Vianočný Benefičný Ples

Vitajte na Vianočnom Benefičnom Plese!

Pozvánka pre všetkých:

Vážený obyvateľ vesmírnych planét a galaxií!

S nesmiernou radosťou Vás pozývame na Vianočný benefičný ples, ktorý sa koná 6.12.4016 na planéte Gyro. Čaká Vás príjemná Vianočná atmosféra, krásne vyzdobená sála, kde sa bude stolovať a obrovská hala na možnosť vyzvania partnera, či partnerky k tancu. Keďže hotel zvaný Samael, v ktorom sa toto podujatie bude konať, je na celú noc rezervovaný iba pre hostí plesu, budete mať možnosť využiť jeho full servis a aj izby, ktoré sa nachádzajú v budove. Či už to budú kráľovské apartmány, alebo hociktoré iné. Personál hotelu Vám výjde samozrejme v ústrety. Počas podujatia sa bude konať aj zbierka pre výstavbu pavilonu pre týrané ženy a deti, na ktorú môžte prispieť hocijakou sumou. Budeme nesmierne vďační, ak nám pomôžete takéto centrum vybudovať!

Tešíme sa na Vašu účasť. S pozdravom doktorka Amacaraka Morgen Coudray a vedec Mark Aladron

Morgana Von Donatigio Newell



*Už v deň kedy jej prišla pozvánka na ten benefičný ples si brúsila zuby a nesmierne sa tešila kedy konečne príde ten deň a ona sa tam ukáže. Bolo to pre ňu potrebné viacej než všetky obchody, ktoré mala naplánované. Dokonca predsa aj tento obchod, ktorý ju čakal bol dôležitý. Dokonca tak dôležitý, že v deň kedy sa mal konať ples sa už od rána chystala. Vyberala z množstva rób, ktorými jej šatník priam praskal vo švíkoch. -Červená, alebo čierna? Hm, čierna nie. Nejdem na pohreb. Idem za najväčším obchodom v živote. Tak potom možno zelená? Nie, zelená nie.- Takto si pól dňa chodila po vile a nevedela sa rozhodnúť, ktorej farby šaty si vybrať. Nakoniec sa rozhodla pre vínovo-červené šaty. Boli nesmierne vhodné aj k jej havraním vlasom, ale ak k výrazne bledej pleti. Dnes sa konečne stretne s kompetentnými ľuďmi a ona zorganizuje konečne hon na tú beštiu. Tú ktorá bola zodpovedná za smrť jej sestry. Cestovala za ním už niekoľkými planétami a teraz bola na Gyre. Na jej rodnej planéte, kde bola ochotná ísť aj sama na lov. Dnes večer konečne rozhodí svoje sviece a uvidí ktorá ryba sa chytí. Možno sa bude musieť porozprávať aj s organizátormi plesu. O oboch už niečo počula. Mark Aladron ako veľmi významný vedec, ktorý mal za sebou niekoľko úspechov. A miestna lekárka, ktorej život bol viacej než perný. Najskôr stroj na zabíjanie, rovnako ako jej zosnulý manžel Mike, a potom sa vybrala na cestu samaritánky, ktorá zachraňuje životy. Smiešna kombinácia, ale rovnako ako aj Mark, tak aj Amacaraka boli pre Morganu dôležitými postavičkami, ktoré by jej mohli pomôcť v jej skazenom pláne. *Zabijem ťa, Dagharta!* zašepkala do ticha, keď sa ocitla pred veľkou, krásne vysvietenou budovou, kde sa mal konať ples. Pred ňou už čakali zamestnanci hotela, ktorí vítali hostí s úsmevom na perách a nachystanou rukou, aby ste im dali sprepitné. * Ďakujem, nech moje auto nemá ani jediný škrabanec.* povie snobsky, tak ako si to zaumienila a nenažranému zamestnancovi nedala ani jeden cent.* No čo?! Hádam nečakáte, že vám dám peniaze! Robte si čo je vašou prácou a nežobroňte!* oborila sa na neho, keď videla, že sa zamestnanec k nej otočil s vystretou rukou. No ten však ruku okamžite stiahol, akoby ho mala pohrýzť a utiekol smerom k autu, aby si nevyslúžil ešte ďalšiu spŕšku nadávok od ženy. Akonáhle sa však Morgana ocitla dnu, na perách sa jej zjavil úsmev. Nesmierne ju pobavil vystrašený pohľad muža.* Dobrý večer.* usmiala sa oslnivo a zamierila k mužovi, ktorý stál nablízku. Nepoznala ho, ale nemohla tušiť, či náhodou nepatrí k tým veľkým rybám ktoré práve potrebovala.*

