvody veľmi nepripúšťal ani mu na um nezišli, jednoducho v oblasti vzťahov sa cítil na tejto škole zaostalý a pre dievčatá nezaujímavý. A ešte viac sa z nich cítil nesvoj. Vlastne necítieval sa z nich tak, zvyčajne s nimi jednoducho prehodil reč, keď niečo potrebovali alebo ak sa túžili zhovárať, rýchlo ich to prešlo pri jeho krátkych odpovediach. No Ema to akosi zvládala a dokonca rozprával a ona rozprávala veci, ktoré ho dostávali do rozpakov. Nemal potrebu rozoberať niečo také ani s chalanmi nieto s dievčaťom, ktoré ako tak počúval, nemalo s milovaním nijaké skúsenosti. Aspoň k tomu dospel po jej slovách o tom, čo si vždy myslela.* Ema no tak! Ja nie som dobrá osoba na tento rozhovor a už vôbec nie nato, aby som ti vysvetľoval ako to všetko funguje. No asi...určite ich to vzrušuje, keď sa môžu biť. No pre nás to moc normálne nie je, ale tak im sa to páči a v celku je to ich vec čo robia. Ale nemyslím si, že sa musíš obávať žeby si narazila len tak ľahko na niekoho, kto má potrebu hrať sa bičíkom. Ešte tie putá možno... *Vôbec nechápe, ako sa k tejto téme dostali, no je neuveriteľne rád, že jej spolubývajúca s Aruthom sú tak blízko. Vôbec nevie čo jej povedať na jej predstavy o milovaní, hlavne keď pochopil, že sú to len predstavy nepodložené na zážitku. Nechcel jej kaziť ilúzie o tom, aké to asi prvý raz bude, predsa len, čo tak počul či zachytil z časopisov svojej sestry, prvý raz to pre ne nebolo nič moc.*Malo by byť, ale nie vždy tomu tak je. *Odvetil napokon zamyslene, no to už boli pri tých dvoch a on si mohol vydýchnuť, že sa dostal z tejto témy, z vratkej pôdy. Už beztak musel vyzerať divne, muselo byť vidieť že bol v rozpakoch, ale čo už mohol robiť.* Ahojte. Ja naše zhodnotenie spánku nechám na Emu s imaginárnym monoklom ale nechce sa mi veriť, že toto krehké stvorenie ťa mohlo zničiť...vlastne...myslím že ti budem veriť...*Dodal hneď ako po nej prebehol pohľadom. Možno bola ako palička, maličká a na prvý pohľad krehká, no celkovo jej výzor a iskry v očiach nevyznievali nevinne a krehko. A tenisky k sukni...nie, to s tým zničením mohlo byť veľmi pravdivé.*



Kala

Aha čo by chcel! *Prekonala nutkanie poriadne ho šťuchnúť do rebier, ešte by sa jej tam skrútil v bolestiach a čo by s ním potom robila?* Po divokej nymfe zatúžil, že sa nehanbíš! Ako zodpovedný študent tejto školy by si mal myslieť v prvom rade na štúdium a nie takto na samé nemravnosti! Skazená to mládež, len na sex myslí!*Nemohla si pomôcť, musela si z neho uťahovať a samozrejme sa neunúvala šepkať, veď čo. On tu začal robiť rozruch a ak ona už má byť nymfa s bičíkom v ruke, on môže byť za nadržaného. Akurát musela stíchnuť, ako sa blížili k Eme a Taliahovi, ku ktorému bola „prilepená“ ako i včera večer. Nechcela ju zase priviesť do rozpakov, preto sa jej zdalo rozumnejšie, keď nebude počuť tie jej drísty. Ktovie čo si chúďatko myslelo o tom včerajšku. Bude sa s ňou musieť porozprávať osamote, vyspovedať ju a tiež jej vysvetliť, že včera utekať nemusela, že len žartovali.* Bré ránko spachtoši. *Pozdravila ich zvesela a pri tom ich že vraj úžasnom vyspatí pridvihla obočie. Mala chuť šťuchnuť ho do rebier, či si to nerozmyslí, ale tak mimo toho dolámania sa veru i jej spánok pozdával. Ranná sprcha v dvojke, síce trošku studenšia než by si priala tiež nebola zlá.* Nepočúvajte ho, len som mu chcela ukázať, že musí viac trénovať tú svoju krehkú konštrukciu aby nabudúce zničený nebol. *Zazubila sa zvesela. * Počujte vy dvaja, vyzeráte ak reďkovky, nechcete sa podeliť o tému vášho rozhovoru nech sa pridáme? *Veru, tí dvaja boli v rozpakoch jeden ako druhý. Ktovie ktovie čo sa dialo na susednej izbe, možno sa niekto niečo priučil. Pri tej myšlienke sa musela poušknúť ešte viac.*

Ema a Artie

*Teraz vážne úprimne ľutovala, že s ním nemohla stráviť viacej času osamote. Naraz mala tak veľa otázok na ktoré by chcela odpovede. Však to sa nepatrí nechávať dievča takto zmätené len tak na pospas. Však začal a nedokončil! Typický chlap!! Veď ale to si neuvedomil ako strašne naštrbil jej zvedavosť a teraz ju nechal iba tak? Že jednoducho nevedela čo si o tom myslieť? Mysľou jej vírili tisícky myšlienok na ktoré nevedela odpovede a on to nechal iba tak. Nemala možnosť na odpovede. Bolo toto normálne? Najradšej by si bola dupla nohou a pišťala a ako malé dieťa, že chce ešte odpovede. Dokonca jej napadlo začať to riešiť aj pred Kalou a Aruthom, ale to sa jej zdalo ešte ako horší nápad.* Ľudia? Kto je to ten čo preferuje sado maso?* Vyhŕkla, keď sa už úplne ich štvroka spojila, skôr než by si bola uvedomila čo to tak naraz zo seba dostala. Ďalšia vlna červene prišla okamžite, ani už hádam nemohla byť červenšia než bola. Až po chvíli tichého uvažovania si uvedomila, že do nej vniesol aj ďalšiu pochybnosť o ktorej nevedela vôbec nič a priveľmi ju zmiatla. Nie vždy tomu tak je? Čo tým myslel? Chcel povedať, že nie vždy to je o pocitoch, dotykoch a o láske? Ak nie, tak potom o čom? Na jej tvári svietil zamračený výraz, ktorý tam bol práve vďaka nemu. Ako to potom malo inokedy fungovať, keď nie tak ako si myslela? Však to sa ani nedalo, či nie? Prekvapená si uvedomila, že niečo by mala ešte pvoedať, zastriasla hlavou a sústredila sa na ostatných.* No neviem ako sa Taliah vyspal, ale ja celkom príjemne, síce tuto mladý muž furt rapotal a ja nie a nie vôbec spať!* Uškrnula sa, pričom mu pobavene vyplazila jazýček. Zarazila sa keď počula tie ďalšie slová Kaly.* Nechceš to vedieť.* Smiala sa a pokúsila sa obrátiť pozornosť iným smerom.* Ale ja som hladná! Poďme už jesť, lebo fakt zjem Taliaha!* A tvár trochu naklonila bližšie k Taliahovmu ramenu, pre prípad že by ho zase chcela hrýzť.*
Samozrejme, že by som chcel! Kto by nezatúžil po zvodnej, neskrotnej a hlavne NENÁSYTNEJ nymfe? Joj keby si vedela na aké prasačinky teraz myslím, ten smiech by ťa veru rýchlo prešiel!* Doberal si ju so smiechom ešte kým mal čas, avšak keď tam už bola Ema s Taliahom, jeho smiech stíchol. Teda iba na chvíľu, kým Ema netreba tú somarinu o sado maso. Nedokázal sa ovládnuť a vyprskol takým výbuchom smiechu, že sa musel pustiť Kaly, aby prešiel pár krokov od nej a kľudne sa chytil za rebrá, ktoré ho už aj tak boleli viac než dosť.* Tak toto ja vysvetľovať nejdem. Nech to vysvetlí tuto slečna nymfa.* Hovoril pomedzi záchvatové stavy, pričom kútikom oka pozrel smerom k Taliahovi.* No? Slečna nymfa? Ako objasním Eme kto sú to tí čo majú radi sado maso?* Fakt úchvatná téma pre raňajky. Páčila sa mu. Ale páčil sa mu aj ten Emin nápad s tým, aby išli jesť. Vykročil teda smerom k stolom, kde si naložil poriadnu kopu jedla. Od šunky, cez rôzne kúsky mäsa, cez zeleninu, ovocie a nepohrdol ani čokoládovou tyčinkou. Z kraja si vzal kúsok syra, strčil si ho do úst a keď sa pozrel späť k prítomným, iba mykol plecami a povedal.* Hlad je sviňa a vždy som tvrdil, že mňa je ľahšie šatiť, ako živiť.

