Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Taliah Nura

*Vôbec sa nečudoval, že jej to nešlo zapínať, veď to muselo byť riadne úzke. Ako tak stál ešte za ňou, očami prebehol po jej tele a vedel si predstaviť tie lačné pohľady chalanov v jedálni, keď tam takto príde. V lesklom obtiahnutom oblečení. No na druhej strane sa veľmi nečudoval, veď ona sa nevidela, nevidela ani iné dievčatá, ako si mohla vybudovať názor na oblečenie? Takto sa ako jedna z mála mohla obliekať do oblečenia, v ktorom sa cítila dobre a nerobila si starosti s niečím čo bolo nepohodlné ale ostatní to chceli na ľuďoch vidieť oblečené.* Aspoň nebudeš mať problém s navliekaním sa do leteckého úboru, to dáva zo začiatku zabrať a stopuje sa to. *Poznamenal s úsmevom, toto sa jej veru zíde. Na krátky okamih uvažoval, či jej má povedať, alebo naznačiť nakoľko týmto odevom bude dráždiť fantáziu mužov, no asi by to vyznelo čudne. Akoby teraz nad tým uvažoval i on. Vlastne tak trochu uvažoval, inak by nad tým nedumal, no a tak radšej nič nepovedal a zostal ticho. Veď má tú Kalu, síce, ako ju včera videl, tá má tiež svojský vkus a rada nosí krátke sukne. Na každom metre chlap a dievčatá oblečené že každému treba podbradník. Vôbec ich teda nešetria.*Technické problémy budú mať za chvílu i chlapci... *Poznamenal potichu viac menej sám pre seba a tak ako včera, opatrne jej ponúkol pomoc pri prechode chodbami, ak by sa teda chcela chytiť.* No ale poďme už, lebo ma tu ešte náhodou zješ...*Podpichol ju pobavene, potiahnuc ju smer jedáleň*



Kala

*Na slová o Maelsovi už nič nepovedala, nemala čo. Nepoznala ho, jej by sa tiež nepozdávalo keby niekto spraví žiarlivostnú scénu pre nič za nič, i keď jedna jej časť chápala i Mey, minimálne jej dôvody na žiarlivosť. Tá žena bola riadna kočka, ak si to všímali oni ako ženy, čo potom muži v okolí? Hádam i podbradníky budú vhodný darček v tomto období. Tá myšlienka, predstava, že napríklad tu Arutha po jej buku, či iní chalani okolo ktorých prechádzali majú podbradníky ju rozosmiala, takže vyzerala ako taký blázon čo sa smeje bez príčiny. Nedbala nato. Veď prišla z blázinca no nie? Síce, to si teda do životopisu nepísala, ako ani nie svoje pravé meno.* Veď ja viem, len prvá noc a hneď ako sa to pozvŕtalo... *Poznamenala zamyslene, no potom to jednoducho potlačila, veď Taliah na ňu hádam dával pozor a ktohovie, čomu ju priučil. Myklo jej zase kútikmi, keby jej Ema teraz videla do hlavy, asi by ju prizabila.* Vlastne áno, takže budem len kyvkať nohami a popíjať čaj alebo kakao *Uškrnula sa, no keď do nej šťuchol bokom, prekvapene na neho vrhla pohľad.* Už ťa nič nebolí? To aby som využila túto krásnu chvíľu... *A vrátila mu to, i keď zatiaľ čo on s tou svojou krehkou konštrukciu nemusel vynaložiť veľa sily a letela by k stene nebyť jeho držania, ona musela poriadne popracovať na tom štuchnutí, aby to aspoň nejako zacítil.* Alebo takto? *A šťuchla do neho úzkym prstíkom, už pred dverami jedálne.* Počkaj, budem ti pri jedení robiť zle, že sa ani nenaješ *Zazubila sa a nevinne zaklipkala očami.* Povesil si si včera na krk naozaj zlé dievča. *Doplnila so smiechom.*

Leito

Čo ak ťa cestou sem niekto videl?* zamyslene zopakoval otázku a bruškami prstov si poklopkal po spodnej pere. Oči sa mu mierne zúžili a tmavé vlasy padli do čela čím sa, spolu s jeho tajomným úsmevom, narúšal výzor dokonalej uhladenosti. Teraz pôsobil viac uvoľnene a keď začal pomaly kráčať k posteli zdalo sa, že má niečo za lubom. Pristúpil až k jej okraju, blízko miesta kde ležala Shaine, zaprel sa rukami povedľa jej tváre a potom sa k nej začal pomaly skláňať. Zastal až vtedy, keď sa takmer dotýkali nosmi a každý Shainin výdych cítil na lícach ako horúce pošteklenie. Bolo to veľmi príjemné. Dokonca bol v pokušení urobiť poriadnu hlúposť, a tak ako strácal súdnosť vo svojom hneve, tak ju strácal aj teraz, keď Shainina vôňa vzrušujúco pôsobila na jeho zmysly. Sklonil sa ešte nižšie a perami sa na okamih zľahka dotkol jej ucha. * Tak potom mu povieš pravdu o tom, čo som tu s tebou robil.* zašepkal tak ticho, že sa miestami jeho hlas stal chrapľavým. Ešte pár nádychov, pár krátkych sekúnd, ktoré však trvali nekonečne dlho a potom...šikovne vytiahol spod Shainenj hlavy menší vankúš tak, že jej hlava padla o niečo nižšie a zároveň sa tým zväčšila medzere medzi ich tvárami. Napriek vnútornému nepokoju sa zmohol na diabolský úsmev a keď vankúš podložil Shaine pod zranenú nohu prehovoril znovu.* Staral som sa o teba ako samaritán. Moja povesť je dokonalá nemusíš sa báť, že by som ťa ňou pošpinil.* S úškrnom sa otočil Shaine chrbtom a prešiel k vysokej skrini hneď oproti posteli. Ruky sa mu stále trochu chveli a sám nevedel či to bolo tým ako na neho Shainina bezprostredná blízkosť pôsobila alebo bol jednoducho len nervózny hoci by ani za nič nepripustil, aby to na ňom niekto iný videl. S rozmachom otvoril jedno krídlo skrine a skôr než siahol po čiernej košeli s našitým logom Akadémie začal si rozväzovať viazanie na obi. Bolo mu úplne jedno či sa Shaine pozerá alebo nie. Rúcho sa s ľahkosťou skĺzlo po jeho pleciach a skôr než stihlo dopadnúť na zem zachytil ho rukou. Odhalenú mal len hruď pretože pod obi nosil čierne nohavice, ktoré mu síce obopínali boky, ale aj napriek tomu boli veľmi pohodlné a nebránili mu v akomkoľvek pohybe. Tesne nad pásom sa klenul nahý chrbát, ale pokožku na ňom križovalo niekoľko nepekných starých jaziev. Vytvárali hustú sieť hlbokých brázd, ktoré rokmi zbledli takmer do striebrista no nemali nijaké usporiadanie. Nevyzerali ako popálenina a širšie jazvy na rebrách dávali len tušiť aké bolestivé muselo byť keď predmet presekol kožu a dostal sa až ku kosti.*

Yori



*Ashietino pobúrenie na neho pôsobilo presne opačným spôsobom než by možno očakávala, pretože sa vzápätí hurónsky rozosmial a párkrát pobúchal dlaňou po stehne. Vlastne to mohlo byť naozaj tak trochu detinské gesto, ale tento prejav nefalšovanej radosti v sebe nemal nič umelé – toto bol on, keď sa bavil. Snažil sa polapiť dych a popritom hlboko do úzadia svojho skazeného mozgu zatláčal predstavu ako sa nahýna ponad stôl a chytá Ash za tričko, aby si ju k sebe pritiahol s úmyslom zlízať jej jazykom zvyšky dressingu z tváre. Bolo to lákavé, veľmi lákavé, ale vytriezvel v okamihu ako mu na hlave a v lone pristálo niečo studené a mokré. Striaslo ho a na okamih sa s prekvapeným výkrikom nadvihol na stoličke.* Ty diabol!* zvolal naoko pobúrene, pretože prvotný šok vystriedalo pobavenie. Prižmúril oči čím jeho tvár získala ostrejšie a nevyspytateľnejšie rysy. Toto si k nemu zatiaľ nikto nedovolil a bolo to...osviežujúce. Doslova. Znovu sa posadil na stoličku oproti Ashiete a náročky potriasol hlavou tak prudko, že niekoľko kvapiek vody sa rozptýlilo do najbližšieho okolia, a teda aj na Ashietinu tvár. Nakoniec si rukou uhladil niekoľko neposlušných prameňov a prstami si ich zahrabol na bok hlavy.* A to som ťa chcel pozvať na púštne preteky.* nadhodil akoby sa sklamane prihováral sám sebe a ľútostivo pokyvkával hlavou.* Teraz si tým nie som až taký istý. Netuším čím by si ma dokázala presvedčiť, že si to zaslúžiš.* preháňal naozaj kvalitne, ale s lístkami to bola čistá pravda. Len bol zvedavý či bude mať Ash záujem.*

