Iná časť vesmíru

*Asi mu celkom unikala pointa toho, čo mladík rozprával. Bol si istý, že mu nehovoril celú pravdu, lebo by bol aspoň sčasti porozumel. On bol však zmätený ako aj malá Kitta, ktorá s prekvapením hľadela na tú naliehavosť, ktorá sa ukrývala za jeho slovami. Už len chýbalo, aby aj ona začala hovoriť nezmysly o tom, ako chce odísť a asi by sa mol obesil na prvom strome, ktorý by bol po ruke. Stačilo s akým záujmom o odpoveď presunula svoj pohľad na Warrena. Ešte aj vlčí pohľad v chrbte ho pálil ako ciach, ktorý mu spôsobili, keď bol malý a ukrýval ho presne medzi lopatkami. Možno si jej pohľad však namýšľal.
Teraz bol však on, kto sa pozrel naliehavo do očí mladého chlapca.* Nie, nikdy ma ostatné svety nezaujímali, Han, a nemali by ani teba. *Povedal prísne, dúfajúc, že zabráni tak, aby malá sa sústredila na tak šialenú myšlienku.* Sú plné strojov, zlého vzduchu, ktorý ničí pľúca, mnohé nemajú takmer žiadnu prírodu a nevieš, kto je človek a kto len robot. To chceš?! *Raz jedného cudzinca poznal. Veľa rozprával. Zato Warren odborník nebol, jediné čo vedel, že sám pozná len zrnko z toho o čom mu povedal.* Môj domov je tu. *Zakončil práve včas, keď za chrbtom začul ako z vlčice začína vychádzať hlboké, výhražné vrčanie a všetky pohľady sa sústredili na prichádzajúcu bytosť.
Akte začínala mať všetkého plné zuby. Jej zlá nálada sa čím ďalej tým viacej ničila, klesala pod bezpečnú úroveň. Ostala tam, aby pomohla malej, nechala odísť toho, kto jej bol bližší než tu všetci dokopy... Nie, on už nebol. Kedysi býval. Zanechala si v srdci spomienku nato, ako veľmi na ňu zapôsobila jeho pomoc, Teraz to bola len schránka, ktorá pripomínala niečo, čo kedysi bolo. Prázdna schránka bez života.
A ona tam zostala s bytosťami, ktoré nesmeli vedieť o jej pravej existencii, hoci už len kožuch bol príliš lákavým nato, aby sa jej nepodarilo uniknúť. A všetko robila prečo? Pre ochranu mláďaťa, ktoré ju potrebovalo. Hoci to ako sa ich počty rozširovali, dávali za pravdu Tristanovi. Malá ju nepotrebuje. Tí muži sa o ňu dokážu postarať. Mala odísť s ním, hoci s kým vlastne? Kto bol teraz Tristan? Ten záhadný Cudzinec? A práve toto všetko ničilo jej náladu ďaleko rýchlejšie ako tichá hádka s ním.
Práve v sekunde kedy zacítila ďalšieho muža už toho začínala mať po krk. Tí dvaja si tam rozprávali báchorky, keby tak vedeli!!! A teraz sa tam objavil ďalší. Urobila krok smerom k nim, až Warren vytrhnúc si ruku zo zovretia Hana odskočil bokom a vlčica ladným, pomalým krokom, presne ako lovec striehnuci na moment, kedy má skočiť po svojej obeti, si to kráčala k mužovi. Aké pekné gesto, že mal voľné ruky.. Aj keby nemal. No a? Čo jej malo zabrániť v tom, aby neskočila po ňom? Chcela ho odohnať, nech ide preč, nech odíde. Načo tam mala teda byť?
Vrčala, potichu, no dostatočne nato, aby bolo jasné, že to myslí skutočne vážne a stále sa približovala k mužovi. Jej vnútro kričalo nech to urobí, nech skočí po ňom, nech ho donúti odísť, ale kúsok zdravého rozumu šepkal, nech sa upokojí a nerobí hlúposti. Rozhodla sa ho poslúchnuť a zastavila sa len niekoľko krokov od chlapa. Možno prišiel najvyšší čas odísť. Chcela však chvíľu počkať. Bola však rozhodnutá.*

Arrow

*Videl, ako sa Han zarazil a zbledol. Rýchlym pohľadom prebehol okolité priestranstvo, akoby pomýšľal na útek, ale nakoniec si to rozmyslel a namiesto toho zostal hrdo stáť na mieste. Už už otváral ústa, chystal sa prehovoriť, ale Arrow okamžite zachytil pohyb vlčice a musel sa v sekunde rozhodnúť. Inštinkt mu velil siahnuť po luku a šípe, ale rozum odporoval. Vlčica nebola jeho nepriateľom a možno to vycítila aj sama, keď si v poslednej chvíli svoj útok rozmyslela. Arrow znovu prešiel pohľadom po nezvyčajnej kresbe na jej bielom kožuchu a nakoniec sa zadíval do očí, ktoré rozhodne nemohli patriť divému zvieraťu nech by jeho činy boli motivované akýmikoľvek dôvodmi.
Pomaly klesol na koleno priamo pred vlčicou a nespúšťal z nej zrak. Keď si bol istý, že jeho tvár je jej telom dokonale tienená pred ostatnými, náhle sa mu výraz zmenil.*Len pokojne.* Prihovoril sa jej chlácholivo a opatrne pred ňu natiahol ruku dlaňou nahor, aby mohla vidieť malý vzdušný vír, ktorý sa mu pohyboval od palca k malíčku a naspäť. Krátko sa usmial a nechal vzdušný vír rozplynúť sa vo vzduchu.* Poznám tvoje tajomstvo. My dvaja sme rovnakí. Ak chceš, môžeš odísť za svojím priateľom. Ja sa o nich postarám. Aj o tú malú.* Urobil narážku na Kittu, ale potom náhle vstal a pozrel sa Hanovi do očí. Nenávidel sa za svoju mäkkosť už teraz, ale nakoniec, on bol rovnaký. Tiež sa kedysi rozhodol opustiť svoj domov a nájsť si svoje miesto v inom svete. Nakoniec sa prihovoril Warrenovi.* Pôjdem s vami. Jeden zbrklý chlapec a malé vystrašené dievča sa dá len ťažko považovať za armádu. Zverte ju Hanovi, my dvaja budeme rýchlejší a nenápadnejší.* Videl, že Han sa nadychuje, aby protestoval, ale Arrow sa na neho prísne pozrel.* Nesťažujte si to, môj pane. Na tom, že sa potom musíte vrátiť späť k otcovi sa nič nezmenilo. Možno bude náchylnejší prepáčiť vám skôr, ak mu neskôr poviem o vašej odvahe a pomoci týmto ľuďom.* Po tých slovách vykročil dopredu a cestou sa ešte obzrel na Warrena či ho nasleduje. Dúfal, že mu poskytol dosť dobrých možností na výber. Vlčica priťahovala jeho pohľad, ale nechcel na ňu prenášať pozornosť. Ak chcela odísť teraz mala najlepšiu príležitosť stratiť sa. Han tlmene nadával a svojou nespokojnosťou by dokázal pritiahnuť pozornosť aj mŕtveho.*

