ASALA- časť Mare Imbrium

Leo

*Keď ho Uretan vyzval, aby si sadol, prešiel ku kreslu a pokojne sa usadil. Jednu nohu si skrížil cez koleno a dlane si v očakávaní položil na členok vyloženej nohy. Už ho to zaujímalo čo od neho mohol chcieť, ale neblahé tušenie mu hovorilo, aby sa vôbec entešil. Navyše u Uretana sa nedalo na nič tešiť, ibaže by oznámil, že umiera. To by sa potešilo nesmierne veľa ľudí.* Gratuluješ? K čomu?* Spýtal sa a oči podozrievavo na neho prižmúril. Tak toto už neveštilo vôbec nič dobré. Uretan negratuloval, nemal k čomu a Leo ani nemal čo oslavovať. Žiaden úspech, ani nič. Možno Uretan čakal od Lea, že mu pogratuluje, že získal Yunnu, ale ani to by sa nebolo stalo. Cítil akoby mu liali ľad do žlaúdka, každým jeho slovom bol ťažší a nepríjemnejší. Chcel ju vydať a čo on mal s tým? Žiaľ priveľmi rýchlo sa dozvedel čo s tým mal. Tvár mu skamenela.* Ja?* Spýtal sa overujúc si, či ho dobre pochopil. Tak teda to bolo fakt "potešujúce". Výhra a rozhodne mu mal k čomu gratulovať. Až nato, že Leovi z toho bolo zle.* Uretan, ja nechcem byť drzý, ale ty moc dobre vieš aký mám názor na ženy a že sa nikdy nechcem ženiť. Tak prečo chceš aby som sa práve ja mal oženiť s Vanille?* Chcel mu to rozhovoriť, ak by sa dalo, urobil by preto všetko. Veď to dievča ho znenávidí už úplne až sa dozvie, že bude jej manželom. Po tom dnešnom rannom rozhovore určite a ako vedel, čakala ho kastrácia. Krásne vyhliadky na budúci život.*

Yunna

*Cítila ako jej telo sa pohojdávalo v jeho pokojnom kroku, ktorým sa ju snažil nevydesiť. Najradšej by prešla sama, ale obávala sa, že tak ďaleko by nezašla. Ani z postele keď utekala Uretanovi sa nedokázala postaviť a urobiť pár krokov. Len sa vliekla po zemi. Tieto myšlienky je rýchlo pripomenuli všetok des, ktorý prežila. Všetku tú hrôzu a bolestne jej stiahlo žalúdkom. Znova ju naplo na vracanie, ibaže už ani nemalo z čoho. Ozelenela, menila farby ako chameleón a tak sa nechala odniesť k vode. Aspoň myšlienky na ňu boli krajšími. Na teplo. Tak strašne už chcela byť doma. V teple jej domácej krajiny, objať svojho bračeka a vyplakať sa mu na pleci, či vidieť otca, ktorý sa už aj tak na ňu určite dosť hnevá. No aj tak sú jej rodina a ona ich má rada. Neuvedomujúc si to, jej z kútikov vytieklo pár sĺz, ktoré jej zmáčali líca a keď stála nohami na studenej zemi, pred vodou, takmer sa jej znova podlomili kolená. Slová Bezmenného k nej doliehali akoby z diaľky, akoby medzi nimi bola hrubá stena a ona len počula ozveny nesúce sa vďaka nej. Na nič z toho si teraz vôbec nespomínala. Ani, že bol on nahý, ani že ona a už vonkoncom nie, že ju držal. Chcela byť už vo vode a keby tam mala ešte chvíľu stáť, asi by padla do vody doluznačky s plášťom na pleciach a preto len rezignovane prikývla. Rukami voľky-nevoľky pustila okraje plášťa a ten skĺzol z jej ramien. A len čakala.*

Uretan


*Áno, samozrejme nečakal, že jeho gratulácia bude znamenať úsmev na Leovej tvári. Jeho názor na ženy poznal, boli len na obtiaž, aj keď Uretan by to doplnil o jedno slovo. Na obtiaž a na užitie si. Nič to nemenilo ale na tom, že bol pre Vanillu najlepší. Aspoň v rámci toho, načo jej zháňal manžela.* Práve preto aký máš k manželstvu postoj. Nezaujíma ma nijaké jej šťastné manželstvo, chcem aby skrotla a ona potrebuje niekoho, kto ju dá do laty. A buďme úprimní, nájsť niekoho takého nie je práve jednoduché, keď sa o nej hovorí ako o takej divožienke. Nepočúva, robí si čo chce a ja jej mám plné zuby. Potrebuje trest a toto pre ňu trest bude. Okrem toho konečne sklapne keď ju zamestnáš a dáš na poriadok...*Áno, samozrejme to bola narážka aj na posteľ. No potreboval ju skrotiť celkovo a on ako jej otec s ňou nemal veľa možností.* Okrem toho by som ju nedokázal nechať len tak niekomu...teba sa aspoň potom spýtať ako jej to ide v posteli...*Pohľad upriamil na tú svoju, ktorá stále bola špinavá. Niekto si to mal ešte odniesť, že tak dlho čakal aby sa dočkal čistej postele.*

Leo

*Jeho kyslý ksicht mu už asi aj na tvári primzrol. Pochyboval, že by mu bol zmizol z tváre. NIe po tom čo si teraz musel vypočuť. Ako sa mal uvoľniť, keď Uretan na neho oplietol bič v domnení, že on je nato ten správny?! Hovno a nie správny!* Uretan...* Musel sa nadýchnuť, aby nezačal zúriť a zachoval si pokoj pre neho taký typický.* Cenním si, že si si vybral práve mňa a že ma považuješ za toho správneho, kto sa má postarať o tvoju dcéru, ale nezabúdaj, že ja som viac v práci ako v jaskyni.* Je doslova ženatý so svojou prácou. na krku má toho asi najviac a on mu chcel ešte na krk zavesiť ženskú akou bola Vanille. Nemohol mu vybrať nejaké ktorké dievčatko, čo by sa nebolo vzpieralo? A nie hotovú dračicu?* Skôr to beriem ako trest od teba.* Priznal sa a preložil si prsty a palcami začal krúžiť jedným okolo druhého.* Vanille už o tvojom zámere vie?* Bol si istý, že isto nie. Nato by vsadil krk. Isto sa rozhodol nič jej nepovedať, alebo to nechať až na neho. Skvelé. Už horšie to ani nemohlo byť. Mal sa ženiť a ešte k tomu si mal vziať aj Uretanovu čerticu. Očividne sa za svadbu Blakea a Yunnu chcel pomstiť každému, len v domnení, že robil dobre. Alebo nebodaj ešte aj nejakú službu. Až sa mu chcelo ironicky zasmiať. Nemohol tomu uveriť čo si na neho vymyslel. Vedel, že ženy a svadba to bolo to posledné čo chcel a on mu s úsmevom na perách oznámil, že sa bude musieť ženiť. Hey hou, let's go!*

