Vianočný Benefičný Ples

Morgana Von Donatigio Newell



*Sledovala jeho mimiku, pohyby, ktoré boli tak nenútené a okamžite vedela, že si stráži všetko čo povie, rovnako aj urobí. Ale ako to všetko myslel nemala tušenia a tak musela hrať jeho hru. S pohľadom upretým do jeho očí, sledovala ako jej chytil ruku a sklonil sa, až jej pobozká chrbát ruky. Keby bola slabšia povaha, tak by s červeňou na lícach uhla pohľadom. Ale to ona nie je a vďaka jeho gestu si uvedomila, že Mark Aladron nie je taký ľahký oriešok ako si doteraz myslela. Iba muž s pevnou povahou by jej pobozkal ruku taký štýlom ako to urobil on. Na perách jej stále pohojdával jemný úsmev a akonáhle jej pustil ruku, chopila aj ňou pohár so šampusom.* Ó, tak to dúfam budem môcť stráviť večer vo vašej spoločnosti.* povedala na jeho poznámku o jej kráse. Je si však istá, že bude odmietnutá, lebo určite ako jeden z organizátorov má isto veľa práce, ale jej cieľom bolo aby dosiahla, že k nej ešte príde. Alebo že ho aspoň bude môcť vyhľadať. Avšak jej potešenie netrvalo dlho, lebo sa prirútila Amacaraka. Na jej tvári žiaril úsmev, akoby bola tá najšťastnejšia žena. Ale ten jej tón. Morgana hneď vytušila, že to nie je iba také zdvorilostné vyrušenie. No musela jej opätovať úsmev.* Dobrý večer, madam Morgen.* pozdravila ju zdvorilo a nato ju žena nervózne vyrušila. Žeby tu niekto žiarlil? napadlo ju a iba súhlasne prikývla na znak že jej nevadí, keď si odvedie Marka. Aj keď to samozrejme nebola pravda. Ona si zistí, prečo tak "drahá hostiteľka" vystrájala. Neďaleko zahliadla ženu. Postaršia pani stála presne tam, odkiaľ Amacaraka prišla a Morgana k nej pristúpila.* Čo nato poviete?* opýta sa sprisahanecky, pričom hľadí smerom kam zmizla dvojica. Cíti, že žena po jej boku je rovnaká krvná skupina ako ona.*

Dagharta - Níat




* Vážne. Mal dosť vycibrený humor a tejto žene, ako sama povedala, chýbal preň akýkoľvek zmysel. Ani ním nepohlo, keď pocítil ústie zbrane priložené k svojmu telo len Dagharta v ňom s rozkošou zavrčal a vtieral sa do jeho mysle prosíkaním...: „ Prosím, prosím dovoľ mi ju teraz odrovnať. Bude to ľahké, nechci sa s ňou hrať. Na to máš Noby.“ Níata skoro presvedčil, ale vedel, čo by sa stalo keby sa pustil za ňou. Poznal oveľa ľahší spôsob ako sa k žene dostať. Bez slova len s pobaveným úsmevom, ktorý mu pohrával skôr v tmavých očiach ako na bezkrvných perách, počkal kým sa ženina silueta nestratí na schodisku. Potom sa aj on pomaly pobral tým smerom nevšímavo rozrážajúc skupinky hostí, ktoré mu stále v ceste. Vďaka tomu, že sa tváril tak nenútene až otrávene si ho prestali všímať akonáhle od neho jeho tanečná partnerka tak nečakane ušla. Postavil sa do výklenku medzi stĺpmi a oprel sa o múr chrbtom. Nebadane kývol hlavou a vzduchom k nemu priletela malá oceľová obluda, drak. Dosadla mu na to isté zápästie a uprela na neho strieborné prázdne oči akoby vetrila rozkazy. „ Choď. Nájdi ju. Amathu sa r-a tadaro.“ Vydal v mysli príkaz tvorovi a ten sa vzniesol nad hlavy všetkých prítomných. V letku sa začal transformovať- krídla sa mu zmenšovali, telo zoštíhlelo a predĺžilo sa. Akonáhle sa tvor dostal k dverám na toaletu stačila mu malá štrbinka, aby sa cez ňu nepozorovane predral teraz už v podobe drobného oceľovosivého komára. Kĺzal sa vzduchom celkom ticho, netypicky pre svojho živého príbuzného až kým nezachytil pach, ktorý mu Dagharta vsugeroval. Bola to ona a zdalo sa, že pomýšľa na útek. Každý jeden obraz posielal tvor Níatovi do mysle, ktorý sa vo výklenku nepokojne zavrtel predtým než mu vydal nový rozkaz. Tvor poslúchol. Nepozorovane sa prikradol spoza ženinho chrbta, zosadol na jej odhalené plece a potom ju bodol. Takto mala už len pár minút predtým než uspávajúca látka začne v jej krvi účinkovať a celkom ju paralyzuje.*

*Bola taká rozčúlená, že si ani nevšimla kedy ju začal on ťahať a on bol tým ktorý viedol. Na balkóne ju ovanul chladný vzduch ale to jej bolo jedno. Zúrila a žiarlila natoľko že sa bála prasknutia. Zlosť je už chrčala v hrudi a bola by na neho priam vykríkla, keď ju zaskočil. Chvíľu mala pocit, že to ona je tá ktorá donútila toho druhého žiarliť. Ale jeho slová boli úžasné. Až keď jej perami začal gniaviť jej pery si uvedomila o čo tu išlo. Veď on chcel aby som žiarlila! uvedomí si zhrozene a zároveň jej spomedzi pier výjde ston, ktorý je nielen zo vzrušenia, ktoré ju tak opantalo jediným bozkom, ale aj z úľavy. Jej pery sa poddali a rovnako vášnivo ho bozkávala. Chcela mu prstami vkĺznuť do vlasov, ale ruky jej držal natoľko silno, že nimi nemohla ani pohnúť. Bolo to šialené a ona sa mu na okamih poddala. Bozk prehĺbil a zjemnil na ten najnežnejší aký si u neho vždy pamätala a tak zbožňovala. Ale ako ju rýchlo začal bozkávať, tak rýchlo aj prestal a ona sa chtiac viacej k nemu natiahla. Ale vytriezvenie prišlo takmer okamžite a v jej očiach sa ešte objavil hnev. Nie, nie hnev. Skôr diabolské ohníčky.* Takže o toto ti išlo? Aby som žiarlila? Ani nevieš aké pocity mi kmásali dušu.* zavrčí a opäť ho chytí za ruku. Vtisne mu ešte jeden rovnako vášnivý bozk, pričom mu jazykom prudko vojde do úst a pošteklí ho tak, aby ho čo najviac vyburcovala. Potom sa rýchlo odtiahne a ťahajúc ho k dverám vedúcim do tanečnej sály mu odpovie na jeho otázku.* Chcem si zatancovať.* povie už medzi dvermi. Kývne hudobníkom a začne hrať hudba, ktorú si vopred prichystala. https://www.youtube.com/watch?v=UK1l2dQx7Cs&feature=related Zvodne začne v rytme pohybovať bokmi a mieri si to do stredu parketu, pričom ho neustále drží za ruku.* Drahý oľutuješ, že si dráždil diabla.* šepne mu, pričom zdvihne pravú nohu k jeho boku. Slastne mu poláska ušný lalôčik a nohou skĺzne na zem, pričom si dáva pozor, aby sa ho neustále dotýkala.*

