ASALA- časť Mare Imbrium

Yunna

*Vedela, že to bude ťažké.* Je to nutné.* Povedala potichu a na okamih sa zastavila. Postavila sa priamo pred Blakea a zadívala sa mu do očí.* Nemusíš sa báť o svoj život. Nikto sa ťa nedotkne keď budeš v mojej spoločnosti o to sa báť nemusíš.* Od nich by sa nikto nedovolil konať. Jednoducho ona pôjde ako slobodná žena, neopovážia sa. Nie, lebo nebude nato žiaden dôvod.* A nemusíš sa báť ani o vyzradenie miesta vášho kmeňa a ani o to, že by som otca nepresvedčila. Ešte neviem ako to spravím, ale môj brat mi určite pomôže. A nech poviem čokoľvek, nech si vymyslím čokoľvek, jednoducho len súhlas a prikyvuj a všetko bude v najlepšom poriadku.* Položila mu dlaň na líce a pokúsila sa mu vliať trochu dôvery.* Pochop, je to tradícia. Odkrúžime si nejaké tradície a budeme sa môcť vrátiť.* Išlo iba o ritunu, nič viac. Nič bez čoho by nevedela prežiť, no nič, čo by mohli odmietnuť a zahodiť za hlavu.* Ak by sa otec raz nejako dozvedel, že som prežila a že som vydatá za teba, potom by naše manželstvo vyšlo nazmar a on by sa postaral o to, aby trpeli všetci. Aj ja. Aj Vanille, Aj ty.* A to nechcela. Vážne sa chcela vyhnúť utrpeniu, ktoré by mohli vyvolať len ignoráciou takých potrebných maličkostí.*

Vanille

*Svitalo? Jej vnútro zaplavili obavy. Nie však preto čo jej hovoril Leo, ale preto, že Yunny s Blakom stále nikde nebolo. Vonku začal tretí chladný deň a oni boli ktohovie kde. Prinútila sa sústrediť na Lea, aj keď sa jej to darilo len polovične a jedna jej časť jednoducho stále bola niekde inde.* Panebože Leo. Aké dobrodružstvo, aké pelešenie? Vtrhol si sem ako veľká voda a videl si že sa tu nič nedialo a nikdy ani nedialo. Mám dosť rozumu nato aby som otcovi nedala príležitosť podstrčiť ma nejakému bastardovi, čo by ma s radosťou oprel o stenu. *A keby aj nemala, nepriznala by to a dala by si sakra veľký pozor nato, aby sa to nikto nedozvedel. Teraz sa netrápila, keby si jej otec chcel dať overiť u miestneho lekára či bola stále pannou, nehrozilo nijaké nebezpečenstvo.* Záleží ti na mojom blahu? Tak mi povedz ako môžem skončiť inak než niekoho štetka. *Použila jeho výraz.* Keď budem niekoho milovať, otec mi ho nedovolí vziať. Nájde mi nejakého muža, ktorého milovať nebudem a len čo sa stanem jeho ženou, bude mojou povinnosťou oddať sa mu. A potom panna nepanna, ak odmietnem, urobí mi to aj tak. *To že by ušla alebo sa radšej podrezala mu nemienila vešať na nos. No ušla by a ak by to nešlo a otec by ju vydal za jedného z tých jeho rovnako odporných „priateľov“, radšej by sa zabila, teda dúfala. Nikdy nemala samovražedné chúťky, no v takom prípade si istá nebola.*

Leo

Ja viem čo som videl, ale čo by asi tak videl tvoj otec, keď by mu stráže oznámili, že ťa videli v posteli s Cooperom?* Zatváril sa maximálne nechápavo, že to vzala práve takto.* Komu by veril? Tebe alebo strážam, ktoré rady prekrúcajú?* Spýtavo zdvihol obočie a nervózne prestúpil z nohy na nohu.* Si princezná a tie majú ťažké životy.* Táto téma mu vonkoncom príjemná nebola. On nevedel upokojovať, nevedel dávať rady v srdcových záležitostiach. Sám ich nikdy neriešil, nemal dôvod. Chcel ostať sám a bez akejkoľvek príťaže na krku, ktorou by žena bola. Nerozumela by jeho práci, jeho pracovnému vyťaženiu a ako predpokladal, ani by nerozumela keď by ju vlastne nechcel.* Povedal by som, že pre princeznú nemajú byť najdôležitejšie pocity, ale to aby porodila silných a zdravých potomkov svojmu manželovi a podľa možností reprezentovala svoju rodinu krásou, vyberavým správaním- o čom sa u teba hovoriť nedá- a dobrým úsudkom.* Jeho tvár bola ako zo skaly, prehováral k nej potichu a bez akýchkoľvek emócií. Aký už mali zmysel city? Tie si ľudia ako ona dovoliť nemohli. Bola to len výsostná cnosť.* A na tvojom mieste by som sa začal úpenlivo modliť a prehovárať k Bohom. Ani nechcem vedieť čo urobí tvoj otec a aký trest ťa neminie.* Na jeho tvári sa zjavil kyslý a ironický výraz, ktorý sa ani nesnažil zakryť.* A rovnako aj zato, aby si svojho nastávajúceho milovala.* Dodal ironicky a pravý kútik pier sa mu nadvihol v úškrne.*

Blake

*Zamračená tvár mu nemizla. Akoby nestačilo že sa musel ženiť pre záchranu miera, musel sa ešte vydať do horúcej krajiny medzi samých nepriateľov. Veď pre jeho kmeň to bolo utrpenie, také teplo. Veď i nasledujúce dni mali byť utrpením a to neboli určite také horúce ako tam u nich. No čo mal povedať, ak to bolo nutné, vedel si plniť povinnosti a vedel, že tak ako mal tradície on a jeho národ, mali ich aj oni. Nemohol jej brániť v tom, že ich chcela previesť a že si vážila to v čom bola vychovávaná. Sama si kľakla pred jeho Bohov aby im otvorila myseľ, bol čas urobiť niečo podobné pre pokoj medzi nimi i pre pokoj medzi kmeňmi.* Dobre teda, pôjdeme po svadbe na čas k vám. No budem rád ak mi priebežnú historku o našej láske na prvý pohľad povieš skôr, aby som tam nebol ako vyoraná myš. *Prešli na koniec cesty, na miesto kde ich čakalo ich oblečenie. Uvažoval nad tým, ako chcela otcovi vysvetliť, že si ho vzala tak rýchlo. Len tak.* Musí to byť poriadna historka, lebo musíš uznať že je to trošku...na neuverenie. *Pokrčil ramenami a kývol k jej kôpke oblečenia. To jeho ležalo ešte v jaskynke v ktorej sa prezliekal, takže sa pobral práve tam. Šikovne na seba naťahoval jedno oblečenie cez druhé a len čo bol hotový, zamieril zase za ňou a položil jej ruku na plece.* Si pripravená cukríková princezná? *Napokon sa na jeho tvári zjavil jemný úsmev, či jeho náznak.*

Yunna

*Bola rada, že napokon súhlasil. Znamenalo to pre ňu veľa a rovnako to bolo aj dôležité. Ona by bez toho dokázala aj prežiť, ale jednoducho niektoré veci ignorovať nemohla. Pri vchode do jaskyne sa napokon od neho oddelila. Začala sa obliekať. Nechcelo sa jej odtiaľ. Biele šaty, ktoré si vyzliekla prevesila na miesto odkiaľ ich predtým vzala a jedno hrubé oblečenie za druhým si na seba naťahovala. Išlo to pomaly a vôbec nie s nadšením. Napokon tú hŕbu oblečenia pomaly na seba navliekla. Všetku a so smutným úsmevom sa pozrela na Blakea a chytila ho za ruku.* Mám nápad.* V očkách jej zaihrali nezbedné ohníčky.* Myslím, že na našom príbehu lásky by sme sa mohli dohodnúť počas našej svadobnej noci.* Kútiky pier v úškrne dvihla. Stále nebola schopná usmievať sa veselo, lebo návrat do jaskýň znamenal návrat do krutej reality, ktorá nebola po všetkých stránkach taká pekná ako by sa jej páčilo. Hlavne fakt, že sa musela ukryť a naozaj netušila ako by sa jej podarilo utiecť pre Uretanovým hnevom. Pozrela sa na prsteník na ktorom mala obrúčku. Na jej drobnom prstíku pôsobila kontrastne a neprirodzene, ale páčila sa jej tam.* Som pripravená.* Povedala predstierajúc.* Ďakujem zato, že si ma sem zaviedol a ukázal si mi túto nádheru.

