ASALA- časť Mare Imbrium

Bezmenný

*Na slová o tom, že jej nastávajúci nebol hlupák nepovedal nič, aj keď ho to prekvapilo, to zastanie sa ho. No nešiel jej oponovať, téma počasia bola predsa len istejšia, menej náročná a v istom spôsobe i zaujímavejšia. Predsa len, Blake bol Blake, on si ho brať nemal. No to počasie ho naozaj zaujímalo, rovnako ako informácie o druhom kmeni priamo z prvej ruky, niežeby tam túžil ísť. Skapíňal už tu.* Aj keby som tu kapucňu nemal tak by som v takomto teple umieral. Nie som teplomilná kvetinka ako ty. *Podpichol ju. On mal dážď rád, pokiaľ na ňom nestál. Nebol ako Vanille, ktorá by si po ňom lietala ako zmyslov zbavená. Vedel si živo predstaviť, že ona by sa svadobnej noci na daždi vôbec nebránila.* To že tu prší neznamená že nevidíme slnko. Cez chladné dni je to iné, no keď príde normálne obdobie, mimo dažďa bude vidno dúhu či lúče sveta. Dážď neznamená vždy len zimu. *Odvetil a zareagoval na jej výpad. Chcel ju nechať zatiaľ útočiť, aby obzeral ako jej to pôjde a až potom by skúsil jej postreh. Aj keď možno svoju taktiku ešte prehodnotí.* No čo, aj ubručuanci musia byť. Znamená to že vy ste temperamentní keď tam máte toľko slnka? Hudba a zábava na slniečku? *Predsa len keď sa stiahla spravil výpad k nej, sledujúc jej reakcie. Nemal pocit žeby ho to teplo mohlo niekedy napĺňať, no nešiel jej ani oponovať. Venoval sa radšej drevenému meču, keď ho ešte čosi napadlo.* Ale keď už nie si jedna z ubručancov, aspoň môžeš na svadbe pre tvojho nastávajúceho previesť niečo také...Vanilla ťa informovala o jednom takom peknom zvyku?

Yunna

Možno som teplomilná kvetinka, ale aspoň sa neparím pod tou hnusnou handrou ako ty.* Vrátila mu na oplátku a kútikom oka si všimla ako Kirin veselo pobehol od nich preč vôbec si nevšímajúc ich súboja, len sa radujúc z teplého počasia.* Náš kmeň je húževnatý a hlavne sa vie radovať a smiať. Tu to vie naozaj len málokto.* Zarazila sa nad jeho slovami a ako prekvapené zvieratko naklonila hlavu nabok, vlasy jej padli cez plece, no v očiach jej jasne svietil výraz prekvapenia.* Čo je to dúha? To je nejaký typ dažďa, alebo čo za vec?* O takej srande ešte nepočula, takže absolútne nevedela o čom Bezmenný hovoril. Šikovne stlmila jeho útok a nato skúsila znova zaútočiť, tentoraz zboku smerom na nohy. Zahnala sa, ľavú ruku mala decentne za chrbátom a snažila sa nestratiť koncentráciu nielen na boj, ale aj na rozhovor.* Áno, hudba a zábava na slniečku patrí k našim prednostiam. Aj keď tých máme viacej okrem toho. Radi pestujeme rastliny, ovocie a naše zvery nám aj pomáhajú. Učíme sa koncentrácii, deti sa učia náboženstvu a hlavne tomu ako sa majú správať. Muži sa učia bojovať a šamanka nás vedie tak, aby sme žili čo najlepšie...* Aj keď u nej asi urobila riadnu chybu. No to radšej nepovedala, len spozornela pri ďalších jeho slovách.* Čo mám dopekla robiť na svadbe?! Už mi to konečne poviete?* Nato pritlačila a urobila ďalší výpad voči nemu. Každý jej hovoril o zvyku, ale nič vlastne nevedela, len že ak sa to nedozvie, tak sa asi patrične zhovadí na vlastnej svadbe.*

Bezmenný

Keď sa inak nedá, prežijem to parenie. *Odvetil a k smiechu sa radšej nevyjadroval. Málokto sa smial tak že to niekto videl, málokto mal dôvod sa smiať pri Uretanovi. Zvyčajne šťastní boli tí nenápadní, čo si len tak žili, do ničoho sa neplietli, nikoho si nevšímali a nikto si nevšímal ich. Hlavne nie Uretan.* Nepoznáš dúhu? *Vyjavene pridvihol hlavu, no stále sledoval jej ruku s mečom, aby jej zabránil v útoku. Rozmýšľal či nesrandovala, no keď sa tak zamyslel, dávalo to logiku.* Je to niečo čo ti ukážem, keď prídu normálne dni. Je to krásny pestrofarebný pás na nebi. *Zámerne to nejako bližšie nešpecifikoval, aby mala potom prekvapenie. Veď si to mohla potom všimnúť hneď, len čo prídu typické ich dni.* Tvoju výchovu značne zanedbali. *Podpichol ju, veď ona teda mala papuľu na papuľovanie.* No ako ti to vysvetliť. Je to také menšie zapojenie do zábavy ktorá je po svadbe. Bude sa tam tancovať zabávať a tak, no nevesta i ženích, vlastne v tom čase už manželia tiež musia niečo predviesť. Tanec, spev, čokoľvek. V podstate to predvádzajú hlave sebe navzájom, no je to aj pre ostatní ľud. *Zazubil sa, zvedavý čo povie a hlavne čo si do zajtra nacvičí.* Budeš krúžiť bruškom? *Niečo také kedysi videl, také podivné krúženie bruchom a celkovo telom ak taká hadica. Nejaká opálená žena, takže by to hádal na jednu z ich kmeňa.*

