Vianočný Benefičný Ples

* Vypadala, jako by měla každou chvíli vybuchnout.* Ten je horší než mezek. * Zamrmlala si pro sebe, ale když si všimla jednotlivých detailů, znepokojeně se rozhlédla kolem sebe.-Něco tu smrdí.- proběhlo jí hlavou. Neměla však na mysli zatuchlé místnosti ani plesnivějící podlahu. Nahmatala zbraň na nočním stolku a pohlédla na dveře od koupelny.* Kate, nebuď blbá a nelez do tohohle průšvihu.* Přemlouvalo ji její minulé já. Stiskla zbraň ještě pevněji a otevřela dveře. Nic. Prázdno. Pohled jí padl na orosené okno.* Kleyi?* Zakřičela nejprve slabě. *Halo!* Rozbehla se do prvního patra. *Tohle není sranda!* Dávala si pozor na rohy, zpoza nich by na ní mohl kdokoliv zaútočit. Chtěla překročit práh domu, ale místo toho se svezla na zadek. Zatracené náledí. Sklepala ze sebe sníh a rozhlédla se kolem. Auto. Počkat... kde je auto?*

/Potřebuju nápovědu Schovka mi teda nikdy nešla /

*Ako tam tak potichu stála, mohla ostatným pripadať unudene, akoby ju tam niekto donútil postaviť sa a len sledovať baviacich sa ľudí, aj keď jej to bolo zakázané. Pravda nemala ďaleko od skutočnosti, no bol v tom jeden podstatný rozdiel. Ona sa k tým tancujúcim ľuďom pridať nechcela. Boli to obyčajný snobi, ktorí sa tvárili ako im záleží na nejakom detskom centre, aj keď jediné o čom im išlo, bolo vytiahnuť sa pred svojimi známymi, či stretnúť ďalšie figúrky na šachovnici pracháčov, ktorých využijú neskôr. Veď sa zídu všetky známosti s kontom praskajúcim vo švíkoch.
Jej zamyslená tvár sa prebudila k životu, keď okolo prechádzal zavalitejší čašník a spolu so šampanským jej postrčil drobný lístok. Odpila si ani nie dúšok a pohľadom skĺzla po spotenom lístku s pár slovami: HOLÚBOK JE NA CESTE DO HNIEZDA. Papierik skončil na zemi, skrkvaný akoby prešiel tráviacim traktom kravy, no to už ona kráčala k jednému zo stolov poblíž skupinky, v ktorej dominovala postava Gerryho Constantina. Jeho spoločnosť ju ani v najmenšom nezaujímala, veď ona sa len chystala usadiť k jednému pánovi čo sedel za stolom blízko nich. Viesť s ním nezáživnú konverzáciu, aj keď to malo oveľa hlbší zmysel, než by mohol kto uhádnuť. Dobre vedela čo je Gerry Constantine zač. O jeho schopnosti, ktorá však teraz musela byť umlčaná. A na to tu bola. V jej prítomnosti nehrozili nijaké vízie, navonok mu to muselo pripadať tak, akoby to bol pokojný večer bez nehôd. Nebol jediný so schopnosťou ktorú dostal do vienka, tá jej bránila vo funkčnosti jeho vízií. Nemohol vedieť o telefonáte jeho mladej priateľky, ani to, kam teraz smeruje auto v ktorom sedí*

Kley Cattling



* Dvere na kúpeľni zostali otvorené, keď z nich Kate vybehla a už si nestihla všimnúť ako sa na zarosenom povrchu zrkadla odtlačila dlaň neviditeľnej ruky. Odtlačok sa pozvoľna vytrácal prekrytý novou vrstvou hmly, ktorá akoby prichádzala odnikiaľ. Vírila v malej miestnosti ako lev uväznený v klietke a pri kontakte s chladnejším vzduchom sa skvapalňovala na oknách už celých zarosených. Kvapka po kvapke stekala z lesklého povrchu a dopadala na dlaždice. Tam sa kvapky spájali a napriek všetkým fyzikálnym zákonom sa po rovnom povrchu pripájali k mláke vody pod umývadlom, ktorá sa rozširovala a jej povrch sa záhadne vlnil ako more pri búrke. Odrazu sa z kaluže začalo niečo zdvíhať, nedalo sa presne povedať čo.. iba po chvíli sa vyformovali priezračné prsty a kúsok dlane. Ibaže vtedy sa ruka zachvela a jej zvláštne vodné skupenstvo sa rozprsklo okolo okrajov kaluže. Tam sa kvapky opäť nanovo začali vracať k nej a celý proces sa opakoval až kým z kaluže nevytŕčala vodná ruka až po lakeť...*

