Planéta Iliwian

*Lexie postáva na kraji rušnej ulice, oblečená aj napriek nie práve chladnému počasiu v sivom plášti. Cez hlavu má prehodenú kapucňu, z jediného prostého dôvodu. Ľudia v meste sú možno nevšímavý no čudákov sa boja. Takto oblečenú ju aj za čudáčku považujú určite, teda kam sa pohne, tam jej uhnú. Teraz mieri k trhom, kúpiť nejakú zeleninu, aj keď v ušiach jej stále znie ženský hlas – Sama nedokážeš nič! Si na nás plne odkázaná! Si ešte decko!. Prudko ju strasie a na krátky okamih privrie oči, čo aj tak nikto nemôže pre jej skrytú tvár vidieť. Ruky si strčí do vreciek aby ju prípadný zlodejíčkovia neokradli, aj keď s tým málom čo má by si nepomohli. *

*Očami blúdi po okolitých stánkoch, na tváre vykrikujúcich predavačov no nevníma ich hlasy, ten krik všade naokolo. Vôbec sa jej na trhovisku nepáči, to vie isto. Celý život, ak sa to dá vôbec nazvať životom strávila zavretá na jedinom mieste, stretávala sa len so ženami akoby bola v nejakom kláštore. Bola pod stálym dohľadom starších žien, ktoré jej nedovolili opustiť múri budovy, hlavne nie keď vonku bolo toľko neznámych vecí ktoré nesmela vidieť. O mužoch sa dozvedela len od trošku starších dievčat, ktoré mali šťastie a preklzli von, mali to šťastie aby sa s nimi stretli. Teraz stojí na trhovisku a ani trochu sa jej ten svet vonku nepozdáva. Možno jej bolo ešte lepšie aj tam, stráženej spolu so zvyškom dievčat. Vlastne ta ich posledna hadka prispela k tomu, aby bola teraz tu. Vonku. Vo svete kde už videla mužov v skutočnosti, stretavala neznamych ludi a konečne objavovala svet. Nepoznaný svet. Z vrecka vytiahne poskladaný papierik s tým čo potrebuje a poobzerá sa po stánkoch*kúsok z Piper Methysticum* povie tichým hláskom a nevšíma si trochu začudovaný pohľad tlstej ženy. Tá jej koreň podala a Lexie narýchlo zaplatí. Je to posledná vec ktorú chcela kúpiť predtým, než začne hľadať miesto jej života. V malom vačku už má uložené konope, bazalku, zázvor, šafrán, muškátovník a množstvo iných potrebných prísad. Zastrčí papierik naspať do vrecka a pomaly sa začne predierať preč z trhu*

* Na tento deň už skončila. Vo vnútorných vreckách na plášti ju hriala pekná kôpka bankoviek, ktoré sa jej podarilo ukoristiť nepozorným chodcom. Stále to nie je dosť na Tommyho liek, ale na jedlo to bohato vystačí. Dýchnuc si na studené ruky teplý vzduch z pľúc sa ich snaží aspoň trochu zbaviť skrehnutosti. Ako obvykle jej oblečenie ľahkej ženy ju v tento chladný deň, oveľa chladenejší než obyčajne, vôbec nezohrialo. Kráčala s davom smerom k tržnici a hlad jej skrútol žaludok ešte viac keď sa k nej doniesla lákava voňa pečiva z neďalekeho stánku. Zastavila sa pri ňom a kupila dva najvačšie kusky ake tam mali. Cestou domov jeden hltavo zjedla a druhy odložila pre Tommyho. Musela sa však predtym ešte niekde zastaviť, a tak tesne pred ulicou kde byvali zabočila na uplne opačnu stranu. Ani si nevšimne ženu, ktora kračala hned oproti nej ked do nej narazi no tentoraz necha ruky pekne pri tele.* Prepac.* hlasne ked si vsimne jej mladistvu tvar a vyzyvavo sa na nu usmeje.*

