Planéta Iliwian

*Musí si pripustiť, že nevyzerá ako diabol. No diabol sa môže pretvarovať. Nevie či mu má veriť alebo ísť preč kým sa dá. Nervozne si ho prezerá, ani si neuvedomujúc ako to okato robí. Konečne odtrhne zrak z jeho vlasov a pozrie mu na tvár. Nevyzerá nepriateľsky, no môže to byť len maska. Keď jejv šak začne vysvetlovať že knihy nie sú pravdivé, trochu sa zamračí, no musí pripustiť, že sa jej zdá zvlášne, čo to niekedy číta. Všimne že má uniformu a prekvapene sa jej dotkne, akoby neverila že je skutočná* pracujete na lodi?* spýta sa a zreničky hnedých oči sa jej rozšíria.* chcela by som si nájsť prácu na lodi...viem variť...* dodá s nádejou že naozaj pracuje niekde na lodi*

* Už mal na jyazyku stiplavu poznamku o tom, že v pekle predsa nepotrebuju kucharky, pretože kotle miesaju samotní čerti, ale včas si zahryzol do jazyka. Premena Lexiinho spravania ked konečene okrem jeho vlasov zaregistrovala aj jeho uniformu ho len utvrdila v konecnej domienke, že ma docinenia s podvodnickou a navyse vynikajucou herečkou, ktora ho chce len vyuzit. Nemože vylucit ani to, že by sa sama umyslene postavila do cesty autu len aby si ju vsimol a potom ho vyuzila na to aby sa sikovnymi klamastavmi a pretvarkou dostala na lod. Kto by predsa nechcel vypdnut z tejto diery? Rozhodol sa ted ahrat jej hru.* Pracujem na Thanaose, to je kralosvska vojnova lod Telarionu.* doda a sleduje ako to zaposobi na dievca.* Myslite, že by vam lod takych kvalit vyhovovala? Možno je vsak pod vasu uroven...* odpovedal pichlavo a premeral si ju rovnak oakoona jeho pred chvilou. Tak isto sa to nesnazil nijako zakryt.*

*Netuší síce čo, no má pocit že sa niečo na jeho správaní zmenilo. Ten ton hlasu bol viac než iný, taký výsmešný alebo aký. Nevie to presne špecifikovať no vie že to nie je dobré* Je mi jedno aká je vaša lod* odvetí a prvý raz sa na neho zamračí. Pomaly v nej mizne strach, ten muž naozaj nebude z pekla* potrebujem len prácu nič viac...jediné čo viem robiť je variť...* v tom sa odmlčí. Načo mu to vlastne vysvetluje* ...dívate sa...* nevie nájsť vhodné slovo* ...tak zvláštne...aj váš hlas je nejaký iný...* podotkne* ...idem si hladať pracu...*povie rozhodne a zdvihne si zo zeme vak. Otvorí tašku a chvílu sa prehrabáva a v koreninách a vytiahne čiernu knihu* čítala som ju len raz a bojím sa pri nej....mali by ste si ju prečítať aby ste sa nabudúce nevysmievali..*podá mu ju a hodí si vak na plece*

LEE

* Stál práve v dokoch a rozdeloval posldne papiere zoznamu so sucaistakmi, ktore potrebovali na opravu Thanatosu no v hlave mu stale vrtalo to ako nahle Cass odisiel. Určit eto bolo niečop velmi važne, pretože inak by lod a jeho posadku tak skoro po boji neopustil. Zacal mat zly pocit, že sa jedna prave o Tessu. Kvoli nikamo inemu by tak Cass nevystrajal ako ked sa jednalo o nu. Bol ako bez duse posadnuty naraz dvoma demonmi strachom a nenavistou. Nestihol sa ho vsak uz na nic spytat pretože mu len prenechal velenie na lodi a s prvou funkcnou stihackou vyletel z hangara. Celo sa mu zachmurene stiahlo do malych vrasok ked sa v duchu modlil aby sa Tesse nestalo nic važne. Trval by na to aby isiel s Cassom no kedže ho poveril takouto ulohou nemohol ho sklamať.* Max? * zakrical do davu ludi, ktorý sa premielali vsade naokolo a pokrikovali na posadky lodi ceny svojho tovaru. Zostal mu v ruke este jeden zoznam a ten planoval vybavit spolu s Maxom. Bolo na nom vela veci, ktore sa nedali len tak lahko zohnat a človek potreboval mat spoločnost, pretože nikdy nevedel do akych miest ho nutnost zavedie.*

