45. dok

* Prebral sa z jedneho sna aby sa vzapati vrhol do druheho.* Nedovolil by som ti to.* strhol ju k sebe a opatrne zodvihol na ruky. Niekolkymi krokmi prekonal vzdialenost medzi prahom kupelne a izby a už nic nestalo v ceste jeho bozkom ani tužbe, ktora ho zanedlho odnesie niekam mimo tohto sveta.*

***************************************************************************************

CENZURA

(( to posledné slovo to zabilo, lol ))

/ toto je slusna komunita nech tu nikto neocakava nijake zvrhlosti /

(( fajn...čo teraz? ))

/ ja viem asi citat tvoje myslienky ...pockame čo ich chces ustvat? nech sa zabavia kym su mladi /

(( To som až taká predvídateľná? Uštvať? kdeže, nech sa kľudne zabávajú ))

/ tak ja si zatial idem pozriet kosti papa zatial /

(( Príjemné sledovanie ))

/ kukuc tak co ? myslim, že už by sme ich mohli vyrusit /

(( Ako si praješ... Kto ich teda vyruší ako prvý? ))

* Raito lezal na boku a hlavu si podopieral rukou. Cierne vlasy mal mierne rozstrapatene a bedra mu zakryvala belostna plachta postele. S tajomnym usmevom na perach, spod privretych viecok pozoroval ženu leziacu vedla seba a rukou jej jemne odhrnul neposlusny pramienok vlasov z cela. Kiežby takto mohli zostat vecne, ale to nanestastie nebolo možne. Aspon zatial nie...k Raitovi sa zacal vracat opat ten znamy chlad, ktory sa najprv mierne odrazil ne jeho tvari a zacal natahovat svoje ladove ruky aj k jeho srdcu. Aby zahnal novy prud myslienok povzbudeny kratkostou jednej nadhernej chvile a nekonecnostou prazdnej buducnosti sa naklonil k Shiroi a svojimi perami sa dotkol tych jej aby si ukradol ešte jeden bozk. Nakoniec sa od nej po dlhsom usili odtrhol,posadil sa na posteli pricom nohy prevesil cez jej okraj a zostal tak chvilu sediet otočeny k nej chrbtom. Keby to zalezalo iba na tom co chcel už by Shiroi nenechal samu, ale mal by ju stale blizko seba .
Lenže dokedy? v hlave sa mu ozval skodoradostny ton otcovho hlasu. Nechaj ju! Už mas co si chcel dostat! Je iba jednou z mnohych! Raitovi crty stvrdli na kamen ked zvuk hlasu neustaval. Nie! znela jeho vlastna odpoved otcovmu prizraku, ktory ho už odmalicka prenasledoval ako zly sen nestracajuci sa ani vo svetle bieleho dna. Ešte nema to co by chcel. Otočil hlavu k Shirou, pozrel na nu kutikom oka a upokojujuco, aj ked sam sa tak necitil, sa na nu usmial.* Ako sa citis?

/ no myslim že tato otazka je už asi zbytocna to už je zase tolko hodin??? ved zachvilu už budem na dochodku takymto stylom:lol!: musim ist papaa krasne snicky /

(( Aj tebe Idem pozerať seriál o duchoch, tak odpíšem stejnako zajtra ))

