Vonkajšok - Záhrada s fontánou

*sledoval jej úsmev a taktiež sa na ňu usmial. keď však povedala, že jej sen sa nesplní, úsmev sa vytratil a on musel nesúhlasne protestovať.*prečo si to vravíte. povedzte mi dôvod, dôvod ktorý by sa nedal riešiť, prečo by sa to nemalo splniť. ten sen nieje až taký zložitý, dokonca ani pre mňa, čo by som mal žiť voľakde v paláci so ženou ktorú by ma nanútil senát. ked som sa vzoprel ja, prečo by ste nemohli vy?*spýtal sa jej sledoval ako sa hrala s vodopádom kvapiek fontány*

*Váhala. Bála sa mu povedať pravdu. Je to princ a ona väzeň. Namrzelo by ju, keby ho to nemilo prekvapilo a nebodaj by vstal a odišiel. Ruku opäť stiahla s dlaňou zdvihnutou pred jej tvárou. Kvapky jej stekali po zápestí a vpíjali sa do kvetinovho náramku, ktorý jej dal Raito. Tie, ktoré sa dostali aj zaň jej stekali po predlaktí a príjemne ju šteklili. Zadívala sa na náramok, ktorý jej v tejto chvíli ešte viac pripomenul jej pozíciu. Aj keď Raita brala skôr ako svojho priateľa, než ako svojho pána, stále bola jeho otrokyňou. Ruku zložila a opäť sa zadívala na vodopád. Zhboka sa nadýchla.* Maly by ste o mne vedieť... *Začala, no znova zaváhala.* Maly by ste vedieť, že som človek. *Dopovie myšlienku. No znovu sa nadýchne, aby mohla pokračovať.* Som väzeň. Pracujem pre Raita Yagamiho. Preto ho poznám, ako som vám hovorila ešte v sále. To spolu s ním a s jeho chovankyňou som sem prišla. *Hlas sa jej stíši.* Preto sa mi tento sen nemôže splniť. *Neotočila sa naňho, ako to mala normálne vo zvyku, keď niekomu povedala niečo prekvapujúce, aby mohla vidieť ich výraz tváre. No teraz sa naopak otočila od neho, aby ten výraz vidieť nemusela. Bála sa jeho reakcie.*

*Raito Yagami, muž ktorého nikdy nevidel, ani o ňom nič nepočul. to bola možno z jenda z nevýhod, že žil tak dlho mimo diania.ked mu povedala že je človek, zostal trochu prekvapený, no nijako mu to neskazilo mienku o žene, s ktoru sa "kúpal" vo fontáne*na tom že ste človek nevidím nič zlé. pár rokov som strávil na zemi a viem, že ľudia sú nám mimozenšťanom podobný.*povedal zamyslene a spomenul si ako plakala ešte prednedávnom*je k vám ten chlap hrubý?*spýtal sa zamračene, uvedomujúc si, že ak je jeho otrokyňa, mohol ju nútiť ku hocičomu*otroci sa dajú vykúpiť*povedal jej zrazu*je ten chlap nejaký sviniar a bráni ti v niečom?*spýtal sa znovu*

*Prekvapila ho jeho reakcia a keď sa začal vypytovať na Raita, prudko sa k nemu otočila.* Nie, nie je ku mne hrubý ani nič také. Práve naopak. Je ku mne veľmi láskavý. Je to síce môj pán, ale rozumieme si ako priatelia. Aspoň ja ho tak beriem. *Začne mu v rozpakoch rýchlo vysvetlovať, to čo princ zle pochopil. Začala sa cítiť trápne, kvôli tomu, že to asi prehnala a cítila, ako jej líca pokryl rumenec. Ani si nevšimla, že jej v poslednej otázke začal tykať.* No nech ho už beriem akokoľvek, stále som jeho majetkom. nemôžem prichádzať a odchádzať kedy sa mi zachce a kde sa mi zachce.

Ak ste priatelia, tak je jedno či si prakticky jeho otrok.*povedal zamyslene*je princ, môže ti dať slobodu a môžeš pre neho pracovať aj tak, no ako slobodná žena, nie otrokyna.*rozmýšľal nahlas*občas sa to stáva, ak niekto dobre slúži, alebo ako si spomenula, ak sa stanú priatelia.*teraz ked mu povedala že sú priatelia, napadli ho aj iné myšlienky, na vonok ich nedal najavo. nebol si istý čo by sprvil, keby ju jej pán trýzni. zrazu si uvedomil že prešiel do tykania*prepáč, nevadí ti že som ti začal tykať?*spýtal sa trochu prekvapene, že si to predtým neuvedomil*

