Planéta Gyro, okolitý svet

* Na mieste, ktoré bolo dostatočne vzialene od budov Gyra Melian zastavila svojho kona a zoskocila na pevnu zem. Rychlo sa obzrela na miesto odkial prisli a uvedomujuc že musia s Caffee konat rychlo vyberie si z vrecka na satach ampulku s krvou.* Caffee teraz je to na nas. Musime to zahrat presvedcivo lebo Tom sa nenecha len tak oklamat. * Zmurkne na nu, otvori ampulku a krv z nej si rozotrie na bruchu aby to vyzeralo tak že prave tam bola zranena. Potom ju podala Caffe aby si zvysnou krvou potrela hrot svojho meca.*

*keď princezná zastane, zoskočí zo svojho koňa a priviaže ho k najbližšiemu stromu. Potom pozorne počúva a nakoniec si vezme ampulku. Vyberie svoj meč a chvíľku ho omáľa v ruke, potom zistí, na ktorej strane bude krv vyzerať najhodnovernejšie a natrie ju tam. Potom sa len spýtavo pozrie na princeznú, chce vedieť, čo ďalej robiť*

*zamyslene kráča za Rijanov. napadá ho množstvo vecí ktoré sa mohli stať. nemusí byť pravda to čo mu stále blúdi hlavou a čo by bolo najhoršie*

*pozrie sa na Thomasa, ktorý tak povediac mierne zaostáva a chvíľku počká na mieste* Pán Thomas, musíme ísť rýchlo. Nieje čas myslieť na to najhoršie, Melian zatiaľ.... Žije. *povie potichu a pozrie sa do zeme, vykročiac zase rýchlymi krokmi*

* Vidí, že Caffee váha a nevie, čo ma robit. Pravdupovediac to nevedela presne ani samotna Melian. Vedela len to, že je doležite aby zdržali Tomovu svadbu dovtedy kym sa nevysvetli ta vec s princeznou. Upokojujuco sa na Caffee usmiala.* Budeme to musiet zahrat a hlavne potom nedovolit Tomovi aby sa mi pozrel na ranu.* Melian si lahla do travy aby to vyzeralo vierohodne a zavrela oci. Pomedzi zuby ešte stihla Caffe povedat.* Mali sme trening a mne sa zdalo, že som počula niečo z lesa, ale bola som nepozorna a už som sa nestihla vyhnut tvojmu vypadu. Možes povedat že som bola zamyslena aj kvoli tomu čo sa stalo vtedy v pracovni s Amacarakou.

Dobre... *vydýchne a pozoruje okolie. Keď nájde vhodné miesto, vezme flakónik, v ktorom bola krv, a vtlačí ho hlboko do zeme pri kríku, tak, aby ho nik nemohol nájsť. Potom sa rozdýcha - dýcha nahlas a rýchlo, aby to vyzeralo naľakane a prekvapene. Dá si dole sveter, pod ktorým ma tričko s krátkym rukávom a čaká, kým sa dostaví účinok toho, že jej je zima - roztrasenie. Potom iba stojí vo vhodnej polohe a čaká, kým začuje nejaký zvuk, oznamujúci, že princeznin brat prichádza a teda aj oznamujúci začiatok tohto "divadla"*

zatiaľ žije?*spýta sa zdesene*akože zatiaľ znamená že to tak dlho nebude...*pozrie na nu*a nevrav mi pán Thomas, stačí thomas..niesom zatiaľ starý

Fajn, dobre Thomas *povie mierne otrávene* Hej, to znamená zatiaľ. Dobre ste si to vyložil *povie potichu. Ak mi povie, že mu mám tykať, asi mu vykrútim krk pomyslí si naštvane a nahodí rýchlejší krok so zvedavosťou, či bude stíhať*

*zachytí otrávený hlas*čo je s Mel a neklam mi

*zahryzne si do pery A do kelu preblesne jej hlavou, ale nahodí výraz zúfalstva a otočí sa smerom k Thomasovi* Ty si asi nepochopil, že tvoja sestra je na pokraji smrti? *spýta sa zvýšeným tónom, otočí sa späť a nabere na rýchlosti kroku*

*preglgne*nechcel som tomu veriť*povie a zrýchli krok*je šanca že ju zachránime*spýta sa vydesene a zúfalo na nu pozerá*

*nepozrie sa späť na neho, len pridá ešte viac do kroku, o chvíľku to bude vyzerať na klus* Keďže ste toľko otálali tým, že ste sa vypytovali... *pozrie sa smerom na neho s tále s tým zúfalým výrazom*... Tak neviem. Ale nechcem vás strašiť. Je tu ešte nádej *povie mu potichu* Ale teraz by sme mali ísť rýchlejšie, nie je to už ďaleko. Ak tam chceme do západu slnka byť, mali by sme ísť rýchlo *povie mu a pozrie sa pod nohy, na trávu, po ktorej šlapú*

*zostane ticho. už nepoloží otázku len zrýchli krok. nieje to už ani krok, skôr sa to začína podobať behu. počas života vonku si zlepšil kondičku a tak by mu nevadilo bežať celú cestu*

*Ak by chcel bežať, nevadilo by jej to, ale nechce sa rozbehnúť, kým jej nepovie, že bežať môže, že budem toho schopný. Pozrie sa cez rameno na neho, odrhnie si vlasy z tváre a tiež pridá do kroku, ktorý pomaly tiež začína nadobúdať črty behu*

*nadýchne sa a znovu prehovorí*ak máš dosť síl mohli by sme aj bežať

*pozrie smerom k nemu* Môžeme *povie mu*

*rozbehne sa teda dalej*

*chvíľku počká, potom sa odrazí od zeme a tiež sa rozbehne*

*beží ani nevediac kam*

/ešte dlho budeme cestovať /

(he? dneska mi nepáli)

*Odrazu dezorientovane zastane a pozrie sa na tmavnúcu oblohu, ktorá každou minútou potemnieva čoraz viac* Nemali by sme ... *pozrie sa smerom k Thomasovim nedokončiac vetu a dúfajúc, že bude vedieť, na čo myslela.*

*čaká, no zdá sa jej to trochu dlho. Otvorí ústa, že sa na to opýta, no potom ich znova zavrie a len mlčky čaká opretá o meč*

* Stale leziac na zemi pootvori jedno oko a pomedzi stisnute pery sa opyta septom Caffee.* Este ich nevidis? Už by to mali predsa byt.* trochu sa pomvri lebo jej už zacinala trpnu noha.*

*stŕpne, keď si po pár minútach uvedomí, čo povedala. Vyzerá to, ako keby sa Melian nič nestalo. Rýchlo niečo musí vymyslieť... Namáha sa, pri tom ide rýchlo za ním, snažiac sa aspoň trochu dodržať tempo*... Vlastne nič *dokončí rázne svoju vetu*

*trochu zarazene pozerá na mladú ženu*nevládzeš?

Nie, pravdaže vládzem *povie mu a naoko sa pozerá, či si čosi všimol na jej správaní. Odpadne jej kameň zo srdca, keď vidí, že nič nezbadal a potom sa usmeje* Môzeme pokračovať *pozrie sa v diaľke na jeden zo stromov a zamrmle čosi v zmysle, že nevie, kade šli... Ale možno vie, kde Melian šla. Ale možno ani nie...*