Yunna

Ono sa to dá aj inak, bez kapucne.* Nedopustila si ešte a vrátila sa späť k téme, tkorú rozoberali.* Nie, o dúhe som jakživ nepočula a vôbec neviem si tie tvoje pásy predstaviť. Som teda zvedavá.* Možno mali len halucinácie, alebo čo. No nič také si predstaviť rozhodne nevedela. U nich keď pršalo, boli všetci v jaskyniach a nevychádzali von ani za svet. Jedla mali dostatok vo vnútri, takže chodiť von bola zbytočnosť a hlavne hlúposť. Vtedy sa tam často zjavovali zvery, ktoré migrovali krajinou a neboli moc príjemnými spoločníkmi, ani moc spoločenskými. Vždy nejaký blázon umrel, keď ich stretol. Preto mali jasne zakázané chodiť von počas dažďov. A aj kvôli zime. V tom čase boli najviac v ohrození, lebo boli jediné kde sa mohli zdržiavať boli ich jaskyne.* Moju výchovu nikto nezanedbal!* Pobúril ju, ale aj tak sa drzo usmiala a tak pritlačila v útokoch na neho. No meč jej takmer z rúk vypadol vo chvíli ako počula tú najväčšiu hlúposť ako povedal.* ČOŽE?!* zrúkla.* Svadba sa ruší!* Predniesla vážnym hlasom. Odmietla predviesť čo i len jeden z ich tancov, dvíhal sa jej žalúdok pri predstave, že by ju videl Uretan a v mysli by sa na nej ukájal. To jednoducho nie! Bolo jej z tej predstavy už teraz zle. V súkromí by to bola urobila, ale nie pred pohľadmi druhých. Ich tance boli zvodné, ladné a vášnivé, nič pre jeho oči, lebo on by sa na nej popásol.*

Bezmenný

Nedá sa to bez kapucne. *Odvetil a ľutoval, že aspoň trošku nespŕchne tieto dni, mohla by vidieť tú farebnú hru na oblohe. Nepovedal k tomu ale nič, iba ju trošku trápil mečom a pritom uvažoval, aké to u nich muselo byť zvláštne. Okrem tepla, nevidieť dúhu, to značilo, že dažďu ako takému sa vyhýbali. A ona ho tu teraz mala mať skoro každý deň. Po jej reakcii vypukol v hlasný smiech.* Ale zanedbali, neposlušná papuľnatá, takto vyzerá princezná? Že sa nehanbíš! *Samozrejme sa pri tom smial a rýpal. No ešte väčší smiech nastal, keď začul výkrik o svadbe.* Obávam sa že svadba sa už rušiť nebude a ty predvedieš niečo pekné. Neboj sa, Blake ako chlap ide prvý. Mimo toho, Vanille tie vaše tance tiež videla a jej sa to páči, ešte po tebe bude chcieť súkromné hodiny. *Ich ženy neboli na niečo také, no Vanille bola samo o sebe ohnivá a aj keď milovala dážď, milovala smiech a radosť, živelnosť a energiu. Niečo čo tanec sám o sebe prinášal.* Možno by si mala začať trénovať... *Podpichoval si ju ďalej.*

Yunna

*Žmúrila na neho a hádzala po ňom zlostné pohľady. Hnusák, takto si z nej robiť srandu, že mu nebola hanba!* Ja sa správam dobre, to len teraz vidíš moju odvrátenú tvár, lebo ma len zlostíš! A Vanille ti povedala, aby si ma nehneval ak si dobre pamätám.* No a čo že klamala a takto sa správala aj doma? To bol len nepodstatný detail, ktorý mu neplánovala zavesiť na nos. Ešte by si z nej robil väčšiu srandu. To už len potrebovala. Ale už sa prestávala baviť. Jej útoky na neho silneli, až sa jej zrýchľoval dych a útočila na neho jeden výpad za druhým. Toto sa jej prestávalo páčiť. Tá ich hlúposť s predvedením sa. Aspoň, že Blake mal ísť prvý, ale to nič nemenilo na tom, že nič také nehodlala robiť.* Len aby som si tam nedoviedla teba, ako ukážku " Ako spacifikovať drzého chlapa!"* Odvrkla mu a udrela mečom zvrchu mieriac na jeho hlavu. Svoju silu sústredila na tento úder, ale samozrejme, že to bola len lož, obyčajné klamstvo, ktoré ju naučil brat. Vo chvíli, kedy nemohla úder už nijako zvrátiť, vykopla nohou a kopla Bezmenného priamo pod kolená, tak aby mu sa mu podlomili kolená.* Nemal si ma nahnevať!* Zašepkala a jaj myseľ sa jednostaj vracala k tomu čo ju malo čakať. Tancovať odmietala!*

Bezmenný
*Vôbec sa nedal rozhodiť tými jej výhovorkami prečo vidí ževraj jej odvrátenú tvár. Aj tak jej neveril a myslel si o jej papuľnatosti svoje.* Doma si slušné dievčatko čo...tam ťa istotneee nikto nečertí. A neviem o čom hovoríš, keď som sa bavil s Vanille tak si spala a ja si na nič také ako hovoríš nepamätám...máš dôkazy? Nie, tak nemáš čo papuľovať. *Spod kapucne zasvietil len žiarivý úškrn, zatiaľ čo ruka s mečom len tak švihala zo strany na stranu ako sa hýbala tá jej.* Najprv by si to musela dokázať Princeznička. *Zasmial sa, zdvihol jednu ruku s mečom aby zabránil jej útoku na výkop reagoval ústupom jednej nohy, aby nespadol, iba sa mu trochu jedna podlomila. V tej chvíli sa na ňu zahnal on, no nohou ju zozadu prudko podkopol, chcel aby praskla na zadok.* Teba nie je ťažké nahnevať. *Vyplazil jej jazyk.*

