Ošetrovňa na okraji bojiska

*zobrala muza a polozila ho na postel ak sa to dalo tak nazvat osterila mu rany a utesovala ho *

Myslím, že som vas zamestnal ako doktorku nie ako sekretarku slecna Ling Xiaoyu. Ubezpecujem vas, že si svoje stretnutia pamatam velmi dobre aj to kedy mam na ne isť.* odvetil pokojnym takmer nezucastnenym tonom hlasu ked podisiel blizsie k doktorke a dalsiemu muzovi, ktory sa venoval zranenemu. Pohladom rychlo zhodnotil situaciu a zodvihnutim ruky k sebe takmer ihne dprivolal skupinu svojich vojakov, ktori este nezranení stali na nohach.* Takto mu nepomozete.* zhodnotil uz aj tak znamy fakt pri pohlade na privaleneho muza. Rozkazal svojim chlapom aby sa rozmiestnili po jednej srane sanitky a na jeho povel zabrali. Sam sa zohol a rukami pevne chytil spodok auta aby ho mohli spolocne aspon o trochu nadvihnuť.* Mate len par seknud tak ich vyuzite a vytiahnite toho chlapa jasne?* nadvihol prave obocie, ktore mu pretinala nepekna tržna rana.*

Nebola som si tým veľmi istá*odvrkla mu* ale ako vidím, s vašou pamäťou sme pokročili, už viete ako sa volám a neoslovujete ma doktorka...wau* uštipačne si ho premerala a pripravila sa na to, aby vytiahli muža. kývla pár sestričkám nech prídu a pomôžu im, pričom mu zaistila krk aby neohrozili jeho miechu* ako ste povedali som tu zamestatná ako doktorka, takže viem čo máme robiť *zavrčala podráždene. Keby nebol Chris zomrle, tri mesiace by to sním asi nezvládla a zbalila sa. tatko ju ale na Zem už nič neťahalo a musela znisť aj princa.*

* Nemal v umysle doktorke ešte niečo povedať na jej poznamky, pretože si už predtym vsimol aka je podraždena a predpokladal, že vynimocne tento stav nezapricinil on. Teraz vsak nemal cas venovat sa jej a jej naladam, pretože sa spolu so svojimi muzmi poriadne zaprel do sanitky a s vynalozenim velkeho usilia sa im podarilo aspon trochu ju nadvihnuť. Zahryzol si do pery a držal tu opachu kym lekari neurobia svoje. *

uz som tu *pribehla som k alexandre * co mam urobit ???*opytala sa *

*Len čo sa sanitka trochu nadvihne, spolu s ostatnými rýchlo no zároven opatrne potiahla zraneného von. Aj napriek tomu že už bol vonku, bolo jasné že rozmliaždená noha sa zachrániť nebude dať.* Pozor na miechu* upozorní sestričku, ktorá robila niečo okolo jeho krku. Alex vstala, vrhla pohľad na doktora, rozmýšľajúc či mu idú tu nohu teraz amputovať. Obaja vedeli že od sterilneho prostredia mal ich stan daleko*dakujeme za pomoc* otočila sa ešte k princovi, no viac mu pozornosť nevenovala*

* Ked doktori vytiahli zraneneho mierne kyvol hlavou svojim muzom a prudko dychajuc od namahy spoločne pustili sanitku, ktora sa s tlmenym rachotom zviezla opat na zem, tak ako bola predtym pricom zodvihla male mracno prachu. Raito este chvilu stal vydavajuc nove rozkazy pricom si ani nevsimol, že mu po pravej ruke stekaju male pramienky krvi, ktore sa stretavali tesne pod okrajom dlheho rukava jeho odevu a cez prsty krv kvapka priamo na zem.*

*Už chcela vojsť do stanu, keď si všimla že aj princ je zranený.* chcete tú ruku ošetriť?*spýtala sa a vytiahla z vrecka jeden zo zabalených obvazov. Ani sa nepohla, čakala na odpoved, akby ju chcel zase princ odbiť nejkaou poznámkou*

* To, že sa mu doktorka prihovara si vsimol až po chvili ked sa jej jemny hlas predral cez ohlusujucu strelbu z bojiska.* Ako prosím?* vyraz nepochopenia bol na jeho tvari viditelny len dovtedy kym nepozrel dolu na svoju ruku a nezistil, že mu krvaca. Nespominal si kedy pocas boja mohol utrzit nejaku ranu na ramene aj ked bola pravda, že ho obcas zabolelo. Na bolest bol vsak zvyknuty a tak jej neprikladal velky vyznam. Pravdepodobne sa mu latka rukavu prilepila na ranu a ked pred chvilou pomahal nadvihnu sanitku rana sa mu obnovila a zacala opat krvacať. * Ak budete taka mila.* ozval sa trochu podraždene no za jeho podrazdenie nemohla doktorka, ale skutočnost, že ak bol raneny Viktor bude mat oproti nemu mensiu vyhodu. * Ale bol by som radsej keby ste to urobili v sukromi a nie tu pred stanom.* doplnil a necakajuc na doktorku sam sa pobral do provizornej osetrovne.*