* Určite nebolo jedno na akú lod by dievca zobrali, pretože nie vsetky boli na prvy pohlad take uazsne ako sa zdali byť. Toto bola planeta obchodu. Denne sa tu ulicami prevali tisíce obchodnikov, ktorí lakaju kupcov na svoj vynikajuci tovar. No nepredavali sa len suciastky do lodi, jedlo ci vzacne koreniny ale kupcilo sa tu aj s ludmi. V pristave si vsimol dost lodi, ktore by mohli nalakat take naivne mlade dievca akym bola Lexie na pracu kucharky no nakoniec by skoncila niekde celkom inde. Pravdepodobne by vystriedala vsetky postele od kapitana po toho najposlednejsieho umyvaca riadov. V duchu zanadaval a sam nevedel prečo no nechcel dovolit aby Lexie skoncila prave takto. Bolo jasne, že každy den sa to prihodilo prinajmensom desiatim takym dievcatam no tym, že ju uz raz zachranil nechcel aby sa teraz sama dostala do pasce. prijal podavanu knihu no vobec sa nepozrel na jej obal akoby ho to vobec nezaujimalo.* Dakujem no mam dost vlastnych demonov, ktorý mi nahanaju strach.* povedal zahadne no ked si Lexie prehodila vak na plece a chystala sa pokracovat dalej zadržal ju tak, že ju chytil za ruku a pevne stisol.* Obavam sa, že jeden z nich mi nedovoli pustit vas dalej, ale zobrat so sebou na Thanatos. Vybavim vam tam pracu.* dodal este a upokojuco sa usmial. MOzno bola klamarka, možno len sikovne isla za tym co chcela, ale nech je blazon ak jej nepomože. Aj za cenu, že ho v duchu vysmeje lenže na tom mu nijako zvlast nezalezalo.* Ak viete skutočne variť...

*Pohľadom už klze po lodiach rozmýšľajúc kde by si našla prácu, ked zacíti pevný stisk na ruku. Trochu vyplašene na neho pozrie, akoby čakala že ju teraz vezme do pekla. NIč sa však nestalo a ona si uľahčene vydýchne. Vystrašenú tvár nahradí šťastný úsmev keď začuje, že jej vybaví prácu* ďakujem pane, naozaj viem variť...* pritaká a div že neskáče od radosti.* ak budete chcieť, niečo vám navarím aby ste videli že viem variť...*navrhne ihned, a už premýšľa, čo by navarila.* čo tu vlastne robíte? Ak niečo zhánate, pomôžem vám...* zdvihne k nemu pohlad a nadšene rozmýšľa, ktorá lod je ten jeho Thanatos.*

Teraz už keď boli na planéte mal viac presvedčenia že sa už nič nemôže stať, keď vyhlásili že sa vojna skončila nebol si predtým až taký istý že sa nahodou ešte niečo nestane. Na planéte, ktorej sa ocitli ešte nikdy nebol. Všetko na čo sa pozrel videl po prvý krát. Neznáme miesto naňho nepôsobilo nijak zvláštne, aspoň ho bude môcť teraz spoznať. Zbraň ktorú mal zastrknutú v nohaviciach si radšej schoval do vnútra bundy ktorá mala veľký vačok. Mal rád svoju bundu a predovšetkým veľký priestor na bunde ktorý nikto nevidel keď ju mal zapnutu. Mohol si tam schovať dosť veci. Predtým ako sa obrátil na Leeho ktorý ho volal, zapol si bundu a vykročil smerom k nemu.* som tu po prvy krát a myslim že by som sa tu stratil keby sa niekam vyberiem *povie trošku hlasnejšie aby ho počul keďže všade naokolo všetci kričali jeden cez druhého* ak ti môžem s niečim pomôcť tak to urobim veľmi rád *pozrie na Leeho ruku v ktorej mal nejaký papier*

