Ošetrovňa na okraji bojiska

LUCIUS


Ah slecna...ci pani?*Pokusi sa o nenapadne trefnu otazku na jej osobu, ked "dosije" jej ranu.* Je to hotovo...a to by ste neverili, ze ten kreativny doktor po tejtovojne tiez na istu dobu konci...a planuje sa venovat iba jeho egoistickej kreativite?*Pristupi tak, aby mu videla do tvare.* Ale ak budete chciet, pozyvam vas..na koncert, na spoluucast..alebo len tak na kavu...*Nasledne sa vystrie a zacne cistil laserovu "ihlu" ktoru po kazdom pouziti treba dokonale prehliadnut, prefuknut a potom vlozit do udrziavajucej kvapaliny, ktorej obsah sa da prirovnat obsahu stopeneho ludskeho mozgu.* Ale tak kreativne plukovnicky...*Uznanlivo s miernym usmevom pokruti hlavou.*

Slečna, jednoznačne slečna. *Automaticky usmernila jej momentálnu situáciu. Bolo to až komické, že si niekto môže myslieť, že práve ona má manžela. Pri tejto myšlienke sa takmer nahlas rozosmiala, pokúšajúc sa potrebu kompenzovať širokým úsmevom. Venuje rýchly pohľad zacelenej rane, ktorá až na začervenanie v okolí nevyzerala skoro vôbec ako nejaké strašné poranenie nepriateľovým mečom. Obrátila pohľad späť na sympatického doktora.* Bude mi potešením, lákavá ponuka. Chcela by som počuť, ako vaša tvorba naozaj znie, vy egoistický kreatívny doktor. *Oslovila ho tým istým spôsobom, ako apeloval sám na seba.* Nuž, môžeme sa považovať za originály v našich oboroch. *Mimovoľne mykla plecami a vstala z lôžka.* Mám sa o to nejako špeciálne starať?

LUCIUS

*Mierne stuhol, ked pocitil v jej klase naznak flirtu, no to si on opat raz nieco nahovoril. Popritom ako jej nacuval, zacal si vyzliekat doktorsky "habit" a odhalovat tym volne odopnutu ciernu koselu do ktorej vystrihu sa zmesti nejaky stary amulet od starkej, stryca ci z cierneho trhu.* Starat...ano...prve dni to neumyvajte..ale potom ano,...nateraz to kazdy den nejak nahrievajte a potom gelovou mastou...ktoru...*Sikovne si cupol pri postel a zacaL smatrat pod nou v roznych krabiciach, az pokial to nenasiel.* Ktoru vam dam..*Ruku k nej priblizil i s nadobkou s gelom.* A potom...viete mozeme vytvorit original styl...gitara a klavir nebyva kazdy den niekde...ako harmonicke dueto...*Pri tychto slovak sa jej pokusil ocami naznacit, ze to mysli uprimne a vazne, no okrem toho sa mu nazbieralo obocie do jednej ciary, ktora prezradila jeho unavu.* Mate tu nejake oblecenie, lebo to prestrihnute tielko je nepouzitelne...*Pohlad mu ujde ku stojanu, ci si tam nieco predtym nenechala a on si to nevsimol.Ak teraz odide..opad budes mat ten poondiaty stereotyp pri klaviry a maych detoch v ordinacii...ak jej teraz dovolis odist..nacisto umries utopeny vo svojej charite*

ALTHEA

(( *Diváci spustia skupinové a sentimentálne "Aaaw"* XD *Mozog: Panebože, Shir zas ide úchylačiť.* Drž hubu ==" ))

*Venovala mu dlhý, vďačný úsmev, ktorý hrial viac ako slniečko uprostred púšte a siahla po nádobke, ktorá bola plná modrého, priesvitného gélu. Na jej povrchu bol napísaný nejaký krkolomý názov, ktorý by dokázal prečítať asi len jazykovedec a doktor. Ako Lucius.* Áno, myslím, že dokonalé splynutie dvoch nástrojov... *Laskavý úsmev sa jej nevedomky roztiahol do akéhosi šibalského, až zvodného úsmevu, ktorý na jej tvári nebol vidno často. Pohľad zabodla rovno do toho jeho.* ...by bol naozaj zaujímavý umelecký zážitok. Nielen pre divákov, ale aj samotných muzikantov. *Dokončila a až teraz si uvedomila, čo to vlastne robí. Zbláznila si sa?! Husa hlúpa! Hovorila si v duchu a ak by mohla, tak by aj nahlas zakliala. Možno to robil jeho šarm, možno tá čierna košeľa, ktorá obopínala jeho hruď, ale horné gombíky boli ležérne rozopnuté. Možno to bolo len ňou. Alebo nie. Pomalým krokom pristúpila k vešiaku a zobrala si uniformu ovešanú rôznymi odceneniami, hodnosťou a inými formalitami.* Neviem, či to bude stačiť.