Yunna

Áno, doma nemám dôvod sa hnevať, lebo som jednoducho doma, tak do mňa toľko nerýp! A sám si priznal, keď si sa prebudil, že ti Vanille povedala, aby si mi nerobil zle, tak to už nezahovoríš.* Uškrnula sa s diabolským úsmevom na perách. ako to chcel šikovne zahovovriť a obrátiť. Nič také, to si mohol strčiť za klobúk, lebo mu neverila ani jedno slovo.* A ja nepapuľujem, takže ticho.* Neubránila sa smiechu, ktorý sa jej vydral z hrude, ale rýchlo sa zbadala a smiech potlačila do úzadia. Nie, dnes nebol na smiech deň. Navyše ak sa mala prichystať na tú svadbu, musela byť nejaký čas osamote a rozhodne nie pod drobnohľadom Bezmenného. Padla na zadok ani hnilá hruška, ale ak si myslel, že sa tak ľahko vzdá, tak bol na omyle. Tentoraz sa už sústredila na kop a podrazila mu nohy. Však keď sa ocitla ona na zemi, nech nebola sama. Meč mala stále pripravený, keby mu náhodou nebolo dosť a chcel by do nej ešte stále dobiedzať.* Aby som sa potom pripravla na tú hlúposť čo ste mi mohli aj skôr povedať, pôjdem do lesov. Od teba budem tiež niečo potrebovať, aby si sa tu moc neopaľoval na slniečku. Zoženieš mi handry a poriadne silný petrolej. Zvládneš to bezo mňa?* Povedala to hlasom, akoby bol malým chlapčekom a vážne si nebola istá, či by takú ľahkú vec bol zvládol.* A vopred ti hovorím zabudni, že budeš pri mne, keď budem chcieť trénovať. Predpokladám, že aj tak budeš na svadbe, takže to uvidíš tak či tak.* Usmiala sa na neho. Ak by jej aj povedal, že on tam nebude, prosila by ho, kým by ho neuprosila. Chcela aby tam bol.*

Bezmenný


*Keď ona nepapuľovala, tak to on bol rovno svätý muž. Nepoškvrnený dobrák, čistý ako ľalia. No nechal ju tak, lebo praskla na zadok a on o chvíľu k nej. Nedbal, beztak mu už bolo príšerne teplo a toľko pohybu mu práve na chlade nepridávalo. Chcel mať tieto poondiate dni za sebou, čím skôr tým lepšie. V tej kapucni sa tiež len roztápal a naozaj by už radšej stál na tom chlade predošlých dní, než v tejto horúčave.* Handry a petrolej? *Nadvihol obočie a rýchlo zhodnotil, načo jej mohli byť. Napokon sa ale rozhodol pokračovať v radšej v rýpaní než viesť s ňou vážnu debatu nad tým čo chcela robiť a či si myslí že je to pre ňu bezpečné. Veď hádam vedela čo robila.* Ak chceš previesť podpaľovanie osady, obávam sa, že tým Blakovi práve nehynúcu lásku a oporu nevyjadríš a ani ľud nepobavíš...teda deti by možno nadšene vykrikovali „aha žíííža“. *Napodobnil detský hlások, menenie hlasov mu vždy išlo, rovnako ako vydávanie zvieracích.* No predpokladáš správne, aj keď budem tam len tak nenápadne, prípadne...no povedzme že v inej koži. Skutočnej. Ale aspoň uvidím, s kým sa bude baviť Vanilla. *Spokojne sa uškrnul, veru, tam nezakryje ku komu ju to tiahne. Pomaly vstal, natiahol k nej ruku aby jej pomohol a premýšľal, či je v domčeku to čo potrebovala.*

Yunna

*Bezmennému sa podarilo vážne niečo prekvapivé. Yunna sa pri jeho detskom hlásku že "aha žííííža" začala tak strašne smiať. Ľahla si na chrbát a nesnažila sa svoj smiech zakryť. Tak toto mu vyšlo naozaj skvele. Až ju brucho bolelo od smiechu, čo sa tak hrdelne smiala. A smiech ju veruže hodnú chvíľu ani neprechádzal. Oči sa jej zaliali slzami a pozrela na neho.* Žiadna žíííža nebude.* Nemohla uveriť tomu čo to pred chvíľou povedal. Dokonca mu aj odpustila, že si ju zase tak doberal.* V tom prípade očakávam, že mi venuješ potom aspoň jeden tanec. Aj keď nebudem vedieť, že si to bol ty.* Usmiala sa na neho teraz už ovládajúc smiech, ktorý ju tak pochytil pred chvíľou. Po záchvate smiechu ostal už iba úsmev. Chytila sa ho za ruku a postavila sa. Podala mu drevený meč a pozrela sa ku Kirinovi.* Ideme tu trochu nižšie do lesa, Kirin ma bude strážiť, ale nepraj si ma ak budeš nazerať. Ešte si po holom zadku od ženy nedostal, že?* Uškrnula sa na neho a vykročila ku Kirinovi, ktorý stál len pár metrov od nich. Na polceste za ním sa však zasekla, obrátila sa, tľapla si rukou po čele. Rozbehla sa ešte späť do domčeka, aby si vzala dýku od Blakea. Nad ňou zaváhala, no napokon sa chytila chladnej rukovete a vzala ju.* Budem ju potrebovať.* Ako prechádzala okolo Bezmenného, strčila mu hravo ruku pod kapucňu a postrapatila mu krátke vlasy na štici. Rýchlo však pobehla od neho preč a rozbehla sa za Kirinom.* Vidíme sa neskôr a nezabudni mi nájsť čo som chcelaaaaaa.* Kričala za ním. Škoda len, že tá dobrá nálada pominula v okamihu kedy osamela.*