Vanille

Sallyho z toho vynechaj. A čo sa týka rečí stráži, svoje panenstvo by som mohla dokázať ľahko. Dobre vieš že lekár i šamanka si to vedia overiť. *Pokrčila ramenami, o svoju nevinnosť sa neobávala. Sama dobre vedela ako na tom bola, no čoho sa obávala boli reči ohľadom Sallyho. Leo s jej otcom vychádzal za dobre a posledné čo si priala boli reči, ktoré by zapísali Žabiaka na čiernu listinu jaj otca.* Vyberaným správaním? *No musela sa začať smiať. Jej chcel hovoriť ako sa správala? Že nereprezentovala svoje postavenie tak ako mala? No to hádam žartoval.* O mne sa teda nedá hovoriť ako o žene s vyberaným správaním. Ale o mojom zvrhlom otcovi ktorý pretiahne všetko čo má krvný obeh a o bratovi, ktorý si robí čo chce sa dá hovoriť ak o ukážkových zástancov nášho ...postavenia. Z našej vydarenej rodinky sa správam najlepšie, takže toľko k tým vyberaným spôsobom. *Nemala povesť krehkej ženy, no aspoň sa jej nikto nemusel báť, nikto jej nebočil a nebáli sa jej pozrieť do očí.*A ten tvoj opis toho čo mám ako princezná robiť...ja nie som nijaká handra ktorá bude slúžiť mužovi. Škoda len, že ako skoro každý muž presne zato ženu považuješ. Za bábiku, ktorej treba spraviť dieťa, tá ho vynosí a bude poslušne šúchať nohami a bude vždy k dispozícii. *Ako rada by bola obyčajnou ženou z ich kmeňa. Už dávno by ušla pokojne aj do tých teplých miest, aj keď teplo nemusela a milovala tunajší dážď. Mohla by si vziať koho by chcela, možno by už bola spokojne vydatá a nemusela by sa báť ani toho, žeby ju niekto pristihol so Sallym v jej izbe. Bola by slobodnejšia než bola teraz.* Muž ktorý by si vynútil moje telo by si možno užil, no môžeš mi veriť, že už by si to nezopakoval. Do pár dní by bol o kúsok tela kratší. *A to netárala do vetra. Nech by už urobila so sebou čokoľvek, najskôr by si toho chlapa podala a zaručila, že by sa už nijakej ženy nedotkol.*

Blake


*Ten jej nápad sa mu neveľmi pozdával. Plánovať príbeh lásky počas svadobnej noci a tak veľa rozprávať, keď v takom čase mohli byť pery zaujaté úplne inými vecami? Síce tiež perami, ale on by tie svoje rád presunul aj inam a tak by ťažko vymýšľal príbeh pre jej otca. Taký by sa mu asi neveľmi pozdával o tom, ako sa mu páči bozkávať ju kade tade a aká je chutná v každom smere.* Nie, myslím že počas svadobnej noci budeš mať plné ústa inej práce...veď sa chcela vycuciavať. *Zazubil sa na ňu a použil to jej dvojzmyselné slovíčko, ktoré takto znelo ešte dvojzmyselnejšie.* Myslíš že i naše deti budú mať ružové vlasy? *Nadhodil zamyslene a omotal si jeden pramienok jej vlasov okolo prstov. Nebola to vôbec zlá predstava, keby mali neskôr dcérku a tá by pojašene poskakovala s ružovou hrivou po Yunne. No chlapec? Asi by mu poradil nosenie čiapky, chudáčik.*Dúfam že len dievčatká. *Jemu sa tie jej vlasy páčili, síce ružová nebola jeho farbou, no na jej hlave to jednoducho vyzeralo pekne a nežne. A jemu sa to či chcel alebo nechcel páčilo.* Nemáš mi začo ďakovať. *Potiahol ju smerom von, ku soche jedného z bohov ktorý strážil tajomstvá, tam priložil ruku k jeho palcu a potlačil. Pred nimi sa zjavil priechod von, ktorý sa dal otvoriť len z tejto strany a po prechode sa zatváral. Tam ich už čakal kôň, ktorý akoby presne vedel keby sa majú vrátiť a Blake poľahky vyhodil Yunnu na neho, tentoraz aby sedela pred ním. Zdalo sa mu to tak teplejšie a tiež ju jeho chrbát mohol chrániť pred šľahajúcim dažďom od zadu.*

Leo

Áno, vidím. Ty a tvoje správanie. Ja k tebe nie som zlý, ale ty po mne štekáš, akoby som ti zjedol večeru.* Povedal celkom pokojne a pokrútil hlavou. Jej otec a aj jej brat boli to všetko čo hovorila, ale videla len obal. Jej otec bol zvrhlý a nechutný, no jej brat až takým zlým nebol akým sa robil a on to veruže vedel. Nikdy mu to Blake nepotvrdil, ani síce nevyvrátil, ale Leo mal už za tie roky práce aspoň aký taký čuch na ľudí a s Blakeom niekedy bývali v kontakte dosť často.* A na tvojom mieste by som nehovoril aký som a ako beriem ženy. Nepoznáš ma, len čo si si utvordila názor podľa toho čo si počula ako na teba pôsobím.* Cynicky na ňu žmurkol a obrátil sa na odchod.* Mala by si vyhľadať tú tvoju kamošku. Už po nej pátrajú stráže a pochybujem, že im to bude trvať dlho kým ju nájdu a potom zavedú za Uretanom.* Prehodil k nej cez plece a napokon sa stratil za závesom a zamieril priamo do svojich jaskýň. Nerád sa staral do ich záležitostí, ale vždy sa ho to nejako dotklo. Môžem sa nato vykašľať. Pár dní bude peklo a to potom prehrmí. Viac netreba a ostatné sa riešiť nebude. Na ceste do svojich jaskýň však napokon zmenil smer a zamieril do jaskýň kde skladovali jedlo. Vedel, že čoskoro budú potrebovať veľa zásob.*

Yunna

Dúfam, že naše deti budú čo najviac po tebe.* Usmiala sa a slabo ho pobozkala na kútik pier. Bolo jej jedno akej farby budú mať jej deti vlasy, najradšej by bola keby sa čo najviac podobali na otca. Jej ružové vlasy boli síce iné, ale tým to haslo. Nemuseli mať ďalšie ružovlásky na ktoré by si druhí ukazovali prstom. Zažila si toho už dosť za tie roky. Však a podľa čoho ju druhí poznali? Len podľa jej vlasov.
Na koni si urobila pohodlie a oprela sa o Blakeovu hruď. Objala ho okolo pása, dlane mu položila na kríže a studený nos si schovala na jeho teplúčkom krku. Oči zatvorila, nechcela vidieť cestu ktorou sa vracali do jaskýň. Teraz jej bola ešte väčšia zima než predtým a celá sa triasla pritískajúc sa naďalej k nemu. Mala takto trochu viac tepla, neťahalo jej na chrbát, ale aj tak to nestačilo.* Teším sa na našu svadobnú noc.* Šepkala a šepkala toho veľa. Celú cestu do jaskýň, lebo potrebovala odpútať svoju myseľ od zimy. Rapotala hlúposti, väčšinou to boli dvojzmyselné reči, alebo chlípne, nie vhodné pre dievča ako ona. No keďže sa potrebovala sústrediť na iné veci, než na zimu a chlad, bolo jej jedno, že mu šepkala čo by s ním všetko rada prežila, či mu urobila. Teraz nato kašľala. Len dúfala, že Blake ju vôbec nepočúval. Určite by si o svojej nastávajúcej nepomyslel moc pekné veci.*