* Videl na Shiroinej tvári, že sa k tej téme ešte vrátia neskôr, možno keď mu bude lepšie, ale momentálne nemal toľko síl aby rozmýšľal o tom aká bude budúcnosť. Pokúsi sa však Shiroi vynahradiť všetko to, čo sa jej od neho dostalo. Napraviť všetky krivdy a možné nedorozumenia...* Dorian...* aj napriek bolesti mu črty tváre náhle znežneli tak ako sa to u neho stávalo len málokedy. Zdalo sa akoby len samotné vyslovenie synovho mena na neho posobilo viac ako upokojujucim dojmom. Chcel ho vidieť rovnako ako teraz vidí Shiroi, chcel ho držal v naručí spolu s nou a opajať sa tým nežným pocitom, ktorému sa hovorilo lláska. Strávil bez nej dlhý čas svojho života a bolo ešte veľa vecí, ktoré sa musel ohladom nej naučiť...* Musíš mi povedať všetko o tom ako sa narodil , ako sa pritom tváril a tiež ako si sa cítila ty...* príval jeho slov zastavil Shiroin jemny bozk, ktorý mu vtisla na pery. Ked sa odtiahla nechal oči zavrete a so spokonym usmevom sa pobral do ríše snov. Nechal ľadovú masku vo svojom srdci celkom roztopiť a kupal sa žiarivom mori radosti, ktoré po nej ostalo.*

–––––––––––Olala...obľúbený časový skok – o pol hodinu pre tých čo sa vás to týka–––––––––––––


(Potrebujeme to už prečistiť a dohrať celý ten spor medzi Raitom a Viktorom, pretože máme na Gyro prekvapenie, no nato treba odohrať ešte pár vecí. Takže poprosím aby ste hrali tak, že v stane je len Viktor, Raito, ich ženy a Amalia s Alex. Vopred ďakujem)


*Alex nervózne postávala na kraji lôžka, kde ležal Viktor. To čo mala pre Viktora zariadiť už stihla, pokým čakal na rozbor krvi. Amalia naozaj neklamala, boli obaja jej synovia. Bolo až neuveriteľné že tí dvaja sú bratia. Hľadiac do ich tvári rozmýšľala, ako zareagujú. Netušila akoby reagovala ona. Zmenia sa ich postoje k sebe keď sa dozvedia pravdu? Netušila. Okrem toho Viktor ani netušil že jeho brat je smrteľne chorý. Neverila tomu že by dokázal nenávidieť svojho brata, ktorému už zostáva len nejaký čas pred smrťou. To čo sa ale malo povedať nezáviselo od nej, ale od Amalie a samotných mužov. * Ehm... * začala opatrne a pozrela na dve ženy pri mužoch ktorých milujú a potom na Amaliu* Ak nikto nemá nejaká námietky alebo niečo podobné, chcela by som vás poprosiť aby ste na chvíľu upriamili pozornosť na túto ženu* kývla hlavou k Amalii* začnite, toto je na vás* povedala ešte ticho a prešla k raneným mužom, aby ich skontrolovala. Obaja mali popraskané pery, muselo to byť už dávno čo naposledy pili alebo jedli. Výživné látky dostávali cez infúziu, no aj tak namokrila handričku a jednému aj druhému navlhčila pery. Potom opatrne prešla na kraj miestnosti, rozhodnutá sa do toho nestarať, iba ak by bolo treba potvrdiť vzorkami krvi pravdivosť ženiných slov*

V inej časti ošetrovne:

* Sledoval celý rozhovor Amacarky s princeznou, ale nesnažil sa počuť, čo hovoria. Ak to Amacaraka uzná za vodné povie mu to sama. Aj tak si však vedel predstaviť, že princeznina reakcia na ich vzťah nebola práve dvakrát pozitívna a pravdupovediac sa tomu ani nečudoval. Bolo len veľmi málo ľudí, ktorí verili tomu, že človek sa dokáže zmeniť a on mal to šťastie, že Amacaraka patrila medzi nich. Otočil sa teda rozprávajúcej sa dvojici chrbtom a namiesto toho sa zvedavo porozhliadol okolo seba. Bolo to ako scéna z tragického filmu no so šťastným koncom aj napriek tomu akými nenávistnými pohľadmi sa ženy dvoch znepriatelených mužov navzájom častovali. Všimol si aj pohľad princa Viktora, ktorý náhle otvoril oči hľadajúc svoju princeznú. Nesnažil sa výraz jeho tváre ked na neho pozrel nikam zaradiť. Bolo to zbytočné. Minulosť sa nedala zmeniť a v budúcnosti sa ich cesty už nikdy nemali skrížiť. Aspoň nie takým spôsobom ako prvýkrát.
Ked Amacaraka skončila svoje povinnosti a rozhovor s princeznou chytil ju za ruku a odviedol do tej časti ošetrovne kde mali aspoň aké také súkromie. Zavrel za nimi dvere a potom ju chytiac za boky pritiahol tesne k sebe. Vrhol sa na jej ústa ako človek, ktorý už týždne nemal v ústach nijaké jedlo. Jeho bozky, spočiatku také dravé a nenasytné sa postupne zmiernili až kým Amacaraku len nežne nebozkával do kútikov úst.* Chcela sa mi niečo povedať Amacraka...* vrátil sa k stredu jej úst, roztvoril ich a jazykom vklzol do medovej sladkosti.*

* Aj keď upadol do spánku len na niekoľko minút predsa len cítil ako sa mu postupne vracajú sily. Pri tejto myšlienke mohol v nestráženej chvíli, ked na neho Shiroi neupierala pohľad svojich mandlovych očí , ironicky povytiahnuť obočie. Cítil sa lepšie aby vzapätí o niekoľko mesiacov alebo dní zostal opäť nemohucne ležať na ložku odkázaný na opateru ako starý vekom unavený muž. Ďalší z dôvodov, prečo nechcel aby Shiroi vedela o jeho chorobe. Vidieť ako sa zo dňa na deň mení v trosku bol pohľad, od ktorého ju chcel uchániť čo najdlhší čas. Princ Telarionu, ktorého sa všetci báli, pretože disponoval mocou o akej sa bežnému smrteľníkovi ( ani Gerrymu C. ) nesniva sa mal odrazu premeniť na bezduchú kopku hadier, do ktorej si každý može kopnúť. To nikdy nedovolí! Vlastná hrdosť mu v tom bránila a nedala sa umlčať, pretože bola súčastou jeho osobnosti, ktorej vdačil za to, že sa nemusí pred nikym plaziť ako ubohý červ.
Konečne sa mohol aspoň trochu posadiť aj ked pritom musel najskor skrčit tvar do bolestnej grimasy no nevidal ani hlaska, ani raz sa nesťazoval. Namiesto toho sa teraz opieral o kovový rám postele pričom mal za chrbtami podložené vankúše. Odmietol prijať kohokoľvek v ležiacej polohe aj napriek tomu ake nespokojen pohlady na neho hadzali sestricky. Rychlo ich schladil svojim typicky mrazivym pohladom a potom mu už bez odvravania pomoly aspon do pololežiacej polohy. Ked do stanu vstupila Alex zvedavo nadvihol obočie pretože vedla nej uvidel stáť ženu, ktorú doposial nepoznal. Pohladom sa zastavil na jej tvári, ktora mu nevedno prečo prisla akasi známa. Bruškom palca zamyslene hladkal hanky na Shiroinej ruke a v dakovnom geste kyvol doktorke, ktora mu navlhčila popraskane pery aspon kvakou vody. Pohlad vsak nadalej upieral na zahadnu ženu, ktorej vek už určite presiahol hranicu styridsiatich rokov . Zvedavo vyčkával na to, čo sa im chysta povedať kutikom oka pozruc na Viktora akoby sa chcel predtym ešte ubezpečiť ci nahodou neznama nepatri k nemu.*

