Ošetrovňa na okraji bojiska

(( MASH? ))

/ani divá svina nevie /

*Postávala pri kraji stanu, nevnímajúc výkriky okolo seba. Iba matne si uvedomovala hlasy za svojim chrbtom, nejaké otázky či požiadavky. Občas iba prikývla hlavou, no nevnímala nič z toho čo jej vraveli. Oči mala prázdne, ako dva bez lesklé kamienky, ktoré iba hľadeli, no nevnímali svet naokolo. Jej duša bola prázdna, tam kde kedysi bolo srdce zostala len vypálená diera, nič viac. Na bledej tvári sa jej kotúľali drobné slzy, rovnako ako za posledné mesiace, aj keď ich bolo čoraz menej. Rukami si prešla po ramenách akoby jej bola zima, aj keď v skutočnosti necítila chlad. Dažďové kvapky rútiace sa z oblohy si nevšímala, len jej viac pripomínali čo stratila. Na krátku chvíľu zavrela oči aby zastavila slzy a potlačila chvenie tela, čo sa jej však len matne darilo. Niekde nad hlavou sa jej ozvalo hrmenie, čo ju prebralo z bezmyšlienkovitého státia. Pozrela na blízke polia, otočila sa späť do stanu a prešla popri pár ranených. Zastavila sa pri stole so vzorkami krvi a pozrela do papierov. Posledné dni si radšej všetko značila, pamäť akosi popustila na uzde, zabúdala na dôležité veci, bola roztržitá a nepozorná a nebiť sestričky, asi by tu bolo oveľa viac mŕtvych než bolo.
„Doktorka“ ozval sa akýsi muž za jej chrbtom „doniesol som ďalšieho...“
Otočila k nemu hlavu a pozrela na hnedovlasého muža, prehodeného cez plece toho živého.
„položte ho na zem k ostatným...“ požiadala ho krátko, viac sa im nevenujúc. Až keď muž opustil stan krátkymi krokmi prešla k mŕtvemu telu a prehodila ho igelitom, no tvár nechala odokrytú. Na mužovej tvári bola dlhá jazva, spôsobená pri boji sečnou zbraňou, no nebola príčinou jeho smrti. Chytila kraj igelitu že ho potiahne aj na jeho tvár, no všimla si známky na jeho krku a natiahla k nim ruku. Z krvou zašpineného kovu na ňu hľadelo krátke meno Christopher Rowsen. Spustila známky akoby ju popálili, prehodila igelit cez tvár a bežala von do dažďa. Zastavila pod stromom vedľa stanu, zošuchla sa na zem, nevšímajúc si mokrú hlinu pod nohami. Slzy sa jej valili po lícach ako vodopády a nemohla ich zastaviť. Všetko len pre jeden list od Lucasa, list v ktorom sa dozvedela o Chrisovej smrti*

*Oči zaliate slzami zdvihla až vtedy, keď jej nad hlavou zaznelo hrmenie. Výkriky z bojiska, hromy a blesky, to všetko vnímala len na pol, no už nemala čas len tak plakať pod stromom. Celá premočená sa zvrtla späť do stanu ktorý slúžil ako ošetrovna, hľadajúc druhého doktora ktorý tam bol*

*rozhodne vošiel do ošetrovne a zvedavo sa rozhliadol okolo seba. Na takomto mieste nebol už pár rokov. spýtal sa sestričky kto tu tomu velí ale ona len kývla rukou doprava. Chcel sa jej ešte niečo spýtať ale priviezli nových ranených. Sklonil sa k prvému a snažil sa zastaviť krvácanie, zakričal na sestričku, ktorá na neho nechápavo hľadela* Som tu nový lekár, môžete mi pomôcť?*prikývla a podala mu tlakový obväz* Treba vybrať črepiny a zašiť to, lebo nám tu vykrváca *oznámil jej a hodil svoju tašku do kúta, vysúkal rukávy a začal sa venovať hromadiacim sa telám, väčšina už bola na poly mŕtva ale boli aj takí, ktorí sa ešte dali zachrániť* Kde je nejaký ďalší lekár? *zaziapal nahnevane, sestričky iba pokrútili hlavami a pomáhali kde sa dalo...*