*Nikto z ostatných nemohol byť natoľko prekvapený ako bola Akte. Len šokovane hľadela na muža a keď si pred ňou pokľakol, dokonca ona urobila váhavý krok vzad a celé telo sa jej naplo v pohybe so zdvihnutou pravou labou, keď počula jeho hlas. Hlavu mala vysoko zdvihnutú, akoby chcela, aby bola čo najďalej od dosahu muža. Ako je možné, že necítila jeho pach? Labu pomaly položila na zem a natiahla k nemu hlavu zvedavo sa dívajúc na neho. Kde sa tu nabral? A prečo? Bol pre ňu záhadou ako ešte nikto tu. A prekvapením. Dokonca sa mu podarilo prekonať Tristana!
Warren len sotva vedel opísať čo sa mu dialo v mysli. Taký chaos tam azda ešte nikdy nemal a len sa čudoval kde sa to ocitol. V spoločnosti malej náčelníkovej dcéry, zvláštnej vlčice, ktorá im asi rozumela, hoci nevedel či ich chránila, alebo sa tak iba tvárila, zbrklého princa, ktorému sa zunoval kráľovský život a tak utiekol a jeho strážcu, ktorého pud sebazáchovy bol ešte menší než ich všetkých dokopy.* A vaše meno? *Spýtal sa jednoducho , keď nakoniec aj tak vykročili za ním a Kitta automaticky pustila Warrenovu ruku a prešla dopredu k mužovi.* Vy sa nebojíte Amicam? Prečo? Všetci sa jej doposiaľ báli. A ona pritom nie je zlá, ona ma chráni, viete? Aj keď je teraz na mňa nahnevaná. Bol tu s nami Cudzinec, ona k nemu niečo cíti. Možno je to jej pán, alebo čo. Alebo s ním vyrastala, ja neviem, ale pozná ho. Odkedy tu bol, vždy reagovala na neho, na jeho slová, gestá. Dokonca sa mu smiala, keď sa zľakol zajačika. *Malá sa zachichotala pri tej spomienke a pozrela sa na vlčicu, ktorá aj tak kráčala s nimi a mala zvedavo dvihnutú hlavu a pohľad upierala na muža.* A teraz vyzerá akoby sa nehnevala. Aj vy ju poznáte? Mohli by ste jej povedať, nech sa na mňa nehnevá? Ja by som jej bola odpustila, keby odišla s Cudzincom. Nehnevala by som sa na ňu, len by mi chýbala... Lebo ja ju mám rada, viete? Zachránila mi život keď našu osadu napadli. Vytrhla hrdlo zabijakovi, ktorý ma takmer dostal. Bol odo mňa len takýto kúsok a zrazu sa tam zjavila a zachránila ma.. *V očkách malej Kitty sa objavili slzy, keď stíchla a odula spodnú peru.* A oni zajali môjho strýka. Ocka zabili. Ostal mi tu len on. A vy mi všetci pomáhate. *Malej to síce rapotalo, ale u posledných slov sa jej už hrdlo zvieralo a ona ovládala plač, ktorý ju chcel znova ovládnuť. A bolo by sa tak stalo, keby k nej nedobehla Akte. Šikovným manévrom sa malej prepchala popod nôžky, načo ona prekvapene zjačala a cez slzy stekajúce po líčkach sa usmiala, keď sediac na chrbte vlčice sa mohla usmiať a zaboriť si tváričku do jej srsti.*

Han

*Prvý nával hnevu z Hana pozvoľna vyprchával. Vedel, že naspäť do mesta sa nevráti, ale nečakal, že otec si na jeho vypátranie najme niekoho, ako bol Arrow. Ten muž si nectil obyčajné hodnoty ani povinnosť. Jeho lojálnosť patrila len tomu, kto ponúkol najvyššiu sumu a medzi ľuďmi o jeho nezvyčajných schopnostiach kolovali chýry, pri ktorých by bolo veľmi ľahké uveriť, že Arrow ani nepatrí medzi ľudí. Ak to aj bolo jeho skutočné meno. Ale keď ho Han videl takto pred sebou, musel uznať, že je na ňom niečo zvláštne. Už len pre to zvláštne puto, ktoré cítil medzi ním a vlčicou. Prekliaty chlap! Dobre vedel, že ak prinúti Hana zostať s dievčaťom, bude sa o ňu musieť postarať, lebo nech bol Han akýkoľvek, nikdy nebol zbabelec a česť by mu velila ostať, až kým by sa Arrow a Warren nevrátili. Tak či tak by bol útek zložitý. Rapotanie malej Kitty mu preto poskytlo dosť času na premýšľanie a keď príval jej slov umlčala sama vlčica, rozhodol sa. Vystúpil dopredu, narovnal sa a odrazu jeho tvár pôsobila oveľa dospelejšie, už v nej bol badať zárodok muža, ktorým sa ešte len mal stať.* Urobím to. Dám pozor na Kittu, kým sa s Arrowom nevrátite. Dávam ti svoje slovo, a to od princa nie je málo.* Prehovoril pevne a nechtiac tým odpovedal aj na Warrenovu otázku ohľadom Arrowovho mena. Ten stál bez pohnutia na svojom mieste a zdalo sa, že ho Kittino rozprávanie zaujalo, aj keď stále mlčal. Odpoveď zrejme nepovažoval za potrebnú. Iba nakoniec veľmi pomaly odtrhol pohľad od vlčice a súhlasne prikývol na Hanov sľub.* Mali by sme konečne vyraziť. Viem, že si takýto vývoj situácie nečakal, ale aj ja ti dávam svoj sľub, že tebe a tej malej pomôžem, ak to bude v mojich silách.

