Planéta Gyro, okolitý svet

*V tichosti sa pozrie na Melian a usmeje sa* To je fajn, Že to tam majú zriadené *potom sa pozrie dopredu, kam idú. Pohľad má zadumaný. Uvažuje, či nepadnú rovno do pasce. Alebo niečo podobné.*

* teraz pred sebou videla iba jediny ciel a tym bol mohutny vír vytvoreny riekami. Zrazu vedela čo musi urobit ...Odomkni riek bránu ...znelo jej v ušiach. Zvesila si z krku retiazku s klucom, zoskočila z kona, podisla bližšie k mohutnej riave vody a vhodila ho do nej. Chvilu sa nič nedialo, Melian napato cakala až kym sa voda nezačala rozostupovat a objavil sa vchod do tajnej jaskyne.*

*Prejde k Melian a čumí na vodu, ktorá nejak ustupuje a ... Nakoniec uvidí vchod do jaskyne* Ja sa snáď.... *nedokončí a takmer sa rozosmeje. No vydrží to a pozrie na Melian* Dobrá práca. Ide sa?*spýta sa s úsmevom na tvári*

Dobre čo? * obrati tvar k prekvapenej Rijane a pusti sa vysvetlovat* Nasa civilizacia je na velmi vyspelej urovni, ak si myslíš že toto su čary nie je to pravda. Je to iba velmi zložity mechanizmus v postate sa da povedat, že ani tieto rieky nie su prave,ale vytvorene s istym umyslom, ktory sa tu pred nami objavil* veselo sa usmiala* Čitala som o tom raz jednu knihu ale dosial som, nič take nevidela iba ked som si prečitala cast odkazu na kluci doslo mi to ...* pockala kým sa vchod ku jaskyni uplne spiechodni a potom držiac v rukách mec sa vybrala po klzkom povrchu vpred. Pod nohami sa jej skrucali striebriste tela rýb. Melian sa na ne smutne zahladela potom jej vsak niečo prislo na rozum.* Musime si pohnut , mame takých 30 minut kým sa brana opat nezavrie. * dalej už kracala mlacky a ostražito pozorovala okolie nakoniec sa jej vysoka postava stratila v tmavej chodbe jaskyne. Chodba bola dostatočne vysoka takže sa nemusela krcit a neviedli z nej nijake odbočky a tak kracajuc popri mokrej kamennej stene sa dostavala stale hlbšie.*

Hej, skvelé *povie s úsmevom a pri tom sa pozerá na ňu. Keď si uvedomí, čo vravela s tou bránou, kedy sa zavrie pridá do kroku. Obzerá sa okolo seba, i keď nie príliš nadšene* Melian, nemám z tohoto dobrý pocit *povie na rovinu a pozrie jej na chrbát. No potom radśej stíchne.. Keď sú uź tak ďaleko...*

*chce Rijane odpovedat no potom si všimne pred sebou tmavu postavu. Prudko sa zastavi a namieri na neznameho mec jednym okom sa obzruc ci sa za nou pohybuje Rijanin tien. Neznamy však v tej chvily zodvihne obe ruky na znak toho, že sa nechysta na ne zautočit. Melian mu nevidela do tvare, všimla si vsak, že na stene jaskyne je pripevnena fakla. Podisla k nej, opat vybrala ten maly predmet z vrecka a zapalila ju. Tmavu jaskynu osvietilo mihotave svetlo. Ked Melian zbadala tvar neznameho na malu chvilku skamenela ako socha a z hrdla sa jej vydral tichý výkrik. * Elmund!* spamatala sa a podisla bližšie k mužovi, v ktorom spoznala spoločnika svojho brata. Mladik sa na nu veselo usmial a chytil Melian za ruku.*
Som rad, že si prisla. Tak davno som ta už nevidel* povedal zadumcivo a potom sa pozrel na Rijanu. Naklonil sa k Melian a zvedavo sa jej opytal. * Vidim, že nejdeš sama, to je dobre. Akože sa vola tvoja spoločnička?
Melian sa usmiala ešte viac a veselo kývla rukou na Rijanu aby prisla bližšie. Potom ich predstavila*
Rijana toto je velmi dobry priatel mojho brata Elmund. Elmund toto je moja osobna stražkyna Riajana * žmurkla na Rijanu na znak, že sa nemusi ničoho bat, lebo Edmund je ich priatel*
Teší ma * Elmund sa milo usmial na Rijanu a natiahol k nej ruku*