(( ))

*V hlavě jí šrotovalo, jak se zoufale snažila najít výchozí řešení. Potřebovala utéct. Byla tak strašně pitomá. Nemusela nikam chodit. Mohla jenom sedět na své posteli a hledat ztracené vzpomínky. Najednou ucítila bodnutí, jako by jí někdo zapíchl do krku injekční stříkačku.Otočila se a v tu chvíli to spatřila. Toho plechového tvora, jak jí sedí za krkem a vyžívá se v jejím utrpení. * Jdi ode mne ty plechovko!* Než však stačila tvora zahnat, příšerně se jí zvednul žaludek a nedokázala pohnout jediným svalem. Tenhle pocit už zažila.* Paralýza! * vykřikla neslyšně a z posledních sil se rozběhla ven. Jestli už má omdlít, tak mezi lidmi, kde se jí nebude moci zmocnit tak snadno.Než ale stihla dveře otevřít, skácela se na zem a před očima se jí objevila temnota.*

/Jak by řekla moje kamarádka, měla jsem si s sebou vzít sprej na komáry /

* Zdalo sa, že jeho čertica sa dnes chystala vyvolať v ňom hotové peklo. Pohrávala sa s ním ako malé hravé mača s dušou rozpálenou žiarlivosť a schladiť ju, bolo to posledné, čo plánoval urobiť. * Tak budeme tancovať.* uškrnul sa zhovievavo akoby sa ju snažil upokojiť, ale v očiach mu jasne mohla čítať výzvu. Na parkete sa jej telo ocitlo na jeho tele tak blízko, že ko akákoľvek pretvárka rýchlo prešla. Chcela ho zvádzať a darilo sa jej to, ale ani on už nebol tým zakríknutým mužom ako kedysi. Chytil jej nohu tesne pod kolenom a potom ju rýchlo pustil akoby Am od seba odháňal. Začala okolo neho tancovať, dotýkala sa ho rukami, na tvári cítil dotyk jej horúceho pohľadu a vlasov, keď urobila otočku a chystala sa od neho odísť vábivo krútiac bokmi. S pohľadom upretým len ňu, zodvihol ruku ku golieru košele a rýchlo si uvoľnil niekoľko gombíkov potom rovnako skúseným tanečným krokom zastal Am cestu a jednou rukou si ju otočil a zároveň pritiahol na svoju hruď. Pootvorenými perami jej prebehol po krku a vtiahol do seba jej ženskú vôňu, ktorá ho doslova mučila. Na okamih od nej odstúpil a zatočil ju vo svojom náručí.* Vo mne si diabla dráždila dlhšie moja sladká Am. Na tvojom mieste by som sa začal báť o seba a nevyhrážal sa.* rovnako diabolesky ako zneli jeho slová na ňu aj žmurkol a jediným šikovným pohybom si ju otočil k sebe chrbtom prejdúc jej rukami po páse.*

* Stál v skupinke ľudí, ktorá si nevybrala práve najstrategickejšie miesto priamo na schodoch. Aspoň tak sa zdalo až do chvíle kým okolo neho neprebehla smerom k ženským toaletám. O pár minút na to vykročil za ňou aj on. Všimol si ich ako spolu tancujú len čo vošiel do tanečnej sály a v prvom momente chcel zasiahnuť. Dagharta bol však príliš vynaliezavý démon než, aby ho pripravil o koriť tak jednoducho. Ak ho chcel dostať musel nechať Kate s ním. Tak by to od neho chceli Oni. Aby vyčkával a nepodnikal žiadne kroky. Dokázal by to oveľa ľahšie keby pred pár hodinami nebol zistil, že ku Kate ho v minulosti pútalo niečo silnejšie než len obyčajný pracovný vzťah. Zaťal päste a prinútil venovať polovicu svojej pozornosti konverzácií, ktorá práve prebiehala v ich malej diskusnej skupine. Bola to však nuda, ekonomika planét ho ani trochu nezaujímala. Takto nenápadne sa tu mohol pohybovať len vďaka maskovaniu, pri ktorom nadobudol inú podobu. Nebol už mladý, ani vysoký aj keď silu mal tú istú a iba v ňom vrela pri pohľade na to ako sa Dagharta dotýka Kate a očividne sa s ňou zahráva. Sval na sánke mu len tancoval pod taktovkou dobre maskovaného hnevu, ktorý sa v ňom vystupoval o to viac, keď si všimol ako Kate uteká smerom k nemu. Nemusel sa báť, že ho spozná preoblečeného za starého muža, ale predsa sklonil pohľad – oči ho prezrádzali. Musel byť trpezlivý a čakať. Predsa sa však nepozorovane odpojil od skupinky postarších podnikateľov a vykročil hore po schodisku akoby zvažoval cestu na balkón kde si mohol v pokoji zapáliť cigaretu. Skôr než sa dostal na vrch schodiska sa niekoľkokrát zastavil predstierajúc oddychovanie takže bol priamo pri tom, keď sa dvere na ženských toaletách otvorili a vybehla z Kate. Utekala priamo k nemu, ale akoby ho nevidela. Po chvíli sa jej nohy podlomili a ona sa v bezvedomí zrútila na zem. Rýchlo sa poobzeral okolo seba a pribehol k nej skôr než by si niekto stihol jej pád všimnúť. Dagharta musel byť nablízku a ačakať len na to. Bol však príliš opatrný než aby riskoval odhalenie a to Kleyovi vyhovovalo. Zodvihol Kate na ruky a rýchlo s ňou zamieril do blízkej chodby kde sa na poschodí nachádzali spálne pre hostí. Pomohol si lakťom a otvoril dvere, vstúpil do prázdnej bohato zariadenej izby a dvere za sebou pribuchol nohou. Bez zbytočného čakania a postávania položil Katino bezvládne telo do postele a skontroloval jej pulz. Bol slabý, jeho frekvencia sa znižovala až sa nakoniec ustálila na pár úderov srdca za minútu. Kley prestal rátať a pozerať sa pri tom na sekundovú ručičku na hodinkách. Namiesto toho radšej siahol do vrecka na svojom drahom obleku a vytiahol z neho podlhovastú kovovú škatuľku kde sa ukrýval pár ihiel na odber krvi. Zručne jednu vytiahol a nasadil ju na striekačku priložiac ostrý hrot k žile na Katinej ruke. Stlačil piest a začal jej do žily pomaly púštať bezfarebnú tekutinu- protilátku. Medzitým si siahol rukou pod košeľu a vytrhol si niekoľko drobných ihiel, ktoré mal vložené pod pokožkou začnúc sa meniť do svojej skutočnej podoby. Maskovanie mu bolo už aj tak nanič, vlastne by to bolo ešte horšie než keby si ho nechal. Počkal kým sa kate nezačne pomaly preberať.* Toto je už druhýkrát čo si sa v mojej prítomnosti ocitla v bezvedomí.* uškrnul sa a prihovoril sa Kate tichým upokojujúcim hlasom, aby vedela, že je s ňou aže sa ho nemusí báť. Dokonca žartoval.* Povedz, snažíš sa mi tým naznačiť aký som pre teba nedolateľný?