* Vedel ako dlho sa Am na tento večer pripravovala. Koľko vecí musela zariadiť a koľko nervov a úsilia ju to stálo, aby sídlo kde sa ples konal vyzeral teraz tak úchvatne, že len čo prešiel okolo zhrkujúcich sa skupiniek ľudí počul z ich úst len samú chválu a nadšenie. Pobavilo ho ako niektoré obzvlášť zvedavé ženy v sprievode svojich spoločníkov nedočkavo prestupujú na mieste a obzerajú sa okolo seba, aby aspoň kútikom oka zahliadli niekoho významného. Očakávala sa obzvlášť veľká účasť pozvaných hostí, medzi ktorými boli aj hlavní predstavitelia eqilibrijských planét. Bolo však otázne či sa vôbec ukážu alebo nie. Keďže už dlhší čas spolupracoval práve s Raitom Yagamim, bol to práve on, kto stopercentne vedel, že prítomní hostia na neho čakajú zbytočne. Mal dosť vlastných problémov a samozrejme nejaké povinnosti z toho plynuli aj jemu. Po plese sa bude musieť vrátiť na Zem a dokončiť katalogizáciu zvyšných organizmov. Ešte to nepovedal Am, ale vedel prečo to robí. Nechcel jej kaziť tento večer. S podobnými myšlienkami sa chystal práve vyjsť na poschodie, s jednou nohou opretou o múrik poschodia sa mu však od chrbta prihovoril neznámy ženský hlas. Pomaly sa otočil a pohľad sa mu zastavil na ženskej tvári, ktorej črty prezrádzali vrodenú rozhodnosť a určite aj pôvabnú dávku sebavedomia. Pôvabnú preto, lebo na neho nepôsobila ani príliš namyslene, a ani priveľmi ostýchavo.* Dobrý večer.* odzdravil a skryl úsmev za pohárom šampanského, z ktorého si dúšok odpil. Práve rozmýšľal či zostane len tak ticho a vyčká či sa neznáma pokúsi zatiahnuť ho do konverzácie alebo jej to uľahčí. Nakoniec, keďže mal dobrú náladu rozhodol sa pre tú prvú možnosť. V tej chvíli prechádzal okolo čašník s podnosom, a tak naň odložil prázdny pohár a zobral dva spola naplnené perlivou tekutinou, ktorá v zlatistom svetle sály vytvárala v sebe retiazkové útvary. Bez slova natiahol ruku a so zvedavo nadvihnutým obočím čakal či žena jeho výzvu príjme. Nemohol sa zbaviť pocitu, že mu niekoho veľmi pripomína ibaže si narýchlo nevedel vybaviť koho. *

(( ŽIARLIM!!!! ))

Dagharta



* Bol neznámou tvárou v dave, aj keď bol jediným mužom, ktorý v ňom zároveň tak vynikal svojou výškou a ešte čímsi... nedalo sa to popísať ani tým ako sa tváril, pretože výraz mal dokonale nečitateľný. Vyžaroval okolo seba sebaistotu, ľahostajnosť voči zvedavým pohľadom a ležérnosť s akou vstupoval do miestnosti a okamžite upútal. Nečakal, že to bude inak, ale neobával sa toho, čo by sa mu tu mohlo stať. To oni by sa ho mali báť. Veď si prišiel vybrať to najlahodnejšie sústo večera a Dagharta sa už tešil krvilačnejší než kedykoľvek predtým. Do tela sa mu začalo v pomalých dávkach uvoľňovať vzrušenie, ktoré cítil vždy pri love.
V dokonale upravenom mužovi by nikto nespoznal beštiu a keďže galantnosť vedel majstrovsky zneužívať použil ju aj teraz. Zacítil na chrbte pohľad zvedavých očí, preto sa pomaly obrátil a oceňujúco zodvihol obočie, keď si prehliadol ženu, ktorej sa vzápätí zapálili líca hanbou. Drsnosť v tvári mu prekryl slabý náznak úsmevu. Ešte však nebol čas a tak nechal ženu ísť. Potreboval sa tu najskôr porozhliadať. Vykročil popri stene sály a skúmavo pozoroval okolie skrývajúc záujem za masku znudenosti. Mohol pokojne patriť medzi tú najvyššiu smotánku a nikto by sa neodvážil pomyslieť na niečo iné. To ako sa tváril, ako vzpriamene kráčal a aký postoj držal ho nemohlo prezradiť.*

(( toto... č....čo??? :-O ))

/ ale no táááák Ami nežiarli nemáš na koho prípadne si zlosť vybi na Daghartovi /

(( A čo s tým má spoločné Dagharta? Šak dočkaj MARK ALADRON! ešte uvidíš čo je to žiarlivosť! :D:D ))

Morgana Von Donatigio Newell



* Zatiaľ sa jej darilo natrafiť zakaždým iba na nejakých hlupákov, ktorí nemali žiadne možnosti ani šance jej pomôcť. Bola už priam zúfalá z celej tejto situácie a nevedela si dať rady. Predsa potrebovala niekoho na vyššom poste! Už si myslela, že sa na ňu to hlúpe šťastie neusmeje, keď za chrbto počula mužský, hlboký hlas, ktorý ju pozdravil. Prudko sa otočila a okamžite jej úsmev preťal tvár.* Mark Aladron* šepla šokovane a pritom zatajila sych.* Dobrý večer.* povedala už kultivovanejšie a vedca si pozorne premerala pohľadom. Bol na pohľad príťažlivý a ona si musela povedať, že by si vedela predstaviť, keby ho mala zvádzať. A veď to aj chcela a mala v pláne. Nahodila zvodný úsmev a ešte zvodnejším pohľadom na neho zažmurkala.*Ten ples sa vám vydaril.* šepla a prijala jeho pohár s muštom, v ktorom bublinky len tak hmýrili.* Prepáčte, že som sa nepredstavila, volám sa Morgana Von Donatigio Newell.* hovorila ďalej pričom pomaly vystrela k nemu ruku.* Rada vás konečne spoznávam.* dodala, pričm slovo konečne výrazne zdôraznila a usrkla si zo šampusu.*

// pardon, že tak neskoro a také krátke, ale som chorá a tak isté nadšenie ide bokom //

