45. dok

/a to ako kto? /

(( Mel ))

/ že tam bolo niečo zo Shakespeara? /

(( 55. sonet Aj ked obľúbené 88. a 89. ))

/ a ešte jedna otazocka ako daleko možem zajst v uchylaceni ? /

(( Tak z mojej strany... hrala som aj...horšie, oveľa horšie Aaa... pohľad admina musí prejaviť on sám ))

/no to som zvedavýýý /

/ no budeme sa musiet samozrejme trosku krotit inak nam tu mravne pokazime mladsie osoby /

/myslíš si že niekto sa unúva čítať tie vaše dlhééé texty? ja čítam len zaujímavé pasaže /

(( Skazené nepokazíš... ))

* Až ked mu Shiroi svojimi dotykmi dala jasne najavo, že nemieni prerusit caro chvile, ktore ich obostierala ako jemny zavoj hladiaci zmysli , pustil z ruk aj posledne kusky sebaovladania. Už predtym by bolo ťažke zastavit svoje ruky a peram odpriet to sladke potešenie ukryte v Shiroinych bozkoch. Pery mal pootvorene, odomkol ich brany zrychlenemu dychu, ktory už viac nedokazal udržať na dne svojej duse a nechal ho bez zabran unikat von perami a steklit alabastrovu pokožku Shiroinho krku. Oci mal zavrete a vychutnaval každy spoločny dotyk ukradnuty v case, ktory bol inak proti nim. No to nebolo to cim by sa v tej chvili trapil, vlastne sa netrapil nicim. Rozum utichol a celkom sa stratil v navale citu, ktory ho zalial ako prilivova vlna. Predtym sa jej nikdy nepoddal, len si bral co chcel a aj to dostal no so Shiroi to bolo uplne ine už len v tom aku mala nad nim moc. Mohla by teraz odist a nechat ho zozierat sa prebudenymi citmi, ktore inokdy tak starostlivo tajil až za zdalo, že ziadne nemal. Zobral Shiroinu tvar do svojich dlani a trochu ju od seba odtiahol aby sa jej mohol pozriet do oci. Nosom sa jemne obtrel o ten jej stale ju držiac v zajati svojho spalujuceho pohladu spod privretych viecok, ktory o nom odhalil viac nez by to on urobil slovami. Bruskom palca jej prešiel po rubinovych perach navretch od jeho bozkov akoby si chcel vryt do pamate ich tvar, ich neznost a plne krivky, ktore ho zbavovali krutosti a nutili ho aby sa k nim spraval nezne ako k lupenom kvetu otvorenym len pre neho, volajuci len jeho. S pohladom stale upretym do nekonecnych hlbin oceanu sa po Shiroinom tele zacal posuvat pomaly nadol až si pred nu klakol a tvar zaboril do zahybov jej siat vdychjuc opojnu vojnu jej tela.*

/ musim padaat dobru nockuu /

(( OMG, spôsobuješ mi ťažké časy Toto muselo byť dokonca prebraté aj s Radou starších Už to dopisujem, frasa ))

/ s akou radou strasich ?? že si sa nepytala svojich rodicov? /

(( Ummm...Nie, ale popýtala som si od mami nejakú romantickú beletriu Ešte v živote som nevidela taký prekvapený výraz na jej tvári "Detailný popis vrážd od Suskinda ťa prestal baviť?" "Mám pracovné dôvody..." "A-haaaa..."
A RS je segriš, ktorá túto RPG aj sleduje A kvalitne sa na nej udrbáva, zatiaľ čo ja 16 hodín premýšlam nad pokračovaním ))

*Dych sa jej každou sekundou zrýchľoval, musela mu dať voľný priechod, priamo cez zámok pier. Keď jej tvár spočinula v jeho rukách, nebránila sa. Dotyk bol nežný, čo ju prekvapovalo. Dnešok bol plný prekvapení, tie príjemné však prevažovali. Vedela, že jej duša je teraz opitá - práve ním. Raitovými očami, do ktorých sa chytila ako úbohá bezbranná myš, nebolo cesty späť. žiadne zadné vrátka. Aj tak by nimi neprešla, pretože nechcela. Teplým dychom, ktorý cítila na svojej tvári, ako prsty teplej jemnej ruky, ktoré jemne hladili povrch. Opila sa a bolo jej to jedno, vlastne...nič nebolo teraz podstatnejšie. Cítila ten pohľad, ktorý ju spaľoval, dlho, topiac všetky ľadové kryhy, ktoré potichu odplávali a strácali sa na širokom mori. Nebolo tam už nič. Žiadna maska, žiaden ľad, žiaden kameň. V jeho očiach videla už len Raita skrytého za touto bariérou celé veky. Otvoril sa jej, ako puk kvetu, ktorý skrýval svoje vnútro pred každým, kto chcel len nazrieť dnu, pred každým votrelcom. Lenže prišlo ráno, slnko vyšlo nad obzor a puk sa pomalinky rozvil, ukázal košatosť a pestrosť farieb a pokladu, ktorý skrýval. Raz sa však noc vráti... Stále zostáva celý deň. Keď sa dotkol pier, zacítila zimomriavky na celom tele. Spokojne sa pousmiala, zľahka privierajúc viečka a vychutnávajúc si mámivé pohladenia, ako účinky ópia. Mierne sa naklonila k jeho uchu.* Ak ti tie šaty vadia, nič ti nebráni v tom, aby si ich odložil. *Zašeptala potichu, vábivým tónom sirény, ktorá volala námorníka na svoj ostrov.*