*Mlčky ležala vedľa Raita, ticho oddychujúc. Pozerala sa naňho, ako malé mača, ktoré stratilo svoj domov, s jemným úsmevom na tvári. Plachta vo farbách nevinnosti zmenila krivky záhybov, keď sa pohla, aby sa mohla posadiť, jednou rukou si ju stále držiac blízko tela. Jej tvár však neukazovala myšlienky víriace v jej hlave. Boli temné... Mala by byť šťastná. Každá iná žena by bola. Lenže ona nie. Cítila prázdnotu, do ktorej sa každou sekundou neúprosne dostávala. Čiernočierna tma ju pohlcovala, dostávala sa na tie isté schody, na ktorých bola predtým. Nevedela, kam viedli, nevidela ich koniec. Bola tam však zima, od úst jej stúpala para, ktorú ani nevidela. Videla len schody a pomaly sa dostávala stále nižšie. Pozrela sa hore, tam, kde začínala pomyslená veža. Prichádzalo od nej biele svetlo. Pohaslo. Ilúzia? Nechcela, aby to bol len prelud, ktorý sa vytratí s príchodom večera. Žiara slnka sa pomaly zmení na oblačnú oblohu noci, prikrývku, bezfarebný baldachýn, ktorý zľahka prikryje jej myseľ. Puk sa pomaly zavrie, pretože slnce zašlo za obzor. Okvetné lístky sa spoja dovedna, ukryjú poklad a pripravia sa na nikdy nekončiacu noc. Bála sa tmy. Bála sa, že v nej bude opäť tápať. Bez sprievodcu, bez ruky, ktorá by ju viedla, bez svetla, ktoré by jej ukázalo vrchol veže a vychádzajúci zlatistý kotúč. Nič však neukázala na povrchu. Keď sa zamatovo vlhké pery opäť dotkli tých jej, možno to bolo jeden z posledných dotykov. Nepýtala sa prečo, lebo odpoveď vedela. Raito sa posadil tvárou k stene, preto na chvíľu mohla nechať myšlienky voľne ukázať. Sklonila hlavu, črty stmavli. Ako sa cítiš? Začula a opäť sa usmiala, neúprimne, čo ju trápilo.* Skvelo... A čo ty? *Tušila, že myslí na to isté. Predpokladala aj to, že odpovie tak isto ako ona, aj keď mysľou je v podstate niekde inde.*

* Natiahol sa a prstami zovrel latku kosele, ktoru si prevesil na stolicku ešte predtym ako prisla Shiroi. Stiahol ju z nej a rychlym pohybom obliekol na seba. Potiahol konce límca aby sa mu kosela napla na sirokých pleciach, ale gombikov sa ani nedotkol. Znenazdania so otočil a lahkym pohybom si posadil Shiroi do lona tak, že ich oci mohli byt na jednej urovni. Ruky si pevne spojil za jej chrbtom aby jej znemožnil akykolvek pohyb a vaznym hlasom prehovoril.* Shiroi odid z Enesianu cochvila to tu bude ovela nebezpečnejsie nez doteraz. * na moment sa odmlcal* Slub mi, že to urobis, že odides niekam daleko kde...* zasekol sa a nedokoncil.*

/ dokeluu musim padat dal som si len kratku studijnu prestavku ach ta anglinaaa inak vecer bude tusim na Stv1 nejaky film o Herkulesovi možno to bude zaujimave papa zatial /

*Celý čas z neho nespúšťala oči. Bol čas opäť rozdeliť cesty, vrátiť sa do reality, tam, kde každý patrí. Tancovať s osudom jeho nekonečný valčík a potom možno niekedy v budúcnosti, keď aj osud aj ona sama budú unavený z pohybu, posadia sa a tanečný partner sa jej spýta, či je šťastná, či je jej už lepšie. Ona odpovie nie. Pretože už bude unavená. Zrazu sa k nej priblížil, stále z neho nespúšťala zrak a cítila, že to bude niečo naliehavé. Odísť z Enesianu. To by znamenalo, že bude ťažšie nájsť informácie o svojej matke, pretože jej v tom bude brániť Viktor. Nenechá sa len tak okašľať, hlavne keď si domyslí, že odišla s ním.* Ja... *Začala potichu, snažiac sa neuhnúť pohľadom preč, nedívať sa do očí, ktoré hovorili o vážnej veci.* ...odídem. Ale neviem kedy, potrebujem ešte splniť jeden sľub, ktorý je pre mňa dôležitý. Neviem kam, ale odídem... *Dokončila a sklonila hlavu, pretože tušila, že ho akosi sklamala.*

(( Anglina je fajn Na budúci rok v nej budem mať celé vyučovanie O Herkulovi? To si pozriem, milujem mytológiu Papa ^_^))