Bezmenný

*Len čo prikývla, opatrne jej stihol plášť tak aby sa jej zbytočne nedotýkal a odhodil ho na zem. Hľadel jej na vlasy a rukami nahmatával kraje košele, aby jej ju mohol navliecť. Opatrne jej ju dal, obišiel ju, zostanúc tvárou k „tvári“ a nejako po hmate zapínal gombičky. Vedel že vo vode sa mali aj tak prilepiť na jej telo, no aspoň ju to zakrývalo. Opatrne ju potom potlačil k vode aby si mohla ľahnúť a sám, nedbajúc na oblečenie vošiel do vody, usadiac sa na kraj ku nej, aj keď dával pozor, aby medzi nimi bola medzera.* Tvoja šamanka ťa sem poslala, lebo je tu tvoj osud. Teraz je to zlé, no možno bolo tvojim osudom prísť sem, vziať si Blake a odstrániť vládu jeho otca, premeniť tú skazenosť na niečo dobré. Viem že nemám ani tušenia čo teraz môžeš cítiť, nemôže to pochopiť nijaký muž...*Možno až na tých drobcov čo mu robili „mamičky“.* ...ale pominie to a všetko bude dobré. Nebudeš trpieť naveky. *Opatrne jej ruku položil na líce a jemne ju pohladil po líci, na ktorom sa odrážali slzy. Voľnou rukou sa natiahol k tácke s mydlom a nejakými voňavými hlúposťami, ktoré tam dopĺňali otrokyne keď ich bolo málo. Stiahol ruku s jej líca a natiahol ruku k jej vlasom. Pred odchodom sa museli vybaviť určité veci a kým Vanille dobehne od šamanky, chcel jej myseľ aspoň trošku odpútať a telo ošetriť. Naniesol jej do nich trochu tých hlúpostí a masíroval pokožku hlavy.*

Uretan


*Nehneval sa na Lea, že sa skúšal z toho čo na neho pripravil dostať, no nemienil svoje rozhodnutie meniť. Vanille sa za neho mala vydať a bodka.* Ak ide len o to, nájdem ti nejakú výpomoc. Okrem toho, nemyslím si, že bude treba byť s ňou každú minútu. *Nepochybne by sa ho rada zbavila čím skôr, len aby ho nevidela.* Postačí ak sa jej povenuješ nejaký čas po svadbe až jej spľasne hrebienok a potom sa môžeš ďalej venovať práci. Okrem toho sa ti žena zíde. *Pokrčil ramenami. Akurát túto si musel trošku viac vycvičiť. Na ten trest nereagoval, aj keď toto bol skôr trest pre neho. Vedieť, že sa na nej pobaví nejaký muž, zatiaľ čo on si to mohol len predstavovať.* Nie a ani sa to nedozvie. Oznámim to na svadbe tých...*Tvár sa mu zmraštila skôr než ju dokončil.* ...dvoch. Blaka a tej malej ružovej suky. Oznámim to oficiálne, takže tam nebude môcť robiť cirkus. *Tak ako oni donútili aby akceptoval tú svadbu, mienil to tak urobiť aj on. Vanille síce bola divoká, no na verejnosti by nedala najavo, že o tom nevedela. A to čo potom malo diať v jaskyni, to už bolo jedno.* Pokiaľ viem, má rada tunajšie dažde takže svadba bude až keď sa vrátia naše dni. Možno si napokon svadobnú noc užiješ na daždi...*Síce mu šklblo kútikmi pier, no stále v tom bola závisť.*

Yunna

*Cítila ako jej látka plášťa skĺzla po pleciach a skončila pri jej bosých nohách. Jej telo ovial chlad a striaslo ju od zimy. Neprítomným pohľadom sa dívala pred seba ešte aj keď jej obliekol Blakeovu košeľu a potom ju zapínal. Pri nepatrných dotykoch, ktoré boli vždy len náhodné sa zakaždým strhla, ale nevydala zo seba ani hlások. A potom už bola vo vode. Cítila ako ňou prúdilo teplo, ako ju to ohrievalo a triaška ustupovala, väčšinou už len bola na ten fáze, kedy sa striasla od desu a strachu. Prekvapene pozrela na Bezmenného, keď sa k nej pridal, ale nič nepovedala. Niečo jej na tom nesedelo, ale v tej chvíli ani presne nevedela čo. Možno to, že mu stále nevidela tvár. Počúvala ho čo jej rozprával. Ako jej mohla toto šamanka urobiť? Prečo? Azda si zaslúžila toto čo sa jej stalo?* Osud.* Zopakovala potichu a zažmurkala očami. Prečo jej osud bol taký zlý? Nepáčil sa jej. Bola to jej chyba? Bola náročná? A aký mier? Keby bola povedala otcovi, keby sa bol dozvedel, čo sa jej stalo, už nikdy by mier nebol. Aký malo zmysel hovoriť o mieri? Stačilo by tak málo a bola by ho zničila. Cítila ako sa jej vo vlasoch začalo príjemne niečo pohybovať a masírovalo jej to hlavu. Bolo to príjemné. Pomaly privierala oči a jej telo sa uvoľ§ovalo. Začala kĺzať , voda jej viac stúpala k tvári a napokon sa potopila. Z pľúc jej pomaly vyprchal v bublinkách vzduch.*