Bezmenný


*Prekvapilo ho, keď sa tak moc rozosmiala. Nečakal že jedna žíííža ju takto rozosmeje, no nepochybne jej ešte niekedy niečo zadrie ak jej to pomôže k smiechu.* Dobre, len či potom neodmietneš. Predsa len, bez kapucne môžem vyzerať ako strašiak...*Zasmial sa, no smiech sa len zintenzívnil, keď počul o tom preplesku po zadku. Týmto si ušila búdu sama na seba, ani nevedela ako.* Len sa nehraj, viem že môj zadok sa ti páči a že by si ho rada chytila. *Veď už si z nej robil srandu že mu vypálila dierku do zadku. Tak prečo do nej ešte trošku nerýpnuť? Vanilla s jej slovami o nesratí ju mala smolu, čo oči nevideli, to srdce nebolelo, takže čo.* Neboj sa nájdem...

Yunna

Večer
*Celý deň trénovala na tú podarenú svadbu na ktorú sa chystala a veru mala čo robiť, lebo dostať sa do toho bolo ťažké. Ale napokon to šlo. Rozhodla sa, že keď už si mala niečo prichystať, bude to pecka. Určite nikto z nich ešte niečo také nevidel, keď jednostaj u nich prší, preto bola teplá noc nato ako stvorená. Musela si však nato zhotoviť tri pomôcky. Jednu dlhú tyč mala celkom rýchlo a dva ďalšie akoby kahance zavesené na motúzoch, ktoré si pripravila rovno dvojmo, aj keď tie druhé s menšou úpravou. Všetko to si doniesla už v podvečer do chatky a dobre to ukryla pod posteľ tak, aby Bezmenný nesnoril. Usadila sa na posteľ, nohy si skrížila, chrbátom sa oprela o stenu a zadívala sa na neho.* Bezmenný?* Prehovorila potichu a keď si bola istá, že zachytil jej tiché oslovenie, pokračovala.* Keby som chcela, aby si urobil niečo, čo sa ti protiví a hnusí, ale moc moc moc by som prosila, podarilo by sa mi prehovoriť ťa?* Nie, ešte zložitejšie to povedať nemohla. Nestačilo sa opýtať či by bol niečo pre ňu urobil. Musela to takto zmotkať.*

Bezmenný


*Deň plynul pomaly a bol pre neho poriadne úmorný. Toto počasie ho zabíjalo, nevedel si predstaviť, ako chcel prežiť ešte zvyšok toho tepla, čo ho čakalo. Chcel dážď, zimu, osvieženie kože. Kým si Yunna trénovala ktohovie čo, on prešiel k jazeru a tam si vo vode vegetil, no i tú pomaly slnko vyhrialo, akoby ešte deň predtým nebola ľadová. Teraz bola príjemné teplá a aspoň trochu ochladzovala jeho telo. Samazrejme tvár mal stále skrytú, no nemohol si pomôcť.
Ani nevedel ako, teda vedel, horúco, prešiel mu deň a on bol v chatke a chystal im niečo na jedenie. Na jej oslovenie sa pootočil, podal jej misku s jedlom a usadil sa vedľa nej, počúvajúc čo to bľabotala.* Podľa toho čo hovoríš to vidím skôr na zápornú odpoveď. Ja teda nie som taký dobrák aby som sa trýznil pre nejaké somariny...no ale povedz, čo je to čo sa mi tak moc moc hnusí a protiví? *No to bol teda zvedavý čo za požiadavku na neho mala. *

Yunna

*Vzala si misku do rúk, ale hladná aj tak nebola. Nemala chuť, žalúdok mala úzkostlivo stiahnutý a nemala potrebu si ho rozťahovať zbytočne. Váhavo však pokukávala po Bezmennom a nemohla sa odhodlať aby prehovorila. Vedela, že to odmietne, ale ona by bola tak rada, keby išiel s nimi aj on!* Vieš no... Po svadbe budeme musieť ísť s Blakeom navštíviť môjho otca. Je to tradícia, ktorú musíme dodržať a budeme tam musieť ostať niekoľko dní...* Šomrala si to popod nos a hľadela si na ruky a misku v nich. Neodvažovala sa ani na neho pozrieť, pre istotu, že by tam už teraz videla nesúhlas a odmietnutie.* Chcela by som, aby si išiel s nami. Kľudne aj z diaľky, len ako tichý doprovod o čom by som vedela len ja, nič by sa ti nestalo u nás, postarala by som sa o to aby tebe a Wabimu nikto nič nuerobil, no.. Ja by som naozaj bola radšej keby si tam bol s nami.* Dobre, tak teraz sa už hanbila poriadne a už vonkoncom na neho nepozrela. Neskutočne by jej to pomohlo keby tam bol, cítila by sa bezpečnejšie, ale nemohla ho nútiť, už beztak ho dosť nútila keď od neho vyžadovala tanec. Najviac ju mrzelo, že aj tak nebude vedieť, kto vlastne Bezmenný je.* Veľa to pre mňa znamená.* Rýchlo dodala a nechtiac na neho pozrela. Už však nevedela odtiahnuť od neho pohľad kým by nezistila čo si myslel.*