*Za ten čas čo v stane pobehovali kadejaký ludia, známi či neznámi len potichu ležal a hladkal Melianinu ruku. Nič nehovoril, skôr premýšľal nad množstovm vecí, zvačša o budúcnosti no aj o minulosti. Predtým sa Melianinej priateľke smial pre jej city, no teraz jej bol vdačný za svoj život. BOla lekárka jeho bratranca, jej povinnosťou nebolo zachrániť ho no aj napriek tomu že ju držal istý čas zavretú mu pomohla a nielen so zdravím. Vo vrecku už mal to o čo ju požiadal. Ked začul že doktorka sa vrátila, trochu nadvihol hlavu a všimol si neznámu staršiu ženu. Pootočil hlavu k Raitovi, no ani on nejavil známky že by sa poznali. Doktorka vyzerala akosi inak, akoby ich čakalo šokujúce odhalenie, čo vyvolalao no jeho tvári takmer pobavený úsmev, pretože predpokladal že ide o lekárku s dlhoročnými skúsenostami,alebo o psychologičku ktorá by im mala vyhubovať že sa správajú ako malé deti. Pokojne stisol Mel ruku a čakal čo sa bude diať*

* Prerušila tiché šepkanie laskyplných slov do Viktorovho ucha ked sa zrazu v stane objavila postava jej priateľky, ktorá jej v ten deň vrátila život. Vdacne sa na nu usmiala ako zakaždým ked pod nejakou zámienkou a z nejakého dovodu vkročila do stanu či už skontrolovať stav oboch pacientov alebo s nou prehodiť par upokojujucich slov. Usmev vsak nahradilo prekvapenie a zvedavost ked sa zraz ukázala aj postava druhej ženy. Tej ženy, ktorá navštívila stan už vtedy ked boli obaja princovia v bezpečnom zajatí spanku. Mimovoľne sa nu usmiala akoby jej chcela dodať odvahy na to, čo sa im chystala prave povedať. Stisla Viktorovi ruku rovnako ako on jej a venovala žene svoju plnu pozornosť.*

/Leni mrkni skype, dačo sa ta potrebujem spytať/

*Za tú pol hodinu, čo Raito kľudne oddychoval na svojom lôžku, sa v provizornej nemocnici nedialo dokopy nič zvláštne. Všetci pobehovali sem a tam, kričali jeden po druhom, buď to kvôli tomu, že došli zásoby obväzov, alebo iných medických vecí, alebo jednoducho sestričky a doktori krúžili od jednej posteli k druhej, keď na nich pacient zavolal. Krútila hlavou nad Raitovou tvrdohlavosťou a hrdosťou, ktorá bola pevnejšia než železobetón a odolnejšia než azbest proti teplote. Aj napriek tomu, že sestričky neboli práve nadšené, podobne ako ona, nechcel ležať, keď príde nečakaná návšteva. Nie je mu predsa najlepšie a takto sa namáhať len krátky čas potom, čo získal nepríjemné zranenie od svojho bratranca je proste nemysliteľné! Ani bolesť, ktorú zaiste musel pociťovať ho neodradila. Prekliala všetkú jeho hrdosť, keďže si kvôli nej len teraz narobí problémy. Venovala mu len krátky pohľad a mierne mrzuté "Raito...", no nestihla pokračovať, keďže práve vtedy sa vo vstupe do stanu objavila Alex, Raitova doktorka. Takmer sa pri spomienke na jej dávne prvé stretnutie pousmiala. A hneď za ňou, v jej pätách, kráčala postaršia dáma, ktorú stretla pred niekoľkými hodinami. Doktorka vyzerala, ako keby chodila po ihlách. Priam nervózne. Muselo ísť o nejakú veľkú vec. Pohľadom prešla po všetkých prítomných. Čakali podobne, ako ona sama. Čakali, čo povie táto sympatická postaršia pani. Nikto teda nevedel, kto je, a čo sa chystá oznámiť. Druhú ruku, ktorú mala voľnú, položila na tú Raitovu a jemne ju stisla, stále upierajúc pohľad na ženu.*