*Očami blúdi po blízkych mužoch a musí dať za pravdu dievčatám, ktoré jej tvrdili že každý je iný. Niektorí sa jej zdajú akýsi divní, fúzatí a nepekní, no tvári sa stále veselo. Však aj je šťastná. Konečne sloboda, ťažko vybojovaná, no predsa len sloboda. Len ťažko udrží rovnováhu a chytí sa blízkeho pána aby nespadla. Ospravedlnujuco sa na neho pozrie a potom otočí zrak k žene ktorá ju takmer zvalila* to je v poriadku* odvetí slušne, a konečne počuje slovo prepáč. U nich ho používal len málokto, vždy to bol len krik, panovačné rozkazy kam môže a nemôže chodiť a kadečo podobné* to sa stáva* dodá a slabo sa usmeje*

* Zvedavo si ju premeria pohľadom ako to máva vo zvyku a slušnosť ba až ostýchavosť tohto mladého dievčaťa jej vykúzli na tvári skutočne pobavený úsmev. samozrejme ako zlodejka nič také ako slušnosť nepoznala a ostýchavosť si nemohla dovoliť ked sa chcela dostať k vačšim peniazom. Musela jednoducho budiť dojem, že jej nezáleží ani na cti a už vobec nie na pocestnosti. * MNe hovor.* šelmovsky sa usmeje mysliac pri tom ako často sa stava jej, že do niekoho narazi. No u nej to bola robota nie nevsimavosť. Nakloní sa k dievčatu trochu blizsie a kedže ju celkom zaujme dovoli si dať jej mansiu radu.* Pozor na toho kto do teba vrazi. Može to byt aj zlodej a tych je tu vela.* zasmeje sa a nadvihne pritom vyznamne obocie.*

*Prebehne pohľadom po žene a nad jej poznámkou o zlodejoch sa len slabo zasmeje* som chudobnejšia než oni...takže by mi toho veľa nevzali...* porkrčí plecami a rozhliadne sa po okolitých ľudoch* myslím že zlodeji tú majú lepšie úlovky než tých pár mincí v mojich vreckách...jedine že by potrebovali nekaké koreniny...* pohľadom sa vráti späť k žene a nedá jej nespýtať sa* teba už hádam nejaký okradli?* spýta sa, vôbec netušiac aká je pravda o osobe,ktorá stojí tak blízko pri nej. Je príliš naivná a nevzdelaná, netuší nič o skutočnom svete... *

* Pri jej otázke vybuchne v smiech, v ktorom sa odráža všetka veselosť človeka, ktorému sa darí predstierať, že je niekto iný a druhí mu to zhltnú aj s navijakom. Lepšia by bola otázka kolkych som už okradal ja. pomyslela si no nic takeho nepovedala. Nemohla sa predsa priamo priznať. Namiesto toho si vymyslela male klamstvo, ktore dievcatu bez vycitiek svedomia povedala rovno do tvare.* A keby len to. V tomto meste človek musí vedieť ako sa braniť aj pred inou pliagou aku su zlodeji maličká.* pokrčila nos, co vyzoru jej tvare dodal este siblaskejsi vyraz. Uputalo ju vsak niečo na co sa chcela dievcata opytat.* Spominala si koreniny... si vari liecitelka?* pri tejto otazke sa jej srdce zatrepotalo miernou nadejou.*

*Pri odpovedi ktorú jej žena poskytne na ňu trochu zamyslene hľadí a premýšľa nad významom jej slov. Iná pliaga...zvrhlíci...tak ich nazvala žena, niekoľko desiatok rokov staršia, ktorá ju mala v jej „domove“ na starosti. Hovorievala o ich mužoch ktorí sa nezastavajú pred ničím, ani pred protestmi. No napadnú ju aj iné veci. Potajomky, keď všetci už spali, si zvykla čítať knižky, ktoré keby jej našli, určite by nemali radosť. Knihy o záhadných bytostiach, duchoch, démonoch a veciach, ktoré nazývajú nezmysli. No ona si nie je istá či je to tak. Čo ak démoni či čerti z pekla existujú a behajú medzi nimi. Pri tej predstave ju mierne strasie. Len ťažko sa dokáže sústrediť na ženine slová ale oslovenie maličká začuje. Aj tam ju považovali za malú, možno majú všetci pravdu. Predsa len si prizná, že je naivná a netuší nič o svete...tu vonku. * bylinky do kuchyne* vysvetlí po chvíľke mlčania, počas ktorého je počuť ale krik trhu* poznám ich liečivé účinky, no neviem s nimi dobre zaobchádzať, viem len ako ich správne použiť v kuchyni, či vyliečiť pár rán...nič viac... * vysvetlí a zamyslene si ju prezrie* si hádam chorá?

