Ošetrovňa na okraji bojiska

Šiť dokážu aj sestričky* zasmiala sa škodoradostne* byť najlepší nie je záruka byť dobrým doktorom *neodpustila si teraz ona*

nie to znamená obetovať sa pre pacientov, to určite chápete ved ste tu boli keď som prišiel a obetavo ste sa starali o ľudí...* odvrkol ironicky, potom si vzdychne a pozrie na ňu* musíme sa stále hádať? Neviem či dokážem pracovať v takej napätej atmosfére

*Nadvihla obočie a otočila sa k nemu* a ktože to s tým tak milo začal?* spýtala sa uštipačne* prečo sa mi zdá že vy?*nahodila zamyslený výraz* hmm...asi ste to bol vy

/akože ja sa tupučím...baby to tu napodobnujú čo píšem to ste mali vydieť...*

/si viem predstaviť /

*ospravedlnujúco zdvihol ruku* Prepáčte mi ale bola to vaša vina *nedal sa*

/sme tri nasačkovane na jednej posteli a dve su mierne podnapite...a jedna vravi že čakame na statného samca ako si ty (ja sa k nej ńepriznávam )/

Nemám najmešiu chuť sa s vami hádať* povedala priamo* aj tak ste tvrdohlavý ak mulica tak načo strácať čas* iba prevrátila očami*

*zaťal ruku v päsť a pokrútil hlavou* ako chcete ale nezabúdajte, že ja som sa chcel udobriť ale vy nie..takže .... *nechal visieť otázku vo vzduchu*

/ma uvádzajú do rozpakov ale nevadí ja rád..prídem. Ale musím zohnať vrtulník /

Prosím? bože ešte ma aj obivnte že predlžujem našu hádku*zhbloko sa nadýchla aby nezvíšila hlas* fajn tak mier, nech už to uzavrieme...* povedala napokon*

/z kade to si ked potrebuješ vrtulnik??/

/z takej diery kdesi hlboko v horách /

*víťazne sa usmial* Konečne múdra reč *mal sto chutí potľapkať ju po hlave ako dobrého psíka ale nad takou hlúposťou sa iba uškrnul a venoval sa pacientom, sem tam však pozrel jej smerom pripomínala mu niekoho koho dobre poznal. Tie istí pohyby a mimika. Lovil v pamäti ale nevedel si spomenúť..*

/si všimni, že sme zaplnili 3 strany:D/

/všimli sme si /

*Prikývla* tiež si myslím *povedala a odišla k zranemu. Pokojne mu začala umyvať ranu a potom ju zašila*

/odhalili sme ťa /

/ste zlé.../

*do stanu vbehne sestrička* Podte vonku sa prevrátila sanitka treba odniesť a ošetriť ranených*rýchlo pozrie an Alex a vybehne von, kde vládne hrozný zmätok, snaží sa pomôcť čo najviac ľudom, jeden muž je privalený sanitkou a hrozne kričí, rozbehne s ak nemu a pichne mu morfium* Ukludnite sa človeče..* upokojuje ho, pozrie kde je Alex* Potrebujem tvoju pomoc* zakričí na ňu a pripravuje zatiaľ veci, prezerá si zranenie a zistí, že celá pravá dolná končatina je na kašu, kus kosti sa zapichol mužovi aj do brucha, vyzerá to hrozne*

/ja som to vedela už dlho chcela som si robiť srandu /

/musím ísť, večer prídem budeme pokračovať*

/ok prijemny den /

/vidím že nemám jediná problém niekedy písať v minulom čase /

*Vybehla za ním von a poslala pár ľahšie zranených do stanu za sestričkami. Len čo začula Eliotov hlas, prudko otočila hlavou a uvidela primliaždeného muža* k čerty*zamrmlala potichu a pribehla k nemu* sami ho z tade nevytiahneme * povedala potichu aby to muž nezačul. hlavou kývla k nohe, a a aj keď to nevyslovila nahlas, pravdepodonosť že by mu tú nohu mohli nechať bola mizivá*

Nemyslím, že bude problém ju vytiahnuť, veľa z nej nezostalo, budeme to musieť amputovať *skonštatuje napokon a pozrie na Alex, ide do tuhého, toto bude veľmi špinavá robota*

Budeme musieť* prikývne a prejde nabok, aby si lepšie obzerala stav v akom bola sanitka a ranený* ale toto bude mať od sterilného prostredia ďaleko* povie zamyslene. Netúžila niekomu zaniesť infekciu, aj keď vedela že nič iné ako amputovanie nezostáva*

*robila som svoju pracu niak som sa nezapajala do debat osetrovala som zranenich ved to je dolezitejsie ako niake klebetenie *

Amyna*zakričí na jednu zo sestier* doneste veci zo stola...rýchlo* kričí naliehavo, pretože situácia taká aj bola*

ano *uz a vzala veci a dala pani ktora bola velmi mila * tu to mate *podala jej veci ktore potrebovala *

Dakujem*zamrmle ešte sestričke a pozrie na lekára* bolo by lepšie keby sme ho dostali dovnútra...chytí tu nejakú infekciu*povie tichým hlasom a nasadí si gumene rukavice*

/asi pridem ako lekarka Gyra... potom mam pisat sem, ci oddelime stany?/

/píš aj do tohoto stanu, tolko nás tu nneni aby sme sa separovali /

nemate zaco *povie a ide tisko ostetrovat zradnenych *

* Pri každom kroku mu mec s tichou ozvenou narazil do kovovych plieskov na vrchnom odeve a udaval rychly rytmus jeho pohybu. Vobec sa už nepodobal na toho uhladeneho princa Telarionu, ktory mal na sebe každy kusok odevu dokonale uhladeny. Teraz bol podobne ako jeho vojaci cely zaspineny od blata a krvi, ktora mu miestami v cicerkoch stekala dolu po lici a stracala sa niekde za golierom. Na pleciach niesol zraneneho vojaka, ktoremu chybala cast ruky od zapastia. Mal ju previazanu akymsi kuskom handry, ktora vsak rychlo presakovala krvou.* Nosidla!* zareval Raito na skupinku sanitarov, ktory s bledymi tvarami strhanymi unavou postavala vonku na cerstvom vzudchu ked uz ocividne nezvladali situaciu v stane. Pribehli k nemu ako poslusne psiky a raneneho muza, ktory bol takmer este dietatom vo svojom mladom veku, zobrali na nosidla.* Postarajte sa o neho ma ovela vacsiu sancu prezit nez vacsian tychto tu.* povedal mladej sestricke ( Amyna) , ktora sa venovala svojej praci a osetrovala ranenych, ktorym este bolo pomoci.*

*Zohnutá hľadela na nohu zraneného keď začula jasný hlas princa. Vystrčila hlavu a premerala si ho.* Nerada vám to pripomínam ale máte sa stretnúť s Cruerom* povedala, no očami prechádzala po ranenom. Predpokladala že princ dobre vie že tam ma byť, len sa neunúva pohnúť si*