* A už je to tu. Je paranoidní. Auto stálo o několik metrů dál, takže si ho nemohla všimnout. Ale kde může Kley být?* Máš pocit, že je to legační? To teda není!* Vrátila se zpět do pokoje a hledala jakékoliv známky života. Oblečení, boty, to všechno bylo tady, jenom on ne. Chtěla znovu prohledat koupelnu, ale krev jí stuhla v žilách.* Ááá. * Z kaluže vyčuhovala ruka a šmátrala kolem sebe. * Ježíš co to je! * Pomalu se naklonila k louži vody a prstem píchla do pohybující se ruky. Ta se rázem rozpadla, ale rychle se spojila zpět.* A co přijde teď?* Měla toho dost. Nejprve mazání paměti, pak nějaké genetické mutace a teď tohle. Přišla si jako v telenovele.*

Kley Cattling



* Zdalo sa, že ten druhýkrát, čo sa skupenstvo vody spojilo do priezračnej ruky je už tá pomerne stabilná. Z kaluže už začalo rásť aj rameno, keď sa ruka ohla v lakti a dlaňou zaprela o kachličkovú podlahu až sa zdalo, že sa z tej kaluže vyťahuje nejaká neznáma bytosť, o ktorej sa zatiaľ nedalo nič povedať aj keď sa vzápätí ukázala pod hladinou tvár. Mala len základné rysy, nič viac.. nos, zavreté oči a pery, ktoré sa spočiatku nehýbali, ale potom sa mierne pootvorili a jemne vystúpila z hladiny kaluže ako plastický obraz alebo ako tvár pod plachtou. Na zarosenom zrkadle sa začali pomaly vytvárať akési obrazce. Zrkadlovo obrátený obraz slova „ SOM TU, KLEY....“ Potom sa tvár náhle stratila, splynula s vodným povrchom, ale priezračná ruka sa začala pomaly meniť, teraz už pripomínala mliečne sklo, začali sa ukazovať detaily pokožky...*

Ethan Christophe



* Poznámku o tom, že nemá skutočný domov prešiel mlčaním. Veď, čo by jej aj mohol povedať? To je mi ľúto? Také slová by zneli zvláštne z úst muža, ktorý ju pred pár hodinami uniesol a vyhrážkami prinútil spolupracovať. Chcel mal tento večer čo najrýchlejšie za sebou, ale vedel, že tak skoro sa toho nedočká. Musel ešte niečo zistiť. Potreboval vedieť, či sa On nerozhodol prestať vyčkávať a nariadil polícií zobrať veci do svojich rúk. Ale akosi pochyboval, že by to On urobil. Veď tak ohrozil všetko čo im obom išlo. Zastavil auto pri kraji chodníka, za ktorým sa v radovej zástavbe tiahli domy lepšej štvrte. V tento čas bola pokojná možno aj v´daka tomu, že väčšina obyvateľov sa nachádzala na plese. Natiahol sa cez ženu, otvoril jej dvere a pri pohybe späť stiahol kravatu z očí. V tme jej dobre nevidel do tváre, ale takto to bolo predsa len lepšie. Inštinktívne hľadel tam kde tušil líniu jej vlastného pohľadu.* Boli ste statočná... ale mám taký dojem že moja úprimnosť na vás aj tak neurobila veľký dojem.* usmial sa pobavene a pozrel poza ženin chrbát na chodník.* Ste voľná, polícia sa bude pýtať, čo sa stalo... môžete povedať, čo som vás prinútil urobiť, ale buďte opatrná.