Query Satho

/rozhodla som sa do toho zamiešať aj Aizaca nech je to zaujímavejšie takže to bude taká malá retrospektíva ešte predtým než sa stretol s Remim Aspoň vysvetlím ako sa dopracoval k tým šrámom /

*Už po druhýkrát v ten večer sa rozosmial bez toho, aby smiechu nejako bránil. Dôvodov na to mal hneď niekoľko. Nayarine obavy, ktorá vzápätí prešli do nadšenia, to ako sa zhovárala s autom akoby ju mohlo počuť a navyše tá trefná poznámka o stávke. Mal chuť podpichnúť ju a samozrejme tomu neodolal. Pochybovačne nadvihol obočie a odkašľaním sa pokúsil prerušiť smiech, ktorý aj napriek tomu vsiakol do jeho slov.* Odvoz naspäť nechaj na mňa a čo sa týka tej výhry... dvadsaťtisíc prinov je celkom slušná suma na to, aby sa ju oplatilo získať nemyslíš?* uškrnul sa a v duchu si hneď prepočítal, že taká výhra by celkom pokojne pokryla ich trojmesačný plat na Akadémii.* Stavím na teba.* zopakoval znovu so širším úsmevom a znovu obrátil pozornosť na cestu.*

https://www.youtube.com/watch?v=02vSlktZE6M&feature=relmfu





Aréna vrakoviska sa nachádzala ďaleko za poslednou hranicou predmestia. Zo všetkých štyroch strán sa nad ňou vypínali vysoké hory a jediná prístupová cesta tiež viedla po kľukatej serpentíne spúšťajúcej sa do prašného údolia. Paradoxne najkrajší výhľad sa naskytal práve z onoho kopca. Aréna by svojím typicky elipsovitým tvarom možno nebola ničím výnimočná, ale počas pretekov, tak ako aj v ten večer, sa od holej betónovej konštrukcie odrážalo silné osvetlenie. Pásy modrého, zeleného a červeného svetla križovali vzduch v asymetrických smeroch podľa toho ako sa otáčali automaticky nastavené kolektory. A tesne pod hranicou svetla sa šíril prenikavý rev – drapľavý zvuk motorov, škrípanie bŕzd, hukot obecenstva a do toho vmiešaná dutá ozvena z reproduktorov. Čím bližšie k Aréne sa človek dostal tým rýchlejšie pred ním rástol múr jej tribúny takže až keď sa ocitol tesne pred vchodom zistil, že toto nie je len také obyčajné vrakovisko. Bolo to monštrum plné svetla, revu silných motorov a hukotu vzrušeného obecenstva, pri ktorom zaliehalo v ušiach a telom prebehol výboj adrenalínu.
Dav pred Arénou sa rozdeľoval do niekoľkých pásov podľa vstupov, ale vchod pre súťažiace autá bol len jeden takže pred ním jazdci čakali v radoch. Vrčanie áut dostatočne vystihovalo ich netrpezlivosť, pretože každý chcel byť čo najrýchlejšie na trati no najskôr sa museli zaregistrovať. Query vytiahol z peňaženky príslušnú sumu a cez stiahnuté okienko ju podal uvádzačovi, ktorý im vzápätí prilepil na kapotu nálepku so súťažným číslom a Querymu podal registračný náramok s logom Arény. Odovzdal ho Nayaree a s úsmevom kývol hlavou dopredu k bráne, ktorá sa pred nimi otvorila. Mohla sa cítiť lepšie, pretože všetky autá, ktoré do arény vstupovali boli vyblýskané, žiariace novotou a pestrými vzormi podľa pretekára a jeho vkusu.* Ja teraz vystúpim a ty sa zaradíš tamto do boxov. Vždy vyhráva jeden závod s dvadsiatimi autami takže si počkáš kým nepríde na rad ten tvoj. Malo by to byť asi po dvoch kolách takže budeš mať ešte čas pozrieť si ako to tu chodí. Máš nejaké otázky? Je to veľmi jednoduché. Stačí ak vydržíš pätnásť kôl a neskape ti pritom motor. Tu je dovolené všetko, preto si v boxoch vyzdvihni náhradné oblečenie s prilbou. Vždy tam nejaké majú pre zvláštne okolnosti.* uškrnul sa a kútikom oka zachytil ako okolo nich prešlo čierny športiak s dvoma bielymi pruhmi tiahnucimi sa od kapoty až na strechu a zadok auta. Tónované okno na strane spolujazdca sa automaticky stiahlo a oblúčikom von vyletel nedopalok cigarety. Vzápätí šofér otvoril dvere a vystúpil z auta.
Muž si chvíľu posmešne premeriaval Queryho auto a potom cez stiahnuté ústa vypustil do vzduchu tenký prúžok dymu. Na okamih sa zdalo, že sa pri tom uškŕňa.


Lakťami sa zaprel o strechu Pantera a bruškami prstov zamyslene pohladil lesklý čierny lak, na perách mu stále pohrával posmešný úškrn. Nikdy nepodceňoval konkurenciu, ale teraz si bol na osemdesiat percent istý, že výhru má vo vrecku. Zo zamyslenia ho vytrhol dobre známy hlas takže si prestal premeriavať tú nablýskanú šunku, vedľa ktorej to odparkoval a namiesto toho sa obrátil k Perrymu.
„Aizac, človeče, kde si trčal? Toto je posledné kolo závodu! Máme len túto jedinú šancu a ak ju poser...“
„Ušetri ma tých drístov, prosím ťa.“ Precedil pomedzi zuby a okamžite musel potláčať túžbu vraziť dlháňovi do zubov. Tých zažltnutých kýpťov, ktoré mali byť zubami by na jeho poďobanej tvári ani nebola škoda. V podstate by mu urobil láskavosť. Pri tej myšlienke naklonil hlavu a krátko sa uškrnul. Nemal náladu na kázne. Dobre vedel aké sú riziká závodu. A zvysoka na ne kašľal.
Z vnútorného vrecka na bunde vytiahol zo škatuľky dve cigarety. Jednu si zastrčil za ucho a druhú vložil do kútika úst.
„Budem sa pozerať ako ryješ nosom do zeme.“ Zasyčal Perry a oči sa mu zúžili od nenávisti takmer do hadích štrbiniek. Aizac pokrčil ramenami a rukou chránil oheň zapaľovača, aby nezhasol. Párkrát si potiahol a potom s úsmevom vydýchol dym do dlháňovej tváre.
„To sa nestane.“