* Vsimne si jej zamyslenie no nijak zvlast ho nekomentuje aj ked jej je trochu cudne, že toto mlade dievca akoby sem ani nepatrilo. Akoby bolo prvykrat vo velkom meste a celkom naivne caka, že svet sa k nemu zachova zhovievavo. No caro zo zasady vedela, že je to vždy naopak. Nijake zazrazky neexistuju, nie je nič, čo by sa vyhlo skaze... * Vyzeram tak snad?* s predtieranym veselym smiechom sa na seba pozrie o otoči okolo vlastnej osi akoby sa neznamej chcela previest v celej svojej krase. Uvedomila si, že toto dievca jej nepomože. Aspo nie tak ako by to Tommy v tejto chvili potreboval najviac.* Kde pracujes?

*Má pravdu a pri jej smiechu si uvedomila, že ona teda chorá ani zdaleka nie je* nie nevyzeráš, len ma to napadlo keď si sa pýtala či som liečiteľka...* odvetí krátko a rozmýšľa či sa jej ma spýtať to čo ju napadlo hneď potom. Nakoniec to ale urobí* je chorý niekto iný?* pri jej otázke pokrúti zamyslen ehlavou* nemám prácu, ako som povedala, som chudobná, že aj zlodeji majú viac peňazí...chystám sa nájsť si prácu niekde na nejakej lodi, aby som sa popri tom dopravila na nejakú planétu* vysvetlí a všimne si akéhosi muža, ktorý pôsobí nanajvýš strašidelne. Nechápe ako môžu chodiť takýto veľkí ľudia okolo nej.*

* Vsimne si akysi strach, ktory sa odrazil v ociach dievcata len co sa pozrela na okolo prechadzajuceho muza a prijme to so zahadnym vyrazom na tvari.* Takže chceš vypadnut. Ani sa ti necudujem aj ked...* nedopovedala a neurčito zodvihla ramena dohora.*

*Potrebuje z tade vypadnúť a lode sú jediná možnosť* práve mierim k miestu kde zväčša lode kotvia, nechceš sa prejsť?* spýta sa rozpačito a zastoken si prameň vlasov za ucho* chcem dokázať žene ktorá ma mala na starosti, že sa dokážem naučiť žiť aj sama...* objasní aj keď toto nie je nič čo chce rozoberať, o čom svedčí aj jej výraz v tvári*

Tvoja macocha? * hadala zvedavo no pri jej ponuke aby ju sprevadzala až do dokov len zaporne pokrutila hlavou.* Preoac nemožem, mala som už niekde namierene ked som sa s tebou nechtiac zrazila.* vysvetlila a po dlhom case to boli jej prve uprimne slova neprikraslene klamstvom.*

*Porkúti hlavou a pozrie smerom k prístavisku* nepoznám svojich rodičov, ani matku, ani otca...bola to len taká...žena...* vzdychne si ked sa jej ospravedlní, len pokrčí plecami* tak potom veľa šťastia a nech je už chorý ktokoľvek, dúfam že sa ti ho podarí vyliečiť* povie úprimne a pomaly sa pohne smerom k prístavisku* možno sa ešte niekedy stretneme...