Vanille


*On sa vôbec čudoval, že po ňom štekala? Keď jej rozprával aké malo byť jej miesto? Keby bol žena a toto musel počúvať, tiež by na seba nebol milý. Vedela o povinnostiach ktoré patrili k jej postaveniu, no aj tak si nevedela predstaviť niečo také, ako čakalo Yunnu. Vynútená svadba s niekým ako bol jej brat. Niežeby mala nejaké lepšie možnosti ak nechcela skončiť ako bábika jej otca.* To čo som počula mi stačilo... *Zamrmlala si sama pre seba, no potom ho už len sledovala pohľadom, ako mizol za závesom. Mal však pravdu v tom, že by mala pohľadať Yunnu. Ísť im naproti, aby ju nikto nechytil skôr, než sa zašijú. Otázne ale bolo, kam presne ju chcela zašiť. No nech bolo ako bolo, bol čas a obliecť a vydať sa do jaskýň. Museli predsa ustajniť koňa a ona by mohla skontrolovať či bolo so Sallym všetko v poriadku. Pri tej myšlienke sa však náhle zarazila. Svitalo, takže on odchádzal. Sťažka si vzdychla a vyliezla z postele, poberúc sa k šatníku aby si rýchlo našla nejaké iné oblečenie ako to na spanie...*

Blake


*Vysadol k nej na koňa, pevne ju objal a rozbehol koňa smerom k jaskyniam. Bolo chladno a i jeho začínalo triasť, dokonca nepomáhali ani tie dvojzmyselné reči, ktoré mu tam rozprávala. Síce nejednu z nich by naozaj rád skúsil i hneď a jeho telo sa tomu vôbec nebránilo, priam sa skúšalo cez tú horu oblečenia pritisnúť k nej, no nebol vhodný čas. Veď svadba bola za dverami a potom si môžu posteľ a iné miesta ktoré spomínala skúšať aj niekoľko krát. Docválal do jaskýň kde boli zvieratá a tam celý mokrý skĺzol z koňa. Natiahol ruky a dal ju dole, no podržal ju pri sebe o čosi dlhšie než bolo potrebné. Sklonil hlavu a perami pri jej ušku jej zašepkal.* Bude sa mi páčiť všetko čo si rozprávala, dúfam že mi predvedieš i ten striptíz... *Prepaľovala ho túžba vyzliecť ju tam, no kôň za jeho chrbtom bol mokrý a bolo treba ho osušiť. Nechcel ísť budiť toho chlapca čo tam robil, bolo lepšie keď nikto nevedel kedy prišli a tak bol čas rozlúčiť sa.* Budem musieť utrieť koňa, zvládneš cestu k mojej sestre? *Chodby boli spletité a on si nebol istý, nakoľko bol jej orientačný zmysel rozvinutý.* Inak začni trénovať na svadbu, som zvedavý ako sa tam predvedieš. *Podpichol ju, aj keď tušil, že ešte o ničom nevedela. A on jej to veru vysvetľovať nemienil.*

Yunna

*Keď zosadla z koňa, podlomili sa jej kolená, mala šťastie, že ju Blake držal. Pritúlila sa k nemu, nateraz nedbajúc, že boli takto pri sebe v časti jaskýň kde ich mohol uzrieť hocikto.* Och! To som vážne povedala?* Šokovane si pritisla dlaň na pery. Nemohla uveriť, že mu sľúbila striptíz! To sa mu muselo len zdať. Začala sa potichu smiať. Ona si uplietla na seba bič a ani o tom nevedela. No bieda. Bolo jej to treba? Bolo lepšie sa tým teraz nezaoberať, lebo len by si vynadala pre to čo povedala.* Áno, zvládnem.* Cestu sem si celkom dobre pamätala, takže bola si istá, že by nezablúdila. Tvár jej zahalili obavy.* Mám trénovať na svadbu? O čom to hovoríš?* Toto sa jej prestávalo páčiť, určite ju čakalo niečo o čom nevedela. No mala sa načo tešiť. Striaslo ju od zimy. Bol čas odísť, jej bola zima, kôň bol tiež mokrý a určite aj Blake by sa rád pobral prezliecť.* Ach, som zvedavá čo ste si na mňa vymysleli.* Usmiala sa a náruživo Blakea objala okolo krku a vtisla mu ne pery nežný a nie moc dlhý bozk. Potom sa už rozbehla chodbou smerom k Vanille. Dúfala, že to dievča spalo a nestresovalo pre jej neprítomnosť. Ako tak bežala, celkom prepočula prichádzajúce stráže a neplánovane im vbehla priamo do náruče.*

Stráže


*Stráže chodili po dvojiciach a prečesávali chodby. Nemohla sa prepadnúť a skôr či neskôr ju nájsť museli. Ak nie, Uretan by si ich po jednom nechal doviezť a oni by prišli o panenstvo svojich zadkov. Stráži sa nezvykol chytať, bol na mladších jemnejších zajačikov, no ak by ju nenašli, bolo by im darmo. Presne nad tým uvažovali aj tí dvaja, ktorí mali šťastie a ružovovláska im vletela priamo do náruče.
„Aha koho sem svitanie nesie...už bol najvyšší čas...“ ozval sa prvý, veľký ako hora. Hora svalov. Druhý ju chytil za rameno a potiahol smerom do chodby.
„Máš šťastie že si sa ukázala, keby nie...“ krútil druhý hlavou a bolo vidno že sa mu uľavilo. Za toto budú mať on i jeho parťák odmenu. Nepochybne im Uretan povie, nech si vyberú otrokyňu podľa svojho gusta a oprú ju kde budú chcieť. Pokojne aj dve naraz. Každý zo stráže vedel čo sa teraz dialo hore, aj keď nikto nehovoril, iba ak medzi sebou.
„Uretan sa už na teba teší...dúfam že sa tešíš tiež...“ ozval sa smiech a násilné ťahanie ku predu. Nemala šancu im ujsť, keby sa veľmi chcela metať, zapchali by jej ústa aby nerobila cirkus a dovliekli ju tam aj prehodenú cez plece. Napokon sa ocitli pred vstupom ktorý viedol do Uretanovej izby, kde ju pustili a kývli nech ide.
„Nazad ťa nepustíme a nemáme chuť ťa tam dovliecť za vlasy. Takže choď...a uži si to...“ Strážnikove oči sa zaleskli smiechom. Obaja muži stáli tak aby jej zatarasili spätný útek cez úzku chodbu. Nemala na výber....*

Yunna

*Mala si dávať pozor. Pochopila to, ale až keď už bolo príliš neskoro. To že utekala jej bolo viac na škodu. Nepočula ich prichádzať, mala si dať väčší pozor. Toto neznačilo rozhodne nič dobré. Metala sa, kopala a bránila tak koľko sa len dalo, ale s nimi to ani len nepohlo. Už teraz sa chvela od hrôzy. Vedela, že toto rozhodne nedopadne dobre. A stráže jej ani nepomáhali! Desili ju. Možno schválne jej toto všetko hovorili. Takmer ich začala prosíkať, ale videla, že by to nemalo žiaden zmysel. Musela sa z hlboka nadýchnuť a obrátila sa im chrbtom. Opatrne vošla do Uretanovej izby. Pripravená na ortieľ smrti. Na najhorší deň v jej živote, preto len dúfala, že spomienky na Blakea budú dostatočne silné, aby sa preniesla cez všetko čo ju teraz čakalo.
Prosím, Bohovia dažďovej oblasti asaly, nech to je rýchle.. Pomyslela si a ešte skôr než jej padol pohľad na Uretana. Tvár sa jej skrivila hnusom sa Yunna prehovorila.* Chcel si odo mňa niečo, svokor?