Warren

*nemohol nič namietať. Nechal malú aby sa tulila k vlcici ktorá si ju zas pustila k telu a azda len ona tušila prečo. Nikto iný asi ani nad tým neuvažoval tak ako on. Ale rozhodol sa nechať to jednoducho tak a svoj pohľad umrel na muža, ktorého meno už síce poznal ale ani vďaka tomu si nepripadal múdrejší. Zachoval pokojnú tvár keď prikývol a ako prvý vykročil.* Poznám skratku. Neskôr sa rozdelíme a dohodneme kde a o koľkej sa stretneme. *venoval pohľad každému, ešte aj zvieratu, ktoré na neho pozeralo a dokonca aj súhlasne prikyvlo! Preboha kam sa to dostal?! Zanechal svoje myšlienky len myšlienkami a rýchlym krokom sa vybral krížom cez les. Cesta sa miestami jemne, inokedy až moc strmo zvažovala dolu ale jemu akoby to nerobilo problémy. Miestami dokonca bežal a viedol ich takmer tou istou cestou, ktorou sa dostal aj k trojici hľadajúc tak pomoc, ktorú našiel u iných bytosti. Ale aj tak cítil ako sa čím ďalej tým viacej uvoľňuje a dokonca v momentoch kedy ho vlcica s dieťaťom na chrbte predbehla a hravo po ňom stekala, si uvedomil že sa smeje a užíva si tie vzácne chvíle. Sám nevedel dokedy. Zastavil až keď boli na mieste kde sa ich cesty mali rozísť.* Kitta, zlez z Amicam, Han sa o teba postará a my traja pôjdeme po Ghara.

Arrow

*Arrowovovi nerobilo problém udržať krok s Warrenom. Vďaka zostreným zmyslom a vrodeným schopnostiam svojej rasy sa lesom pohyboval nehlučne a s ľahkosťou. Držal sa niekoľko krokov za skupinou, aby sa ubezpečil, že ich nikto iný nesleduje a čiastočne aj preto, že chcel mať na očiach Hana. No mladý princ sa držal svojho sľubu a ani raz nevybočil z trasy, ak sa práve nevyhýbal prekážkam na ceste. Na niekoho, komu v žilách kolovala čisto ľudská krv sa Han pohyboval takmer tak ladne a plynulo ako Arrow. Dokonca sa raz zachytil liany visiacej zo stromu a so smiechom, ktorý dopĺňal ten Warrenov, šikovne preletel vzduchom zarovno k vlčici a Kitte. Pri dopade na zem ohol kolená a potom sa bez zaváhania zase rozbehol dopredu. Arrow bol v pokušení premeniť sa do svojej démonej podoby, ale nikdy to neurobil pred svedkami, preto Arathiho v sebe potlačil hlboko do úzadia a namiesto toho sa sústredil na okolie. Všimol si, že les pomaly redne a vo vzduchu už stihol zachytiť pach vodnej plochy. Vedel, že sa blížia k jazeru a aj Warren začal spomaľovať, kým sa nezastavil celkom. Arrow sa rozhodol podriadiť sa jeho rozhodovaniu, pretože zatiaľ nevyslovil nič, proti čomu by namietal. Rovnako Han krátko kývol hlavou a so žmurknutím sa usmial na Kittu. Zrejme ju tak chcel povzbudiť a zahnať jej strach. Napriek tomu Arrow vycítil z jeho postoja sústredenie. Vrhol rýchly pohľad na vlčicu a potom na Warrena, aby si to nevšimol. Bol si istý, že vďaka svojim a Amicaminým schopnostiam by dokázali oslobodiť zajatca rýchlejšie, ale toto nebolo jeho rozhodnutie.* Budú v prevahe, našou najlepšou možnosťou ako vášho priateľa zachrániť, bude vyvolať zmätok a potom s ním utiecť. Na čestný boj je nás príliš málo.

*Tušila, že to príde, ale keď sa zastavili a muži zavelili, že je čas rozlúči sa, akosi automaticky zovrela v prstíkoch vlčiu srsť a nechcelo sa jej dolu. Bála sa o nich a o svoju priateľku najviac. Keď sa už na ňu nehnevala, tak prečo ju chcela opustiť? No vedela, že jej strýko Ghar potrebuje pomoc a čím viac ich mohlo ísť, tým lepšie. Preto nakoniec s tichým vzdychnutím zliezla a chytila sa Hanovej ruky, aby ju mohol odviesť preč.* Nad ránom sa stretneme na úpätí kopca, Han. Ak neprídeme kým slnko celkom vyjde, nečakajte nás a choďte preč. *Povedal Warren náhlivo, aby sa im nestratili bez inštrukcií. Akte si sadla na zem a všimla si ten rýchly pohľad. Tušila čo to malo znamenať. Ticho zavrčala a postavila sa vedľa Arrowa sledujúc dvojicu, ktorú plánovali zanechať ich osudu, kým sa k nim nepripoja. Snáď plus s jedným mužom navyše.
Moc dobre vedela čo ju čakalo. Nato aby mohli použiť ich živly sa musela zmeniť do ľudskej podoby a nechať tak plynúť vodu skrz jej ruky a nie laby. Áno, mohla to urobiť aj normálne, v tejto podobe, ale koncentráciu v súčasnej podobe nemohla využiť naplno, lebo istá časť jej ja nielen že chýbala, ale aj sa sústreďovala nato, aby zostávala so štyrmi labami. Keď si bola istá, že na moment má sekundu pokoja, dvihla papuľu a potiahla mu plášť. Nebude sa tam predsa pred nimi pretriasať nahá! Pred celkom cudzími ľuďmi. Iba jediné čo potrebovala bolo aby sa Han a Kitta pobrali preč. Warrena jednoducho varuje, že zomrie ako prezradí jej tajomstvo a stačilo sa postarať z vody o miesto kde kotvila ich loď. Kým by dostali Ghara na pevninu, jednoducho by sa znova premenila a bola tou záhadnou vlčicou. Jediné čo potrebovala, bol čas a byť nerušená.*

Arrow

*Han chytil ruku dievčaťa a Arrow naposledy zachytil jeho pohľad. Tušil, že s mladým princom ešte budú problémy, ale nateraz uzavreli mĺkve spojenectvo.* Poď Kitta, naučím ťa liezť po stromoch, ako skutočného horala. Nikto ťa neobjaví, ak nebudeš chcieť ty sama.* Prihovoril sa jej, ale to už vykročil smerom k úpätiu kopca, ktorý sa na východe zdvíhal nad lesom.
Arrow sa za ním díval, až kým sa mu princov chrbát nestratil z dohľadu a potom pocítil slabé ťahanie. Amicam si žiadala jeho pozornosť a on tušil, čo má v pláne. Zodvihol ruku a uvoľnil sponu, ktorá mu plášť držala na pleciach. Nechal si ho šikovne skĺznuť do ohybu lakťa a látku potom jednoducho prevesil, cez nízko rastúci konár.* Warren, poďme ako prví.* Začal bez úvodu a aby vlčici poskytol čas aj priestor, snažil sa ich spoločníka odlákať preč. Nevysvetľoval mu svoje konanie s plášťom iba sa pohol dopredu a krátko mu položil ruku na rameno.*Dostaneme sa tak blízko ako to pôjde a podľa situácie uvidíme, čo budeme môcť urobiť.

