Vonkajšok - Záhrada s fontánou

/hlavne že ja viem /

*Uškrnula sa nad jeho pohľadom, z ktorého dokázala vyčítať jeho záujem, aj keď ju to úprimne potešilo. No aj tak sa v nej jej sarkatická povaha nezaprie.* V to dúfam. *Povie a opäť od neho odvráti zrak späť na okolité kvety. Ako sa už princovi zmienila, miluje ticho, preto dlhšiu chvíľu nič nehovorila a započúvala sa do rozhovoru vetra a rastlín. No počula tu aj niečo navyše.* Počujem šum vody. *Povie zrazu zahľadená do zeme pred seba a započúvana do vzdialeného spevu vodných kvapiek.* Je tu fontána?

((eeeehm...do debaty o prstoch sa radsej zapajat nejdem ^_^...zle by to dopadlo xDD...A Raito, neboj sa zlatko, ked bude Thom az moc dotieravy, dam ti vediet ))

*prikývol a voľnou rukou ukázal na ľavo od nich*áno, tamto je*usmial sa jemne nu tam potiahol*máte dobrý sluch*pochválil ju. v záhrade sa ozýval šum vetríka a štebotanie malých vtáčikov a na to aby sa dal zachytiť zvuk kvapiek bolo treba naozaj nastražiť uši*

(( Yuki ťa bude do smrti nenávidieť za další prst! ))

*Pozrela smerom, kde ukázal rukou a keď zaostrila zrak, cez listy stromov a krov zbadala nejasné striebrisé svetlo, ktoré osvetľovalo fontánu. Usmiala sa. Miluje fontány a šum tečúcej vody. Zvlášť, ak sú v záhradach. Je to až príliš romantické, ale vždy to účinne zaberie a príjemne pohľadí na duši.* Vďaka. Mám ho skôr dobre vycvičený, vždy som bola totižto veľmi ostražitá. *Na krátku chvíľu sa naňho pozrie, no potom sa zahľadí na striebristé svetlo fontány, ktoré kým sa k nej pomaly približovali bolo čoraz jasnejšie.*

Príjemne romantické*usmial sa a kráčal s ňou až zastali pri fontáne*to slovné spojenie sa mi páči*povedal a namočil ruku do fontány. v hlave mu skrsla myšlienka, no zároveň s ňou aj pochyby, či je to dobrý nápad, no potom ju s mokrou rukou trochu ofrkal a s úškrnom dodal* no ked máte tak rada vodu *zaškeril sa* nebudem vám ju odopeirať

*Dojdu až k fontáne. Yuki ostane stáť a začne si fontánu obzerať. Nevenujúc princovím hrátkam s vodou obzvlášť väčšiu pozornosť. No keď ju zrazu ofŕkal, prekvapene otvorila ústa a zdvihla obočie neschopná čo i len na slovko. Nerozzúrilo ju to, len prekvapilo. Začala sa smiať.* Tak za toto zaplatíte! *Povie so smiechom. Pristúpila k princovi s plánom mu to vrátiť, no ako sa pomaly skláňala k fontáne, aby si do rúk nabrala vodu, napadlo ju čosi lepšie. Nebrala do úvahy, že je to princ a že by ho to mohlo uraziť. Od ich bozku ho prestala brať ako princa, ale ako rovnocenného a Túto jej pomstu mu chcela vrátiť aj s úrokom, preto prešla pred neho a prudko ho sotila do veľkej fontány.*

*s rukou namočenou vo vede zrazu zacítil, ako ho Yuki silno potisla. neudržal rovnováhu a padol do studenej vody, celý kolký bol. ked vynoril hlavu spod vody, utrel si kvapky z tváre a šokovane na nu pozrel. čakal že ho ofrka, prihajhoršom nejako poleje, ale nie že skončí celý vo fontáne.*no ale toto*precedil pomedzi zuby a vypľul vodu. začal sa rehotať, netrápiac sa tým, ako to bude vyzerať ked vylezie. natiahol k nej ruku a silno ju potiahol až k sebe do fontány*nemôtete zaostávať...