* V mysli sa mu ozyvali Shiroine slova. Musela splnit slub. To poznal aj on sam, a preto sa jej nechcel na to pytat blizsie. Keby chcela povedala by mu o tom viac no neurobila to. S prekvapenim si vsak musel uznat že ho to trochu podraždilo. Navonok sa to nijako neprejavilo, jeho tvar bola stale rovnako vazna ako vtedy ked zacal tento rozhovor. Chytil Shiroinu bradu medzi palec a ukazovat. Jemne ju nadvihol aby mu musela pozriet do oci.* Pokus sa o to co najrychlejsie...nebude to dlho trvat a vypukne vojna. Keby si zostala na Enesiane nemohol by som ta nijako kontaktovat...* stichol a pomyslel si kolko prace ho ešte caka. Teraz musel odist a zvolat na Telarione velitelov vsetkych bojovych lodi, zhromazdit vojsko a pripravit planetu na boj. To vsetko bude už beztak dost ťažke keby mal mysliet aj na to, že Shiroi...nedokoncil svoju myslienku.*

*Ucítila, ako ju ruka jemne donútila zdvihnúť zrak. Vedela, že ho to nanajvýš sklamalo, nechcela sa preto pozrieť do jeho očí, vidieť to tam, ako čierne na bielom.* Urobím, čo je v mojich silách. *Odvetila potichu, premýšľajúc nad tým, ako by asi vyzerala vojna na Enesiane. Výkriky, krv, pot, spálené obydlia, smrť, ktorá sa dá priam chytiť a vidieť na každom kroku. Siroty, ktorým sa už rodičia nikdy nevrátia domov. Obete ležiace po vyľudnených uličkách miest. Chaos zavládne potom, čo ozborojené jednotky vtrhnú na planétu. Následne atentát - zneškodnenie všetkých vyšších mocností, ako je Viktor. Ranení, všade množstvo ranených a mŕtvych, ktorým sa už nebude dať pomôcť. Nie, tu už nejde o malé hry veľkých ľudí, tu ide aj o nevinné obete, ktoré s tým vlastne nemajú nič spoločné. Spoločne s vojnou prichádzajú aj nákazy, infekcie, ktoré budú mať na svedomí veľké počty obetí. Sú to len zástupy pod vežami dvoch princov, čakajúcich na ich rozsudky. Kráľ padá, pešiaci sú už dávno mimo hry, jeden zo šľachty vykríkne šachmat a donúti toho druhého ku kapitulácii. Nechcela na to myslieť. Na to, že možno spoločne s nimi zomrie aj nádej pre tieto planéty, nádej, že vyplní svoj sľub, ktorý pred nedávnom dala sebe samej a pamiatke jej matky. Enesian bude o nedlho vo veľmi biednom stave, čoskoro... Čo ju prinútilo zamyslieť sa nad tým, či by nebolo bezpečnejšie odísť na Gyro, prípadne na Zem a možno...Možno aj tam, kde on. Mohla by pátrať z pohodlia, i keď pozerať sa na planétu, ktorú pomaly zožieral mor, hlad a vojna. Viktor umrie, padne do zajatia, skôr či neskôr. Prekážky padnú.* Je tu možnosť... Ak vojna začne tak skoro, budem sa musieť dištancovať. *Prehovorila opatrne, akoby stúpala na ploche celej z tenkého ľadu, ktorý sa mohol každú chvíľu preboriť a ona spadnúť do ľadovej vody.*