Bezmenný
*Mlčal a mlčal. Vypočul si všetko a v hlave sa mu vynorilo pár otázok. Prečo chce aby s nimi išiel, čo tam má ako robiť podľa nej a akoby tam prežil takú horúčavu. A čo je to niekoľko dní. Mala tam byť predsa s Blakeom, tak načo by jej tam bol on? Mal chuť si sťažka vzdychnúť, no predýchal to a bol len rád, že nemala možnosť hľadieť mu do tváre.* Mám taký pocit, že pobyt na slniečku ti dnes vôbec neprospel. *Vyšlo z neho ako prvé a zase sa odmlčal, ponoril sa k pár detailom, ktoré by taká cesta zahŕňala. Odísť do toho pekla a nechať tu všetko, čo ak by sa tu niečo zomlelo, s Vanille, či Uretanom. * Zjedz tu misku a potom sa uvidí. Ak aj pôjdem, tak to máš na odčinenie, že som ťa sem priviedol. *Áno, váhal s negatívnou odpoveďou práve preto. Lebo on ju sem dovliekol a toto bola fajn možnosť ako to aspoň nejako odčiniť. No i tak ho to nelákalo, to horúce peklo. No vedel že pôjde i on, čo mu už iné ostávalo.*

Yunna

*To ticho bolo ubíjajúce. Už čakala, že povie jednoducho nie, ale on jednoducho mlčal. Robilo mu dobre takto ju naťahovať?* Netrep somariny. Ako mne môže uškodiť slnko?* Zagánila na neho nechápavo a pokrútila hlavou. Jej mohol maximálna dážď ublížiť a nie slnko, s ktorým žila od narodenia a bola zvyknutá ešte na väčšie horúčavy. Pokrútila len hlavou a pozrela do misky.Keď ona nechcela jesť.* Misku jesť isto nebudem, maximálne čo je v nej.* Pery sa jej roztiahli do drzého úsmevu. No čo, nemal povedať, aby zjedla misku. No poslušne sa pomaly do jej obsahu pustila. Prstami vyberala ovocie, ktoré vyzeralo najšťavnatejšie a najlákavejšie. Nemohla si pomôcť, ale nie všetko tam vyzeralo jedlo.* Budem sa cítiť lepšie ak budem vedieť, že niekde za chrbtom si ty a dozeráš na nás. Dúfam, že pôjde s nami aj Vanille a možno aj Sally, aby sa postaral o Nalu, prípadne aj o Wabiho, pochybujem, že vaše šelmy sú zvyknuté na takéto teplá.* Áno, veľa o tom premýšľala a už si vedela všetko ozrejmiť. Prečo mala ísť s nimi Vanille, prečo Sally a aj prečo tam chcela Bezmenného. Čím viac by ich išlo, tým menšie riziko hrozilo, že by Necro niečo urobil nielen Yunne ako trest, že ho zradila, ale aj Blakeovi. Navyše Vanille by veľmi rada zoznámila s jej bratom, mala pocit, že tí dvaja by si dobre rozumeli, rovnaké trdlá. Ale celkovo u nej doma ich čakalo viacej prekvapení.*

Bezmenný

*Spokojne sledoval, ako začala vyberať obsah misky a sám sa pustil do jedenia, so širokým úsmevom.* Nikdy nevieš či by ti aj miska nezachutila. *Odvetil so smiechom a potom sa zamyslel nad jej slovami. Už ju nešiel naťahovať, hlavne keď bol rozhodnutý že pôjde, aj keď Vanille a Sally? Na druhej strane malo to logiku. S Vanille si viditeľne sadli a mačky naozaj mohli potrebovať pomôcť. Teda Nala bola levica, teplo mohla zniesť aj keď kým by sa aklimatizovala...no jeho Wabi? On miloval tunajšie mokro a dážď. Nebol si istý, koľko nadšenia bude v tom zvierati keď sa vydajú na púšť.* Nala to nejako zvládne, no Wabi ťa za toto bude nenávidieť aby si vedela. *Týmto jej hádam ostalo zrejmé, že sa chystal ísť s nimi. Nechcel pomyslieť koľko komplikácii to prinesie a preto radšej ani nemyslel na budúcnosť. Teraz bolo treba prežiť svadbu, cestu za jej otcom až potom. Veď čas nato nadíde.* A teraz dojedz, ľahni do postele ja nájdem tie uhorky nech je trochu srandy... *Uškrnul sa rozmýšľajúc, ako sa dajú také uhorky dlhé ako svet položiť na oči. Divné spôsoby mali tie ženy, naozaj divné.*

Yunna

*Pery sa jej roztiahli do úsmevu vo chvíli ako pochopila, že pôjde. Veselé očká uprela na Bezmenného. Bola v nich vďaka a pravá nefalšovaná radosť.* Ďakujem a neboj sa, ja sa s Wabim vyrovnám. Uvidíš, nakoniec ani nebude chcieť odísť.* Uškrnula sa. Hádam si Bezmenný nemyslel, že by zanedbala Wabiho existenciu. Tomu bude ešte lepšie ako v bavlnke. Koniec koncov to ešte Bezmenný nevedel kde žili a kde sa nachádzala ich osada. Takže toho sa vonkoncom nebála, že by im bolo zle. Prázdnu misku položila vedľa seba hneď ako dojedla a potom sa začala vážne smiať.* Len ty tie uhorky nechaj radšej tak, lebo ešte nimi niekomu ublížiš.* Radšej ani nechcela vidieť čo by s nimi bol robil. Chlap a uhorky, nebezpečná kombinácia. Navyše ona nechcela žiadne uhorky na oči. Bola ochotná brániť sa, lenže to nesmela zaspať, čo sa stalo v okamihu kedy si ľahla a oči jej zaklipkali. A rútila sa v snoch do nového dňa. Do veľmi ťažkého dňa, ktorého sa obávala.*