LUCIUS

/seksy...../


*Ona...ona vazne s tebou flirtuje???Nahle vnutorne rozpolozenie dokonale umlci za gumenou maskou stvorenou z hlbokeho pohladu, ktory lame lady, mierneho usmevu, pri ktorom kazda nedosiahnutelna zena zvlhla a lezerneho pohybu, ktory rozputi gumicku z vlasov a postrapati ich, cim mu padnu do oci.Skoda ze si ty idiot ignoroval kazdu tu vlhnucu dokonalu zenu v okoli Kazdy z nas ma svoje druhe..tretie...ako ktore ja, ktore mu sem tam nakope sebavedomie.* Ano ....vidite?*V momente vytiahne z vrecka jeanov vizitku so svojim menom,logom, emailom, video postou, ba i len adresou, kde uploaduje hudbu.* Ozvite sa....nabuduce...dnes nie....*Doda, ked polozi na postel listok, pokial sa ona chysta.Dnes nie..naco..ked snad budeme ddnes este spolu..tu teraz..potom niekde nieco... Hned ako zacuje pochybnosti ohladom jej satstva, pokojne sa ponukne.* Mam tu nejake tricka, sanitarne, no biela sa vam bude hodit..i velkost by bola a celkovo su podla predpisov slusive...*POkojne pristupi k mierne zdeformovanej skrini, ktora to schytala plnou ranou mecom pocas prenasania. Miernym kopnutim tu kraksnu otvori a vytiahne nejake to M-ko ktore jej snad bude dobre a pripadne ju ta velkost neurazi.*Bolo by mi ctou...

ALTHEA

*Pff, a prečo by som sa aj ja nemohla trocha zabaviť? Spýtala sa samej seba, keď si premietla svoje premárnený život. Mala na to právo. A to výhradné právo, ktoré mienila dnes využiť. Ak ničím iným, tak aspoň malou, nevinnou, možno nie až tak nevinnou, hrou.* Ste naozaj milý, pán doktor... *Opätovala mu mierny, podmanivý úsmev.* ...ale ešte ma zažalujú, že okrádam štát. A to predsa naozaj, naozaj nechcem, preto... *Pomaly zo seba zhodí aj ten kúsok trička, ktorý na nej zostal, stále nespúšťajúc oči z tých jeho. Zavesila uniformu na svoj prst.* ...si radšej zoberiem uniformu, ktorá mi snáď na ten krátky čas postačí. *Cítila, že v stane je pomerne chladno, no vôbec tomu neprikladala záujem.* To je naozaj škoda. Myslela som, že si dnes budem môcť vypočuť tóny vášho hudobného nástroja. Určite ste nadaný hudobník. *Obliekla na seba uniformu, berúc do ruky vizitku, ktorú pre ňu pripravil. Venovala jej letmý pohľad a zastrčila ju do vrecka nohavíc. Tento chlap možno naozaj stál za to. Kdeže možno. Určite.*

((lolzo xD Vivat dvojzmysly! ))

LUCIUS


*Kamko co sa to tu deje...Mierne sa zasekne, ked zhodi zo seba tie..to tielko, handru, to je jedno a konecne dopraje jeho unavenym ociam male rozptylenie.* Ale to nedovolim...*Sikovne strci tricka spat do tej harabudry a zakopne dvierka a s uplne novym napadom k nej vykroci.*V ziadnom pripade vas len s tymto nepustim...*V momente sikovne ztiahne z toho jej jemneho krehkeho prstika uniformu a odlozi na postel.* Ja...vam poziciam svoju..*Premeria si ju s pozdvihnutym pravim obocim, ako ked orol premeriava zajaca este len premyslajuc, ci sa mu oplati vobec za nim letiet a nahanat ho. Prsty mu vsak sikovne, ako keby ruky nejakeho klaviristu(A) porozopinaju gombiky na svojej bavlnenej koseli.* Ako viete...ze som dnes nechcel byt svami...akurat som chcel naznacit..ze dnes odmietam s vami iny kontakt ako osobny..*zmyselne pozdvihne tvar trosku vyssie no ocami jej lieta o tvari, nie po hrudniku ako kazdy iny lacny chlap. Ruky pomaly priam labuznicky natiahne za seba , cim zvirazni nie len ako take svaly, ale i nejaku tu novu jazvu a necha koselu zosuchnut na zapastie, z ktorych ju uz sikovne vyzlecie.*Co b som to bol za gentlemana..keby vas necham ist...*Si trapny..si desne staromodny a trapny... Ale ako dokonaly muz si tieto pochybnosti nepusti a opat hodi ten zvodny pohlad a hned ako ju zahali cez plecia do svojej kosele, zacne ju jemne pohladzat a upravovat/samozrejme koselu/.* Ah....akurat..mozno o par cisel vacsia...*Spokojne zamumle, ked jej pohladi tu cast svojej kosele, ktoru ma cez prsia tvariac sa, ze zazrel na nej nejake serum, ktore je nutne zoskriabat.Slubil si si celibat...celibat..waaaa*

