Vonkajšok - Záhrada s fontánou

*Snažila sa použiť naňho časť svojích ženských zbraní. No nie len pre zábavu a aby ho provokovala, ale hlavne preto, aby ho donútila pobozkať ju. Túžila byť blízko neho, dotýkať sa ho, vpíjať sa do jeho pohľadu, unášať sa jeho vôňou, bozkať ho...No nechcela to dať na sebe vedieť. Prekvapovala samú seba. Jej myšlienky...nikdy nepremýšľala tak, ako teraz. Keď sa ku nej sklonil, zavrela oči mysliac si, že konečne sa dočká toho, po čom tak túžila už od ich prvého bozku. No keď princ ešte prehovoril, v duchu zanadávala a pýtala sa, prečo ju musí tak trápiť a konečne ju nepobozká? Avšak v tom úžasnom okamihu, keď sa stretli ich pery a keď sa vzdala svojho dychu, túžila aby sa táto chvíľa nikdy neskončila. Uľahčila mu to. A to až príliš. Dokonca tam nestála len ako solný stĺp, ako keď ju pobozkal prvý krát. Rukami sa oprela o jeho ramená a jemne ich stísla na znak, že sa ho teraz len tak nevzdá. Sarkazmus a úškrnky zahodila stranou a svoje bozky prehĺbila. Cítila po celom tele príjemné mrazenie, avšak veľmi dobre vedela, čo to znamená. Už sa nebála, práve naopak. Bola si istá. Je tak očarujúci...*

*Bol prekvapený. Naozaj sa prekvapil že mu bozk opätovala, dokonca sa doň vložila. Čakal nejakú ironickú poznámku, no nie toto. Nemienil však nad tým rozmýšľať, vôňa jej pokožky mu opantávala zmysli a on si ju rukou pritiahol bližšie k sebe. druhou rukou jej prešiel po mokrých vlasoch a svoje bozky začal smerovať k jej krku. nevedel sa zastaviť, aj keď sám nevedel čo to do neho vošlo. spočitku prišiel na ples len pre to že sa to patrí a aby vyvrtátil chýr že s melian zmizli, no teraz sa mu tu začínalo páčiť, a to neuveriteľnou rýchlosťou.*

*Úplne prestala premýšľať, akoby sa jej prúd myšlienok jednoducho pretrhol. Mala pocit, akoby mala v bruchu kolotoče a jej vnútornosti sa preháňaju na húsenkovej dráhe. Avšak to nebolo to, čo teraz vnímala. V podstate nevnímala nič okolo seba. Ani studenú vodu v ktorej stáli, ani mužský a ženský hlas a následne sa vzdiaľujúce kroky. Len princa. Jeho bozky, dotyky...
Pripadala si ako človek, čo stojí pred dôležitou skúškou. Táto skúška však bola iná, iná než akékoľvek, ktoré doteraz zažila. Človek sa bojí neznámeho a práve to, čo sa v jej mysli práve dialo a to, čo sa odohrávalo pred jej očami, bolo pre ňu úplne neznáme. Jednou rukou pohla a prstami, akoby ich mala skrehnuté od veľkému mrazu jemne prechádzala po jeho krku. Keď princ svoje bozky presunul na jej krk, zalapala po dychu a vychutnávala si naplno jeho prítomnosť. Natiahla krk, akoby chcela princovi ponúknuť viacej priestoru, len aby neprestával. Plytko dýchala a z hrdla sa jej vydral slabý vzdych rozkoše. Mala pocit, že srdce jej ide vyskočiť z hrude. Bolo jej jedno, že by ich mohol hocikto vidieť. Nechala sa jednoducho ovládnuť a viesť zbláznenými citmi. Avšak po chvíli mu rukou nenásilne zdvihne jeho tvár, aby sa opät mohla venovať jeho perám, na ktoré sa s veľkou vášňou prisala. Jeho bozky mali sladkú chuť šampánskeho, ktoré pili ešte v sále. S trochou sili ho pritlačila o stĺp fontány. Po krátkom čase sa so svojimi bozkami preniesla k jeho krku a začala mu vraciať to, čo on nadelil pred krátkou chvíľou jej. Jeho nevtieravá vôňa ju hypnotizovala. Na horúcej pokožke mohla cítiť jeho tep a prúdiacu krv. Rozum jej vravel, aby prestala, no ona ho nepočúvala. Začala žiť. Aspoň na chvíľu si dovolila žiť, žiť pre tento jeden krásny okamih.*