[/u]

*Veľmi rýchlo sa chytil jej hry a to jej urobilo nesmiernu radosť. So žiarivým úsmevom okolo neho tancovala, pričom zakaždým mu uštedrila nejaký "náhodný" dotyk na tom "náhodnom" mieste. Ale dnes ho chcela dráždiť. Chcela aby ju prosil až to krásne dráždenie skončí. Raz sa ocitla jej blúdivá ručička na malú chvíľu na jeho hrudi, potom zase na krku, či keď prechádzala okolo neho, tak nebezpečne blízko jeho slabín. Všetko rýchle dotyky, ktoré by si všimol iba ten kto by pozorne na nich hľadel. Ale ona si ten pocit dopriala a nesmierne sa jej táto hra na mačku a myš páčila. Ibaže drahý Mark mal stále pocit, že je on mačkou. A to mu mienila veľmi rýchlo zaraziť. Prvou chybou, ktorú urobilo, že si uvoľnil tých pár gombičiek. Amacaraka koketne našpúlila pery a koketne cmukla. S prstom položeným na jeho pleci a pritom krútiac bokmi sa k nemu priblížila a ani keď bola dosť blízko sa nezastavila a lonom sa pritisla k jeho lonu. Jazykom mu prešla po krku až k ušnému lalôčku a na malú chvíľu ho podržala v ústach, pričom mu uštedrila aj jemnučký kusanec. Išlo jej o vybičovanie jeho zmyslov a vášne. V tomto smere bola ochotná ísť aj cez mŕtvoly. Marka sa nikdy nevzdám! Napadlo jej v tej chvíli. S perami pri jeho uchu mu odvetila:*Áno? A ako, Mark? Ako som dráždila tvoju dušu?*pýta sa ho koketne a bokmi naďalej krúži v rytme hudby, tak aby jeho lono bolo v ohni.* Ja sa nebojím, Mark. Nemal si vo mne vzbudiť žiarlivosť. To ťa rodičia nenaučili, že s ohňom sa nezahráva?* naďalej kládla otázky a ruka, ktorá bola na pleci mierila nebezpečne dolu. Ocitla sa s ňou tesne pod bruškom, keď u prudko otočil. Dostala ho presne tam kam chcela. Jeho ruky chytila do svojích a putovala s nimi po svojom tele. Nemá zábrany. Dnes nie. Avšak ruky mu pustila a zadočkom sa pritisla k jeho lonu a zakrútila ním. Tomuto odolať nemôže! napadlo ju a pomalými krúživými pohybmi šla do podrepu. A potom zase pomaly späť, pričom ich postavy krásne zapadli do seba. Bola pre neho ako stvorená a keď bola pritlačená k nemu zadočkom, stačilo sa už len narovnať a puzzle by zapadlo.*

*Pomalu začala nabírat vědomí, ale když otevřela oči, málem se pozvracela. Když omdlela nejspíš se musela praštit do hlavy. Postavu před sebou nerozeznala, obraz měla příliš rozmazaný a tak se pro vlastní jistotu napřáhla pro zbraň a namířila jí na osobu, která před ní seděla.* Kde to jsem?* Zašeptala a přidržela si zbraň rozklepanou rukou. *Ježíš k čemu to je, takhle stejně nic netrefím.
*Položila zbraň vedle sebe a promlula si oči. Konečně se postava před ní přestala mlžit.* Kley?* Vrhla se na něj, až ho málem povalila na postel a div ho v objetí neumačkala. Zasypávala ho polibky na tvář a tiskla si ho k sobě.* Já.... já.... promiň. * Pustila ho a odsunula se kousek dál. * Co tu děláš? Jak.. jak jsi mě našel? Nějakej parchant a jeho plechovej komár mě...to.. to je fuk. Musím pryč, nejsem tu v bezpečí.* Najednou si uvědomila co se doopravdy dělo. Jako by se jí všechny vzpomínky vracely zpět. To znechucení, to opovrhování, ta nenávist, kterou na Zemi cítila.* Proboha.* Spodní ret se jí rozklepal a ona jen stěží dokázala zadržet slzy hrnoucí se jí do tmavě modrých očí.Přitáhla si kolena blíž k tělu a položila si hlavu přímo na ně, přičemž jí několik pramínků světlých vlasu spadlo do obličeje. Nemohly však zastavit tu bolest, kterou Kate cítila. Jako by se její skoro zacelená rána v srdci znovu roztrhla.*

