Ples A Newyear Night´s Dream

*Rovnako slabo pokýve hlavou.* Tušila som, mala som dojem, že som vás už niekde videla. *Povie stále s miernou otravou z bolesti hlavy.* So slečnou Ling Xiao sa moc často nestretávame, no taktiež ju poznám. Je tam na žiadosť kráľa Yagamiho. *Dodá a rukou, ktorou si stále mierne šuchala čelo si prejde po vlasoch zopnutých v slabom uzly.*
...bohužiaľ... *Odpovie namrzene na jeho otázku.* Práve preto sa asi odtiaľto čoskoro čo najnenápadnejšie vytratím... *Naozaj nemala chuť tu byť a v podstate už ani nemala prečo tu byť.* A čo vy? *Spýta sa ho na rovnakú otázku.*

*Risk je zisk. Asi takto by sa dalo charakterizovať to, na čo sa Arlette pred pár týždňami odhodlala. a v tomto prípade asi aj tvoja smrť... No, smrť asi nie. Ale uvrhnutie do väzby áno. dokončovalo za ňu tento výrok akési skryté ja. Arlette to však nechcela dookola počúvať, výčitky, napomenutia, strach, ktorý napokon vysielala len ona sama, nik iný. Sediac na okrúhlej bezoperadlovej stoličke v ako tak upravenej spálni pokrútila nesúhlasne hlavou a vrátila sa k zapínaniu krvavočerveného korzetu. Nie, žiadna väzba. Bola som zbytočne paranoidná. Na svete pobehuje milión vrahov, o ktorých nikto nevie, že spravili niečo zlé. Ja som dokonca na úplne inej planéte, ako bola Netley. Aj keby ma chceli hľadať, nenájdu ma. A ísť na ten ples bude len výhoda. Aspoň získam nejaké známosti. Známosti znamenajú informácie. Hlavou sa jej preháňalo neuveriteľné množstvo myšlienok. Dokonca sa nedokázala sústrediť ani na zaväzovanie mašličiek na šatách. Keď sa jej to nakoniec predsa len podarilo, vzhliadla tvárou do zrkadla a rozmýšľala nad tým, čo vidí. Myslím, že to nie je také strašné. Hoci tie šaty boli až neuveriteľne drahé. Mám šťastie, že otcovo konto v banke počas jeho života narástlo do takých rozmerov, do akých narástlo, inak by som bola stratená. No... vyzerá to tak, že je najvyšší čas vyraziť. Zapne poslednú pracku na elegantných topánkach a zdvihne sa k odchodu. Pri dverách si ešte cez ramená prehodí kožený kabát, ktorý si vonku zapne. Je tam chladno a pusto, klasická zimná noc. Nechce sa jej ani veriť, že práve mieri na ples na počesť Nového roku. Nemá absolútne žiaden pojem o čase. Sviatky už pre ňu neexistujú. Nič nie je tak, ako kedysi...
Cesta jej trvá pomerne dlho. V topánkach sa jej chodí veľmi ťažko, navyše si každých pár minút musí kontrolovať účes, na ktorom si dala obzvlášť záležať. Keď konečne dorazí k dverám, za ktorými sa očividne všetka tá „veselica“ odohráva, skrehnutými prstami zatiahne za kľučku. Naskytne sa jej pohľad na veľkolepo vyzdobenú sálu s dlhými radmi stolov, na debatujúcich obyvateľov Gyra, na všetky tie dekoratívne mašle a kytice. Skrátka jej to na okamih vyrazí dych. Na zemi postupne zabudla na to, ako na Gyre ľudia milujú veľkoleposť. Opatrnými krokmi sa presunie dovnútra, aby splynula s davom, nerada totiž na seba púta pozornosť. Cíti sa zvláštne, akoby sem nepatrila, akoby tu nebola vítaná. Nevie čo robiť, nikdy na nijakom plese nebola. Tak len stojí. A rozmýšľa...*

* Vždy bol rad ked si mohol sadnut za volant a soferovat. Niekto na premyslanie vyuzival prestavky vo filme, pocuvanie hudby ci tych par minut tesne pred spankom. Rychlost, aj ked samozrejme este stale ta povolena, mu vyhanala z mysle malickosti a pomahala mu sustredit sa na ovela doleziejsie zalezitosti. Ricardo. Snad pri ziadnej inej cinnosti, ktorej sa radi venovali spolocne mu nebol tak blizko ako pri riadeni auta. Jeho brat miloval rychost ukrytu pod nalestenou kapotou tychto stvornohych milacikov ako ho raz pocul zhodnotit. Prave tato laska k sile a nesputanosti ho odtiahla pred niekolkymi rokmi prec z domu no on Gerry mu nic nevycital. Musel sa sice venovat spravovaniu až dvoch velkych firiem naraz, ale nerobilo mu to problem. Mozno bol naozaj iba ten nudny obchodnik z Constcorpu, ale skutocnu pravdu poznal len on sam. Ani praca navyse ho zdaleka nevycerpavala tak ako jeho vizie o tom co sa ma este len stat. Pri tejto myslienke zlahka stisol volnou rukou tu Ayoninu a na jeho perach zahral zahadny usmev, ktory sa vsak coskoro rozplynul v obraze dalsich neveselsich myslienok. Uz tomu bolo niekolko tyzdnov co sa jeho brat musel skryvat aby ho neodsudili za zlocin, ktorý nespachal. Vdaka ustretovemu komisarovi teraz uz poznal pravdu a bol mu velmi vdacny aj za to, že dal jeho bratovi sancu bez toho aby si za to niečo narokoval. S Ricardom sa stretol len pred troma dnami pretože sa snim potreboval dohodnut na dalsom postupe v patrani po skutocnom vrahovi ale zatial velke pokroky neurobili. Nemali vela stop a aj ked sa snazil do patrania zapojit aj svoju schopnost zatial sa vsetko ukazovalo ako nesprávne.* Po tom vsetkom Ayon co uz o mne a mojom bratovi vies sa este stale nemozem prestat cudovať ze mas s nami az taku velku trpezlivost.* ozval sa tlmene stisiac hlas pricom mu v ociach predsa len zaiskrili pobavene ohnicky. Dost dlho sa pocas cesty venoval len svojim nepokojnym myslienkam ale uz v tom dalej nechcel pokracovat. Dlhoval Ayon aspon jeden pokojny vecer, v ktory by jej nehrozilo nijake nebezpecenstvo pretože mal pocit že v poslednom case sa na neho smola len tak lepi. Nehovoriac, že bolesti po viziach boli este silnejsie nez inokedy a casto odrovnali aj na cely den. Nechcel aby sa Ayon trapila lebo bol presvedceny o tom že on si to vobec nezasluzi...
Pomaly zastavil pre vysvietenym vstupom do sidla, v ktorom sa odohraval ples no nevenoval velku pozornost vsadepritomnej docasnej nadhere aka tu striehla na kazdom rohu len aby omamila svojim kuzlom. Nevelmi ho teraz zaujimalo kto pred nim kraca po dost klišé červenom koberci alebo ci kvetinova vyzdoba ladi s farbou stien a prestierania v sale. Motor Vartunu nechal bezat len vystupil von rychlo prebehnuc pohladom po okoli a prihladiac si ciernu latku na saku tesne pod poslednym gombikom presiel na stranu spolujazdca aby pomohol vystupit aj Ayon. Otvoril dvere a ponukol jej ruku aby sa jej chytila. Kutikom oka si vsak uz stihol vsimnut ako sa jeden z platenych clenov personalu v bielom saku blizi k ich autu aby ho mohol preparkovat, a tak mu len nebadane kyvol hlavou na znak toho ž emoze prist blizsie pretože mladik sa v polovici cesty zarazil a len vypliestal oci pred seba akoby práve videl nejake zjavenie.*