/môžeme realizovať to stretnutie s Aizacom /

Query Satho




*Nayariin humor sa mu začínal páčiť čoraz viac. Rozosmieval ho, a to sa mu v spoločnosti iných ľudí nestávalo často. Predstava plačúceho Gabriela, ktorý vlastným telom bráni pred Nayaree stíhačku na neho okamžite zaúčinkovala jediným možným spôsobom. Chrapľavý smiech, ktorý sa mu vydral z hrdla niesol stopy úprimného pobavenia a celkom ho zmenil. Akoby ten zvuk prenikol až pod jeho kožu a zmenil aj farbu očí na sýtejšiu fialovú, keď sa pohľadom vpíjal do Nayarinej tváre. Sústredil sa iba na ňu a akosi skryto to bolo poznať z každého pohybu či gesta. Celkom zabudol na to, že takáto jeho sústredená pozornosť ľudí zvláštne vyvádzala z miery, pretože pri ňom mali pocit akoby nich nehľadel jeden, ale hneď niekoľko párov očí. Zvyčajne to dokázal kontrolovať. *Teraz už chápem to nadšenie v tvojej tvári, keď som ti podal kľúče.* odrazu sa mu v očiach zalesklo zvláštne odhodlanie.* Práve som dostal nápad.* prehovoril a s úškrnom si z vnútorného vrecka na obleku vytiahol peňaženku. Odrátal príslušnú sumu plus slušné prepitné, ktoré si čašník rozhodne zaslúžil za svoj výkon a položil bankovky vedľa taniera s nedojedeným jedlom.* Viem, sľúbil som ti večeru, ale myslím, že toto sa ti bude páčiť viac.* Už sa zdvíhal zo stoličky a prešiel okolo stola, aby Nayaree chytil za ruku, keď sa vedľa nich zjavil čašník.
„Nechutilo vám?“
„Práve naopak.“ Odvetil Query s nonšalatným a dokonale zdvorilým úsmevom no keď sa krátko pozrel na Nayaree sprisahanecky žmurkol. „Nien seira, bon chaure.“ Kývol zmätenému čašníkovi rukou a ten to pochopil ako znak toho, že sa ma stratiť.* Môžeme?* prihovoril sa Query tentoraz Nayaree, keď znovu osameli a natiahol k nej ruku.*

/ človek tu dobrú polhodinu odpisuje a jemu sa obnový stránka./

Ashieta

*Uškrnula sa nad jeho reakcie, ale očakávané uspokojenie sa nie a nie dostaviť. Tak kde je problém?* Diabol? *Nadvihla obočie. Počula na svoju adresu všakovaké pomenovania, no podobné ešte nikdy. Dokonca mala chuť považovať to za kompliment.* Ďakujem Yori. *Chcela sa znovu venovať jedlu. Predtým ju nehanebne vyrušil. Nemohla dovoliť hamburgeru uraziť sa. Láskyplne k nemu natiahla ruky, keď jej tvár zasiahla spŕška kvapiek. Prebodla Yoriho pohľadom. Zaškúlila na kvapku stekajúcu dole nosom. Na vrchu sa rozdelila. Jedna putovala rovným stredom, ale druhá si vytýčila obchádzku a stekala krajom nosa. Kvapky za sebou zanechávali mokrú šmuhu. Jedna kvapla kdesi na stôl a tá druhá skončila na jej jazyku. Len čo si oblizla hornú peru. Konečná zastávka kúska vody. Vari sa ona uź do smrti nenaje? Ich osud je spolu s hamburgerom nikdy nespojiť svoje duše? Yoriho slová jej vzápätí vygumovali z hlavy čo i len spomienku na ten smiešny kus žemle a mäsa pred sebou.* Púštne preteky? *Pomrvila sa vzrušene na stoličke.* Och Yori jasné, že si to zaslúžim. Prosím, prosím vyber si mňa. *Na okamih zapochybovala. Oči sa jej podozrievavo zúžili.* Počkať, počkať. Máš ty vôbec tie lístky? Lebo ak ma tu naťahuješ a ja ťa prosíkam zbytočne, potom si na nepraj. *Pohrozí mu s dokonale upravenými nechtami. Modro-čierny zebrovaný vzor sa ešte nestihol olúpať. Hádam sa s ňou len nezahráva. To by bolo kruté. Slúbiť dieťaťu milovanú hračku a potom mu ju nedať. Ešte nemala chuť pustiť sa do jedla. Musela Yoriho naďalej častovať podozrievavým pohľadom.*


/Juhú. Moje prosby boli vyslyšané. /

Nayaree Rezisté

*Usmiala sa pri jeho smiechu. Podobné prejavy sa mu hodili väčšmi, neź tajomný pohľad. Aj keď musela uznať, že ten ju kvalitnejšie dráždil. Query sa vedel tváriť príležitostne. Zaujato si prezrela jeho oči. Tieto dva kúsky jeho existenciu ju priťahovali najmagickejšie. Samozrejme mohla usudzovať len z kusov nezaodetých. Niečo jej našepkávalo, že keby mala výhľad na všetko, zmenila by výber.* A to boli len klúče od auta. *Čo ak má niekde v garáži schovanú osobnú stíhačku? Tvár sa jej rozžiarila. To je však menej pravdepodobné ako to auto. Zvedavo odsunie myšlienky do rohu a sústredí sa na jeho slová.* Dozviem sa ho ešte predtým, než na to budem hľadieť zoči-voči? *Mohol by jej to poodhaliť, keďže mu vyjadrila svoj názor na prekvapenia. Prikývne. Zvedavosť v nej začínala narastať. Chytila jeho ruku a ignorovala náhlu čašníkovu prítomnosť. Sebecky sa zamerala na ten nápad. Žeby ju viedol k spomínanej tmavej priekope na pohreb? Ak si dobre spomínala auto ostalo celé. Škrtla túto možnosť z neexistujúceho hárka možností. Vlastne nič iné ju nenapadlo, pretože nepoznala Queryho myšlienkové pochody tak, ako by si teraz priala.* Samozrejme. *Vstala. Hlavou jej výrili tie čudesné znaky dávajúce reči nepravidelný tvar. Radšej sa ho nepýtala, čo čašníkovy povedal. Nechcela vyzerať nevzdelane, tak sa iba pousmiala. Podobnou reakciou nikdy nič nepokazila. Keby tak teraz mala na sebe niečo pohodlnejšie, ako tento nepohodlný kus látky.*

Yori





*Natiahol sa po papierové vreckovky, ktoré boli zakliesnené v dômyselnej nádobke v strede stola a celú si ju k sebe pritiahol. Bola to síce len voda, ale aj tak... potreboval sa s niečím zabaviť, aby dokázal udržať nezaujatý výzor na tvári. Pri Ashiete to bolo naozaj ťažké, pretože jej prosíkanie zahralo na správnu vystatovačnú strunu jeho ega, ktoré malo chuť priasť spokojnosťou. Ledabolo pokrčil plecami a potom sa na stoličke trochu nadvihol, aby zo zadného vrecka na nohaviciach mohol vytiahnuť dva prúžky tvrdého papiera. Vyzývavo nimi zamával Ashiete pod nosom a potom ruku rýchlo stiahol späť keby po nich chcela chňapnúť. Predsa len ženy boli ženy a užil si od nich už dosť úskokov.* Presvedčil som ťa?* uškrnul sa a po tvári sa mu pomaly rozlial spokojný úmev. * Zajtra sa v závode stretne päťdesiat najlepších jazdcov zo všetkých kútov Equlibria na tom najväčšom a najdrsnejšom okruhu. Koho tam asi tak zoberiem, hm?* ovieval sa lístkami ako vejárom a provokačne nadvihol jedno obočie.* Možno si až príliš citlivá a ako ťa tam budem potom kriesiť, keď sa zložíš pri pohľade na otvorené zlomeniny alebo odťaté končatiny?* Mňam, do jedla skutočne vynikajúca téma. Paradoxne však na ten sprostý Ashietnim hamburger začal trochu žiarliť odkedy dvom kúskom bagety, mäsu a dressingu venovala viac pozornosti ako jemu.*

