Planéta Gyro, okolitý svet

*nasleduje dúfajúc že to už dlho nepotrvá. netuší ako dlho ešte pôjdu, no napadlo ho že ked je to tak daleko tak mohli ist na konoch*

*natiahne sa do celej svojej výšky, a otočí sa o 360°, no nikde nezbadá ani najmenšiu známku pohybu* Nie, nevidím ich... *kde trčia??? pomyslí si, no nahlas to nepovie* Už tu mali byť? *spýta sa na pol úst asi zbytočnú otázku*

Mam napad. Možno nas nevedia najst ved sme sa ani poriadne nestacili dohodnut. Bez spat ku Gyru a cestou sa tvar vystrasene možno možes parkrat aj zavolat o pomoc hadam ta zacuju a ty ich privedies sem.* Pozrie na Caffee a caka co na to povie.* Popripade uvitam aj iny navrh.* doplni a usmeje sa stale leziac na zemi. Trochu zmenila polohu lebo si už prestala citit nohu.*

*Pridá, ako sa len dá. Netuší, kam to má ísť. Ale len dúfa, že si vybrala správnu cestu... Zahryzne si do pery a pozrie sa na Thomasa, ktorý nič netušiaci chce vidieť iba svoju sestru, či je v poriadku, pomôcť jej. Na chvílku zavrie oči, všetky tie klamstvá... Ale musí to vydržať... Otvorí znova oči a zaťato sa pozrie na teraz tmavšiu oblohu*

*smutne dalej beží za Rijanov. netuší kam idú, no rozmýšla len nad tým, že ak sa jej niečo stane tak to neprežije. teraz ked sa znovu stretli, ešte ani nemal príležinosť jej porozprávať čo robil kým bol preč*

Môžem... *zašepká, keďže nemá iný nápad* Tak... idem *neisto sa pozrie na princeznú a potom sa rozbehne po úzkej vyšľapanej cestičke. Snaží sa bežať najrýchlejšie ako vie, a začne kričať* Po- pomóóóc!!! *obzerá sa okolo seba* POMÓC!!! *snaží sa, aby jej hlas znel vystrašene, a dúfa, že ju niekto začuje* POMÓÓC! *pre dojem pridá jedno alebo dve vzlyknutia a beží ďalej, hoci jej pomaly dochádzajú sily*

hej počula si to*spýta sa ked začuje akýsi krik*tu sme!!!!

*začuje čosi a tak zrýchli tempo, aj keď už veľmi nevládze* Kto? Kto je tam? *beží tým smerom, z ktorého sa ozval hlas - alebo sa jej to aspoň zdá. Práve keď preskočí spráchnivený pník, spomenie si, koho hlas to je - hlas princezninho brata. Ticho si vydýchne - je rada, že nenatrafila na nikoho iného, no aj tak ďalej beží a pomaly hystericky volá o pomoc*

*Pozrie sa na Thomasa* Áno počula *pozrie sa smerom, odkiaľ prichádzajú výkriky o pomoc*

*rozbehne sa smerom ku kriku*podte Rijana*zakričí a dalej beži až kým nezastane pri dievčati*

*rozbehne sa z posledných síl čo najrýchlejšie za ním, pri čom sa obzerá, kam to vlastne bežia*

Princezná... *vydýchne, keď k nej Thomas dobehne* t-t- tam... *naznačí rukou smer, potom si ňou prikryje ústa* Ja - ja som... *nedopovie vetu, iba zhrozene hľadí niekam do tmy*

*Dobehne ku Caffeé a pozrie sa na Thomasa* Choďte tam... Rýchlo *povie potichu a pozerá sa na neho, či pôjde. V tom prípade pôjde tiež.*

*bez slov sa rozbehne na miesto ktoré ukazala vazenkyna a tam zastane*

*pomaly sa vlečie na miesto, kam utekal Thomas. Zastaví pár metrov od čistinky, oprie sa o strom a stále si prikrývajúc ústa rukou sleduje, čo Thomas urobí*