- Prepacte pane, ale tato cesta je kvoli plesu docasne uzavreta.- hlboky autoritativny, ktory pretal hustnucu tmu na Farthejskej ulici dostal coskoro aj svojho majitela, pretože v kuzeli svetla ake do okolia vysielala blizka poulicna lampa sa odrazu zjavila vysoka postava. Bol to len jeden z pocetnych clenov straze, ktorí dnes vecer chranili bezpecnost vsetkych ucastnikov tohto snobhskeho podujatia. Sam by tam nesiel keby ho k tomu nenutili pracovne zalezitosti. S obrazom tejto myslienky v hlave pomaly zaparkoval motorku ku kraju cesty a len co vypol motor zodvihol ruky k hlave aby si z nej mohol zloziť prilbu. Mala ciernu farbu ladiacu s celym jeho oblecenim, ktore sice dokonale kopirovalo jeho telo až sa zdalo, že jazdca nemoze ochranit, ale opak bol pravdou. V tmvej noci zaziarili jeho svetle vlasy, po ktorých si akoby unavene presiel rukou aby si jednotlive spotene pramienky odhrnul z cela. Az potom uprel na straznika, ktory ho zastavil prenikavy pohlad.
- Nemusite ma informovat o veciach, ktore uz poznam.- ozval sa ticho s miernym usmevom na perach akoby chcel straznika pokrahat za jeho vlastnu nevedomost. Na tvari sa mu na sekundu objavil pobaveny vyraz a v tej istej chvili si aj muz uvedomil čo sa deje. Chcel na neho vytiahnut zbran ale vlastne telo ho vobec neposluchalo. Stuhol na mieste a mohol sa len prizerat tomu ako jazdec zosadol z motorky a s hlavou mierne naklonenou nabok akoby ho studoval prichdzal coraz blizsiek nemu.
- Velmi zaujimavy exemplar.- mrmlal si jazdec ticho popod nos no sam vedel že este tak aby to zachytil aj straznik. Takto by sa dokazal hrat snad aj celu noc. Nebezpecne sa uskrnul a polozil ruku na plece znehybneneho straznika. Prihovoril sa mu priatelsky az lutostivo. Akoby ho to čo s nim teraz musel urobit uz vopred mrzelo aj ked z chladneho lesku jeho oci bolo zrejme ze vsetko len predstiera a v skutocnosti sa priam vynikajuco bavi.
- Zdate sa mi nejaky unaveny Neil.-
- A- ako vie- vie..te ...?- stražnik len s namahou držal oci otvorene a pretiskal slova cez nahle opuchnute pery. Pod tlakom jazdcovej ruky padol na kolena ako odsudenec pred svojim katom. Uz chybala len klada, na ktoru by polozil hlavu. Citil ako mu neznamy utocnik zaboril ukazovak hlbsie do pleca. Určite to bol nejaky hmat, pomyslel si a bola to jeho posledna cista myslienka.
- Tym sa nemusite trapit Neil. Podstatene je len to, že my dvaja sme sa nikdy nevideli, ziadny jazdec, ziadna motorka. Vsetko je tak ako ma byt. Suhlasite so mnou Neil?- jazdcove oci pri tychto pokojnych no predsa vyhrazne znejucich slovach est eviac zuzili takze sa podobal viac na hada v ludskej kozi nez na skutocneho cloveka. Bol spokojny s tym ako zaucinkoval halucinnogenny plyn, ktory uvolnil pri tom ako si daval prilbu dolez hlavy. Skutocne neskodny pohyb. Jazdec sa uskrnul viac a spokojne pocuval ako straznik poslusne prikyvuje. Bol celkom mimo...
- Rob si svoju robotu Neil a neklac tu ako decko nad pieskoviskom hnusi sa mi taka detinskost.- zavrčal ticho a presiel poza straznikov chrbat. Ani sa nemusel otocit aby zistil ci urobil to co mu prikazal. V tejto chvili by Neil za neho polozil aj svoj zivot keby to od neho chcel.
Len co ho ukrylo huste listie, ktore porastalo krovie tiahnuce sa popri kamennom mure okolo sidla dotkol sa rukou zipsu na jeho priliehavom obleceni a potiahol ho nadol. Pod ciernou latkou vsak nebol nahy, ale obleceny v dokonale vyrovnanom a elegantnom ciernom obleku aky sa presne hodil na prilezitost plesu. Inteligentna latka satfh sa dokazala prisposobit každemu povrchu a po naprogramovani kopirovat aj tvar tela hoci mohol mat na sebe oblecene este jedny saty. Rukou sa dotkol uzla kravatay pod krkom aby si hu utiahol pevnejsie a potom sa s lahkostou vysplhal po krikmi obrastenom mure až do arealu sidla. Nemal problem prejst cez dalsie straze. Stacilo aby ich omamil plynom aky pouzil aj pri prvom straznikovi alebo aby sa ich dotkol. Dokonale ovladal techniku bodov na tele takže po miernom zatlaceni na tie sprvane miesta vedel sposobit nielen ulavu ale aj bolest. A bolest mimozemstanov mu na tvari nerobila nijake vrasky. Prisiel len s jedinym cielom...
Vkročil so saly celkom prirodzene a uvolnene akoby bol len na kratkej prechadzke v zahrade a preletel pohladom po vsetkych pritomnych hostoch. Trvalo mu len niekolko sekund aby zhodnotil situaciu s ktorou zacinal byt coraz viac spokojnejsi. Z podonosu, ktory okolo neho prave niesol jeden z casnikov ( Ricardo ) si zobral dva pohare so sampanskym a zamieril dopredu. Zvuk jeho raznych krokov zanikal v hudbe naplnajucej tanecnu salu ako mesacny svit zahradu pred sidlom no ked zastal tesne za chrbtom neznamej ženy vedel že je to práve ona, ktoru hladal ( Arlette).* Nema byť ples udalosťou, na ktorú sa tešia všetky ženy? Vy sa mi vsak zdate akasi zamyslena.* zasepkal jej do ucha no daval si pozor aby ho predtym este zahliadla kutikom oka a nevyplasila sa. Aj ked takou dovernostou si jej ostrazitost určite zasluzil. Skor ako mu stihla niečo povedat chytil ju za lavu ruku, otočil k sebe a do pravej vtisol pohar so sampanskym. Pomocou palca a ukazovaka jemne stlacil maly bod ukryvajuci sa v jej dlani, ktorý jej mal priniest uvolnenie a jemu istotu, že od neho neodide.* Volám sa Damien Palar.* dodal akoby mimochodom a stale srziac zeninu ruku vo svojej zodvihol si k peram pohar so sampanskym. Pozorujuc ju spod privretych viecok dovolil peram aby sa omocili v zlatistom moku no dalej mu uz nesklzol do hrdla. Neplanoval sa tu opit. Potreboval mat cistu mysel.* Co by ste povedali na jeden tanec?

((Damieeeeen! Tak sa mal vola Raitov syn...maly Satanisek! xDDDD ))

* Pohodlnejšie sa oprela o sedadlo vo vnútri strieborného Kataru
/ http://images.loqu.com/contents/498/165/image/080827/the-future-of-the-car/18.jpg / pričom jej látka na tmavodrých plesových šatách zľahka zašuchotala a šperk obopínajúci jej hrdlo veselo zacinkal pri ľahkom dotyku garitu o garit. Bol to naozaj vynimocne krasny a hlavne drahy sperk. Popravde ho vsak Melian nenosila prilis rada aj ked jej ocelomodrym ociam dodaval nadych zahadnosti a nepreniknutelnosti. Mala ovela radsej privesok, ktory jej daroval Viktor na prechdzajucom plese. Potom ako sa spolu milovali...
Otočila tvar smerom k oknu tejto modernej limuziny akoby sa nazyvalo auto na zemi pre svoju dlzku ci dokonaly zhlad elegantnosti a nechala svoj ziadostivy usmev schladit prudok vzduchu prenikajuceho cez pootvorene okno. Viktor by sa asi nepotešil keby ho aj tentoraz odkalala od istych povinnosti, ktore si pravdepodobne musel vyriest aj na takejto zabavnej udalosti akou bol ples. Napriklad tu bola ta dosial nevyriesena vec s jeho bratom, Raitom. Nepochybovala vsak že obaja teraz potrebuju cas aby sa s novymi skutocnostami vyrovnali každy po svojom. Ju samu este cakalo stretnutie so senatormi. Na Gyro prisla uz pred niekolkymi dnami aby ziskala prehlad o tom co sa na planete dialo v case jej neúritomnosti a nj napriek pociatocnym obavam bola teraz celkom spokojna. Bolo tu sice niekolko naodkladnych zalezitsti, ktore musela vyriesit sama a ktore si ziadali jej pritomnost no o tom radsej bude informovat Viktora až po plese. Kolesa Katrau odrazu zastavili pred vstupom do sidla kde sa odohraval ples a tak konecne s cistym svedomim a pokojnym vyrazom na tvari mohla otočit tvar k Viktorovi a zlahka ho pobozkat na pery.* Skoda že ta cesta od palaca až sem trvala prilis kratko...* nechala vetu nedokoncenu no samotne slova ju usvedcili z toho na co celu cestu myslela. Veselo na Viktora zmurkla a nevinne si prihladila latku dlhych plesovych siat.*

*Ticho sedela v aute na mieste spolujazdca a sledovala okolitú krajinu. Už dávnejšie si všimla, že Gerry tento čas využíva skôr na uvažovanie, než dlhé rozhovory o zakrivenosti času či o niečo kratšie debaty o momentálnom počasí. Po pravde jej to takto vyhovovalo, pretože si tiež potrebovala dať dokopy myšlienky a prísť nato, ako mu vysvetlí svojich rodičov a hlavne ich majetky. Taktiež mala pocit, že aj on jej dlží ešte jedno vysvetlenie. Odkedy ich dala dokopy tá trochu netradičná situácia, nemali príležitosť porozprávať sa o všetkom. Jednoducho sme sa museli venovať iným činnostiam ako vysvetľovaním rodokmeňa, uzavrela si to napokon sama pre seba.
Keď sa konečne prepracovala k tomu, ako mu to povie, vytrhol ju zo zamyslenia jej obľúbený hlas. Trochu prekvapená sa otočila na Gerryho a na perách jej hral veselý úsmev.* Ja by som povedala, že to bude tebou... *naschvál vetu nedopovedala, keďže to považovala za zbytočné a tušila, že Gerry bude vedieť správne pokračovanie hneď. Zrazu si uvedomila, že sú v cieli a auto stojí.* Nejak rýchlo sme to prešli.. *trochu sa zamračila na budovu, kde mali stráviť najbližších pár hodín. Nestihla si totiž premyslieť presné znenie svojho vysvetlenia, takže teraz ho bude vymýšlať za pochodu, čo pri svojom spoločníkovi takmer určite opäť domotá. Mal totiž na ňu zázračné schopnosti, ktoré jej brali slová z pier. Znovu sa usmiala, počkala kým Gerry prešiel až k jej dverám, chytila sa ponúknutej ruky a vybrala sa dnu.* Sľúb mi, že keď ti bude znovu zle, povieš mi to a pôjdeme domov. Nechcem aby si sa kvôli mne zbytočne premáhal alebo sa trápil.. *zahledala sa mu do očí ešte skôr ako prešla prahom dverí, snažiac sa ignorovať zimu naokolo.*