Query Satho




*Keď sa Nayaree chytila jeho ruky pevne no stále opatrne ju zovrel okolo dlane a nakoniec si s ňou preplietol prsty. Teraz už nemal nijaký dôvod skrývať pred ňou svoj úmysel a hoci prekvapenie bolo v istom zmysle istejšie, pretože potom by z miesta činu nemohla len tak odísť, predsa len bol nedočkavý ako na jeho nápad zareaguje. Možno ju tým prekvapí, rozosmeje, pobúri alebo všetko naraz.* Poznáš závody vrakov?* opýtal sa s kontrolovaným úsmevom napriek tomu, že kútikom úst mu pokušiteľsky trhalo. Viedol Nayaree halou a potom von dolu schodmi smerom k parkovisku kde na nich čakalo jeho auto. Dokonale naleštené a až hriešne krásne.* Gabriel možno plače, keď si chceš zalietať, ale sľubujem ti, že tu ťa za ničenie ešte aj odmenia. Je to dokonalé miesto.* uškrnul sa a nechal Nayaree priestor nech sa vyjadrí. V každom prípade to chcel aspoň skúsiť.
V tom okamihu už boli dosť ďaleko od jedálenskej časti, aby mohli postrehnúť rozruch, ktorý sa tam strhol. Jeden z hostí, mohutný muž s brunátnou tvárou a prepotenou košeľou sa s chrčaním chytil za hrdlo a ťažko lapal po dychu. Pribehlo k nemu hneď niekoľko čašníkov naraz, robili všetko možné, aby zistili príčinu mužovho dusivého záchvatu, ale keď sa mu z nosa a kútikov oči spustila krv všetci vystrašene cúvli a vzápätí mužským telom prešiel posledný kŕč.
Query sa vonku pokojne opieral o bok auta a kľúčikmi pohojdával na vystretom ukazováku.* Najbližšie vrakovisko s dráhou je v tunajšej štvrti len pár kilometrov na sever. Sľubujem, že sa nerozplačem, keď tohto krásavca poriadne zdemoluješ. * pobúchal dlaňou druhej ruky po streche a zaujal k celej veci vyslovene ľahostajný postoj. Naozaj mu nezáležalo na tom, čo sa s jeho autom stane. Možno preto, že pre neho bolo príliš luxusné.* Alebo mi chceš povedať, že sa bojíš?* podpichol Nayaree provokačne a pristúpil k nej o niečo bližšie. Mačacie oči mal zúžené a dodávali jeho tvári nebezpečný dravý výraz, ktorý zmierňoval len pobavený úsmev.*

Shaine

*Sledovala jeho telesnú schránku sa približovať. Nemohla si dovoliť iné pomenovanie, ak chcela voči nemu ešte využiť svoje rýpavé reči. Keď sa jeho tvár priblížila na hmatateľnú blízkosť, bláznivo zatúžila spoznať jeho pery osobne. Táto myšlienka ju zaskočila. Cítila sa zmätene. Mohla by tento podivuhodný stav hodiť na lieky. Lenže to by ich musela zobrať. Malá škatuľka bola pevne uväznená v jej ľavej ruke. Spomenula si na ňu až teraz. Uvolnila zovretie. Bolesť zvierajúca jej ruku pohodlnne odišla. Necítila bolesť v inej časti tela, než bola noha. Pokývkala prstami. Ako sa vlastne krabička dostala do jej ruky? Vôbec si nemohla spomenúť. Zaskočene vrátila pohľad Leitovým očiam. Tento chlapec jej určite kradne zdravý rozum.* Pravdu? *Vari nevie, že to nie je také jednoduché? Ako má vysvetliť tlupe domýšlavcov pravdu? Lož bude pre ich sluch rozhodne príťažlivejšia. Ona všetko radšej riešila silou. Rečami sa tiež vedela oháňať ako s čepelou noža, preto na ňu nikto nenechával vyjednávanie. V Akadémii plnej svalnatých chalanov by to bol problém. Nečakala prekážku tak skoro. Úplne zabil posledné zvyšky neexistujúcej romantiky, akonáhle jej spod hlavy vytiahol vankúš. Hlava spadla na posteľ a zotrvačnosť ju vzápätí vyrazila o pár centimetrov nahor. Nakoniec skončila pevne na podložke s urazeným výrazom. Napriek tomu vankúš pôsobil príjemnejšie pod nohou. Aj by sa mu poďakovala, keby to nebol on. Ešte stále v nej driemala kopa nafúknutej hrdosti.* Lepšie by znelo niečo v zmysle, že si ma lákal do svojej sekty. *Teraz zatúžila mať v ruke zvonček s ktorým by na neho mohla mávať. On by mal na sebe frak a klaňal by sa pred jej nohami. Lákavá predstava. So záujmom prerušila tok myšlienok. Rozhodne si nedala ruku pred oči, aby ho náhodou nezazrela nahého. Bez hanby prečesala jeho telo. Zaujato neobišla hlavne jazvy.* Au to mohlo bolieť. *Vyjadrila sovje myšlienky nahlas skôr, ako si to uvedomila.*

Ashieta

*Sledovala Yoriho z bezpečia oproti. Vytiahol akési kusy papiera, ale nevidela dobre, či sú to skutočne lístky na púštne preteky. Natiahla ruku k lístkom a chcela po nich hrabnúť, no on ich privčas odtiahol. Ruka jej preto klapla naprázdno. Zamaskovala tento pokus veľmi nevydareným poškrabaním na hlave.* Ja ti stále neverím. Čo ak su to len kupóny na dva čaje a jeden je zadarmo? *Podozrievať Yoriho bolo viac, než na mieste. Uškrnula sa nad jeho slovami. Takto nehanebne ju dráždiť. Fuj. Znechutene zavrtela hlavou.* Toto mi nerob. Zajtra sa stretne päťdesiat jazdcov a väčšina z nich bude viac než príťažlivá. *Zahryzla si do pery, aby nezavrčala. Nevinne sklopila pohľad k hamburgeru. On si bude musieť ešte počkať.* Ach. Zabav sa tam. A keď tam budeš spomeň si na mňa. *Odfrkla si.* Kriesiť? Aby to ešte nebolo naopak Yori. Ja nie som vôbec citlivá povaha. *V skutočnosti boli taký obaja. Teraz mu to ale nepovie. Urazil by sa. Podpichnúť ho môže kedykoľvek jej to na chuť príhode. Zatiaľ co bola reč o krvi nechcela sa dotýkat jedla. Predsa len neznášala podobné reči, keď v ústach prežúvala jedlo. Vždy mala pocit, že prezúva niečo hnusné z rozhovoru.*

Leito

*Telo mu zvláštne zmeravelo a na okamih zadržal pohyb rúk ako si chcel cez plecia prehodiť košeľu. Sklonil hlavu a keď sa pomaly obrátil k Shaine tvárou mohla si všimnúť ako mu jednotlivé jazvy prechádzajú z chrbta cez rebrá až k bruchu a hrudi. Nevyzeralo to pekne, skôr odpudivo a aj keď mal pokožku miestami hladkú a opálenú staré rany pútali viac pozornosti. Keď prehovoril hlas mal drsný a kruto posmešný, aj keď sa tie emócie viazali skôr na minulé spomienky ako na Shaininu terajšiu poznámku.* Otrokári z Iliwianu nie sú k svojím zverencom práve nežní.* zachrapčal a potom potriasol hlavou. Prehodil si na seba košeľu a ruky mu náhle ovisli vedľa tela.* Keď som sa odtiaľ dostal povedal som si, že žiadna jazva nestojí za to, aby som sa kvôli nej hanbil. Pripomínajú mi kým som kedysi bol a kým som teraz.* prešiel k posteli a keď si sadol na jej kraj natiahol sa po džbán s vodou a pohár. Prelievaná voda v nádobe zažblnkala a pár kvapiek vyfrklo von na Shaino líce a Leitovu odhalenú hruď. Spomedzi jej prstov vyslobodil nádobku s liekmi a krátko ňou zahrkal.* Mala by si užiť ten liek proti bolesti. Možno ťa to trochu unaví, ale pokojne si môžeš pospať.* palcom šikovne otvoril vrchnáčik a vysypal si do dlane bielu pilulku. * Sľubujem, že sa ťa ani nedotknem.* uškrnul sa a vyzývavo prebehol po Shaine pohľadom, pretože tak jeho slová iba vynikli a stali sa provokačnejšími.*

Nayaree Rezisté

*Prímala príjemné teplo vyžarované jeho dlaňou. Zamyslela sa.* Závody vrakov? Nie. Znie to dosť tragicky. *Vedieť o niečom takom skôr, trávila by tam viac času. Kráčala k jeho úźasnému autu. Srdce jej zaplesalo radosťou, že ho zase vidí.* Prečo som o tom nevedela skôr? *Zavrtí pobúrene hlavou. Ale tiež by rada vedela, od koho vie o tom mieste on. Pokojne počúvala celý jeho návrh. Čím viac sa však z jeho úst slov dostalo, tým ju pokoj viac opúšťal. To predsa nejde. Zdemolovať toto auto? Jeho auto? Nikto normálny by jej nedal do rúk svoje auto. A on svojho krásavca posielal na smrť. Našťastie auto nenaštartovalo samo a neodbehlo sa pred nimi skryť. Alebo ich nahlásiť úradom.* Čože? Ty chceš aby som ti zdemolovala auto? To nejde. Ja tie veci nerobím naschvál. Len si nevšimnem zákrutu, alebo že som nebezpečne blízko zemi ak ide o stíhačku. Vždy ide o náhody. Nemôžem toto prenádherné auto zdemolovať. Veď by mi srdce puklo. Nechceš mi ho radšej podarovať? *Zaklipkala očami. Aspoň jeden svetlý bod v tejto chvíli. Veľmi ocenila Queryho ponuku.* Nebojím. Alebo bojím. Dopadneš ako Gabe. Nevzala som si vreckovky. *Podišla k autu a prešla rukou po nablýskanej kapote.* Si si istý, že mi to dovolíš? *A to s ním chcela presne na tomto aute zopakovať včerajšiu noc. Pocity sa v nej miešali. Nevedela či väčšmi chce, alebo sa bojí mu zdemolovať auto. Čo ak pri pohľade na svoje bezvládne ,,ďieťa" dostane záchvat? Všetku vinu zvalí na ňu. Potom sa jej už skutočne nepozdraví. To by bola škoda. Rebel v nej sa odtrhol z reťaze.* Tak fajn poďme, kým si to rozmyslím. Ale pamätaj, sám si to chcel.