* Vedela o čom dievča hovorí, pretože ani ona svojich rodicov nepoznala. Vyrastala na ulici a ulica ju učila co je to život aj ked dosial sa jej este nedotkla svojimi slizkymi rukamu tak, ako to tu vidat pomaly na katdom kroku. Kutikom oka pri tej myslienke spocinula na prostitutke, ktora predvadzala svoje telo chlipinym pohladom okoloiducich muzov. Striaslo ju no prinutila sa nadalej usmievat aj ked jej uprimnost a hlavne neskazenost tohto dievcata uprimne prekvapila. Bola ako dieta, ktore sa vydava prvykrat do sveta hoci nebola o nic starsia ako ona sama. Bolo až zaražajuce ako sa od seba odlisovali. Ako noc a den. Alebo ako dve strany tej istej mince.* Aj tebe vela stastia a snad možno...* zakričala za dievcatom ked sa spamatala natolko, že bola schopna prehovoriť. Zrazu ju vsak napadlo, že sa vobec nepredstavili, a tak meno neznamej vobec nepozna. Bola vsak uz už tak daleko, že kricat na nu by bolo zybtocne. Otočila sa teda na pate a zamierila po ulici dalej. Cestou sa siblasky usmiala na jedneho z muzov, ktory si razil cestu davom a spokojne sledovala ako mu kutiky ust klesli dole nasledovane sankou. Vzapati do neho narazil nejaky iny chlap a spokojnost na jej tvari bola est evacsia.* Christian!* zakricala na chlapa ked uz bol o hodny kus dalej od miest azrazky a prave nenapdane prepocitaval svoj ulovok. *
- A, to si ty. Už som si myslel, že si zduchla aj s tym malym faganom.- zavrčal nespokojne a dalej pokracoval vo svojej praci.
- Nemam cas sa teraz s tebou hadat o najomne.- odula nespokojne peru a strčila si ruku do vystrihu trocka aby z neho vytiahla cast penazi, ktore Christianovi dlhovala za posledny mesiac. Skor nez by stihol cokolvek povedat stratila sa v jednje z bocnych uliciek. Bolo nacase aby sa vratila spat k Tommymu, mal predsa uz len ju.*

*Snažiac sa vyhnúť väčšine nakupujúcich no najma otravných predávajúcich zamieri do úzkej uličky, smerujúcej do prístaviska. Prekvapene sleduje, aké to tam je iné. Všade odpadky, opilci či deti odeté len v akýchsi handrách, ktoré sa nedajú nazvať odevom. Niekde v dialke začuje opilcov hlas, ako na ňu kričí - maličká kamže ideš...ja som tu...poď si na mne zajazdiť.... Strasie ju a rýchlymi krokmi sa ponáhľa preč. Takýchto poznámok si počas tej jednej ulice vypočuje toľko, že jej zviera žalúdok. Niektorí z nich za ňou naťahovali ruky, no ona sa im úspešne vyhne a konečne sa dostane späť na rušné prístvisko.*

* Ked vychádzal z Freyinej izby citil sa z lepsie a bol rad, že medzi sebou vsetko urovnali. Neznasal hadky a ked to bolo možne snazil sa im vyhybat pokial sa jednalo o jeho sestru. Teraz sa obaja poklzli na vlastnych vybicovanych citoch a smer ich rozhovoru bol jasny... Este stastie, že ako on, tak ani jeho sestra sa na seba nezniesli dlho hnevať. Pri tejto myslienke sa pousmial a dalej sa predieral davom husteho zastupu ludi, ktorí zaplnili prístavisko. Mal tu určitu ulohu, ktoru musel splniť aby mohli cim skor prokracovat v spiatočnej ceste. Pozrel na papierik, ktorý mu dal Lee a zopakoval si vsetky nahradne diely, ktore musel kupit na tejto planete preplnenej obchodnikmi, zdieracmi, povalacmi a kadejakou inou havedou. Jeho uniforma ako prislusnika posadky Thanatosu ho vsak dostatocne dobr echranila pred konfliktami. Nikto sa predsa nechcel zapliesť s členom posadky najznamejsej Telarionskej bojovej lode. Zodvihol pohlad a v tom okamihu zostal stať akoby ho prikovali na jedno miesto.* POzor!* zakrical na tmavovlasu ženu ( Lexie ) , ktorá kracala rovno oproti nemu a ocividne si nevsimla, že sa jej za chrbtom ruti velka cierna dodavka. Pustil zoznam z ruky a strhol dievca nabok prave vo chvili ked voz prefrčal okolo nich bez toho aby vobec spomalil. S tlmenou nadavkou na perach sa zostal pozerať za bezohladnym soferom a ani si neuvedomil, že dievca este stale tuli k sebe.*