* Stále s tým istým, nepreniknuteľne záhadným úsmevom, ktorý nehovoril vôbec nič, vpil do seba ženin zmyslený pohľad a tam kde na jeho tvári mala byť odozva naň , či už v podobe podvihnutého kútika úst alebo povzbudzujúceho gesta, ostávali jeho oči zvláštne otvorené, nič nenaznačujúce, nič nezavrhujúce... Sledoval ako k nemu žena pomaly naťahuje ruku, ako sa jej krivka zápästia ohýba v typicky ženskom náznaku pohostinného privítania vo svojej blízkosti. Nenechal ju čakať, galantne – no rovnako nenútene ako ona – chytil končeky jej prstov do svojej dlane a začal sa skláňať, aby mohol svoje pery na sekundu- možno dve , ponechať na horúcej pokožke jej ruky. Tesne predtým než to urobil sa však Morgane zahľadel do očí akoby sa jej snažil nazrieť až na dno duše. Bol to taký priamy, taký uhrančivý pohľad, že nejeden človek – muž či žena- by sa pred ním radšej odvrátil. Táto črta jeho osobnosti bola celkom nová. Dýchala sebairóniou a výsmešnosťou, ktoré sa mu začali zahrýzať do duše od toho okamihu ako pred rokmi uvidel Am v náručí iného muža, ako ju vtedy opustil. No aj keď boli teraz opäť spolu, niečo z tej irónie a drsnosti sa z neho predsa len nestratilo, ale zostalo veľmi dobre ukryté na dne jeho duše. Akoby sa s Morganou len zahrával zvedavý na jej reakciu, pustil jej ruku tak náhle ako nenáhlivo si ju spočiatku pritiahol k perám. * Keby som čo i len tušil, že ma hľadá taká nádherná žena ako vy ja sám by som vás vyhľadal už skôr.* zložil jej dvojzmyselnú poklonu so šarmantným úsmevom, ale v znení tých slov a v tóne, ktorý použil sa skrývala dobre utajená ihlička pochybnosti, ktorú mal pre Morganu nachystanú takže sa mohla pýtať: „ Myslel svoje slová naozaj úprimne alebo sa mi nimi len tak majstrovsky vysmieva priamo do očí?“ Jeho oči mlčali, pery sa usmievali...*

/ ale drahá, veď ja to chcem len trochu oživiť nemusíš sa báť som ti verný /

(( TY SI JEJ POBOZKAL RUKU A DíVAL SI SA JEJ DO Očí?! No však počkaj! Ti to tak ľahko neprejde! ))

*Prechádzala sa pomedzi hostí. Konečne mala teraz kúsok pre "oddych" a mohla sa poprechádzať bez toho, aby musela organizovať, buzerovať a strachovať sa. Jedna lekárka sa ponúkla že to teraz ona zariadi, až si Am trochu vydýchne a hlavne sa zabaví. A tak aj urobila. Vzala si pohár šampanského a s veselým úsmevom sa pridala k baviacim sa hosťom. Pri niektorých sa zdržala dlhšie a pri niektorých zase nie. Mnohí z nich jej ešte oneskorene priali úprimnú sústrasť. Možno to bolo preto, že pre dnešný večer si zvolila róbu čiernej farby. Uznala za veľmi nevhodné, aby si dala napríklad žlté šaty. A navyše čierna farba zvvýraznila jej bledú pokožku a blonďaté vlasy, ktoré mala na zátylku vypnuté a iba pár pramienkov je akoby neposlušne padalo na krk. Chcela byť krásna a aby sa hlavne páčila Markovi. Nebolo síce verejne známe, že oni dvaja sú opäť spolu, ale plánovala mu venovať jeden hriešne zvodný tanec, kde by sa zahrala ba priam na Lilith a ukázala by mu čo je to byť zvádzaný pred stovkou ľudí a vedieť, že sa jej nemôže ani dotknúť. Ale ešte ho tu nevidela. Zakaždým keď uzrela v diaľke sa mihnúť ryšavé vlasy, zistila že to nie je jej milovaný a tak pátranie naďalej pokračovalo. Bola by asi radšej keby ho nenašla, lebo aj keď bol k nej otočený chrbtom a stál od nej dosť ďaleko, hneď že v spoločnosti tej príťažlivej čiernovlásky je ON! Z hlboka sa nadýchla a vzala si druhý pohár šampanského do rúk. Nevšímala si ostatných iba jeho a ju. Našla si pohodlné miesto kde sa mohla o stenu oprieť a tak, aby ju zas on nemohol vidieť. Oprela sa a ruky si na prsiach prekrížila, pričom pohľadom prebodávala ženu, ktorá s ním tak okato flirtovala. Zúrivo si usrkla z bubliniek a v hrdle jej zaznelo niečo ako tiché vrčanie. Cítila ako jej začína prudšie pulzovať krv v žilách. AKoby stála nad sporákom, ktorý ju ohrieval stále viacej a viacej a ona sa začínala cítiť ako parový hrniec, ktorý začne pískať, keď už vrie. Ibaže ona nepískala, ale "vrčala". Na jazyk jej prišlo toľko nadávok ako už dlho nie a žiarlivosť ju stále prebodávala ako ľadové ostrie noža. Veď ona nikdy nebola až takto žiarlivá! Ale keď konečne mala Mark späť bola rozhodnutá, že oňho nepríde za žiadnu cenu! A tej ženskej ešte len oči vyškriabe. Myslela, že priam dostane už žalúdočné vredy, keď zbadala ako pobozkal žene ruku. Šiel nato pomaly a ona cítila ako sa jej začína žalúdok bolestivo skrúcať. Zlosť nahradila bolesť, ale žiarlivosť ostala. Tá ju neopustí hádam ani keď sa ubezpečí že to nemalo nič znamenať.*