* Pozeral sa jej do oci a chvilu nic nehovoril. Iba tam sedel držiac ju v naruci a premyslal.* Verim, že sa rozhodnes spravne Shiroi.* odvetil nakoniec no vyraz jeho tvare nic neprezradzal.* Si silna, zvladnes vsetko co ti zivot postavi do cesty.* dlanou sa dotkol jej lica no hned ju zase stiahol akoby ho Shiroina pokožka popalila. Musel to urobit. Bude to znasat ovela lepsie ked ma bude nenavidiet. Pomyslel si trpko a crty tvare sa mu stiahli do prisnej masky. Ta maska sa vysmievala jemu, nie Shiroi. No to ona nemohla vediet. Nemohla vediet, že slovami, ktore teraz vyslovi ublizi sebe možno viac nez jej, ale jednoducho nebolo inej cesty. Nechcel ju tu nechat, zranitelnu, bez jej ladovej masky, ktora by ju ochranila za neho. Znechuti sa jej a to bude len dobre... Co to taras ty blazon? vynadal si v duchu za svoju zbabelost. Už nikdy to nebude dobre, po tom čo prežil pri milovani s nou to už nikdy nebude take ako predtym ked ju ešte nepoznal. Nie, nie, to nie. Nepodlahne tomu, čo by od neho chcelo jeho srdce. Ved nijake nemal nestane sa jednym z tych slepych blaznov, ktorymi pohrdal. Zrazu sa rozhodol. Chytil Shiroi okolo pasa a zosadil ju zo seba na postel. Postavil sa a zacal na seba rychlo hadzat svoje oblečenie. Až ked bol celkom hotovy pozrel na nu s rukou položenou na klucke dveri.* Som rad, že si nakoniec prisla. Padlo mi vhod to male rozpytalenie. * pohladom zabludil na plachty, ktore poskrucane a kadejako pokrkvane ležali na posteli. Tym jasne naznacil ako myslel svoju poznamku. Siahol si rukou do vrecka na plasti a vytiahol odtial cervenu zamatovu skatulku, v ktorej lezala strieborna retiazka a na nej maly farebny kamienok. Sperk si vsimol cestou do doku v jednom z mnohych zlatnictiev, okolo ktorych prechadzal a prave ten kamienok na privesku mu pripomenul farbu Shiroinych oci. Bola zvlastna, nadherna, nepopísatelna. Sam vtedy nevedel prečo ho kupil no teraz mu to pomaly vsetko zacalo davat zmysel. Nic sa nedialo len tak, nic nebola nahoda. Bol to až ironicky zvrat udalosti. Parkrat otocil skatulku v ruke a potom ju hodil na postel k Shiroinym noham. Otočil sa tvarou k dveram aby jej nemusel vidiet v ociach ten tien nenavisti, na ktory si pomaly zvykol u vsetkych, ktori ho poznali. U Shiroi to vsak nechcel.* Ber to ako odmenu za tvoje služby.Bola si naozaj dobra.* najradsej by zmlatil sam seba pri tych slovach. Pery mal stisnute do tenkej ciary a vyraz tvare tvrdy ako ocel. Dokonca aj v ociach sa mu odražal sivasty svit. Nepredpokladal, že po tychto slovach by tu Shiroi chcela zostat co i len o minutu dlhsie. Prudko trhol kluckou dveri a ocitol sa na chodbe. Zavrel ich za sebou a vykrocil na mostik kde ho už určite cakal kapitan Scrad. Trhane sa nadychol a mal pocit akoby mu malo kazdou chvilou roztrhnut pluca. Opat pocitil to o com si už myslel že davno v sebe zabil. Bol unaveny. Unaveny zo vsetkeho. Zalozil si ruky za chrbat a pevne ich zovrel v past. Okolo prave prechadzal jeden z lodnych technikov a ked zbadal jeho zachmurenu tvar radsej sa mu oblukom vyhol. Raito sa chladno uskrnul sam pre seba.* Vynikajuco.* ironicky vytisol pomedzi pery vysmievajuc sa sam sebe.*

