Ples A Newyear Night´s Dream

*Moc sa mu ten Lerm aj tak nepozdáva. Veľmi dobre vie, aký poväčšine sú muži z tejto spoločnosti. Niekedy bol taký istý. Ustráchane sa pozeral dopredu, aby Yuki nevidela jeho znepokojenie. Veľmi dobre vie, že už na ňu nemá taký veľký nárok ako kedysi. No aj tak by rád vrátil čas, kedy jej mohol dvoriť a keď bol jediný, ktorého dvorenie príjmala. Mala pravdu. Už dávno nie je to mladé nevinné a bezbranné dievča, ktoré sa nevedelo ubrániť pred jej bezcitným bratrancom. Keď však povie, že si myslí, že ju má Thomas rád, len si vydýchne, aby jej na to nemusel nič povedať. Rád by jej na to povedal, že je rozdiel mať rád, ľúbiť a milovať a ak by mala niekomu prejavovať city, nech si veľmi poctivo vyberá tieto slová, pretože tieto obrovské rozdiely sa často zdajú byť takmer nepatrné.
Či ho otec schladil? O to sa už pokúšal aj s matkou veľa krát, no nikdy sa im to nepodarilo. On bol v jeho veku rovnaký, aspoň teda čo vedel z jeho a matkinho rozprávania. No musel sa pousmiať nad touto myšlienkou, pretože naozaj robil a ešte aj niekedy robí dosť hlúpe veci, za ktoré mu potom otec dáva prednášky.
Keď sa k nemu naklonila, trochu ho to prekvapilo, no nenechal to na sebe vidieť. Trochu sa aj bál, že sa neovládne, ak bude pri ňom tak blízko. Ona si to očividne neuvedomovala. Brala ho už len ako obyčajného priateľa. No on ju berie stále ako krásnu ženu, pri ktorej musí ovládať svoje mužské potreby. Niekedy je ťažké byť mužom.
Neochotne sa na ňu pozrel. Nechcel sa sám pokúšať. No nad jej otázkou sa musel zasmiať. Milé odbočenie od témy.* Pracujem ako Enesianský agent pod otcovým vedením. Ak si pamätáš, že som ako sedemnásťročný ukončil strednú školu, bolo to tým, že my mimozemšťania máme školskú dochádzku o čosi inú ako na Zemi, čo si si ale skoro všimla. Potom po príchode na Zem ma čakala štvorročná konečná výuka na agenta, teraz tam pracujem už rok v rovnakej spoločnosti, ako pracoval aj tvoj otec, Yuki. Vtedy tam vlastne pracoval spolu s mojim otcom. * Povie a konečne sa k nej otočí. Vezme jej tvár do rúk, tak, ako to robieval na Zemi, keď jej chcel buď niečo vážne povedať, alebo len tak postískať. Usmieval sa, no cez to všetko bolo vidieť na jeho tvári aj vážnosť.* Som naozaj rád, že môžem byť zase s tebou. Nevieš si ani predstaviť, aký som šťastný. *Povie stále sa usmievajúc. Chvíľu tak hľadel do jej krásnych očí, ktoré akoby ho lákali. Nemohol to vydržať, no na druhej strane nechcel sa od nich odtrhnúť. Ani nevie prečo to urobil, no v rýchlosti sa k nej sklonil a pobozkal ju. Síce len krátko, aj keď by bol radšej dlhšiemu bozku, no uvedomil si, čo robí a odtiahol sa od nej. Hľadel na ňu zmäteným pohľadom a nevedel, ako by svoje náhle činy obhájil.* Ja...prepáč...ja, nemohol som sa ovládnuť... *Začal koktať.* Proste...proste sa to stalo, nemohol som tomu zabrániť... *Povie stále zvierajúc jej tvár.*

*Ako hovoril o svojej práci, stále sa k nemu nakláňala a sledovala jeho tvár. No ako spomenul jej otca, trochu sa zamračila. Jej otec bol teda Enesianský agent? Ale ako to potom, že žil na Zemi? Čo tam robil? Chcela sa ho na to spýtať, no vtedy vzal jej tvár do dlaní. Rozhodla sa, že sa ho aspoň na teraz na nič nespýta, pretože toto robil na Zemi vždy, keď jej chcel niečo dôležité povedať. Sledovala jeho oči, no nevedela si vysvetliť jeho pohľad. Prečo sa na ňu díva ako na...? Chcela sa odtiahnuť, no Kazuo bol rýchlejší. Boli časy, keď ho milovala, no tie už sú dávno preč. Keď ju pobozkal, bola taká prekvapená, že sa aj zabudla brániť. Neopätovala mu bozk, len tam tak stála ako skamenená a s prekvapením naňho civela. Čo to robí? Zbláznil sa? V tej chvíli, keď si uvedomila, čo sa deje a chcela od seba odtiahnuť, urobil to on sám za ňu. Prekvapene naňho pozerala a zistila, že nie je jediná, koho jeho činy prekvapili. Ani si poriadne neuvedomovala, čo jej rozpráva, bola stále v šoku. Registrovala len akési červené blikajúce svetielko v jej hlave, ktoré volalo na poplach. Poslúchla ho a vybrala si tú najjednoduchšiu variantu ako sa vyvliecť z tejto situácie. Cúvla od neho, takže už nedržal jej tvár v dlaniach. Silne privrela oči a protestne pokrútila hlavou.* Ehm...mala by som už ísť. Toto už viac nerob Kazuo! *Povie, otvorí oči a pozrie naňho.* Odkáž otcovi, že som rada, že sme sa našli. Predpokladám, že viete, kde ma máte hľadať. Maj sa... *Povie prvé slovo na rozlúčku, čo jej napadlo a pred tým, než sa otočí a odíde z terasy, zošuchne zo seba jeho sako a podá mu ho. Potom sa vráti späť do sály, v ktorej nebolo už toľko ľudí pretože väčšina sa premiestnila na terasu, kde ešte stále sledovali ohňostroj. Ani sa neobzerala. Zabudla aj na Thomasa, v hlave stále len vnímala to malé červené svetielko, ktoré ju hnalo dopredu a hovorilo jej, aby sa čo najrýchlejšie dostala na Thanatos.*

*Nič jej nehovoril a ani sa ju nesnažil zastaviť. Mala právo na útek. Mala právo sa naňho hnevať. Urobil hlúposť a on to veľmi dobre vedel. Nemal ju pobozkať. Už len pre to nie, že to je zadaná žena. Sledoval, ako sa vzdialuje a mizne medzi davom v sále. Keď mu z očí zmizla nadobro, povzdychol si nad vlastnou hlúposťou. Obzrel sa na ohňostroj, ktorý už trvá nejako dlho a vyberie sa do sály hľadať rodičov, aby im oznámil, že odchádza späť na Thanatos za svojou prácou.*