*Nedalo sa jej nepočuť krik nového lekára a preto zamierila priamo k nemu* tu *odpovie pokojne, keď za ním zastane.* som rada že vás tu vidím* povie trochu namrzene, lebo jasne cítila hnev z jeho hlasu. Pozrela na hodinky a iba pokrútila hlavou. Princ mal mať o chvílu stretnutie s Cruerom a ešte stále tu nebol. Mala mu robiť doktorku a pomaly sa z nej stávala sekretárka*

Konečne, som rád, že ste sa ukázali*oboril sa na ňu a vstal* Ak ste si nevšimli sú tu ľudia, ktorí potrebujú ošetriť a ak nemáte záujem starať sa o to aby prežili, nemáte tu čo robiť *kričal na ňu nahnevane.*

Skúste na mňa zvíšiť hlas ešte raz a uvidíme kto tu nemá čo robiť *zavrčala na neho podráždene. Je tu ani nie minutu a bude tu na ňu kričať.* Nemám práve náladu počúvať váš krik takže vám odporúčam aby ste robili čo máte a nestarali sa do toho čo tu mám robiť ja* oborila sa na neho a prižmúrila oči.* Sofia kde je princ Yagami?* pozrie na hodinky aked jej sestrička povedala že sa ešte nevrátil, len pokrútila hlavou* do čerta...

*zamračil sa a nahnevane si ju prezeral, nechcel byť taký hrubý ale vždy ho rozčuľovali ženy ako ona.Očividne sa zaújimala viac o chlapov ako o ranených, hlasno si odfrkol a znova sa venoval raneným.... *

/Alex, potom prepáč ak budem hnusný ale Eliot nemá moc rád ženy, je veľmi zažratý do svojej práce a berie ju veľmi vážne/

/ja to neberiem osobne rpg je rpg nie real /

*Premerala si nového lekára od hlavy po paty a potom znovu pozrela na sestru* Ak sa tu princ ukáže tak mu oznámte že má isť ku Cruerovi* povedala zamračene a zobrala obväzy. Obišla lekára a klakla si k jednému ranenému. Niečo mu rozprávala aby neupadol do šoku a medzi tým mu ošetrovala ranu po meči*

*všimol si, že sa lekárka začala venovať svojej práci a trocha sa uškrnul, chodil od jedného raneného k druhému a pomáhal ako sa dalo, za chvíľu skončil a zamieril k lekárke, zvedavo pred ňou zastal a na perách mu hral ospravedlňujúci úsmev*

*Práve doviazala ranu nejakému vyholenému mužovi, keď si všimla že pred ňou zastavil lekár. Zamračene zdvihla hlavu či ju zase ide buzerovať a chladne prehovorila* deje sa niečo? *povedala dosť rýchlo a hodila vytiahnutú guľku na stôl*

*úsmev zmizol tak rýchlo ako sa objavil, chladne jej podal ruku* Som Eliot Rower, váš nový lekár *oznámil jej pokojne*

Alexandra Ling Xiaoyu*natiahla k nemu ruku a pomerne silno mu ju stačila, aby si nemylslel že je nejaká krehká bábika ktorá tam nemá čo robiť* neviem či môj lekár*povedala pokojne* no v každom prípade nový. Aby sme si ujasnili jednu vec, ja nie som vaša nadriadená a vy nieste môj, no to neznamená že na mna budete vrčať. Som tu už dosť dlho a dobre viem že tu umierajú ľudia. a nielen tu ale aj mimo bojiska. teda nepotrebujem nijaké prednášky o tom aká je nápln mojej práce* povie mu nabrúsene*

Musíte pochopiť moju situáciu ked som sem prišiel. Veľa ranených a nikde žiaden doktor, ospravedlňujem sa za svoj výbuch ale pri nohách sa mi v ten moment hromadili telá a vy si sem prídete a a poviete mi, že ste lekárka. O lekároch mám troška inú predstavu... *odvrkol jej ostro*