S týmto navrhom nadsene suhlasim no predtym musím ešte niečo vybaviť.* usmev na jeho tvari vystrieda zamyslenie kedže si až teraz uvedomil, že zoznam toho, čo Lee potreboval na opravu Thanatosu pustil z ruky len co uvidel ako sa na Lexie ruti auto. Bolo uplne zbytocne hladat ho na zemi, pretože husty dav ludi, ktorí doposial kracali vsade okolo nich za svojim cielom ho mohol odniest kamkolvek. Snazil sa v mysli si vybavit vsetko, čo bolo na papieri na napísane a ulava mu zaplavila vnutro ked zistil, že jeho pamat je rovnako vynikajuca a ani teraz ho nesklamala. Polozil dievcatu ruky na obe plecia a otočil ho smerom k doku cislo 12 kde kotovil Thanatos. Aj napriek tomu, že vonkajsi plast bol miestami scernety a poskriabany z boja stale to bola ta najvacsia lod v pristavisku, ktora vzbudzovala respekt, obdiv a hlavne uctu. Ladne krivky a zvlastna elegancia tejto lode kontrastovala s jej ohromnou velkostou. Mnohí by dali vsetok svoj majetok za to aby sa mohli pozriet ako vyzera vo vnutri a porovnat ci je tam rovnaka ako navonok.* Ak chcete ist so mnou možete no ak si este stale myslite, že som Lucifer a lepsie by ste sa citili na palube možete ist. * uskrnul sa a pohladom sklzol nizsie aby odsledoval Lexinu reakciu.*

*Vždy ked zacíti čo len slabý dotyk, prekvapí ju, ako to pokojne robí. Ona by sa ho nikdy len tak nedotkla. Aj na trhu sa vyhýbala ľudom, pokial nemusela niečo kupovať...no keď aj nakupovala, vyhýbala sa nejakým dotykom. No on si ju pokojne chytí za plecia a otočí a tým ju len neuveriteľne šokuje. Nechce mu položiť nejakú otázku, pretože by si mohol ľahko všimnúť, že je nejaká divná. Tak ju už pár ľudí označilo, no ona si to nevšíma. No on jej ide vybaviť prácu a tým sa to mení. Nechce skaziť prvý dojem, ktorý už ale aj tak pokazila, tým že si myslela že je čert. Mlčí až kým neprejdu pred lod a tam sa ani neunúva tváriť sa neprekvapene. Sánka jej padne dole a zreničky očí sa rozšíria*Toto je lod na ktorej budem pracovať?* spýta sa a v jej hlase sa lahko dá rozoznať obdiv a strach zároven* dúfam že sa nestratím...* pri jeho spomienke Lucifera ju až tak mikne a zamračene mu pozrie do tváre* Pane,* povie varovne* nehovorte takto lebo kvoli vám skončíme v pekle...

Práve som z jedneho vysiel a nemam v umysle sa tam vratit.* ozve sa mysliac pritom na bojove pole, ktore zanechali za sebou na ceste za domovom. Mnohí z posadky, ktorí pracovali na Thanatose aj niekolko rokov sa vsak uz nevratia s nimi lebo v tom pekle zostali a nechali tam to najcennejsie co mali... svoje zivoty. Vzapati vsak prejde na veselsiu spomienku toho ako Lexie vyjadrila nadej aby sa na lodi nestratila a na perach sa mu rozhosti usmev.* Keby si sa aj stratila niektorí z mužov ti pomože najst cestu tam kam budes potrebovat.* stiahol ruky z Lexiných pliec a o krok ustupil. Uz si stihol vsimnut, že na dotyky je prilis citliva možno sa jej to nepaci takže by to mal obmedzit len na tie najmensie nevyhnutnosti.*

*Ledva sa udrží aby nezhíkla po jeho prvej vete. Bol v pekle? ako sa z neho mohol dostať? Možno naozaj pracuje pre samotného Lucifera. Rozhodne sa však už to nespomínať, lepšie si ho nepoštvať a možno sa peklu vyhne. Jeho poznámka o tom že jej muži pomôžu v nej však vyvolala len dalšie otázky* máte na lodi vela mužov?* spýta sa dosť potichu. Ak budú všetci taký červenovlasý, asi sa zvrtne a utečie kade lahšie. TO však nepovie nahlas, aby ho neurazila* robíte to často?*spýta sa a pozrie na jeho ruky*