*Keď sa princ vynoril spod vody, začala sa smiať ešte viac. Odľahlo jej, že ho to neurazilo. Sama nevie, odkiaľ nabrala tem plán sotiť ho do vody a ani neuvažovala nad následkami, jednoducho ho bez premýšľania sotila. Ako sa smiala a spokojná sama zo sebou sa dívala na jeho reakciu, zrazu ju ale princ potiahol za ruku a ona s tichým krikom spadla za ním. Šaty sa jej napili vodou a otažili, no to ju netrápilo a rýchlo sa postavila do plytkej vody, ktorá jej siahala niečo vyše kolien. Netrápilo ju, že je celá mokrá a že sa jej môže rozmazať make-up. Aspoň sa ukáže, či je naozaj vodeodolný. Neprestala sa smiať. Áno, smiala sa. Po šietich rokoch sa smiala nahlas a úprimne od srdca. Ani by nepomyslela, že ešte pred piatími minútami mala v očiach slzy. Odsunula si z tváre mokré vlasy a pozrela na princa.* Dúfam, že ste v tom saku nemali nič, čomu by mohla voda uškodiť. *Povie cez smiech a ukáže sa sako, ktoré teraz spolu s kvetom, ktoré sa jej pri páde uvolnilo s Yukiných vlasov plávali voľne po hladine od nich vďaka vlnám, ktoré tvorili.* Kebyže nás niekto zbadá, pravdepodobne nás zavrú do nejakej psychiatrickej liečebne. *Zaškerí sa a znova sa zahľadí na princa. V mokrom oblečení, ktoré sa mu lepilo na telo vyzeral omnoho príťažlivejšie.* Mokrý vyzeráte omnoho lepšie... *Vysloví svoje myšlienky nahlas.*

*Ked pri nom pristála vo vode, s obavami čakal na reakciu. ked sa mladá žena rozosmiala, jeho pery sa tiež skrivlili do úsmevu a rozosmials a* nič bez čoho by som sa nezaobišiel*povedal a pozrel na plávajúci kvet. potom pozrel na jej premočené šaty a nad jej poznámkou sa musel pouškrnúť.* povedal by som že aj vám voda prospela*poznamel, ked pozrel ako sa jej šaty prilepili na telo* a inak ak ste sa chcela kúpať, stačilo povedať, majú tu aj bazén*zaškeril sa a frkol na nu trochu vody.*

*Po jeho poznámke o vode si automaticky prešla rukami po látke šiat, aby si ich narovnala.* To by bol ale problém. Nemám tu totižto plavky. *Zaškerí sa.* No kebyže viem, že skončím vo vode, určite by som si ich vzala. Navyše... *Zdvihne dlaň pod padajúci vodopád z prvej misy fontány a nechá si naň liať vodu.* ...fontána sa mi pozdáva viacej. *Dodá. Potom ho prudkým pohybom ruky ofŕkala vodou, ktorá jej padala na dlaň, aby mu to vrátila*

no a? načo by vám boli plavky*zaškerí sa. narovnať látku na morkom tele...to nebolo práve možné. * ale bazén je vačší*uškrnul sa a utrel si oči od vody, ktorú mu donich nafrkala* ked budete provokovať tak vás tam hodím*povyhrážal sa*

((Ja umrem! On sa normalne vyhráža! xDDD...ehm...*vykrik do tmy*))

Hádam si len nemyslíte, že by som sa pred vami kúpala nahá. *Zdvihne obočie a ruky založí vbok a ústa sa jej zúžia do úsmevu* Ale fontána je romantickejšia. *Prenesie hádavým tónom.* Takže ja provokujem? Neviem, kto si tu začal ako prvý. *Zaškerí sa a provokatívne ho znovu ofŕka. Poobzera sa, či náhodou niekto nie je na blízku. Nebola by zrovna dva krát nadšena, kebyže ich niekto takto zbadá.*

/ on ťa do toho bazena fakt hodi Yuki ver že to urobi /

/do riti, ja pridem na net až o daku hodinu, musim isť chystať dačo na zajtra...ach jaja.../

nemusíte plávať predomnou, stačí somnou*zašekeril sa pobavene a začal sa máčať vo vode.*ale je dosť divné kúpať sa vo fontáne nemyslíte?*spýta sa veselo a vyhodí rukami vodu nad ich hlavy.*

(( No a? Vsak nech skusi, doplati na to xD...za to, ze ma ofrkal skoncil vo fontane xDD (sice, ja som skoncila tiez, ale to nie je podstatne) xDDD))

Myslím, že toho sa až tak skoro nedočkáte. *Zaškerí sa. Nemala rada, keď ju niekto bral za slovíčka. Zotre si z tváre vodu, ktorú vyhodil nad ich hlavy. *Ja som rozhodne nemala v pláne kúpať sa. *Povie s úsmevom. Prejde pod veľku misu fontány a chrbtom sa oprie o jej stĺp. Zahľadí sa pred seba na vodopád, ktorý padal z misy.*