Uretan


*Celú noc oka nezažmúril. Zúrivo chodil hore dole odo chvíle, ako mu oznámili tú novinu. Novinu ktorá bola čokoľvek len nie radostná, ako sa to hovorilo medzi ľudom. Jeho syn, jeho jediný syn, si mal brať to malé krpaté ružovo vlasé dievčisko, ktoré túžil pretiahnuť odkedy prišla. Aj v posteli keď sa nechal ukájať nejakou z otrokýň si predstavoval, že to je jazýček dcéry jeho nepriateľa. Že to ju napokon prevalil na lopatky a vnikal do nej tak prudko, až nemohol polapiť dych. Že to bolo jej lono, do ktorého sa napokon urobil. No nebolo, bola to jedna z tých jeho ženských, ktoré ho už nudili. Chcelo to novú krv a mal taký pocit, že ponúkne prácu dole medzi ľudom, či sa nejaká nechytí. Teraz však bol v miestnosti sám, aj toho malého huslistu poslal kade ľahšie, pretože ho tiež iba nasral. Chcel si užiť jeho vtáka v svojom zadku, no tomu zasranovy sa nepostavil ani keď mu ho zobral do úst. I preto si nechal zavolať otrokyňu, pretože nemal náladu a chuť čakať. Chcel si zasúložiť hneď, veď toho mladého si mienil vycvičiť. Vlastne sa už nevedel dočkať, kedy mu ho raz chytí tvrdého a nechá ho, nech sa mu urobí do úst. Bol zvedavý ako chutil.* Kde to čerta je tá malá suka? *Myšlienky na huslistu sa rozplynuli, teraz chcel iné telo, ženské telo. Nezáležalo na tom že bola panna, jej zadoček bol dostatočný a aspoň si ju mohol zobrať ako pes suku, možno jej na chrbát i nejakú tu slinu vypustiť. Hnev v ňom nevyprchal, práve naopak, čím dlhšie čakal, tým začínal byť zúrivejší. Keby tušil, že mal tak dlho čakať, dal by si doviesť to malé dievčisko, ktoré bolo jeho dcérou a podal by si i ju. Síce nemohol takto, no mal jasné plány. Dobre vedel, že pomáhala roztrúbovať tie nezmysli pre ktoré to teraz musel akceptovať ak nemala byť ich rodina na smiech a mal toho už plné zuby. To jeho nepodarené decko v koži dokonalej ženy si robilo čo chcelo, bolo divoké a niekto ju musel skrotiť. Vedel, že bitka by jej nepomohla, nechať ju znásilniť nedokázal, príliš by tomu chlapovi závidel. Vlastne, keby mohol, ju i Yunnu by si dal do postele naraz, užil by si s nimi trojku podľa svojich zvrátených predstáv. No nemohol, takže mal iný plán. Dá ju za ženu nejakému chlapovi, ktorý ju už naučí ako sa má správať a ktorý ju skrotí. Pery sa mu roztiahli do nepekného úsmevu, zlovestného, ktorý akoby vychádzal zo samotného pekla. Mal vyriešenú Yunnu, svoju nepodarenú dcéru, ostával už len Blake. Sklamal ho na plnej čiare, od neho by niečo také nečakal, taký úder pod pás. Netušil ako mu to mohol vrátiť, jeho syn vždy stál po jeho boku a nikdy si nevšimol nič, na čom by mu obzvlášť záležalo. Ani tú prekliatu mačku nemal. Pri tej myšlienke mu zrak padol k tej jeho, k čiernemu panterovi, ktorý ostražito sledoval dianie v jaskyni jeho pána. Nech. Blakovi nemám ako ublížiť, tak ublížim tej jeho bábike, ktorú si chce vziať. Uvidím ako mi to vysvetlí, no za ten podraz si aspoň užijem s jeho budúcou ženou. Uvidíme, či ju potom ešte bude chcieť... Akoby Bohovia vedeli že jeho trpezlivosť už pretekala, odrazu sa medzi priechodom zjavila práve ona. Pozrel na svoju mačku, kývol a tá ihneď vstala. So zákerným výrazom, ktorý hádam nikdy ani nebol iný prešla okolo Yunny von, kde sa usalašila a nebola ochotná nikoho pustiť dnu.* Svokor...*Zasyčal a prebehol po jej mokrej postave pohľadom. To slovo mu len pridalo na hneve, mal čo robiť aby sa po nej nehodil hneď. Nie, to by bolo moc jednoduché. Tá malá si to vychutná...pekne pomaly do samého konca...a keď budem hotový, príde si ju vyzdvihnúť Blake. Nech vidí že sa mi nemal vzpierať...* ...spravila si veľmi chybné rozhodnutie spolu s mojou dcérou. *Začal nebezpečne nízko položeným hlasom, no nemienil jej dovoliť rozprávať a tak pokračoval.* A môžeš mi veriť, že ani jedna z vás z toho nevyjde akoby sa nič nestalo. Najprv ty a potom tá moja drahá dceruška...*Spravil dlhý krok k nej. No neponáhľal sa, len jej chcel nahnať hrôzu. Lebo mala dôvod cítiť ju.* ...myslela si si že sa vydáš skôr, než by som sa s tebou pohral? *Spýtal sa, no všetko to boli len rečnícke otázky, na ktoré nečakal reakcie a ani ich nechcel. Prešiel k nej a chytil jej bradu, aby mu pozerala pekne do očí.* Vieš nad čím som rozmýšľal? Že najviac by som ťa ponížil, keby som ťa donútil stonať od rozkoše a prežiť orgazmus priamo pred mojimi očami a pod mojimi rukami. To je tá veľká výhoda či nevýhoda tela...môžeš sa vzpierať akokoľvek, keď príde na určité miestečká, telo si robí čo chce aj keď myseľ kričí od hnusu. No úprimne, nemám chuť ti dopriať nijakú rozkoš...*Zdrapil ju za vlasy a potiahol smerom k svojej posteli. Nehodil ju na ňu však, nechcel ju tam takú mokrú.* Neskúšaj sa vzpierať, som si istý že nechceš, aby ťa tu držali moje stráže kým ti to budem robiť a určite nechceš, aby sa s tebou pohrala i moja mačička, ktorú si videla. Ona má ženské zadočky veľmi rada...*Neraz podhodil svojmu panterovi nejakú otrokyňu, nech si užije, nedbal nato, že väčšinou ženy skončili dohryzené, doškriabané a končili svoje životy dobrovoľne. Hlavne že jeho šelma si užila a on sa mohol dívať. Bol to pohľad za všetky drobné.* Ak budeš bojovať, podhodím ťa nielen sebe ale i svojej šelme...tak si to dobre premysli či ma skúsiš udrieť alebo utekať... *Strhol z nej plášť a rovnako rýchlo pracoval na jej oblečení. Zdriapal z nej všetko kým nebola nahá a potom ju za vlasy dotiahol k posteli. Bol mohutný, jej nežné ženské telo sa nemohlo vyrovnať jeho sile, keď ju prevalil aby zostala štvornožky na posteli. Nedôveroval jej, preto len vytiahol lano a uviazal jej zápästia v takejto polohe o kraj postele, aby nimi neskúšala trhať, či sa otáčať a utekať. Mienil si ju vychutnať. Zliezol, vyzliekol sa do naha a bez toho aby sa ho vôbec dotkla bol pripravený. Jeho telo bolo nabudené, túžilo byť len v nej. Vyliezol na posteľ k nej a zapchal jej ústa. Nemal chuť počúvať jej preklínanie, nadávky ani nič podobné. Možno keď s ňou skončí ju naozaj uviaže a donúti stonať od rozkoše aby ju ponížil, no teraz ju chcel len dostať. Rukami prešiel po jej zadočku, stehnách, prešiel po nich po vnútornej strane a smeroval k jej lonu. Vedel že tam ísť nemôže, nesmie jej pretrhnúť panenskú blanu a tak ju tam len prstom opatrne pohladil.* Keby som mohol...vopchal by som ti tam celú ruku...*Zasmial sa chrapľavo a potom ruku stiahol. Nemienil to ďalej odkladať, hrozil príchod Blaka a to už chcel byť hotový a uspokojený. Na jeho snúbenici. Chytil ju za boky aby sa nemohla vzpierať a kľačiac za ňou do nej prudko odzadu vošiel. Vedel že ju to bude bolieť, že jej tým ublíži či to, že možno nebude môcť najbližší deň poriadne sadnúť na zadok, no o to viac ho to bavilo. Ako taký pes na svojej suke sa v nej začal hýbať, pevne si ju držal pod sebou a stonal. Hlasno aby ho počula, aby si to len viac užila. Hýbal sa rýchlo, vchádzal do nej ako najviac mohol a telom sa nahýňal nad ňu. Jazykom jej prechádzal po chrbte ako dosiahol, sliny mu stekali po jej pokožke. Dorážal do nej až sa pod nimi vŕzgala posteľ. Cítil nekonečnú rozkoš a chuť si ju i obrátiť a vojsť i do jej lona, no ovládol sa, no o to viac si užíval jej zadok. Stonal od rozkoše, ako sa jeho pýcha hýbala v jej tele, rukami prechádzal pomaly po jej bokoch vyššie až dosiahol na prsia, ktoré si ťažkal v rukách, chrapľavo stonajúc.* Urobím ti to tak, že môj syn ťa už jakživ nebude chcieť...*Zašepkal jej a natiahol jednu ruku k jej vlasom, potiahol ju aby jej vyvrátil hlavu dozadu a potom jej ju otočil smerom k veľkému zrkadlu a držal ju, aby sa dívala na ten odraz. Ako on, Uretan, ten ktorého chcela oklamať, jazdí v jej vnútri a robí jej to ako prašivej suke. Cítil ako to v ňom vrelo, ako hrozilo že bude po všetkom ale to bolo príliš jednoduché. Vyšiel z nej, nožom odtrhol lano na jej rukách aj keď tak, že jej ostali visieť na rukách. Posadil sa, zdrapil ju za vlasy a rozviazal jej ústa.* Teraz ma dobre počúvaj. Budeš sa mi s ním hrať, bozkávať ho, urobíš mi ho...*Zdrapil jej ruku a položil na svoj nástroj a pokračoval.* ...a ak skúsiš ublížiť mi, zubami či akokoľvek inak...ešte dnes si ťa podá celá moja stráž. Sú tu muži ktorí ti to spravia pekne popredu a nebudú sa báť povery, nemajú už čo stratiť a potom ti bude beda. Nechám aby ti naraz zapchali všetky dierky, ústa, zadok i lono a do večera budeš mať v tele viac semena než vody...môžeš mi veriť. Takže nič neskúšaj! *S tým jej chytil vlasy a sklonil hlavu k svojmu lonu, ktoré musela bez reptania vziať do úst. Ešte len vtedy pocítil poriadnu radosť z toho čo sa dialo. Držal jej hlavu stále v ňom a stonal, kňučal od rozkoše. Privrel oči, teplo a vlhkosť jej úst mu pripomínalo lono, v ktorom tak túžil byť, takže si to len stačilo predstavovať. Cítil že prichádza koniec, konečné vyvrcholenie a nepúšťal ju. Chcel aby ho mala v ústach až do konca, ktorý prišiel o niekoľko minút po tom, čo ho vzala do úst.* Dobrú chuť k raňajkám...*Chrapľavo sa cez ston zasmial a držal ju, až kým sa celý nevyprázdnil. Potom ju odsotil na druhú stranu postele a taký rozčapený na ňu pozeral s krivým spokojným úsmevom.* Bola si fakt dobrá...*Zoskočil z postele a prešiel k poháru s alkoholom. Trochu si nalial, odpil si, keď začul z chodby ruch.* Ak je to môj syn, len ho doveďte...