/ Smrt Raitoviiiiiiiiiiiiiiiiii je to necitlivy hlupak ach jaj:lol!: dnes mam nejaku pesimisticku naladu dobru nockuuu Shiroi /

https://www.youtube.com/watch?v=4I5biByt3P4
Pesnička k RPG

*Zreničky sa jej rozšírili, dych zadržala na niekoľko sekúnd a bála sa vôbec opäť vpustiť čerstvý vzduch do svojich pľúč, pretože ho už nepovažovala za podstatný, nebol potrebný, lebo v tej chvíli sa časť jej vedomia zrútila ako domček z karát, do ktorého fúkli a on spadol, ticho, neslyšene na stôl. Nik nepočul, ako jemný papier dopadol na drevený stôl, pár kúskov sa dokonca ocitlo aj pod ním. Nik nepočul, že sa niečo v nej zlomilo. Som rad, že si nakoniec prisla. Padlo mi vhod to male rozpytalenie. Ozvalo sa v jej hlave, dlhé, hlučné echo, ktoré sa niekoľkokrát zopakovalo ako ozvena v nekonečnom komplexe zložitých jaskýň. Na svojej pokožke ucítila akúsi špinu, ktorá sa nedala umyť len nejakou vodou. Bola podvedená, cítila sa podvedená. Otravný parazit, ktorý sa zakusol do jej mysle, spomienka na tých pár chvíľ... Všetko, toho všetkého sa chcela zbaviť, pretože to bolo len zneužitie. Vysmieval sa jej, presne ako šašo z Tolstého románu, ktorý práve ukázal svoj najväčší trik a publikum si vďaka jeho zručnosti ani nevšimlo, že to bola len hra. Obyčajná hra, nič viac, nič menej. Trik síce potešil, ale keď sa malé deti po predstavení dozvedeli, že to, čo videli nebola vlastne pravda a že zázraky neexistujú, rozplakali sa. Hustá opona sa zavrela, šapitó na dnes ukončilo program. A nikdy sa nevráti. Smútok zmiesený s pocitou zneužitia, sklamanie, že práve jemu ukázala svoju pravú tvár, ktorú ešte neukázala svetu. Uvidel ju ten, kto ju naozaj nemal nikdy vidieť, bol prvým a posledným, pretože už nikdy sa takto nedá podviesť. Podvodník bláznov, zatiaľ čo ona bola bláznom samotným. Nechala sa zviesť na cestičky, ktoré ju rozptýlili, zobrali jej pozornosť. Červená jablko sa v papuli hada síce pekne leskne, lenže vo vnútri je skazené, červivé a nezdravé. Racionálne zmýšlajúci človek by ho nikdy nezjedol. Lenže ona áno. Zjedla ho celé a teraz trpí následkami, ktoré jej otrávené jablko privodilo. Zmýlila si hviezdy na hladine jazera s oceánom. Nikdy nemala podľahnúť, pateticky si myslieť, že niečo také ako cit k druhému človeku, kladný cit, láska, náklonnosť, vôbec existuje. Jediné, čo jestvovalo v tejto galaxii bola zášť, opvrhnutie, kyslastá chuť nenávisti, sladká chuť pomsty, ktorá zrela už veľmi, veľmi dlho. Pocit špinavosti neprechádzal, a ani dlho neprejde. Bez slova hľadela na Raita, ktorý k nej stál chrbtom, predtým než odišiel. Nebola schopná jedinej hlásky, vety, či vôbec spustenia plaču. Nebola, pretože šok úplne ochromil jej svaly a myseľ. Vedela len, že sa mierne zachvela, nič ostatné vlastne nevnímala. Mohla si však za to sama. Ak by ostala tam, kde má, na svojom mieste, kde patrí, nič by sa nestalo Ak by plnila svoj sľub, neskončila by takto. Ak by sa nedala oklamať, ak by... To jej však nepomôže. Pozrela sa na predmet, ktorý padol neďaleko jej tela. Striebro sa lesklo, zdalo sa, že až vytvára vlastnú žiaru a krásne sa ligoce. Malý kamienok na prívesku bol jadeitový kameň, veľmi podobný jej očiam. Bezducho hľadela na drahokam, kedˇsa dvere zabuchli a kroky po pár minútach utíchli v chodbách lode. Až vtedy