Akte

*Sledovala ako dievčatko nakoniec hoci poriadne neochotne, no predsa len opustilo ich skupinku a nechalo sa odviesť preč. Videla aj jej strach v očiach, ktorý ňou zmietal a takmer ju nútil k nesprávnym činom. Ale zároveň aj videla odhodlanie urobiť všetko tak, aby nebola ešte viac na príťaž než už pre skupinu bola.
Jedine Arrow si všimol o čo Akte žiadala a nechala ich, nech pokojne odídu napred.* Poďme. Vlčica nám môže kryť chrbty. *Povedal jednoducho Warren, ktorý ani netušil koľko priestoru tak Akte poskytol a ona len súhlasne zavrčala nakoniec tak sledujúc aj ich odchádzajúce telá preč.
Až keď si bola celkom istá svojou samotou a vedela, že ju nikto nesleduje, pokojne sa obrátila k stromu, kde započala svoju premenu. Telo sa postupne z vlčieho menilo na ľudské a vrčanie sa tak zmenilo čoskoro na bolestivý ston, keď sa roztrasená ruka presunula k žalúdku, aby sa mohla chytiť za útly driek. Potrebovala niekoľko dlhých sekúnd aby sa mohla spamätať z toho presunu bytostí a jej podstát. Voľnou rukou sa natiahla smerom k plášťu zavesenom na konári stromu a prehodila si ho cez nahé telo. Aké šťastie, že očividne všetci chlapi mali v móde nosiť dlhšie plášte a ona sa tak mohla takmer celá zahaliť. Na hlavu a dlhé biele vlasy si založila kapucňu a potichu vykročila smerom za chlapmi.*

Arrow

*Opatrne našľapoval na mäkkú lesnú pôdu tak, aby jeho kroky v lístí nespôsobili hluk, ktorý by na nich mohol upozorniť. Čím bližšie sa nachádzal k okraju lesa, tým bol ostražitejší. Medzi jednotlivými kmeňmi už rozoznával útržky kamenistého pobrežia, preto si vyberal úkryty s najhustejším porastom, ale tiež tak, aby mu nič nebránilo použiť luk a šípy. S vedomím, že Warren je blízko sa prikrčil čo najbližšie k zemi a pozorne sledoval, čo sa deje iba niekoľko desiatok metrov pred nimi. Muža, ktorý mal byť zajatcom na pobreží nevidel, ale mohutná otrokárska loď, ktorá sa pomaly plavila smerom k ústiu rieky vtekajúcej do jazere na východe, hovorila sama za seba. Ghar musel byť na jej palube. Na druhej strane vojaci, ktorí ho na pobrežie priviedli sa ešte stále tmolili po kamenistej pláži a pripravovali sa na odchod. Arrow svojím citlivým sluchom zachytil ich smiech a hrubé nadávky, keď poháňali do kroku ťažkopádne gobary s plne naloženými vakmi.*

/to sme sa asi nepochopili tá loď je už na vode a pláva preč tí zvyšní muži sú tí, ktorí priviedli Ghara k otrokárovi a nemajú s otrokármi nič spoločné myslela som, že Akte by mohla ovládnuť vodu tak, aby celu lod prirazila naspať k brehu /

(( jááááj , ja som si myslela, že patria k lodi a ona sa plaví akože pri brehu, že ešte sa dá tam naskočiť  ok, upravím to ))

/chcela som Akte dopriať veľkolepý vizuál už si viem predstaviť tú masu vody ale pokojne to nechaj aj takto, ak chceš ja sa prispôsobím /

Akte

*Prišla trochu z iného smeru než oni, ale naskytol sa jej rovnaký pohľad nato  ako sa loď plavila a bola len kúsok od toho, aby opustila miesto, odkiaľ ju oni mohli ešte ovládnuť. Pohľadom zablúdila k miestu kde sa ukrývali Arrow s Warrenom a nato bez váhania jednoducho vyšla z úkrytu. Vedela, že čin, ktorý sa chystá urobiť bude náročný a ťažký, o to viac, ako dlho nebývala človekom a že vďaka svojej premene sa ešte aj teraz v jej tvári ukrývali viac vlčie, než ľudské rysy. S tvárou a pohľadom sklonenými prešla až k vode. Cítila Warrenov pohľad na svojom chrbte, tušila aký prekvapený musí byť a aj z toho dôvodu, aby nenastolila možnosť príchodu otázok si kapucňu naďalej nechala na hlave a zastavila sa až keď stála po zadok vo vode.
Dvihnúc svoj pohľad, pomaly sústredila všetky svoje sily do vody. Prosila matku aby jej pomohla, lebo robila dobrý skutok, zachraňovala mláďaťu jeho jedinú a poslednú rodinu. Na dlaniach cítila ako voda sa okolo nej začala úmyselne pohybovať. Sprvu to vyzeralo moc jednoducho, pomaly, začínala sa jemne vlniť v bokoch akoby nimi vodu rozhojdávala, no len pozorné oko si mohlo všimnúť aké zmeny sa diali vo vode. Loď v hlbokej vode začínala postupne spomaľovať, šlo to ako zo spomaleného filmu, až sa napokon zastavila na mieste.
Až potom sa začali diať veci ako z hororu. Keď Akte otvorila oči, mala ich jasné ako slepec. Dvihla ruky do výšky svojich očí a voda ju nasledovala. Nielen že od hladiny až k jej dlaniam prúdili tenké pásiky vody, akoby gravitácia bola v jej dlaniach a ona ich nútila správať sa celkom opačne. Hlavné bolo ako popri lodi sa dvihli dve obrovské vlny. Jedno jediné gesto rúk proti sebe spôsobilo že vlny naraz proti sebe vrazili do lode a ešte v hlbokej vode zmietli posádku lode z paluby dolu. Aj z takej diaľky počula paniku, ktorú spôsobila.
Ale viac ju zaujímať nemuselo. Až vtedy prišlo to, načo čakali muži. Loď s hlasným plačom praskajúceho dreva sa začala proti logike prudko pohybovať smerom k brehu tak, aby sa tam mohli Warren s Arrowom dostať.*