Kley Cattling




* Výdych úľavy zaviazol v jeho hrudi niekde na polceste, pretože zmätená Kate na neho namierila zbraň. Chcel zodvihnúť ruky v rezignovanom geste, ale skôr než by to stihol urobiť sama zložila zbraň a on sa mohol uvoľniť. Zrejme si uvedomila, že strielať v tejto situácií nemá nijaký zmysel iba čo by na ich prítomnosť upozornila ostatných hostí. Chcel ju chytiť za ruku, prihovoriť sa jej, ale práve vtedy sa jej pohľad konečne zaostril a on vedel, že vie s kým tu teraz je.* Kate..* zašepkal upokojujúco pri uchu jej meno len čo sa na neho vrhla a začala ho tak tuho objímať akoby sa bála, že sa niekam rozplynie a že všetko jej len klam. No tie bozky nečakal, prekvapilo ho to a nedala sa povedať, že by bol spokojný, keď s tým prestala. Páčilo by sa mu keby mu ešte o niečo dlhšie venovala svoju pozornosť ibaže si uvedomoval v akej situácií sa to nachádzajú a že nie je bezpečné sa zdržiavať.* Viem, že tu nie si v bezpečí a ver mi chystám sa ťa odtiaľto čo najrýchlejšie dostať. Nemusíš mať strach...* ibaže Kate ho, zdalo sa, nepočula. Ktovie, čo jej tá obluda naozaj urobila, pretože sa zdalo akoby sa ocitla v úplnom šoku. V duchu zúrivo zavrčal a prisahal Daghartovi pomstu no ku Kate pristupoval opatrne. Pomaly sa k nej prisunul bližšie, rukou ju začal najskôr nežne nenáhlivo hladiť po vlasoch no nakoniec ju objal tak ako tam sedela skrčená s hlavou položenou na kolenách. * Je to v poriadku srdiečko. Som pri tebe a neopustím ťa.* pobozkal ju do vlasov použijúc pri tom láskavé oslovenie. Chvíľu s ňou tam len tak sedel s lícom opierajúcim sa o jej spánok, ale vedel, že nemajú toľko času, aby tu dlhšie ostávali. Dagharta si už bol určite vedomý toho, že mu korisť prekĺzla pomedzi prsty no oni mali tú smolu, že to nebol druh démona, ktorý by sa ľahko vzdával. * Teraz mi musíš pomôcť Kate a ja sľubujem, že po tomto všetkom ťa zoberiem niekam poriadne ďaleko kde budeš mať pokoj od všetkých. Musíme sa odtiaľto dostať, ale nemám už dosť maskovacieho roztoku pre nás oboch. Stavme sa či ma tromfneš v lezení po odkvapovej rúre.* nadvihol spýtavo obočie akoby takéto stávky uzatváral každý deň. Vložil do hlasu nenútenosť, do ničoho Kate netlačil aj keď jeho práve teraz tlačil čas. Na otázky budú mať príležitosť potom.*

*Upřela na něj svůj pohled a přikývla. Stále se jí trochu motala hlava, jako by jí někdo pořádnou dobu otáčel kolem dokola, ale přinutila se vstát, sebrat zbraň a otevřít okno. Během toho se ale musela zeptat.* Ty víš kdo to je, viď?
* Zuřivě chytla kus fialové sukně a v místě, kde jí přestávala látka vadit jí roztrhla. Obmotala si jí kolem dlaní a přehoupla se přes parapet.* Otázka číslo dvě. Co tu děláš? Pochybuju, že v tvém plánu bylo jít sem.*Obtočila se okolo omrzlého okapu. Na jejím místě by nejspíš každý začal šplhat, ale ona nebyla každý. Byla šílená ženská. Šílená ženská s vojenským výcvikem.
A tak se pustila. Dolů to bylo několik metrů a rána by jí mohla způsobit četné zlomeniny, ale ona se několik centimetrů nad zemí chytila a pak neslyšně jako kočka dopadla do dřepu. Jediný rozdíl mezi ní a kočkou bylo kočičích devět životů.-Ty bych potřebovala.- proběhlo jí hlavou.
Pohlédla zpět do okna kde tušila Kleye, ale ve tmě toho viděla sakramentsky málo.* Myslím, že jsem špatný soupěř.* uchechtla se a začala si třít ruce, aby se alespoň trochu zahřála. Sníh jí padal do lodiček a nepříjemně studil. Přistihla se jak se pokouší o úsměv a rychle si to zakázala.
To byla její specialita. Dělat, že je veselá, že má všechno pod kontrolou a přitom se v nitru hroutit jako domeček z karet. Nadechla se chladného vzuchu a když vydechla obláček páry , uslyšela slabounké cinknutí a kroky za rohem budovy. Přitiskla se ke zdi a do obou rukou si vzala svoje pistole. Přestala se klepat, pohlédla na Kleye a přiložila prst k ústúm na znamení ticha. Okap na místo kde stála vrhal stín, ale to jí nemohlo dát jistotu, že tu nebude vidět. Tady jí už jistotu nedávalo nic.*

Kley Cattling



* Pohol sa za Kate k oknu a pozorne sledoval ako sa šikovne spustila po odkvapovej rúre až na zem. V duchu sa obdivne usmial, aj keď navonok črty jeho tváre neprezrádzali nič viac než ostražitosť. Chcel jej odpovedať, ale až keď sa odtiaľto bezpečne dostanú, pretože aj on sám mal otázky a tak ich rozhovor tipoval na dlhšie než na pár minút, počas ktorých by sa možno všetko ešte viac zamotalo. Zbadal Katino gesto, ktorým mu naznačovala, že má byť ticho a tak len kývol hlavou na znak toho, že porozumel hoci nemal nijakú istotu, že to Kate v tej tme zachytila. Z vrecka na saku opäť vytiahol malú kovovú vecičku pripomínajúcu zapaľovač avšak keď ju otvoril ukázal sa jemný hrot s troma príchytkami. Výhoda špionážnych pomôcok – boli čoraz menšie no o to účinnejšie. Zachytil hrot o parapet a vyčkával ako sa situácia dole vyvinie. Opatrne vyklonil hlavu z okna a uvidel jedného z hostí ako sa chystá zájsť práve za ten roh kde sa schovávala Kate. Ticho zanadával a zadržiavajúc napäto dych čakal. V poslednej sekunde však na muža niekto zavolal a s hlasným smiechom ho zatiahol späť na nádvorie pred budovou. To už sa Kley takmer nečujne spustil po tenkom no pružnom zliatinovom povraze dole ku Kate. * O všetkom sa porozprávame u mňa doma a potom budeme musieť vymyslieť ako a hlavne kam ťa schovať. * doplnil tajomne uvoľňujúc sa z lana. Pohľadom prebehol po priestranstve a v duchu odhadoval ako by sa čo najrýchlejšie dostali k múru, ktorý ohraničoval pozemok. Vtedy si uvedomil ako nevhodne je Kate oblečená na takéto nočné potulky snehom. Bez ďalšieho čakania zhodil z pliec svoje sako a Kate do neho zabalil.* Vonku mám auto...* dodal rýchlo pozrúc na jej nohy obuté len v lodičkách akoby jej tým chcel naznačiť, že čochvíľa budú v teple. Usmial sa.*