((kks, už som to 3x prepisovala...ťažko sa hľadajú slova ...fakt som ťa prekvapila? ^^))

/no to ti verím /

*bozky, tie sladke bozky, vábili ho čoraz viac a viac bližšie k nej. napriek tomu vedel ako to skončí, nechcel prestať. bozky ktoré smeroval k jej krku v nom vyvolavali davno stratené pocity. Ked sama natiahla krk, neodolatelne si ju pritiahol najblišie ako to len išlo. zacítil ako ho potlačila k stlpu a vôbec sa jej nebránil. jej sladké bozky plné vášne a zároveň tak nežné ho privádzali do neuvetieľnej rozkoše. ked sa dotkla perami jeho krku, z hrdla mu vyšiel vzdych, zrýchlilo sa mu dýchanie, ktoré bolo až príliš nepravidelné. rukou jej prešil po chrbte a druhou sa jej dotýkal štíhleho pása....*

*Prepadala sa do prepasti a ešte sa do nej sama viac zatláčala. No voľný pád sa jej páči. Keď sa z jeho úsť vydral vzdych, musela sa cez jemne bozky zaškeriť. Bola rada, že sa mu to páči. Na chvíľu ho prestala bozkávať a len jemne prechádzala perami po celej dĺžke jeho krku. Neodpustila si, aby ho nežne nekúsla, akoby sa hrala na neskúsenú upírku. Potom ich na krátku chvíľu odtiahla, no len na nepatrnú vzdialenosť.*Dúfam... *veľmi jemne ho pobozkala.* že... *ďalší jemný bozk.* sa... *pomaly sa posúvala po jeho krku.* ti... *pomali sa blížila hore.* moje... *uz bola tesne pri brade.* vyžehlenie... *mierila hore k ústam.* situácie... *dostala sa k ústam a jemne sa dotkla jeho horúcich pier.* páči. *dopovie s úškrnom, keď svoje pery oddelí od tých jeho. Teplo jeho tela ju ukľudňovalo, no zároveň v nej zvyšovalo túžbu. Avšak dobre vedela, že to pravdepodobne nikam nevedie. No nepremýšľala nad tým. Chcela sa venovať len princovi. Znova ho pobozkala a jednou rukou mu prstami jemne prechádzala a hladkala ho po šiji. Potom ju však stiahne a spolu s druhou rukou chytí tie jeho a pritlačí mu ich ku stĺpu, no schválne nie silno. Potom sa od neho znova oddelí.* Nie je to trocha hamba, že sa necháš takto ovládať ženou? *Opäť ho podpichne. No nedá mu čas na odpoveď a znovu sa k nemu nakloní, aby znova mohla spojiť ich pery. No urobila tak len na chvíľu, aby si princ myslel, že ho chce pobozkať, no chcela ho len provokovať tým, že sa len jemne dotkla jeho pier a nedovolila mu, aby bozk ako koľvek prehĺbiť, keď sa o to pokúsil, okamžite od neho pery odtiahla a provokatívne sa zaškerila.*

((som na dne ty kokos xD))

*provokovala ho. naozaj ho provokovala. snažila sa sním zahrať, doviesť ho tam, z kade sa už nedokáže ani sám vymotať. jej dráždivé bozky boli spalujúce a on ich chcel viac a viac, no ona mu ich odopierala*páči sa mi ten spôsob žehlenia...*odpovedal jej rýchlo a potichu, pretože jeho mozog nebol schopný rozprávať aj vychutnávať si jej bozky naraz. to bolo nad jeho sily.*a prečo by som sa nenechal ked jej to tak dobre ide*povedal a vzdychol si, ked sa jej pery dotkli tých jeho. jej ruky držali tie jeho,no on si jednu aj tak uvoľnil. ak chcela provokovať, on nemienil zaostávať. uvoľnenou rukou jej nadvihol šaty a rukou jej prešiel po hebkej pokožke nohy a pomaly ju zdvíhal vyšie až sa dostal kúsok nad jej koleno. tam jej spojeným ukazovákom s prostredníkom zakrúžil po pokožke a potom ruku stihol nižšie, pričom bozky teraz nesmeroval na pery, ale znovu k jej krku, pričom sa jej dotkol jemne jazykom. ruku stále držal pod jej kolenom a jemne ju hladkal palcom*

/ niekto sa mi to snazi prebrat povesť Casanovu /

(( Jediný bol, je a bude Čiže ty ))