(( nééé, pohoda takto je to ok, Akte sa mohla trošku vyblázniť ))

Arrow

*Arrow stál na kraji lesa pripravený kedykoľvek vyraziť vpred, ale aj tak ho ukážka Amicaminých schopností na okamih uchvátila. Takmer by zabudol na to, čo ich rasa dokáže urobiť s prírodnými živlami, ale obrovská masa vody, ktorá proti sebe tlačila trup otrokárskej lode hovorila sama za seba. Čím bližšie k brehu sa nachádzala, tým zreteľnejšie rozoznával Arrow jednotlivé detaily a na palube rýchlo pobehujúce postavy. Očividne nie všetkých členov posádky zmietla do vody prvá vlna a tí, ktorí ostali, sa chystali na protiútok. Arrow bleskurýchlo siahol po luku, ktorý mal prevesený v puzdre na krížoch a na tetivu založil rovno tri šípy. Ohybné drevo sa pod jeho silou naplo a ostré hroty v smrtiacej rotácií prevŕtali vzduch. Bežný smrteľník by nikdy na takú vzdialenosť nedokázal zasiahnuť cieľ a už vôbec nie s troma šípmi naraz, ale Arrow využil svoje schopnosti a prinútil vzduch spolupracovať. To, že s jeho strelou nie je niečo v poriadku sa naplno ukázalo až v závere, keď šípy celkom nečakane zmenili smer a podľa toho, ako Arrow ohol vzduch, každý z nich zasiahol na inom mieste postavený cieľ. Ako prvý sa zo sťažňa zrútil muž s prebodnutým hrdlom. V tej istej chvíli cez okraj paluby prepadol námorník, ktorému šíp prevŕtal hrudník a tretí si s vreskom siahal k oku.
Ale to už Arrow nevidel, pretože sa rozbehol po pobreží v ústrety približujúcej sa lodi a len čo s príšerným lomozom trupom prirazila na kamenistom podloží, vyskočil a nadnášaný vetrom sa zachytil prečnievajúceho lana. Na palube vládol zmätok a chaos, ale niektorí už zrejme pochopili, že za ich situáciou stojí nadprirodzená žena, ktorá vo vode jazera vyzerala ako stelesnená siréna. Arrow hrotom šípu prevŕtal tepnu prvému mužovi, ktorý už už napriahal ruku s oštepom, aby ho po nej hodil. S chrčaním padol na kolená, ale to už iný otrokár s krikom preliezal palubu a časť posádky sa k nemu pridala. Z útrob lode sa ozýval rev desiatok väznených mužov, ktorých otrokári držali prikutých k veslám. Z ich hlasov a nadávok sa dala poznať nedočkavosť, pretože vycítili svoju príležitosť na pomstu. Čakali len na to, kým ich niekto oslobodí.*

Han

*Nebol spokojný s tým, že mu vo veľkolepom pláne na oslobodenie zajatca pripadla úloha strážcu. Úkosom pozrel dolu na Kittu, ale nič zo svojich vnútorných myšlienok nenechal presiaknuť do výrazu tváre. Vedel, že sa malá bojí, preto jej povzbudivo stisol drobnú ruku a nenápadne sa na ňu usmial.* Ten Ghar, ktorý ti je taký blízky...* Začal trochu neohrabane, pretože nepoznal väzbu, ktorá spájala toho muža s Kittou a potom jemnejšie dodal.*... môže byť rád, že ťa má.* Myslel to úprimne. Videl v tom malom dievčati viac oddanosti, než s akou sa on stretol za celý svoj život. Jeho otec bol možno kráľ, ale medzi nimi dvoma sa nikdy nevyvinulo pevné puto Aj keď si na jeho vypátranie najal Arrowa, Han vedel, že išlo o celkom praktický dôvod. Znovu sa usmial, aby zaplašil ponuré myšlienky, ale potom z krovia za ich chrbtom začul vzdialený šum hlasov. Zastavil sa a hlavou sa mu prehnalo niekoľko myšlienok naraz. Na to, aby sa Warren, Arrow a vlčica vracali naspäť bolo priskoro. On sám s Kittou nebol ešte ani v polovici cesty na kopec.* Vylez mi na chrbát. Vylezieme na strom, tam budeme v bezpečí.* Prihovoril sa rýchlo malej a bez čakania si pred ňou kľakol na koleno.*

Akte

*Bolo to nesmierne náročné. Hoci voda jej obyčajne dávala silu, teraz ju skôr vyčerpávala, pre energiu, ktorú do nej vkladala aby mohla spôsobiť to, čo spôsobila. Videla ako prvý bežal k lodi Arrow a rovno za ním aj Warren, ktorý nezaostával, s horolezeckým kladivom v rukách, aké už kedysi videla a netušila ako to oni tu volali. Pomocou neho sa vyšplhal hore na palubu lode a pustila sa do boja rovnako zapálene ako Arrow, ktorý sa s ľahkosťou postaral o to, aby Akte neskončila prebodnutá. Chcela im pomôcť, ale premieňať sa by znamenalo prísť o kontrolu nad vodou a loďou. Avšak nateraz nemala ani čo poriadne robiť.
Preto sa z vody pomaly ale isto začínala drať vlčia hlava. Šplhala sa po lodi akoby to nebolo ani trochu problémom a keď slnko prešlo cez jej telo, bolo vidieť že telo je len z vody, zato nesmierne mocné. Vlčica z vody vyzerala celkom rovnako ako Akte, keď bola vo svojej podobe a len čo sa Warren s prekvapeným výrazom stratil v podpalubí, aby pustil otrokov, vlčica sa vrhla na prvého muža, ktorý s desením a výkrikom prihliadal nato, ako mu vlčie telo skočilo na tvár a zahryznúc sa mu do tváre, sa utopil priamo na súši. Viac im Akte pomôcť nemohla. Všetko ostávalo len na Warrenovi a Arrowovi, ktorý vedel asi viac, než oni.*