* Bez jakéhokoliv váhání ruku chytila a snažila se za ní zatáhnout. Připadala si jako Alenka v říši divů. Snad začne věřit i na lesní víly a upíry. * Co se ti stalo... * zašeptala a podívala se znovu k zrdcadlu, jako by čekala, že se na něm objeví další slova.*

*To mal teda čertovskú pravdu. Neurobil na ňu dojem, o tom ako sa správala si svoj názor mohla utvoriť a jeho názor bol aj tak nepodstatný. Čo si myslí únosca o svojej obeti...v duchu prevrátila očami a na jeho slová len mykla plecami* dovi * - denia radšej nepovedala, pretože ďalšie stretnutie bolo v tejto chvíli to úplne posledné, čo jej chýbalo k šťastiu. Zabuchla za sebou dvere vykročiac do tmy ulice. Neobzerala sa a ani nemienila ísť na políciu ako sa mohlo zdať. Zamierila priamo k teleportujúcej búdke, aby sa odmiestila späť „domov“. Vyzliecť šaty, hodiť si sprchu a hodiť sa do postele. Vychádzalo slnko...najvyšší čas...*

Kley Cattling



* S Katinou pomocou to išlo oveľa rýchlejšie, čochvíľa sa opäť z vody vynorila tvár a rovnako ako aj pokožka na ruke sa začala meniť a nadobúdať čoraz ľudskejšie črty, Kleyove črty. Zakašľal a z úst mu vystrekol prúd vody akoby sa práve vynoril z jazera a chcel sa poriadne nadýchnuť po tom ako sa nechtiac napil jazernej vody. Kvapky sa rozprskli dokonca aj na Katine vlasy, ale ako všetky ostatné, aj tie sa na nej neudržali dlho.. priťahované neznámou silou sa snažili dostať ku kaluži, z ktorej teraz vytŕčalo Kleyovo telo do polovice, bedrá mal priezračné a spola tekutého skupenstva. Vyzeral ako nedomaľovaný obraz rozpíjajúci si na maliarskom plátne. * Musím ti to povedať Kate...* prehovoril, ale príliš rýchlo pretože znovu vykašľal vodu a prudko dýchal.*.. Pamätáš na včerajšok? Na daghartu a to, čo som mu mal dať? Robila si prácu o Altre a vieš, že každý z nás má nejakú schopnosť...ľudské telo tvorí z viac ako 70 percent voda... ja nie som človek...* hovoril zmätene, zdanlivo nič z toho, čo povedal nedávalo zmysel, ža potom.*... naše telá tvorí voda z 82 percent a s mojou schopnosťou som vedel kedykoľvek zmeniť skupenstvo...* znelo to ako nepodarený vtip, ale z hľadiska altranskej genetiky nič výnimočné. Keď chcel niekto Altrana naozaj zabiť musel si počkať kým sa nepremení do ľudskej podoby, inak guľka cez neho len preletela. Mohli si kedykoľvek zmeniť ktorúkoľvek časť tela na priezračnú vodnú. Takto mohli cestovať, dostať sa všade kam potrebovali.*.. Dagharta mi nezobral moju schopnosť.. len možnosť ovládať ju. Sám potrebuje veľa energie a sily na to, aby udržal zdravý rozum.. Níat.. Dagharta.. jeden je horší než druhý a obaja sú v jednom tele... jeden musí ovládať druhého inak by bol.. nekontrolovateľný...* V podstate to znamenalo to, že teraz sa Kley kedykoľvek mohol premeniť a nemal to ako ovládnuť. Zrejme by mal so sebou nosiť nejakú nádobku alebo fľašku na vodu, pomyslel si neveselo aj keď inokedy by ho tá predstava pobavila. Musel vynakladať veľké úsilie na to, aby sa ako tak premenil naspäť. Prišlo to tak náhle... a to všetko sa nemuselo stať keby ich rase nehrozilo vyhynutie a preto dali panovníci vedcom voľnú ruku. Dovolili, aby z nich urobili monštrá... *

No tak to je super.* mrmlala si sama pro sebe a tvářila se při tom mimořádně ironicky. Zabrala ještě víc, až se před ní objevil v celé svojí kráse. V tu chvíli se začala šíleně řehtat a nakonec se vrátila do ložnice.* Možná by ses měl obléknout. * zasmála se znovu a mrskla po něm oblečení, které zůstalo v ložnici. Posadila se na postel a promnula si kůži na spáncích. Kdyby věděla, že předchozího dne vypila jedinou skleničku šampaŇského, asi by prohlásila, že má kocovinu. Lehla si a zavřela oči. * Takže, co bude dál? * Polkla. Kley neměl moc velkou šanci na normální život. Mohl se rozpadnout téměř kdekoliv. * Není něco, nebo někdo, kdo by ti mohl pomoct?