* Stačilo prejst už len do druhej ulice a hneď by sa ocitla pred starou, takmer zrutenou budovou kde ona a Tommy nasli svoj docasny domov. Ano docasny, pretože akokolvek dlho by to trvalo no ona, Caro, najde sposob ako dostat Tommyho z choroby, ktora ho tak nicila a najst mu slusnejsie miesto pre zivot. Mal este len sedem rokov no vobec sa nepodobal na deti v jeho veku. Zatial co oni santili a nahanali sa po spinavych uliciach akoby to bolo ich najvacsie kralovstvo Tommy ležal priputany na postel v izbe kde hrozilo, že sa každu chvilu prepadne strecha. No iny domov nemali a Caro bola vdacna z avsetko, dokonca aj za diery na streche ak to znamenalo, že nejaku strechu nad sebou vobec mali. Zamyslene kracala ulicou a nevsimala si chlipne pohlady, ktore sa na jej telo oblecene vo vyzyvavych satach poulicnej prostituky lepili na každom kroku. Zrazu vsak zodvihla hlavu lebo jej zboku zafukalo do tvare a pri tom pohybe si vsimla niečo alebo skor niekoho kto ju celkom zaujal. Ten muz mal na sebe oblecenu uniformu telarionskej bojovej lode Thanatosu a jej až srdce poskocilo od radosti, lebo vedela, že clenovia posadky z tejto lode byvaju spravidla najstedrejsi. Nestavalo sa casto aby tu niektoreho z nich stretla a preto sa rozhodla vyuzit prilezitost. Presla tych par krokov, ktore ju delili od muza a narazila do neho plecom akoby to bolo len cistou nahodou. Pritom mu z vrecka na jeho obleceni yvtiahla penazenku a rychlo no hlavne nenapadne si ju stracila do vlastneho vrecka na kratkom kabate, ktory ledva zakryval jej hlboky vystrih na tricku. Rozhodla sa predstierat opitost a preto sa na muza až prilis veselo usmiala a zackala akoby toho vypila prinajmensom za dvoch chlapov.* Á, pekný pánko kamže ste sa vybrali v takomto nečase?* presla mu prstom po hrudi zatialco druhou rukou mu vyzyvavo sklzla na zadok a mierne ho stlacila. Pery pri tom naspulila a cmukla nimi so sibalskym smiechom. * nemate chut sa trosku ohriat?

*Do obchodu, kam mal namierene mu chybalo už len par metrov, ale este skor ako tam stihol prist mu cestu skrizila mlada zena, ktora vyzerala naozaj opita.* Ste v poriadku? *spytavo nadvihol obocie, ked do seba narazili, no bolo mu jasne, ze tato dama rozhodne v poriadku nieje. A aby toho nebolo dosť, Naisha na nu zacala zurivo stekat. Utisil ju az rukou, ktoru nechal par centimetrov od jej cumaka, cim jej dal jasne najavo ako sa ma spravat. Druhou rukou zatial opatrne stiahol dlan zeny zo svojho zadku, no ani ked jej ju presunul do dostatocnej vzdialenosti ju stále nepustal, aby ju mohol podopriet v pripade, keby hrozilo ze podlahne ucinkom alkoholu a niekde sa tu zvezie na zem. Bolo mu hlupe nechat ju tam len tak napospas osudu, napriek tomu, ze vsade naokolo bolo mnoho opilcov, ktori by tiez potrebovali nasmerovat domov, osoba stojaca pred nim mu prisla uplne odlisna. Aj v stave, ktorom bola vyzerala ocarujuco a urcite tu bolo mnoho muzov, ktory by za jej pritomnost boli ochotni zaplatit nemiestnu sumu.* Kde byvate? *rozhodol sa napokon docasne pozmenit svoje plany s nakupom. Po tej otazke bude mat z neho zrejme dojem, ze patri k zastupom jej obdivovatelov, no dovod preco sa na to opytal bol uplne iny a zrejme aj o nieco slachetnejsi.*