Kitta

*Hrozne sa bála. Naozaj veľmi. Celá sa chvela, keď kráčala s Hanom, ale dôverovala mu. Verila, že tento mladý muž, keď už dal to slovo, sa naozaj o ňu postará a všetci sa vrátia celí a zdraví. A s jej strýkom. Nestihla mu však ani odpovedať na jeho slová, ktoré si akosi vyžadovali jej reakciu, keď začuje zvuky a okamžite bez rozmýšľania si vyskočí na jeho chrbát a chytí ho okolo krku.* Ghar je môj strýko, vieš? Môjho ocka, ktorý bol našim náčelníkom je mŕtvy. Z celej osady sme prežili už iba ja a môj strýko. *šepkala mu do uška, aby mu mohla vysvetliť prečo je záchrana jej strýka tak nesmierne dôležitá.* Vždy som ho mala veľmi rada, aj keď on mňa asi nie. Nevadilo mi to. Všsk je môj strýko, stačí že ja ho ľúbim a aj budem ľúbiť. No veľmi sa o neho bojím. Aj o ostatných, keď šli po neho. Tých zlých ľudí je hrozne veľa. Čo ak im ublížia? Čo budeme potom robiť?

Arrow

*Na boj zblízka mu bol luk zbytočný, preto si ho znovu prevesil cez plece a siahol po dýke, ktorú nosil v puzdre na páse. Ostrá čepeľ sa na sekundu zaligotala v priamom slnečnom svetle a potom kov zakalila čerstvá krv. Arrow sa pohyboval rýchlo, akoby medzi mužmi predvádzal nejaký druh tanca, po ktorom za sebou nechával len rastúce kopy mŕtvol. No únava po ňom siahala o to rýchlejšie. Na okamih ho zo sústredenia vytrhol pohľad na vodnú vlčicu, takže si neskoro všimol námorníka, ktorý sa k nemu priblížil z boku a dýkou ho poranil na ramene. Arrow sykol viac od prekvapenia, než bolesti a oči sa mu nenávistne zúžili. Zodvihol ruku a privolal vietor, ktorý strhol z najbližšieho sťažňa plachtu a tá udrela muža do tváre tak silno, že sa zapotácal. Z ďalších častí lode sa približovali stále nové posily a bolo len otázkou času, kým niekoho z nich zrania alebo zabijú. Arrow vedel, že musia konať rýchlo, nájsť Ghara a potom s ním utiecť. Na hrdinskú smrť a pomstu bude čas neskôr.

Dole v podpalubí zatiaľ Ghar spolu s ostatnými otrokmi napínal uši a snažil sa z kriku a nadávok dozvedieť čo najviac. Netušil, čo sa dialo, pretože zvláštny manéver lode si nevedel nijako vysvetliť, ale neprestal sa snažiť a aj naďalej trel povraz o kovovú hranu za svojím chrbtom. K veslám ho zatiaľ neprikovali tak, ako ostatných, preto mal stále nádej a tá sa ešte zväčšila, keď strážca vybehol po schodoch na hornú palubu, aby zistil, čo sa dialo. Ghar zatiaľ usilovne pracoval na povraze a ignoroval bolesť v kĺboch neprirodzene vykrivených rúk. Nakoniec sa mu podarilo uvoľniť jedno zápästie a potom aj druhé.
"Pomôž nám! Dostaň nás odtiaľto, nech tým sviniam rozpáram bachor!"
Odvšadiaľ sa ozývalo pokrikovanie a prosby, ale Ghar najskôr priskočil k dverám a priložil k nim ucho. Začul približujúce sa kroky a pretože si myslel, že sa k nim znovu vracia dozorca, vzal do ruky prvú kladu dreva, na ktorú narazil. Chrbtom sa oprel vedľa dvier a čakal. Ostatní väzni stíchli a napäto ho pozorovali.*

Han

*Keď si bol Han istý, že sa ho malá pevne drží, oblapil rukami hrčavý kmeň a s pomocou nôh sa naň šikovne vytiahol. Obyčajne mu šplhanie nahor nerobilo nijaké problémy, ale tentoraz mal na svojom chrbte iného človeka, a tak musel byť opatrnejší. Nechcel riskovať, že sa zachytí zlej vetvy a oni sa zrútia na zem. Aj napriek tomu, že mu Kitta neustále niečo hovorila, počul, že hlasy sa približujú. Napätie z neho čiastočne opadlo až vtedy, keď sa vyšplhal do bezpečia stromovej koruny. Tam uvoľnil ruky, ktorými sa ho dievča držalo okolo krku a stiahol si ju k sebe do lona. Z bezprostrednej blízkosti dlaňou jednej ruky prekryl Kitte ústa a ukazovák druhej si priložil na pery. Zlaté oči mu v kontraste s ryšavými vlasmi zažiarili, keď sa napriek obavám usmial a prihovoril malej, akoby išlo len o hru.* Chcel by som ti niečo ukázať, ale musíš byť potichučky, ako myška. Môžeš to neskôr porozprávať aj strýkovi.* Han okrem ľudských hlasov počul aj mrmot ťažkých zvierat, zrejme gobarov. Netrvalo dlho a uvidel prvého z nich. Za ním sa kráčala skupinka asi desiatich vojakov, ktorí museli patriť k tým, ktorí predchádzajúci večer vyvraždili Kittin kmeň. Teraz sa smiali a hrubo žartovali akoby urobili obchod storočia. Hanovi zovrelo hrdlo od hnevu a nedočkavosti, ale kvôli Kitte ostával nehybný. Iba čo jej oboma rukami chytil tvár, aby sa nepozerala dole a náhodou nespoznala niekoho, kto jej ublížil.*

Akte

*Sledovala z pohľadu vodnej vlčice čo sa tam vlastne dialo a mala čo robiť, aby sa ovládla a nebežala priamo do toho čo sa tam dialo. Videla ako nechránený Arrow utŕžil zranenie od iného muža a z vodnej papule sa vydral Aktin rev. Videla ako sa tam hromadili muži, akoby ich bolo nekonečno a z vlčej papule sa rozvalil na ich okolie prúd vody, ktorý ich strhával po zemi. Aspoň nejaký zachránený čas, ktorý im mohla venovať. Samotná Akte nič nemohla zmôcť, kým boli muži na palube. Až po ich odchode mohla dielo dokonať.*