Bezmenný

*No veľmi silno pochyboval, žeby sa mohlo práve Wabimu viac páčiť na púšti než v daždi, ktorý pre neho predstavoval prirodzené prostredie. No pomlčal, ktovie čím ho tam ona chcela podplácať. Ženy boli rafinované a veru, aby ešte nemusel bojovať o Wabiho pozornosť. S tými uhorkami to ešte chcel premyslieť, hlavne keď zaspala a nemohla sa brániť. Lenže, on si to fakt nevedel vysvetliť. Jednu aj zval do rúk a zíral na Yunninu tvár, bezradne obracajúc zeleninu v rukách.* Chobotiny...Vanilla si to isto vymyslela... *Zamračene zase uhorku odložil a prešiel na posteľ, aby si pospal i on. Ráno mala prísť práve Vanilla, takže sa netrápil tým, žeby zaspal. Tá malá divožienka ich určite rada zobudí. A tak sa ani nenazdal a už spal, na svojej polovici. V noci sa však nepatrne prevalil a zostal sčasti pri Yunne, až ho šteklili jej vlasy pri nose a on ich niekoľko krát odhrnul.*



Vanille

*Prebudila sa na svitaní. Len čo prvý raz zaklipkala rozospato očami a uvedomila si čo je za deň, len vyskočila z postele, celá spotená od horúčavy. Sprosté počasie. Ako ho len neznášala, chcela späť svoj milovaný dážď. Chcela normálne dni, preč s tým ukrutným teplom prečo s tou zimou. Pekne teplý dážď. Rýchlo prebehla do prameňov, vykonala čo bolo treba, obliekla oblečenie ktorého teda veľa nebolo (niečo také ako viď obrázok ) a pobrala sa do chodieb jaskýň, zobrať pár vecí. Ani sa nenazdala, mala v prútenom košíku poriadne veľkom naskladané čo jej bolo treba a stála vonku, kde ju čakal Wabi. Bezmenný jej ho nechal aby sa mala ako dostať ráno za nimi a aby on potom mohol na Wami ísť. A tak spokojne naskočila a rozbehli sa spoločne na dohodnuté miesto. Mala energie na rozdávanie, len dúfala, že Yunna bude vporiadku a že sa Bezmennému aspoň trošku podarilo ju rozveseliť. Zdrapila otváranie dverí a s prudkým trhnutím vletela dnu.* VSTÁVAME MILÁČIKOVIA!

Yunna

*Spala pokojne, takmer sa nehýbala, možno párkrát sa prevalila nabok a zakaždfým blízko seba zacítila Bezmenného, šokovaná len rozlepila jedno očko a znova s aobrátila chrbtom k nemu. Nad ránom už spala síce stále chrbtom od neho, ale len kúsok. A niečo ju tlačilo do chrbta. Rozlepila oči presne v okamihu, kedy Vanille rozrazila dvere, no ani sa nepohla. Opatrne rukou šiahla za chrbát. Veľmi sa bála toho čo zacíti. Bolo to tvrdé a stálo to a dotýkalo sa jej to na krížoch. Až ju studené poty obliali. V tom teplúčku! Opatrne ruky okolo toho ovinula prsty a skúmavo sa toho dotýkala. Nevedela či sa začať smiať nad vlastnou hlúposťou, alebo nad Vanille, ktorá vyzerala akoby zjedla niekoľko kávových bobkov. Ešte aj veverica by bola opmroti nej nič. Pevne sa chopila toho čo ju tlačilo na chrbte a potiahla. Vzduchom letela na Vanille veľká zelená uhorka, ktorú v posteli asi nechal Bezmenný.* Vypadni. Ešte chcem spať.* Prehodila si cez hlavu prikrývku a zakutrala sa do nej. Ešte aj v takom teple vedela spať zakrytá. Jej bolo fajn. Ani sa len nepotila.*

Bezmenný a Vanille

*Vanille si stála medzi dverami a jej doširoka vyškerená tvár si ich prezerala. Vlastne dlho ani nie, pretože Yunna sa na ňu snažila spáchať atentát. Uhorkou!* Akože! *Vyšlo jej z úst ako sa prudko uhla aby nedostala po nose* Uhorku po mne hádžeš? A prečo bola v posteli vlastne? Čo ste tam vy dvaja robili? S takou dlhooou úzkou uhorkou...há? *Veľavýznamne nadvihla obočie, čo už hlavu pridvihol aj Bezmenný, či dobre počul, čo to trdlo trepalo.
„Takto to robíš s tým svojim? S uhorkou?“ radšej si nič nepredstavoval, radšej nechcel vidieť s kým čo robila.
„Nie, uprednostňujem iné druhy zeleniny a nezeleniny.“ Odvetila akoby nič a rozbehla sa k posteli, zložiac predtým košík s vecami na stôl a skočila k nim. Ako taký medveď. Začala z Yunny ťahať perinu, rozhodnutá ju štekliť až kým nevylezie von.* Vstávame vstávame...viem že som biedna náhrada uhorky v rukách Bezmenného ale aj tak vstávame...*Smiala sa, rozhodnutá ju von dostať za každú cenu.*