Neviem...Nikdy som sa s ním o tom nerozprávala a ani som na to nemyslela. *Zamyslí sa.* Vždy som bola tam, kde chcel, aby som bola. Som jeho asistentka, očakáva sa odomňa, že mu budem vždy poruke, ak teda zrovna nie som niekde, kde ma sám poslal. Neviem ako by reagoval, keby som sa ho niečo také spýtala. Raito je človek, u ktorého nemôžete nikdy nič predvídať. *Vysvetlí mu a nad jeho otázkou sa pobavene zasmeje. Pripadal jej nadmieru rozkošný.* Samozrejme, že mi to nevadí. *Povie so širokým úsmevom.* Ja som ten posledný človek, ktorému by malo vadiť, že mu tykáte. *Dodá ešte. Potom vstane, prejde pod vodopád a otočí sa k princovi.* Avšak prečo sa zaoberať takými maličkostami? Sme tu aby sme sa zabavili, nie? *Prenesie veselo a vychutnávala si pocit, ako jej studená voda dopadá na hlavu a ramená a steká dolu po celom tele. Keď už je mokrá, prečo sa vo fontáne nezabaviť? Všimne si princovo sako, ktoré pomaly preplávalo po celej fontáne a dostalo sa naspäť k ním. Pribehne k nemu, vezme ho, povystiera a podá princovi.* Ďakujem, už ho asi nebudem potrebovať. Prepáčte mi. Nie je zrovna v takom stave, v akom ste mi ho požičiali, ale to už hádam nie je nič. čo máme obaja na sebe.* Povie s úškrnom.*

Mala by si sa ho na to niekedy spýtať, nech vieš čo máš čakať, keď to budeš chcieť urobiť*navhrol jej a nechápavo na ňu pozrel,keď sa pobavene zasmiala nad jeho otázkou. možno to bola naozaj len maličkosť, no zdalo sa mu slušné spýtať sa jej či jej to nevadí. ked sa veselo postavila pod prúd vody, trochu šokovane na nu pozeral*bude ti zima*povedal, no nakoniec sa musel usmiať, keď sa pred neho postavila s jeho sakom. vstal a zobral si ho od nej, vyškerený ako slniečko na hnoji*ccc...to si budeš musieť niečím vyžehliť*uškrnul sa a prehodil sako cez okraj fontány*a keď už sme sa dostali k tomu vykaniu a tykaniu, mohla by si aj ty mne tykať*dodal ešte stojac oproti nej*

*Na jeho radu neodpovedala, nechcela sa už o tom baviť, no vzala si ju k srdcu. Chcela sa zabaviť a nie preberať jej prácu. Nad jeho poznámkou o zime sa len pousmiala. Keď si zbral svoje sako a podpichol ju jednoduchou vetou, jej úškrn sa ešte zväčšil. Ak sa chce princ hrať, nebude mu to odopierať a pristúpi na jeho hru. Podíde k nemu bližšie, hlavu trochu nakloní do strany a s úškrnom stále na perách sa mu provokatívne zahľadí do očí.* A ako si to mám teda u vás vyžehliť? *Spýta sa a zahrýzne si do spodnej pery.* Nemyslím, že by som mala dostatok peňazí, aby som si mohla dovoliť vám vaše drahé sako zaplatiť, ale predpokladám, že u vás čo sa financii týka nie je núdze. No ak premýšľate nad niečim iným, nemali by ste zabúdať na to, že aj keď ste princ, nie ste môj pán a tak ma nemôžete nútiť k veciam, čo sama nechcem. *Dodá ešte.* A navyše... *Znova začne.* ...do tej fontány ste ma stiahli vy, takže to sako je premočene vašou vinou. *Pristúpi na jeho hru, no nenechá sa len tak ľahko odbiť a podpichne aj ona jeho.* Čo sa týka tykania, ste princ a bolo by z mojej strany slušnosť, kebyže zostanem pri vykaní, nemyslíte? *Prenesie formálne.*

((Ano, nemozem spat a bracho flamuje, preto pisem tak neskoro v noci
btw...Yamitko (kks, ta zdrobnenina je bozska! ), sleduj a uc sa od profesionalov (aj ked podla mna to vies hrat, ved si bol na Fine, ale trocha skromnosti nezaskodi, ze? xD ))

(Jasne "Nami", trosku skromnosti nikdy nie je na skodu ) *pomaly kráča dopredu, smerom k tej pekne vysvietenej fontáne*Tu by to mohlo byť*povie, a pozre sa do scenáru nového filmu*Tá fontána sa tam celkom hodí*skonštatuje, a sadne si na lavičku poblíž*