Kley Cattling



*.Nikdy nebol obzvlášť precitlivý, dokonca ho raz obvinili z toho, že žiadne city nemá.. mieril vtedy na hlavu jednému z mužov, ktorého mal odpraviť, stlačil spúšť, nezabrali na neho nijaké reči... tak dopekla prečo? Ho ten Katin smiech podráždil? Znamená to vari, že so schopnosťou ovládať svoje genetické danosti stratil aj schopnosť ovládať svoje city a držať ich na uzde? Nebolo práve najpríjemnejšie rozpadnúť sa kolomaž vo chvíli, keď to najmenej čaká a rovnako ani nebolo príjemné znovu sa skladať dohromady. Všetky väzby a sily, ktoré pútali molekula jeho tela k sebe sa teraz stali nekontrolovateľné. Nechcel by zažiť situáciu, v ktorej by as „ posklada“ inak než bolo typické. Keď Kate prešla do izby zostal ešte chvíľu ležať na studenej dlážke pretože cítil nohy ako dve rozmočené špongie- nevydržal by na nich stáť ani päť sekúnd. Potom sa to ale zmenilo a konečne si mohol natiahnuť nohavice. Prevliekal si cez hlavu tričko, keď zastal na prahu oboch miestností a pozrel sa Kate vážne do očí. On jej povedal pravdu teraz je rad na nej. Žiadne hry, žiadne vyhýbavé odpovede bez ohľadu na to, čo kedysi medzi nimi mohlo byť. Teraz sa to zdalo nepodstatné pretože si na to ani jeden z nich poriadne nespomínal.* Čo je s tebou Kate?* ignoroval jej otázku pretože odpoveď na ňu aj tak nepoznal.* V jednu chvíľu si pokojná a potom na mňa pozeráš akoby som bol tým najväčším zradcom na svete. Neviem, čo si mám o tom myslieť...* dokončil pravdivo.*

*Upřela na něj svoje modré oči, ve kterých se po jeho slovech začaly usazovat slzy. A co si myslela? Že se jí na to nezeptá?* Má to mnoho důvodů. * Zvedla se a zamířila k oknu. Pohled na zasněženou krajinu byl nádherný. Sníh se třpytil, modrá obloha bez mraků propouštěla sluneční paprsky a ty tvořily pod opadanými stromy slabé stíny. Utřela si z tváře slzu, ale pak to ze sebe musela všechno vyklopit. Nepřemýšlela nad tím, jak rychle bude mluvit, co bude říkat, když už to tak nutně potřeboval vědět, chtěla to mít rychle zasebou. * Já.... neměla jsem život jako ostatníi. Rodiče... rozvedli se, když mi bylo asi čtrnáct a táta... každý z nich si musel nechat jednu z nás. Buď mě, nebo Leilu, to byla moje sestra.* Najednou si připadala jako by celé její tělo bylo z rosolu. Třásla se a hlas jí přeskakoval z jedné oktávy do druhé.* Já zůstala o otce... většinou lidem říkám, že jsem do armády šla kvůli tomu, aby ve mě našli nějaký talent, ale pravda je, že mě tam táta jenom zavřel, aby se mnou neměl práci. Jenže, vojáci na Zemi jsou jenom chodící prasata.... * Při každém slovu se jí vzpomínky vrývali ještě hlouběji do mozku a mučili ji hůř, než jakékoliv mučící nástroje. * Do...domyslíš si. Pořád se to opakovalo. Mohla jsem dělat co jsem chtěla, proti nim jsem nic nezmohla... Chápeš jak je to pro ani ne šestnáctku zničující....* Pravda byla taková, že to bylo zničující i pro dvacítku a zničující to bylo i teď. * Pak jsem se s tím nějak smířila. Začala jsem mít úspěch a Leila to nemohla vydýchat, že bych měla něco co ona ne. Zapsala se taky do armády a jednou mě vyzvala na bojiště. Měla jsem to odmítnou, já vím, ale ona.... mířila jsem jí přímo na srdce a ona....nevzala si vestu. Na místě byla mrtvá. Odsoudili mě za to. Do chládku jsem nemusela, máma za mě zaplatila kauci, ale dodneška mi to neodpustila.... já jsem si taky neodpustila....pak jsem se vdala.... dodneška nechápu, jak jsem mohla být tak blbá a otěhotněla, tehdy jsem si myslela, že bude všechno konečně normální, ale já neznám happy end. Zdrhnul. Prostě mě nechal jenom tak, samotnou. A vzhledem k tomu, že na psychiatrii nebylo prázno, skončila jsem tam na více než rok. A proč ti to tu vlastně povídám?* Zhluboka se nadechla a nohy se pod ní podlomily. Zůstala tam bezhybně sedět a dívala se před sebe. * Musela jsem ti hodně věřit... jestli... však víš....