Leo

Že mne sa zíde žena?* Neveriacky sa zasmiala a pokrútil hlavou. Ako si to mohol mysleiť? On mal ženy keď ich potreboval. Čiže raz za čas. Nie stále a už VONKONCOM nie viac ako milenky. Jednoducho načo mu mala byť manželka, keď to čo potreboval vždy dostal? Bolo to nefér! A Leo bol maximálne znechutený tým čo si na neho henten vymyslel.* Krásne. Vanille ma zabije skôr než sa dožijem našej svadby. Vanille nebude môcť nijako reagovať a ani sa to už nebude dať odvolať. Odplatíš sa jej rovnakou mincou ako ona tebe. Rafinované.* Ale stále nefér voči nemu. No nemohol sa vzpierať, nemalo to zmysel. Musel vymyslieť plán ako sa tomu vyhnúť, či ako zariadiť, aby to klaplo tak aby bol spokojný. Svadba sa za spokojnosť určite nedala považovať. Zatínal sánky do seba a uvažoval či by nebolo dobré Vanille varovať. Isto nie, utiekla by, alebo by vyviedla nejakú hlúposť. To by bolo ešte horšie ako svadba. Pre ňu určite. Vyzeralo to tak, že jediné čo mu ostávalo bolo napokon s tým súhlasiť. A to aj dúfal, že po svadbe sa rýchlo odoberie do svojich jaskýň a pokúsi sa spať. Nie tancovať a jasať. Všetko sa mu kazilo.* Hej svadobná noc... To je to pravé po čom moje srdce túži a snívam o tom od trinástich. Užiť si sex v daždi sa dá aj v iné dni ako v tú svadobnú noc.* Dvíhals a mu žalúdok pri tých slovách.*

Bezmenný

*Potichu za ňou sedel a robil asi jediné, čo mu prišlo v tej chvíli pre ňu upokojujúce. Neviazal sa a preto starať sa v takomto zmysle o ženu bolo pre neho zvláštne a cítil sa nepríjemne, hlavne preto, že netušil čo robiť. A tak jej len masíroval pokožku a už mlčal, pretože nič vhodné na jazyku nemal. Nebol na takéto veci stvorený a bol naozaj rád, teraz určite, že od ľudí bočil. Vanille mu nezvykla plakať na pleci, nato bola moc divoká a ako sa dnes dozvedal, asi zvykla nejakému mužovi vylievať svoje srdce. Z myšlienok ho vytrhli bublinky a fakt, že mal ruky pod vodou.* Doriti! *Zanadával a vytiahol ju prudko z vody, otočiac si ju tvárou k sebe.* Tak a dosť Yunna. Chceš sa utopiť? *Vyprskol, súcit išiel bokom. Toto nemienil sledovať, ako kašle na svoj život.* Myslel som si, že si väčšia nátura a že vy z tepla milujte život a nie sa vzdávate keď padnete na zem. Uretana prežili mnohí, zažívali toto denne a aj tak verili, že život im ponúkne viac. Tak sa vzchop a neskúšaj a tu pritápať! Ľutovanie ti nepomôže, chceš aby Uretan vyhral? Vôbec netúžiš po tom ukázať mu že ťa nepokorí a nenecháš ho vyhrať? Len tak sa nato vykašleš? Po tom ako si prskala a ježila sa keď som bol mrzutý som očakával, že máš silnejšiu náturu. *Nebol si istý či ju to nejako vyprovokuje aby svoje myšlienky ubrala iným smerom. Pomstiť sa Urtanovi, zhodiť ho z náčelníckeho kresla, ublížiť mu, proste niečo iné, len nie rumázgať nad niečím čo nezmení. Áno bolo to kruté a on mal výčitky, pretože ju dovliekol a niečo také neprial nikomu. Bolo mu z toho ťažko, no ešte ťažšie mu bolo, keď videl, ako by sa poľahky utopila.*

Uretan


*Ako povedal. Bolo to rafinované a ona mala dostať len čo, čo sama vyviedla. Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. Tak sa hovorilo a ona to už dávno mala poznať. Dal jej pokoj, hlbšie sa o ňu nestaral, dokonca ani netušil či je panna alebo nie, aj keď ho to vždy zaujímalo. Nič by s tým ale nezmohol, pretože sa jej dotknúť nemohol. A strážam by nedoprial to čo chcel.* Presne tak, nedostane nič, čoby si za to čo spravila nezaslúžila. *Odvetil a sledoval jeho nespokojnosť.* Nekážem ti jej byť verný, zabav sa s ňou a mimo toho si pokojne užívaj kde chceš a s kým chceš na daždi či za sucha. Mne je to jedno. *Žiadať od neho vernosť jeho dcéra vôbec nemienil. Sám by nedokázal natrvalo uviazať svojho kamaráta len k jednému zadočku či ústam či lonu. Vernosť považoval za obyčajnú hlúpu ilúziu, ktorá neexistovala.* Tváriš sa ako kyslí citrón Leo. To sa ti Vanilla až tak nepozdáva že toľký odpor? Keby som ti vybral Gertrúdu tak to ešte pochopím.. *Veru, po tej netúžil ani on. A to už bolo čo povedať.*

Yunna

*Neurobila to náročky. Prečo si myslel, že áno? Jendoducho sa nevládala vzoprieť. Ako mu to mala vysvetliť, keď to aj tak nemalo žiaden zmysel a on po nej hulákal ako po malej. áno, cítila sa lepšie, keď po nej kričal a karhal ju. Dokonca ju vydesil. Podarilo sa mu to. Ruky sa jej vzopreli a odtiahla sa od neho tak ako len mohla.* Áno, pokoryl ma.* Povedala potichu a ani nemyhla pritom brvou. Mala sa z toho tešiť? Tváriť sa, že s anič nestalo? Alebo čo od nej čakal?* Skús sa ním nechať pretiahnuť, vypočuť si o tom, že by ma dal všetkým, ešte aj tomu svojmu panterovi. Potom možno pochopíš čo cítim ja.* Už sa nechcela kúpať.* Som unavená, celú noc som nespala a pred chvíľou ma znásilnili, nepotopila som sa pod vodu náročky. Len som nevládala vynoriť sa nad hladinu, tak to po mne nekrič. Nepotrbeujem ešte aby si ma aj ty ponižoval.* Náznak hnevu, ktorý mohol u nej najprv badať rýchlo pominul a neostalo po ňom nič, ani len odlesk v prázdnych očiach. Znova ju ovládol vydesený pokoj a ona unavená klesla na kraj, kde sa oprela ramenami. Bolo jej teplo, horúca voda bola príjemná, aj keď ešte teplejšia by jej neuškodila a nehnevala sa, ale pochybovala o tom, že by mali také horúce pramene ako u nich. Domov, ako jej teraz chýbal.*