Aká ste si istá*zaškeril sa na ňu. ani on sám neveril a vlastne mu o to ani nešlo, že by sa kúpali nahý v bazéne. bavilo ho však doberať si ju, veď bolo treba zabaviť sa, hlavne na plese. ked už boli premočený vo fontáne, tak čo by sa nezabavlili.*nikdy nehovorte nikdy*uškrnul sa ešte viac a posunul sa bližšie k nej, aby sa mohol tiež oprieť o stlp.*a život nie je len o plánovaných situáciach *dodal ešte na záver. keby išiel život podľa nejakých plánov, pravdepodobne by bol ženatý za sestru muža, ktorý mu dal odťať prst...a nesedel by mokrý v smokingu s pekno ženou vedľa seba vo fontáne...*

Som si viac než istá! *Povie a sebaisto nadvihne hlavu. Aj keby ju do toho bazéna naozaj dostal, určite by sa v ňom nekúpala nahá.* Slovíčko ,nikdy´ som vôbec nespomenula. *Zoberie ho za slovíčko zas ona. Stále sa dívala na padajúci vodný závoj pred nimi. Jej telo si už zvyklo na chlad a studená voda jej prestala prekážať. Malý pramienok vlasov sa jej zosunul do tváre, no jej to nevadilo a nezaoberala sa ním.* Už ste niekedy stáli vo fontáne, alebo to je dnes prvý krát? *Spýta sa s úsmevom, no svoj pohľad k nemu neodvrátila. Keď na ples prichádzala, ani jej na um nezišlo, že sa bude skvelo zabávať a už vonkoncom nepomyslela na to, že sa bude šalieť s princom vo fontáne. Pripadala si ako malé hlúpe dievčatko, ktoré sa raduje z toho, že na ňu padá voda. Aj Yuki sa radovala. Bola šťastná, že môže stáť vo fontáne a radovať sa z vody, bez toho, aby sa na ňu niekto divne pozeral. Snáď ako každé dieťa, aj ona keď bola malá, túžila šantiť vo fontáne a robiť iné nevinné detské výtržnosti, no tieto radosti jej boli celé detstvo odopierané a tak mala pocit, že sa jej začínajú tieto veci sprístupňovať až teraz. A to si myslela, že už to nebude možné a na všetky tieto drobné sny a túžby zabudla. Teraz sa jej jeden zabudnutý sen práve splnil. Navyše je pri nej sympatický muž s ktorým jej je príjemne. Smeje sa a to hlavné- je šťastná. Možno si ani ona sama neuvedomuje tú sladkú chuť šťastia, no s radosťou sa do nej vpíja a necháva sa ňou unášať. Neodpustila si, aby sa na princa kútikom oka nepozrela, no hneď svoj pohľad obrátila späť k padajúcej vode.* Keď sme vošli do záhrady a pred tým než sme... *Zasekla sa, nechcela spomenúť ich bozk. Prišlo jej to...divné, inak to pomenovať nevedela.* ...skôr, než ste mi povedali, aby som neprestala veriť svojím snom, spomenuli ste, že aj vám sa splnil jeden, už zabudnutý sen. Čo to bolo za sen? *Spýta sa s počuteľným záujmom v hlase.* Ak sa teda smiem spýtať. *Dodá pre slušnosť.*

Ak ste si istá že sa nebudete kúpať v bazéne tak to istým spôsobom znamená nikdy...nemyslíte?*spýtal sa a ruku natiahol k jej tvári. mokrý prameň vlasov jej zastrčil za ucho, aby jej nezakrýval jej peknú tvár.*toto je moja premiéra vo fontáne...ale rozmýšľam že som to mohol vyskúšať už skôr*uškrnul sa a prešiel si rukou do vlasov a nad jej poslednou otázkou sa musel ešte viac pousmaiť.*môžete sa spýtať, nieje to nič tajné *zasmial sa a pozrel na ňu*ako som povedal predtým než...*na chvíľu stíchol, no potom pokračoval*pred tým ako som vás pobozkal...*dokončil myšlienku a spustil*neviem či viete, no ako malý som musel odísť z domu aby som ochránil Melian...prežil som celý život na úteku, spával som pod mostami, v sene...kradol som jedlo...žil som ako tulák...*začal rozprávať. možno práve preto ho takéto plesy netrápili a netrápil ho ani fakt, že sedí premočený vo fontáne. nedbal na klebety a to čo hovorí etiketa...*kým som sa tak túlal a cestoval, jediným mojim cieľom bolo vrátiť sa spať, nájsť sestru a nemusieť sa báť, že kvôli tomu zomrie...*povedal a spomenul si na Mel, ktorú niekde nechal samú. veľmi na to nedbal, určite si teraz niekde veselo tancovala...*no a teraz, som tu, nemusím sa báť povedať kto som a moja sestra bude niekde na parkete živá a zdravá...teraz si už musím stanoviť nový cieľ*usmial sa.*