Yunna

*Tak toto bolo moc. Neprekvapovalo ju, že mala dvojzmyselné kecy po tom, čo uzrela v posteli uhorku, ale zase také niečo si mohla odpustiť. Tobôž kvôli tomu nechcela vyliezť spod periny. Jej tam bolo dobre a nepotrebovala aby sa išla chystať na nejakú svadbu. Na jej svadbu. Aj tak netušila kedy všetka tá ceremónia začne. No úprimne to ani netúžia vedieť. Načo aj keď sa jej do toho nechcelo. Bola by poznamenala pár kyslých poznámok na jej osobu o tom, že ktovie čo všetko robila s tým svojím, ale zbytočne by dráždila aj Bezmenného a to nechcela, keď bol taký milý a sľúbil, že pôjde s nimi. Navyše to teľa sa im hodilo do postele ako také vreco zemiakov a tak jednoznačne netušila ako jej utiecť. Možno ani nemala žiadnu šancu. No uhorky si na tvár nechcela dávať. To rozhodne nie.* Vanille, ty si strašne otravná, vieš to?* Zavrčala zlostne a vykĺzla z postele.* Jeden by čakal, že na takomto teple budeš ako Bezmenný, ako taká mrcinka oťapená. Vonkoncom nie, že tu budeš akobesná veverica bujačiť akoby si sa ty dnes vydávala. Čo tak vystrájaš? Veď sa nič nedeje.* Prešla čomrúc ku stolu a začala sa hrabať v ňom. Nič dobré jej ani nedoniesla.* Aspoň niečo dobré na jedenie si mohla doniesť. Nie tieto hlúposti.* Hundrala ako taká stará babka, ale ten jej natešený smiech ju viac otrávil než ju nabudil. Chcelo sa jej zároveň fňukať nad tým. Vzala zo stola druhú uhorku a zlostne ju šmarila po Vanille.* To máš zato, že si mi nepovedala čo ma dnes čaká! Si sa chcela dobre pobaviť, keď som nemala vedieť čo mám robiť, že??

Bezmenný a Vanille



*Smiech ju prešiel poriadne rýchlo. Vlastne vo chvíli ako si uvedomila, že pokusom o prenesenie dobrej nálady tu nepochodila. Popravde sa Yunna mýlila, ona zrovna nebujačila pre svadbu ale jednoducho preto, lebo na rozdiel od tunajších dudrošov a uzimencov bola jednoducho už raz taká, veselšia a energická. Ráno ešte dúfala, že tento deň možno prežijú s úsmevom na tvári, že ju možno zrána nejako rozveselí čo rozosmeje, no bol to poriadny omyl. Zostala teda potichu sedieť na posteli a nechala ju, nech si frfle na všetko, čo ju napadlo, od toho že bola otravná až po to, že jej nedoniesla jesť. Prehltla odpoveď aj keď to bol teda priadny hlt a pocítila na ramena na okamih Bezmenného ruku. Ak jej chcel naznačiť, že sa Yunna na svadbu netešila či to, že bola bez nálady, už videla. Niežeby aj s takou možnosťou nerátala, no chcela to aspoň skúsiť. No po tom štekaní a hodení ďalšej uhorky, ktorá ju tentoraz trafila do čela, ani sa neskúšala nejako uhnúť len na okamih zavrela oči a pokrútila hlavou.* Samozrejme, bežne bývam taká škodoradostná a nechám ľudí zosmiešňovať sa. *Odvetila na jej zlosť kyslím výrazom. Chcela jej to povedať včera keď si spomenula, no už trošku nebolo kedy. Nemienila sa však k tomu nijako už vyjadrovať ani obraňovať, bez tak by to teraz bolo ako hádzať o stenu hrach. Mala radšej zostať u seba v jaskyni a prísť hodinu pred svadbou, zjavne by to bolo úplne stačilo a vyhla by sa nálade, ktorá ju pochytila práve teraz. Chcela jej z dňa, do ktorého bola nepriamo dotlačená spraviť aspoň o niečo krajší deň a pomôcť jej, no nútiť ju nemienila. Ako povedala, nič sa nedialo, takže to tak od tej chvíle brala i ona.* Hlúposti obsahujú všetko čo ti dnes bude treba. Idem k jazeru, odtrhnem aj nejaké jedlo. *Zdvihla sa z postele a rukou si pošúchala kožu kde dostala uhorkou. Očami prebehla po Bezmennom, pretože vedela, že on mal pred svadbou nejaké tie svoje tajné plány a činnosti, ktoré nikdy nekonkretizoval, len si kamsi zdúchol.* Keď budeš odchádzať povedz mi, prídem ťa vystriedať... *Bez ďalších slov a už i bez úsmevu vyšla von do tej páľavy, stratiac sa medzi stromami ktoré poznala, mieriac k jazeru kvôli osvieženiu, prevetraniu hlavy i nazbieraniu nejakého jedla z ovocných stromov, ktorým dážď len prospieval a nevadili ani občasné zimné obdobia.
Bezmenný nestihol ani Vanille osloviť aby ostala, že on včera niečo na jedenie doniesol a už jej nebolo. Nespokojne hľadel na dvere, on predsa mal odísť už niekedy teraz, ak chcel splniť svoj denný limit. No napokon len zostal ležať, aby si prevetrala hlavu a privrel oči. Dnes si asi po dlhom čase dlhšie pospí a možno obetuje denný limit na polovičku denného limitu.* Ak si hladná, nejaké jedlo je v debničke pod stolom tam pod doskou aby na to muchy nesadali... *Zamrmlal so zatvorenými očami.*