((Jezus Yami!!! Kazis nam sukromie! xDDDD))

*hlavne nenapadne sa rozhliadne okolo, či nezbadá nejaké postavy *

*musel uznať, že sa vedela dostatočne vyškrabať zo situácie. mala vlastne pravdu, stiahol ju tam on, teda za sako mohol, no ona ho tam sotila prvá a teda mu zamorila zvyšok*no to je síce pravda moja drahá*zaškerí sa*no prvá ste ma sem sotila ty, a premočila aj zvyšok oblečenia*dodal s ešte vačším úškrnom než predtým*no a neviem čo si o mne myslíš,no ja niesom nijaký násilník, nedovoli by som si ťa k niečomu nútiť*povedal a trochu mu zmrzol úsmev na tvári*a ja budem rád ak mi budeš tykať, ako si povedala ja niesom tvoj pán a ani nechcem *povedal zamyslene*

(( To, že bol na Finálii neznamená, že musí slohovoať Ale že je oboznámený s pravidlami Podstatné je, že tu nemáš XY pravidiel, ktoré musíš dodržiavať: 1. Za zátvorky a OT sa nezabíja (ale uvedomte si, že ja mám potom čo pratať ) 2. Je tu pomerne málo ľudí, ktorí majú medzi sebou dobrý vzťah (Nie, ako keď prídeš do siene, niekto ti vysrdiečkuje sieň, potom ho niekto kickne, či prípady, kde hraje veľkú rolu zámená "ten, tá, to, tí, tie" a skrytý odpor k určitým ľuďom) 3. Admin berie ohľad na potreby uživateľov a nevládne absolutistická monarchia 4. Tu snáď nebola ešte ani JEDINÁ hádka Eeerm, Yami? Nenápadne ťa odsťahujem od fontány, len sa tu musím dotrepať so Shir ))

(Nech sa paci )

*Moja drahá...zopakuje si v duchu a uškrnie sa nad tým, ako ju nazval.* No to máte pravdu, ale vy ste ma k tomu vyprovokovali. *Nenechá sa odradiť. Je fakt, že na násilníka nevyzerá a v podstate si to o ňom ani nemyslí, len ho chcela podpichnúť.* Dobre teda, keď to tak veľmi chcete... *Povie stále s úškrnom. No stále ostane pred ním stáť v rovnakom postoji.* Tak teda ako si to mám u teba vyžehliť? *Spýta sa, no v tom začuje kroky. Otočí sa za zvukom a zbadá vysokého muža zahľadeného do papierov v rukách. Očividne si ich nevšimol. *Pššt...poď!* V rýchlosti vezme princovi ruku a pomaly, aby nespôsobila veľa hluku ho začne ťahať na druhú stranu fontány, aby si ich muž nemohol všimnúť*

((inu, ja nemyslela, ze musi slohovat, ja som to myslela tak, ze Yami sa ma pytal, ze ako zacat, tak som mu chcela naznacit, ze moze zacat ako len chce a zacal dobre, len na nespravnom mieste lol ...no ))

*poteší sa ked ho poslúchne a začne mu tykať*vidíš že to ide*zasmeje sa, no ked ho potiahne za ruku, rýchlo prelezie na druhú stranu za ňou a potichu zašepká*no čím by si si to mohla vyžehliť*zaškerí sa*neviem, na myslenie si tu predsa ty, ja mám stále vypnuté na OFF-ku*povie s úsmevom a oprie sa o stlp*niečo jednoduché a pritom lákvaé poteší*uškrnie sa a sleduje ju*