Leo

*On nepovedal, že si to zaslúžila. Len že to bolo rafinované. Nič viac. Ale nemal potrebu mu to vyvraciať. Načo aj? Nemalo by to žiaden zmysel. Takže ho láskavo nechal v tom, že s ním plne súhlasil, že si takúto pomstu zaslúžila. Bol by hlupák keby si to bol myslel.* Nejde o to, že si mi vybral Vanille. Vieš, že som sa ženiť nikdy nechcel. Takýto kyslý výraz v tvári by som mal tak či tak, takže nie, Vanilla vo mne nevzbudzuje ten odpor. To len samotné manželstvo.* Bude sa s tým musieť vysporiadať.* A Gertrúdu mi ani nespomínaj, ak tu nechceš mať o pár zvratiek viacej.* pomstachtivo sa pozrel smerom k posteli, ktorú mu asi Yunna, predpokladal, tak krásne okrstila. Čo iné si už mohol myslieť? Hovorilo sa, že to ju mal v posteli dnes ráno. Zvratky tam isto od noci neboli a pochyboval, že by Uretan takto ovracal svoje posteľné kráľovstvo, takže kto iný už len prichádzal v úvahu, keď nie zlatá ružovovláska.* A keď už sme pri tom, vážne ti nikdy neodpustím, že si ma doviedol pred oltár, Uretan! Po rokoch čo vieš, že v živote nikdy! A takto ma podhodíš dcére ako trest, aj keď je to aj pre mňa trest. Asi budem od teba žiadať strašne dlhú dovolenku, nech si s Vanille na seba zvykneme.* Oči mu hrali všetkými farbami šibalstva, ale hlboko vo vnútri sa odohrával iný súboj.*

Vanille, Bezmenný


*Snaha vyvolať v nej iné pocity sa podarila len z časti, akurát v nej vyvolal hnev mierený k nemu. Nedbal, lepšie akoby mala upierať mŕtvy pohľad niekam do steny. Preto prijal tie slová a mohla by kričať pokojne i ďalej, no ona zase stíchla a mala pocit, že ju chcel ponížiť. Bolo to to posledné po čom mu srdce pišťalo.* Prepáč. *Povedal napokon a mlčky ostal sedieť. Keď začul prichádzajúce kroky, ktoré nepochybne patrili Vanille, vyskočil z vody a s obavou pozrel na jej telo. Dúfal že za tú minútu dve čo odbehne sa nepritopí.
„Máš to?“ spýtal sa Vanille len čo stáli obďaleč prameňa. Bezmenný neprestajne kontroloval pohľad na Yunnu, či je nad hladinou, no zároveň vnímal i Vanille.
„Áno, má to vypiť do dna.“
„Máš aj čosi čo ju uspí?“
„Chceš ju uspať?“ Vanilla prekvapene zdvihla obočie, no na druhej strane mala niečo také. Šamanka jej dala pár byliniek navyše, ževraj sa mali hodiť.
„Nespala celú noc, musí si oddýchnuť. Keď sa zobudí, bude jej lepšie a my už budeme na mieste.“
Vanille do pohára teda k zvyšku byliniek pridala aj tú, ktorá mala spôsobiť rýchly príchod spánku a pobrala sa za Yunnou.* Toto vypi, je to od našej šamanky. Bude ti lepšie.

Uretan


*Pokrčil ramenami. Nechápal, prečo ho to tak štvalo. Nemusel byť verný a ak sa nikdy nechcel ženiť, nehrozilo, žeby potreboval byť neskôr slobodný. Mal mať ženu a mohol si robiť aj tak čo chcel. Nič sa pre neho nemenilo, akurát pre tú jeho malú nepodarenú dcéru.* Nič sa pre teba nezmení, nebudeš ničím obmedzovaný akurát musíš prežiť svadbu. A skotiť moju dcéru. *Pozrel smerom k zvratkom a už začínal byť fakt nasratý, že tam ešte boli. Akoby to niekto cítil, vo dverách jaskyne sa zjavila jedna z otrokýň, ktorú tento týždeň už pár krát pretiahol a rýchlo sa šuchtala k posteli. Musel si teda zahryznúť do jazyka, pretože nechcel, aby sa začali šíriť reči pred oficiálnym zverejnením. Ten jeho nepodarok by niečo vyviedol a akurát by ho viac vytočil.* Možno budeš ešte spokojný. *Odvetil. Veď to značilo sťahovanie sa i do lepších priestorov, väčší prepych. Pred otrokyňou radšej nepokračoval, aj keď chcel doplniť, že už sa nevie dočkať na ich deti. Len sa uškŕňal spokojný sám so sebou a pohľad zabodol na zadok zohnutej ženy. Uprednostnil by viac ružovovlásku, no tú si nechá zase zavolať večer.* Pokojne si dovolenku zober, beztak budeš mať určite o zábavu postarané. Na prácu čas neostane. *Sralo ho to, sralo. A predsa bol i spokojný. Bol rozpoltený, no už si vybral.*

Yunna

*Počula jeho prepáč, ktoré jej venoval, ale nijako naň nezareagovala. Akoby ho celkom prepočula. Pohľad upierala niekam na stenu, akoby hľadala tam aj tie najmenšie možné záchranné body, ktoré by jej miesto mohlo poskytnúť. Bola tam, v teplej vode, matne jej pripomínajúc domov, s Bezmenným, ktorý sa o ňu staral, snažil sa a napokon sa k nim pripojila aj Vanille. Yunna pri nej akoby precitla, dobre sa počúval druhý ženský hlas, vyzeralo to akoby práve to bolo čo chcela. Mať pri sebe ženu. A veruže aj chcela. S uboleným pohľadom sledovala ako sa tí dvaja opodiaľ bavili a hľadala Vanilline oči. A jej pohľadu sa dočkala rýchlo. Kútiky pier sa jej pokúsili nadvihnúť akoby v upokojujúcom pohľade, že bude jej dobre, aj keď sama vlastne tomu neverila. Ako sa bude môcť postaviť pred snúbenca? Ako sa mu bude môcť pozrieť do očí po tom čo sa stalo? Nie preto, že by ho obviňovala, ale zmocnil sa jej jeho otec. Už ju isto nebude chcieť. Bola to škoda. Mala pocit, že by napokon mohla byť v manželstve šťastná. Aj keď možno nie úplne, lebo určite by sa hádali, ale aspoň v posteli by im to klapalo a to bol uspokojivý fakt, ktorý teraz pominul ako gáfor. Mávnutím ruky a uspokojením jedného penisu. Smutne zdvihla ruku z vody na ktorej sa jej vynímala veľká obrúčka a smutne na ňu hľadela. Toto bol nie začiatok pomsty a porážky jedného hnusného vodcu, toto bol začiatok konca. Jej konca. A konca aj ich spoločného, dobre prežitého manželstva, ktoré spolu mohli mať. Prebudiac sa do reality Vanilliným hlasom, ktorým sa jej prihovárala, zažmurkala a zaostrila zrak na ňu. Poslušne vzala od nej pohár a zadívala sa na tekutinu v ňom. Netušila čo to malo byť a ani moc to radšej nechcela vedieť. Ich šamanku nepoznala, neverila jej, ale ak jej to dávala Vanille... Vypila to do dna a prázdny pohár jej podala späť.* Budeš so mnou keď sa prebudím?* Spýtala sa detským hlasom. No odpoveď už nepočula, lebo ju zahalil mrak a ona zaspala. A znovu sa pomaly potopila pod hladinu.*