* Rozhodne nemala v umysle brat tohto muža k sebe domov. Stal by sice za hriech co zistila aj podla toho ako ho chytila za zadok, bol pevny a svalnaty ale aj do tvare, ktora bola uplne odlisna od tvari opilcov zvycajne brazdiacich ulicami mesta. Ocami ju akoby hypnotizoval a nemylila sa ani v predpoklade toho, že muži z Telarionu su velmi stedrí a ochotni pomoct. Teda aspon co mohla usudit podla tych, ktorych okradla. Skutočne jej prislo luto ked jej muz odtiahol od seba ruku co dala zretelne najavo tym, že odula spodnu peru a zatvarila sa detsky nevinne akoby urobila niečo zle aj ked jej pohlad neprestal byt rovnako siblasky ako pred chvilou.* Neviem ci by sa vam tam pacilo mlady panko, ale...* nestihla dopovedat pretože v tej chvili zaregistrovala cierne auto ako sa ruti priamo na nich. Uz zdaleka od neho odskakovali castujuc sofera nadavkami a ked sa priblizilo az k nim zrazu prestala predstierat, že je opita a hodila sa na muza aby ho odtlacila z cesty. Pri tom pohybe sa potkla na obrubniku a padla tak, že jej v pravej nohe bolestne zachrapcalo. No stalo sa est eniečo ovela horsie... z vrecka na plasti jej vypadla muzova penazenka a skotulala sa mu rovno k noham. Srdce jej zamrelo a bola si ista, že cochvila sa rozkrici po ulici a bude volat hliadky. Slzy jej vyhrkli do oci ked si pomyslela na Tommyho a to, že bude odkazany sam na seba. Bez nej neprezije...ked mu nebude mat kto nosit jest a starat sa o neho v jeho chorobe. Natiahla sa po penazenku stale sediac na zemi a chytila muza za koniec dlheho plasta. TRochu ho potahala a potom k nemu zodvihla hlavu.* Prosim nevolajte nikoho...ja...urobim cokolvek...nemožem nechat Tommyho samotneho...* habkala v soku a utrela si szly do latky, ktoru držala v ruke.*

Takže nie opita, ale zlodejka *ozval sa len co auto preslo okolo. S povzdychom sa zohol k nej a usadil sa hned vedla na obrubnik. Bolo mu jedno ako to bude vyzerat pre okoloiducich, ktorych bolo naozaj viac ako dosť a vela z nich napriek zhonu zabludilo zvedavym pohladom az na dvojicu sediacu na zemi. Kedze kapesniky so sebou nenosil, nechal ju dalej utierat si slzy do svojho plasta.* Nic sa ti nestalo? *spytal sa napokon uvedomujuc si, ze jej zacat tykat, no už sa nad tym nepozastavoval. Nebol si isty, ci si pri pade nahodou neublizila, ci snad aj nieco nezlomila. A okrem toho takto aspon na chvíľu oddialil rozhodnutie co urobit. Ale privolanie hliadky sa mu nepozdavalo ani najmenej. Bola prilis krasna a nestastna nato, aby jej to chcel este viac v tejto situacii stazit. Aj ked ktovie, kolko ludi už tymto figlom okradla.* A kto je Tommy? *doda za okamih a zamraci sa, aj ked v ociach sa mu mihlo pochopenie. Pripomenulo mu to ako sa staral o sestru a ako bol vtedy rozhodnuty, ze ak nenajde pracu, zozenie peniaze inym sposobom. Možno je prave v podobnej situacii. A možno to nanho cele len hra, rovnako ako to ze bola opita.*

* Pustila okraj mužovho plašťa aopakom ruk si zotrela z tvare slzy, ktore jej tak rychlo vyhrkli do oci ked si pomyslela na Tommyho, celkom sameho v polorozpadnutom dome. Sibla pohladom po muzovej tvari akoby sa v nich snazila vycitat odpovede na svoje nevyslovene otazky a velmi sa cudovala, že este nezavolal nikoho kto by ju odviedol do vazenia. Nemohla mu vsak odpoved na jeho otazky pretože tym by mu o sebe prezradila prilis vela a stala by sa este zranitelnejsou. Namiesto toho sa trochu odtiahla a pokusila sa opatrne postaviť. Musela zatat zuby od bolesti a vynalozit vsetko svoje herecke umenie na to aby muz nepostrehol aky problem je pre nu obycajna chodza.* Co chcete urobit?