Schovat?* Otočila se k němu s tázavým výrazem a zachumlala se do saka. Nebylo to o moc lepší, zima jí stále bodala do odhalené kůže, ale i tak byla ráda za každý kus oblečení, který jí nepřekážel.* O co jde? Něco mi uniklo?* Chytila ho za ramena a zuřivě jím začala třást.* On mě bude hledat?* V očích se jí objevil záblesk nejistoty. Chtěla křičet, chtěla mu říct, že není daleko k psychickému zhroucení a že nehodlá znovu skončit v blázinci, ale místo toho jen zažertovala. *Chceš mi říct, že tu budu muset nechat motorku? To není pěkné.* Vyplázla na něj jazyk a znovu si začala třít ruce. Nějaké rozptýlení potřebovala jako sůl, ale tohle bylo trochu moc. Pohlédla mu do očí jako by si je musela vrýt do paměti, než zase zapomene, ale vzápětí se od něj odvrátila a dala si ruce v bok. * Jaký je plán? * Ledabile se opřela o kamenou zeď a namotala si na prst pramen vlasů, přičemž si nehet zaryla hluboko do kůže dokud nezacítila teplý proud krve. Sykla bolestí, ale zaryla se ještě hlouběji. Tenhle typ sebeubližování jí dával jakýsi klid, který potřebovala. Znovu pohlédla na Kleye, zasmála se a zavřela oči, vdechujíc směs chladného vzduchu velkoměsta a vůně zachycené na saku.* Náhodou, neodolatelnost ti teda nechybí.* Zakřenila se, ale když zahlédla pohyb a znovu uslyšela sněhem tlumené kroky zatáhla ho ke zdi. Stejně jako ráno se jejich těla ocitla v nebezpečné vzálenosti a stejně jako ráno jí to nijak nevadilo. Hleděla na něj stejně zvláštně a kdyby pohled uměl zabíjet, Kley by asi dlouho nežil.*

Kley cattling



* Zdalo sa, že Kate nie je z tých žien, ktoré na odpoveď dokázali čakať dlho, aj keď jej chcel všetko samozrejme vysvetliť. No chytila ho za plecia a uprela na neho ten neistý vystrašený pohľad, v ktorom aj za ten krátky čas dokázal vyčítať koľko sebaovládania musela vynaložiť na to, aby sa mu nezosypala priamo v náručí. Preto sa rozhodol odpovedať jej priamo v tom momente ibaže vtedy sa výraz na Katinej tvári zmenil ako šibnutím čarovného prútika. Schovala sa za masku humoru a irónie mysliac si, že nepočuje ako sykla bolesťou. Možno nebol tým najlepším agentom, ale rozhodne nebol hlupák. Ale ako hlupák sa cítil vtedy, keď ho Kate nečakane strhla k sebe, a tak zblízka mohol nahliadnuť do jej rozhnevaných očí. Mal v hlave slušný chaos, pretože tam hore v izbe sa zdalo akoby nikdy nebola šťastnejšie než v tom okamihu ako sa prebrala z bezvedomia a zbadala ho ibaže teraz akoby ho vraždila pohľadom. Rozhodol sa riskovať a dúfať, že tým Kate nijako nevystraší, keď sa k nej sklonil a ticho jej zašepkal do ucha.* Ten kto ťa omráčil nie je obyčajným človekom. Je to kríženec, hybrid alebo lepšie povedané – nevydarený pokus genetickej manipulácie. Na mojej planéte, Altre, sa genetickému inžinierstvu venuje väčšina obyvateľstva. Dagharta alebo Níat je veľmi starým tvorom. Mal sa stať bojovníkom v radoch Altry a hájiť jej záujmy pred vplyvom ostatných planét spoločenstva, ale Organizácií sa veci začali vymykať z rúk. Rozhodli sa všetkých krížencov zničiť a len Dagharta unikol. Ľudia z Organizácie sa ho snažia vypátrať už niekoľko sto rokov, ale tento kríženec je obzvlášť opatrný. Kate, poviem ti všetko, čo chceš vedieť, ale teraz musíš ísť so mnou.* prestal jej šepkať do ucha a ostražito nadvihol hlavu, aby zistil či sa kroky od nich vzďaľujú. Poobzeral sa okolo seba a nakoniec si vybral cestičku tmavým parkom, ktorý sa začínal pod poslednými oknami budovy zástupom vysokých kríkov.* Poďme, potiahol Kate za ruku a prikrčil sa, aby ho tieň budovy dobre zakryl.*