*Soferujuc auto si stale znovu opakoval slova, ktore mal pripravene už viac ako tyzden. A cely mesiac predtym ich daval dokopy. Snazil sa do nich vtesnat co najlepsie vysvetlenie vsetkeho, co sa stalo v ten hrozny den, odkedy sa s Caro zacali vzajomne sami sebe vyhybat. V hlave si niekolkokrat zopakoval ich presne znenie, no cim viac to robil, tym sa mu zdali divnejsie. Napokon to nechal tak a zacal sa venovat radsej ceste pred sebou. Dlho mu to vsak nevydrzalo, pretoze mysel ho znovu zaniesla do dna, ked sa spolu takmer vyspali. Do dna, od ktoreho si stále vycital, ze sa nedokazal ovladnut a tak lahko podlahol. Nebyt nahlych povinnosti na lodi, dopadlo by to zrejme uplne inak. Tlmene si vzdychol, prekonal nutkanie zatvorit oci a aspon na chvíľu si opriet hlavu o operadlo, kedze pri rychlosti ktorou isiel by to malo zrejme nasledy a pokracoval k hotelu, kde mal Marco vyzdvihnut Caro a ist s nou na ples. S Marcom bol uz dlho dopredu dohodnuty ze sa vymenia, no Caro o tom stale vobec netusila, preto si nebol isty, ci ho neposle najrychlejsiu cestou naspat, odkial prisiel. Ale aj napriek tomuto risku to chcel aspon vyskusat.
Auto zaparkoval pred hotelom a vybral sa na recepciu. Odtial oznamili Caro, ze tu ma navstevu a jeho poslali za nou hore. Vytahom sa vyviezol na jedno z najvyssich poschodi a skor ako odhodlal najst jej izbu, chvílu este stal pri presklenej stene a obdivoval vyhlad. Pomohlo mu to trochu sa ukludnit, az sa napokon odhodlal a zaklopal na dvere, za ktorymi ho cakal rozsudok.*

https://www.youtube.com/watch?v=T12G79lnyJs&feature=PlayList&p=0E65C822F831210E&playnext=1&index=6





* Okolie sídla bolo videteľné už zďaleka a mohla za to nielen skutočnosť ža výhľadu naň nebránili žiadne väčšie budovy, ale aj to že sa priam kúpalo vo svetle. To sa vylievalo rovnomerne z vysokych okien na sidle do vsetkych stran a lákalo zvedave oci celkom sa utopit v jeho strede kde to určite vrelo zivotom...
Športový model Admavu 10 práve v tej chvili zastal pred vstupom do sidla kde sa odohraval ples a od jeho tmavozelnej metalyzy sa začali odrazat vsadepritomne blesky fotoaparatov pretože pre novinarov bola takato udalost priam porovnatelna so vstupom do raja. Motor Admavu naposledy mohutne zaburacal akoby na seba chcel strhnut este aj posledne zvysky pozornosti, ktora sa orientovala opacnym smerom a po par sekundach sa dvere na nom otvorili. Na cerveny koberec, ktorým bol vystlany vstup do sidla vystupila noha obuta v dokonale nalestenej ciernej topanke a cochvila sa k nej pridala aj druha. Pokracujuc smerom nahor sa rovnako cierna latka nohavic elegantneho strihu predsa len akosi vyzyvavo prisposobila tvaru pevnych lytok, stehien a uzkych bokov práve na tych spravnych miestach takže neposobila ani umelo ani privelmi provokativne. V duchu ležernosti sa niesol aj zvysok obleku doplneny o ziarivo bielu koselu, ktoru mal jej majitel pod krkom mierne rozhalenu akoby ho kravata privelmi skrtila na to nez aby si ju uviazal a gombiky boli nepriatelom jeho bezstarostneho stylu zivota. Samotne strieborne gombiky na saku boli tak isto rozopnute a jedinou vecou, ktora bola zdanlivo tak ako mala byt bola hlavicka rozkvitnutej bielej ruze, ktoru mal zastrčenu v chlopni saka.
Jordan za sebou pribuchol dvere na aute a kedže kutikom oka zaregistroval ako sa k nemu blizi člen personalu, ktory mal na starosti parkovanie elgantnym oblucikom mu hodil kluce aby sa mohol postarat aj o jeho Admav.
Rozruch, ktory jeho prichod sposobil najma u zenskej casti obecenstva nijako zvlast neregistroval sice na perach mu pohraval lahky vyzyvavy usmev. Bola to vsak skor prirodzenost nez poza a on si svoj vyraz tvare nijako umelo nekontroloval. Dokonca ani vtedy ked si pravou rukou zahrabol do vlasov a lavu uvolnene zastrčil do vrecka na nohaviciach cim si trochu vyhrnul sako to nebol nijaky zamer skor nevyhnutnost a zvyk. Vykročil smerom ku sale odkial sa ozvyali tony valcika a len čo zastal na najvyssom stupienku schodiska naskytol sa jeho ociam priam neskutočny pohlad. Vsetko s topilo vo svetle farieb, zvukov a voni takže v prvu chvilu sa ani nemohol poriadne sustredit. Bol vsak herec a takato schopnost sa od neho vyzadovala takže mu nezbralo prilis dlho aby sa opat zameral na svoj povodny a zakladny umysel.
Coskoro sa musel spokojne pousmiat pretože nasiel tu ktoru hladal. Torry. Pomaly sa k nej blizil a každym novym krokom, ktorym sa k nej ocitol blizsie si vychutnaval pohlad na jej krasu. Uvaznena vo vecernych satach priam draždila jeho zmysli a vabila ho k tomu aby sa jej dotkol. Poskytol jej dost casu na to abymohla priblizujuci sa pohyb zachytit kutikom oka pretože by ju nerad vystrasil svojou necakanou blizkostou v akej by ho nemusela hned spoznat a ked uz stal tesne za Torrynym chrbtom vytiahol si z chlopne na saku bielu ruzu a presiel jej nou po odhalej krivke pleca až k jemnej pokožke tesne nad dekoltom. Sklonil sa a prilozil pery k Torrynmu usnemu lalociku pricom jej zacal do ucha sepkat tlmene slova.* Ospevujeme slnečny svit ked sa rozlieva po luke s kolážou pestrofarebnych kvetov, basnime o mesiaci a hviezdach ako o striebristých diamntoch na zamate vecernej oblohy a nechávame sa unásať melodiou hudby, ktora nam dokaze rozbuchat srdcia, ale...* presiel pootvorenymi perami až na hebku pokozku Torrynho pleca, po ktorom len pred chvilou prchadzal lupienkami ruze a zacal sa o nu nezne trieť vydychujuc horuci vzduch zo svojich pluc na vystupujucu krivku jej krku.*... keby bol niekto schopny vidiet ta mojimi ocami zistil by, že vsetky tie krasy sa snubia v tebe. Nevies si predstavit ako velmi si mi chybala Torry...

*Nebol si istý či sa má na ples tešiť alebo naopak, netešiť. Nemal poňatia čo bude keď sa stretnú s Raitom, ani ten čas ktorý mal na premyslenie situácie mu nijako nepomohol. Vedel že na plese sa mu len ťažko vyhne, no na druhej strane ten očarujúci pohľad na Melian stál za to.* musím súhlasiť, asi by sme si mali dať ešte jednu jazdu...niekam ďaleko...* ušknul sa a prostestne pokrútil halvou* to dostanem len taký krátky bozk?* nečakal na odpoved a sám si ju k sebe rýchlo pritiahol, venujúc jej oveľa dlhší a vášnivejší bozk*už som ti dnes povedal aká si krásna?* spýtal sa, len čo sa od nej odtrhol, aj ked jej to samozrejme už niekoľko krát počas večera povedal. Nemohol si jednoducho pomôcť a musel jej to opakovať, keby si to nahodou nestihla všimnúť...*slečna, môžeme ísť?* spýtal sa zámerne formálnym hlasom, no v očiach mu svietili šibalské ohníčky.*

OBLEK

-Otec, nemôžeš odo mňa chcieť, aby som sa behom niekoľkých hodín objavil pred tým poondiatým hotelom!
-Môžem toľko vecí, že by sa ti z nich zatočila hlava Kazuo! A teraz chcem, aby si na ten ples prišiel, nech sa stane čokoľvek!
-Ty to nechápeš, že jednoducho to nestihnem? Medziplanetárne cestovanie nie je minútová záležitosť!
-A kto povedal, že máš prísť hneď na otvorenie? Kľudne si meškaj aj dve hodiny. Nikoho to trápiť nebude.
-Tak načo tam mám teda ísť?
-Je dôležité, aby sa tam aspoň ukázal. Bude tam každý z Equilibrijského prokurátorstva. Chceš si predsa spraviť dobré meno, nie?
-Otec, nemám ani lístok...
-Ten ti nechám tam, nebude problém sa tam dostať,
-Tak fajn, pokúsim sa tam čo najrýchlejšie dostať. Tak zatiaľ..
-Maj sa synak..