Leo

*Že nič sa pre neho nezmení. Vidieť, že Uretan vôbec nerozumel tomu čo po ňom vlastne celý ten čas chcel. No mohol mu to zazlievať? Aj keď chcel, vlastne nemohol. Uretan žil vo vlastnom svete, nechápal mnohým veciam, aj keď hlúpym nebol. Len jednoducho mal svoje nesprávne názory.* Zmení sa tým pre mňa priveľa, Uretan.* Nemal chuť mu to vysvetľovať, lebo aj tak by to ten tvrdohlavec nebol pochopil. On také veci chápať nemohol. Áno, mohol by mať x/y mileniek, keďže Vanille by ho určite odmietala, ale čo by to bolo za manželstvo? Nie, on by to jednoducho neurobil. Keď už si ju mal vziať, tak so všetkým ako sa patrí. Však už niečo preto oželie a raz možno nebude ľutovať, že to naozaj urobil. Nič iné ako dúfať v to mu neostávalo. Netešil sa na ten deň, okamih, kedy sa to Vanille dozvie. Jej hnev si určite znesie Uretan, ale čo bude s ním, nato radšej ani pomyslieť nechcel. Tá malá diablica ho zabije pohľadom ak to bude v jej moci. No, krásne vyhliadky ne krátky život pred ním. Jeho myšlienky vyrušila otrokyňa, ktorá prišla do miestnosti upratať ten svinčík a všimol si, ako Uretan okresal svoj slovník natoľko, aby nebolo isté o čom je reč.* Už ma vidíš ako budem spokojný. Už sa neviem dočkať kedy budeme mať splodiť potomka.* Povedal kyslo. Jemu bolo jedno, či sa rozšíri po jaskyniach, že bude ďalšia svadba, alebo že Leo bude otcom. Už len na tom mu záležalo. Mal svoju prácu, mal ju rád a to bolo všetko čo potreboval. Ešte keby mal tak pri sebe svojho drahého O´daga, bol by rád, nech mu je zem ľahká a večné lovištia plné žrádla.* Dobre, s tou dovolenkou ťa beriem za slovo.* Jasne videl ako Uretan takmer slintal nad ženou a jej pozadím. Leo radšej ani nechcel vedieť načo myslel a tak sa postavil. Už beztak sa dosť obával, že by sa na ňu vrhol priamo pred ním.* Ja idem späť k práci. Do oboch svadieb bude toho ešte veľa zariadiť. A ja som vôbec nespal. Čau.* S takmer súcitným pohľadom sa pozrel na ženu a potom radšej odišiel. Z toho vzduchu mu bolo hnusne.*

Bezmenný

*Bezmenný vytiahol Yunnu von z vody, len čo sa jej oči zavreli. Celý mokrý niesol ju ešte mokrejšiu smerom k Blakeovej posteli, kde ju uložil a pozrel na Vanille.
„Máš oblečenie? Beriem ju mimo jaskýň.“ Vanille prikývla zhodila z pliec vak, v ktorom bolo už oblečenie nachystané. Mimo neho prešla k Blakovej skrini a bez zaváhania ju roztvorila a vytiahla prvý hrubý plášť, aký našla. Bezmenný zatiaľ vyzliekol Yunne košeľu a natiahol sa po uterák. Nedbal na jej nahotu, teraz spala a o ničom nevedela. Nemusela sa mu teda hanbiť a on jej nemienil hovoriť že ju prezliekal. Akurát Vanille nadvihla obočie, no potom len prišla a pomohla mu ju navliecť do oblečenia. O necelú pol hodinu už Bezmenný držal Yunnu na rukách a lúčil sa s Vanillou.
„Dovediem ju na svadbu či prídeš?“
„Ráno v deň svadby za vami prídem, pomôcť jej pripraviť sa, skús ju nejako rozptýliť a nenasrať ako sa ti to darí...“ poznamenala a spolu s nimi vyšla von. Čakal tam jej Kirin, ktorého Vanille doviedla zo svojej izby. Sally síce chcel aby ju chránil, no čo oči nevideli, to srdce nebolelo a mala pocit, že Yunna sa mohla potešiť jeho prítomnosti. Rýchlo sa rozlúčila a nechala ich odísť.

Nápoj ktorý Yunne dali ju mal udržať v spánku bez nočných môr do skorého rána, ktorý bol jej posledným skôr, než sa mala vydať. Deň pred svadbou zvyčajne trávili nevesty čas inak než skrývaním, no to nebol jej prípad. Bezmenný ju zobral do drevenej chalupy v zákryte hustých stromov a kamenného previsu, takže drevo nebolo vystavené až takému silnému dažďu. Bola to len malá chalúpka, bol tak kozub v ktorom teraz horelo drevo, hrubý koberec na ktorom spal Kirin a stôl so stoličkami, na ktorom bolo trochu jedla, čo Bezmenný vzal s nimi. Jedna veľká manželská posteľ, na ktorej spala Yunna i Bezmenný, každý na jednom konci. Aj počas spánku mal kapucňu, nechcel riskovať, že sa zobudí skôr, aj keď nepochyboval, že prítomnosť Kirina bude prvá vec, ktorá ju zaujme.*