Warren

*To všetko videl a nestíhal sa čudovať čo sa to tam dialo. Kto bola tá záhadná žena, čo im tak pomohla a vlčica, ktorá sa tam ocitla. Podobala sa na Amicam, ale bol by odprisahal, že bola priesvitná a slnečné lúče prechádzali skrz ňu, ale nie ľahko, akoby bola číra, ale nie dutá. Ako voda. Lámala ich a on sa nestíhal čudovať. Nedbal však na vlastné momenty, kedy to jednoducho robil a nenrozumel tomu prečo. Iba konal a tak, aby zachránil Ghara.
Dnu vtrhol ako veľká voda. Dvere rozrazil nohou, v ruke pritom zvieral kladivo a hneď na prvý pohľad bolo jasné, že im neprišiel ublížiť, ale..* Prišiel som vás oslobodiť! *Skríkol cez hurhaj.* Ale povedzte mi, kde je Ghar?! *Kričal za pochodu a agresívne vstúpil dnu. Priateľa za chrbtom vôbec nevidel a nezaregistroval. Bol natoľko nabudený bojom, rozrušený vlastným konaním, že vnímať bolo príliž ťažké,než bay to zvládal.*



Kitta

*Rozumela tomu, že naozaj musí byť potichu. Nebola malým dievčatkom, ktoré by nechápalo situácie. Nôžkami objala Hanov pás a držala sa ho okolo trupu a celý čas, ako jej držal tváričku, aby nepozrela dolu, sa dívala do jeho mladej tváre. Tušila čo sa deje dolu, tušila, kto by tam mohol byť a sama netúžila po tom, aby ešte niekedy uzrela čo i len jednu tvár z tých ľudí, čo im tak veľmi ublížili. Zahryzla si do spodnej pery, aby ovládla plač, ktorý sa chcel dostať von, ruka v ruke so smútkom. Iba keď začula ako zvuky pod nimi utíchli a oni sa pominuli, z nej vyšlo tiché zaštikútanie a okamžite si pritlačila tváričku do jeho hrude. Drobnými prstíkmi pevne zovrela jeho oblečenie a držala sa ho tak veľmi, ako sa len dalo, smutná a unavená po tom všetkom čo sa v tak krátkom čase udialo.* Povedz mi, Han, prečo chceš odísť?

Han

*Bolo takmer neuveriteľné s akou odozvou dokázala na Hana zapôsobiť sila detskej nevinnosti. Kitta sa ho držala ako kliešť, s rukami a nohami pevne ovinutými okolo jeho tela a s tvárou zaborenou tak hlboko  do jeho hrude, až mu hlavou prebleskla iracionálna myšlienka či sa v takej polohe neudusí. Pomaly, váhavo sa rukou dotkol dievčenských vlasov a keď do nich vnoril prsty, nechal si pomedzi ne prekĺznuť jednotlivé pramene. Pritom si len vzdialene uvedomil, že hrozba pominula. Myseľ mu už blúdila inde. Rozmýšľal, ako by Kitte čo najlepšie odpovedal, ale s náhlym prekvapením zistil, že všetky dôvody jeho odchodu boli sebecké a malicherné oproti tomu, čo prežila ona. Mal povedať: "Chcel som vidieť svet, pretože ma nebavilo učiť sa, ako byť pravým kráľom." ? To, že sa zachoval zbabelo poznal vo chvíli ako cítil, že sa mu Kitta chveje v náručí. Strach a hrôza, ktorú mala z mužov tam dolu mu otvorili oči. Ak jeden kmeň vyvraždil druhý, potom to znamenalo, že bol dosť silný na to, aby sa o niečo podobné pokúsil znovu. Vedel vôbec otec, aká hrozba sa proti nemu dvíha v lesoch?* Nechcem, Kitta.* Odvetil po chvíli ticha pravdivo a prekvapene, keď si uvedomil, že je to tak.* Už žiadne ďalšie utekanie. Keď sa vráti tvoj strýko, vrátim sa naspäť k svojmu otcovi a postarám sa o to, aby sa ti to, čo si prežila včera už nikdy nestalo. Tebe ani žiadnemu inému malému dievčatku.* Uškrnul sa a hravo chytil Kittu za nos. *

Arrow

*Napätie a sústredenosť spôsobili, že krv hučala Gharovi v ušiach ešte hlasnejšie. Takmer by Warrenovi rozbil hlavu kusom trámu. Už už sa s výkrikom rozháňal smerom k nemu, ale potom ho zastavil zdravý rozum, a to, čo videl na vlastné oči. Zbraň mu s buchotom vypadla z rúk a na okamih zostal ohromene stáť na mieste, aj keď vedel, že ak ho priateľ prišiel vyslobodiť, nemali času nazvyš.*Warren, si to naozaj ty.* Prehovoril a vlastný hlas mu znel cudzo. Ostatní otroci sa znovu rozhučali a to vrátilo Gharovi súdnosť. Pokrútil hlavou a priblížil sa k prvej klade.

Arrow odrazil ďalší útok a kútikom oka neustále registroval pohyb vodnej vlčice po svojom boku. Amicam ho neopúšťala ani vtedy, keď to už muselo byť aj pre ňu samotnú dosť vyčerpávajúce. Ale v okamihu blížiacej sa porážky misku váh naklonil prvý otrok, ktorý sa s výkrikom vyrútil na palubu. Holými rukami zlomil väz jednému z námorníkov a vzal si jeho zbraň. Arrowovi sa začala vracať nádej a s ňou aj nová sila, takže sa obrátil k vodnej vlčici a rýchlo sa jej prihovoril.* Priprav sa, možno sa budeš musieť o chvíľu premeniť naspäť ak nechceš, aby ťa tí dvaja videli takto.* Venoval jej ešte jeden pohľad, v ktorom na okamih prebleskla obava no potom zachytil zvuk vzduchom švistiacej čepele a uskočil na stranu.*