Samaria de Roche

* Nuda, nuda, ešte raz nuda. Všade naokolo to páchlo nudou ako starými ponožkami, ktoré nie a nie nájsť a zlikvidovať. Nakukla postupne do všetkých miestností kde sa zdržiavala väčšia skupinka ľudí, ale ani tam sa nič zaujímavé nedialo. Veru, niekto by si mohol pomyslieť, že bolo absolútnou stratou času a peňazí, keď sa tak bohémsky nahodila do tých neskutočne nadpozemských šiat a zostúpila z obláčika svojej blahobytnosti sem, medzi pozemšťanov, medzi smrteľníkov obyčajných svojím pôvodom a nulovou históriu rodu. Plesy boli z roka na rok nudnejšie, ale stále tu bola ona, Samaria, aby dala veci do pohybu. Pomyslela si vecne s odhodlaným úsmevom na malých tenkých perách, ktoré sa takmer strácali v bohatom tukovom nariasení brady a líc. Šinula si to pomalým uváženým krokom pomedzi hostí a hadími očkami, inak krásnej a tajomnej farby opálu, hľadala svoju obeť okolo ktorej by sa omotala a udusila ju silou svojej intrigánskej moci. Presne to! Klamstvo bolo zábavné, pravda taká nudná a fádna a ona potrebovala zábavu skôr než jej to zatrhne jej syn. Ale to ju bude musieť najskôr ten nepodarok nájsť! Zastrájala sa v duchu a v tom okamihu jej pohľad padol na samotnú hostiteľku a organizátorku plesu. Na okamih ju prekvapilo, že sa skrýva takto v úzadí, veď mala všade plno hostí, ktorí sa s ňou túžili stretnúť, aj keď ona sama po tom bytostne netúžila. Niečo ju na nej neskutočne vytáčalo a vo svojom egoizme, ktorý však mylne pasovala za veľkorysosť voči ostatným len v duchu hľadala príčiny možnej averzie- veď cez ten vzťah k jej milému vedcovi sa preniesla už dávno. Ešte aj teraz to bola potupa spomínať si na to ako ju odmietol a aký bol pri tom úctivý! Akoby mu len tak ponúkla koláč a on si ho v skromnosti nechcel vziať! Zaujímavá analógia na to, že tým koláčom bola vlastne ona. Vystriehla Marka raz, keď prišiel na pozvanie jej syna, ale ľstivými úskokmi docielila, že pozvánka bola vlastne len jej podvrh. Sama ju napísala v synovom mene, aby milého vedca vystriehla osamote.
Rýchlo zo seba striasla tieto ponižujúce spomienky a s novým odhodlaním zamierila k Amacarake Morgen. Predtým než sa jej prihovorila od chrbta sa musela uštipačne usmiať. Až klalo oči ako viditeľne táto mladá žena žiarli na svojho milenca. Nebolo pochýb, že sú opäť spolu. A to ešte ani neprešiel čas smútku, z toho vyvstávalo veľa otázok...* Ach, tu ste moja milá....* prihovorila sa Amacarake konečne no s vľúdnym hlasom a usmievavými očami. Bola vynikajúca herečka. Len škoda, že jej syn je taký slaboch, aby sa jej zbavil aj keď ju už dávno prekukol. Nič ho nenaučila, stále viac rozmýšľal srdcom ako zdravým rozumom. * Musím vám povedať, že tak dobre som sa už dávno nebavila. Určite vás to muselo stáť veľa síl zorganizovať takúto parádu...* zalichotila hostiteľke použijúc úprimný tón nerozlíšiteľný od klamstva. Priblížila si pohár k ústam a usrkla si z neho len tak hodiac očkom smerom k Markovi.* A zdá sa, že sa tu všetci rovnako skvele bavia, no nie je to úžasné? Čo viac si hostiteľka môže priať?

*Prudce smáčkla brzy a smykem zajela ke straně vozovky. Déšť se v průběhu dne změnil na sníh a proto musela dávat velký pozor, aby se někde nezabořila. Jak ona tuhle motorku milovala. Sesedla a narovnala si plesové šaty. Vypadala..... zvláštně.A vůbec neměla náladu kamkoliv chodit. Raději by se v tomhle nehorázném počasí válela na zaprášené střeše a čekala na svůj "živý terč", než aby znuděně seděla u rohu s maminčinými snobskými přáteli a popíjela "cokoliv" dokud by se neopila do němoty a ráno se probudila s kocovinou. A přesně takový byl dnešní plán. Prodírala se davem párů ve společenských róbách, až ke vchodu, kde předložila jakýsi lístek se jménem své matky a dalším textem.
-Vítejte slečno Sanchezová.- uvítal ji jeden z uvaděčů.
-Vaše matka má stůl blízko parketu. Jděte pořád rovně.-
-Děkuji.- pousmála se lehce kysele a pokračovala k šatně.Odložila si "všechny" svoje věci a vešla do nádherně vyzdobeného sálu. Zastavila prvního číšníka kterého viděla, vzala si sklenku s alkoholem a obrátila jí do sebe.Postupovala dál rovně, jak jí řekl uvaděč, dokud nedošla ke stolku s ženou ve světle modrých šatech.
-Vypadáš jako ledová královna.- procedila zkrz zuby a dala si ruce vbok.
-Omluvte moji dceru, slušnosti moc nepobrala.- zareagovala okamžitě její matka a věnovala jí jeden ze svých vražedných pohledů.
-Dobrý večer.- usmála se Kate na všechny sedící u stolu. Byli to lidé z vysoké společnosti, její matka se ani s jinými nestýkala.
-Tak s kým mě seznámíš?- ohnula se ke své matce a špitla jí do ucha.
-Dočkej času.-
Kate protočila oči vsloup. Typické. S nikým. Byla to jen záminka, aby ji sem dotáhla a mohla ji zasypávat poznámkami o jejím vzhledu, o jejím životě a o spoustě dalších věcech. Byla to Leiina osobní značka, ponižovat druhé. Ne jako Kate, Lea Sanchezová svoje slova myslela smrtelně vážně. Popošla o několik stolů dál a usedla na jednu z prázných židlí.Do dnešního plánu bude evidentně spadat zírání do prázdna.*