Yunna

*Tak toto úplne prestrelila a bola si toho vedomá. Zahryzla si do spodnej pery. Nechcela byť zlá na Vanille. Nie po tom všetkom. Ale ona jednoducho keď raz mala zlú náladu, ťažko by ju z toho bol niekto dostal. Nezmohla sa ani na jedinú odpoveď, lebo skôr než by to stihla, Vanille už tam nebola a ostal tam len Bezmenný. Hľadela na dvere za ktorými sa stratila a uvažovala či by sa nemala za ňou rozbehnúť. Vážne nechcela byť taká zlá. Zamračila sa smerom k Bezmennému, ktorý si tam hovnil akoby sa nič nedialo. Typický chlap. No uvedomovala si, že nemal dôvod sa nejako zapodievať tým, lebo to ona Vanille ranila, urazila a ktovie čo všetko ešte. Najradšej by sa bola prefackala zato čo porobila.* Už nie som hladná.* Odvrkla a s doprevádzaným hlasným buchotom dvier odišla. Kirin s ňou. Vonku bolo teplúčko, pofukoval jemný vetrík, čím sa jej na pokožke vytvorila husia koža. Chcela ísť za Vanille, ale netušila kadiaľ a kam. To dievča malo asi v zadku turbo čmeliaka na vysoký pohon, lebo ani len šuchot po nej ostal. Ak Vanille odišla, tak sa rozhodla si na ňu jednoducho počkať. Sadla si pred dom na zem, nohy si prekrížila a tvár nastavila slnku tak, aby ju mohlo pohládzať. Pre toto mala tak rada slnko. Odplavovalo z nej všetok stres a cítila sa pokojnejšie. Uvoľnenejšie.* Asi by som na tom slnku mala ostať nastálo, čo povieš, Kirin?* Kirin len radostne odfrkol a zase sa rozbehol po okolí chatky.*

Bezmenný, Vanille

*Bezmenný, ktorý sa do toho vonkoncom miešať nemienil ani nestihol reagovať na jej odvrknutie, že už hladná nebola. Povedal by jej nech nie je protivná aj na neho, no nechal to tak, on sa do toho miešať nemienil, nemienil sa stavať ani k jednej ani im dohovárať. Hádam neboli malé deti aby si to nevyriešili samé. Vyterigal sa z postele a prešiel k debničke, vzal si z nej jablko a s povzdychom vyšiel von.* Čakáš ju zbytočne, vy princezničky ste všetky do jednej rovnako uhundrané, drzé a tvrdohlavé. *Ako vyšiel von, priplietol sa k nemu Wabi na ktorého vysadol.* Mám prácu, pôjdem po ňu že odchádzam a ona sa vráti, zatiaľ ostaň tu...vlastne, radšej ti tu nechám Wabiho, keby bolo treba... *Tak zase zliezol, potľapkal Wabiho po hlave a pobral sa smerom k jazeru, presne vediac kde to tvrdohlavé dievčisko hľadať. Predral sa pomedzi stromy až dorazil na neveľkú trávnatú plochu okolo jazera. Vanille sedela na previse a máčala si nohy, v rukách zvierala nejaké ovocie a jedla, dívala sa na vodnú plochu, od ktorej sa odrážali slnečné lúče.
„Tu si.“ Ozval sa jej za chrbtom, no nemyklo ju. Hodila do seba posledný kúsok šťavnatej dobroty a hľadela na drobné ryby, plávajúce skoro pri hladine.
„Ideš? Idem ťa teda vystriedať.“ Hlas mala bez emócií, nedalo sa určiť či sa ešte hnevala alebo už prevetrala hlavu. Pokývala nohami vo vode a potom vstala, pomaly sa otočiac k tvári-netvári Bezmenného.
„Má dôvod byť protivná tak nebuď zlá, aj keď si jej chcela len pomôcť...“ Poznamenal potichu, radšej, aby ešte nedostal od nej. Zamračila sa a zažmúrila do svetla za jeho chrbtom.
„Neboj sa, prebehne to už bez hádok,“ mienila sa držať jej predstavy a mať bezduchý výraz na tvári, aby nebolo povedané že jančila alebo podobne. Beztak sa jej už nechcelo.
„No hádka tam v podstate nebola ani doteraz,“ poznamenal.
„Neviem čo čakáš, ako sa budem správať. Ráno som tam prišla s úsmevom, nepáčilo sa. Teraz tam prídem normálne a nebudem tú svadbu riešiť. Bude to tak lepšie.“ Obula si bosé nohy a pomaly sa pobrala k stromom.
„Nič nečakám, len ťa poznám a viem, že na kopu vecí nevieš ako správne reagovať, napríklad na ospravedlnenie...čaká ťa pred chatkou a nemyslím si že na teba mieni kričať ani hádzať uhorky“ Na tieto slová sa k nemu otočila a premerala si ho. „Nechcel si sa ty od nej držať ďalej a držať si odstup?“ Alebo sa jej to len marilo že ju nejako moc ochraňoval? Teraz už začínala mať pocit, že napokon bola na vine ona. Bezmenný pokrčil ramenami a nič nepovedal. Vanilla prižmúrila oči, ona ho poznala už poriadne dlho, aby nebola slepá. „Pre Bohov, ona sa ti páči alebo čo...“ Sťažka si vzdychla, načo sa Bezmenný otočil chrbtom a pozrel na hladinu vody. Vanillin výraz sa zmenil na zmes pocitov a následne pokrútila hlavou. „Berie si môjho brata, dnes...takže svoje sympatie k nej radšej drž na krátko...“ To že Yunna včera povedala že už nebola pannou a bolo dobré že to jej otec nevedel mu hovoriť nešla. Ešte by sa preto trápil. Vedela že so ženami sa stýkal, no nikdy nijaké nespomínal a už vôbec sa nechcel viazať pre tie svoje plány.* Idem...pošlem ti Wabiho...*Dodala už jemnejším hlasom, asi mu nemusela pripomínať, že ju mať nemohol. Sťažka si vzdychla a vykročila medzi stromy späť ku chatke, kde pozrela na Yunnu.* Máš odpustené. *Poznamenala len a pratala sa dnu, lebo to slnko ju zabíjalo a ona chcela byť radšej v chládku a nechcela sa s ňou ani škriepiť.*