/Muehehehe To by chtělo cenu: Tyran fiktivních postav /

Kley Cattling



* Stál medzi dverami, hlavu mal otočenú smerom k oknu a hoci bolo možné za ním vidieť pohyb v korunách stromov vyvolaný vetrom predsa sa to všetko akoby odohrávalo niekde mimo sveta v akom sa teraz ocitol po Katinomboku. Videl ju pred sebou ako malé dievčatko, ktorému trhajú sny o pokojnom života priamo pred očami, videl ju staršiu pred bránou vojenskej akadémie s očakávaním v očiach a potom za tou istou bránou no tentoraz už vo výraze jej tváre nebolo takmer nič.. iba cudzosť a mŕtvolná ľahostajnosť... Videl Kate stáť na bojisku v okamihu ako stlačila spúšť a jej vlastná sestra padla mŕtva na zem... bol tam, keď sa ležala sama v posteli po tom ako ju opustil muž a nechal ju v takej ťažkej situácií celkom samu, mihol sa v obraze ako ju strážia v bielej miestnosti bez okien a bez akéhokoľvek zvuku prenikajúceho zvonku... ani si nevšimol a prsty na ruke sa mu opäť začali chvieť a meniť farbu z mliečneho skla na priezračnú... kvapka po kvapke dopadala na zem akoby jeho vlastné telo bolo Katiným smútkom a rútilo sa pod ťarchou všetkej tej minulosti, oči mu zostali suché, ale srdce zaplnené bolesťou. Prekvapilo ho to, nikdy neprežil niečo také silné... možno to bola odozva starej lásky, ktorú ku Kate cítil predtýmnež prišiel o spomienky na ňu...teraz akoby sa tá láska v ňom znovu prebúdzala. Ale Kate bola iná ako všetky ostatné ženy, ktoré poznal pretože zažila viac než sa komu podarí vo všetkých nočných morách. Prísť teraz za ňou a položiť jej ruku súcitne na plece? Povedať jej ako veľmi to ľutuje? Že bol hlúpi, keď sa na to pýtal?... Nie nemohol to urobiť pretože neľutoval otázku, ktorú Kate položil, konečne sa pred ním otvorila a on jej mohol lepšie porozumieť a nemohol sa jej teraz dotknúť, vedel to možno lepšie než ona...cítil, že by sa odtiahla, že by teraz akékoľvek slová považovala za neúprimné a tak len podišiel k a bez slova si k nej sadol. Nehovoril, iba mal pohľad upretý do okna a snažil sa pokojne dýchať, chcel dať Kate čas na to, aby opäť našla samú seba. Rana, ktorú pred ním otvorila bola plná hnisu, Kate sa z nej nemohla tak ľahko vyliečiť, ale ani jej ignorovaním sa veci nevyriešia iba čo ju to bude oveľa viac bolieť. Chcel ten hnis dostať z jej duše celý.* Čo sa stalo s dieťaťom?

/ neboj tu je viac postáv, ktorých majitelia dosť mučili môžeme zaviesť novu kategoriu po kategorii Uchyl roku, ktorá tu už bola by to mohla byť zmena /

/Úchyl roku? No potěž pánbůh /

* Vnímala, jak si sedl vedle ní, ale přitom se stále dívala s mrtvolným výrazem ve tváři před sebe.* Nikdy jsem děti nechtěla. A po tom všem... nemohla sem si ho nechat.* Přitáhla si kolena blíž k sobě a položila si na ně hlavu. Opět vypadala jako malá dívenka a celkem se tak i cítila. Zranitelná. I když Kley seděl několik centimetrů od ní, připadala si tak strašně sama. * Nejhorší na tom je, že se to pořád vrací. Je to všude. Ať jsem kde jsem, ať spím, nebo jsem vzhůru, pořád tomu nemůžu utéct. A pochybuju o tom, že uteču. * Nastalo ticho. Nevěděla co by měla říct, nebo co udělat.* A víš co je paradox?* ušklíbla se. * Že přes to všechno, se u mě doma válí zaprášená krabice, která obsahuje můj život téměř od začátku do konce. Dokonce jsem tam našla i fotky z Limba. Někdy se na ně musíš podívat.* A znovu to zapeklité ticho. * A co uděláme s vámi, pán Cattling? Zřejmě nechcete zůstat do konce života jako rosol, nemám pravdu? * zamrkala na něj.*