Nayaree Rezisté

Suma je to slušná. Len aby som ju nedostala in memoriam. *Uškrnula sa nad morbídnou predstavou. Samozrejme, že v nej panovala určitá dávka strachu. V tejto chvíli ju však k nule tlačil nápor adrenalínu. Chcela sa nezadržateľne vrútiť do Arény a natrieť to mužom. Konečne by sa mohla v cieli tešiť, vysmievať a ukazovať neslušné gestá. Aj keď bez toho posledného by sa obišla. V skutočnosti v nej samotná výhra nevzbudzovala toľko, čo účasť. Ani sa jej nesnilo o niečom takom. Query jej dal dobrovoľne auto ktoré mohla zdemolovať. Lenže tento raz to bolo plánované. Vyvolávalo to v nej jednoduchú otázku. Dokáźe pôsobivo zdemolovať auto aj úmyselne? Pravdepodobne nie. Vykonajú to za ňu súperi. Prečo by si vlastne sama ničila auto? Ěšte k tomu nebola právolatnou majiteľkou. Iba strojom slúžiacim k deštrukcii.* Za mňa stav na číslo sto pätnásť. *Mrkla na neho. Nenechá si podpichovanie na svoju osobu. Všetko požičané treba vrátiť.
Blízkosť Arény cítila na svojom sebavedomí čoraz viac. Jemne knísalo, ako loďka na nepokojnom jazere. Potrebovala to ustáť. Ostatné sa urobí samo. Pred vstupom do Arény sledovala Queryho platenie. Zase.* Nestojím ťa ja za jeden večer viac, než si zarobil doteraz? *Bola mu za to samozrejme vďačná. No podobné situácie v nej odjakživa vyvolávali pocit viny. Za všetko mohol otec. Nech mu je zem ľahká. Síce nebol mŕtvy, ale bohvie kde ten sviniar bol.
Query jej zvestoval smutnú správu. Musel odísť. S ním na palube by to bola zaujímavejšia plavba. Auto bude mať dosť problémov aj s ňou samou. Asi by chcelo byť osamote, keďže ho pánko zveril napospas osudu. Krutá daň za svoj luxus. Byť ona závodným autom, ako by dopadla? Splodili by nejaký násťroční na jej koženom sedadle dieťa? Fuuuj. A ešte predtým ju synáčik oteckovi ukradol z garáźe. Jedna predstava horšia, než tá druhá. Prikyvovala pokojne inštrukciám. Šelma odtrhnutá z reťaze chcela loviť. Po dlhej dobe zajatia konečne mohla preukázať svoj rodený talent. Gabe ešte oľutuje svoj verdikt nepustiť ju k stíhačkám. Alebo to oľutuje Query. Nechcela si staviť ani na jedného z nich. Na malú chvíľu vypustila myšlienky. Auto bolo odrazu ľahšie o spolujazdca. Takto si bude na okruhu môcť bez okolkov zanadávať. Potešujúci pocit. Slovník dostal voľnú ruku. Počkala pokým sa pred ňu dostalo krásne auto. Ale to jej, bolo omnoho lepšie. Prešla tvárou po vodičovej. Nafúkanosť z neho priam sršala. Otočila hlavu naposledy na Queryho.* Nemám. Čakaj ma v cieli. Prídem tam hoc aj posledná, čo už teraz môžeš vylúčiť. *Poslala mu provokačný vzdušný bozk a vyrazila k boxom. Cítila sa nováčikovsky. Všetci zarytý profesionáli jej budú chcieť za každú cenu ukázať ským si nemá začínať. O to viac sa bude tešiť, ak ich porazí. So sebavedomím nemala nikdy problém. Teda ako kedy.*


*K boxom sa prešmykla pomerne ľahko. Vystúpila idúcky pohľadať oblečenie. Akýsi technik ju chcel odohnať. Náhlivo sa mu snažila vysvetliť o správnosti pobytu. A on si myslel, že sa stratila. Keď už tak, navigácie fungovali. Zaviedol ju teda do miestnosti, kde sa mohla prezliecť. Zohla sa ku kombinéze pohodenej na lavičke. Už jej smiešna poloha našepkávala ćosi zvláštne. Vzala ju jemne do dvoch prstov a pričuchla si. Vlastne to ani nebolo potrebné. Kombinéza opantala nosnú dutinu už pri vstupe. Toto si obliecť nemohla. Aspoň, že na prilbu sa dalo spolahnúť. Našťastie nebola spotená. Lenže čo teraz? Minúty pomaly ubiehali. Rozhodla sa pre zúfalý krok. Chytila okraj šiat. Silno potiahla. Nič. Potiahla znovu a novu. Látka nechcela povoliť. Po pár pokusoch predsa len skončil nepotrebný kus látky na zemi. Šaty boli teraz obtrhané tesne pod stehnami. Viac to ani skrátiť nemohla. Vzdychla si. Otrhanec jeden. Čo iné sa dalo robiť? Odkopne topánky do rohu. Obuje si pohodlnejšie. Takisto ako prilba, aj topánky sú vporiadku. To len kombinéza ju sklamala. S prilbou v ruke vypochodovala von. Mieric k svojmu autu upútala pohľady nejedného pána. Na jednej strane to chcela, no na druhej jej to mohlo spôsobiť problémy. Mužom samozrejme neuniko to hlavné. Zúčastní sa s nimi na jazde. Pokrčila ramenami nad ich reakciami. Nemali tu často ženy. Sadla si do auta práve včas. Bola na rade ukázať, prečo vlastne prišli. Ako dobre, že nezjedla celú večeru. Možno jeden-dva kúsky. Pravdepodobne by skončilo všetko na sedadle spolujazdca. Takto sa nemusela ničoho báť. Kolesá ju viedli na okruh. Ruky sa jej na volante ani trochu neklepali. Naopak ho pevne obopínala prstami. Hypnotizujúco sa zadívala na cestu pred sebou.* To zvládneme krásavec. Ukážeme im, kto je tu pravý víťaz. Hlavné je zúčastniť sa. To je heslo porazených a my si povieme iné. Hlavné je zdemolovať čo najviac súperov a teba ušetriť. Sľub nesplniteľný. Napriek nášmu krátkemu stretnutiu ostaneš navždy v mojom srdci. *Monológ preruší tátoš zastavujúci vedľa nej. Sklopí okno a pozrie na vodiča. Síce ho nevidí, no určite tam niekde je. Schovaný pred jej pohľadom. Stlačí nohou pedál. Auto hlučne zareve. Nemieni sa s nimi hrať. S hlbokými nádychmi odpočítava posledné sekundy do štartu. Stihne akurát poslať okno znovu nahor.*


/Juhú predčasné Vianoce. /

Maels

*Cítil sa ako keksík medzi nimi.* Chlapci, čo keby ste sa menej lepili na mňa? Nie ste môj typ.* Mierne zažartoval smerom k tým chlapom, ktorí sa na neho tak lepili ako sardinky, akoby ho chceli tam priamo na sedačkách pretiahnuť a nie sa postarať iba o to, aby tam sedel. Na akési zvláštne počudovanie mu bolo jedno, že by sa mal cítiť v ohrození. Také pocity zatlačil do úzadia. Teraz mu boli úplne ukradnuté. Asi to bolo tým, čo cítil po Meyinom odmietnutí. Vlastne asi isto tomu tak bolo. Nedbal ani na hroziace nebezpečenstvo, ktoré mu od Remiho hrozilo. Zamilovaný hlupák, no čo. Pokúsil sa trochu uvoľniť a gorily šťuchol lakťami do rebier snažiac sa nájsť si lepšie miesto, viac voľnosti.* Áno, samozrejme, že viem kto ste, Remediuss. Iba hlupák by nevedel čo máte a že ponúknuť vám niečo je naozaj ťažké, keďže máte všetko načo si len spomeniete.* Odmlčal sa, lebo nevedel presne ako svoju skromnú požiadavku, alebo ponuku povedať. Vedel, že musí to povedať tak, aby Remiho zaujal. Aby ho neodbil slovami, že to mu môže dať niekto iný. A tak načo mal vsádzať? Rozhodol sa urobiť tak a dať do popredia jeho meno.* Ako muž, ktorý veľa vie a mnohých ľudí poznal, určite ste už počuli o letcovi menom Nicolas Ethan Darien, alias prezývaný ako Biely vrabec. Niekoľkonásobného šampióna púštnych pretekov...* Nechal ho nech jeho posledné slová doznejú v tichu auta, aby si Remediuss mohol spomenúť na slávy toho muža, ktorý zahynul pri nešťastnej leteckej havárii.* Moje celé meno je Maels Ethan Darien Lost. Biely vrabec bol mojím otcom a keďže viem o dlžobe Meyinho otca k vám, dalo sa to celkom ľahko zistiť, som rozhodnutý dlžobu prebrať na seba a závod v pretekoch vyhrať.* Zrazu stratil záujem o pozlátko. Však Remediussovi musel ponúknuť niečo čo chcel. A on len mohol dúfať, že toto je presne ono.*