*Zo zamyslenia ako chce presvedčiť niekoho na lodi aby ju vzal do slušby ju vytrhne akýsi výkrik. Prekvapene zdvihne zrak, no to už ju niekto strhne do strany a ani nevie ako, cítil že ju drží nejaký muž, dosť veľký aby sa schovala v jeho náručí. Hnedé oči jej pozrú smerom k dodávke a následne zdvihe zrak k mužovi ktorý ju zachránil. Jediný pohľad na jeho hrdzavé vlasy a zdesene odskočí. Pomocník z pekla...* nechcem ešte umrieť!* skríkne na neho a urobí ďalší krok dozadu. Musí to byť čert z pekla o ktorom čítala v nejakej knihe, ktorú jej zakazovali čítať* nikam s vami nejdem!* zopakuje naliehavo. Ten chlap s červenými vlasmi ju určite chce odviesť do pekla.*

* Prekvapene sa strhne keď sa dievča od neho oslobodí a odskočí nabok akoby v ňom videla samotny zjav Lucifera. Veru ani za svet by nečakal práve takúto reakciu z azachranu jej života. Kedže však vyzerala viac vystrašená ako rozhorčena rozhodol sa, že jej nebude držať žiadne prednasky o slušnom spravaní. Ešte by na neho ukázala prstom ako na posledného vraha. Snažil sa upokojiť svoj zrychleny dych a prehlucat krv, ktora mu bubnovala v spankoch.* Dočerta už by si bola davno na druhej strane keby som ť anestrhol spať!* ozval sa mrzutejsie nez mal v umysle no dalsie slova sa uz snazil doplnit o upokojujuce gesto ruk.* Nemusis sa ma bať a ani toho, že by som ťa niekam zobral. Možes mi veriť, že to je t aposledna vec, ktoru by som teraz potreboval...* uskrnul sa a natiahol k dievcatu ruku.* Som Bryan Ledon...a už sa na mna prestan prosim ta pozerať ako na diabla.

*Pri jeho mrzutom tone sa ešte viac zľakne. Zdesene na neho hľadí a jeho výčitky si nijako nevšíma, iba nechápavo hľadí na tie jeho červené vlasy. Nič iné si ani len nevšíma.* Diabol...*zopakokuje takmer nečujne. Na jeho predstavenie nereaguje, iba nepravidelne dýcha a rozmýšla či sa da démonom utiecť* démoni dostávajú mena* vyslový nechápavo, a stále nedokáže hľadieť inam ako na tie vlasy.* nechcem ísť do pekla...nič som nespravila...* zopakuje a ústúpi o krok dozadu, pričom sa potkne a zletí na zem. teraz je s ňou už amen...už mu neujde. Skloní hlavu k zemi, zavire strachom posiate oči a obíjme si kolená, čakajúc kedy si jú zlé sily vezmú preč*

Ano, pretože meno Lucifer by ma tu hned prezradilo.* zažartoval po otazke, ktora nasledovala z ust dievcata. Kedže sa vsak nezdalo, že by sa ho prestala bat co len o trochu no naopak krci a trasie sa pred nim ako osika rozhodol sa, že prestane zo žartikmi, ktore ona ocividne nechape no mož esi ich navyse este aj zle vysvetlit. Cudoval sa jej reakcii este viac ked ho zacala presviedcať , že nic zle neurobila a nema teda dovod brat ju do pekla. Skoro sa az zasmial nad tou naivnostou, ktorou sa dievca prejavolo no zdržal sa aby ju este viac nepopudil proti sebe. Videl ako sa okoloiduci ludia na nich pozera a sepkajuc si ukazaju na nich prstom. Totoo naozaj nebolo najvhodnejsi emiesto na taketo sceny. Bud mal do cinenia s blaznom alebo rpilis dobrou herečkou, ktora ho chcelalen zmiast. Neveril, že niekto normalny by rozpraval niečo take v tomto storoci.* A prave to. Keby ste sa pozerali nemuseli by sme sa nikdy stretnuť slečinka.* sklonil sa k tmavovlaske, ktora s akousi odovzdanostou sedela na chodniku a pomohol jej postavit sa na nohy. Ukazovakom jej nadvihol bradu aby ju prinutil pozrieť sa na neho.* To, že mam ryšave vlasy ešte neznamena, že pochadzam z pekiel a ked si to myslite v istom zmysle ma tym uražate.* pousmial sa no jeho hlas bol jemny.* Ja som už svoje meno povedal teraz ste na rade vy... Ako sa volate?