* Miloval spôsob s akým sa s ním pohrávala, aj keď si bol viac než istý jej citmi k nemu. Obdobie, ktoré strávili každý niekde mu pomohlo vnímať všetko jasnejšie ibaže v tom okamihu ako Am znovu vstúpila do jeho života sa akákoľvek rozumnosť začala strácať. Aj teraz, v miestnosti plnej hostí ho jej pohľad, slová a predovšetkým naoko nevinné dotyky privádzali do šialenstva. Zastonal a črty tváre mu poznačila žiadostivosť, ktorú už nemohol dlhšie maskovať.* Oheň ma vždy fascinoval, mám rád jeho živelnosť.* pretisol cez zuby takmer šepkané slová, pretože väčšiu časť svojho sebaovládania vynakladal na to, aby si Am priamo tam na perkete neprehodil cez plece a nezmizol s krásnou hostiteľkou niekde poriadne ďaleko. * A keď už hovoríš o žiarlivosti drahá..* zašepkal jej takmer výhražne do ucha, keď sa narovnala a on si jej nohu v krátkom podrepe a rýchlej otočke zdvihol k boku. * Mal som pocit, že senátorovi Wilsovi budem musieť rozbiť okuliare, aby ti tak okato nenazízal do výstrihu. Zistil som, že mám priveľmi majetnícku povahu na to, aby som niečo také prešiel s pokojom.* V tom okamihu sa nahol tak, že váhou vlastného tela Am zaklonil až si mohla v skupinke hostí, ktorí na nich tak okato zízali z kraja parketu všimnúť podlhovastú tvár senátora Wilsa, ktorú v línií očí hyzdili okuliare s príliš hrubými sklami. *Zmenil som sa Am...* diabolsky sa na ňu uškrnul a pobozkal priamo do malej jamky medzi kľúčnymi kosťami.*

Dagharta



* Zaťal ruky v päsť, aj keď tvár bola ako vytesaná z jedného kusa kameňa. Mal čo robiť, aby Daghartu upokojil. Ibaže by sa nechal uniesť. Mal chuť urobiť to, pretože ten prekliaty Altran ho predbehol! Zacítil jeho prítomnosť až v poslednej chvíli, keď sa prezradil svojím konaním. Možno tú ženu zachránil teraz, ale dlho sa mu ju nepodarí pred ním chrániť. Nebol z tých, ktorí sa vzdávajú ľahko a v hlboko v sebe mal zakorení inštinkt lovca, ktorý sa mu rokmi praxe len vycibril. Agenta určite poslali, aby ho dostal, ale boli až natoľko hlúpi, aby si mysleli, že im tak ľahko skočí do pripravenej pasce? Bol posledným zo svojho druhu a na vystopovanie tej ženskej si nájde dosť času aj potom, keď ju prestanú tak strážiť. Mala smolu, že mu tak zavoňala a tiež, že on na svoje vyhliadnuté obete nezabúdal aj keby sa k nim mal vrátiť po rokoch. Tunajšia spoločnosť ho pomaly začínala nudiť, a tak sa pomaly pobral svojou cestou. Bolo načase vrátiť sa k svojej družke- pri tej myšlienky pery skrividl do nenadšeného úškrnu.*

* Každým dechem hltala jeho slova a snažila se je nějak poskládat, jako by to byly kousky rozbité vázy. * To jsem to zase vyhrála. * Vytvořila na svém obličeji znechucenou grimasu. * Takže po mě jde genetická mutace, ale otázkou zůstává proč.* Nechala se táhnout pěkně upraveným parčíkem a přitom se pevně držela Kleyovi ruky, aby neuklouzla. Přeci jen, vojenský komplex ve kterém trávila několik posledních měsíců se nacházel v poušti a tak to na náledí moc neuměla. * Což ostatně taky víš, ne?* Přemýšlela co se nyní chystá udělat. Jestliže je v nebezpečí na delší dobu, bude muset strávit několik dalších dní někde zavřená, než se dostane na Thantos. Tam už přeci jeden blázen stačí. Zahlédla jeho auto, ale jako by jí něco v mysli našeptávalo, že je to až moc snadné.- Nebuď paranoidní. Nasedneš, odjedeš.- Popošla ještě několik kroků, ale pak se nejistě zastavila.* Něco je špatně. Cítím to. Tohle je až moc snadný útěk. Jestli je Dagharta vážně tak nebezpečný, nenechal by nás tak snadno utéct.*
Prohlédla si celé okolí, každý keř, každý strom i když hodně pochybovala, že něco spatří.* Já vím, že musíme jít. Já jen....* I když si to nechtěla přiznat, už na toaletách v ní přeskočila jiskra a nyní v sobě cítila plápolající plamínek strachu. Nervózně si zaryla palec do ukazováčku. Doufala, že se jejich pohledy nesetkají, aby jí oči neprozrazovali ještě víc, než celé tělo. Nevěděla co si počít. Všechno jí dohánělo k šílenství. Už chtěla otevřít ústa a znovu zaprotestovat, ale naposlední chvíli dokončila načatou větu.* Já jenom budu poslouchat vaše rozkazy, pane.

*Páčilo sa jej ako sa navzájom dráždia. Dokonca už aj jej začínala túžba zatemňovať myseľ. Ale prečo by si to mala všímať? Túto vojnu nemienila prehrať. Jeho ston spôsobil, že v pohľade Am sa zalesklo. Vari začína dostávať Marka tam kde ho chcela mať? Vytiahnuť už teraz zbrane, alebo ho ešte potrápiť? Pri jeho slovách sa musela usmievať a venovala mu každý svoj úsmev, či pohľad. Nikto tu nebol iba on. Mike sa ádam aj v hrobe obracal, ale dnešný večer bol iba ich. Ich láska zdolala hory a oni mali byť teraz šťastní. Mali nato plné právo a obaja to vedeli. Nech si o nich hovoril hockto hocičo. Ale ten ples bol ich. A ak niekto nevedel ako tancovať na tú pieseň, bol to dotyčného problém. Prehla svoj chrbát ako mačiatko a pohľadom vyhľadala zhrozený výraz senátora. A práve vtedy sa zmenila hudba. https://www.youtube.com/watch?v=Sb1G2JlrDF8&feature=related Pomalé tóny sa rozozneli sálou a Am sa s Markovou pomocou narovnala. Síce bozk na to miesto ju priam zelektrizoval, ale nedovolila, aby to videl. Áno, je čas vytiahnuť všetky zbrane na stôl. Objala pomaly Marka okolo krku a pritiahla sa k nemu, pričom pery stále držala pri jeho uchu.* Ale drahý senátor so mnou nekoketoval a ani neflirtoval.* začala pričom cítila ako ju opäť chytá žiarlivosť.* A pozri na neho. Starý zošúverený chlap. Ibaže tá ženská? Krásna a príťažlivá a navyše nechala na tebe oči. Vari si myslíš, že by som vymenila celkom schopného muža, za staré zožúverené telo?* naschvál ho dráždila a slovo celkom schopného použila tak, aby si to všimol. Samozrejme, že nebol celkom. Bol úžasný a presne vedel čo ona potrebuje. Nie, nebol celkom. Bol úžasný a nebol to iba sex. Proste pud, ktorý ste si potrebovali uľaviť. Bola to túžba, neuhasinajúca vášeň a láska, ktorá hory prenáša.* Nie si jediný, kto sa zmenil. Aj ja. Som staršia, po pôrode, pričom prsia mám väčšie, až nepríjemne a pokožka na bruchu si odtrpela to natiahnutie.* zasmiala sa a jednou rukou po pohladila po nahom krku. Smerujúc nižšie sa kokentne pohrávala s jeho gombičkami a natočila sa s ním, tak, aby Mark zacláňal senátorovi vo výhľade.* Milujem ťa, Mark.* šepla s plnou vážnosťou.*