A vy by ste mali vedieť niečo o mne* odvrkla mu* okrem toho že som tu lekárka mám aj iné povinnosti a starosti* zasyčala* ked som odchadzala boli tu tri sestri a nijaky živy ktorý by potrebovali pomoc...*pokračovala už pokojne* zruba o desať minút sa majú stretnúť prinocvia na takzvanej mierovej debate a náš princ sa niekde mláti namiesto toho aby išiel na to stretnutie. ja by som obla rada keby tu neboli dališe mrtve tela, teda mi dosť zaleži na tom aby to yagami stihol. takže to kam behám je len a len moja vec*dopovedala a stiahla si gumene rukavice cele od krvy*

*pokrčil ramenami* Nevedel som, že máte aj nejaké iné zamestnanie *povedal sarkasticky* mne je úplne jedno či budú nejaké rokovania o miery alebo nie. Vojny sa budú viesť stále a keď to netrápi hlavných aktérov ja sa nad tým nebudem pozastavovať. Mna zaujimajú aby prežili ľudia, ktorí sem prišli bojovať kvôli niečomu čo sa ich ani netýka. Som tu preto aby sa dostali domov a videli ako ich deti rastú...

*Nadýchla sa aby zachovala pokojný hlas* ak si myslíže že mna to nezaujíma tak ste na omyle* ľadovo vykrivila pery do chladného úsmevu, ktorý však nevyzeral milo* pred mojim odchodom mi zomrel muž ktorého som milovala...posledné po čom túži je aby nejaký ľudia čajajúci na tých čo sú vo vojne trpeli tak ako ja* tým skončila. Zobrala čisté gumené rukavice, zvrtla sa a zamierila k novému ranenému*

Mňa absolútne netrápi váš smutný osud, nie ste jediná, ktorá niekoho stratila *zakričal za ňou nahnevane* Ženská jedna otravná* zahundre si pre seba a tiež sa vráti k raneným*

*Ked začula jeho krik, nazúrene sa otočila a vypochodvala k nemu* nepotrebujem vašu lútosť *zavrčala * ale to vy stemali narážky k tomu že neveim prečo sme tu* zamračí sa* a ked ste taký múdri, nemali by ste do mna vyrývať ale niečo robiť* natiahla sa po obazy na stole vedla neho a iba pokrútila neverieacky hlavou kam sa to dostala.*

Tak mi prepáčte, že som doktor, dúfam, že raz zistíte čo to slovo skutočne znamená *odvrkol jej a venoval sa pacientovi nad ktorým stál, mal škaredé zranenie v hrudi, snažil sa odstrániť črepiny ale musel prerezať tepnu pretože rana začala silno krvácať, prúd krvi mu ošľahal tvár a on sa snažil zastaviť krvácanie, pozrel na Alex* Môžete mi pomôcť? *spýtal sa jej naliehavo, pchajúc tampony do rany*

*Na jeho naliehavý hlas sa otočila a rýchlo zobrala zo stolíka lekárske svorky. Trochu mu odtlačí ruku aby mu mohla ranu zasvorkovať, pričom na lekára nepozrike aby mu znovu nevyhubovala* hotovo* zamrmle aj ked mu to treba ešte zašiť*

/lekarska vypomoc za chrbtom /

*utre si pot a uškrnie sa* ďakujem vám za pomoc * precedí cez zuby* aspoň viem, že ste skutočne dostala diplom *neodpustí si*

viete to len za pekný úsmev* povie ironicky a predvedie názornú ukážku. potom mu podá ihlu a nit* môžete aj vy niečo predviesť...

*vezme niť a ihlu a perfektnými štichmi zošije ranu* bol som najlepší v triede, ale samozrejme sa nechcem chváliť *povie a uškrnie sa na ňu, táto ženská ako rozčuľovala ako žiadna pred ňou* dúfam, že som prešiel skúškou...* podpichne ju zámerne*