*Otočí sa na princa.* Nepovedala som, že sa nikdy nebudem kúpať v bazéne. Len to, že sa v ňom nebudem kúpať teraz a rozhodne si dlho počkáte aj na to, že sa v ňom budem kúpať nahá. *Zaškerí sa a keď jej zasunie prameň vlasov, usmeje sa naňho. *V tom prípade som poctená, že môžem vašu premiéru s vami zažiť. Treba si ju užiť, možno už vo fontáne sedieť nikdy nebudete. *Dodá stále s úškrnom. Prekvapilo ju, keď princ spomenul ich bozk. Myslela si, že pre ňeho nič neznamenal a snažila si to nahovoriť aj sebe. Vypočula si ho, no nevedela si ho predstaviť ako úboheho tuláka. No bolo to od neho veľkorisé, že pre svoju sestru obetoval všetok ten luxus, ktorý je všade okolo princezien a princov.* Nie, nevedela som o tom, no bolo to od vás veľkorisé. Obetovali ste vlastné detstvo pre šťastie svojej sestry. *Snažila sa vžiť do jeho situácie. Nevedela, aké to je žiť odsúdena spoločnosťou, vyhnaná situáciou do biedy. Bolo jej ho ľúto, no zároveň s ním bola šťastná, že už sa nemusí skrývať. Nepozná princeznu Melian osobne, no rozhodne majú výborný súrodenecký vzťah. Nepoznala, aký to je pocit naplnenia veľkého sna, no princ musí byť naozaj šťastný. Usmiala sa a zahľadela sa princovi do tváre.* Aký cieľ si stanovíte teraz?

*uškrnul sa a pobavene reagoval ne jej prvé vety*rád si na to počkám kým nezmeníte názor*povedal a pokračoval*aké by som mal detstvo keby kvôli mne zomrela moja vlastná sestra? mal by som výčitky do konca svojho života*povedal zamyslene*no a ciele? ešte neviem, no rád by som už ustálil svoj život na jednom mieste, bez stáleho cestovania a útekov...niekde mimo paláca blízko lesa alebo lúky, aby mi to pripomínalo môj voľný život*odpovedal jej zamyslene*

*Pobavene skriví ústa do úškrnu.*Vy sa asi nenecháte len tak ľahko odbiť, všakže? *Páči sa jej na ňom, že sa len tak ľahko nevzdá.* Život s výčitkami je veľmi ťažký a hlavne v detstve. *Povie a v myšlienkách sa znova zahľadí na padajúci vodopád. Veľmi dobre vedela, aké to je vyčítať si niečiu smrť. Dlhý čas si totižto vyčítala smrť vlastných rodičov. Úškrn jej nahradil zamyslený úsmev.* Osamotený domček na veľkej lúke blízko lesa... *Zamyslí sa v príjemných predstavách. Presne o tom snívala aj ona.* Musí to byť nádhera. Tiež o tom snívam.

*Keď mu prezradila že aj ona túži po obyčajnom domčeku na kraji lesa, kde by všade navôkol bola len príroda a nijaký zhon, bulvár a stresy, podvedome sa usmeje*tak vidíte že máte nejaký sen...a keď máte sen, už máte cieľ za ktorý môžete bojovať*povedal milo.*nie nenechám sa ľahko odradiť, ako som povedal, za niektoré veci treba bojovať a treba mať aj trpezlivosť.*ušknul sa*

*Úsmev sa jej ešte zväčšil. Ani si neuvedomila, že povedala slovo ,snívam´. Muž vedľa nej naozaj zobúdza ničo, čo v nej už niekoľko rokov ostalo zabudnuté. No jej úsmev sa rýchlo zmierni.* Možno to je môj sen, ale nikdy sa nesplní... *Povie. Ona je zo Zeme a taký luxus ako úplna sloboda si nemôže dovoliť každý väzeň. V podstate skoro žiaden. Ruku natiahne pred seba a nechá si na ňu padať jemný vodpád kvapiek.*