*Práve vystupoval z vesmírnej lode, ktorej názov bol taký dlhý a zložitý, že si ho ani nedokázal zapamätať, keď mu opäť zazvonil mobil. Otrávene ho vybral zo saka a pozrel naň. Zhrozene prevrátil očami a zdvihol prichádzajúci hovor.*

-Áno?
-Si nejaký namrzený Kazu...
-A čuduješ sa Jenni?
-A toto mám akože ako brať?
-Tak, že teraz nemám náladu...
-Lenže ty nikdy nemáš náladu, keď sa chcem s tebou o niečom baviť!
-Že si si to všimla až teraz....skús sa zamyslieť nad tým, prečo to tak vlastne je.
-Si strašne krutý Kazuo, vieš o tom?
-Fajn, som rád, že si si to všimla.
-Bohužiaľ som na to prišla neskoro.
-A ja som neskoro prišiel na to, kto vlastne si, čiže sme na tom v podstate rovnako.
-Idiot!
-Aj ja som ťa rád počul. Pááá!

*Medzi tým, ako telefonoval, kráčal k tmavému autu, ktoré ho malo z dokov zaviesť na ples. Teraz doňho nasadol a auto sa pomaly rozbehlo. Cestou len neprítomne hľadel z okna. Jenni. Jeho bývalá. Akosi stále nedokáže pochopiť, že ich dvoch už nič neviaže. A to už spolu nechodia aspoň mesiac. Teraz mu jej telefonát naozaj zdvihol náladu.
Keď auto zastavilo, poslíček mu otvoril dvere, no on ho zahnal jediným ľadovým pohľadom. Vystúpil a okamžite sa pobral dovnútra. Chlapíkovi s knihou pozvaných povedal svoje meno a ten ho s poprianím príjemnej zábavy pustil dnu.
Noblesnosť. To je to slovo vystihujúce celú túto parádu. Páni a paničky z tých najvyšších kruhov , častá faloš pod toľkými šminkami. Ako nerád chodil na takéto podujatia.
Postavil sa ku jednému zo stolov a začal sa obzerať, niekde tu musela mať rodičov. Celkom rád by sa otca spýtal, aký vnútorný význam má, aby sem chodil.*

* pokrčil plecami* Ešte neviem, slubil som, že tu chvilu pobudnem.. Ale možno sa aj ja za nejakú tú chvilu vyparím* dopovie zo smiechom a spomenie si na to, že chceš stretnúť Alex, nevie si ju predstaviť v podobnej robe ako má na sebe Yuki* nechcete pomôcť?* spýta sa jej ked sa sám postaví. Podá je ruku a pozrie sa na nebo* Sice plesy a podobne udalosti nemám rad ale táto padla na krásnu noc* dopovie a obzerá si nádherne jasné nebo a hviezdy, ktoré sa trblietali na čiernej oblohe*

*Ako tak postávala v sále držiac pohár so šampanským sledovala ludí naokolo. Všetci sa skvele bavili čo značilo že boli velmi štastný len ona tam stála sama lebo nemala nikoho po svojom boku s kým by sa zabavila* hej počkajte *zakriči na čašníka ktorý išiel akurat okolo a zoberie si další pohárik šampusu od neho lebo ten čo mala pred chvilou už stihla vypit*dakujem *mierne sa usmeje a začne pit s pohára ked zrazu zazrie kutikom oka Jordana. Myslela si že to bola menšia halucinácia tak sa preistotu radšej neotočila. Len stála a pila dalej, no ked pocítila príjemne šteklenie na pokožke prestala okamžite piť. Hned sa chcela otočit k dotyčnému a presvedčit sa či je to skutočne Jordan no stačili len jeho slová a ani sa nemusela otáčat. Nálada ked počula jeho romantické krásne slová sa jej hned zmenila a úsmev na jej perách sa znovu objavil. Ked dopovedal nechcela čakat už ani len minutu a okamžite sa k nemu otočila. Obzerajúc si ho bez slova s ešte vačšim usmevom ked zbadala v jeho rukách bielu ružu, kvet ktorý mala najradšej sa pohla bližšie k nemu* myslela som si že si len moja halucinácia*prehovori a položi prázdny pohár na tacku okolo idúceho čašníka* ale zdá sa že nie som ešte tak opitá aby som mala halucinácie *povie s úškrnom a oboma rukami sa mu chytí okolo krku* tvoje slová zostanu navždy v mojom srdci presne ako aj ty *zašepká mu pri uchu a pevne ho obíme* to ty si nevieš predstavit ako velmi si mi chýbal Jordan, tento mesiac bol pre ten najdlhším v mojom živote *povie a pobozká ho na líce*

*Zachechtala.* Dá sa povedať, že aj ja som to sľúbila. *Povie, chytí sa za jeho ponúkanú ruku a aj ona sa postaví. Urobila to celkom rýchlo, čo malo na svedomí, že ju hlava rozbolela ešte o čosi viac.* Noc je síce krásna, no rozhodne si ju viem predstaviť aj lepšie strávenú, ako trčať tu a čakať na zázrak... *Trochu silene sa usmeje.* To, že ste sľúbili, že tu chvíľu pobudnete znamená, že sa tu máte s niekym stretnúť, nie je to tak? *Spýta sa oprie sa chrbtom o kamenný múr, čo tvoril zábradlie terasy. Pozrie cez dvere oproti nej do sály. Ľudia sa tam nerušene zabávali. Keď začne tabletka účinkovať a jej bolesť hlavy aspoň trochu prejde, pôjde dnu, aby sa ešte raz poobzerala po Thomasovi. Trochu ju striaslo. Predsa len je zima a vonku nie je najteplejšie. Zhlboka sa nadýchla, až ju zaboleli pľúca od chladného vzduchu. Potom pomaly vydýchla a pri perách sa jej vytvoril malý obláčik pary.*