Shaine

*Ani pri jeho slovách nespúšťala oči z jaziev. Otočil sa, takže si mohla prezrieť aj tie na hrudi. Nevedela, či ho má ľutovať, alebo ďalej pokračovať vo svojej nehanebnosti. Určite by to on sám nechcel potom, čo sa jej naskytol pohľad na jeho kedysi veľmi doráňané telo.* Rozhodne sa nemáš za čo hanbiť. *Vetu venovala jeho telu a nie jazvám. Nedokázala od neho odtrhnúť zrak. Trochu sa posunula na posteli, aby si pohodlne sadol. Bola to predsa jeho izba a ona mu tu teraz ako votrelec zavadzia. Bez slov si chrbtom ruky utrela kvapky vody, ktoré jeho nešikovnosťou skončili na líci. Nechala si vziať lieky. Je na čase si jeden zobrať. Prikývla. Sledovala pilulku v jeho ruke. Zasmiala sa.* To je škoda. Chcela som sa s tebou pohrať. *Vezme si od neho vodu a pilulku a vloží si ju do úst. Pár dúškami ju spláchne dolu krkom. Vráti mu pohár späť do ruky, ochudobnení o pár glgov, ktoré z neho ukradla. Spokojne si ľahne na postel. Vzdychne. Nehovorí sa jej to ľahko, ale musí mu vyjadriť poďakovanie.* Leito, ďakujem. *Snaží sa mu pritom pozerať do očí. Veľmi jej to nejde. Uhne pohľadom do steny. Možno ju potom spánok premôže, ale teraz neprichádza. V noci sa nevyspala a uź aj bola unavená, no adrenalín odsunul únavu. Lieky jej hádam navrátia to, o čo ju ukrátil.*

Ema

*Že nebude mať problém s navliekaním do leteckého úboru? Tak takto sa nato veru nepozerala. A keď to teraz povedal nahlas, tak to nevyzeralo ako zlý nápad. Možno dnes zvolila viac než dobrý úbor. Ale najdôležitejšie bolo, že sa ona v tom cítila viac než dobre, či nie? Nemal byť toto pravý účel oblečenia? Dobrý pocit? Alebo to fakt už boli šaty len preto, aby ľudia nechodili nahí? Ona rozhodne nie. Keby sa cítila dobre nahá, tak by možno nemala problém s tým promenádovať sa tak, kľudne len v izbe. No ona je taká hanlivá, že keby nemusela, tak ani do sprchy nejde nahád.*Prosím? Prečo že budú mať chlapci technické problémy?* Opýtala sa potichu, keď sa ho chytila za predlaktie a prispôsobila svoj krok tomu jeho. Načo narážal? Dialo sa vôkol nich niečo? Alebo čo tým vlastne myslel?* Poďme rýchlo, rýchlo, lebo začnem hrýzť teba.* So smiechom kráčala vedľa neho, keď sa k nemu natiahla na špičkách a ako ukážku ako je strašne moc hladná ho jemne uhryzla do ramena. Jej smiech sa potom ešte viacej prehĺbil a smiala sa až kým jasne nepočula, že vošli do jedálne. Všade bola hlasná vrava, priveľa ľudí a pre ňu priveľký chaos, v ktorom sa veru teraz nevedela zorientovať. Zatiaľ nie. Možno neskôr, keď by mala viacej času.*

Arutha

Nič iné si od prvej noci ani čakať nemohla. Vždy sa to nejak "pozvŕta" počas prvej noci.* Schuti sa tomu zasmial. Pre toto mali takmer všetci radi ten prvý večer, tam sa porobilo toľko vecí, toľko sa toho pomotalo, veru málokto potom spal vo vlastnej posteli. Mnohí mali okno a niektorí by boli dali zaň neviemčo. Jeho noc, tá veru dopadla nad očakávania. Rozhodne sa nemohol sťažovať a veruže ani nechcel!* Samozrejme, že ma všetko bolí! Keď ma na noc mala na starosť taká tenisková baletka ako ty, kto by nebol tak zničený???* Veľmi rýchlo oľutoval, že si do nej takto rýpol, keďže mu to vrátila a žiaľ aj s dostupnou silou. Prehnane začal jojkať, akoby ho ničila -veď ho vlastne aj ničila a poriadne!- no teraz trošililililinku preháňal.* Prosím, teta! Šetrite ma! Ja som v tom nevinne! Ja som nevedel, že sa vám moje bozky nepáčia!* Že trepal? Áno! Že to reval na plné hrdlo? Veruže áno! A že už boli v jedálni? No samozrejme, že áno! Nabudúce si rozmyslíš, či mi budeš robiť zle, mrška! Ešte nespomínal, že je majster v robení trapasov, že? No tak teraz mala Kala krásnu príležitosť to zistiť. Niekoľko desiatok najbližších očí sa obrátilo k nim. Na pery sa mu dral zubatý úsmev, no jediné načo sa zmohol, bol trpiteľský výraz. Hodil sa jej ku kolenám, jej ruku vzal do svojich prstov a začal ju bozkávať na ne.* Už budem dobrý, len ten bičík už nie. Prosím NIEEE!* Už pár ľudí vedelo o čo kráča, že Artiemu zase raz preplo, ale našlo sa tam aj pár prvákom, ktorí zdesene hľadeli raz na Aruthu, druhýraz zase na Kalu. A jeho oči jasne hovorili Len aby si veľmi rýchlo nezistila, že ty si si povesila toho nesprávneho na krk. Už aj Maelsovi urobil takto hanbu a dokonca niekedy si to robili naschvál. Takmer každý týždeň si uťahovali z toho druhého, pričom nie každý tak úplne pochopil. Teraz bola na rade Kala.*

Maels

Ja vôbec nie som pokojný! Ako sa mám asi tak upokojiť?* Len to v ňom tak vrelo. Mal pocit, že každú chvíľu vybuchne. Metal tam sebou až kým na ramenách nepocítil Ailesove dlane. Z hlboka si vydýchol a trošičku pokojnejšie sa pozrel saladinovi do očí.* Lenže ja sám toho neviem veľa a nemôžem povedať všetko, lebo niektoré veci sú.... Dôverné a nebude dobré ak o nich bude vedieť ešte niekto ďalší. No otec Mey má dlžoby a ona ho má vykúpiť pretekmi. Na vás je jediná vec, udržať ju od pretekov čo najďalej. Kľudne ju k sebe priviažte a vezmite do hľadiska, to je jedno, len nech vám nezmizne z očí. O ostatné sa postarám sám....* Hlas mu však zamrzol v hrdle.* ČO?!* Zreval čo mu hlasivky stačili. Keby ho AIles nedržal asi by tam odkvecom ako hnilá hruška. To sa nemohlo stať! On ju len tak pustil. Vraj k rodine! Naraz sa v ňom nazbieralo toľko emócií, že ani netušil kde sa ich v ňom toľko nabralo. Ani že ich toľko dokáže naraz cítiť. Vždy si myslel, že jeho citový rozsah sa rovná čajovej lyžičke. Vytrhol sa zo zovretia rúk a najskôr vo vzrastajúcej hrôze si zahrabol prstami do vlasov. Druhá reakcia bol prudký úder päsťou do najbližšej skrinky. Až zacítil ako mu zapraskali kosti v prstoch. Našťastie si ich však nezlomil.* Práve rodina je to posledné čo môže navštíviť! Nič nechápete! To od rodiny ju treba držať čo najďalej! Sú nebezpeční!!* Kričal ako zmyslov zbavený a okamžite sa rozbehol zo šatní preč. Nevedel či stihne, no bežal. Dúfal, že ju stihne. Ani netušil ktorým vchodom išla, kedy a ako moc mala náskok, kašlal nato, že ledva lapal dych, že musel prebehnúť takmer polovicu prízemia na ktorom sa nachádzal a že po tom strašnom výbuchu hnevu teraz jeho pľúca nestíhali. To všetko bolo fakt jedno. Musel ju dobehnúť. Na ničom inom nezáležalo. V hale ho cez presklenú veľkú strechu osvietilo silné slnko, vedel že je blízko vchodu, no nezabrzdil. Bol by bežal až ku bráne keby to bolo potrebné, keby ju videl nastúpiť do auta, bežal by aj za tým kým by vládal.* Mey!* Hlesol chrapľavo, keď ju uvidel stáť. S rukami voľne spustenými, ruksakom na zemi. Jediné načo sa udýchaný a vydesený bolo objatie. Priam sa na ňu vrhol a s perami pristisnutými k jej čelu, s ramenami ako z ocele, srdcom takmer na infarkt a očami od bolesti prižmúrenými tam chvíľu iba tak držal.* Nepustím ťa, aj keby mi tu mal Remi prevŕtať čelom guľku.* Zašepkal keď po chvíli lapil dych. Perami našiel tie jej. Potreboval ju pri sebe ako vzduch, tak strašne ho vydesila! Úplne zabudol na tú žiarlivostnú scénku vďaka ktorej sa takmer stiahol do úzadia. Jediné čo teraz bolo dôležité bola ona, jej bozky a jej telo v jeho náruči.*