* A teraz je to tu. pomysli si Melian v duchu a pripravi sa na svoj vystup. Dufala, že vsteko pojde dobre a Tom nebude mat ziadny dovod pochybovat o tom co sa v skutocnosti dialo. Ked zbada nad sebou obrys jeho vysokej postavy pomrvi sa a slabo zastona od predstieranej bolesti. Malatne zodvihne ruku k nemu a zasepce akoby umierala.* Tom ...* spoemnie si na to ako spadla z kona ked bola mala a ucila sa jazdit. Zlomila si vtedy ruku a na tu bolest ked sa jej zlomena cast kosti prerezala na povrch kože nikdy nezabudla. Vždy jej pri tej spomienke vyhrkli slzy bolesti do oci aj ked sa ich snazila potlacit. Princezna predsa nemohla dat najavo slabost, ale teraz tomu bola vdacna lebo to jej tvari dodavalo na vierohodnosti.*

*pribehne k nej*Prehobha Melian čo sa tu stalo? čo ti tá krpatá vazenkyna spravila?!? počul som že nerešpektovala rozkazy už vo vaznici, čo urobila?*spýta sa a zvihne sestru na ruky*

*inokedy by sa pri slovách, ktoré počula, bola vážne nahnevala, no teraz vie, že nesmie pokaziť výstup a len sa v duchu zasmeje. Pokročí bližšie a skreslene a ticho (takmer nehlučne), pretože má ruku na ústach, povie* Ja... ja... *nervózne očami prebehuje medzi Thomasom a jej mečom, ktorý leží opodiaľ*

*pozrie sa na vazenkynu a chyti si Melian tak aby si uvoľnil jednu ruku. voľnou rukou zdrapi vazenkynu zo zadu za krk a potiahne ju*čo si urobila!?!

Hej! *skríkne po Thomasovi* Potrestáš ju neskôr, teraz ju pusti! A bež s Melian späť, inak ti tu umrie! *povie mu, mierne nahnevane, že toto urobil Caffeé, ale nič mu nemôže vyčítať. Je nahnevaný... A bude ešte viac, keď sa dozvie pravdu. No na tvári sa jej okrem toho usídli aj výraz týraného psa... Výraz,ktorý hovorí, že znova sklamala. Pozrie sa na Melian a potom na Caffeé, no pohľad jej okamžite padne na Thomasovi ruku, ktorou zviera Caffeé* Ja sa o väzenkyňu postarám. Dovediem ju späť! Len choď *pozrie sa Caffeé do očí* Máte tu kone? *spýta sa jej, udržiava si pevný, aj keď naschvál trasľavý hlas a pozerá na ňu nahnevane, len pre efekt*

*na Thomasovu otázku neodpovedá, len otupene hľadí pred seba a nereaguje. Keď sa jej však spýta čosi Rijana, prikývne, nakoľko jej to dovolí Thomasovo zovretie* Áno... *zachripí*

*povolí zovretie a zviaže vazenkyni ruky*ešte sa uvidíme*zasyčí na nu a pod povraz Rijane. potom vysadne na kona a chyti sestru*stretneme sa na ošetrovni u doktorky...

Neviem, či to j epotrebné *chytí slabo do rúk povraz, pozrie sa na Thomasa, ktorý je na koni a potom mu kývne* Prídeme tam *povie mu a pozrie sa na Caffeé, potom na Melian a na Thomasa* Choďte...

*ešte raz na ne pozrie a potom pohne kobylu*je to potrebné ako tak pozerám na svoju sestru*dodá ešte*

/tak v ošetrovni/

No tak fajn*zavrčí smerom za ním, keď je ďalej a pozrie sa veľavýznamne na Caffeé. Keď sa jej Thomas s Melian stratia z dohľadu, usmeje sa na ňu a rozviaže jej ruky* Perfektné. A teraz... Kde je druhý kôň? Aby sme ich dohnali.. Potom by som ť azviazala znova ak ti to nevadí *usmeje sa na ňu*