(( Tak tá druhá alternatíva, ktorú som si ponechala v repertoári sa bude konať neskôr Krátke je to, frasa -_- Mala som tam dať aj tamto.. ale bolo by to až moc agresívne, chudák ))

/ to si mi nemala hovorit teraz sa budem hanbit pokracovat /

(( Blbá výhovorka, smola ))

* Shiroine slova mu vstupili do mysle a ich vyznam mu vycaroval na tvari pobaveny usmev ked o trochu zaklonil hlavu aby sa jej mohol pozriet do tavre. Ten pomaly prerastol v smiech, ktory mu vohnal do oci sibalske iskricky.* Vadia je slabe slovo.* pomaly zase vstal a do hlasu mu opat zakradla zvodnost, coraz vabivejsia s každym slovom, ktore mu vyslo z pier. Keby mal mat ten zvuk svoju chut pripominala by opojnost medu. Prstami oboch ruk presiel po vrchnom okraji Shiroinych siat a latka pod jeho dotykom jemne zasuchotala.* Najradsej by som ti ich strhol aby som mohol každy kusok tvojho tela zasypat bozkami asi takto...* rozhodol sa jej nazorne predviest svoje slova ked sa naklonil nad lem tvoriaci vystrih siat a horucimi perami sa dotkol Shiroinej pokožky tam kde sa jej zacinala klucna kost a pokracoval smerom aky mu udaval tvar vystrihu. Jeho dych sa teraz upokojil a ked sa perami dotkol neznej krivky Shiroinych prs zatajil sa mu celkom. Prave tam sa v bozkoch zdrzal najdlhsie.* ...ale nechcem ta vystrašit svojou nedockavostou, a tak ta vyzlečiem celkom...* nadychol sa a s vabivym umsevom, ktorym ju chcel ešte trochu dlhsie držat v sladkom napati pokracoval.*...celkom pomaly. Gombicku sa za gombickou...* sikovne rozopol prvy gombik na satach, ktory mu nekladol ani ten najmnesi odpor a pokracoval stale nizsie až sa latka siat spola roztvorila a odhalila pasik belostnej pokožky, ktora v lucoch slnka prenikajucich do miestnosti chytala zlatisty nadych.* ...az nakoniec ziadna neostane.* zasepkal jej do ucha ked rozopol posledny gombik a saty už len volne viseli na Shiroinom tele. Slabo ich potiahol a jemna latka spadla k zemi vytvoriac okolo Shiroinych noh farebne jazierko. * Už je to lepšie aj ked...* trochu sa odtiahol a s predstieranou nespokojnostou sa zamračil na posledne kusky bielizne, ktora ešte obopínala Shiroino telo.*...toto* prsty zasunul pod ramienka podprsenky a nenahlivo ich zacal stahovat z jej pliec.*...je podla mna dalsia zbytocnost.* Podprsenka sa ocitla na zemi spolu so satami. Teraz už nic nebranilo jeho pohladu spocinut na dokonalych krikvkach Shiroinho tela.* Si taka krasna...* z pier mu unikol chraplavy dych, ktory mu na malu chvilu zaviazol v hrdle.*...dokonala.* zaseptal potichu takmer necujnym hlasom akoby pred nim stala jedinecna socha a on ju obdivoval z dialky citiac strach sa jej vobec dotknut aby sa pred nim ten obraz nerzplynul ako sen.*

/ páni to je prace kym chce clovek najst vhodne slova /

(( Mi niečo hovor... červený kód oficiálne vyhlásený do frasa, inak došla som, lebo na toto sa veľa odpísať nedá ))

/ no inac fakt tak odpís ešte niečo možbyt aj kratke a zakoncime to tak že...no ved uvidis dame tam ako casovy zlom tak to bude asi najlepšie /

(( Ja som vedela, že dôjde na hviezdičky Deti, zakryte si oči ))

/ to vies narocky ich ešte viac rozcapia ale tak fantazii sa medze nekladu každy nech si domysli akym stylom to asi pokracovalo a ti co si to domysliet nevedia nech nezufaju minister skolstva uvazuje o zavedeni hodin sexualnej vychovy do ucebnych osnov pripadne si chodte pozicat nejaku Love Story..len nie od Barbari Cartlandovej lebo tam sa nic zaujimave nedozviete ziadne opisy hmm hmm... ale taka Kathleen E. Wodiwissova...odporucam /

*Nenamietala, nie... Naopak sa rozhodla spolupracovať. Bola v jeho rukách, nemohla dokopy nič spraviť, len nechať majstra pracovať, potom sa nechať mlčky kochať dielom, ktoré vzniklo pod jeho rukami. Toto však nebola socha, neživá, bezduchá, táto sa vedela hýbať, pobozkať, zľahka sa dotknúť rukou pokožky svojho tvorcu, ukázať mu steny Edenu, dovoliť mu dotknúť sa ich, piť nektár bohov. A to aj mienila, pretože sa po tvrdej práci vždy zasluhuje odmena. Mlčky stála, nechcela ho rušiť, no keď na zem dopadol posledný kúsok oblečenia, prehovorila. Slová, ktoré jej povedal v nej vyvolali miernu rozpačitosť, ľahkú pýr obmotaný okolo jej bledastej pokožky tváre.* Neboj sa, ja nezmiznem... *Zašeptala potichu, keď si všimla nevyslovený strach v jeho očiach. Prekročila kôpku šiat pod jej nohami, mieriac objavovať nepoznané...*

(( Nejako sa vyznáš Nuž ale...pre dobro všetkých si to posledné odporúčanie prečítam
Tak nech sa dívajú a učia, pacholci A akurát čo v škole robili, je rozdávanie vložiek a podobných prkotín, čiže nič z toho ))