* Len, čo povedala doktorke všetko, čo jej mohla na prvýkrát povedať a ona urobila vsetky potrebne testy ocitla sa odrazu opat v stane pod drobnohladom piatich parov zvedavych oči. Takto to veru nepalnovala. Nevedela, čo môže čakať ked povie pravdu, a preto jej nervozita vstúpila na tvár v podobe ovisnutých kútikov úst a nepokojneho pohladu, ktorým striedavo bludila po vsetkych pritomnych. Ženy jej venovali svoje povzbudzujuce usmevy zatial co Raito a Viktor dali prednost skor zvedavemu pozorovaniu. Zaryla si nechty do dlani oboch ruk a mala pocit, že jej každu chvilu začne po rukach stekať jej vlastna tepla krv. Nakoniec akoby predsa len vstupilo do nej trocha krehkej odvahy ked sa narovnala a zodvihla hlavu aby mohla lepsie pozrieť do očí obom princom. Na pery jej vystupil rozochvený úsmev a hlas sa jej skoro zasekol v hrdle ked prehovorila.* Som šťastná, že vidím nažive oboch mojich synčekov a ešte viac z toho, že som tu teraz s nimi...* ani nedýchajúc čakala na to čo sa bude teraz diať. Neplánovala dlhý príhovor, vlastne ani nevedela co ma povedať. Toto bol len začiatok...*

*Bez akýchkoľvek významnejších myšlienok pozoroval postaršiu ženu a nedalo sa nevšimnúť aká je nervózna. Prinajmenšom čakal niečo kruté voči ich zdraviu, veď obaja sa navzájom takmer smrteľne zranili. To čo však nakoniec vyšlo z úst postaršej ženy mu vyrazilo dych. Ruka ktorou držal tú Melianinu mu stuhla. Zamračil sa a už jej chcel vynadať že na žarty nemá čas, no ten výraz ho miatol. Nevyzerala ako luhárka. Zvykol si na klamstvá ktorými sa ich snažili ľudia okolo trónu kŕmiť, no tá žena nevyzerala práve ako nejaká ctižiadostivá žienka, túžiaca po moci alebo niečom podobnom. Okrem toho takéto klamstvo by jej aj tak k ničomu nepomohlo. Dalo sa tak ľahko odhaliť. Bolo to však klamstvo? Toľko rokov považoval svoju a Kiarinu matku za mŕtvu, že predstava že žije v ňom vyvolala mätúce pocity. Nikdy ju osobne nepoznal, umrela keď bol ešte dieťa a on si na tie časy moc nepamätal. Veľa raz sníval o tom aké by to bolo keby žila, aké by to bolo keby ho nevychovával Raitov otec....zrazu si uvedomil že to čo povedala sa týka aj jeho bratranca...brata.... * ...oboch synčekov... * vydralo sa mu z úst, aj keď si to neuvedomoval. Cítil sa akoby tam ani nebol, akoby bol niekde v nejakom sne. * Raito nie je môj brat... * zamrmlal a nechápavo hľadel do jej tváre. Nemohol byť predsa jeho brat. Nemali ani jedného spoločného rodiča...ich otcovia boli bratia...no nato aby si ich mýlila s ich otcami nebola tak stará. Jedno ho však úplne miatlo. Tá podoba s Kiarou. Mali podobné črty tváre a on netušil čo si o tom má myslieť. Otvoril znovu ústa no nevydal ani hláska, všetko sa snažil prejsť si v hlave, no mal v nej až neuveriteľne prázdno*