Yori, Leito, Query Satho


*Bolo zaujímavé sledovať ako sa postupne mení Nayarino rozhodnutie ohľadom jeho návrhu. Nechal jej priestor na to, aby prekonala všetky pocity od šoku, zhrozenia až po zvláštny druh nadšenia a opatrnosti, keď si od neho zobrala kľúče a sadla si volant. Okamžite ju nasledoval a s tlmeným smiechom, ktorý viac vyjadroval potešenie ako pobavenie naťukal do navádzacieho systému príslušnú trasu. Vrakovisko sa nachádzalo takmer na som okraji mesta a hlučné demolície mali teda dosť priestoru na svoju dokonalú realizáciu, ktorú nikto nerušil.* Možno by si neverila, ale raz ma tam zobral Gabe. Na autá je menej citlivý ako na svoje stíhačky a tento druh zábavy sa mu páči hneď po púštnych pretekoch. Nemusíš sa snažiť, aby si to auto udržala celé, pretože medzi ostanými pretekármi by sa ti to aj tak veľmi nepodarilo.* uškrnul sa a bol naozaj zvedavý ako si Nayaree poradí s okruhom. Poznal pár drsných pretekárov, ktorí budú brať účasť ženy v súťaži ako priveľké pokušenie na to, aby ju nechali na pokoji, ale z toho, čo už o Nayaree zistil bola skutočnosť, že niečo také by ju mohlo správne rozbehnúť a konečne by zabudla aj na škrupule, ktoré mala ohľadom jeho auta.* A len tak na okraj...* poznamenal s tajomným úsmevom.*... k tomuto autu ma neviaže nijaké citové puto. Nemusíš mať preto starosti s mojou ľútosťou.* zadal do navigátora posledné údaje a aktivoval systém stlačením malého gombíka na spodku zariadenia. Predtým než sa odtiahol ešte chytil Nayarinu ruku na volante a s úsmevom sa jej prihovoril.* Viem, že to jedna časť teba chce, tak mi ukáž, čo dokážeš. Stavím si na teba.* krátko sa uškrnul a ruku stiahol.*


*Bariéra chladu a rezervovanosti, ktorú si okolo seba postavil, aby sa mu Shainine poznámky nezadreli príliš hlboko pod kožu začala praskať a tvorili sa na nej trhliny. Netušil či to bolo tou chvíľou kedy ju pustil hlbšie do svojho sveta a ona sa mu kvôli minulosti nevysmiala alebo tým ako paradoxne ho priťahovala. Niekedy netušil či ju túži viac pobozkať alebo ňou v hneve zatriasť alebo možno urobiť oboje. Mlčky položil pohár spolu s nádobkou späť na stolík a potom sa prstami zľahka dotkol Shaininho líca, z ktorého si predtým zotrela kvapku vody. Zľahka po ňom prebehol bruškami až k sánke a nakoniec jej chytil bradu medzi palec a ukazovák, aby si jej tvár mohol obrátiť k sebe. Čo to stvára? Mal by sa stiahnuť, nie mal by...zhlboka sa nadýchol a zahnal zmätené myšlienky, ktoré neviedli k žiadnemu uspokojivému výsledku.* Nemáš mi za čo ďakovať Shaine, pretože toto všetko...* kývol hlavou k jej nohe no oči neodtrhol z jej tváre.*... je moja vina. Chcel som ťa tréningom zničiť, ale nie ublížiť ti. Prepáč mi prosím.* Myslel si, že vysloviť to bude ťažšie, ale nakoniec to z neho vyšlo skoro samé. Naozaj sa cítil previnilo hoci za to, čo sa chystal urobiť vzápätí sa Shaine nemienil ospravedlňovať. Zošuchol si topánky z nôh a uložil sa na posteľ vedľa nej tak prirodzene akoby tam odjakživa patril. Trochu sa nadvihol na lakťoch a chrbtom oprel o stenu za čelom postele pričom sa posunul ku kraju, aby mala Shaine viac miesta. Široko sa uškrnul a spokojne si založil ruky za hlavu pričom sa mu oba cípy košele roztvorili, takže viac odhaľovali ako zahaľovali.* Myslel som na to, že keď sa už chystáš spať v mojej posteli mali by sa fámy aspoň čiastočne zakladať na pravde.* podpichol ju a potom sa natiahol po rozčítanú knižku, ktorú mal položenú hneď na vrchu komínčeka. Nebola priveľmi hrubá, viazaná v zodratej koženej väzbe, ktorej sýtočervená farba už dávno vybledla a zažltnuté listy papiera pri prevracaní ticho šuchotali. Názov na prednej strane bol však stále jasný a čitateľný: „Povesti a príbehy zo Starého sveta.“*


*Keď sa Ashieta nemala nejako k činu sám sa natiahol po jej hamburger a kúsok si z neho odhryzol. Prežúvajúc pokrčil ramenami a predsa len posunul lístky po stole jej smerom.* Si strašná ženská.* prehovoril, ale kvôli ústam plným mäsa a dressingu mu bolo ťažko rozumieť. Na rozdiel od Ashiety mu rozprávanie o nechutných nehodách a odtrhnutých končatinách vôbec nedokázalo vziať chuť do jedla. Po chvíli prehltol posledné sústo.* Ale ja ťa mám aj napriek tomu rád a keďže si sa len dnes pridala do môjho uctievaného klanu rád ťa tam zoberiem. Ale na príťažlivých pretekárov môžeš rýchlo zabudnúť. Ťažko medzi nimi nájdeš takého, ktorý ešte nemal zlomený nos a vylámané predné zuby.* podpichovačne sa zasmial a chystal sa na ďalší útok voči Ashietinmu hamburgeru.* Jediný schopný chlap tam budem ja. Mala by si sa ma držať ak nechceš skončiť s nejakým potetovaným bezzubým chudákom.* Ako inak zase bol veľmi skromný. Možno preto ho väčšina miestnych neznášala.*