Kala a Taliah Nura




*Taliah si spokojne myslel, že téma je zažehnaná, aspoň pre túto raňajkovú chvíľu. Nečakal by od slečny hanblivej, že tak zrazu vyhŕkne svoju otázku a tým vlastne i prezradí, o čom sa doteraz zhovárali. Sťažka si vzdychne, no popri Aruthovom smiechu to ani nebolo počuť. Zato Kalyne oči prebehli od Emi práve k nemu a jemne sa zamračili v prezerajúcom geste, i keď to bola hra a nie skutočné prezeranie.
„Tichý chlapec hovoríš?“ Otočila hlavu k smejúcemu sa Aruthovi a pokrútila hlavou. „Taliah čo si ty s ňou v noci robil že má takéto otázky há? Včera ešte nechcela počuť nič o...mydle...“ hodila očkom k Eme a ušknula sa „a teraz sa tu takto verejne pýta na dado maso...“ Už i jej mykalo nebezpečne kútikmi pier, no snažila sa ovládnuť, no po tej otázke to išlo naozaj ťažko.
„Ja som v tom nevinne!“ zaprotestoval Taliah, mal on veru radšej spať na izbe. Toto neprejde bez povšimnutia a na neho sa bude upierať pozornosť, posledné po čom vo svojom živote túžil. Jediná záchrana bude teraz Kala, ak teda spustí vysvetlenie o sado maso a zabaví tak seba, Emu i Aruthu. Taká téma im nepochybne vydrží cez celé raňajky, pretože ako tak začul Aruthu a pomenovanie Kaly, súdil, že tí dvaja mali tiež veľmi krásny rozhovor.
„No neviem presne čo chceš vedieť, ale tak majú zvláštne predstavy o sexe...“ nešla to nazývať milovaním, lebo ona v tom teda videla zásadný rozdiel „...ale tuto Arutha by ti určite rád spravil prednášku len sa tu teraz hrá na svätého že?“ hodila po ňom očkom, predsa len, on začal u nich tiež tému bičíkov a sado maso chúťok. A teraz sa tu takto hrá na svätého. Zachechtala sa a potom pokrčila ramenami, naozaj nevedela čo presne chce Ema počuť na túto tému „Čo ja viem, spôsobuje im potešenie bolesť, sila a takéto veci. Neviem, nič také nepraktizujem aj keď niekto...“ veľavýznamne otočila hlavu zase k Aruthovi „...by bol možno rád“ zaškerila sa „ale tak myslím že im ani tak nejde o samotný...hmm...akt“ povedala to radšej najslušnejšie ako ju napadlo, špeciálne pre Emu „ako práve o to potešenie z bolesti.“ Pokrčila ramenami. Nevedela či Eme objasnila čo vedieť chcela, no jej otázka nebola konkrétna a toto ju napadlo ako prvé. Veď ak ju bude ešte niečo trápiť, môže sa spýtať.
„Aha takže ty si nenásytný takto vo viacerých veciach...“ Ušknula sa na Aruthu a zobrala si tanierik. Keď sa tak dívala na ponuku, raňajky neraňajky, nejaké to ovocie by si dala. I Taliah si voľnou rukou vzal tanierik a jeden podal i Eme, takže ju pustil, no zostal blízko aby jej mohol pomôcť. „No čo si dáte slečna zvedavá?“ Usmial sa, nech si povie, veď výber je široký.*

Ema a Artie

*Ema nevedela či sa má prepadnúť pod zem, alebo sa začať smiať ako to robil Arutha, lebo očividne jemu to dnes išlo. Smiech ho nie a nie prejsť.
"Kala, tuším máš dobrý vplyv na Aruthu." Povedala so smiechom, keď on razom precitol a takmer mu vypadol tanier z ruky keď si uvedomil, že Kala povedala, že to on by sa mohol postarať o vysvetlenie pojmu sado maso. S plnými ústami sa pozrel ku Kale a takmer ju opľul plnou dávkou rozžutej stravy.
"Zbláznila si sa Kala?!" No napriek zdeseniu mu v očiach zaihrali iskričky zloby.
"Poď Ema, hladoško, ja ti to veľmi rád vysvetlím." Kale a Taliahovi venoval diabolský úškrn a strhol Emu od Taliaha preč. "Dám ti trochu z môjho taniera."
Ema ani nestíhala vnímať čo sa vôkol nej všetko dialo, však to ako sa celé mohlo takto zvrtnúť? Práve sa chystala odpovedať Taliahovi na jeho otázku že čo si dá, keď Arutha s ňou mal očividne iné plány. Ťahajúc ju k voľnému stolu ešte zakričal Taliahovi a Kale: "Doneste ešte trochu jedla aj pre Emu." Hoc mal akési tušenie, že jej s tým trochu bude chcieť pomôcť.
"Neboj sa, nechcel som aby si hladovala, ale vieš bude lepšie vysvetliť ti čo je sado maso mimo tých dvoch. Náš mních..."
"Mních?"
"Taliah, by sa náhodou hanbil a čo potom. Kala ťa moc šetrila vo vysvetľovaní toho pojmu. Mala by si vedieť, že sado maso rozhodne nie je normálnou chuťou, väčšinou je odsudzované, lebo tí ľudia čo ho preferujú nie sú moc na čistom.."
"Nie sú na čistom?" Mierne sa v jeho reči strácala.
"Joj dievča, žila v konzerve doteraz či čo?" Nechápavo potriasol hlavou a ťažko si vzdychol. Toto bude pre neho ešťe ťažké. "Nie sú na čistom- to znamená že nie sú moc normálni. Takých ľudí nie je vždy poznať podľa výzoru, ale rozhodne sado maso nie je ničím normálne, práveže je to nie moc dobrý výnimočný znak. Tí čo majú radi sado maso sú zvrátení, majú radi sex natvrdo. Bičíky, pásky, koža, latex.. Mimochodom, ty teraz vyzeráš ako taká latexová Domina. Uvedomuješ si čo to máš na sebe?"
"Čože? Ako vyzerám???" Zvolala a poobzerala sa či nejdú už Taliah s Kalou, lebo by vážne potrebovala pomoc. Vážne by ju potrebovala!! Zúfalstvo sa jej začínalo odrážať v tvári a už vážne začínala uvažovať nad útekom.*

Kala a Taliah Nura


*Kala pobavene sledovala ako sa vyvíjala celá ta ranná komédia. Jediné v čo dúfala, že sa z toho nestane nakoniec tragikomédia, lebo jej rodičia s obľubou používali vetu – po smiechu býva plač. Ona síce na také drísty vôbec neverila, no niekedy mala pocit, že na ľudí okolo to platí.
„Ojoj...“ vyšlo jej z úst, no škerila sa i naďalej, keď Emu uniesol Arutha. On ešte asi nevedel, do čoho sa namočil. Síce, Ema dnes z rána nemala práve odporovaciu náladu, takže možno nebude mať chuť ani si ušká zakrývať, keď spustí všetko, čo sa k tomu povedať dá. „Taliah čo si s ňou v noci robil že je taká...zvedavá?“ Nadhodila k že vraj slušnému chlapcovi tejto školy. O jeho slušnosti už teraz silno pochybovala, keď za jednu noc takto hnusne pokazil jedno slušné dievča. Ktovie či jej aj to oblečenie nevybral on, ktovie ktovie. Lenže Kala sa o oblečenie vôbec nezaujímala, pretože v tomto mala svoj súkromný názor na módu. Každý nech si oblieka čo chce, ona nebude rozmýšľať prečo si niekto oblieka to a to, veď je to jeho vec. Sama pozná pocit, že na ňu zírajú pre jej kombinácie, lenže jej je to tak šuma fuk. Ona je predsa len blázon a má to i na papieri, takže ona sa tým trápiť nemusí.
„J-ja som nič nerobil. Len spal...“ slabo si vzdychol, teda dopadol. Raz si pustí dievča na izbu, v domnení že to bude vpohode a na druhý deň je už za skazeného. Radšej teda začne nakladať na tanierik sebe i Eme, netušiac ale čo, premýšľajúc, či by si všimli, ak by sa náhle vyparil. Asi áno no. Kala zatiaľ ale nevenovala pozornosť jemu, len zvedavo sledovala reakcie Emi, keď to na ňu Arutha vyvalí. No tá červeň a zúfalstvo v Eminej obzerajúcej sa tvári ju donútilo nechať Taliaha tak a nerýpať.
„Idem ju chúďa zachrániť,“ zasmiala sa a presunula sa k ich slovu „No čo ty sexuálny poradca, čo si jej povedal že by od teba najradšej utiekla?“ Nadhodila a usadila sa k Eme, uprúc na ňu pohľad. „Nič to, prišla som ťa zachrániť“ šepla jej, keď sa naklonila bližšie k nej, aby ju počula len ona*