/ teraz možem ist konecne pokojne spať dakujem laska /

(( Ja tiež Za málo, "chrústik" ))

/ chrustik? páni to je ale drsne /

(( To je len zaspomínanie na eeerm...preklepy ))

*Keď zacítila jeho ruku na svojej nohe, slabo sa zachvela, čo sa zopakovalo, aj keď ucítila na krku vlhký horúci jazyk. Začala dýchať ešte rýchlejšie, ak to teda bolo ešte vôbec možné a z úst sa jej opäť vydral vzdych. S voľnou rukou ho pohladí po líci. Druhou rukou ho pustila a prešla mu ňou po mokrej košeli, ktorú ma prilepenú na hrudi a zvýrazňovala jeho dobre vypracované telo. Jeho bozky boli pre ňu spaľujúce a oheň sa prenášal po celom jej tele. Spaľoval ju a ona sa mu poddala. Nechala sa ním viesť, aj keď vedela, že to je šialené. Rukou, ktorou mu blúdila po hrudi sa presunula vyššie ku horným gombíkom na jeho košeli a s jedným sa začala pohrávať. Natiahla sa, aby mohla princovi venovať hlboký bozk. Plne vnímala jeho ruku na jej nohe a jeho hladenie jej spôsobovalo príjemné mrazenie. Gombík, s ktorým sa hrala rozopla a presunula sa nižšie k druhému. Avšak akoby zrazu do nej udrel blesk zrazu skrotla. Stiahla ruku z gombíka. Ukončila ich bozk, oprela sa čelom o to jeho, no oči nechala zatvorené. Zhlboka dýchala. Jednu ruku stále držala na jeho líci a tú druhu obtočí princovi okolo krku. Počúvala tlkot jeho srdca a to, ako dýcha. Nič nehovorila. Vnímala som jeho prítomnosť a teplo jeho tela, ktoré ju lákalo. Zobudil sa v nej rozum, ktorý jej hovoril, aby prestala. Nie len pre jej vlastné dobro, ale aj pre dobro samotného princa. No nechcela sa úplne vzdať tepla jeho náručia. Oddala sa mu tak, ako ešte nikomu v jej živote. Zahorela vášňou, ktorej plamene sa nedajú len tak ľahko uhasiť. Stále ju láka, no musí odolať. Veď ho ani nepozná a on nepozná ju. Avšak záleží na tom vôbec? Nevie...*

*Búrili sa v nej rozum s citmi. Asi prvý krát v živote si nebola vôbec istá. Vôbec nevedela, čo to do nej vošlo, nespoznávala sa, sama nevedela kto vlastne je. Jedine, čo vnímala bol muž, ktorému sedela v lone a ktorý ju tak nesmierne priťahoval. Muž, ktorý v nej prebudil už v detstve pochované city. Naposledy bolainému mužovi takto blízko vo svojích šestnástich rokoch a aj to bolo z čistej nenávisti a pomsty. Teraz to je naopak z čistej vášne. No veľmi dobre vedela, že keď sa ples skončí, oni sa rozídu a každý si pôjde svojou vlastnou cestou. Cítila sa slabá, no ruka ktorá držala tej jej ju utešovala a dodávala jej silu.* Ako len môžu byť tvoje bozky nepríjemne? *Spýta sa potichu so stále zavretými očami. No cítila, že ju princ pozorne sleduje. Snažila sa svoj dych ustáliť a zmierniť tlkot srdca, no moc sa jej to nedarilo. Stále po ňom túžila...* Povedz mi prosím, ako toto skončí. *Povie.* Ja sa totižto nechcem s tebou len tak rozlúčiť. *Dodá a až teraz otvorí oči a zahľadí sa do tých jeho, aby mohol vidieť, že to myslí zcela úprimne. Práve porušila svoj vlastný sľub a dobre to vedela. No nechala sa viesť srdcom a to aj s tým, že si plne uvedomovala, ako kvôli tomu môže trpieť. Teraz už rozhodne nejde o zábavu, provokaciu, či o nezávesné flirtovanie. Ide o city. Nechcela znova zrieknuť toho, čo už kedysi dávno stratila.*