Dagharta - Níat



* Po polhodine už dokázal rozlišovať medzi tvárami v dave tie, ktoré v ten večer už stretol. Nijaká ho príliš neupútala. Alebo presnejšie ... zatiaľ sa tu neobjavil nikto na koho by mal chuť. Táto myšlienka mu takmer vyvolala na tvári ironický úškrn, a tak sa radšej zameral na vchod. Potrebovalo to novú krv a len takto mal záruku toho, že si ju všimne už pri príchode a nebude musieť znovu prejsť všetkými sálami. Našiel si nenápadný stôl niekde celkom vzadu no zároveň s dobrým výhľadom na chodbu, ktorá sa rozvetvovala do ďalších sál. Spola zakrytý vysokými stĺpmi mal istotu, že tu ho nikto otravovať nebude, ale keby aj výraz na jeho tvári nedával dosť jednoznačne najavo, že túži po samote vytiahol z vnútorného vrecka na svojom saku ligotavý obdĺžnik kovu a začal sa s ním lenivo pohrávať medzi prstami. Zdalo sa akoby ho to zaujalo, ale pravda bola taká, že ostražito vnímal všetko, čo sa okolo neho dialo. Nosom nasával teplý vzduch v miestnosti a z dlhej chvíle zabíjal nudu tým, že v ňom rozlišoval jednotlivé zložky ženských parfumov – pižmo, pačuli, jazmín, lotos, škorica.... a samozrejme nezameniteľný pach potu tisícky tiel- každý iný. Nechal ligotavý kúsok kovu s ľahkosťou skĺznuť pomedzi svoje prsty a zastavil ho na hrane malíčka práve v okamihu, keď do miestnosti vošla tá žena. Pri tom ako rázne vykročila k jednému zo stolov kde na ňu už čakala pekná kôpka papálašov , zvírila okolo seba teplý stojatý vzduch a priniesla do neho kúsok sviežosti- pravdepodobne prišla len pred chvíľou a vo vlasoch jej ešte stále cítil vôňu vetra, pod pokožkou líc pulzovala krv. Dagharta v ňom sa spokojne zasmial. „ Zmĺkni!“ Zahriakol Níat svjho démona, ktorý sa už nemohol dočkať kedy oddelí ovečku od stáda a pekne si na nej pochutí. Ženina krv pomiešaná s čerstvou vôňou jej tela bola tým najlahodnejším, čo za poslednú hodinu zacítil vo svojej blízkosti. Samozrejme okrem Noby ibaže na tú teraz nemyslel. Sústredil sa na lov.
Prehodil si kovový predmet do druhej ruky a vrhol rýchly pohľad na to, čo sa dialo v blízkosti ženy s fialovými šatami. Nezdalo sa, že by ju jej noblesná spoločnosť príliš zaujímala. Aby mala od nej pokoj posadila sa opodiaľ a výraz jej tváre naznačoval niečo ako uzrozumenie s nevyhnutnosťou osudu.
Níat sa nepozorovane pousmial popod nos a pošúchal medzi dlaňami ligotavý kov, s ktorým sa donedávna pohrával. Akonáhle sa povrch predmetu trochu ohrial a samozrejme aj pod účinkom tichej Daghartovej výzvy akej mohol rozumieť len démon, sa kov začal premieňať z fádneho obdĺžnikového tvaru do podoby pripomínajúcej akéhosi bájneho tvora. Tvor mal hadiu hlavu s malými očkami posadenými blízko seba, nevyplazoval rozoklaný jazyk ale švihal dlhým chvostom zo strany na stranu priamo v Níatovej dlani. Pozoroval ho inteligentným pohľadom dravca a podriadene škriabal malými no ostrými pazúrmi na labách po koži. Zanechával mu na nej tenké škrabance, ktoré sa však hojili skôr než by si ich stihol ktokoľvek všimnúť. Dagharta opäť vyzval mlčky tvora a ten slabo zaškriekal akoby sa sprisahanecky smial, rozprestrel blanité krídla s kovovým leskom šupín, vzlietol a s posledným pohľadom, ktorý venoval svojmu pánovi preletel vysoko ponad hlavy hostí. Keď sa ocitol nad hlavou ženy vo fialových šatách elegantne zakrúžil vo vzduchu a zľahka sa spustil na jej stôl. Zdalo sa akoby si ju ani nevšimol, pohol sa po stole až do stredu kde stála sviečka. Použijúc malé pazúriky vliezol po nej až ku knôtu a až vtedy sa pozrel žene priamo do očí. Neuhýbajúc pohľadom sa miniatúrne telíčko bájneho tvora nadýchlo a vypustilo z papule ohnivú nitku, ktorá okamžite zachvátila knôt do plamienka. No to už stál pri stola aj Níat a upozornil ženu na svoj príchod hlbokým zamatovým hlasom.* Odpustite prosím môjmu priateľovi. Občas nevie premôcť svoju vášnivú náturu, keď zbadá peknú ženu. Chce jej dvoriť, je to stará škola...* usmial sa no ten úsmev akoby bol len náznakom skutočného nadvihnutia kútikov úst. Natiahol ruku ku sviečke , vystrel štíhly ukazovák a tvor s tichým prskaním akoby mu to vôbec nebolo po chuti, po ňom zliezol na Níatove zápästie, ktoré omotal dlhým ligotavým chvostom. *