precitla a všetok ten smútok a žiaľ, sklamanie, pocit poníženia, zrady, odvrhnutia sa zmenil na zlosť, krv v nej vzkypela, vytvárajúc v jej očiach desivý svit podobný tomu, ktorý sa dal vidieť v očiach jej otca. Ona nie je žiadna pipka na predaj, nech si ani nemyslí, že si tú úbohú cetku vôbec zoberie. Ľutovala, ľutovala toho, čo spravila, no ľútosť sa zmiešala so žlčou zášti, ktorá ju donútila vstať a obliecť sa, rýchlo, aby odtiaľ bola čo najskôr preč. Všetci boli takí istí, kedysi dávno mala pravdu, i keď dnes chcela svoju mienku pozmeniť. Do jedného bažili po pôžitku, po niekoho loži, po všetkom, čo sa leskne, presne ako straky, zlodeji duší, pocitov a masiek. Šamani, ktorí uvrhnú kúzlo na nič netušiace obete, potom ich dajú ako obetu svojím bohom. Modlivky. Nájdete v nich len prázdnotu a zvieraciu intuíciu, ktorá slúži ako pohonná hmota. Nemienila sa mstiť, nemienila mu zabodnúť dýku do chrbta, dokonca i po tom, čo jej vlastne spravil. Mýlil sa v nej, hlboko sa v nej mýlil. To vykonajú iní. Prichádza vojna, mračná bitiek v podobe flotíl lodí nad Enesianom sa pomaly začnú zbiehať, Viktor to nenechá len tak. To už však nebola jej hra, bolo to mimo nej. Neslúžila ani jednému, už nie. Nenechá sa ovládať ako bábka, pokiaľ to nebude prospievať ako jej samej. Naposledy bola v rukách bábkara pred pár minútami. Hral predstavenie s jej srdcom, telom i dušou. Nie, tenké nitky sa pretrhli, drevená hračka spadla na javisko, vstala a rozhodla sa žiť ďalej. Vyplynulo z toho ponaučenie, ktoré v nej zostane navždy. Nikdy nenechať nikoho cudzieho preniknúť pod jej masku, tam, kde je najcitlivejšia, tam, kde jej obnaženú dušu nechráni nič, len tenká blanka, ktorá sa dá ľahko prepichnúť ostrou jedovatou dýkou. Kyouya, Viktor či Raito, de Cruer či Kami, všetci do jedného boli takí istí. Bájka sa skončila, odzvonil zvonec, zvieracie postavy, na ktorých boli personifikáciu prenesené ľudské vlastnosti odchádzajú. Nemala ani toľko síl, aby sa rozplakala, či už zo smútku, alebo z hnevu. Shiroi Kami sa vrátila, tentoraz už o niečo silnejšia, než predtým. Ľudia by sa mali poučiť z vlastných chýb, aspoň z jednej. Práve Raito bol jej chybou a jedinou chybou, z ktorej sa chcela poučiť. Upravila si golier. Dlhá katana spočinula opäť po jej boku. Zbrane zašuchotali, keď opäť našli svoje miesto v púzdrach na stehnách. Dlhá ihlica, ktorú ešte stihla zobrať predtým, než odišla od Viktora zadržala vodopád jej v konti. Uhladila si hladkú textúru šiat. Už sa nenechám, už nie... Hovorila si v duchu, keď robila posledné úpravy. Maska, úplne renovovaná, tentoraz pevne nasadená na alabastrovú tvár bola nedobytná. Otočila sa na päte, aby odišla. Chcela zamieriť na Gyro, no ešte predtým si niečo zistiť. V tom však uvidela opäť prívesok, ktorý tu nechal. Pár krátkych chvíľ sa naň dívala. Premýšľala. Čo s tým? Nechať to tu tak? Nie. Nech si myslí, že si to zobrala za jeho služby, namýšľa si, že bola taká istá, ako každá iná žena. Nech si žije v omyle až do konca svojej prašivej smrti. Ona si to však berie ako pripomienku na to, na čo nikdy nemá zabudnúť - nikdy nikomu never.*

(( Frasa, ani neviem, kedy som prišla na toľko popisov v krátkom čase Raito ma núti podávať výkony ))

/ hej Raita treba zabit alebo aspon kopnut medzi nohy /