Aizac Hayden




*Chystal sa založiť si prilbu na hlavu, keď štartovací box podozrivo stíchol a tváre mužov, ktorí boli k nemu najbližšie nadobudli smiešny vyjavený výraz. Zapol si kombinézu až ku krku, skontroloval vnútornú výstuž v prilbe a až potom zodvihol pohľad, aby zistil kam to všetci tak čumia.
Okolo nahých stehien jej pri každom kroku povievali zvyšky obtrhanej látky, kráčala rozhodne a v ruke zvierala prilbu. Dlhonohá tmavovláska pôsobila v miestnosti plnej chlapov takmer nadprirodzene a rozhodne tak na ňu aj všetci zízali – ako na prízrak. Niektorým, tak ako jemu, pohrával na perách slabý náznak pobaveného úsmevu, iní mali trochu zvrhlejšie myšlienky, ktoré sa nerozpakovali vyjadriť nahlas, keď okolo nich tmavovláska prechádzala k svojmu autu. Zhodou okolností to bolo práve to, ktoré si všimol už predtým a nemal naň práve lichotivý názor.
Ak si kráska prišla užiť trochu zábavy potom by nemala čakať, že tu k nej bude niekto milosrdný. Na trati žiadny kódex džentlmena neplatil a práve za to si diváci platili. Žena za volantom závod rozhodne okorení. Sám bol zvedavý koľko toho znesie.
Nasadil si prilbu na hlavu, skontroloval či mu dobre dolieha a potom s mačacou pružnosťou nasadol do čierneho Pantera.
Autá sa v boxoch zaradili za seba do štyroch radov po päť a ako postupne vychádzali na trať od nablýskaných lakov sa odrážalo jasné svetlo z tribún. Dav hučal vzrušením, miestami sa dokonca zdalo, že prehluší aj silný rev motorov, z ktorých pretekári dostávali to najlepšie, len aby sa pred obecenstvom predviedli. Preteky vrakov boli šou, uspokojovali tú časť ľudskej povahy, ktorá prahla po tom, aby sa krásne stroje zmenili na kopy trosiek a pretekári si išli neľútostne po krku. Vyhrá ten najlepší.
Na svetlo vyšiel už tretí rad pretekárskych áut a vodiči znovu roztúrovali motory akoby sa najskôr chceli pochváliť silou koní pod kapotou. Pôsobivé.
Aizac sa so svojím Panterom nachádzal v predposlednom rade a pred ním v dostatočnom odstupe na štartovacej ploche videl auto pod vedením tmavovlásky.
Panter nedočkavo zareval, keď mu trochu popustil uzdu a úmyselne predným nárazníkom „strčil“ auto pred sebou no vzápätí sa znovu stiahol. Nech žena pred ním vie koho má za svojím chrbtom a že ju nebude šetriť. Uškrnul sa, ale kvôli prilbe mu to bolo poznať len na prižmúrených očiach.
Začalo sa odpočítavanie. Veľká tabuľa nad ich hlavami zasvietila číslami. 10...9...8... pevnejšie zovrel volant v rukách, koža rukavíc pod napätím zapraskala. Akoby mu v tele praskla ampulka s čistým adrenalínom a látka sa okamžite rozšírila do celého tela. Dýchal zrýchlene, krv hučala v ušiach, že bezmála prehlušila divoký tlkot srdca. 7...6...5...4...Bolo to ako droga a on bol na nej závislý. Zo všetkých strán znel rev – silných motorov, vzrušeného davu - vibrácie sa šírili zemou, cítil ich na chodidle nohy, ktorú držal na plyne. Moment dokonalého sústredenia...3...2...1...Z prašnej zeme sa okamžite zodvihli kúdoly oranžového prachu, keď dvadsať jazdcov zošliaplo plyn a vyrazilo po trati.
Zo začiatku si väčšina pretekárov snažila nájsť svoje miesto, tí, ktorí boli zhodou okolností ešte v čele už tušili, že tam dlho nemusia zostať. Iba nováčikovia využili prvú možnú príležitosť a medzi pretekármi hľadali svoje obete. Žltý športiak s nízkym podvozkom a zadnými aerodynamickými pásmi sa ohrial na mieste vedľa Pantera niekoľko sekúnd no potom do neho prudko vrazilo auto zozadu a do polovice konštrukcie mu zodvihlo zadok zo zeme. Posledné čo Aizac videl bolo to ako sa dve zakliesnené autá dostávajú do šmyku a strhávajú so sebou zadný voj. Prudko strhol volant doprava a zase späť takže sa uhol horiacej pneumatike, ktorú zachytil v spätnom zrkadle. Periférne zaregistroval ako sa k nemu po vnútornej strane okruhu blíži červený Saix. Na okamih sa dotkli hranou náprav, ale rýchlosť oboch áut spôsobila, že obaja jazdci museli voz znovu dostať do pôvodnej dráhy.*

Remediuss

*Držal Meynu ruku a cítil ako mu medzi prstami postupne ochabuje, pod studenou pokožkou akoby namiesto krvi prúdil stopený ľad.
Pozorne sledoval mladíka pred sebou a v duchu rozmýšľal aký postoj by mal k nemu vlastne zaujať. Považoval sa za muža, ktorý dokáže dobre odčítať pocity z ľudských tvári, dokonca ich aj odhadnúť a ani Males nebol výnimkou. Po tom prekvapujúcom priznaní nepohol ani brvou. Výraz tváre mal rovnako zdvorilý i keď možno o niečo viac rezervovanejší ako pred chvíľou. Pustil Mey ruku a siahol do vnútorného vrecka na dokonale ušitom čiernom saku. Nevzrušene z neho vytiahol škatuľku cigariet a jednu si prstom vyklepal priamo do úst. Predtým než si zapálil ponúkol aj Maelsa.* Oháňať sa úspechmi otca nie je to isté ako mať svoje vlastné, chlapče. Ale aj tak sa táto ponuka preto stala oveľa zaujímavejšou.* na okamih prižmúril oči a skúmavo si Malesa premeral pohľadom. Periférne vnímal ako sa správa Mey. Poslušne síce sedela na sedadle veľa neho, ale vedel si dokonale predstaviť ten ohromený výraz na jej bledej kriedovej tvári. Hlúpučké dievčatko, jej hru už dávno prekukol. Nechutný obdiv a sympatie, ktoré prechovávala k tomu...Malesovi... z nej boli cítiť už vtedy, keď prvýkrát vystúpil na chodník. Ako sa hovorilo: zlodej zlodeja neoklame.* Keďže ste sa už tuto s Mey očividne stihli o všetkom porozprávať asi vám začína byť jasné, že je v mojom veľkom záujme, aby celá vec zostala v rodine. Mey je moja neter, ale vy ste mi ponúkli obchod. Za tovar sa však platí, čo žiadate vy? * šťukol strieborným zapaľovačom a mihotavý plamienok ohňa mu na okamih osvetlil tvár.*