Yunna

*Keď sa preberala bolo jej teplúčko. Mala pocit, že to všetko bol sen a ona sa preberala doma, vo svojej posteli. Dokonca aj keď rozlepila očko, tak si všimla, že tam bol Kirin. Ona bola doma! No uvedomila si, že priveša vecí jej tam nesedelo. V prvom rade toto miesto bolo tmavšie než jej izba. A v druhom neposlednom rade, vedľa nej bol muž! Bezmenný. Takže to nebol sen. Prevalila sa tvárou k nemu a ticho vzdychla. Stále mal kapucňu. Netušila či spal, alebo nie, no už nechcela sa ho dotýkať a zisťovať to. Náhodou ak by spal, bola by ho zobudila a to veru nechcela. Vyzeral pokojne. A síce neverial tomu, že spí, prevalila sa napokon na opačnú stranu, zvesila nohy z postele a prešla za Kirinom. Tak veľmi ju bolelo telo, že unavená si sadla k nemu a ukryla sa pri jeho boku. Hlavu si zložila na jeho nohy a pocítila ako si oprel hlavu o jej bok. Bolo horúco a z vonku do chatky presvitalo dnu slnko. Ostré a tropické. Podobajúce sa tomu u nich doma. Tvár obrátila k oknu a nastavila tvár slnečným lúčom. Zatvorila oči a nechala ho nech ju pohládza. Nebolo nič lepšie čo mohlo teraz prísť. Cítila sa akoby jej slnko dodávalo silu bojovať. A tak veľmi jej to pripomínalo domov. Po tých hnusných, ťažkých dňoch jej to padlo vhod. Zatvorené oči sa jej zaliali slzami a tie jej stiekli po lícach. Pery sa jej vykrivili do spokojného úsmevu a ešte aj Kirin si vzdychol čírou spokojnosťou. Aspoň na okamih sa im priblížil domov, tak vzdialený a krásny. Ten večný dážď a hlavne tá zima ju ničili, toto jej vlievalo silu do žíl. A možno to bolo aj tým spánkom. Len zarmútilo ju, že s nimi nebola Vanille. Len nech sa aspoň jej nič nestane, nech aspoň ju ochránia Bohovia. Pomyslela si, keď myšlienky sa vrátili k Vanille. Nechcela aby sa aj jej stalo to isté čo Yunne. Bolo to hrozné a Yunna teraz obdivovala ženy, ktoré si nesiahli na život po tom čo ich nechal znásilniť jeho šelmou, alebo strážnikmi a napokon sa samotný Uretan ukájal. Vážne ich obdivovala, lebo keby nemala pri sebe dobrých ľudí akými boli Vanille, Bezmenný a Blake, tak by to bola urobila. A nikto z nich by jej v tom nezabránil. Ani Vanille.*

Bezmenný


*To teplo sa mu zarezávalo do kože. Po dňoch chladu mal teraz pocit, že horí niekde v pekle za to všetko čo už stihol vykonať. Nespokojne sa popri spánku mrvil, prevaľoval a nenachádzal pokoja. Bol „dieťa“ upršanej Asaly, nie horúcich dní. Nepotreboval dážď ako Vanille, no primeraný chlad áno. Toto teplo ho zabíjalo. Napokon sa celý spotený prebral a automaticky pozrel na miesto kde mala byť Yunna no nebola. Uvidel ju na zemi pri jej zvierati, takže sa prevalil na jej polovicu a zostal na nej, pozorujúc ich.* Dobré ráno princezná. *Pozdravil ju a kývol k stolu.* Keď budeš hladná, je tam na dnes jedlo. A aby som nezabudol na nič z toho čo mám odkázať tak na teba takto z rána spustím. *Všimol si trblietajúce slzy na jej lícach, no chcel ju odpútať takže jednoducho nič k nim nehovoril. Vymyslel nejaký ten program na „voľný“ deň. * Vanille ti odkazuje, že zajtra ráno príde a že ma máš poslúchať.* Uškrnul sa, aj keď samozrejme to s tým poslúchaním bola hlúposť.* Alebo to povedala mne? *Nadhodil nevinne, hádam už upútal jej pozornosť.* Tvoj nastávajúci ťa pozdravuje, keď som ho stretol tak si už spala a on sa nestihol rozlúčiť, no niečo mi pre teba dal a poznamenal, že keď sa tu budeme nudiť, mám ťa s tým naučiť zachádzať. *Natiahol sa cez posteľ k zemi a vytiahol dlhšiu dýku. Vyzerala nie moc draho, skôr ošumele, na jeho ostrý boli akési slová a bola ľahká ako pierko. Bol tam len jeden drahokam, ktorý keď zatlačil, dýka sa zmenila na meč. Ostrie bolo dlhé a rovnako popísané.* MImo toho Vanille spomínala nejaké uhorky na oči či čo, že nech si na svadbe pekná...dúfam že vieš o čom to točila...

Yunna

*Tvár obrátila k Bezmennému hneď ako prehovoril a nepatrne sa na neho pousmiala.* Dobré ráno aj tebe.* Povedala potichu a rukou pohladila Kirina po nohe.* Nie som hladná, ďakujem.* Dodala. Ohľadne jedla ju nič nezaujímalo. Žalúdok mala tak stiahnutý, že sotva by dokázala do seba niečo dať. Asi by sa jej aj z mála zdvihol žalúdok a tak to radšej odmietla skúšať. Mlčky ho počúvala ako rozprával Vanille a len tak jej šklblo kútikmi pier.* Som si istá, že to povedala tebe, aby si poslúchal a nehneval ma. Jediné čo ti nakázala bolo aby si ma z toho dostal a strážil ma.* Jej obočie sa zdvihlo v spýtavom pohľade, akoby sa pýtala či to je tak ako povedala. Bola si tým vlastne istá, že niečo také mu povedala. No tvár jej zamrzla keď spomenul Blakea. dal ju pozdraviť. Prečo potom nebol tu s ňou? Prečo sa za ňou neprišiel pozrieť? Prečo by chodil. Určite je mnou znechutený a dal ma pozdraviť len z povinnosti, ak to vôbec naozaj urobil. Silno o tom pochybujem. Zaujato pozrela na dýku.* Čo je to na nej vyryté?* Spýtala sa, no ani sa jej nedotkla. Poslal jej dýku o čom to značilo. Chcel aby sa bránila. Aby sa naučila brániť. To si myslel že to nevedela? Určite nie. Keď som sa nechala tak ľahko oprieť Uretanom, čo iné by si bol pomyslel. Že som neschopná uchrániť sa a tak mi poslal dýku so slovami, nech sa to naučím. Možno práve preto, abby som mu znova neurobila hanbu ako keď som dovolila Uretanovi aby ma znásilnil.* Uhorky?* Nechápala. No potom jej svitlo.* Ááá, uhorky. To je hlúposť, radšej uhorky jem, ako si ich dávam na oči. A aj tak, povedzme si pravdu. Načo by som sa fintila na svadbu?