Mey Small

*Nečakala, že niekto pôjde za ňou, dokonca ani Maels nie, pretože po tom, čo urobila...nohou odkopla z chodníka kamienok, ktorý ju k tomu priam provokoval. Hornina so zaoblenými nepravidelnými tvarmi sa niekoľkokrát odrazila od asfaltu a v polovici cesty ju zachytili kolesá prechádzajúceho auta. Bola to strieborná Yaha a prefrčala okolo tak rýchlo, že sa Mey v jednu chvíľu preľakla a potom nervózne pošúchala pätou topánky o obrubník. No neprešla ani celá minúta a strhla sa znovu pričom tentoraz jej telo stuhlo. Nemohla sa ani pohnúť, a tak bezvládne spočinula v Malesovom náručí. Čo urobí? Čo len teraz urobí? V jednu chvíľu všetko medzi nimi pokašľala a vzápätí si uvedomila, že tým nechtiac našla východisko zo šlamastiky, do ktorej Maelsa zatiahla. Nemohla mu dovoliť to, k čomu sa odhodlal, ale jeho tvrdohlavá nátura sa prejavila zakaždým, keď ho z toho chcela nejako dostať. Že si radšej včera večer neodhryzla jazyk! Z hrdla sa jej dralo plačlivé zastonanie vyvolané úľavou a rovnako veľkou bolesťou, ktorá sa jej zmocnila hneď ako sa ocitla v bezpečí Malesových ramien. Pevne zovrela pery jednak, aby sa nerozplakala a jednak preto, že jediný možný spôsob ako Malesa uchrániť pred jej rodinou bolo poriadne mu teraz ublížiť. Kedysi si myslela, že niečo také by nikdy nedokázala, ale po dnešku zistila, že to vôbec nebolo až také ťažké hlavne, keď človek nechal voľný priebeh svojim emóciám. „Kiežby mi to niekedy odpustil.“ Opakovala si v duchu horúčkovito ako zaklínadlo, ktoré však malo len mizerný účinok. Ak chce Malesa od seba odohnať potom bude musieť byť veľmi presvedčivá. Celý ten čas ako ju držal a potom sa sklonil bola ako socha. Srdce jej divoko tĺklo, mala chuť vytrhnúť si ho z hrude nech už konečne prestane. Navonok bola chladná a odťažitá, ale vnútro jej kričalo. Ústa mala zmeravené a nevracala Malesove bozky iba sa mu zovretými päsťami zaprela do hrude snažiac sa ho odtlačiť. Nakoniec sa jej to horko-ťažko, ale predsa len podarilo. Toto bude zlé, veľmi zlé.* Maels, nedotýkaj sa ma! Už sa ma viac nedotýkaj!* zasyčala a teraz po prvýkrát ďakovala strýkovmu tréningu, ktorým ju cvičil pre svoje veľkolepé mafiánske plány. Dokonale si ovládala tvár a potlačila zachvenie pier. Slzy v očiach mohli byť pokojne slzami hnevu, ale len Mey poznala pravdu.* Si len obyčajný klamár a...* srdce jej skoro vyskočilo z hrude.*...si celkom ako Yori. Nie si mi nič dlžný a pokojne sa môžeš ísť hrať na záchrancu niekomu kto to potrebuje, pretože ja to nie som.* netušila koľko slov bude potrebných na to, aby od nej Maels s hnevom odišiel, ale mala pocit, že ak sa v blízkej dobe niečo nestane tak to už dlhšie nevydrží. Bolo zhodou náhod alebo iróniou osudu, že práve v tej chvíli vyšlo spoza rohu čierne auto jej strýka. Od naleštenej kapoty sa matne odrážalo svetlo, ale nepreniklo skrz dymové sklá, ktoré boli farbou možno ešte černejšie než lak na aute. Rýchlo sa približovalo, a tak Mey cúvla k obrubníku ešte viac akoby sa chcela vrhnúť pod jeho kolesá. * Zbohom Males.* vytisla cez zovreté hrdlo a v tom okamihu auto zastalo tesne za ňou a dvere sa otvorili do zdanlivo prázdneho vnútra. Myslela si, že len rýchlo nasadne a tým ukončí trápenie ich oboch, ale vtedy na chodník vyšla najskôr jedna a potom aj druhá Remiho gorila. Podvozok auta sa komicky nadvihol akoby títo dvaja vysokí statní chlapi tvorili polovicu jeho váhy. Zastali každý z jednej strany dvier a Mey medzi nimi pôsobila ako holé nič, len maličký zanedbateľný fliačik, ktorý ani nepokladali za nutné zobrať na vedomie. Nervózne sa zhupla na pätách, chvíľu nerozhodne postávala na mieste, ale potom vystrelila k svojmu rukasaku hodenému na chodníku.
„Ale, ale, Mey srdiečko aké potešujúce je znovu ťa vidieť.“
Remi sa vytiahol z auta tak elegantne a nenáhlivo akoby bol len na svojej zvyčajnej vychádzke a oni dvaja sa stretli celkom náhodou. Na tvári mu pohrával jeden z jeho tradičných úsmevov, ktorý budil dojem radosti a zároveň prekvapenia s vysoko nadvihnutým obočím. Mey si prehodila vak cez plece a bez jediného pohľadu prešla okolo Malesa akoby tam ani nebol. Poslušne pred strýkom sklonila hlavu a nechala sa jeho širokými dlaňami dovrieť okolo ramien. Na líca jej dopadli hlasné bozky, ktoré Remi zakončil jedným dlhým na čelo. No na rozdiel od Mey si mladíka postávajúceho pred bránami školy všimol už z ďaleka. Vyvolával jeho zvedavosť a poznal len jediný spôsob ako ho ukojiť.
„Nepredstavíš mi svojho priateľa?“ úsmev na Remiho perách prešiel do vysoko zdvorilého, ktorým ostatných dokázal očariť ako lampa nočné motýle. Mey párkrát zažmurkala a vrhla na Maelsa krátky pohľad, ktorý ju bolel príliš, aby ho dokázala sledovať dlho.
„Nie je to môj priateľ. Iba spolužiak, pomohol mi s kufrom a teraz musí ísť na hodinu.“
Remi smutne pokýval hlavou a nespustil z mladíka prívetivý pohľad.
„Aká škoda. Rád by som sa vám poďakoval, že ste boli k mojej neteri taký láskavý. Možno by ste sa nakoniec dali prehovoriť a išli s nami na obed.“
Šikovný ťah. Mey ani nemohla zakričať ostrú námietku, pretože inak by ich prezradila. Nenápadne na Malesa pozrela a v očiach mala prosbu: „Nerob to.“*

Taliah Nura

*Po jej otázke si najradšej pľasol niečo o hlavu, prípadne hlavu o niečo tvrdé, že vôbec otváral ústa a nejako jej oblečenie komentoval. No nejaké pohľady sa za ňou otáčali už teraz, oči okoloidúcich chalanov klesali nižšie a nižšie, zastaviac sa na sekundy na jej zadku. Taliah si neodpustil mračenie, vždy keď niekoho takého zazrel a nebyť toho že Ema kráča vedľa neho a zjavne nič také neregistruje, asi by nejednému prečistil žalúdok, hlavne takým trom, čo do seba ešte aj ako malé deti šťuchali, nech sa pozrú. Puberta bol pre nich slabý výraz.* To je jedno, zabudni na to.* Také niečo jej teda nemienil vysvetľovať, že pre svoje obtiahnuté gate láka pohľady celej mužskej časti ktorá ide okolo. Nielenže by sa hanbil on, ale čo potom ona? Ešte by sa vykašľala na hlad a utekala do izby, prezliekať sa.* Hej! Najprv si ma aspoň spracuj a pokrájaj, nebuď nenažraná! *Zvolal so smiechom, keď pocítil ako ho jemne uhryzla. No neodpustil si ani ďalšiu poznámku k tomu jej počinu.* Takže ty máš rada takto sado mäso prvky? *Podrypol ju ako prechádzali dverami jedálne*






Kala

*No veď to áno, nečakala práve pokojný večer, ale zase kto by povedal, že prvá noc tu a ona bude chrápať s chlapcom v jednej posteli. Keby jej to povie niekto pred nástupom sem, rázne by pokrútila hlavou. A hľa, predsa len. A teraz s tým istých chlapcom stála v jedálni a robila mu zle, krasotinke jednej.* Nemôžem zato že máš slabú výdrž! *Zvolala so smiechom pomerne nahlas a po tom čo nasledovalo, nemusela mať ani výčitky preto, že zadrela tak zvláštne znejúcu vetu. Veď on jej tam robil trapas ako hrom. V prvých okamihoch na neho neveriacky hľadela, červeň jej stúpala do líc a tvár nadobúdala výraz – čo to do kýblika robíš?* Čo to do kýblika vystrájaš? *Vyšlo jej z úst, no ako vyhŕkol to o tom bičíku, prižmúrila oči a nebezpečne sa jej tam zablýskalo. Chcel si z nej uťahovať a robiť jej pred celou jedálňou hanbu? Hádam si nemyslel že bude utekať. Ona mu to pekne krásne mienila oplácať rovnakou mierou, nech mu ľúto nie je.* Ale áno! Bičík na teba treba, nech ti vytlčiem tie nápady na hranie sa na baletky prípadne na mamu a otecka! A aspoň sa viac snažíš, keď tá výdrž pokulháva *Provokačne natiahla ruku k jeho hlave, tú ktorú jej nebozkával, predsa len tú mu nechala, tej bolo dobre a tou voľnou mu postrapatila vlasy.* To nič môj, veď tebe sa ten bičík po troche praxe zapáči.* Toľká hanba! No takto to aspoň znelo ako vtip, teda dúfala, lebo tie výrazy boli rôzne. Za chvíľu tu bude za nejakú prevádzkovateľku sado mäso služieb. Vlastne, jedna osoba ju príde pre také služby otravovať a ten bičík si zoženie, aby niekomu pekne našvihala päť a dvadsať na zadok.*

Nayaree Rezisté

*Volant zvierala kŕčovito. Bála sa o auto, akoby vsala strach aj za neho.* Gabe? Skutočne? Mohol sa mi o tom zdôveriť. Možno si myslel, že pri mne by aj vraky trpeli. *Ospravedlňujúco pokrčila ramenami.* Ako sa dostaneme späť? Lebo keď už rozmlátiť, tak poriadne. *Pokrčila nezmyselný strach ako kúsok papiera a hodila ho za hlavu. Tvárou jej začala prelietavať fanatickosť. Počas rozhovoru automaticky viedla auto vyznačenou trasou. Mlčky sa sním lúčila. Asi bude predsa len plakať ona.* Najviac ma však hnevá toto. *Zložila ruky z volantu a prešla rukou po jemnej látke. Chcela ju hneť strhnúť. Namiesto toho sa radšej znova ujala volantu. Presne takto sa začínali niektoré jej nehody. Nikdy nevedela určiť presný bod, kde sa to začalo a kde skončilo. Nad Queryho necitlivými slovami si musela odfrknúť.* Tse. Nepočúvaj miláčik. *Sklonila sa a vtisla volantu bozk. Auto pod jej rukami nebezpečne zavŕzgalo o povrch cesty. S úsmevom všetko vrátila do poriadku.* K autu treba mať puto. To je tvoj kamarát. No aspoň si ma upokojil. Teraz už nemám žiadne námietky k roztrieskaniu tohto krásavca. Budem mať čas sa predtým s ním rozlúčiť? * Na mňa by si si staviť nemal. Rada robím ľuďom napriek. *Vyplazí mu jazyk, ale zrak zanecháva nalepený na ceste. Nechce riskovať ich životy aspoň, pokým sa ona nevrúti na okruh. S nepriehladnými sklami by jej vlastne ani nemuselo vadiť, keby šoférovala nahá. Určite by to nikoho nepobúrilo.*