/ Kate /

*Několik sekund jen nevěřícně zírala na šupinatého tvorečka, který zapálil knot svíce stojící na stole, ale když za sebou uslyšela jemný mužský hlas, tak zřetelně vyslovující lichotky věnované jí, objevil se jí na tváři pobavený úsměv.* Dobrý večer. * Otočila se a pohled jí padl na vysokého, pohledného muže, který se stejně jako ona usmíval.* Takže za lichotku bych měla děkovat jemu, že? * Věnovala muži ještě jeden ze svých úsměvů, ale vzápětí na znamení ironie nadzvedla obočí. Zvedla se z židle a zastavila dalšího číšníka, od kterého si vzala z tácu sklenku šampaňského. Z mužské společnosti nebyla nijak nadšená. Možná, by tomu bylo jinak, nebýt její pestré minulosti. Stáhla si z vlasů sponu a rozpustila tak své plavé vlasy na ramena. Pak si sedla zpět na židli a usrkla trochu vychlazeného nápoje. Znovu se zadívala do prázdna, ale nakonec usoudila, že ať je neznámý kdo chce, konverzace s ním bude tisíckrát zábavnější.* Klidně můžete dál stát, ale židlí je tu dost, nemyslíte?* Uchechla se a vypila sklenku až do dna.*

/Níat /

Dagharta- Níat




Nechajte ma hádať...* uškrnul sa s akýmsi nadpozemským zábleskom v očiach pretože na malú chvíľu sa Dagharta v ňom veľmi dobre bavil na ženinej poznámke. „ To si teda vyhral kamoš.“ – šepkal mu uštipačne v hlave až kým ho Níat neumlčal silou svojej vlastnej vôle, o ktorú sa s Daghartom nedelil alebo skôr nebol ochotný deliť. Bez slova stál aj naďalej pri stole a bez toho, aby sa vôbec snažil zakrývať zvedavosť v pohľade si ženu premeriaval. Na bledej pokožke sa mu odrazilo svetlo zapálenej sviečky, keď sa nečakane naklonil k ženinmu uchu a ticho prehovoril nasávajúc do seba vôňu jej tela a krvi pulzujúcej pod pokožkou. „ Bude veľmi chutná.“ – tešil sa Dagharta no Níat si ho nevšímal.* Síce som podľa vás zvolil originálny nápad ako vám zalichotiť... nezabralo to na vás, pretože podobné reči od zbohatlíkov sú vám také odporné ako tá skupinka papalášov, od ktorej ste si radšej presadli k inému stolu. A aj keď teraz možno zvažujete, že proti mne použijete svoju zbraň tak elegantne ukrytú pod šatami možno by ste mali pomyslieť na ten škandál. Bol by som radšej keby ste si mnou zatancovali.* pri posledných slovách už jeho hlas pôsobil unudene, ale akoby to všetko bola len hra, do ktorej sa žena mala zapojiť ak bude chcieť.* Toto bude pre oboch dlhý a nudný večer ak sa aspoň nepokúsime navzájom si ho spríjemniť. * hovoril vážne no zároveň akoby aj žartoval, nevyspytateľnosť z neho len tak sršala a zároveň aj skryté nebezpečenstvo, ktoré jeho obete na jednej strane priťahovalo a na strane druhej desilo.*

*Na tváři se jí objevil pobavený úsměv.* Laserová automatická pětadvacítka, nabíjení po dvou sekundách, jedno nabití vystačí na 20 výstřelů.* Lehce se pootočila směrem k muži a nyní šeptala ona jemu. *A klidně ji použiju, když to bude nutné. Ta skupinka papalášů, jak jste je nazval, je více než ochotná, vydat za mě tučný balík, když bude potřeba zaplatit kauci. Skándálů jsem zažila spoustu, na tohle jsem dobře stavěná. A abych nezapoměla, je tu ještě jedna drobnost. Říká se jí střelecká imunita.* Odtáhla se od něj a položila sklenku daleko od sebe, aby ji nelákala k dalšímu pití. *Ale řekněte mi, jak bych mohla odmítnout pozvání k tanci od někoho jako jste vy?* Odhrnula si vlasy z tváře, aby na muže lépe viděla a svýma tmavýma očima prohledávala jeho tvář, jako by hledala odpověď na položenou otázku.* Předem vás upozorňuju, že tancovat se mnou nebude nic pěkné.* uchechtla se a vykročila směrem k parketu.*