Blake a Vanille


*Netrvalo dlho a kôň bol suchý a medzi svojimi. Na svoje mokré oblečenie začal dbať až potom, zhodil vrchné vrstvy a vyrazil do chodieb, smerujúc do svojej jaskyne. Premýšľal, že skontroluje sestrinu izbu, či tam Yunna potrafila, no práve jeho sestra sa vynorila priamo oproti nemu, keď prešiel do súkromnej časti ich rodiny.
„Čo tu robíš?“ pozrel na ňu nechápavo. Žeby vstávala takto zavčas a Yunnu nechala spať? Nejako sa mu to nevidelo, hlavne teraz, keď sa mali zašiť niekam do skrýše, než prehrmia najväčšie búrky v podobe ich otca.
„Ako to myslíš? Skôr čo tu robíš ty a kde je Yunna. Otec po ňu dal poslať. Musíme ju schovať skôr...“ v tom sa zarazila a oči sa nej naplnili hrôzou. „Kde je Yunna?“
Blake zostal stáť a telom mu prešiel mráz, ktorý nesúvisel s mokrým šatstvom. Sánka sa mu napla, no inak bol ako z kameňa. Vnútro však bolo plné toho všetkého, čo sa mohlo diať zatiaľ čo on sušil konskú srsť.
„Pred chvíľou vyrazila, povedala že trafí.“ Zaklamal. Nebola to len chvíľa no nebol čas vyvolávať paniku, že ju naozaj odvliekli k otcovi. „Asi zablúdila, choď ju pohľadať a ja idem pre istotu za otcom, skôr než sa niečo stane.“
Vanille mu to zožrala, rozbehla sa do jednej z chodieb a len čo zmizla v tme, sám sa rozbehol. No on presne vedel kam bežal, priamo k otcovej izbe. Na začiatku dlhej jednosmernej chodby vedúcej práve k nemu však stáli dvaja muži, ktorý si vymieňali akési posunky.
„Idem za otcom,“ zahlásil len čo prišiel k nim a zrak mu padol na jeho pantera. Sedel vonku a striehol na všetko čo sa pohlo.
„To nepôjde pane, váš otec nechce byť rušený.“ V tej chvíli sa v diaľke ozval jeho hlasný ston. Blakove oči potemneli ešte viac a ruka sa zovrela v päsť.
„Je tam moja snúbenica?“
Muži mlčali čo bola dostatočná odpoveď.
„OKAMŽITE ma tam pustite, inak vás tu na mieste zabijem.“ Muži nemohli, no práve vtedy sa ozval Uretanov hlas a oni sa teda spolu s ním pobrali cez chodbu do jeho izby.*

/Pre náhodných čítajúcich Obsah bol dohodnutý a schválený aj druhou stranou /

Yunna

*Už keď ju brali stráže celkom presne vedela, že toto nedopadne dobre. Podviedli ho a vedeli, že zato kruto zaplatia a ona bola prvá. Chcel ju od počiatku čo ju sem doviedol, ale ona sa vzoprela. Rozhodla sa vydať za Blakea a teraz ju zato čakal trest. Aj tak sa s tým samozrejme nezmierila, chcela sa tomu čo najlepšie vyhnúť, ale nepodarilo sa to. Stála pred ním strnulá, s kamenným a nevýrazným pohľadom, ktorý zrádzali len oči plné nenávisti. Pohŕdala ním, bol to len obyčajný úbožiak, ktorý sa potreboval ukájať, ten ktorého vzrušovalo len vzopretie sa jeho obete. Nechcela mu to dopriať, ale aj tak musela bojovať. Predstava, že sa jej dotkne jej dvíhala žalúdok a hlava sa jej pritom krútila. Dokonca ani nemala čas rozprávať, kričať, či brániť sa. Ani sa nenazdala a bola nahá, na kolenách, pokorená a zviazaná. Ešte aj ústa jej zviazal, bál sa jej rečí? Jej slov? Tých by mu teda veľa uštedrila. A veruže by si nedávala servítku pred ústa! Prašivý sviniar! Jedného dňa skončíš naozaj zle! Kiežby si sa nakazil nejakou pohlavnou chorobou, kiežby ti pokožka odpadávala z tela a ty si sa lúpal ako pomaranč! Raz oľutuješ, že si sa ma dotkol! Preklínam ťa! Tvár sa jej zvraštila bolesťou a z hrdla jej vyšiel bolestný výkrik stlmený látkou na ústach. Cítila ho v sebe, ťažko sa jej dýchalo a pred očami sa jej zahmlievalo. Hlava sa jej točila, chcelo sa jej zamdlieť, ale nikdy sa to nepodarilo. Prebrali ju jeho dotyky, jeho jazyk na jej pokožke a ona len oči zažmúrila znechutením. Ani sa na seba nepozrela v tom zrkadle. Nechcela to ešte aj vidieť. To aby sa jej ten obraz vryl do pamäti. To rozhodne nechcela. Silno ich zatvorila a musela sa premáhať, aby nezačala plakať, aby nezastonala, aj keď by to bolo len od bolesti, aj tak by to bral ako stony rozkoše a to bolo posledné čo chcela. Týmto okamihom ho ešte viac nenávidela, nikdy netušila, že sa dalo až tak nenávidieť ako to čo teraz cítila. V momente kedy z nej vyšiel sa tešila, že to už skončilo. Modlila sa o koniec, ktorý však neprišiel. Ono to ešte nemalo dopad. Chcela ho dohrýzť, odhryznúť mu ho a potom vypľuť, aby videl čo jej spôsobil, ale jeho hrozba bola v tej chvíli dostatočne silná nato, aby sa o to nepokúsila. Až ju triaslo od hnusu a zároveň aj strachu. Aké šťastie, že netušil o tom, že už nebola panna, to by bolo ešte väčšie utrpenie. Keby sa jej bol dotýkal a vošiel by do nej ešte aj tam, asi by sa už úplne zrútila. Každým pohybom hore-dolu ju vždy naplo na vracanie. Oči ešte stále mala zatvorené a snažila sa nepočúvať jeho odporné stony. Vôbec sa nepodobali na tie stony Blakea, keď sa s ním milovala. Tie boli krásne, toto čo tu predvádzal Uretan? To bol číry hnus a nekonečné poníženie. Keby mohla, zakryla by si uši, aby ho nepočula, ale rukami sa musela opierať o posteľ, aby sa mohla vzpierať Uretanovmu tlaku na jej hlavu, ako ju tlačil dole. Bolo to rýchle, ale jej to prišlo ako hodiny. Ako dlhé, nekonečné hodiny, ktoré sa hýbali strašne pomaly, akoby si to chcela vychutnávať. Že sex mal rôzne podoby už vedela skôr než sa oddala Blakeovi, ale nikdy si to tak živo nevedela predstaviť. Až teraz, kedy okúsila ten krásny pocit, ktorý jej dal Blake a zároveň hnus a nechuť o ktorú sa postaral Uretan. A spravil sa jej do úst! Ako ju pustil a odhodil, tým hnusom ju naplo a ona sa povracala. Nedbala, že sa jej podarilo zašpiniť mu posteľ, bolo jej to jedno, zaslúžil si horšie. A jednoducho nevedela prestať. Dávila dlho, akoby mala prísť aj o vnútornosti. Celé telo sa jej neovládateľne triaslo a zvieral ju jeden nepríjemný kŕč.* Si úbožiak, Uretan! Jedného dňa nato doplatíš o to sa postarám!* Jachtala stále sa premáhajúc. Počula prichádzajúce kroky a nahá utiekla z Uretanovej postele. Ani stáť nedokázala, ako sa jej bosé nohy dotkli studenej zeme, kolená sa jej podlomili a ona na zem padla s hlasným capnutím. Rýchlo sa odplazila k stene, čo najďalej od toho diabla a holé kolená si pritiahla k brade. Kto sem išiel? Kto ďalší mal vidieť jej potupu? Oči mala vytreštené dokorán a pohľadom jastrila po jaskyni, ale aj po Uretanovi. Utiekla by, chcela utiecť, ale vonku bol ten panter. Nechcela aby ešte aj on sa postaral o jej potupu. A stále sa nezadržateľne striasla.*