*Nadýchla sa a iba pokrútila hlavou. Pomaly si už aj zvykala na tie jeho nálady. Zamračená tvár, ľadový výraz a neprijemné poznámky. Celý princ Yagami. Vošla za ním do ošetrovne, pričom si po ceste zobrala potrebne veci aby sa nemusela vracať.* Tak ukážte...* prehovorila tichým hlasom. Ani nevedela kedy naposledy spala. Príchod druhého lekára ju viac ako potešil, znamenalo to aspon šancu na pár hodín spánku. * je mi to ľúto* ani zdaleka to nepovedala presvedčivo* ale zásoby liekov proti bolesti sú mizivé a dávame ich horším prípadom...takže budete sa musieť zahrať na chlapa z hrošou kožou...* vzdychne si a rozstrihne látku aby sa pozrela na ranu* ...čo ste takže sa hrať nemusíte...*neodpustí si a vytiahne tekutinu na dezinfikovanie. Očisti mu ranu a opatrne mu ju začne zašivať*

/ty si am zmazala alebo sa mi to neodoslalo?/

*snaží sa pomôcť mužovi a nohu na rýchlo obleje dezinfekciou a odreže to čo mu z nej ešte ostalo, ranu prikryje a poprosí sanitárov aby muža odniesli do stanu. Rýchlo sa umyje a začne operovať, kus odtrieštenej kosti bol skoro rovnako zlý ako kus šrapnelu.
Urobil čo sa dalo ale muž stratil veľa krvi a dosiaľ sa neprebral z bezvedomia. Pozrie na sestričky a povie im* Spravili sme čo sa dalo, dávajte na neho pozor a ked sa preberie zavolajte ma

/nič som nemazala/

*je to hrozne pozerat sa na ludi ktory zomieraju a trpia . A koli comu kovli kusku pody . Ved ziadne peniaze niesu hodne zivota cloveka . Zamyslela som sa a pokracovala som v praci *

Za koho ma pokladate slečna Ling Xiaoyu?* nadvihol ironicky obocie pri jej poznamke no bola to skor recnicka otazka a on na nu necakaal odpoved. Ked mu cistila a zasivala ranu ani nemukol len tam pokojne sedel na operacnom stole aby sa doktorke lepsie pracovalo a za ten cas premyslal nad jeho nadchadzajucim stretnutim s Viktorom.* Mohli by ste mi pomoct s tou koselou?* ozve sa zrazu a zahladi sa doktorke takmer nezucastnene do oci.* Musim sa prezliecť ak nechcem vystupit pred bratranca akootrhany zobrak.* zoberie do ruky cast odstrihnuteho rukava a odhodi ho do blizkeho kosa.*

*Radšej mlčala, pretože odpoved na svoju otázku by určite radšej nepočul. To čo si o nom myslela nebolo práve nič príjemné, takže radšej zostala ticho. Došila ranu a nad jeho požiadavkou len nadvihla obočie* aj by som vám na tú poznámku o vašom bratrancovi niečo povedala* začala krotko, no úsmev ju prezrádzal, že nemylsí na nič príjemné* ale ako ste spomenuli, som platená ako lekárka* dopovie a rýchlo mu začala rozopínať košelu. aj beztak už mal dávno vyraziť...opatrne mu stiahla látku pri rane a potom aj zo zvyšku tela* a kde chcete vziať čistú košelu?* spýtala sa ho pokojne*

Ak prave myslite na to, že som mal byť už davo na stretnuti s Viktorom musim vam dat za pravdu...skutočne nie ste moja sekretarka.* usmev na jeho tvari by si mohol niekto vysvetliť ako hrozivy no on velmi dobre vedel, že doktorka nie je takej slabej povahy ako vacsina ludi, ktorych poznal. Pomohol jej porozopínat gombiky na svojej koseli a ked ju uz mal vyzlecenu rovno ju odhodil do kosa ako predtym odhodil aj rukav.* Za vami v tej nizkej truhlici je nahradne satstvo.* kyvol hlavou poza doktorkino plece a doplnil.* Nechal som to priniest na vsetky osetrovne v prípade potreby...