- Tommy prečo neležíš v posteli?- strhla sa Caro keď v odraze zrkadla zbadala medzi pootvorenými dverami Tommyho rozžiarenú tvár. Stále bol ešte nezdravo bledý no už aspoň nie tak ako tomu bolo v čase ich života na Iliwiane. Vtedy vyzeral ako mala detska kostrička a jej to každý deň trhalo srdce o to viac že mu nevedela pomoct no teraz...skoro ho ani nespoznávala. Konečne vyzeral tak ako mali deti vyzerat, zdravo a stastne. Pri tej myslienke si nevdojak spomenula na Ryana. Akokolvek sa na neho hnevala a nesuhlasila s jeho prilis rezervovanym sposobom zivota predsa mu len vdacila za to vsetko. Dostal ju na Thanatos a postaral sa aj o Tommyho hoci mu uz vtedy prezradila, že nie je jej skutocnym bratom, ale že ho ako male babo nasla pohodeneho na ulici. Nemohla ho tam vtedy nechat. To by ani nebola zivou citiacou bytostou keby nad nim len mavla rukou a isla si po svojom.
- Chcel som ta vidiet predtym nez odides...- usmial sa Tommy a zvedavo si obzeral Caro vo vysokom zrkadle zavesenom na jednej zo stien v jej izbe. - Nemrac sa tak ved si taka pekna ked sa usmievas a ja ta nechcem hnevat.- rozbehol sa k nej a objal ju rukami okolo pasa.
Caro nemohla inak nez sa usmiat, pretože dovodom jej mračenia predsa len nebola Tommyho absencia v posteli ale Ryanova zdržanlivosť čo sa tykalo jej samotnej.
- Takže si myslíš že som pekna?- opytala sa Tommyho zmierlivo a zaplietla si prsty do jeho dlhych hnedych vlaskov. Ten len horlivo prikyvol a objal ju este tuhsie akoby ju v skutocnosti ani nechcel nikam pustit.
- Nebudes tam dlho že?- optyal sa Tommy tichym hlaskom a zodvihol k nej velke modre oci. Takyto vyraz na jeho tvari Caro uz poznala a vedela, že mu nebude schopna odolat. Ked Tommy vyrastie popletie hlavu mnohym dievcatam, pomyslela si a jemne ho pohladila po lici.
- Budem spat skor nez stihnes spocitat vsetky ovečky.- predniesla Caro vazne hoci jej aj Tommymu uz zacali kutiky ust vystupovat do usmevu.
- Pocitam rychlo...- varoval ju - ... mozno by si uz mala ist.- zasmial sa a vrhol tuzobny pohlad k jej posteli. Samozrejme, že to Caro ihned pochopila.
- No tak dobre ty vydierac mozes dnes spat v mojej izbe, ale musis v nej byt skor ako napocitam do troch...jeden...- pustila Tommyho a ten to okamzite vyuzil trielac smerom k naprotivnej stene, o ktoru sa opieralo celo jej postele.
- ...dva, tri- dokoncil za nu so smiechom pricom si uz na usi vytahoval hruby paplon. Caro len pokrutila hlavou, presla k nemu a s usmevom na tvari ho pobozkala na celo aby mu tak popriala dobru noc. Len co zavrela dvere na svojej izbe uz zacula ako niekto klope pri hlavnom vchode. Poslednykrat si rukou rychlo presla po zvlnenych ciernych vlasov, ktore jej na tuto prilezistost volne padali na odhalene plecia a uhladila si latku zelenych siat, ktore predsa len boli vyzyvvejsie nez ake si povodne planovala dat. Ved to bol len Marco. Aj ked sa jej vsak tento vysoky modrooky blondak zdal pritazlivy predsa len to nebol Ryan. Nakoniec jej v rozhodovani pri vybere siat predsa len pomohol on. Vlastne skor jeho predstava. Rada by vedela ako by sa zatvaril keby ju zbadal na plese takto vyparadenu. A ona by sa co najviac venovala Marcovi len aby toho chladneho frflosa porazilo od zlosti. Samozrejme iba za predpokladu, že sa mu aspon trochu pacila. Prebehla malym priestorom k dveram no tesne pred nimi zastala aby mohla nadobudnut rovnovahu. Bola predsa aj herečka a toto by nemal byt problem. Este raz zachytila svoj odraz v blizkom zrkadle v predsieni naspulila leskom potrete pery, uvolnila ich, ziarivo sa usmiala a otvorila...
Dych sa jej zasekol v plucach a usmev zamrzol na tvari.
- Ty?- vyrazila tazko zo seba a v ociach sa jej nebezpecne zalesklo. Nakoniec vsak v duchu napocitala do desat, bez slova si zobrala z vesiaka lahky priesvitny sal ladiaci s jej satami a na vysokych opatkoch, na ktorych sa ucila chodit snad cely tyzden pred plesom vysla z izby zavruc za sebou dvere. Ani teraz sa na Ryana nepozrela aj ked ten prvy moment si vsimla, že mi slavnostny oblek padne neskutocne dobre a len zvyraznuje jeho siroke ramena a uzke boky. Zahryla si do spodnej pery a v duchu si vynadala. Co sa stalo s tvojou sebadisciplinou dievca? Ved je to len dalsi muzsky, su ich miliony...Doslaka! Tie jeho oci! Skoro ako Tommy. A pery...a ruky a zadok a...a Tlmene zavrčala s celom zmrastenym akoby v duchu niekoho práve vraždila obisla Ryana smerujuc dalej do chodby.
- Kde je Marco?- uračila sa konecne ozvat a len to, že Ryanovi za tolko vdacila ju nutilo aspon do akeho takeho zdvorileho no neosobneho tonu. Mienila z toho hotela vyadnut skor ako si Ryan svoju laskavost rozmysli. A ani ona nechcela byt nikomu na pritaz. Doteraz ju celkom slusne uzivili kradeze. Ach čo to len trepe! Že slušne. Keby nestretla Ryana asi by sa z nej stala šľapka. Po chvili sa k nemu otočila a zadivala sa mu do oci. V tom okamihu vyzerala naozaj bezbranne a detsky aj ked saty, uces a sminky, ktore mala na sebe len podciarkovali jej zenskost.*

Lee, Rowan, Jack

https://www.youtube.com/watch?v=4FMZ35F_h-4&feature=related

- No nie je to skvelé?- zvolal živo Jack a vliadol do seba na ex ďaľší pohár šampanského akoby trpel akútnym smädom, ktorý mohli uhasiť len celé vedrá dobrého alkoholu. Nečakane však do týchto jeho orgií zasiahla Rowan, ktorá sa na neho podráždene vrhla len aby mu vytrhla z ruky v poradí už deviaty pohár.
- Chceš tu urobiť kapitánovi hanbu?! Si horší než vínny sud lebo ten ma aspon nejake dno!- zasyčala a pokúsila sa dostať ruku, v ktorej držala pohár čo najdalej od jeho ust. Vysledkom vsak bolo to, že sa Jack nebezpecne zapotacal a tvarou sa skoro zaboril medzi jej prsia vystupujuce z vystrihu na decentnych ciernych satach. Nastastie sa zachytil jej bokov no aj tak vyzeral tento pohyb este vyzyvavejsie nez povodny. Rowan len trpitelsky zmraštila obocie a rukami si siahla dozadu pretoze Jack uz svoju pozornost stihol presunut inam.
- Ale no táák Rowáán, viem že zvykneš počítať koľko toho vypijem aj ked som este nezistil prečo ta to tak uspokojuje ale mozem ta uistit že sa este len rozbieham- zaskeril sa Jack a tlapol ju po zadku za co si vysluzil bolestivy stuchanec do hrude. Vesely uskrn mu vsak z tvare nezmizol.
- Skus to este raz a Lee ti tak nakope zadok, že budes mesiac radšej spat v pyzame aby to nikto nevidel pocujes?-
- Lee?- Jack sa zasmial akoby pocul najlepsi vtip svojho zivota a od prechadzajuceho casnika si zobral dalsi pohar. - No neviem ako ty ale mne sa zda, že momentalne ma dost práce s tou peknou prsnatou blondinkou.- a po chvili pozornjsieho pohladu na parket kde sa okolo jeho kamarata prave sikovne zvratala uz spominana blondinka vo vyzvyvach cervenych satach dodal.
- Ejha to je ale šikovná dievčica..ó pozeraj pozeraj- chytil Rowan za rameno a otočil ju tym istym smerom akym hladel aj on akoby jej ukazoval vitaziaceho dostihoveho kona. -...to musela natrenovat nemyslis? Zohnes sa tak aj ty?
V Rowan to len tak vrelo. Samozrejme že si vsimla aky vitany rozruch sposobil jej partner na ples. po dalsej hodine, ktoru tu stravili ho vsak degradovala uz len na svojho nahodneho znameho. Bezstarostne tancoval s kazdou, ktora sa o neho obtrela bokmi!
Miláčik že ti to nebude vadiť? opytal sa jej prvykrat a ona vtedy urobila najvacsiu chybu svojho zivota. Povolila mu remienok.
- Dopekla!-
- Hovoris niečo?- syptal sa Jack pobavene. Uz od zaciatku sa na nich dvoch dobre bavil. Ani sa to nesnazil zakryt. Iba ju provokoval.
- No tedáá... nevedel som, že Lee je taky ohybny...-
- Prestan uz s tym hodnotenim! Vidim to predsa aj sama!- vyštekla na neho a v ociach sa jej nebezpecne zalesklo. Blondinka prave s jej znamym predvadzala .
- Ta odorna štetka.- zasyčala pomedzi zovreté pery a nasledne vytrestila oci lebo Lee sa k nej pridal a rukou je chytil nebeztpecne nizko.
- Tam ma zadok?- ozval sa veselo Jack akoby bol z pomocnej
Rowan len sťažka vydychla a otočila k nemu tvar zmrastenu nebezpecnou zurivostou.Jack k nej len na obranu vystrel ruky dlanami a zatvaril sa este nevinnejsie ako predtym
- Ja len že Rowan... ona ma tie nohy tak bozsky dlhe ze by dokazala prebrat k zivotu aj...- odrazu vsak aj Jackovi zamrzol usmev na tvari a nemo vyplestil oci na parket. Rowan sa pomaly otocila.
Blondinka najprv takmer klacala pri Leeho nohach no postupne sa Po Nom posuvala stale vyssie a vyssie až sa letmo dotkla perami jeho ust. V tej chvili vsak uz Rowan nemohla vidiet ako ju Lee od seba mierne odtiahol a pokracoval v tancu uz miernejsie pretože Rowan vytrhla Jackovi zo zmeravenej ruky jeho pohar a cely ho do seba naliala. Potom si zobrala dalsi od najblizsieho hosta, ktory na nu len nechapavo pozrel a sledoval ako sa zohla. Myslel si že jej prislo zle no odrazu sa Rowan narovnala s trhavym zvukom latky. Jej elegantne a hlavne decentne saty boli minulostou. Teraz tu stala cervenovlasa dračica s takym vysokym rozparkom že jej odhaloval cast ciernych podzvazkov na stehnach.
- Koncim so slusnostou!- natiahla sa po Jackovu kravatu a potiahla ho za nu na parket. Cestou nan si vytiahla z vlasov dve sponky, ktore je držali uces a pohodenim hlavy zo strany na stranu dovolila aby jej neposlusne kucery padli na obnazene plecia.
- Teraz budes spolupracovat inak prezradim coho sa velky Jack boji ako male dieta.- zasepkala mu vyhražne do ucha no novaonok sa sladko usmievala akoby od neho prave dostala nejaky neslusny kompliment.
- To neurobis.- zvolal Jack este stale neveriaco no ked k nemu Rowan zodvihla tvar vedel že nezartuje.
- Uz ma nechces chytit za pas?- zamurkala na neho sladko aj ked Jackovi bolo jasne, že Lee si ich musel vsimnut. Nebezpecna zenska. tlmene sa zasmial. Aj ked bol Lee jeho kamarat toto si zasluzil. POlozil Rowan ruky na pas a zacal s nou tancovat rovnaky ak nie aj vyzyvavejsi tanec aky videli pred chvilou na vlastne oci pri blondinke a Leeho. Rowan bola vynaliezava to jej Jack musel nechat.
Krutila sa okolo neho ako brectan a jej zairive cervene vlasy ho hladili po tvari akoby ho zvadzala. Na chvilu sa predsa len poddal predstzavam že toto vsetko mu ponuka kvoli nemu a nie kvoli Leemu. Zahliadol ako pri blondinke na parkete zmeravel a sledoval ich s pootvorenymi ustami. Rowan sa v tej chvili oprela chrbtom o jeho hrud a ladne vrtiac bokmi zacala sa po nom suchat nizsie. Uz bola prilis nizko.
- A-a-ch...- privrel oci a z hrdla mu inukol tlmeny ston. alkohol plus Rowanin drazdiaci plan ho nemohli nechat chladneho.
- Rowan? Nerad ta rusim ale...-
- Gumene kacicky.- zasepkala hravo akoby sa ho snazila zviest. Velmi dobre vsak vedela prečo mu povedala to čo povedala.
- Potvora!- zanadaval a polozil jej obe ruky tesne pod prsia aby sa nimi mohol pomaly psuvat až k jej bokom. Vrhol pritom skusobny pohlad na Leeho a vsimol si že aj ten uz nabral druhy dych a zacal s blondinkou novy tanec. Bola to ako hra kto z koho medzo nim a Rowan. Tancovali aby vydraždili jedne druheho a vrhali pritom na seba vraždene pohlady. Aj by mu to bolo smiesne keby Rowan nebola tak pekelne blizko a on by tak lahko pri jej pohyboch nestracal sebaovladanie. Prudko ju k sebe otocil aby uz nemohla Leeho prebodavat pohladom, podlozil jej lavu ruku pod koleno pri rozparku na satach aby jej zdvihol nohu k svojmu boku. Zaroven jej druhou rukou podlozil chrbat a rovnako prudko ju zaklonil az mu okolo hlavy zacali na chvilu poletovat jej červene kucery.
- Toto je skutocne naliehave Rowan.- zasepkal jej tesne pri tvari pricom zostal v polohe v akej bol vedomy si toho ako to muselo pred ostanymi vyzerat. Hlavne s Rowaninou provokativne odhalenou nohou na jeho boku.
- Nerozumiem ako to myslis...- zaklipkala na neho ocami apevnejsie ho chytila okolo krku aj ked by nikdy nedovolil aby spadla.
- Takto.- odvetil jednoducho Jack a rukou, ktoru mal polozenu na jej chrbte sklzol dole tesne nad zdvihajuce sa oblinky zadku. Vtedy mierne zatlacil na jej telo cim sa k nemu pritisla a mohla zistit to čo on citil uz dlhsie. Dost mu znemoznovalo volny pohyb.
- oouu..- vydychla a v ociach sa jej konecne odrazilo porozumenie a uskrn. Skor ako mu vsak stihla cokolvek este povedat pristuil sa k nim Lee. chytil Rowan za rameno a strhol ju k sebe.
- Budem taky milosrdny že privriem nad tebou oci Jack. Si opity a nevies co robis.- zasycal na neho ako boh pomsty a Rowan potlacil za svoj chrbat. Tu v prvu chvilu Leeho vypad tak prekvapil ž enebola schopna slova no potom sa v nej rozbesnilo tisic certov.
- Ty mizerny prasivy...- od tolkeho rozculenia len stazka vypluvala slova z ust. Jedine na co sa ucinne zmohla bolo to aby Leeho zacala tlct do chrbta drobnymi pastami. Ten ju vsak len zlahka odtsril akoby sa mu ani nesnazila ublizil a vratil sa vraziacim pohladom spat na Jacka. Odrazu mu pohlad sklzol nizsie. Smrtelne zbledol.
- Ty!- teraz sa ho uz Rowan snazila zadržat pretoze sa nebezpecne vyrutil k Jackovi.
- No tak kamosko snad mi to nejdes vycitat keby ja mam taku zensku ako Rowan nepretahoval by som na parkete tu blon...-
Ozval sa hlasny zvuk uderu a vyrazny chrapcavy zvuk
- Ty si mi zlomil nos!- zreval Jack na spokojne sa uskrnajuce Leeho a po niekokych sekundach sa k nemu vrhol aby mu uder vratil. Odarzu sa vsak medzi nim postavila Rowan. Predbehla ho.
Pani kto by to do nej povedal. zacudoval sa Jack ked zbadal ako sa Lee pod jej pestackou mierne zapotacal. Ked k nim znovu obratil tvar aj jemu tiekla z nosa krv, ale nemal ho zlomeny. Zato rowan nadavala ako pohan a dražala si opuchajucu ruku. Nemohol inak len sa zasmiat. Lee tam len stal a cumel ako tela na nove vrata.
- Rowan..- ozval sa otrasene.
- Skoncila som s tebou!- zasycaal mu ako odpoved a obratila sa k uskrnajucemu sa Jackovi.
- Podme osetrim ti to...- zavelila a opat chytila Jacka za kravatu aby ju nasledoval. Bolo jej jedno aky rozruch tym sposobili. Citila sa nanic. A ta ruka ju zacaal neznesitelne boliet. Tlmene zavzlykala od hnevu.
- Mam ti ju pofukat.- navrhol jej Jack no ked na neho vrhla zamračeny vystražny pohlad ihned sa stiahol.
- Este mam aj druhu ruku Jack!-