*Na písknutie za ním pribehla veselá fenka kaukazského ovčiaka.* No čo, si rada, že sa môžeš konečne vylietat? *usmial sa na ňu, aj keď hned vedel, že netúžila po nicom inom, len prebehnuti sa po pevnej zemi. Neustale cestovanie vesmirnou lodou muselo byt vela na hociakeho psa, preto využival každe pristatie, aby ju aspon na chvíľu mohol pustit von, ponahanat miestne mimozemske zverstvo.* Naisha, mala by si najst obchod, kde bude vsetko co potrebujeme *opäť sa k nej prihovoril a z vrecka si vytiahol kus papiera, ktory dostal od Leeho. Kedze zoznam potrebnych veci bol naozaj dlhy, videl to minimalne na dve cesty na trhy a naspat. Lod predsalen utrpela naozaj vazne skody a este dlho ju budu davat dokopy. Nakoniec sa rozhodol pre stary znamy obchod, kde už parkrat nakupovali a dokonca aj majitel bol celkom rozumny a vždy sa s nim dalo dohovorit na slusnej sume. Vybral sa preto tym smerom, ignorujuc hlupe nezmyslene reci opilcov, ktorych tu bolo vzdy viac ako dost.*

*Takmer prestane dýchať, keď začuje meno Lucifer. Takže to je naozaj čert? Jeho hlas ju však metie, má pocit akoby sa jej vysmieval. No možno to čerti robia. Keď ju chytí a postaví, má chuť ho kopnúť a bežať, no čo ak by ho to nebolelo. Na chvíľu zavrie oči aby mu nemusela hľadieť do očí no potom ich otvorí a neisto sa mu do nich díva* čítala som takú knihu...* začne a hlas sa jej trasie, akoby jej mieril zbraňou na hlavu*...nikde som okrem vás nevidela nikoho s ohnivými vlasmi* naberie posledné zbytky odvahy aby mu to povedala a rozmýšľa, či mu má teda povedať svoje meno. Ak je z podsvetia, určite jej meno vie, no ak ho vie,načo by si ho pýtal?* Lexie* povie opatrne* priezvisko nemám...

* Takže čítala knihu. Užasne, zase nejake dristy, ktoré tym mladym tlacia do hlavy blaznivi autori, ktorí namiesto skutočnych vidin spovedaju len svoje utkvele alkoholove preludy. takmer sa uškrnul no vcas sa zarazil. Uz zistil, že ak aj toto dievca nie je žiadny blazon a ani dobra podvodnicka je až privelmi neskusena pre tento svet. Každu chvilu jej tu hrozilo nebezpečenstvo od ovela horsich diablov ako bol on len preto že mal rysave vlasy. Pri tejto myslienke sa pousmial, lebo si spomenul aj na svoju sestru. Ktovie či aj ju by nazvala pomocnickou Lucifera keby ju videla.* Lexie...* vyslovil jej meno takmer šeptom, zamyslelne. Určit enebola ani prva ani posledna, ktorá tu mala ťažky život.*...nemožete veriť všetkemu co je napísane v knihach. Knihy pisu ludia a ti sa zvyknu mylit, preto ani knihy nie su neomylne chapete?* posteklil ju prstom pod bradou a potom ju nahle pustil.* Kam ste sa vobec vybrali? *sam netusil prečo ho napadla prave tato otazka . Bolo predsa uplne jedno kam sa chysta ona...teda aspon sa o tom snazil presvedcit cast svojich zmatenych pocitov.*