Bezmenný

*No, uhádla to skoro presne, čo mu to Vanille hovorila. Mal ju strážiť, dbať o to aby nemyslela na jej otca a to čo sa stalo, aby ju rozosmial a prežila pekný deň, než sa ona ráno zjaví a vyčarí z nej nevestu. Nebol si istý ako v tomto chcel obstáť a Vanille by si zaslúžila nakopať do riti zato že vybrala práve jeho, „slávneho utešiteľa“, no naučiť ju brániť to mohol. Všimol si ale zmenu na jej tvári pri mene snúbenca.* Deň pred svadbou žena nemá vidieť ženícha. Nepýtaj sa ma prečo, nepoznám tie hlúpe zvyky, no je to dačo také, ako muž nemá vidieť ženu oblečenú a prichystanú pred svadbou. Takže ak si sa tak zatvárila preto že tu musíš trčať so mnou, obávam sa že Blake nemôže prísť. *No teoreticky by mohol, keby na seba nahádzal tiež hordu oblečenia aby mu do tváre nevidela. Ale to by skapíňal od tepla rovnako ako on. Život bez tváre bol ťažký, no pre isté dôvody sa oplatilo trpieť aj takéto horúčavy.* Hovorí sa, že niektoré životy sú spojené časom. Sú spojené starovekým volaním ktorého ozvena sa tiahne veky. *Odvetil na jej otázku o rytine.* A prečo by si sa nefintila? Si predsa nevesta, každá má byť predsa najkrajšia na svete v ten deň, či nie?

Yunna

*Bola taká čitateľná, keď jej povedal prečo pri nej Blake nemohol byť? Očividne áno.* Ja som ti nič nepovedala. Ani mi to nenapadlo, takže mi nemusíš vysvetľovať prečo tu Blake nie je.* Snažila sa to zahovoriť.* Úprimne ani neviem či by som ho chcela vidieť.* Vie to moc dobre. Nechcela by ho vidieť a ani nechce. To posledné čo chcela je aby ju videl jej snúbenec. Po tom všetko si už ani nebola istá či sa tešila na svadbu. Nemohla by sa mu jednoducho pozrieť do očí. A nie ešte povedať "áno, beriem". Netušila ako to zajtra zvládne. Bola nervózna a potili sa jej z toho dlane a vonkoncom nie z tepla.* Pekné slová.* Pochvalne prikývla a pohľadom zase pozrela na zbraň. Nemala chuť ju vziať do rúk. Akosi sa toho štítila.* A prečo by som sa mala fintiť? Komu už len záležalo na tom, aby som vyzerala pekne? Uretanovi?* Neopustila si kyslú poznámku.* Nepotrebujem byť pekná. Nemá to žiaden zmysel. Vlastne teraz celkom neviem aký to bude mať zmysel hrať sa na šťastnú nevestu.* Pochybovala, že Blake to tak bude brať, alebo že sa bude tiež trápiť svojim výzorom. Urobila si väčšie pohodlie v objatí Kirina a znova sa vrátila pohľadom k Bezmennému.* Ako by si sa díval na svoju nastávajúcu, keď by ju bol dostal tvoj vlastný otec?* Zadívala sa do stropu.* Neviem čo bude keď sa pozriem na Blakea, ako sa on bude dívať na mňa. Neviem čo všetko to zmení a čo si o tom hlavne myslieť.* Nepotrebovala rady, len jednoducho vyjadrila svoj nepokoj, nič ďalšie o tom hovoriť nemuseli.*

Bezmenný

*Aj keď to nemohla vidieť, trochu prekvapene po jej slovách nadvihol obočie. Nechcela by vidieť svojho snúbenca? Alebo nevedela či by chcela? Premýšľal, či sa na neho hnevala. No kúsok toho čo jej blúdilo hlavou na túto tému sa dozvedel o chvíľu neskôr, keď spustila o tom, prečo sa nemusela fintiť a čo by si myslel o svojej nastávajúcej, keby sa stane niečo takéto. Zhlboka sa nadýchol a uvažoval, čo presne povedať, ako sa k tomu vôbec postaviť.* Otázne je, ako sa budeš teraz dívať ty na neho. A keby som na jeho mieste ja, myslím že by som svojho otca prerazil. Keby si v tom bola dobrovoľne, svadbu by som zrušil. Ale takto by som sa nato skôr díval s ľútosťou či výčitkami, že som nedal pozor aby sa to nestalo. Neviem Princeznička, no nejako sa to už len spraví. Nebola to tvoja vina a on to vie. Popravde, na jeho mieste by som bol asi zmätený z toho ako sa správať, my muži si nevieme predstaviť čo cítite pri niečom takom a jednoducho sám mám teraz obavu aby som ti nepovedal niečo, čo ti akurát tak ublíži. A preto tu máme tento meč, aby si sa trošku odreagovala. *Kývol hlavou k meču, veru on netušil ako sa presne správať čo povedať a čo nie. Skúsil to na ňu v tej vode „agresívnejším“ spôsobom, čo nedopadlo dobre, takže radšej to už nešiel skúšať.*