*Uprene ho sledovala a čakala na jeho odpoveď. Bála sa toho, čo jej povie, no chcela to vedieť aj napriek tomu, že by ju to nepotešilo. No jeho slova jej dávali nádej. No stále v tom videla zábrany.* Raito mi dal toho veľa. *Povie a na tváry sa jej objavý pochabý úsmev.* Nemôžem ho len tak požiadať o prepustenie a hneď odísť. Prosím pochop ma. Ja... *Hlas sa jej zatriasol. Musela si vybrať. Raito, ktorému bola naozaj za veľa vďačná a na druhej strane Thomas, ku ktorému cítila azda niečo viac, ako len fyzickú príťažlivosť.* Ja neviem...Bolo by nefér od Raita odísť, no zároveň chcem byť s tebou. *Nevedela sa rozhodnuť. Hlavou sa oprela o jeho rameno, pozrela na ich spojené ruky a potom na prúd padajúcej vody. Vychutnávala si ten pokoj a chvíľu, keď mu mohla v tichosti sedieť v náručí, možno to bolo jediný a posledný krát.* Čo mám robiť? Nechcem ťa stratiť hneď ako som ťa získala... *Dodá potichu a viac sa k nemu pritúli.*

*pokrúti hlavou*ja nemôžem rozhodnúť za teba, to určite vieš*povedal a pohladil ju po pleci*
bol som dlho preč, neviem čo mám čakať od...princa Raita...*hovoril pomaly a úporne premýšľal
nad možnou rekaciou*možno*začal zamyslene*by nebolo zlé sa ho na to spýtať, je tu či nie?*opýtal
sa a pozrel smerok k sále*myslím že jeho vyjadrenie bude aj tak pre tvoju odpoved najdôležitejšie,
*povedal po chvíli a pritúlil ju ešte tuhšie*

*Nad jeho otázkou sa musela zasmiať. Pohľadom prešla po ich morkých odevoch.* Chceš ísť za ním takto? *Spýta sa s úsmevom, ktorý však hral s trochou trpkosti.* Nemyslím si, že by si nás nikto nevšimol. Veď len ty sám ako princ vzbudzuješ veľkú pozornosť. Nieto ešte, keď sa budeme obaja prechádzať davom úplne premočení. *Pripomenie mu fakt, že ešte stále sedia vo fontáne v studenej vode a ich šaty sa nevysušia mihnutím prútika.* Mne t môže byť jedno, nikto ma tu nepozná, ale čo ty? *Aj napriek tomu, že bola Raitovou väzenkyňou, cítila sa štastná a voľná, ako vták. Cítila, ako jej srdce začína po dlhom čase pomaly hriať.*

*uškrnul sa*tušil som že mi toto povieš, no postačí nam číslo princa, zavoláme si ho sem*zaškeril sa a natiahol sa za premočeným sakom*ešteže tento mobil prežije kadečo...*povedal pobavene*zavoláme princovi nech nás príde navštíviť a bude, hádam nemá nič dôležitejšie na práci*zamyslel sa. ktovie čo robil princ...*

/ keby si bola mojou vazenkynou bola by si pekne krasne v cele a nie na plese citim sa ako otrokar /

((
R.: Say my name, b***h! *švihne bičom po Yuki*
Y.: Raito-samaaa! Raito-samaaa!

*-sama - suffix, oslovenie - veľmi zdvorilý výraz. Nespája sa s menom len tak hocikoho. Používa sa voči ľuďom, ktorí majú vyššie spoločenské postavenie, ako je napríklad váš šéf alebo ho používa hostiteľ voči hosťovi. Používa sa tiež pri oslovení ľudí, ktorých si veľmi vážime.

rofl xD

))

/ som pacifista neuznavam ziadne zbrane /

((zlatko, ja som pisala, ze ta neberiem ako svojho pana, ale ako priatela ))

*Pri jeho slovách sa opäť zasmiala. Obdivovala ho, ako všetko rieši s úsmevom.* Podľa toho, čo si predstavuješ pod pojmom dôležité. *Povie a sleduje ako vyberá mobil. Ako poznala Raita, mohla si domýšľať, čo teraz robí. Buď sa naháňa za ženami, alebo už sa dávno s jednou niekam vytratil. Nad touto predstavou sa musela uškrnuť. Za tie štyri roky, čo uňho pracuje vystriedal už veľké množstvo žien a nemalej časti z nich zlomil srdce. Bolo pre ňu nemožné si predstaviť, že by ho nejaká žena skrotila.* Lenže je otázne, či si mobil zobral so sebou a ak ho má, či vôbec zdvihne hovor. * Povie zamyslene. Veď ani ona si so sebou nič nezobrala. Ani len malú kabelku v ktorej by mala tie typické ženské zbytočnosti. Všetko nechala na lodi.*