Dagharta- Níat




* Uznanlivo pokyvkával hlavou, kým z tých jemných ženských úst počúval popis zbrane a takmer ležérne presvedčenie, že nech urobí čokoľvek nestihne ju za to nijaký trest. Dagharta oceňoval jej šarm, Níat živelnosť tak dokonale utajenú pod broskyňovojemnou pokožkou. Kto by to čakal u takého žieňaťa? Počúval šepkané slová a ruku, ktorou sa pridržiaval stoličky za ženiným chrbtom zvieral tak silno až mu obeleli hánky a celým telom mu prešiel impulz budiaci v ňom lovca svojej koristi. Chcel ju Chcel tú ženu. Zvírila okolo neho vzduch celý nasiaknutý jej vôňou, keď vstala a bez toho, aby na neho počkala, vykročila k parketu. Aj to mu mnohé našepkávalo. Z týchto jednoduchých signálov, z toho ako na neho hľadela a bez hanby neskryto hodnotila pohľadom mu bolo viac než jasné, že v ženinej povahe nie je prispôsobivosť voči druhému pohlavia veľmi hlboko zakorenená. Chcela viesť, chcela rešpekt no zároveň bola natoľko ženská, že túžila aj po nevtieravom zvádzaní. * Keď za mnou nebudete stačiť pokojne vám dovolím postaviť sa na moje nohy...* zasmial sa dohoniac ju pár krokmi. V hlase mu zaznievala jasná výzva. Oceľovo lesklý drak sa vzniesol z jeho zápästia do vzduchu a preplachtil až k miestu kde na hornej galérií hrala hudba. Dagharta mu rečou démonov pošepkal do mysle príkaz. Hudba, ktorá ešte dovtedy hrala stíchla. Akurát, keď sa Níat zastavil v strede parketu a chytil ženu za ruku jediným ľahkým trhnutím si ju otočiac k sebe. https://www.youtube.com/watch?v=AISphWueZdI Skôr než by sa stihla brániť, hudba začala znovu hrať a on si ženu pritisol k svojej hrudi. Vyšší než ona, sklonil sa, aby ho počula hľadiac jej pri tom uprene do očí, ktoré ako sa zdalo, sa vedeli tajomne a aj aksoi nebezpečne kruto smiať.* Dúfam, že tango vo vás vzbudí chuť do tanca.* akonáhle to dopovedal otočil ženu tak, aby mu chrbtom narazila do hrude a on jej mohol dlaňami prejsť po páse.* Už chcete použiť svoju zbraň, alebo mi dovolíte pokračovať?* zasmial sa pri jej uchu a nosom vtiahol vôňu zlatistých vlasov, ktoré ho pri tom prudkom obrate šľahli po líci. Dagharta s rozkošou zvrčal. *

/Ano, chceme /

Dobrý výběr, jedna z věcí, které zvládám.* Zasmála se. Hudba ji pomalu začala ovládat a musela uznat, že i on je dobrý tanečník. Stále však zůstávala při smyslech. Nehodlala udělat stejné chyby, kterých se kdysi dopustila. Otočila se k němu čelem a znovu zabloudila do jeho očí.* Jak se vlastně jmenujete? * Z hlasu se jí pomalu začala vytrácet ironie a nahrazovala ji nejistota. Zvedla nohu vysoko do vzduchu a lehce se okolo muže otočila. Vlasy se jí přelévaly z jedné strany na druhou v rytmu kroků jako zlatý vodopád. Pokusila se o úsměv, ale ve snaze nesplést žádný z kroků vypadal spíš utrápeně než vesele. Nakonec to přece jen není tak nudná událost, jak se zdálo.*

Dagharta - Níat



* Rytmus hudby ju začal pohlcovať, cítil ten okamih pod prstami, keď sa k nemu náhle otočila tvárou a v celom jej tele sa svaly nádherne vlnili rovnako ako jej vlasy zachytávajúce v sebe lesk stropných lustrov a svetiel tisícky sviečok. Švihla nohou no on včas nastavil dlaň ruky tak, že sa z toho stal len polovičný švih. V každom pohybe popustil v mysli Daghartu až sa jeho vášeň a túžba po tele tejto ženy odrážala v každom geste avšak samotná vášnivosť tanga mu poslúžila ako dobrá zásterka pravých pocitov. Mohla sa v duchu pýtať. „ Skutočne ma chce alebo sa so mnou len hrá?“ Zasmial sa tichým podmanivým hlasom, ktorý znel skoro akoby vychádzal z hlbokej tajomnej jaskyne.* Je meno natoľko podstatné? Ja vaše meno poznám...* zašepkal jej pri uchu, keď sa na malú chvíľu sklonil no potom ju pustil, aby mohla okolo neho kráčať v ladných pohyboch zatiaľ čo ju on uprene sledoval akoby ju chcel uloviť a potrestať za to, že od neho v tanci odišla. Naproti tomu hlas mal stále rovnako pokojný, tlmený, vyzývavý...* Voláte sa Anara, bohyňa vzduchu, Satho vyzývateľka ohňa, Kalió... iba tá neistota sa k vám nehodí.* zdalo sa akoby jej najskôr lichotí, čo aj bola pravda, ale pri poslednej poznámke použil pobavený tón, nečakane sa po nej natiahol a držiac ju rukou okolo pása ju krátko dvihol do vzduchu akoby nič nevážila. Perami sa ocitol nebezpečne blízko jej pier.* Ešte stále chcete poznať moje meno alebo to už nemá zmysel.* nadvihol s úsmevom jedno obočie a druhou rukou jej nadvihol nohu tak, že nebadane prešiel po páse so zbraňou, ktorý mala pripevnený k stehnu.*