Samaria de Roche

* Neúctivosť hostiteľky, keď od nej tak náhle odišla spaľovaná žiarlivosťou k tomu vedcovi jej doslova vyrazila dych. Napätá pokožka na tvári jej podbehla purpurovým odtieňom hnevu a urazenej pýchy. Jediné, čo však mohla urobiť bolo to, že sa upokojovala aspoň nie príliš lichotivými pomenovaniami, ktoré v duchu zabodávala do hostiteľkinho chrbta. Možno by rýchlo odišla k niektorému zo stolov kde už sedeli jej známy, aby si na nich mohla vyliať svoju frustráciu, keď sa jej po boku vynorila tá ženská, ktorá sa s Markom rozprávala až dovtedy kým si ho tá pochabá Amacaraka neodvliekla na balkón a potom s ním nezačala tak provokatívne tancovať priamo pred všetkými hosťami. Hľadiac tým smerom opovržlivo skrivila pery a nadvihla hlavu a až sa jej pár tukových vankúšikov pod bradou trochu vyrovnalo.* Myslím si, že tá žena nemá v sebe ani kúska hanby. To si už rovno mohla z poschodia dotiahnuť posteľ a urobiť nám tu scénu.* Kútikom oka nenápadne šibla po svojej spoločníčke a v okamihu ju v duchu zhodnotila. To, čo ju však zaujalo viac, dokonca ešte viac než rozčuľovanie sa nad takou nízkou morálkou hostiteľov bol výhľad poza ženin chrbát. Tamto je môj syn.* v hlase jej konečne prestal zaznievať osteň povýšenia a hrdosť tentoraz nebola nijako snobská ani uštipačná. Bola hrdá na svojho inteligentného, šarmom oplývajúceho syna, ktorý mohol Marka Aladrona aj všetkým jemu podobných hravo strčiť do vrecka. Ibaže Damon si ju nevšímal aj keď kráčal priamo do stredu siene. Čo si to len zmyslel? *

Damon de Roche



* Videl matku veľmi dobre, ale práve teraz nemal chuť zapojiť sa do dlhej konverzácie, ktorá by ho isto neminula keby jej pohľad opätoval. Bola spokojná vo svojom svete kde jej aj tak takmer všetci a všetko prekážali... teda až na neho hoci priťahoval zvedavé pohľady takmer všade kam sa pohol svojím netypickým vzhľadom. Dlhé gaštanové vlasy mal v niekoľkých pramienok po stranách hlavy spletené do vrkôčikov, ktoré mu siahali až po plecia, iné krátke neupravené, a predsa pôsobiace dojmom, že je všetko tak ako má byť. Črty tváre možno v úsmeve zjemneli, ale inak akoby sa Damon neustále mračil až sa niečo z tej neústupčivosti doslova vpilo do jeho tmavých očí a rovnej línie pier. Oblečením skôr pripomínal tuláka večne na cestách medzi planétami alebo vojaka s krúžkami kovu všitými do vesty a plášťa, ktoré ostro cinkali pri každom jeho kroku. Aj teraz hľadel priamo pred seba na tancujúcu dvojicu. Mohol počkať ešte niekoľko minút, ale nezdalo sa, že by sa Mark chystal tak skoro skončiť, preto na prekvapené zhíknutie prešiel cez ostatné tancujúce páry a bez najmenšieho náznaku zahanbenia položil vedcovi na plece svoju širokú ruku. Jeho pohľad však viedol ženiným smerom.* Prepáčte ak vám kazím radosť z tanca, ale mám naliehavý odkaz pre pána Aladrona.

Dagharta- Níat



* Vyšiel z budovy hlavným vchodom, presne tak ako sem prišiel. Možno sa práve nestrácal v dave a nesplýval s ním, ale ľudia mu s akýmsi podvedomým rešpektom uhýbali z cesty, a tak bola len malá pravdepodobnosť, že by ho chcel niekto zastaviť. Smeroval k bráne, ale Dagharta ho odrazu prinútil zastať. Diabolsky spokojne sa zasmial popod nos, keď drobné kamienky štrkom vysypaného chodníčka prestali protestovať proti váhe jeho tela a on v duchu zavetral dobre známu vôňu. Už si myslel, že pre tento večer ju nechá ísť a nájde si ju neskôr, keď ju nebude strážiť Lovec, ale voňala príliš dobre na to, aby len tak zabudol ako šikovne ho obaja oklamali. Rozhodol sa, že sa k nim priblíži priamo a nie od chrbta, preto pružným krokom obehol priestor tak, aby sa o pár minút mohol vynoriť z tieňa len pár metrov od miesta kam kráčali. Zasmial sa a ten smiech pripomínal varovné vrčanie.* Už som si myslel, že sa s tebou ani nerozlúčim lothi...* zahľadel sa žene rovno do očí a doslova ju ním prebodával.* A nech ťa ani nenapadne strielať iba by si ma tým zbytočne rozčúlila. Keď budeš poslušná nechám ťa tento večer na pokoji a uspokojím sa len s jeho odpoveďou na moje otázky.* teraz pozrel na Lovca a opovržlivo sa uškrnul. Mohli vybrať schopnejšieho. Tneto tu asi nebude mať veľa skúseností.*