(( No jó, slečna mala dovolené zničiť mojej postave život ))

Uretan Blake



*Uretan znechutene hľadel na zvratky, no pri jej slovách sa len zasmial.* Moja krásna, kým bude svadba, ostávajú určite minimálne dva dni, možno deň a pol. Vieš čo to značí? Že na tejto postieľke sa ešte niekoľko krát stretneme...nabudúce ti možno doprajem trošku rozkoše a ochutnám ja teba...*Vyvalil sa spokojne do čistého kresla a sledoval, ako do miestnosti prešiel prvý jeho panter, ktorý sa usadil pred neho a potom dvaja strážnici v sprievode Blaka.
Ten vyzeral ako Boh pomsty, zúrivo očami hľadal Yunnu, prvý pohľad mu padol k posteli kde si nemohol nevšimnúť zvratky. Nepotreboval byť extra domýšľavý, aby si nejaké tie veci vyvodil sám. Stále však stál ešte mokrý v priechode jaskyne a hľadal záplavu ružových vlasov. Keď ju však našiel, prial si ju nevidieť. Sánka sa mu napla ešte viac, oči ako kocky ľadu sa otočili k Uretanovi a on v tej chvíli uprednostnil zlosť pred tým aby šiel za ňou. Ak by k nej prešiel, k otcovi by sa už nedostal. Ruka zovretá v päsť a jeho výraz Uretana vydesili. Nikdy svojho syna nevidel ísť v takejto pozícií proti nemu, no vedel koľko sily malo jeho mladícke telo. Luskol prstami a jeho panter sa postavil, vyceril ostré zuby a dvaja strážnici mu vošli do cesty.
„Hádam si si nemyslel, že z tohto vyviaznete bez trestov. Ty, moja nepodarená dcéra a táto tu. Svadba Blake? Od teba som takéto niečo nečakal...nielen preto že manželstvom pohŕdaš, ale už vôbec nie, že si vyberieš niečo, čo patrí mne.“ Hovoril o nej ako o veci a naozaj ju za niečo podobné aj považoval.
„Na rozdiel od teba mi záleží na mieri,“ odvetil stojac tesne pred panterom. V tejto chvíli ho však mier trápil ako posledný. Už otváral ústa keď ho predbehol Uretan.
„Môžeš to brať ako jej odskúšanie, poviem ti, ten jej zadoček...“ nestihol dopovedať a Blake spravil krok k nemu, no to po ňom skočil Panter. Zhodil ho svojou váhou na zem a výhražne zavrčal. „Dávaj si pozor synček na svoje činy. Tú svadbu možno prežriem, no tvoje vzoprenie už nie. Ale ak ťa to poteší, nielen vy dvaja dostanete čo vám patrí, ale aj tá mala suka čo mi je dcérou.“
Blake sa zvrtol. Mal dosť zdravého rozumu aby vedel, že proti panterovi svojho otca šancu nemal a bola tam stále Yunna, ktorú potreboval dostať preč. Zdrapil jedného zo stráži, stiahol mu plášť, keďže jeho veci boli mokré a prešiel k nej, potichu ju osloviac.* Yunna pštt. *Bolo to prvý raz čo ju oslovil menom. Doteraz bola cukríček či niečo podobné, no teraz ju oslovil skutočným menom. Omotal okolo nej dlhý plášť a celú trasúcu ju vzal na ruky. Plášť jej prehodil cez hlavu, netušil ako sa mohla cítiť, no nechcel aby sa cítila zle ešte aj na chodbe kým ju dostane preč, aj keď tí dvaja pred jeho otcom to beztak mali roztrúbiť ostatným strážnikom. Akoby tie ich reči nikdy nepočul. Niesol ju na rukách do svojej izby, sám sa triasol od zlosti. Zlosti na svojho otca i na seba. No mlčal, lebo jeho hlas by dokázal zabiť. Vošiel do jeho jaskyne a opatrne ju položil na posteľ, stiahol jej hlavy kapucňu a pohladil ju opatrne po líci.* Raz za to zaplatí a už nikdy sa to nezopakuje. Postarám sa o to, aby ťa nenašiel, aj keby tu nebol nikto kto by chcel pomôcť. *Zašepkal a už presne vedel, ako to mienil spraviť. Chcelo to len nájsť Vanille aby tu pri nej počkala a on to mohol ísť zariadiť. Nepochyboval že Vanilla tam aj tak za chvíľu nabehne aj bez pozvania.*

*Uretan celý vysmiaty zostal nahý sedieť na posteli, aj keď vo vnútri cítil odtieň strachu. Blakov pohľad bol pre neho neznámy, no svojho syna poznal. Nečakal, že ho bude tak srať, že mu pretiahol snúbenicu, ktorú si bral len pre mier. Alebo sa len nerád delil? Zamyslene sa poškrabal na hlave a potom vyprskol na strážnikov.* Practe sa. A pošlite sem niekoho upratať ten grc a pohľadajte Lea. Chcem s ním hovoriť...*Áno, už prichádzal čas i na plán pre Vanille. Tá predsa nemohla vyjsť bez utrpenia. A bolo len málo vecí, ktoré mohli donútiť trpieť tú malú divošku.*