*Jastrila ako sup na dianie pred sebou bez toho že by si všímala dianie vôkol seba. A načo by to aj sledovala?! Teraz bolo toto dôležité! Nejaká fuchtľa jej okukuje chlapa! Už sa chcela k nim vydať, objať ho a rázne ženskej ukázať čí je to chlap, keď ju vyrušil čísi hlas. Prudko sa otočila k ženskému hlasu, ktorý sa jej tak úlisne prihovoril. Postaršia pani, alebo skôr madam, s makeupom na tvári, akoby sa snažila zakryť svoju starobu, sa na ňu milo usmievala a Amacaraka jej neochotne opätovala úsmev.* Dobrý večer...*začala ale žena ju svojim rapotaním prerušila a tak počkala kým zo seba dostane to čo chcela. Iba náročky odtrhla svoj pohľad od Marka a teraz musela hľadieť na túto... ženskú.* Som rada, že sa vám tu páči.* povie sucho, bez náznaku úsmevu, či vľúdnosti.* A teraz ma ospravedlňte.* povie a nečakajúc na odpoveď sa otočí a zamieri za Markom. Uvedomuje si, že to čo práve urobila bolo maximálne neslušné, ale v prvom rad neslušná bola dotyčná pani, ktorá ju vyrušila a ona nemala náladu, kedy by chcela žartovať a ohovárať ostatných. Ako sa blížila k dvojici, nahodila diplomatický úsmev a medovým hlasom povedala.* Dobrý večer, slečna. Mark. * pozdravila ich, pričom sa chytila Markovho ramena a obom venovala zubatý úsmev.* Prepáčte,....* obrátila sa na ženu a zaševolila*... že takto ruším, ale potrebujem s Markom hovoriť a je to dôležité, tak nás ospravedlňte.* Nečakala na ženinu reakciu, či Markovu, ale stisla mu rameno tak aby jej neušiel a už sa pohla preč a mykla ním tak aby šiel a nerobil hlúposti. Ešte tak aby to žena nevenovala mu venovala škaredý pohľad a už sa vybrala niekam tam kde budú mať trochu súkromie. Trebárs aj na balkón.*

*Jeho pohyby zkoumala už nějakou chvíli, ale až teď dokázala spolehlivě určit výsledek kinezické analýzy. Tenhle muž ji div nesnědl pohledem a určitě neměl dobré úmysly. Výraz a pohyby jeho těla ho prozrazovaly dostatečně. Ona nepatřila k lidem co mají strach z věcí jako tahle a rozhodně nechtěla skončit jako nějaká děvka od které se odchází bez placení. Vlastně, kdyby platil, nebylo by to o moc lepší.
Najednou ucítila dotek na svém stehně a pro nezasvěcené skoro neslyšitelné cinknutí zbraně se jí rozlilo v uších.Přiložila si ruku k druhému pásu a vmžiku mu zabodla do hrudi hlaveň druhé zbraně tak, že to nikdo z přihlížejících nemohl postřehnout.* Tak na to ani nemyslete. Asi jsem vám zapoměla říct, že mám dvě. Pro jistotu.* Oči se jí zúžily do dvou tmavých čar.*Jestli má tohle být humor, tak v tom případě mi pro něj asi chybí smysl.* Výřila v ní zlost. Tohle by měla vědět už dávno. Zrovna ona by si měla uvědomovat co dělá, případně, co dělají jiní. Druhou rukou mu chytila tu jeho a odtrhla ji od svého stehna.
Prudce se otočila a rozběhla se pryč. Tep se jí zrychlil a nejistota byla čím dál větší. Nevěděla co bude asi tak dělat. Vyběhla schody po třech a prudce rozrazila dveře na dámské toalety. Ať by se dělo cokoliv, měl pravdu. Nemohla začít jen tak střílet. Alespoň ne, dokud se o nic nepokusí. Opřela se zády o chladné dlaždice a skontrolovala, že je automatické nabíjení funkční. Chvíli jen tak hleděla doprázna, dokud pohledem nezabloudila k otevřenému oknu.....*

* Zahliadol ju skôr než Morgana, ktorá k nej stála otočená chrbtom, ale o chvíľu to už bolo aj tak jedno.* Am...* oslovil Amacaraku na privítanie no skôr než jej stihol čokoľvek povedať už ho ťahala preč a prebodávala pohľadom akoby sa v ňom ukrývala smršť všetkých pekiel vesmíru a čiernych dier. V duchu sa spokojne usmial aj keď navonok sa tváril nechápavo. Bez slova kráčal zarovno nej, aby ho nemusela tak ťahať no akonáhle sa priblížili k balkónu zrýchlil takže nakoniec to bol on, kto Am ťahal so sebou. Voľnou rukou prudko otvoril dvere na balkón, počkal kým Amacaraka prekročí prah a následne za nimi dvere prudko zavrel až sa sklo v drevenom orámovaní nebezpečne zatriaslo. Skôr než by mu stihla čokoľvek povedať alebo ho aspoň udrieť, obopol jej prstami zápästia, ruky odtiahol od tela a takto prinútil urobiť niekoľko krokov k múru, o ktorý ju nečakane rozhodne oprel chrbtom. * To ti teda trvalo drahá.* pri poslednom slove sa už nebezpečne usmieval s jasným úmyslom. Pritisol sa perami na Amacarakine a začal ju bozkávať s takou prudkosťou, ktorá mohla spôsobovať bolesť. Postupne však zmiernil tlak prejdúc do takmer nežného bozku. Vtedy Am nečakane pustil a odstúpil od nej, aby si ju mohol konečne celú obzrieť. * Čo chceš teraz urobiť?* vyzývavo nadvihol obočie a čakal či sa smršť v Aminých očiach trochu upokojí. Chrbtom sa oprel o kamenné zábradlie a dlane položil pozdĺž neho po oboch stranách svojho tela.*