Maels

*Čakal by všetko, ale toto nie. Že ho od seba odtlačí? Že mu povie že je rovnaký ako Yori? Nič horšie nemohla povedať. MOhla to urobiť len preto, aby ho od seba odstrašila? Sotva. Pochyboval o tom, že by bola ochotná zájsť až tak ďaleko. A že by pri tom nebola ani len mrkla? To všetko si zaslúžil iba tým, že sa prihovoril nejakej ženskej? No to si veru nezaslúžil! Cítil ako mu bolestne skrútilo žalúdkom. Nastúpila ohromujúca bolesť hlavy, bodavá a tupá v žalúdku. Zatočila sa mu hlava a mal pocit, že sa každú chvíľu povracia. Nevnímal nič, ani to keď prišiel Remi. S pohľadom zastretým sa na neho díval, ale vonkoncom nevnímal čo hovoril, čo sa tam dialo. Jediné čo mu stále lozilo po rozume boli jej slová. Si celkom ako Yori. Opäť tá tupá bolesť.
Tvár mal pevnú ako z kameňa, keď sa mu prihovoril Remi. Mlčal ešte aj pri ďalšom oslovení. Bol asi rovnako vysoký ako Remi, s neprítomným pohľadom sa mu díval do očí. Dokonca si všimol aj ten vydesený výraz Mey. Nezareagoval však nijako. S ľahostajným a pokojným výrazom v tvári sa pozrel do stareckých očí.
"Konečne vás rád spoznávam, Remi." Prehovoril pokojným, nevýrazným hlasom. Akoby stretol starého otca Mey o ktorom už veľa za ten čas počul.
"Veľmi rád sa nechám zlákať na obed s vami. Myslím, že mám pre vás aj celkom zaujímavú ponuku nad ktorou by sme sa mohli dohodnúť." Predniesol pokojným hlasom a bez štipky citu sa pozrel Mey do očí. Už nebol žiaden zmysel aby si dával pozor. Iba ho odkopla. Možno sa v noci s ním chcela vyspať len preto, aby si užila a preto že ju odmietol, ho teraz takto potupila. Nezaslúžil si to. A jediné načo sa teraz zmohol bol jeden jediný fakt. Že nemal čo stratiť ak sa rozhodol trochu viac sa pripliesť Remimu do cesty.*

Ema

*Nedostala odpoveď nato čo myslel tým, že chlapci budú mať technické problémy, no niečo jej nahováralo, že to asi nechce radšej vedieť. Preto mlčala a keď sa Taliah smial na jej nežným uhryznutím, vyprskla rovnakým záchvatom smiechu ako aj on.* Kto povedal, že si ťa nespracovávam, Taliah?* Zašepkala, pričom sa pokúsila nahodiť zvodný hlas, aby ho aspoň trochu dostala do rozpakov. Nadôvažok mu ešte prešla prstíkom po hrudi. Neodhadla však dobrú vzdialenosť a nechtiac mu prstom zašla od hrude až pod pupok. Až vtedy si uvedomila, že akosi jej ušla paprčka. Ostych zakryla hanblivým chichotom, ktorý stíchol po chvíli zádumčivého uvažovania.* Sado mäso? Nehovorí sa to sado maso?* Zamračila sa, keď si uvedomila, že vlastne ani nevedela čo je to sado maso. Poznala ten názov, ale že by vedela presne o čo kráča? To teda fakt nevedela. Mala sa mu priznať? Na líca jej vyskočila poriadna červeň.* Ehm.. Taliaah?* Pretiahla detským hláskom a zarazila sa, lebo si uvedomila čo to vlastne chcela povedať. Mierne ho potiahla za ruku a postavila sa na špičky, aby bola čo najbližšie k jeho uchu.* Čo je to sado maso?* Opýtala sa tichým hláskom, nemohla uveriť tomu, že sa to vážne nahlas opýtala! No hanba!*

Arutha

*Bol prekvapený, ale páčilo sa mu to! Bolo skvelé, že Kala sa chopila tejto menšej maškarády ako pravá herečka! Krásne! Prisvedčila na jeho hru a bez toho, aby jej záležalo na tom, že teraz vyznievala ako neskotná domina, ktorá má v izbe plnú zbierku erotických pomôcok. Tá predstava veru nebola najhoršia. Smiech sa mu dral na pery, len ešte stále sa snažil udržať ho na uzde a neprezradiť, že to nie je pravda.* Ale keď ja chcem viac než len bičík! Nemôžeš ma tak týrať, že ma budeš len tĺcť a potom ma necháš ísť zmoreného spať! Ja chcem viaaac!* Až potom sa začal smiať. Mala u neho veľké plus, keď sa pridala k tomuto šialenstvu, ani nevedela aké veľké. Rozstrapatené vlasy si odhrnul nabok pohodením hlavy a postavil sa, pričom ju objal okolo pliec.* Si super, Kala!* Zašepkal jej do ucha, keď si ju k sebe pochvalne privinul. Pár ľudí už vtedy pochopilo, že to bolo iba divadielko, no poniektorí ešte stále na nich civeli ako teľatá na nové vráta.* Myslím, že tamten chlapec sa na teba díva naozaj dosť vábivo.* Uškrnul sa a ukázal smerom k tomu nadržanému chlapcovi, slintal očami po nej. Mal pocit, že keby ju nebol teraz držal vrhol by sa po nej ako sup.* A mám pocit, že vidím Emu.* Ukázal ku druhému vchodu kde sa zjavila s Taliahom, Trochu ho zarazila ich blízkosť, ale dalo sa to čakať, nie?*

Shaine

*Takmer nedýchala. Cítila každý milimeter jeho kože na svojom líci. V konečnom dôsledku to bolo veľmi príjemné. Ešte stále však nemienila Leita preradiť z kolónky nepriateľ.* Vlastne pravda. Teda svoje poďakovanie beriem späť. *Prekrížila si ruky na prsiach a hlavu na posteli natočila vysoko do hora. Pršať v jeho izbe, mohla by skrývať v nose akvárium.* Prečo si ma chcel zničiť? Nevedel si vymyslieť iný spôsob, ako sa mi vyrovnať. Všakže? *Spokojne sa prevalila na bok. S perami sa jej pohrával provokačný úsmev. Opäť raz ňou lomcovala túžba poriadne ním prerýpať.* Ale napriek všetkému tvoje ospravedlnenie prímam. Asi si za to môžem sama. Som neznesiteľná. No nie ku každému. *Zarazí sa.* Vlastne ku všetkým. *Zasmeje sa. Niekedy bolo lahšie byť k ľuďom hnusný, ako ich ovievať komplimentami. Cez jej myšlienky si on nebojácne ľahol vedľa nej. Nemohla mu to zazlievať, keďže izba bola naďalej jeho. Invázia bude krátka. Hneď ako bude môcť popri ňom prekĺznuť, bude musieť nájsť Ash. Predsa len sa najlepšie cítila vo vlastnej posteli.* Čiastočne? Ja tie fámy poriadne skreslím. Držal si ma zviazanú a odopieral si mi jedlo. *Mlčky si prečítala nadpis knihy v jeho rukách. Po otvorení mu nakukla cez ruku do knihy. Aby dobre videla, musela sa k nemu natesno prilepiť. V duchu si opakovala, že to robí kvoli tej knihe.*

Ashieta

*S otvorenými ústami sledovala Yoriho so svojím milovaným hamburgerom v ruke. Tomu drzému chlapčisku ani nevadilo si odhryznúť. Asi zabudol na fakt, že ona sa o veci nedelí. Tobôž nie o hamburgery. K zhrozenému výrazu sa pridali aj vyvalené oči. Hádam sa mu uráči vrátiť ho dobrovoľne. Lebo ak vyšle svoje vyjednávacie jednotky, rovno to pre neho bude znamenať aj smrť. Lístkami však odvrátil jej pozornosť. Šikovný prefíkanec. Najesť sa môže kedykoľvek.* Akože som to nepočula. *Vzala lístky do ruky a pozorne sa na ne zahľadela. Skutočne v ruke držala dva lístky na púštne preteky. Mať tak podprsenku lístky by tam okamžite smerovali. On by ich mohol ešte stratiť. Taká škoda nechať chlapa strážiť niečo tak cenné a dôležité.* Juhúú. *Vydala zo seba radostne. Zdvihla ruky víťazoslávne nad hlavu aj s lístkami.* Príťažlivý budú pred pretekami. Ale na túto radu budem myslieť. Alebo aj nie. *Vyplazila mu jazyk. Teraz musí byť slušná. Aspoň pokým ju nevezme na tie preteky. Potom opäť dovolí svojmu jazýčku vyberať na jeho adresu všakovaké druhy pomenovaní. Posunula mu lístky po stole. V tvári prekypovala radosťou. Vstala a obišla stôl. Obtočila Yorimu ruky okolo krku. Na pár sekúnd mu na líce otlačila pery. Vzápätí sa odtiahla a silno mu tresla zozadu po hlave. Vytrhla mu z rúk svoj hamburger.* Už nikdy, opakujem nikdy, sa nedotýkaj môjho hamburgeru. *Chcela ho objať, ale neriskovala zababrané veci. Aj keď sú Yoriho. Mieriac znovu k stoličke, pustila sa do hamburgera. Nechcela oň znovu prísť. Nakoniec si sadla už bez neho v rukách, no príjemnou chuťou v ústach.*