*Nenáhleným krokom kráčala smerom k fontáne, odkiaľ len pred nedávnom odišla vo veľmi dobrej, priam bláhovej, akoby sa napila z kalicha s nadpozemským nápojom bohov so zmesou pochybností, či úbohý smrteľník môže piť nektár taký neuveriteľne lahodný a sladký, že nadobúda pocit, že je až nehoden tohto daru. Delírium však prerušila udalosť, ktorá ju istou časťou znepokojila, ale nie natoľko, aby sa museli v základoch otriasať jej nádeje či vyhliadky do budúcnosti. Ešte na malú chvíľu, dokým neodíde z tejto snobskej akcie, si mohla ponechať blankytné krídla neurčitého šťastia, aj napriek tomu, čo sa pred chvíľou udialo. Musel sa o to postarať, či chcel, alebo nechcel a ona to chápala. Plne, akoby to bola samozrejmosť. Dokonca aj Tessu chápala. V tejto chvíli určite potrebuje byť sama, sťa odvrhnuté zviera, ktoré si v kútiku, na mieste, ktoré považuje za najbezpečnejšie, oblizuje ešte krvácajúce rany. Dlho tomu tak bude, dokým ranu nenahradí chrasta a potom hlboká brázda v duši - jazva, ktorá už nikdy nezmizne. Úsmev jej nad týmito myšlienkami zmizol z tváre, ale akýsi duševný pokoj ju neopúšťal. Ani nevedela, prečo je si takáto istá, že si to nakoniec nerozmyslí. Kroky boli na kamennej dlažbe počuť. Monotónne klopkanie ju sprevádzalo spoločne s kvetinovými krami a stromami, ktorými bol obohnaný chodník vedúci k nočnej piesni fontány. Skôr, než sa však späť na toto miesto, videla rozruch, ktorý panoval nad celou sálou. Yami, herec, ktorému sa dostala tá česť, aby predniesol posledný prípitok, sa tak nejako vyparil. Nad týmto faktom sa musela pousmiať. Buď je dostatočne uvedomelý na to, že radšej od tých snobov a zbohatlíkov jednoducho ušiel, alebo je natoľko namyslený, že nie je oboznámený so svojími povinnosťami. Či už len kvôli jeho samotnej osobe, alebo voči popularite drahšej pre hviezdy, alebo menej známe hviezdičky, ako samotné zlato. Keď vstúpila do okruhu fontány, začula hlasy, ale zočila aj tohto herca, ktorý si pokojne sedel na drevenej lavičke. Mimovoľne sa uškrnula, že vôbec niekoho populárneho, ktorý nepatrí do sveta politickej scény, pozná. S týmto výrazom k nemu pokojne pristúpila.* Nenabúdate pocit, že Vás teraz niekde naozaj potrebujú a Vy tam nie ste? Nebudú fanynky sklamané, i keď z tých bohatších radov, že neuvidia svojho obľúbeného herca s pohárom šampanského v ruke? *Preniesla vcelku milým tónom, i keď by sa dala v jej hlase vybadať aj irónia.*

Nie nenabúdam.
*odvetí bez náznaku ľútosti, stále hľadí pred seba na fontánu a v hlave si premieta tú scénu*
Viete,...*pozrie sa ne ženu čo si prisadla vedľa neho. Mal pocit že ju už niekde videl, že by si ju mohol pamätať... Ale nie, na jej meno si nespomenul. Vedel len, že je dôležitá.*...necítim sa dobre v takejto spoločnosti. Nebol som pre ňu stvorený. Len dojdem na poslednú chvíľu podľa pokynov do Sály, prehodím tých pár slov ako ma to teší, a aká je to česť, že mám možnosť tráviť čas s tak krásnymi ženami, darujem pár hlbokých pohľadov a odídem čo najďalej od nich. *chvíľku sa odmlčí* Fanynky sú super, áno chápem to, ale tie zbohatlíčky si myslia že si ich vezmem a budem s nimi žiť kvôli ich imaniu. Nedajú si povedať, a nepochopia, že na žene nie je dvôležité, ako vyzerá, ale aká v skutočnosti je. *postaví sa*
Už je čas? *pýta sa dámy čo poň došla, spustí zrak a pozornosť z fontány*

*Pri jeho slovách, ktoré zneli pomerne úprimne, nezastierané závojom faloše či klamstva, sa musela v duchu pousmiať. Takže to, čo si myslela, pravda naozaj nebola. Bol výnimkou, ktorá sa v spoločnosti takýchto ľudí a vysokopostavených osôb nenachádza. Ako sa domievala, Yami si uvedomoval, že tí, ktorí sa naňho budú usmievať so svojími falošnými úsmevmi, obdaruvávať gestami, ktoré v podstate nemyslia vážne, tlieskať a dvíhať do nebies, neboli z jeho šachovnice ľudí. Výnimky potvrdzujú pravidlo. A práve tie sa hľadajú ťažšie než čierne zlato na Zemi. Pri jeho poslednej vete nadobudla pocit, že aj napriek predošlým slovám si výhody, ktoré mu sláva poskytuje, naplno užíva a vie si ich ceniť.* Celá sála je hore nohami, všetci vzývajú svojho idola Yamiho, usporiadatelia a moderátori sú v koncoch a pravdepodobne za malú chvíľu spáchajú samovraždu obesením na kábloch od mikrofónov. *Prehodila so stálym úškrnom na perách hľadiac na muža pred ňou.*

Aha...
*sekol sa*
To by mohlo byť celkom vtipné...
*pousmial sa a predstail si polovicu snobov v kaluži vlastnej krvi*
Prepáč, to už aby som tam išiel...
*voľky nevoľky mu to nedá, a musí sa spýtať ešte jednu, pre tých ľudí životne dôležitú otázku*
Kam to mám vlasne ísť?