K Leemu za ten cas pristupil dalsi z pritomnych clenov posadky a polozil mu ruku na plece. Lee bol tak mimo že sa ju ani nepokusil striast.
- Tak teraz si to pohnojil ..- skonstatoval Lenny a odtiahol ho prec z parlketu lebonalada v sale sa uz zacala zase dostavat do svojich kolaji.

Dávam prednosť skutočnosti pred halucináciami a to z jedného jeidného dovodu.* uškrnul sa Jordan pričom sa mu v kútiku pravého líca vytvorila takmer neviditeľná jamka, ktorá len dotvárala jeho ležérny a predsa zaujatý výraz. Položil obe ruky po stranách Torryných líc a jemne ju palcami pohladil po vystupujúcich lícnych kostiach, ktoré jej tvári dodávali dokonalosť antickej sochy bohyne Afrodity. Zodvihol jej tvar vyssie a sklonil sa akoby sa ju chystal pobozkat na pery aj ked sa tesne pred nimi zastavil. Hladiac na nu spod privretych viecok dokoncil zacatu myslienku.* Halucinacia by vo mne nikdy nedokazala vyvolat ten pocit, ktory prezivam ked si v mojej blizkosti alebo ked sa na mna len pozries.* teraz sa uz perami pri rozprávani takmer dotykal Torrynych ust. Hned ako vsak vyriekol posledne slovo otočil necakane hlavu, sklzol sa licom po tom Torrynom a vratil jej rovnako cudny bozk aky dala ona jemu. Pomaly sa odtiahol aby jej mohol pozriet do oci a s tajomnym usmevom jej podal bielu ružu.* Jej lupene su takmer take jemne ako tvoja pokozka.* zasepkal tlmene s vyznamnym pohladom usadenym v jeho ociach a koncekmi prstov sa dotkol Torrynej ruky ako jej ju podaval.*

Správne, s niekym sa mám stretnúť, teda aspon dufam, že ju tu nájdem* zasmeje sa a z obavami sa na nu pozrie.* Citite sa už lepšie? Nechcem vás tu nechať v tejto zime hlavne ked vám je zle* zahundre a vyzlečie si sako pričom ho podáva jej* Sice na chvilu ale dufam, že vám bude teplejšie*venuje jej jeden zo svojich očarujúcich úsmevov.* osobne by som bol teraz v teplej posteli a v príjemnej spoločnosti, postačila by mi jediná osoba* zahundre skor sám pre seba a v mysli sa mi objaví Alex v jeho novej posteli. trocha mu zčerveneli lica, odkašlal aby uvolnil obrovsku hrču čo mu narástla v krku a pozrie sa na Yuki* a čo vy? máte tiež nejakú peknú predstavu, ktorú by ste za toto* mávne rukou smerom do sály* vymenili?