Nayaree Rezisté

*Zhlboka sa nadýchla. Posledné sekundy našla čas už iba na nasadenie prilby. Keď už na nikoho, aspoň na ňu sa bude musieť spolahnúť. Krátku meditáciu prerušil náraz. Pomaly sa to začína a to ešte neprešli štartom. V spätnom zrkadle vyhľadala oči vodiča. Posmešne mu odovzdala pobavený odkaz. Nebude sa s nimi maznať. Povesť vychýrenej ničiteľky mala vytetovanú hlboko pod kožou. Už nikdy ju nezmije. A toto miesto to len utvrdzovalo. Zbavila sa všetkých pocitov. Odpočítavanie nebolo ani zďaleka zdĺhavé. Šelmu bude krotiť a vypustí ju až keď to bude potrebné. S nohou pripravenou na plyne dráždila sluch. ...3...2...1...Pneumatiky zasvišťali o povrch. Bez najmenšieho zaváhania viedla auto pomedzi vozidlá súperov. Vzápätí trochu spomalila. Ešte nie. Musela sa kludniť aj krotiť zároveň. Prešmyknúť sa hneď do vedenia, bolo ako nakresliť si terč na chrbát. Okamžite by jej dali najavo, že nováčik nemá śancu. Pár kôl pred koncom sa dostane do čela. Verila si viac, než inokedy. Mýlila sa. Dlho jej stratégia nevydržala. Možno u chlapa by to fungovalo, ale oni jej proste museli ukázať svoju silu. Napriek tomu vedela ako sa z toho dostať. Povedla nej spomalil čierny športiak s výraznými bočnými škrabancami. Toto auto očividne údery rozdávalo. Spolu s ním vládla chvostu pretekárov. Neváhala preto dupnúť na brzdu. Hneď na to pošteklila plyn. Vodič športiaka počas spamätávania skoro ani nezaregistroval, ako nonšalantne okolo neho prekľučkovala. Úsmev na tvári rástol spolu s prvotným úspechom. Predsa sa len ohriala dlhšie, ako iba dve sekundy. Obratne sa kĺzala dopredu overenými trikmi. Vyše polovicu nechávala za sebou. Sýtomodrá šmuha preletela okolo nej ako blesk. Nestihla si poriadne všimnúť auto, pretože vnímala situáciu pred sebou. V poslednej chvíli stočila volant doprava. Vyhla sa problémovej zrážke. Krásavec pod jej rukami dostal šmyk a auto sa stočilo. Vďaka očakávanej situácii ustála šmyk. Teraz sa rútila dopredu v protismere. Popri pneumatike prešla s rešpektom a potom bez obmedení pokračovala. Šlo to až pridobre. Predsunula sa pred Panter. Mrkla na jeho vodiča. Podpisovať rozsudky smrti už dnes nebolo ničím vínimočným. V spätnom zrkadle zarezonovala zákruta. Potrebovala sa otočiť presne v nej. Predčasné napadnutie rútiacich protivníkov by nemuseli obaja prežiť. Z ćista-jasna jej v hlave skrsol brilantný plán.* Viem, že doteraz som sa kontaktom vyhýbala, alei nak to neustojíme. *Ťažkou topánkou priľahla plyn až k podlahe auta. Milimeter pred vstupom do zákruty mykla volantom tak ako predtým a otočila krásavca do pôvodnej polohy. Plánovane trkla bokom do červeného nalešteného protivníka. Hnala krásavca vpred. Všetky bunky v tele horeli nedočkavosťou. Zákrutou prešla bez kolízie. Za ňou však dostala balíček nemilích prekvapení. Akoby sa dvaja pretekáry dohodli, obsadili krásavca po stranách. Nie a nie sa ich zbaviť. Viedli ju doprostred roztržky, ktorá sa pre jedno auto skončilo biedne. Tlejúce súčiastky vydávali červený oblizujúci plameň. Zmohla sa len na pribrzdenie a zakrytie tváre rukou. Auto zastalo tesne pred nárazom. Ostatní frčali spokojne ďalej. Zlosťou tresla do volantu. Ignorovala pulzujúcu bolesť. Náhlivo naštartovala a opäť sa vydala na okruh. Boky poriadne doudierali bočné nárazy, ktoré ju doviedli až sem.* Pôvodne som ta chcela ušetriť. Ale teraz si vychutnám demoláciu.


/Ou. Ani zďaleka som sa nevyjadrila tak, ako som chcela. /

Arutha a Ema

*Tak toto sa mu muselo len zdať. Ema vážne nemala poňatia o tom čo boli isté záležitosti a on jej to všetko mal objasniť? Však on jednoducho nebol tým pravým, on nikdy nemal mladších súrodencov, nemal si to kde nacvičiť, ani nič podobné. Tak ako mal niečo takéto vysvetľoval. Keby bola chlapcom, vzal by ju do bordelu a tam by pochopila sama. Ale ešte k tomu je slepá. Ako si mohla niečo také predstaviť? Nemal pocit, že Ema mala vôbec nejaký styk s druhým pohlavím. No rozhodol sa k tomuto radšej nevyjadriť. Posledné čo vôbec chcel bolo ešte ju aj uraziť.
„Prepáč, ak som ťa dostal do rozpakov.“ Hlesol, keď si všimol ako k nim už aj trielila Kala. Ema nevyzerala že by ho bola počúvala. Napokon však zareagovala. Vystrašenú tvár obrátila pomaly k nemu.
„Myslím, že som sa radšej nemala pýtať. Ak to má byť práve takto, ako mi to všetci objasnili, potom zostanem doživotnou pannou! Ja sa šľahať bičíkom nenechám. Ak by to nejaký na mňa skúsil, tak mu takú jednu šľahnem, že mu stena dá druhú!“ V tichosti sa na chvíľu ponorila do myšlienok, ktoré ju dá sa povedať že dosť desili. Ako je možné, že všade počúvala o láske a láska pritom mala byť taká zvrátená? Však to nemohla byť pravda potom! Všetci klamali. Všetky tie predstavy o láske boli mylné a ona sa teraz nesmierne hanbila. Však to všetko povedala práve Taliahovi! Však čo si teraz musí o mne myslieť? Určite mu pripadám ako taká hlúpa naivná hus! Och, že som ja vôbec otvárala ústa. Tak teraz s istotou vedela povedať, že už zase taká mechom praštená nebude. Ten pocit hanby, ktorý ju prepadol kým sa dostavila aj Kala stihol už na ňu zareagovať naplno.
„Povedal som jej pravdu a nič len pravdu, slečna nymfa! Ó, prosím! Nezmláťte ma, takú potupu pred všetkými by som neprežil.“ Arutha sa uškrnul a naklonil sa ku Kale, pričom potichšie ešte dodal: „Keď už tak môžeme si to nechať keď budeme spolu osamote.“ A pritom sa mu na perách objavil zubatý úsmev. Ema však nepôsobila, že by ich počúvala, áno, bola Kale vďačná zato, že sa tak rýchlo chopila príležitosti a prišla ju zachrániť. No jediné čo zo seba napokon vydala:
„A kde je Taliah?“*

Kala a Taliah Nura


*Len čo zaznela Emina otázka, za jej chrbtom sa ozval práve Taliahov hlas.
„Hneď za tebou,“ z hlasu bolo cítiť úsmev, keď pred ňu pokladal tanier s jedlom, z každého rožku trošku, keďže naozaj netušil, čo také mohla jedávať a nechcel riskovať zlý výber. Nikdy mu nešlo tipovanie, preto nestávkoval a tiež sa radšej učil na testy, lebo tipos bingo u neho znamenalo nedostatočné ohodnotenie. „Dúfam že som trafil aspoň niečo z toho čo jedávaš,“ dodá neisto a usadí sa so svojím tanierom. Oči mu prebehnú po jednotlivých tvárach, má pocit, že Ema je akýsi nesvoja. Žeby jej Arutha bez okolkov povedal viac než túžila počuť? Nechcel to rozoberať takto na raňajkách a náhodou ju dostať do ešte väčších rozpakov a tak sa nato radšej nepýtal. No Emine náhle zmĺknutie si všimla i Kala, ktorá sa síce bavila na Aruthovi a sama sa k nemu naklonila aby reagovala „Takže ty takto? Keď budeme osamote, ešte len budeš kňučať počkaj, aký budeš...zničený.“ Žmurkla no potom sa nahla opäť k Eme, lebo ten jej výraz jej jednoducho nedal.
„Deje sa niečo?“ spýta sa a natiahne ruku k jablku, pustiac sa do jeho ládovania, i keď stále čaká na odpoveď. Či už nejakú od Emy, alebo reakciu zo strany Aruthu. Od Taliaha nečaká nič, i keď postrehne, že ich dve pozoruje. Teda pozoruje Emu, no vo chvíli ako sa Kala nahla do jej blízkosti, zaostril i na ňu a s akýmsi očakávaním i obavou čakal na zmenu vo výraze či v niečom inom. Určite si i on všimol aká je nesvoja a nebol tomu rád. Aj keď ktovie, či on sa takto netváril keď boli osamote, ak mu kládla podobné otázky a on bol slušák ako hovoril Arutha.*