*Akoby sa vlastne ani nikde neponáhľala, veď to vlastne nebola ani jej vec, no chcela niečim vyplniť čas, dokým si jej snúbenec vybavuje isté záležitosti. Mala pocit, že mu to bude trvať viac než dlho. To dievča sa najprv zdalo so svojími emóciami viac než zmätené a hlavne ako inak - ubité a doráňané.* Poďte, ukážem Vám cestu. *Chladný, neprístupný úškrn sa ešte zocelil, keď začula, že jej vlastne tyká, i keď ju vidí v živote možno prvý či druhý krát. Pobavene sa zachichotala, no nie bezstarostným a veselým smiechom, ktorý je počuť od detí, ale smiechom železnej kňažnej zo zámku z kameňa. V očiach jej zaplápolali ohníčky, keď sa naňho so svojským úškabkom pozrela cez rameno.* Nemyslíte, že sa poznáme príliš krátko na to, aby ste mi začali tykať? *Spýtala sa hlasom podobným jej smiechu a pomaly kráčala už známym chodníkom, ktorý viedol spletitým bludiskom až k sále, nedbajúc na to, či ju vlastne následuje.*

Prepáčte, mladá dáma, *intonačný dôraz kladie na vykanie* trochu som sa pozabudol. *hovorí, ako by nič, na tváry mu sám od seba naskočil ten ironický úsmev, ako že je mi to hrozne ľúto, taký úsmev aký naňho skáče na takýchto akciách. Zdala sa mu mladšia, ako on, tak úplne automaticky jej začal tikať. Nie je zvyknuný na vykanie, a takisto nemá rád, keď mu niekto vyká. Zozačiatku sa mu to páčilo, keď ešte len s filmami začínal, ale už mu poriadne lezie krkom keď počuje Pán Yami, zastavte sa prosím... Ako by mal 80 rokov a chodil o paličke...*

*Jej úškrn sa ešte viac rozšíri a keď sa princ oprie o stĺp, pustí jeho ruku, za ktorú ho ešte stále držala.* Takže to ostáva len na mne? Žiaľ, neviem ti čítať myšlienky a tak nemôžem presne odhadnúť, čo by sa ti páčilo. *Dodá a opäť k nemu pristúpi. Mohla si domýšľať, čo všetko má na mysli. Je to predsa muž a muži dokážu byť veľmi "nenápadní" čo sa týka ich priani a chúťok. No princ sa s ňou môže len zahrávať tak ako sa aj ona zahráva s ním. Pomaly sa k nemu nakloní s tvárou nebezpečne blízko pri tej jeho. Znova si neodpustila provokatívny pohľad.* Budem sa nažiť ti vyhovieť. *Zahrýzne si do spodnej pery a potom sa priblíži k jeho ľavému uchu s úmyslom mu niečo pošeptať.* No ak ma chceš vyprovokovať k tomu, aby som ťa pobozkala, musíš si ten bozk zobrať sám. Avšak, nemôžem ti sľúbiť, že to bude ľahké. Ale ktovie... *Zašeptá a potom sa perami veľmi jemne dotkne jeho ušného lalôčku. Opäť sa trochu stiahne, aby sa mu mohla pozrieť do tváre. Úškrn jej z pier stále neschádzal. Muž na druhej strane ich nemohol vidieť a hovorila dostatočne slabo na to, aby ich hlasy dokázala padajúca voda prehlušiť. V podstate jej bolo jedno, že tam niekto sedí.*

*pri jej slovách sa nemohol prestať usmievať. naozaj mu nemohla čítať myšlienky, no bol si istý, že vie čo by chcel. ženy boli dostatočne šikovné na to, aby mužov odhali a prečítali, čo sa o mužoch nedalo povedať. ženy boli veľká záhada, ktorú pochopil len málokto.* máš pravdu*zašepkal a ked sa jej pery dotkly jeho ucha, po tele mu prešli zimomriavky, tentoraz však nie zo studenej vody*ide mi presne o ten bozk*usmial sa a naklonil sa k nej bližšie že sa jej skoro dotýkal nosom*no ja nechcem aby si niečo robila ak to nechceš*povedal a sledoval jej pohľad. túžil ju pobozkať, no nie za cenu že to bude násilné. no sama mu povedala, že ak chce bozka, musí si ho vziať sam. žmurkol a naklonil sa ešte bližšie, zastanúc tesne pred jej perami, tak aby sa ich nedotkol*uvidíme či mi to uľahčíte*povedal a pobozkal ju*