Takže to je žena? *Zaškerí sa a zakloní hlavu, aby sa pozrela na oblohu.* Už mi je lepšie, aj keď tá bolesť dnes už pravdepodobne neprestane. Z nej sa musím jedine vyspať, ale ďakujem za tú vašu zázračnú pilulku. *Povie a keď si všimne, že jej podáva svoje sako, slabo pokrúti hlavou a taktiež sa naňho usmeje.* Len si ho nechajte, aj tak pôjdem už do vnútra. A vy by ste tiež mali, ak chcete nájsť tú dotyčnú, ktorú hľadáte. *Dodá hľadiac naňho. Pri jeho ďalší slovách sa uškrnie. *Hovoríte to, akoby ste často v tej posteli ležali aj s viacerými, ako je len jedna osoba. *Nedalo jej nepodpichnúť ho. Takže pán Rower by si momentálne rád užíval s nejakou jemu blízkou osobou.* A čo sa mňa týka...Ja na príjemné chvíle s mne blízkou osobou postel nepotrebujem. *Uškrnula sa.* Bohato by mi stačilo, ak by tu bola a ja by som stála vedľa neho vediac, že je tu so mnou. No zároveň nepopieram, že krajšie predstavy ako byť tu nemám... *Šibalsky sa naňho usmeje a opäť pozrie do sály.*

ŠATY

*Vystúpila z obyčajného auta ktoré medzi limuzínami nevyzeralo zrovna veľmi elegantne no ale bolo to predsa len auto. Pozrela na veľkú budovu pred sebou a na chvíľu zavrela oči. Na chvíľu si pomyslela či nebude medzi všetkými tými elegantnými hosťami vyzerať tak obyčajne. Nemala na sebe najkrajšie šaty sveta ozdobené zlatom a striebrom no ale neboli to ani najhoršie šaty ktoré boli ozdobené tak akurát blatom. Trochu sa pousmiala, nadýchla sa a zamierila k budove. Hneď ako vstúpila objavila sa medzi elegantnými ľuďmi. Niektoré ženy mali na sebe nekonečne veľa šperkov zo zlata a striebra či mali náhrdelníky z diamantov. Ona mala na krku iba obyčajný perloví náhrdelník. Poobzerala sa a zamierila k jednému čašníkovi aby si zobrala šampanské. Niekoľko ľudí sa na ňu iba pozreli a potom sa jej otočili chrbtom s takým pohľadom ktorý hovoril: Takéto nudné oblečenie na takýto ples? Toto Anoella nenávidela. Akoby ju chceli napadnúť svojimi pohľadmi. Keby všetky pohľady boli útoky, Anoella by už určite ležala mŕtva v hrobke päť metrov pod zemou. Anoella sa napila šampanského a potichu stála pri okne.*

*Jeho slová zneli naozaj krásne a preto ked sa k nej naklonil sa ho chystala pobozkat. Naozaj nechybalo vela aby po tej dlhej dobe čo ho nevidela pocítila znovu jeho pery na svojich, no jeho nahle otočenie hlavy ju velmi prekvapilo. Dal jej presne taky isty bozk aky ona dala jemu. Snaži sa ju dráždit alebo čo, prečo ju nepobozkal na ústa, vari mala prvá ona jeho. Jordan ju zrejme rád dráždil s velkým potešením tak prečo by nemohla aj ona jeho* dakujem za ten kvet, je naozaj nadherný *povie s usmevom a jemne dotýkajuc sa jeho ruky pri podavaní si ju zoberie pričom si k nej nasledne privonia no nič nepovie, len si kvet rýchlo zastrči do vlasov. Pozerajuc mu do oči a s umevom na perách zdvihla obe ruky k jeho gombikom na košeli ktorá bola už aj tak mierne rozhalená a bez slova rozopla dalšie dva gombíky.Teraz mala dost priestoru na to aby jednu ruku vložila dovnutra a nou jemne hladila jeho hrud, zatial čo druhu ruku mala položenú na jeho ramene* zato tvoja pokožka je .. *zdvihla hlavu pričom mu pozrela do oči* je taká mužná *dopovie s usmevom a nevinným vyrazom ktorý nahodi hned ako ho štipne do bradavky*

* Pomaly sa poobzeral po tanečnej sále kde v záplave zlatistého svetla lejúceho sa z vysokých brúsených lustrov zavesenych na plafóne tancovalo už niekoľko párov, po skupinkách hostí nerovnomerne roztrúsených tak, aby tanečníkom nezavadzali či osamelé postavy čašníkov, ktoré sa predierali pomedzi tú riavu mnohofarebných látok šiat, stisku tiel, hudby či vravy, ktora v nej zanikala ako šepot dažďových kvapiek ked udrie blesk a nasledne sa ozve mohutne zaburacanie hromu. No všetka táto noblesa mu bola nanič lebo mu nedovoľovala nájsť to jediné čo chcel...aspoň jeden nealkoholický nápoj pre Tessu. Pri tejto myšlienke sa nežne pousmial a zasnival tak, že plecom skoro vrazil do rovnako vysokého muza obleceneho v elegantnom ciernom obleku s kravatou ladiacou so satami jeho partnerky.*
- Prepacte prosim.- ozval ospravedlnujuco no odrazu mu usmev prekvapene zostal visiet na perach.
- Robert?- vyrazil zo seba ani nevediac ako a aj nadalej ohurene hladel na svojho stareho priatela akoby nemohol uverit svojim ociam.
-Už som chcel zanadávať čo za opilca sa mi to rúti vyliat moje martiny.- uškrnul sa Robert pričom na tvari nemohol zastrieť rovnake prekvapenie ake si mohol vsimnut aj u priatela. Po prvych par sekundach sa však obaja spamatali natolko že si srdečne potriasli rukami a so smiechom obratili pozornost na krehkovyzerajucu mladu ženu po Robertovom boku.
- Heily som rád, že ťa opäť vidím...ako sa obaja máte?- Cass chytil do dlane Heilnu drobnú ručku a zlahka ju stisol na pozdrav pričom si od nej vyslužil vesely usmev a zmurknutie, ktore jej detsky vyzerajucej tvari len dodavalo o to šibalskejsi vyraz.
- Ach, Dorian musím ti podakovat za zachranu pretoze keby som mala pocuvat este par sekund Robertove lamentacie na to ako zriedka sa stretavate tak by som...-
Heiline veselé slová vyrieknute predstierane utrpnym tonom hlasu odraz zanikli v bozku, ktory jej Robert vtisol na pery. To ju umlcalo pravdepodobne tak ako chcel pretože ked sa od nej odtrhol veselo sa uskrnul na Cassa a lenivo pohodil plecami dozadu.
- Neznasam ked zo mna robi sentimentalneho usmoklenca.- dodal na vysvetlenie pricom veselo nadvihol jedno obocie a drziac Heili za ruku uz venoval pozornost len svojmu vyzvedaniu.
- Je to poriadna nahoda takto ťa stretnuť ale velmi prijemna. Uz si ani nespominam kedy naposledy sme len tak skysli u nas v garazi a opravili nejakeho poriadne stareho Davera ...-
- Prepac Robert no sam vieš, že povinnosti niekedy nepustia aj ked mi je to luto a slubujem, že niekedy vas pridem navstivit spolu so svojou manželkou.- dodal Cass hrdo pricom s pobavenim zaregistroval ako sa mu do tvare zabodli dva pary prekvapenych oci. Hailyna tvar navyse v dlhych cervenych satach s dost vyzyvam dekoltom nadobudla rovnako karminovu farbu . Vzapati sa cela rozziarila a spolu s rovnako potesenym, ovela viac vsak zvedavym Robertom, mmu zacala gratulovat.
- To je skvelé Dorian, je tu? Kde si ju nechal? Ze nas zoznamis?- vychrlila na neho mnozstvo otazok ktorym sa mohol len branit so smiechom zdvihnutymi rukami.
- Samozrejme velmi rad jej predstavym svojich priatelov, hned ako tu pre nu objavim pohar nejakeho ovocneho dzusu.-
- Pod papučou.- zamrmlal si Robert zakyvajuc to nahlym zakaslanim, v ktorom sa vsak aj tak nestratil vyznam jeho slov. Haily ho nesetrne stuchla rukou do boku naco sa mierne skrčil a uprel na nu vyzyvavy pohlad.
- Všetky ženu su rovanke.- obvinil ju so smiechom a uprel pohlad na Cassa akoby od neho ziadal potvrdenie.
- Tá moja je však celkom výnimočna...- odvetil nežnym tonom hlasu na co Heili reagovala spokojnym usmevom.
- Podme pohladat ten dzus.- navrhla odrazu nedockavo a necakajuc ani na jedneho razantne vstupila do davu v ktorom sa cochvila stratila.
- Nie nechaj ju.. rucim ti za to že do piatich sekund je nazad aj s dzusom aj keby ho mala ist kupit sama do vedlasieho mesta..- uskrnul sa Robert a zadržal Cassa rukou na pleci ked sa chcel nasledovat jeho ženu rovnakym smerom.
- Radšej mi porozprávaj všetko čo mas nove okrem chomuta.- usmial sa veselo na co sa obaja zahlbili do priatelskeho rozhovoru, ktoreho uvolnenost nemohlo narusit ani niekolko rokov dlheho odlucenia. Vlastne na to boli obaja zvyknuti a o to viac pri spolocnom strtenuti dokazali obnovit a utuzit puta davneho priatelstva.
Skutočne netrvalo ani niekolko sekund a Haily uz bola naspat aj s vysokym sklenym pohorom naplnenym ovocnou šťavou a vitaznym usmevom na perach akoby vyhrala bitku proti niekolkokonasobne vacsej presile len s pomocou vlastnej vynaliezavosti.
- Dam jej ho sama.- ozvala sa velitelsky este ani nebola celkom pri nich no namiesto toho aby sa zastavila len chytila Cassa za ruku a spytavo nadvihla obocie.
- Tak kde ju schovavas? Myslis že sa jej budem páčiť? Myslis že z nas budu priatelky? Myslis , že...-
- Haily.- zatiahol utrpne Robert a chytil svoju ženu za laket druhej ruky, v ktorej držala pohar.
- Dychaj.- poziadal ju na co ho ona s usmevom posluchla a siblasky na neho zmurkla.
- POzi sa aky odrazu starostlivy Dorian.- zazartovala a pustila sa pohladom skumat salu ci v nej nezahliadne Cassovu manželku aj ked ju este nemala ako poznat. Bola si ista, že Cass povedal pravdu ked tvrdil že je vynimocna. A ona si vynimocnost vsimne hned.*

*Ostala stáť pri jednom zo stolov, sledujúc zabávajúcich sa tanečníkov, hľadajúc niekoho známeho. Pár blízko stojacich ľudí sa bavilo o nejakej roztržke, čo jej na tvári vyčarilo úsmev. Celkom by ju zaujímalo kto a prečo sa tu na mieste plnom smotánky pobil. Vedela že tu konečne stretne aj starých známych z Thanatosu, vrátane Leeho výtvoru Thosa a Bryanovej sestry, no zatiaľ ich nikde nevidela. Pootočila teda hlavu smerom kde zmizol Cass, chudáčik jej išiel hľadať nealkoholické pitie, ktoré sa popri množstve alkoholu strácalo. Šak niečím si museli robiť brzdu...