Odpovedat otazkou nieje moc slusne, slecna *pousmial sa nad jej spravanim. Penazenku, ktora sa doteraz povalovala na zemi si vzal do ruky a postavil sa vedla nej.* Tak fajn, mam navrh... *zacal trochu opatrne* ...pokial mi dokazes, ze Tommy je niekto skutocny o koho sa staras a nie len nejaka tvoja hra, dam ti peniaze, ktore som dostal za svoju pracu na lodi, za posledne dva mesiace. *trochu sa zamracil, lebo uvazoval kolko ma vlastne pri sebe. Cast na nakup nahradnych dielov nepatri jemu, takže tej sa to netyka, ale kedze na Thanatose platia lepsie ako na hociktorych inych vesmirnych lodiach, aspon na nejaku dobu by jej mohol jeho plat vystacit.* Ak je vsak vymysel, poznam sposob ako velmi rychlo ukoncit tvoju karieru zlodejky...

* Prvu Lexiinu otazku nezachytil prilis dobre pretože ju vyslovila dost potichu na to aby jej mohol odpovedať. Pri druhej sa vsak neudržal a vybuchol v smiech. Možno si ani sama neuvedomila ako dvojzmyselne jej slova vyzneli a tak sa rozhodol odpovedat jej rovnako dvojzmyselne. Ktovie ci to pochopi, uskrnul sa.* Robím to tak často ako sa mi to páči a dovoľuju to okolnosti.* naklonil hlavu trochu nabok a premeral si Lexie zvedavym pohladom svojich sibalsky iskriacich oci. * No nepocul som na co si sa ma pytala ako prve? Niečo ohladom posadky...? * naklonil sa trochu blizsie k Lexie aby ju tentoraz pocul keby sa rozhodla odpovedta mu rovnako potichu ako prvykrat.*

*Akosi jej nedochádza prečo sa smeje na tom čo sa ho spýtala. Nepride jej to tak že sa jej posmieva, lebo taký smiech dobre pozná, ale má pocit, že ide o pobavený smiech* Pane prečo sa smejete?* spýta sa a nad jeho otázkou sa len trochu zamračí. Nedostala nijakú poriadku odpoved, no už to nemieni rozoberať. Pri tom ako sa k nej nakloní, prekvapene odskočí o kúsok dalej a vyplašene pozrie radšej do zeme* pýtala som sa či máte na lodi veľa mužov* zopakuje tentoraz už hlasnejšie a placho zdvihne pohľad k jeho tvári*

* Zdalo sa, že toto dievča ho nikdy neprestane prekvapovat. samozrejme ak vydrži na lodi tak dlho aby si svoju myslienku mohol aj overiť. Zahladel sa jej do oci, v ktorych sa odražala plachost a sledoval ako crty tvare stiahla do prekvapenej masky. Nadvihol obocie akoby v duchu sam sebe nadaval, že radsej nezostal ticho a teraz si na krk zavesil tuto naivnu krasku, ktora akoby vsetkych muzov povazovala za prisluhovacov Lucifera.* Nemohol som si pomoct.* reagoval na otazku ohladom svojho smiechu a potom trochu podraždenejsie aj na jej druhu otazku.* Pozri slečinka neviem čo si si mysleli o bojovych lodiach, ale faktom stale je, že je tam vždy viac muzov ako zien... Ak ta tato skutocnost uvadza do pomykova asi by si si mala hladat pracu inde ako v dokoch.* zalozil si ruky na hrudi a pokojne prechadzal pohladom po Lexiinom tele akoby sa ani nechumelilo.*

*Netuší prečo, no jmá pocit, že ho nahnevala. Naozaj sa nevie správať, teraz keď vidí jeho podráždenú tvár, musí uznať, že možno mali pravdu. Je decko a nikdy nevyrastie. Táto skutočnosť v nej však vyvolá pocit, že to nedovolí. Ukáže im že dokáže prežiť a zvládne aj nejakého červenovslého muža* zvladnem to* odveti kratko a jediné v čo dúfa, je že nemudú mať časté potreby ako tento tu* nie, chcem pracovať na lodi...zvladnem to...je jedno kde budem variť...*vyhrkne, lebo nechce aby ju poslal preč* dúfam že ste si tonerozmysleli...