Aizac Hayden



/ prepac tak pekne si mi nahrala /


*S vodičom červeného Saixu zvádzal boj až dovtedy kým obaja neboli nútení uvoľniť trochu miesta na trati pre čierne Tamaru. Rútilo sa k nim zozadu otočené čelom v protismere, sprevádzané hlasným revom publika. Ten zjav bol na trati taký netypický, že ho to na okamih vyviedlo z rovnováhy a keď sa ženine oči upreli do jeho tváre iba neveriaco pokrútil hlavou a rukou jej naznačil, aby sa otočila. Ísť do zákruty cúvaním bolo akoby si podpísala vlastný rozsudok smrti. Zase jeden nováčik, ktorý sa snaží predvádzať, pomyslel si, ale v tom okamihu žena otočila volant a Tamaru sa so škrípaním pneumatík obrátil správnym smerom. Na okamih pritom vytlačil z trate červený Saix a Aizacovi sa na pár sekúnd zamarilo, že aj napriek hukotu motorov počuje ako vodič hlasno kľaje. Alebo to bol on, pretože akonáhle žena otočila auto musel sám stočiť volant a viesť Pantera k vonkajšiemu okruhu, aby sa mu vyhol. Čierny lak sa dostal do kontaktu s tvrdou betónovou stenou, ozval sa ostrý škrípavý zvuk a potom sa v spŕške iskier odtrhol nárazník, ktorý po súboji so Saixom visel doslova na poslednom vlásku železa.* Do riti!* zanadával na plné hrdlo a s ťažkosťami naviedol auto do bezpečnejšej zóny. Medzitým ho okrem Tamaru predbehli ešte ďalšie dve autá – oranžovo modrá verzia Saixu a striebristý hybrid Pillot.
S čeveným Saixom sa znovu ocitli na rovnakej úrovni, ale keď obrátil hlavu a pozrel sa cez okienko na súperiaceho vodiča iba si obaja krátko pozreli do očí a potom nepatrne kývli hlavami. Takmer súčasne zošliapli plynové pedáli a vzdialenosť medzi nimi a ženiným Tamaru sa každou chvíľou zmenšovala. Tesne predtým než ju dostali do zveráka medzi seba si za zadkom Tamaru vymenili miesta – vodič červeného Saixu prešiel z ľava na Aizacovo miesto a on na jeho sprava.
Na štvrtej pravotočivej zákrute sa niečo stalo. Už z diaľky k čiernej oblohe nad arénou stúpal dym a čoraz zreteľnejšie vystupovali aj ohnivé jazyky plameňov. Vodič strieborného Pillota stihol vybehnúť z auta skôr než ho celé zachvátil oheň, ale Aizaca ani vodiča červeného Saixu to nijako nevyviedlo z miery. Viedli ženino auto rovno doprostred miesta neho a len v poslednej chvíli uvoľnili zverák pričom na čiernom laku Tamaru nechali nepekné preliačeniny. Ich spolupráca sa tým skončila a znovu si išli po krku, pretože len čo sa dostali za horiaci vrak Aizac otočil volant a začal červený Saix tlačiť k betónovej stene.*

Nayaree Rezisté

*Nepokojne sa zahmýrila na sedadle. Akonáhle niečo nešlo podľa jej plánov, návaly nervozity zaplavovali chorobnými intervalmi celé telo. Hlavne nervom to robilo napriek. Očami prebodla ďaleko pred sebou Panter a Saix. Poklepkávala pomstychtivo prstami cez povrch volantu. Zvuky nárazu jej ešte stále behali po rozume. Nevedela sa toho zbaviť. Našťastie adrenalín nepopustil zovretie a tak sa do ďalších plánov vrhla bezhlavo. Nepremýślajúc tak ako vždy, keď išlo o podobné záležitosti. Za nadmerné premýšlanie sa platilo. Vodiči Saixu a Pantera rýchlo ukončili svoje spojenectvo. Hneď ako sa skoro zbavili jej, viedli neľútostnú tlačenicu pri betónovej stene. Zatiaĺ auto v jej rukách podobný osud nepostretol. Bude to musieť prerušiť. Pár kôl jej trvalo, pokým sa dostala do blízkosti Pantera. Chcela mu pre vlastné sebavedomie aspoň trochu poškriabať lak. Stačil škrabanec o velkosti vytvorenej trebárs tým najmenším kľúčom. Ani ona sama nevedela, prečo bola túžba tak silná. Saix už netrónil vedľa svojho soka, čo znamenalo, že Panter vyhral bitku. Aspoň nateraz. Priebojný Saix sa k nim určite čoskoro dostane, pretože nikde na okruhu nevidela jeho pozostatky. Od nenávideného ju delilo jedno auto. Fialové źihadlo. Tak volala autá, ktoré boli príliš pekné na demoláciu. Dokonca aj na jazdenie. Možno sa chcel majiteľ len predviesť. Pokrčila ramenami. Ignorovala jeho dôvody, nech boli akékoľvek. Znovu dostala náhlivé nutkanie urobiť prevrat. S úškrnom potláčaným prilbou, dupla na plyn. Tlačila žihadlo odzadu a to zase útočilo na Pantera. Tesne pred zákrutou stočila prudko volant a ocitla sa vedľa objektu skazy. Silným stočením volantu narazila do jeho boku, s úmyslom odtlačiť ho do steny tak, ako oni ju predtým.*

Aizac Hayden




*Tá malá mrcha! Objavila sa vtedy, keď si už myslel, že sa jej so Saixom nadobro zbavili, ale úder na jej hrdosť mal na ňu zrejme úplne opačný účinok.
Keď potlačila fialové Tatzu odzadu, aby sa k nemu dostala iba sa zasmial a preradil na vyššiu rýchlosť čím sa dostal nebezpečne blízko pred súperovo auto a ten na okamih spanikáril. V spätnom zrkadle už videl len to ako sa Tatzu „šmýka“ po vozovke a zostávajúce autá sa mu snažia uhnúť z cesty.
No tam sa jeho víťazstvo skončilo. Žena očividne vyžmýkala zo svojho čierneho Tamaru všetok potenciál, dohnala ho a šikovným ťahom pritlačila k stene. V plnej rýchlosti kov škriabal o tvrdý betón ako nechty po tabuli a okrem ostrého škrípavého zvuku do vzduchu vyletovali celé vlny iskier.
Pevne držal v rukách volant a prirážaním sa snažil odtlačiť Tamaru bokom, ale jediné čo tým dosiahol boli ešte tvrdšie nárazy do steny. Zotrvačnosť ho tlačila späť a na konštrukcii Pantera to zanechalo svoje stopy. Dvere na strane spolujazdca neustále nárazy a šúchanie vytrhli z rámu takže keď znovu narazil do Tamaru a pri stene sa uvoľnil priestor okamžite odpadli.
Tamaru ho opäť pritlačilo k stene a on si náhle uvedomil, že mu nepomôže pridať plyn, výkony oboch áut boli na približne rovnakej úrovni. Namiesto toho sa obzrel do spätného zrkadla a nečakane dupol na brzdu. Bol ti riskantný kúsok, ktorý zabral, ale pri spätnom ťahu odrapilo aj dvere na strane šoféra takže mu cez auto prefukoval výparmi nasýtený vzduch. Niekoľko áut za ním zazmätkovalo, Saix však presvišťal okolo neho ako jasnočervená škvrna.
Nenechal Pantera zastaviť celkom, ale aj tak ho predbehlo už niekoľko áut, ktoré boli predtým na chvoste. Do konca zostávali ešte tri kolá. Mizerná robota! Tá ženská mu toto ešte zaplatí! Urobila mu z auta šrot, a tak si nevydýchne kým jej to nevráti. Ak to bude potrebné zbaví sa aj červeného Saixu, ktorý sa opäť tlačil do pozície vedľa Tamaru zatiaľ čo Aizac znovu pridával plyn a prebiehal súperov, aby sa prepracoval do prednej línie. Línie víťazov.*