/nie dovolené! nakázané /

Yunna

*Keď vošiel panter až sa strhla, no najhoršia reakcia bola, keď zbadala Blakea. Prečo ju mal vidieť takúto poníženú, zúboženú a zničenú? Prečo práve on??? Oči hrôzpu vytreštila na neho a jasne videla jeho hnev. Tvár mal ani z kameňa a oči mu blčali ako fakle. Akoby ich chcel zabiť. Uretana. Zvyšok ich rozhovoru vôbec nevnímala, nevládala, nebola schopná. Triasla sa a nevedela či viac od zimy, alebo od strachu. Zdesene ticho vykríkla, keď panter sa dotkol Blakea. Možno ju ani nebolo počuť, ale už ďalšie hrôzy nechcela zažiť. O to horšie sa cítila pre Uretanovu vyhrážku, že toto nebol koniec a on si ju vezme ešte. Vraj by mohla prežiť rozkoš, no to určite. Maximálne tak hnus. Už teraz jej bolo neskutočne odporne a zle. Rukami si pevne stískala kolená, pritískajúce si k hrudi, jej ružové vlasy ju zahaľovali všade kam dočiahli a ona už chcela jediné. Čo najskôr odtiaľ odísť. Pominúť sa, prepadnúť pod zem, aby už tomu všetkému bol koniec. Ale ten ich rozhovor trval pridlho a ona už bola celá bez seba. Akoby toho nebolo už dosť! Cítila sa neskutočne ponížená a chcelo sa jej plakať, ale nie tam. Nie pred nimi. Nie pred Uretanom.
Neprítomne sa dívala pred seba, knísala sa dopredu a dozadu. A potom zrazu pocítila na svojom tele ruky. Najskôr sa strhla, bála sa, že to Uretan si po ňu znova prišiel, ale bol to Blake. Zahalil ju do plášťa, ešte aj hlavu aby ju nikto nevidel a pevne ju niesol preč. Podľahla únave a oprela si hlavu o jeho rameno, tvár mu zaborila na krk a jednoducho vypla. Nechcela nič vnímať, nechcela nikoho stretnúť, nikoho vidieť. Len sa chcela prepadnúť pod zem a už sa neobjaviť. Nikde a nikdy. Nepríčetný pohľad uprela na Blakea akonáhle sa ocitla na posteli. Kam ju to zaniesol? Pomaly sa poobzerala a a vtedy si uvedomila, že bola v jeho posteli. Všetko čo robila, čo sa dialo, to všetko prichádzalo spomalene. Aj jeho slová k nej prenikali spomalene a Yunna len na neho nechápavo žmurkala, akoby k nej prehováral v mongolčine, lebo moc mu teda nerozumela. Pri pohladení po líci len prižmúrila oči a keďže si myslela, že asi by mala zareagovať, tak jediné čo z nej chrapľavým hlasom vyšlo, bolo jedno výstižné slovo.* Ďakujem.

(( Nie nakázané! Mohla si od toho ostúpiť ))

Blake, Vanille

*Nemal pocit, že ho vnímala, no zároveň sa tomu nemohol ani sám čudovať. Preto ju len s najväčšou opatrnosťou objal a pokrútil hlavou.* Nemáš začo ďakovať, mal som ťa odpravadiť. *Mohla teraz ležať v posteli s jeho sestrou a spokojne snívať o niečom peknom. Napríklad o ich výlete. No jediné čo jej teraz muselo behať hlavou bol jej otec a to čo jej urobil. Nevedel čo jej povedať, vôbec si to nevedel predstaviť a popravde sa o také veci nikdy starať nemusel. No bol nasratý, naozaj bol. Potichu teda sedel a držal ju, keď sa vo dverách zjavila Vanilla a očami prebehla po tom čo sa jej naskytlo. Tvár jej zbledla, ledva spravila krok v pred a potom sa k nim len rozbehla. V očiach jej horela nevypovedaná otázka, na ktorú Blake len nenápadne prikývol.
„Idem sa postarať o nejaké veci...“ vyšlo mu z úst. V prvom rade potreboval poriešiť jej odchod a bezpečnosť do svadby, potom si na niekom kvalitne vybiť zlosť. Veľmi.
„Ostanem pri nej.“ Odvetila Vanille a vyliezla na posteľ, kde opatrne objala Yunnu. Nevedela či mala skúšať prihovoriť sa jej, alebo ju nechať tak, nech sa vyplače, či čokoľvek iné.* Ak sa budeš chcieť rozprávať alebo vyplakať...*Zašepkala jej do ucha, predpokladala že nemusela pokračovať, ak ju počúvala, istotne by si domyslela čo chcela povedať. Nemala tušenia čo plánoval Blake, no dúfala, že jedna z tých častí zahŕňala vykastrovanie jej otca.*

Yunna

*Príjemné objatie aké cítila pri Blakeovi sa absolútne nepodobalo tomu čo cítila pri Uretanovi. Nemohla pochopiť ako mohli byť jeho deti také odlišné než ich otec. Najprv si myslela, že Blake bude rovnaká krvná skupina, aj preto ho od seba odohnala v tom kúpeli, kedy ju pobozkal. Nečakala, že sa z neho vykľuje taký starostlivý a dobrý muž. A ešte k tomu jej snúbenec. Jeho objatie sa jej páčilo, ale nevedela ako mala reagovať, ako mu mala naznačiť, že to bolo príjemné, lebo celé telo mala ako v jednom kŕči, pevne stiahnuté a pritom trasúce sa. Ešte stále hlavne od hrôzy. No a potom ju Blake pustil. Prečo? Prekvapene zažmurkala na Vanille a oči sa jej zaliali slzami. Pevne sa k nej privinula a objala ju okolo pása. Nechcela plakať, ale i tak sa to stalo. Vo chvíli, kedy jej bolesť nemohol už Blake vidieť, prepadla pocitom a oddala sa im.* Mám šťastie, že Uretan nevie, že nie som panna.* Zajachtala a to bola posledná súvislá veta, ktorú povedala, ale aj dávala nejaký význam. Ako sa triasla, plakala a túlila sa k Vanille, niekedy povedala jedno, či dve slovíčka, ktoré aj tak boli v jej jazyku, takže ostávali len záhadou. Často tam však padlo meno Blake a niekedy aj slovíčko raj, ktoré už neprekladala, takže ju Vanille mohla rozumieť. No aj tak to nezvládala. Bola na smrť unavená, ale priveľmi vydesená nato aby bola schopná zaspať a konečne utiecť na krásne miesto, kde bola s Blakeom a nádherne sa milovali. Nie nie, teraz by ju nikto nebol donútil spať, iba ak by ju tresol kyjakom po hlave. A to by sa jej hodilo. Slzy síce ustali, no vystriedal ich napokon nepríčetný pohľad upretý niekam do neznáma pre seba a triaška, ktorá síce ubrala na sile a intenzite, no stala sa priveľmi pravidelnou.*

Bezmenný a Vanilla

*Vanille prekvapene zmraštila čelo, keď začula že nie je panna. Myseľ jej pracovala na plné obrátky, čo jej uniklo keď...pohľadom prešla k priechodu kde pred chvíľou zmizol jej brat a rozmýšľala, či by si nezaslúžil prefackať. Ako zo seba dostala Yunna, mala neuveriteľné šťastie že to jej otec nevedel. Dopadla by ešte horšie než teraz, niežeby to bola práve nejaká výhra. Nič však nepovedala, len ju držala, aby sa vyplakala a hladkala ju po vlasoch. Bolel ju pohľad na jej prázdnu tvár, ktorá sa ešte včera ráno niekedy o takomto čase smiala na plné hrdlo. Po smiechu býva plač, tak nejako sa to hovorilo a teraz sa to potvrdilo. Netušila ako dlho takto sedeli na posteli keď sa v priechode ozval hlas.
„Vanille?“ strhla sa zo zamyslenia, pohľad v ktorom sa zračila bolesť i slzy sa uprel tým smerom. Bol to Bezmenný, opatrne postával medzi dverami, akoby váhal či smel vstúpiť. Napokon ale vošiel dnu až k nim, sadol si a opatrne, položil Yunne na plece ruku. „Princezná?“ oslovil ju aby vnímala čo sa bude teraz hovoriť. „Stretol som Blakea, požiadal ma aby som ťa vzal preč do svadby, niekam zašil mimo jaskýň, tu to nie je bezpečné.“
Zrak mu prešiel na Vanille, ktorá tiež počúvala. „Choď k šamanke a dones niečo na upokojenie, dám na ňu pozor než sa vrátiš.“
Vanille pohladila Yunnu po vlasoch a potom sa rozbehla do chodieb k šamanke, aby vypýtala niečo, čo by doprialo Yunne spánok bez nočných môr i ako taký pokoj. Aspoň kým by bylinky nevyprchali a ona si neutriedila všetko, čo sa jej dialo v hlave. Bezmenný zatiaľ sedeli pri Yunne a nebol si istý, či si mohol dovoliť dotknúť sa jej. Či sa nemala báť, čoho sa obával.* Princezná zoberiem ťa dole k vode, bude ti tam teplejšie a lepšie dobre?“ Opatrne ju chytil a neisto radšej počkal či nebude protestovať, aj keď mal pocit že voda bola lepšia ako vysedávanie na posteli.*