* Keby sa žena, ktorá pred nimi stála ako malý uzlík nervov začala vzápätí po vlastných slovách smiať prijal by jej zdravý rozum s oveľa menšími pochybnosťami ako to bolo práve teraz. Niečo ho však nútilo aby zadžal sarkazmus, ktorý sa mu dral na pery ako snáď zakaždým keď vycítil, že by tak mohol nepriateľa zmiasť no teraz pred nim predsa nestál nepriatel, ale tato postaršia žena, ktorej výraz tvare naznačoval, že všetko, co povedala myslela vážne a hlavne uprimne. Spomenul si na listy, ktoré mu začali prichadzať po jeho navsteve Sorielu a tiež na toho kto mu ich adresoval... jeho vlastna matka. Bola to ona? Tato žena s laskavym pohladom v ociach, proti ktoremu boli neucinne vsetky jeho ladove slova? Na plecia mu sadli dvaja radcovia a zatial co jeden mu nasepkaval, že sa nemyli ten druhy trval dorazne na tom, že v jej slovach niečo nesedi. A on vedel velmi presne čo.* Madam...* začal ked sa spamatal z prvotneho šoku pričom ton jeho hlasu bol natolko zdvorily nakolko mu to doolovala trpezlivosť a presvedcenie.*...som si istý, že satu jedná o veľký omyl. Ak je skutočne pravda to, čo tvrdíte, tak potom nemôžete byť matkou nás oboch, ale iba jedného z nás. * odmlcal sa kladc doraz na posledne slova.* Ako sa voláte?

/mna asi picne... uz som to mala skoro cele napisane ked sa mi vypol comp a nanovo cmarat, ach -.-´/

*prace v osetrovni nebolo vela...jedine co mala urobit, bolo vymenit Viktorovi infuziu a trochu ho skontrolovat. ked bola nakoniec so vsetkym hotova, este raz objala Melian a podakovala jej za radu.. ticho jej este pred odchodom sepla, ze je pozvana na krstiny a s usmevom a ruka v ruke s Mikeom odisli z tej casti osetrovne... nasli si miestnost v ktorej nebolo ani zivej duse a tam za sebou zavreli dvere.. v tom momente prestali vnimat okolie.. Mike si Amacaraku pritlacil k sebe tak tesne ze medzi nimi nezostalo miesto pre vzduch a ona sa mu silno pritisla hrudou k tej jeho.. vasnivy bozk v nej rozputal vsetku tu vasen ktora tak dlho spala a teraz horela ako ten ohen ktory je nemozno zastavit.. V tom momente nebol nik okrem nej, jeho a ich dietata. Bolo to nadherny, opojny pocit, z ktoreho velmi nerada triezvela.. Ale vsetko ma svoj koniec a ked sa opytal nato co mu chcela povedat, pomaly dopadla nohami pevne na zem a ona vedela, ze prisla tak obavana hodinka pravdy.. Poobzerala sa okolo seba a uvidela, ze sa nachadzaju v oddychovej miestnosti pre lekarov. Boli tam dva velke gauce a dve hojdacie kresla...*Prosim najskor sa posad, Mike*poprosila ho vazne a sama si sadla kresla ktore prisunula ku miestu na gauci kam chcela aby si sadol..*

/ Tak to sa stalo aj mne Ale niekedy to druhýkrát zvládneš napísať lepšie ako zo začiatku Aspoň ja to mám tak overené /

* Napätý výraz na Amacarakinej tvári zastvil jeho dalšie bozky a dotyky rovnako ako jej prosba aby sa posadil. Na tvár mu vystúpili obavy, ktoré sa v nom pomaly ale iste zacali hromadiť. Muselo to byť niečo važne... vzapati si spomenul na to ako Amacarake niekolkokrat prislo zle doma ci tu a srdce mu zovrela ladova ruka strachu. Posadil sa tak, ako ho o to Amacaraka poziadala a potom sa jej bez dychu opytal stisenym hlasom.* Povedz mi pravdu...si chora Amacaraka?* natiahol sa k jej ruke a jemne ju stisol v dlani.*