*bez slova hladi na Melian a -ako sa neskor dozvedela- na Elmunda. Mraciac sa automaticky natiahne ruku k opasku s dykami. Potom,stale zamracena-poda Elmundovi ruku. Na par sekund a prehovori par slov.*tesi ma, som Rijana. Bodyguard, skratene, Mel*adresuje Melian nespúšťajúc zrak z muza pred ňou.*

* Melian si všimne, že Rijana Elmundovi prilis nedoveruje. V konečnom dosledku vsak musela uznat že keby bola na jej mieste a Elmunda nepoznala tiež by bola opatrna. Elmundova tvar náhle zvažnela a ked pustil Rijaninu ruku zostal na chvilu ticho aby si to čo chcel povedat ešte naposledy rozmyslel*
Mel, iste si pamatas na ten den ked tvoj brat zmizol. Musim ti povedat, že to nebola nahoda, ale všetko bolo už vopred naplanovane.* na chvilu sa odmlcal a pozrel na Rijanu*
Prave teraz je doležite aby si mala okolo seba ludi, ktorým možeš doverovat a tých je čoraz menej. Nemame vela casu na to aby som ti mohol všetko porozprvat, je toho velmi vela. Musis si dat pozor najma na senat. Ešte neviem kto, ale je iste, že tam je zradca, ktorý za všetko može.* Melian ničomu nechapala.* Ale ako? Ako je to možne? Odkial to všetko vieš? A kde je moj brat? * z ust sa jej nezadržatelne drali otazky. *
Nemusis sa o neho bat. Je živý a zdravy. Ukrýva sa...* poslednu vetu už Elmund nedopovedal, lebo ho do hrude zasiahola dýka Melian sa rýchlo spamtala a zakricala na Rijanu aby si kryla chrbat. Rýchlo uskočila pri skalnu stenu a zohla sa aby sa presvedčila či Elmund ešte žije. nejavil vsak žiadne znamky života. Melian potichu zanadavala. Takto stratila poslednu možnost aby sa niečo dozvedela, zaroven straila aj svojho priatela. Vedela vsak , že na smutok bude dost času ked sa odtialto s Rijanou dostanu a to považovala za najdoležitejšie. Pomaly sa zcala bližit k vchodu do jaskyne, ale ešte predtym sa pozrela kolko maju casu pred tym ako jaskynu opat zaleje voda. nebolo to ani 10 minut. Rozhodne sa odtialto museli dostat co najskor. Spamatala sa z týchto uvah ked na nu zautočil vysoky chlap s tvarou zakrytou čiernou šatkou. Odrazila uder jeho meca ani trocha sa nezapotacala. dalsi vypad už adresovala ona jemu. Okom ešte zahliadla ako sa k Rijane bliži dalsi utočnik a za nim nasleduje dalsi, bolo ich spolu asi 5. Šikovnne sa uhla pred mecom a nečakanym vypadom podrezala chlapovi hrdlo, približila sa k Rijane a žmurkla na nu s pokojom v očiach. Keby sa tak neponahlali z jaskyne dokonca by jej prislo smiesne, že na ne poslali " len" piatich a z toho jeden už chrči na zemi a dalsi sa k nemu o chvilu pridaju.*

*Keď Elmunda trafila dýka, okamžite sa zrvtla a potom pozrela na Melian, ako na ňu kričí. Vytiahne obočie, potom už len sleduje celé dianie. Všetko sa jej zdá príliš rýchle, teda, že sa to rýchlo zbehlo. Keď Melian na ňu žmurkne, uznanlivo prikývne*Super, len mi to nabudúce nerob *vzdychne si a pozrie na Melian. Potom za ňou rýchlo kráča.* Ja som to vedela *zasyčí, ale nie pre Melian, pre seba...*

*dostali sa z jaskyne akurat vtedy ked ju už rieky opat zaliali. Melian s lutostou pozerala ako vchod mizne pod hladinou a tak isto aj Elmundovo telo. Myslela si , že teraz su už s Rijanou v bezpečí, no prave ked chcela vysadnut na svojho kona ramenom jej prešla prudka bolest. pozrela sa nan a zbadala, že jej z neho trčí šíp. Nevidela odkial strielali no potom už žiadny dalsi vystrel nepadol. Chcela si šíp vytiahnut z ruky no zapotacala sa, podlomili sa jej nohy a klesla na zem. Tušila, že teraz je už zle, že šíp je otraveny...*

(Najbližši eodpíšem v nedeľu, ideme do česka, nestíham teraz... Prepáč )

( to je v poriadkuu želam prijemnu cestu:) )