Yunna

*Nevedela ako dlho tam ležali. Chvíľami to tam všetko ani nevnímala. Vanille pri nej sedela tak pokojne, že keď na chvíľu zabudla kde je a s kým je, tak mala pocit, že objímala len perinu a nie budúcu švagrinú. Pri nej sa cítila bezpečne, bola žena, vedela ako sa cítila, mohla sa do nej vcítiť a bola jej vďačaná za jej prítomnosť, ale aj za jemné hladenie po vlasoch. Ani si neuvedomila kedy už neboli samy a ich prítomnosť sa rozšírila o ďalšieho človeka, ktorým bol Bezmenný. Jeho osobu si uvedomila až keď jej položil ruku na rameno s tichým prihovorením sa a ňou až trhlo. Ocitol sa tam nečakane a hlavne jej chvíľu nedochádzalo kým bol. prečo nevidela jeho tvár. Vanille ju opustila a Yunna už pri sebe necítila to teplo, ktoré sálalo z priateľky. Plášť si pritiahla ešte viac k brade a hodnú chvíľu vystrašene hľadela do čiernej diery, ktorú predstavovala jeho kapucňa. Desilo ju to. Bála sa, že každú chvíľu by sa v nej mohla zjaviť práve Uretanova tvár. No Bezmenný sa jej prihováral pokojne a trpezlivo. Uretan by to nikdy nezvládol. Nikdy by nedokázal povedať žene teplého slova. Bol príliš skazený a prehnitý, aby to zvládol. Práve to ju presvedčilo, aby aspoň trochu uverila a súhlasila s jeho dotykom a odvedením k vode. Nepatrne prikývla, dávajúc mu súhlas, aby ju odviedol preč a jemne ho objala okolo krku. S očami vytreštenými dokorán sa mu dívala do kapucne, tam kde mala byť tvár a oči. Jednou rukou sa ho pustila a opatrne sa natiahla k jeho tvári. Nesnažila sa dať mu kapucňu dole, len končekmi prstov spočinula na jeho obočí a jemne prešla po jeho línii. Pohladila mu viečko pravého oka a pod prstami pocítila husté a dlhé mihalnice. Potom ruku stiahla preč.*

Leo

*V sklade s obylím a ostatným pokrmom určeným nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá strávil nie dlhý čas, keď sa k nemu dostal od stráže taký šum týkajúci sa Blakeovej nastávajúcej. Správy sa veur šírili rýchlosťou požiaru, ktorý rozpútali. Našťastie len medzi strážami, čo bolo naterz ešte dobré. Pre dobro tej chudiny len dúfal, že to tak aj ostane. Zvraštil tvár a vrátil sa späť do práce. Nepáčilo sa mu to, no a? Čo mal robiť? Jeho práca bola v sklade, ostatné ho nemuselo zaujímať.
Druhýkrát ho vyrušil strážnik a už takmer na neho vykríkol, aby ho nerušil. Neznášal to! No správa rozhodne stála zato. Uretan ho chcel vidieť. A to veštilo len dve veci, že to vôbec nie je nič dobré, ale ešte horšie. Nespokojne položil prácu späť na miesto odkiaľ ju vzal a poveril tým jedného mladíka, ktorý mu zväčša pomáhal. Potľapkal ho po pleci a odišiel. Vzpriamená postava sa vôbec neponáhľala, chcel ho nechať trochu počkať. Moc dobre vedel, že neznášal rušenie pri práci. Uretan si zato mohol sám. Kráčal pokojným, vychádzkovým krokom a pritom si popiskoval. Oči mal unavené od nedostatku spánku a celkovo už odpadával. Potreboval sa konečne dobre vyspať! A ako asi mohol, keď jednostaj ho niekto otravoval s nejakými hlúposťami?!* Chcel si so mnou hovoriť?* Prehovoril tichým hlasom, keď vošiel do Uretanovej jaskyne a zbadal tam rozhádzanú posteľ, čo až také prekvapivé nebolo, ale aj zvratky na posteli a zemi. Tvár sa mu zvraštila odporom a oči radšej uprel na Uretana. Nemal rád túto miestnosť, bola presiata bolesťou a zatuchnutým smradom pripomínajúcim Uretana.*

Bezmenný

*Vedel, že sa postavil pred úlohu, ktorá nebola v jeho silách zvládnuť. Utešovanie nebolo jeho silnou stránkou, príliš si zvykol na odháňanie ľudí od seba. Bolo to jednoduchšie, menej bolestné, hlavne ak chcel svoj plán dotiahnuť do konca. No teraz potreboval pozbierať nejaké tie zbytky aby ju aspoň nejako mohol skúsiť upokojiť. Bol rád že sa nebránila keď ju chcel odniesť a tak ju opatrne pridvihol z postele a pobral sa k priechodu. Skôr než ale vošiel do úzkej jaskynky vedúcej k prameňu, natiahol sa akúsi Blakovu dlhú košeľu a vzal ju s nimi. Ako kráčal, preľakol sa, v prvom okamihu ako natiahla ruku k jeho tvári. Nedovolil by jej pozrieť sa do tváre, rovnako ako to nedovolil Vanille a ani niekomu inému. Len on sám vedel, ako vyzerá. Malo to svoje dôvody, ak by potreboval jedného dňa zničiť Bezmenného, jednoducho by stiahol kapucňu a ako bežný človek z jaskýň by tam žil. Nikto by nevedel kto bol predtým. Prechádzal po jaskyniach i bez kapucne, no nikto nemohol tušiť, že práve on by bol tým Bezmenným. Mal dole svoj domov, žil ako samotár, nevychádzal z role ktorú mal. Bol bežný človek, ktorého tvár mohol stretnúť ktokoľvek kto by ho náhodne stretol a predsa bol chránený. Každý mal Bezmenného za divocha čo žil niekde vonku, čo niekedy aj pravda bola, no on mohol rovnako žiť i dole, kedy len chcel. Jej ruka ale vošla len pod kapucňu a on pocítil jej dotyk. Bolo to príjemné, no kráčal ďalej k prameňu, kde ju postavil na nohy.* Princezná, pamätáš sa ako sme spolu boli v jaskyni? Bol som nahý, ty si bola nahá a potom som ťa držal. Pamätáš sa však? Nechcel som ti nijako ublížiť a nechcem ani teraz. Vyzlečiem ti ten plášť a dám košeľu aby si mohla ísť do vody a ja som mohol byť pri tebe. Nebudem sa dívať, sľubujem. *Postavil sa za ňu a natiahol ruky k okraju plášťa, no aj tak čakal na dovolenie.*

Uretan


*Uvažoval, čo skôr. V prvom okamihu sa rozhodol obliecť do nohavíc a hrubého svetra, pretože toto neboli dni stvorené na premávanie sa s holým zadkom a nielen ním. Len čo bol oblečený, usadil sa za stôl k pár papierom, do ktorých si niečo potreboval poznačiť a čakal na nejakú z otrokýň, aby ten svinčík upratala, pretože tam už začínal byť odporný smrad. No skôr než otrokyňa prišiel Leo, takže aj na tie zvratky zabudol. Pery sa mu roztiahli do blaženého úsmevu, keď vstal zo stoličky a naznačil Leovi, nech si sadne do jedného z kresiel. Sám si sadol do svojho zvyčajného a prikývol. Samozrejme že s ním chcel hovoriť, mal pre neho novinku. Novinku, ktorá mu na jednej strane prinášala radosť z toho ako svojej divokej dceruške zničí jej voľnosť, na druhej sa mu nepozdávalo, že ju niekto dostane do postele a dostane sa jej medzi nohy. No vybral dobre, potreboval niekoho kto sa jej divokosti nebál a komu by neskákala po hlave napriek manželstvu.* Gratulujem. *Boli jeho prvé slová, aj keď vedel, že Leovi nič hovoriť nemohli.* Rozhodol som sa, že je najvyšší čas aby tá moja nepodarená dcéra dostala príučku a aby ju niekto prevychoval. Potrebuje manžela ktorý ju dá do laty a ktorý si s ňou dá rady aj v posteli...budeš nato ideálny. *Dokončil celý spokojný a pozorne sledoval čo Leo povie či spraví. Na jeho mieste by jasal. Takú ponuku , vlastne, ani to nebola ponuka ale oznámenie, nedostával hocikto.*