Rukou si prešla po prívesku ktorý jej dal Cass v deň keď sa zasnúbili a vykročila do davu ľudí. Nechcelo sa jej len tak vyčkávať, zatiaľ jej bruško nebolo ani vidieť, mesiac bol krátka doba. Pre ňu a Cassa tam bol maličký rozdiel, trochu vypuklejšie bruško, ktoré však pre iných mohlo vyzerať ako obyčajné, viac najedené brucho. Opatrne sa predierala pomedzi ľudí, niektorých v trošku podnapitom stave, no úspešne sa im vyhýbala. Dávala si pozor aby do nej nikto nenarážal, aj keď zároveň hľadala svetlé vlasy a krásnu modrú uniformu. Samozrejme, netrvalo jej to dlho a so žiarivým úsmevom vykročila za jeho chrbtom. Nepochybovala o tom že je to on, nielen pre farbu oblečenia, ale jednoducho to vedela. * Zlatko...? *To, že má spoločnosť si všimla až na mieste, pretože dovtedy si okolie nevšímala. Nechcela ho vyrušovať, no bolo by oveľa horšie sa teraz otočiť akoby nič. Vetu nedokončila a očami prešla po páriku s ktorým sa rozprával. * Pekný večer... * pozdravila ich s úsmevom, aj keď vo vnútri sa cítila neisto. Boli mladí, no „ahojte“ by bolo nevhodné, veď sa nepoznajú. „dobrý večer bolo formálne, no pekný večer vybrala ako najvhodnejšie na pozdrav. *

* Na to nežné oslovenie, ktoré začul prichádzať z priestoru za svojím chrbtom prestal venovat pozornosť rozhovoru prebiehajúcemu v ich malej skupinke a okamžite sa otočil, aby sa vzápätí mohol stratiť v pohľade Tessiných smaragdových očí. Povedať o nej, že je nádherná sa ani len zďaleka nepribližovalo skutočnej pravde, ktorá sa obyčajnými slovami jednoducho nedala opísať. Len čo ju opäť mal vo svojej blízkosti hoci ju postrádal len niekoľko minút znova akoby Tessu videl v ten večer prvýkrát. Ani si neuvedomil ako zostal očarene stáť na mieste bez najmenšieho pohybu len s pohľadom obdivne kĺžucím po jej ladnom tele zahalenom do červenej látky plesových šiat, ktorá len podčiarkovala jej prirodzenú krásu a nezbednú iskričku v oku. Niekomu k dokonalosti nepomožu ani tie najkrajšie šaty, ale u Tessy to platilo naopak pretože to ona dodávala dokonalosť svojej večernej róbe. Sledoval ako sa od malých ligotavých kamienkov prišitých na korzete odrazilo svetlo a skráslilo odleskom hebku pokozku jej ruky, za ktorou sa v tej chvili natiahol aby ju mohol podržať v dlani. Konečne bol schopny zacat vnimat aj okolity svet aj ked to este stale bolo velmi narocne. Nepochyboval, že so sustredenim sa na priestor mimo Tessinej bezprostrednej blízkosti bude mat problem cely vecer.
- Uhm, Dorian?- odkaslala si odrazu Heily, aby tak s dobromyselným usmevom na perach upozornila na jeho mlčanie.
- Heily ved ho trochu nechaj, nevidíš aky je očareny? A ani sa mu po pravde nečudujem...- podpichol Robert svoju manželku aj Cassa no hlas mal stale rovnako priatelsky aj ked o niečo zvedavejsi nez dosial. Obaja hladeli na Tessu a na perach im svietil siroky usmev.
Heily sa len ticho zachichotala a stuchla Roberta do boku na co sa na nu konečne uprel jeho pohlad.
- Asi som v sebe konečne objavila žiarlivosť...-
Cass len s usmevom pokrutil hlavou a rychlo skočil Heily do reči, aby ju nestihla rozviesť na nejaku velmi zaujímavu debatu, do ktorej nechtiac zatiahnu aj ich. Nechcel sa dnes vecer vracat k minulosti...
- Tessa dovoľ, aby som ti predstavil svojho priateľa Roberta a jeho ženu Heily.- odtrhol pohlad od Tessiných oči, aby sa mohol pozrieť na svojich priatelov, ktorí na svojich tvarach len tažko skryvali zaujem a zvedavost. - Nahodou som ich pred chvíľou stretol ked som pre teba hladal niečo na pitie a uz som sa ich nemohol zbavit pretože ťa obaja velmi tuzili spoznať. Hlavne Heily...- doplnil s usmevom a sledoval ako sa ta spokojne rozžiarila a veselo prikročila k Tesse aby jej mohla srdečne stisnut ruku vo svojej maličkej dlani a podat jej pritom pohar s ovocnou stavou, ktorý pre nu objavila.
- Výnimočne netara len tak do vetra pretože som naozaj velmi statsna že ta mozem poznať Tessa. Možno som až privelmi trufala ked dufam že by z nás mohli byť dobré priatelky...- Heilyn nevinny detsky usmev by dokázal presvedčiť aj diabla, že má v sebe niečo anjelské. Bol taký uprimný a jasný ako aj pohlad jej mandlových oci, že si musel každeho okamzite ziskať. Heily bola jednoducho až obdivuhodne citlivá a vnímavá osobka. Možno aj to bol dovod prečo jej to s Robertom v manzelstve fungovalo a coraz menej pochyboval o tom, že by medzi nimi nerozkvitala laska.
- Pekný večer aj vám Tessa.- ozval sa odrazu aj Robert a pristupil bližšie, aby sa mohol Tesse aspon uklonit kedže jej ruky boli teraz plne zaneprázdnené z jednej strany Cassovou dlanou a z druhej pohárom ovocneho dzusu, ktorý jej tak sikovne vtisla Heily. Objal svoju manželku okolo pása a vtisol jej na spánok rýchly no nežný bozk pričom svoju pozornosť opat sustredil na dvojicu pred sebou. Mohlo to trvať len sekundu no Cass si aj tak vsimol v Robertových ociach uz dobre známy záblesk hodnotenia. Nemohol mu to vsak vycitat pretože si uvedomoval jeho zvedavost o to viac, že mali spolocne spomienky na minulost, v ktorej mu dávna láska sposobila tolko bolesti až sa rozhodol navždy sa zriecť akýchkolvek nádeji v stastnejsi zajtrajsok.
- Musím podporiť svoju ženu ako aj Dorianov kompliment, ktorý o vás vyslovil ešte pred tým než sme sa stretli pretože ste naozaj výnimočná. A nielen výnimočne krásna...- doplnil Robert pricom sa z jeho pohladu zacala vytracat akasi zamyslena zastretost nahradena uprimným priatelskym citom.
-

Dokonalé...* vydýchne obdivne len čo sa ruža ocitne zapletená v lesklom hodvábe Torryných vlasov no len čo sa prstami dotkla gombikov na jeho koseli a zacala mu ich postupne rozopínat pocitil ako sa mu telo naplo od zvedaveho ocakavania. Tajomny zablesk v Torrynych ociam mu neprezradil co sa chysata urobit no prezradili to jej dotyky. Len co mu teplou dlanou presla na hrud a zacala ho na nej jemne laskat zatajil dych a s tlmenym stonom si zahryzol do spodnej pery.* Toto je odmena alebo trest?* opytal sa odrazu chraplavym vasnou zastretym hlasom a lacnym pohladom prebehol po korzete Torryných siat, vystupujucej krivky jej prs.* Vies, že je to nefer? Nemozem ti to teraz vratit.* zasmial sa potichu prekryjuc Torryne ruky svojimi aby ju zastavil a prinutil pozriet sa mu do oci.* Ak ale budes pokracovat dalej najdem sposob aj teraz a tu...* zaepkal vyzyvavo chytiac jej jednu ruku a priloziac si ju k peram.*