(nemala som ani internet to jeeee ooo (A) niečom:D)
*Pozrie sa pred seba a pozerá, kam sa asi poberú. A potom... Čosi začuje, ako keby sviš´tanie nejakého šípu a následne akési telo žuchnúce sa na zem. Zvrtne sa a pozrie na Melian* Pre boha *zašepká a rýchlo si k nej kľakne. Pozrie na šíp, ktorý jej prebodol plece a zahreší*Mel? Je ti... Ako ti je?*spýta sa a zazrie jej do tváre.* Ideme späť *vyhlási a posnaží s aju zdvihnúť, čo sa jej vydarí. Pozrie na ňu*Musíš na ošetrovňu, neviem s tým nič urobiť *povie potichu a bojí sa najhoršieho*

* Melian obrati na Rijanu svoju bledu tvar.* Vrelo s tebou suhlasim. Obavam sa , že toto nebol len tak obycajny šíp.* Pozrie na šíp, ktory mala ešte stale v pleci. S Rijaninou pomocou sa jej podarilo postavit, ale v tej chvily tvar zvrastila od bolesti. Horko ťažko nasadlo na kona. Oprela si tvar o jeho mocny krk a čosi mu posepkala. Koň sa rozbehol naspat cestou, ktorou prisli. *

/ teraz sa už možeme presunut na Gyro rovno do osetrovne:) /

*Čoraz rýchlejšie sa snaží dostať k budove, kde sídli tentoraz jeho bývalá žiačka, Rijana. Tá sráva, čo sa stalo, ho zasiahla ako blesk z jasného neba. Nemal pocit, že by ho sklamala, ale teraz je to inak. Nemá inú možnosť, ako sa s ňou porozprávať. Princeznú skoro zabili, ale nevie, koho to je vina... V očiach má prázdny pohľad. Rozmýšľa nad tým, ako začne nový rozhovor s niekym, koho tajne mal rád a snažil sa ho zaučiť, ako vedel. Rijana si musí odpykať to, čo sa stalo...*

............................................................................................................................................................................................

* Spolu s Caffee zamieri ku stajnam aby si mohli zobrat kone. Rychlo osedla dvoch vranikov a jednu uzdu poda Caffee.* Musime byt rychle a hlavne aby si nas nikto nevsimol.* hned ako to dopovedala nasadila si na hlavu kapucnu a vysadla na svojho kona.*

Dobre... *má pocit, že za posledných pár hodín toto slovo už povedala asi dvadsaťkrát... vždy s čímsi súhlasila. Nasadne na svojho koňa a aj ona si na hlavu dá kapucňu, aby zabránila svojím blonďavým vlasom poletovať* Ktorým smerom? *spýta sa ticho, no jasne a čaká aj s koňom na mieste*

K tamtým horam.* ukaže rukou na sever, popchne kona a obrati tvar aby videla ci ju Caffee nasleduje. Vsetko sa zbehlo tak rychlo, že nebol cas na to aby si to mohol každy v mysli nejako usporiadat, ale teraz nemohli stracat cas.* A Caffee...* usmiala sa*...dakujem za pomoc.

*asi po prvý krát za posledné týždne sa usmeje* Niet začo... *sklopí pohľad mysliac to úprimne, potom sa zas pozrie pred seba a dá koňovi povel, aby šiel rovno za princezniným koňom*

*Vyjde z dverí, ktoré vedú von z budovy a nechá ich chvíľku otvorené, aby Thomas mohol prejsť. Pri tom si ho obzrie od hlavy po päty celkom nenápadným pohľadom. Stále nevie, ako to môže dopadnúť, ten nápad bol príliš narýchlo. Ale prišla doslova v hodine dvanástej....*

*vyjde von a pozrie na Rijanu*tak čo sa deje?

Neviem, či ste boli oboznámený s tým, že mimozemšťatnka Caffeé mala cvičiť boj s mečom s vašou Sestrou *povie mu a potom pustí dvere, ktoré držala. Tie zapadnú do pántov s buchotom, ale nevšíma si to. Na tvári má stále žalostný výraz a pozrie sa do tváre Thomasovi* A my teraz ideme na miesto, kde sa naposledy odohralo cvičenie a.... *zahryzne si do pery, pozrie kdesi do zeme* Možno je už neskoro *povie potichu a s pobavením zistí, že sa jej podarilo zahrať naozaj ľútosť a hlas sa jej trasie* Musíme ísť, ale rýchlo. Prosím, nevypytujte sa ďalej a poďme *ani nepočká, či na to nejako zareaguje, len sa obráti smerom k bráne a rýchlymi krokmi k nej smeruje*

*nechapavo za nou rýchlo kráča*

(ja sa tu rozpisujeem ;DDD) *pramienok vlasov si dá za ucho a prejde cez otvorenú bránu dúfajúc, že Melian a Caffeé sú na mieste už dávno*