* Čekala s jakými pokyny Kley přijde a mezitím si drásala kůži na rozklepaných prstech. Když se ale z tmavého kouta vynořil Níat osobně, měla co dělat, aby polekaně nevykřikla.- Uklidni se, dej mu najevo, že z něj nemáš strach.- Kázala si vduchu. - Možná by to šlo líp, kdybych strach vážně neměla.-* Vypadám na nějakou poslušňoučkou holčičku? Myslíš, že si z tebe nadělám do kalhot Dagharto? Nebo bys byl radši kdybych si ohromením sedla na zadek? To asi nepůjde.* Udělala krok přímo k němu a postavila se na špičky, aby mu viděla zpříma do očí. Jak je mohl ksakru najít? Vypadáto tak, že toho ještě spoustu neví.* A jaké odpovědi bys rád? Každopádně si budeš muset počkat, já jsem se ptala první, taky jsem odpovědi nedostala a zuřím snad?* Nevěděla, kam tou provokací míří, ale doufala, že tak dá Kleyovi alespoň trochu času cokoliv udělat. Kdyby to byl špatný agent, tak by ho nikdy nepovolali do toho zatraceného projektu, takže určitě musí něco vymyslet. Jednu ruku si držela u pasu a druhou Níata poplácala po rameni. *To zvládneš.* Zašeptala a zvedla oči vsloup.*

Kley Cattling



* V duchu zanadával. Chýbalo im tak málo, aby sa dostali k bráne a nepozorovane sa odtiaľ vytratili! Vyrovnal sa z prikrčenej polohy, v ktorej sa s Kate držali tieňa, ale aj napriek tomu ho Dagharta prevyšoval o dobrú hlavu. Pozrel sa mu priamo do očí hoci podvedome tušil, že by to nemal robiť ibaže nechcel ukázať pred ním priveľký rešpekt. Bol toho názoru, že ten si musí človek najskôr zaslúžiť a vraždenie nevinných ľudí nepokladal za vhodnú cestu ako ho získať. Nanešťastie toto bol Daghartov štýl. Aj teraz tu pred nimi stál bez najmenšieho strachu ako lovec pred svojou korisťou. Chcel Kate udržať pri sebe, ale skôr ako jej mohol naznačiť nech mlčí už stála pri Daghartovi. Došľaka! Zanadával ticho popod nos a prepaľoval Níata pohľadom. Toto sa nemalo stať. Níat nebol len takým obyčajným mužom, ale nemohol Kate vyčítať snahu neukázať pred ním strach, aj keď to bolo číre bláznovstvo.* Nechaj tú bláznivú ženskú Níat..* ozval sa napokon unudeným hlasom akoby mu na Kate nezáležalo ani čo sa pod nech vojde. Nesmie mu ukázať, že všetky svoje plány zmenil len čo sa ukázalo, že ho Kate potrebuje.* Dohodneme sa..* prešiel pár krokov dopredu hľadiac len na Níata. Pokojne tam mohli byť len oni dvaja.* Sarathe um na ría. Thai?

Dagharta- Níat



* Ten zdochliak mal až takú guráž? Takmer sa pobavene zasmial opätujúc Lovcovi jeho ostražitý prenikavý pohľad, keď si vypočul návrh v ich spoločnej reči, v reči Altry. Možno ho podcenil, aj keď ani na sekundu neuveril tomu divadielku, ktorým sa ho snažil oklamať, že mu na žene vôbec nezáleží. Takže Kate.. aspoň v niečom mal Lovec pravdu- musela byť šialená, keď na neho tak vybehla. Veľmi nebezpečné a on bol v pokušení jej to provokovanie odplatiť. * Neviem prečo by tu s nami slečna Kate nemohla ostať, keď sa chystáme dohadovať o jej život.* pozrel sa dolu na Kate a kútikom úst mu zlovestne trhlo. Po jej dotyku sa mu ruky začali chvieť ako sa snažil ovládnuť a nepremeniť na Daghartu. Potom by sa už nemohol s Lovcom porozprávať, aspoň nie dovtedy kým by si neukojil hlad. Bledá pokožka akoby mu ešte viac spriesvitnela a začali sa pod ňou jasne črtať svaly, ktoré sa sami od seba presúvali a preskupovali. Dagharta v ňom zúrivo vrčal a prikazoval mu, aby mu už dlhšie nebránil vychutnať si pomstu. „ Premeň sa!“ kričal mu v hlave takmer ako šialený. * Nakoľko si ceníš svoj život dievčatko? Tvoje zbrane mi neublížia.. aspoň nie na dlhý čas...* rukou si chytil golier dlhého čierneho plášťa, ale namiesto prstov mu z dlane vyrastalo niečo podobné ostrým zakriveným pazúrom.*

-Co si mu řekl?- ptala se Kleye vduchu i když ji samozdřejmě nemohl slyšet. Zřejmě nepochopil pointu její provokace. Jakmile ale uslyšela Níatovu odpověď měla jasno. Z barvy jeho hlasu jí přecházel mráz po zádech a pomyslná zeď kterou si kolem sebe postavila, se pomalu začala bořit. Ze samotného Níata strach neměla, měla strach, že by jí dohnaly její vzpomínky, její tak tvrdě zapečetěná minulost.
Udělala krok do zadu v ochraném gestě a snažila se o uklidnění svého srdce, které jí rychle poskakovalo. Takže její umění jí je nahouby. Daghartův náhlý pohyb ji celkem vyděsil a při pohledu na jeho ruce se nadechla, aby mohla vykřiknout, ale nádech nakonec spolkla. Nejspíš to byl výsledek genetické mutace. Na chvíli vůči němu pocítila lítost. Ať už lidem ubližoval jakkoliv, a jí opravdu zajímalo jak, nikdo si nezaslouží být nestvůrou v lidském těle. Pokud se mu tedy dalo říkat lidské. Rozpačitě se nadechla.* Já vím. Mě ale uklidňuje vědomí, že můžu udělat, alespoň něco.* Měla sto chutí se za Kleye schovat, jako by to byl živí štít, ale z jeho signálů jasně poznala, že musí dávat najevo odstup.* Jestli se chcete nějak domluvit. Tak pokračujte. Stejně s tím nic neudělám.* Řekla to skoro až lhostejným tónem, ale celé její tělo prozrazovalo naprosté zoufalství. Věnovala Kleyovi prosebný pohled a pak si založila ruce na prsou, doufajíc, že dnešní večer přežije.*

(( CHLAPCI AK MI ZNIčíTE PLES, TAK VáS ZABIJEM ))