* Čakala by zo ženiných ust všetko len nie slová, ktoré práve vyriekla. Celkom jej to zobralo dych a keď sa vzapati len co sa trochu spamatala pozrela na Viktora zistila, že ani on nie je schopný rozumieť tomu, co sa práve dozvedel. Bez ohladu na jej zmatok, Viktorov musel byť niekolkonásobne vacsi. Ved ako by zareagovala ona na jeho mieste , keby zistila, že jej matka vobec nie je mrtva a ohlasi sa až po tolkych rokoch práve vtedy ked, a tu sa zarazila najviac, obom jej synom hrozilo nebezpečenstvo, že zomru rukou toho druheho? Neodvazila sa nič povedať len bludila pohladom raz z Viktorovej na Raitovu a nakoniec ženinu tvár. Tu si obzvlás skúmavo obzrela no nenašla v jej crtach ani vo vyraze jej oci nic co by nasvedcovalo, že klame. Naopak jej nervozita a akasi skucenost uz teraz zacali davat zmysel. Aspon jej...
Stisla nežne Viktorovu ruku akoby sa mu takto nemo snazila dat najavo, že stoji pri nom čokolvek bude este nasledovať. Prinajmensom sa ocakavalo poriadne vysvetlenie a dokazy. Vtedy obratila tvar k Alex, ktora ženu priviedla do stanu a zvedavo pri pohlade do jej oci nadvihla obocie akoby od nej ziadala potvrdenie prave vyrieknutych slov.*

* Hľadiac na tváre oboch svojich synov opäť pocítila ľadové pichnutie pri srdci, ktoré sa ozývalo zakaždým pri spomienkach na ťažkú minulosť. Musela im toho ešte tak veľa vysvetliť a nevedela či bude schopná zaplátať tie priepasti, ktoré medzi nimi vznikli počas toľkých rokov odlúčenia. Rozhodne to bol pre nich šok dozvedieť sa, že vôbec nie sú bratanci, ale puto medzi nimi je pokrvne pevnejšie než všetky ostatné, ktoré existovali. Boli bratia. Tak dlho žili vedľa seba, jeden vedľa druhého a ju pri myšlienke na klamstvá, ktoré im boli odmalička nahovárané zabolelo srdce viac než keby jej ho niekto vytrhol zaživa z hrude a podupal po ňom v prachu. Aj napriek slzám, ktoré sa jej tlačili do kútikov očí a hľadali si cestu von k jej lícam nesklopila pohľad. Ani raz už nezaváhala s odpoveďou.* Som tvoja a Viktorova matka Raito... na inom mene nezáleží no viem, že ani jedného z vás neprestanú trápiť pochybnosti dovtedy kým nebudete poznať odpovede na všetky svoje otázky...* odmlčala sa a predtým než pozrela na doktorku, bez slov ju žiadajúc o pomoc, jasne vyslovila svoje meno.* Volám sa Amalia de Cruer

*Iba tam tak postávala a nechala nech žena rozpráva. Netušila čo by urobila na ich miestach. Ona túžila nájsť matku, no oni dvaja boli niečo iné. Bratia ktorí sa nenávideli a takmer navzájom zabili. Nemala tušenia či sa aj napriek tomuto dokážu niekedy uzmieriť. Ked zacítila pohľad Melian, mlčky kývla hlavou čo si mohol každý vysvelliť inak, no pre Melian to mala byť správa, že toto všetko nie je žart ani klamstvo. Pozrela na ženu a pri jej pohlade vedela, že prišiel čas potvrdiť jej slová* Ehm...* začala váhavo* nech už teraz rozmýšľate nad čímkoľvek, myslím, že bude najlepšie ak vám jej slová potvrdím alebo vyvrátim. Keby klamala nepustila by som ju sem...no krvné testy potrvrdili jej slová a vy dvaja ste bratia* zahryzla si do jazyka a čakala čo sa stane teraz. V rukách držala papier, kde boli výsledy čierne na bielom...*

4 eliott: jasne, mozeme skocit.... teda, snad bude ta kavicka pitna... *usmeje sa na neho*

*to co v tom momente Mike povedal jej prislo zrazu tak smiesne ze sa musela zasmiat*hlupacik ak sa to da nazvat chorobou tak ano.. ale vyzdraviem o necelych devat mesiacov*zasmiala sa a chvilu si pockala ci Mike jej narazku pochopi... na tvari jej pohraval pohlad neistoty a ona nevedela, co sa bude diat*