Kitta

*Len veľmi pomaly sa odtiahla od Hana, aby mu mohla pozrieť do očí a s prekvapením na neho vyvalila očká po slovách, ktoré povedal. Prečo zrazu nechcel? Však... On hovoril dosť jasne, že chce odísť, tak potom prečo jej teraz hovoril niečo iné? Ona chcela dôvod, prečo má aj ona odísť. Prečo má chcieť to tu opustiť a teraz... Bola trochu zmätená, ale v Hanovi zazrela kus statočnosti a na jej malých perách to vyčarilo jemný úsmev, aj keď sa jej chytal nošteku a musela sa nad tým zasmiať.* Keby si bol muž v našej osade, určite by som si ťa vytiahla za svojho nastávajúceho! *Povedala pyšne a rovnako hrdo to myslela aj pre neho, akoby to mala byť tá najvyššia pocta.* Ako dcéra náčelníka som si mala jedného dňa vybrať svojho muža, vieš? *Vysvetlila mu, keby náhodou nevedel a ešte aj prikývla tak prudko hlavičkou, až sa bradou buchla do pŕs, no neprekážalo jej to. Škoda, že už nie je náčelníková dcéra. Aj tak Han bol princ. Síce presne netušila čo to princ je, či je nejak vysoko ako šaman, alebo len pečie buchty, bol proste "z iného sveta".*



Warren

*Takmer ho zabil! Ako začul krik za svojim chrbtom, tak dvihol útočne kladivo do výšky a bol pripravený zapichnú ho nepriateľovi do krku. Ale strnul, len čo zazrel priateľa a pery sa mu vykrivili do úsmevu. Pocítil nesmiernu úľavu, že je živý a zdravý. A dosť plný síl nato, aby ho chcel skántriť. Len mlčky prikývol a rovnako ako aj Ghar, pustil sa do prepúšťania otrokov na slobodu. Nebol čas na zbytočné reči. Museli ich čo najviac vypustiť a čo najrýchlejšie, aby sa situácia zvrhla proti nim a oni tak mohli nerušene utiecť...*



Akte

*Moc dobre vedela, že sa musí poponáhľať, ale nemohla to tam nechať len tak. Ona jediná bola nezraniteľná aspoň v tej podobe v akej sa nachádzala, hoci jej tel vo vode už nestálo tak pevne, ako na začiatku. Telom vodného tvora preletela čierna čepeľ, ktorá mierila určite na jedného z nich. Z dverí práve v tej chvíli vyrazil Warren. Bol najvyšší čas opustiť palubu. Vlčica papuľou chňapla po Arrowovi nech vypadne a sama sa zatiaľ rovnakým štýlom utopením vrhla po chlapovi, čo na nich hodil zbraň.
Akte len videla ako sa Warrenove nohy dotkli pevniny a vtedy pochopila, že je čas zasadiť posledný úder a čo najskôr sa vypariť a nájsť si v lese nejakú obeť, aby jej telo bolo aspoň trochu potriesnené krvou. V pravom boku lode sa z ničoho nič ozval ohromný výbuch, ktorý spôsobil tlak vody, ako oceľová päsť a rozrazil trup lode tak, aby trvalo niekoľko týždňov kým ju dokážu opraviť a ona bude môcť zas vyraziť na plavbu. V tej sekunde, keď bolo z jej strany dokonané sa Akte dvihnúc plášť, aby sa jej nelepil na kolená, obrátila a rozbehla do lesa. Musela sa stratiť, skôr než zaujme pozornosť Warrena, alebo nebodaj Ghara. Ešte za behu po lese si strhávala plášť z pliec, aby ho mohla znovu prevesiť na tú haluz, kde ho Arrow nechal, a mokrou rukou pri pretrela tvár. Cítila sa hrozne unavená, vedela, že aj premena späť ju bude stáť priveľa námahy, ale musela to zvládnuť.
Už bola práve pri mieste, kde ju zanechali, keď sa znenazdajky pred ňou objavil jeden z chlapov čo utiekli. Ešte v skoku započala svoju premenu, vďaka čomu muž namiesto útoku začal jačať akoby videl samotného diabla. A kričal dovtedy kým jej tesáky nepreťali to hrdlo, čo tak lahodne spievalo jej ušiam.
Keď jej laby dopadli na zem, mala pocit, že sa už nedokáže postaviť. Takmer sa jej rozišli na všetky strany. Ale ona sa potrebovala dostať späť k vode. Potrebovala piť. Musela piť. Jej telo sa s vypätím posledných síl rozbehlo znova spiatky. Aj keby ju chcel napojiť Arrow alebo ktokoľvek z ich skupinky svojou zásobou vody, nebolo by jej to stačilo a obrala by ich o posledné zvyšky zásob, ktoré mali. V jej mysli rezonovalo, že jednoducho musí piť. Urobiť všetko preto, aby sa napila. Sila sa míňali prirýchlo. Mala si to lepšie zvážiť, nemala dbať na ten plášť a utekať tak ďaleko. Ani tie zvyšky krvi na tele, či jazyku jej nedali potrebnú zásobu síl. Ona potrebovala čistú vodu. Možno keby muža zjedla, tak by nabrala sily, ale moc dobre vedela, aká bola pravda. Veľmi rýchlo by vyprchali a ona by boa na príťaž na horšom mieste.
Už bola na okraji lesa, videla vodu, videla aj loď, ale jej nohy odmietli poslušnosť a mohutné vlčie telo od vyčerpania padlo na zem. Ľavá predná laba sa vystrela dopredu, v slabom úmysle sa tam doplaziť, k tej hromade vody, ktorá bola len kúsok od ne, ale snaha bola márna.*

Han

*Kittino rapotanie Hana rozveselilo, ale nechcel, aby si jeho smiech vyložila zle, preto zachoval vážnu tvár. Zblízka sa zadíval dievčaťu do tváre a s pravou rukou položenou na srdci galantne sklonil hlavu.* Mať priazeň takej očarujúcej mladej slečny je pre mňa veľkou cťou. Ak by som bol mužom z vašej osady, nič by mi nezabránilo, aby som sa s tebou raz oženil.* Usmial sa a ešte chvíľu zamyslene hľadel Kitte do očí. Rozmýšľal o mnohých veciach, o tom, čo mu otvorilo oči a keď sa to už raz stalo, odrazu bol plný nedočkavosti a rozhodnosti. Vráti sa, začne s výcvikom, bude sa učiť diplomacii. Čaká na neho ešte veľa práce, sebazaprenia a určite sa bude musieť mnohých vecí vzdať, ale teraz sa už nebál. Vďaka jednému malému dievčatku, zamyslene sa usmial.* Počuj, Kitta. Nechcela by si sa so svojím strýkom presťahovať do mesta? Ja... postaral by som sa, aby vám nič nechýbalo. Boli by ste tam v bezpečí a ty by si sa mohla naučiť novým zaujímavým veciam alebo vidieť miesta, aké si ešte nevidela.