*Remi potriasol Malesovou rukou a na okamih ju pevne stisol. Celý čas sa mu uprene pozeral do očí a zamyslenie kryl veselým úsmevom a spokojným prikývnutím. Nemusel by byť ani spolovice taký vnímavý na to, aby medzi Mey a mladíkom vytušil akési iskrenie. Hlbšie sa nadýchol akoby chcel do seba nasať pach bolesti šíriaci sa vzduchom, pretože nech bola Mey po jeho výcviku akokľvek dobrá on bol ešte lepší.
"Ponuku? Neviem koľko vám toho o mne Mey povedala, ale ja som obchodník a odmietnuť taký návrh by mohlo byť len na moju škodu. Rád si vás vypočujem pán..." nedokončil, aby mohol mladík doplniť svoje meno. Pokrčil ramenami a potom sa na malý okamih obrátil k svojej neteri. Srdečný výraz mu okamžite opadol z tváre a nahradila ho podozrievavosť, ktorú mladík nemohol prečítať, pretože mu bol obrátený chrbtom. Mey zbledla ešte viac a len silou vôle udržala svoj pohľad v strýkových chladných očiach. Keď sa mračil a hneval bol ešte impozantnejší než so svojou priateľskou a ústretovou maskou. Zťažka dýchala a v kútikoch rozšírených očí sa jej hromadili slzy. Bolo jasné, že toto si ešte zlízne bez ohľadu na to či Malesova ponuka na jej strýka zapôsobí alebo nie. Už len ten fakt, že o ňom poznal pravdu a tak tvrdohlavo trval na svojom pre neho mohlo znamenať len jediné - Remiho sa už tak ľahko nezbaví. Prosebne sa natiahla za jeho rukou.S úsmevom jej obkrútil prsty okolo zápästia a bolestivo zovrel. Mala chuť vykriknuť, ale neurobila to, tak ako to neurobila nikdy predtým, keď ho nahnevala a on ju za to potrestal. "Prosím." šepla bezhlasne a na okamih sa jej v tvári odrazili všetky pocity, ktoré prežívala. Malesov mŕtvy výraz a chladné oči ju bodali až v samom strede bytosti, tak strašne mu ublížila a on je predsa stále tu. Mohla tušiť, že bude taký tvrdohlavý! Koľko bolesti by teraz obom ušetrila, pretože hoci sa za tie kruté slová mohla ospravedlniť, ale nemohla ich vziať späť. A ktovie či by jej aj uveril, že ho chcela chrániť takým strašným spôsobom.
Remi sa znovu veselo usmieval, ale tlak jeho prstov nepoľavoval. Nenápadne kývol jednému so svojich mužov a ten sa postavil k Mey tak, že jej celkom zastrel výhľad na Malesa.
"Nastúp srdiečko. Možno si tohto mladíka ešte obľúbiš, pretože ja mám taký pocit, že je veľmi sympatický."
Po týchto slovách ju mohutné telo muža začalo tlačiť k otvoreným dverám auta až bola nútená skloniť hlavu a nastúpiť. Tu jej pravidlo byť, čo najnenápadnješia rozhodne nepomôže. V skupinke vysokých mužov s tvrdými tvárami a na všetko odhodlaným výrazom vynikala ako nezvyčajne drobná a bledá postavička. Horúčkovito rozmýšľala, čo bude robiť. Preklínala sa za to, že je taká rozrušená a nechápala prečo po tom všetkom, čo malesovi povedala, aby ho od seba odohnala pri nej ešte stále zostáva.
Remi ešte vonku na chodníku kývol rukou k autu a naznačil Malesovi, aby nastúpil.
"Ak dovolíte mladý muž, obchodné záležitosti môžeme prebrať pri obede. Vaša rozhodnosť sa mi páči, aj keď si nie som celkom istý, čo ju motivuje."


Remediuss, Mey Small

Taliah Nura

*Toto malo byť to hanblivé dievča? Tak ako jej už včera povedal, od hanblivej mala ďaleko. Červeň nečerveň, hanblivé dievča by nebehalo prstíkom po hrudi chlapca, ktorého poriadne nepozná. Na druhej strane si možno ani neuvedomovala, čo takými počinmi vystrája. Hádam si myslela že len preto že je samotár sa zaviazal celibátom či v ňom podobné správanie nedokázalo vyvolať určité predstavy alebo myšlienky?* Slečna že vraj hanblivá, neviem či si ma spracovávate, ale ktovie či nemáš nejakú wodoo bábku na izbe keď si mi ukradla tričko...načo ti je? *Nadvihol obočie, tušiac, že týmto ju dostane do rozpakov, tak ako ona na krátky okamih tým svojim zablúdeným prstom. Alebo sa to dostal do rozpakov sám pre svoje myšlienky?* No hej, s mäsom sa mi to páči viac. Predsa len som viac mäsožravec než všežravec *Odvetil so smiechom, na jej zamračenú tvár. No smiech ho veru prešiel, keď zacítil pri uchu jej horúci dych, ktorý ho príjemne pošteklil. Vrátila sa vôňa jej vlasov, ktorú mal pod nosom predošlú noc, no tá otázka? Nevedela čo je sado maso? A on jej to mal vysvetľovať v jedálni? Hocikto iný v tejto miestnosti by o tom spustil i na stretnutí mníšok a kňazov, ale on? V jedálni? V duchu sa pýtal jediné – prečo práve ja?* Ehm...vieš nie sme práve na vhodnom mieste na preberanie takýchto vecí. A nepýtaš sa na také veci najvhonejšej osoby. Prečo sa nespýtaš Kaly? Tá vyzerá dosť bujaro aby to na teba bez okolkov vybalila a ešte sa pri tom ani nezačervenala. *Najradšej by teraz niekam zaliezol, no to by sa jej nepochybne dotkol* Proste je to hmm...drsnejší spôsob sexuálnych hrádok... *Snažil sa to zaobaliť ako sa najviac dalo, hádam jej to postačí.* Putá na ruky, bičík do ďalšej a tak no... *Dodal rovnako tichým hlasom ako pred chvíľou a s úľavou si uvedomil, že v diaľke vidí Aruthu s Kalou. Odľahlo mu a to poriadne.* Arutha s Kalou na obzore. *Mohol zmeniť nepozorovane tému k nim a snažiť sa prestať byť zahanbeným, než dorazia práve k tejto dvojke.*



Kala

*Bola naozaj rada, že už dávno pochopila jednu vec. Ak sa ocitne v trápnej situácii či v rozpakoch, nesmie ich dať za nič na svete poznať ostatným. Radšej zo seba urobiť blázna, no blázna ktorý si z toho nič nerobí, pretože tak to budú len vtípky ktoré nezanechajú nič viac než smiech. No ak vypozoruje okolie rozpaky, vrhnú sa ako supy so žartmi, pri ktorých už bude darmo maskovať hanbu bláznovstvom. Teraz sa hanbila, naozaj moc, i keď ružkovkasté líca sa dali prisúdiť i smiechu, ktorý jej vychádzal z pier, keď sa rozosmial i Arutha a spokojne si uvedomila, že za to pritúlenie sa oplatilo byť bláznom, prípadne sexuálnom maniačkou* Skôr som tu teraz za divokú nymfu *Odvetila mu potichu so smiechom. Nevedela reagovať na komplimenty, musela ich tiež nejako zahovárať. Vlastne, vedela reagovať len na tie strojené, ktoré počúvala skôr, než skončila v blázninci. Nevedela reagovať len na tie úprimné, pretože na tie sa nehodila nijaká úctivá veta čo sa jej snažili rodičia (neúspešne) vštepiť do hlavy.* Myslím že pre mňa je vábivejšia tvoja ruka okolo mojich ramien *Vyšlo jej z úst úprimne skôr, než si uvedomila čo to zase hovorí. Fakt sa jej darilo. Oči rýchlo ušli k podlahe, teraz sa cítila zahanbenejšie než keď bola s „bičíkom“* Áno, Taliah na ňu zjavne dohliada a i raňajky jej dopraje *Usmiala sa a zakývala tým dvom, snažiac sa zabudnúť na tie svoje slová a hádam rýchlo zabudol i on.*

((( Och, chudáčik Taliah )))