* Po Lexinych slovach sa mu na tvari rozhosti spokojny usmev akoby vedel o niečom o com ona nemala ani potuchy alebo si to neuvedomovala. Takže sa mu ju predsa len podarilo vyprovokovat k jednoznacnemu rozhodnutiu.* To som rad a dufam, že si na Thanatose coskoro zvyknes. Ak by si sa citila osamela zoznamim ta s mojou sestrou Freyou. No teraz...* obratil tvar smerom k davu, ktory sa hrnul ulicami.* ... mam este nejaku pracu. Ako som povedal možes sa rozhodnut ci ma chces sprevadzat alebo ist radsej na lod.* pohlad mu zjemnel rovnako ako vyraz na jeho tvari. Rozhodol sa, že ked uz ma Lexie pracovat na lodi nebolo by zle keby sa aspon trochu spoznali. Budu predsa na seba narazat každy den ci sa jej to alebo jemu bude pacit alebo nie.* Bol by som vsak rad keby si isla so mnou Lexie.* dal doraz na posledne slova a aby ju zbavil strachu priatelsky sa na nu usmial.* Vyznas sa tu lepsie ako ja.* dodal akoby na vysvetlenie.*

*Osamelá...zaznie jej v ušiach. Poväčšinu jej života bola osamelá, takže by to nebol rozdiel. No teraz može byť na lodi a podla toho ako sa červenovlasý Bryan správa tam sú asi priateľský ľudia.* Pojdem s vami* odveti rozhodne, pretože nechce ísť na lod sama. Ak pôjde s ním, určite sa spolu aj vrátia, teda sa tam nestratí. Ktomu kým to nezariadi, nebude na Thanatose zamestnaná* a čo potrebujete kúpiť?* spýta sa ho, aby vedela kam idú. Napadne ju, že jeho sestra má určite rovanké vlasy ako on, ryšavé. Aj napriek tomu už necíti strach, ale je celkom pokojná. Predsa len, odkedy ho stretla nemá dôvod pochybovať o tom, že nie je nijaký Luciferov pomocník, ale skutočne jej chce len pomôcť*

Co potrebujem kupit.* opravi ju takto ju jemne upozorniac na to aby mu tykala. Dufal, že nepochopi tento dalsi krok k vacsej dovernosti ako prilis unahleny. Nikdy by mu to nenapdlo pri nijakej inej žene, ale pri Lexie si nemohol byt nicim stopercentne isty. Knihu, ktoru mu predtym dala si vytiahol spod pazuchy a vlozil si ju do vrecka na svojom plasti. Potom zodvihol hlavu k dievcatu a tvaril sa stale rovnako tak aby ju zbavil pochybnosti, či to s nou naozaj mysli dobre.* Potrebujem sa dostat na ulicu Radbou street čislo 29. Nasa lod sa len pred niekolkymi dnami vratila z boja a teraz potrebujeme kupit niekolko nahradnych dielov na jej opravu aby sme mohli vyrazit domov. Vies kde je ta ulica?

*Ked uz asi do tretice jej nejaky tlsty a smradlavy chlap udrel laktom ho hrude, v momente povytiahla ihlicku a silou mu vstepila plnu davku sedativ do lytka a bolo jej jedno ako zareaguje.* Idiot...*Odfrkne ledabolo, ked preskoci jeho v dave spadnute prachom posiate telo a vyda sa za znamym hlasom. * To bude Lee....a ten..*Pri rozpominani na to druhe meno sa jej zjavi drobna vraska na cele a usta sa jej rozsiria v uskrn.* Ah ja a moja pamat...*Zastrciac ihlu za opasok vlozi lezerne dlane do vrecak a cez vrecko si pohladi svoju vyfasovanu laserovu zbran.* Chalani!* Zreve na plne, kedze inak by o nu nezakopli. Nielen ze je mala, ale v dave je celkom nebadatelna az na jej cop, ktory ako tak mozno dociahne chlapom po usi.*lee???*Zreve a vyskoci na okamih, ba sa i vo vnutri poihra s myslienkov skocit na toho uspaneho muza, bay sa rozhliadla.*