Yunna

*Obrátila tvár k nemu a pozorne ho počúvala. Jeho slová dávali istú logiku, ale akosi im moc veriť nemohla. Nie veľmi.* Pochybujem, že Uretan nejako pocíti Blakeov hnev, aj keď.... Vieš, keď ma tam našiel bol zúrivý, možno aj vydesil Uretana svojim správaním, ale.. Aj tak pochybujem, že Uretan si to nejako odskáče.* Odmlčala sa.* Možno raz, neskôr.* Dodala šeptom skôr pre seba.* Ja tým nechcem povedať, že Blake by si ma nevedel zastať, ale... Chápeš.* Jednoducho ako sa dalo vzdorovať jeho otcovi? Možno mal výčitky svedomia ako skončila, ale pochybovala, že by jej dal o tom vedieť, že by mu bola niečo zazrela v jeho očiach. Predpokladala, že až sa s ním zase stretne, tak bude mať na tvári svoju typickú masku. Znova sa pozrela do stropu a z kútika oka jej zase vytiakla ďalšia slza.* Nechcem aby ma ľutoval.* Jej hlas bol tichý a mierne sa triasol. Aj keď bola malá a spadla, udrela si koleno, neplakala kým ju nezačali jej opatrovateľky ľutovať. Až vtedy začala plakať. Ľútosť bola zlá, ľútosť ju nútila nariekať. Chcela tu mať svojho bračeka. Ten by ju postavil na nohy a vykopal by ju von na slnko kým by sa neprestala ľutovať a nezačala by sa čertiť na neho. No potom ju zaujalo niečo na jeho slovách, ktoré povedal a jej došli s oneskorením.* Ani ja by som asi nevedela ako sa správať.* Uvedomila si šokovane. Bola taká sebecká, že si myslela, že každý ju bude chápať, že nebude problém rozprávať sa s ňou a pozrieť sa jej d očí. Toto bolo možno ešte horšie než to čo si predtým myslela.* Vieš čo? Rozprávaj sa so mnou akoby sa ani nič nestalo, dobre? Chcem jediné, len zabudnúť a nemyslieť nato.* Teraz už so záujmom pozrela na meč.* Poďme si teda vybiť energiu, čo povieš? Ale neopováž sa ma šetriť, ja to spoznám.* Žmurkla na neho a postavila sa na nohy. Boli zoslabnuté a roztrasené, ale netrevalo to dlho. Predstava takého príjemného odreagovania sa v podobe boja bola lákavá a povzbudzujúca.* Vstávaj, vonku je také krásne počasie!* Ešte aj Kirin sa postavil pripravený vyraziť von na to úchvatné počasie stvorené ako pre nich.*

Bezmenný

*Mala pravdu. Nemohol ublížiť vlastnému otcovi, niečo také by pre neho bolo neodpustiteľné. A tak museli Uretana všetci trpieť i naďalej. Preto k tým jej prvým slovám nepovedal nič, až k tej ľútosti.* Bude mu to ľúto ale aj tak ti to nepovie. Je to hlupák Princeznička, toľko citov naraz zo seba dostane len ťažko. *Vedel si predstaviť tú tvár, nehybnú ako z kameňa, pod ktorou sa mohlo ukrývať i viac, no ani tým si nebol taký istý.* Nezabudnem nato, no pripomínať ti to nebudem. Myslím ale, že ak budeš pripravená, jednoducho sa o tom pozhováraj s nejakou ženou, Vanille, alebo s Blakom ak budeš mať pochybnosti.* Predpokladal, že žena by oveľa lepšie pochopila ako sa mohla Yunna cítiť bez toho, aby to sama zažila. Predsa len, oni boli voči sebe oveľa viac empatické.* Nebudem ťa musieť šetriť, to nechutné teplo vonku ma zabije. *Sťažka si vzdychol. Vedel že jej sa tam bude páčiť, no on si vedel predstaviť sám seba. Ako takú veľkú zdochlinu čo sa nebude mať chuť hýbať.* Nechápem, ako môžeš žiť v takom teple. Veď je to na umretie...*Vstal, zobral do nádoby len vodu aby mali čo piť a vyšiel do toho horúceho pekla. Sťažka si vzdychol a hodil jej meč drevený. Nechcel aby sa tam hneď zo začiatku dorezali, sám si vzal drevený.* Inak vy bývate tiež v jaskyniach? *Spýtal sa neisto, lebo veru netušil, ako vyzerala ich časť. Nikdy nemal dôvod a hlavne chuť chodiť do takého tepla, no teraz keď tu bola, zaujímalo ho to.*

Yunna

Blake nie je hlupák.* Povedala potichu namietajúc na obranu Blakea.* On len nehovorí to čo si myslí. A vedz, že asi som aj celkom rada, ak bude teraz ticho a nič nepovie.* Vedela, že bude potichu, nič nedá najavo, ale vážne dúfala, že nebude až na takej rovine kedy bude mať pocit, že ňou pohŕda pre to čo sa jej stalo. Ak by mala pocit, že mu je to naozaj ľahostajná, až potom by ju to naozaj trápilo.* Ďakujem, Bezmenný. Keď sa budem chcieť porozprávať ja už si niekoho na ten rozhovor nájdem.* Aj keď bolo otázne, či to naozaj urobí. Toto bol okamih kedy sa jednoducho k tomu nechcela vracať, chcela nato zabudnúť a uzavrieť sa pred tým. Jej pery sa pretiahli do škodoradostného úsmevu a v očkách sa jej zjavili ohníčky.* Nerozumiem čo sa ti na tomto počasí nepáči. Keby si nemal tú hlúpu kapucňu bolo by ti lepšie.* Vyšla za ním von a akurát chytila letiacu drevenú napodobeninu meča. Aj oni keď trénovali používali práve takéto meče. Yunna však mávala svoju palicu, drevenú zakončenú ružovkastým drahokamom, ktorý používala na prerezanie vecí, ktoré potrebovala. No prišla o ňu nedávno, keď s bratom ranné cvičenie mierne prehnali a ona praskla, ostala Yunna bez palice. Otec jej pred odchodom dal zhotoviť novú. Mala byť z tvrdšieho materiálu a mala mať modrej farby kameň na jej konci, ktorý mal svietiť v noci, ale toho sa už nedočkala. Škoda. No mala nádej, že ak po svadbe keď pôjde domov, ju palica bude čakať. Možno.* Ja zase nechápem ako môžeš žiť v prostredí kde furt prší a je taká zima. Toto je úchvatné počasie! Slnko svieti, dodáva pokožke energiu a silu. Dážď je deprimujúci. Už sa moc nečudujem, prečo sú u vás takmer všetci takí ubručanci.* Drzo mu vyplazila jazyk a chytila bojovne meč pripravená na prvý výpad voči Bezmennému, ktorý prišiel takmer v okamihu kedy sa nachystala.* U nás? Aj. Moja rodina žije v jaskyniach, ale sú ľudia, ktorí žijú v domoch neďaleko jaskýň. Je to rôzne. Máme aj dom, ktorý je vonku, ale tam býva až priveľmi horúco, čo je aj na mňa dosť. No noci sú zase studené, chladné a jaskyne si aspoň udržiavajú svoje teplo. Hlavne však v jaskyniach bývame. Aj tí, ktorí majú domčeky, majú svoje jaskyne, kde bývajú v časoch dažďov, ktoré prichádzajú raz za čas. Verím, že by sa ti tam páčilo.* Usmiala sa a stiahla sa z útoku, ktorý zaujala.*