Leito

*Pozrel na Shaine. Jej tvár bola blízko, príliš blízko a prekliato lákavo, takže si mohol všimnúť drobné detaily ako malé znamienko na spánku alebo krojenie pier. Pomaly sa vrátil pohľadom späť do Shaininých očí, a tak rýchlo ako sa predtým zabudol usmievať sa znovu rozosmial, aby zahladil stopy po svojom „civení“. * Možno ťa sklamem, ale nakoniec sa jej podarilo dostať z väzenia. Zrejme jej pomohol niekto z jej verných, ale podľa iných názorov zviedla svojho strážcu. Bola to nehanebná žena. Čarodejnica.* Už keď to hovoril sa provokačne uškŕňal, ale potom prevrátil pár listov v knihe a ukázal Shaine nový obrázok. Kráľ na ňom zlomene kľačal pred vlastným trónom a rukami si zakrýval tvár akoby ho postretlo strašné nešťastie. V rohu kresby bol vyobrazený starý náhrdelník, ktorý by dnes bol nie príliš príťažlivou starožitnosťou.* Keď sa Issa dostala na slobodu chcela sa kráľovi pomstiť a zobrať mu to najcennejšie, čo mal. Nezabila ho, namiesto toho mu ľsťou ukradla všetok poklad, ktorý mal kráľ v zlate a drahokamoch a schovala ich pred ním tak, že ho nikdy viac nenašiel. A keďže chudobný kráľ nie je kráľom ani vlastnému tanieru vojsko a vzbury obyvateľov ho nakoniec prinútili, aby sa Isse ospravedlnil. Vydal sa na cestu, aby ju našiel, ale po bojovníčke akoby sa zľahla zem.* Leito zodvihol ruku a naznačil ňou rovnú plochu, ktorá sa mala ťahať do diaľky.* Podľa legendy Issa prezradila tajomstvo pokladu len jedinému mužovi, svojmu milencovi. Dala mu náhrdelník so slovami, že pomocou neho nájde kráľovo zlato a potom sa jednoducho kamsi stratila. Zlato sa nikdy nenašlo, ale je veľa ľudí, ktorí tej legende veria a dodnes ho hľadajú.

Gabriel Ailes




*Nemal ani čas nejako zareagovať a keď okolo neho Males len tak vybehol von iba zodvihol ruky v bezmocnom geste a zavolal za ním.* Vysvetlí mi niekto, čo sa to tu dopekla deje?* Samozrejme, nedočkal sa nijakej odpovede, ale to by ho po Malesovom výstupe nemalo prekvapovať. Buď je na túto prácu už príliš starý alebo mäkne no sám by sa priklonil k druhej možnosti. Bol síce ústretový, ale nemal rád ak sa študenti príliš uvoľnili a začali mu skákať po hlave. Zrejme by mal znovu obnoviť svoju autoritu, ale to by znamenalo znovu sa otvoriť minulosti a tú chcel nechať ďaleko za sebou. Namiesto toho zamieril za jediným človekom, ktorý mu mohol celú záležitosť s Mey objasniť, pretože podľa toho, čo hovoril Males bola situácia viac než zlá. Potreboval dostaťveci pod kontrolu trochu schladiť horúce hlavy. Arutha bol ako Maelsovo duchovné dvojča, ako druhé ucho na jednej šálke alebo ako kašeľ a nádcha... všade sa vláčili spolu.
Nechcel utekať a vyvolávať paniku, preto kráčal rýchlejšie, ale stále to bolo dosť nezvyčajné a v kombinácii s jeho smrteľne vážnym výrazom mohlo ostatným napadnúť skutočne čokoľvek. Vletel do jedálne, lebo predpokladal, že práve tam Arutha bude a ani sa nemýlil. Zamieril rovno k stolu malej skupinky a zastal tesne za Emou. Pri tom všetkom nezabudol na zdvorilosť, ale tón jeho hlasu bol rozhodný.* Zdravím mládež, Arutha mohol by si prosím ťa na chvíľu? Ostatní sa nemusia nechať rušiť, prajem vám dobrú chuť.

Nayaree Rezisté

*Iskry spôsobené trením Panterovho boku sa jej víťazoslávne odrážali v očiach, aj keď zďaleko nebolo vyhrané. Muž mal toho očividne dosť, pretože odrazu dupol na brzdu a ona sa musela pevne chopiť volantu. Na pár sekúnd ju vyviedol z krehkej rovnováhy. Zbavila sa jedného, našiel si ju druhý. Saix sa pretláčal davom áut k jej pozícií. Nezazlievala mu to. Tri kolá do konca sa aj ona posnaží udržať toto miesto. Mala tušenie, že jeden z nich troch vyhrá. Saix, Panter, alebo jej krásavec, ktorého volala radšej týmto názvom, než neosobným pomenovaním auta. Napriek všetkému sa jej do mysli tlačila predstava svojho víťazstva. Na čo skromné krotenie? Vždy po tom túžila. Dopriať si svoj dávno stratený sen. Vytriezvela, keď sa k Saixu dostavil aj Panter. Samozrejme to tušila. Zbaviť sa tých dvoch bolo nemožné. Čoskoro stáli všetci traja bok po boku. Prešli štartom po štrnásty raz, čo znamenalo jedno. Posledné kolo. Nehanbili sa poriadne vytrestať plyn. Doťahovali sa o každý milimeter. Saix v strede si už len tou pozíciu zavaril. Spoločne bez nejakého dohadu ho aj s Panterom pritlačiili medzi seba. Ale len na pár sekúnd. Možno na výstrahu. Tento raz sa rozhodli staviť na rýchlosť. Cieľom prešli všetci traja v pomerne rovnakom čase. Nebolo teda jasné, kto vyhral. Výhľad zhoršoval prach rozvýrený upotenými pneumatikami. Veru si dali záležať. Zastala neďaleko za cieľovou čiarou. Ešte stále nevedomky o víťazovi zložila ruky z volantu. Cítila cícerok potu stekajúci bokom hlavy. Srdce išlo od zbesnenia vyskočiť z hrude. Neľutovala Queryho návrh. Hneď teraz mala chuť hodiť sa mu okolo krku. Zložila si prilbu z hlavy, čakajúc na verdikt. Nebola sama. Nespokojný rev divákov doľahol hádam ku každým ušiam.*

/Hádam som to mohla takto ukončiť. /

Shaine

*Nevšímala si smer jeho pohľadu. Svoj upierala na jeho tvár. Najnenápadnejšie ako vedela, si ho prezrela z blízka.* Škoda. Aj keď niečo také sa dalo čakať. Niekto ako ja by sa len tak nenechal uväzniť. *Predviedla sa s úškrnom.* Nehanebná žena? Čo je nehanebné na tom, využiť svojich zbraní? *Zaklipkala očami a prstom mu prešla po nahej hrudi od hora až nadol. Tesne pod krkom sa rozosmiala, aby zamaskovala svoj pravý zámer, ktorý mala v úmysle prezentovať hneď vzápätí. Pokračovať druhou stranou až na dol. Zahmýrila sa pod jeho blízkosťou. Predsa len by jej bolo lepšie niekde osamote, kde ju nedráždila prítomnosť iného pohlavia. Hormóny vyhrávali boje s nenávisťou. Zamračila sa pri pohľade na obrázok. Niečo také škaredé nikto nemohol považovať za náhrdelník. Ashieta by obrázok zhodnotila smiechom a rečami o dobrom vtipe.* Aspoň vidno, ako jednoducho sa dá zlomiť svojho nepriateľa. Pripraviť ho o bohatstvo bolo úderom. Prezraď mi Leito, čo je najcennejšie pre teba? *Opýta sa nevinne. Možno mu ani nedôjde, že táto informácia poslúži k jeho deštrukcii.* Aká romantika. *Zanôtila ironicky. Ukončila by tento príbeh s veľkou dávkou krvi, no predsa tam bolo niečo na zamyslenie. Aj tú romantiku tam cítila, avšak pred Leitom zo seba robila tvrdú nedobytnú pevnosť. Nič sa jej nemohlo dotknúť.*