nie to som na mysli nemala* odvetila pokojne* čítanie myšlienok vám nejde teda to radšej neskúšajte aby ste nerozprávali hlúposti* pokojne sa otočila k truhlici a vytiahla jednu z čistých košiel. Okom prebehla po princovej postave a podala mu tú čo držala v rukách* hádam vám bude dobrá...* povedala s úškrnom*a myslela som na to že Viktor* oslovila ho rovnako ako princ* má podla mna iné veci na práci ako zízať na to, či ste špinavý alebo nie...jedine že by bol orientovaný iným smerom a ešte zatažený na svojich pribuznych* nevinne sa ušknrula a odložila na bok krvave veci*

* Zobral si koselu z doktorkinych ruk a zacal si ju pomaly obliekať. Rameno mu trochu strplo a tak to nebolo take jednoduche ako ked mu pomohla. Stacilo aby si uz len pozapinal gombiky no doktorkina posledna poznamka ho necakane rozosmiala.* Princezna Melian by asi nemala taku radosť z jeho orietacie keby vybocovala z jej osobnych suradnic.* s miernou ironiou nadvihol obocie no v tej chvili stanom otriasol vybuch, ktory sa prihnal z bojiska...*

*Sledovala ako sa princ trápi s obliekaním a nakoniec sa rozhodlaa zľutovať sa.* ukážte* zamrmlala a začala mu zapínať gombičky aby nemusel namáhať rameno.* pochybujem že by bola Mel nespokojná* ušknula sa. Bola s Mel v kontakte takže vedela kde momentálne býva. * ked....* nestihne dokončiť vetu a zem sa jej zatrasie pod nohami. Mnoštstvo vecí naokolo padne na zem a ona stratí rovnováhu*

* Jeho reflexy ho zatial este nikdy nesklamali a tak ked doktorka strato rovnovahu bleskovo ju chyti zdravou rukou za zapastie a pritiahne k sebe aby sa neudrela o kovovy pult, na ktorom mala porozkladane lekarske pomocky.* Ste v poriadku?* opyta sa po chvili a caka ci stanom neotrasie este nejaky vybuch.*

*Nebyť toho že ju princ zachytil, dopadla by asi dosť zle. Síce o nič lepšie jej nebolo aj ked ju držal. Po niekokých dnoch bez spánku bola toto len posledná kvapka ktorú mohla zvládnuť. Netušiac čo sa deje okolo sa jej podlomia od únavy nohy, celý organizmus jej skolabuje a bez toho aby vedela kam zrúti sa priamo na princa*

* Nechape doktorkinu reakciu no ked mu ochabne v naruci len si ju k sebe pritiahne blizsie aby sa po nom nezosunula celkom nadol. Drziac ju pod pazuchami opretu o svoju hrud len jej nadvihne bradu skrcenym ukazovakom a ked jej bezvladne padne opat nadol len ju zodvihne na ruky a položi na operacny stol. Až teraz ked na nu dopadalo ostre neonove svetlo si vsimol neprirodzenu bledost jej pokožky s takmer sinavym nadychom. Par krokmi sa ocitol pri umyvadle s vodou, do ktorej namocil pas obvazu.* Doktorka?...Pocujete ma?* potlapkal jej zlahka po lici aby jej neublizil a viac sa nad nou naklonil* Alex...* prilozil jej k celu mokry obvaz a skontroloval pulz na jej zapasti.*

*Nevníma čo sa deje naokolo. Necíti ako ju preniesli, necítil mokrý obvaz nasvojom čele, necítil nič. V tej chvíli je úplne inde. V svete kde nebola špina, krv ani nikto z tých ktorý na nu hladeli. Bola tam sama, teda si to mylslela. Bol tam aj chris. Stál pred nou a usmieval sa. Oči sa jej naplnili slzami, chcela ísť za ním no nemohla sa pohnúť. On vykročil k nej. čakala kedy príde, no trvalo to akoby večnosť. Ked stal pred nou, stále sa len usmieval. Pobozkal si končeky prstov a priložil jej ich k perám. Natiahla k nemu ruku, no všetko sa rozplynulo.
Alex nehybne ležela na stole, s rukou natiahnutou pred seba, tak že sa dotýkala princovho líca* Chris* zašepkala takmer nečujne, no stále neotvorila oči*

*unavene sa zvalil na stoličku v kúte stanu a masíroval si spánky, nenávidel vojny. obzeral sa okolo seba a sledoval trpiace tváre pacientov. zrzu zacítil ako sa zem zatriasla od mohutného výbuchu, nestihol viacej pretože ho zvalila obrovská skrina v ktorej boli poukaldane lekárske potreby, nehybne ležal v bezvedomí a neuvedomoval si zhrozene výkriky sestričiek a pacientov.....*

/máš ma na starosť! /

/neboj...a uži si prazky /