*Vzal mladíkovi opatrne pohár z ruky.* Ďakujem. Pôvodne to bol aj môj zámer, ale k fázy pitia som sa nedostal. *Jeho tvár bola uvoľnená, ale určite z nej bolo cítiť mierne komický impulz. Pozdvihol pohár na znak pripitia a elegantne si z neho uchlipol. Chvíľku sa mohlo zdať ignorantské, keď sa pozeral na číro červené víno oproti svetlu. Pohojdával ho v pohári s infantilne potiahnutými kútikmi úst. Keď sa Gerry začal smiať na jeho oslovení, pokojne k nemu obrátil pohľad. Niekde medzi nimi sa stretli dva pohľady. Jeden skúmavý a pobavený, druhý len skúmavý. Nevenoval veľkú pozornosť jeho výrazu, len sa snažil vycítiť jeho ducha. Na hudobníka sa preňho správal normálne a vyspelo. Nejako si ani nechcel pripustiť, že mu je tá osoba sympatická.* Iste. Beriem to ako priateľskú pomoc. Každá pomoc je predsa myslená dobre. Vyjadruje to v podstate to isté. Pre lepší pocit by som to sformuloval po vašom, síce neviem kto je ten Igor.* Rezignovane sa pozrel s potiahnutím pier do neurčita. Ale nakoniec sa predsa len usmial.* Mimochodom, kedy by som asi mohol predviesť svoje skladby? Mám pocit, že čím ďalej som menej pripravený.

Kley Cattling



* Nezasmial sa až do chvíle kým Kate nespomenula rôsol. Ibaže ten smiech bol akýsi ťažkopádny a len tak tak mu vyšiel spoza stisnutých pier. Musel uznať, že Kate je veľmi šikovná v odvracaní pozornosti, ale aj tak sa jej to celkom nepodarilo. Musel stále premýšľať o tom či náhodou udalosti v jej živote ju nenaviedli na to, aby sa zapísala do projektu Limbo. Tam mala istotu, že sa zbaví aspoň časti svojich spomienok a na jej mieste by urobil to isté. * Nemyslíš, že je zbytočné vracať sa späť a hrabať sa v starých fotkách z minulosti? Myslím, že by si tú krabicu mala spáliť. * Sklonil hlavu a pozrel na svoju dlaň položenú na kolene pretože sa mu spod nej vpíjal do látky nohavíc mokrý fľak.. premena sa ešte celkom neustálila. * A keď už hovoríš o rôsole...myslím, že by bolo celkom fajn rozplynúť sa niekde do atmosféry alebo sa stratiť v rieke. Vtedy je myslenie také ľahké, konáme skôr inštinktívne aj keď všetko, čo sme je len vodná para...* zažartoval s úškrnom no potom zvážnel.* Je len jediný človek, ktorý by nám mohol pomôcť a ten to určite neurobí...

* Bolo snáď istou samozrejmosťou medzi neznámymi ľuďmi, že sa pri prvom stretnutí snažili urobiť si o sebe názor. Niektorí sa ním potom riadili až do samého konca a iní boli ochotní priznať, že sa prv mýlili. On patril k tej druhej skupine ľudí a to si uvedomil v momente, keď John zodvihol pohár s vínom oproti svetlu a znalecky si ho začal premeriavať. Nerobil nič, čo by v konečnom dôsledku vypálilo prehnane a nadnesene ako to Gerry už mnohokrát videl u iných mužov, ktorí sa snažili zapôsobiť svojou kultivovanosťou. U Johna to vyzeralo celkom prirodzene a hodilo sa to k jeho možno trochu bezstarostnej osobnosti. Mal chuť sa zasmiať, ale John by si to mohol zle vysvetliť, a tak radšej potlačil úsmev, keď si jeho nový známy zodvihol pohár k ústam a jeho tvár sa na malý moment rozostrila za priezračným sklom.* V tom prípade si vašu hru veľmi rád vypočujem. Nerád by som sa nechal obrať časom a vašou nervozitou o novú skúsenosť. Chcem vedieť či sa mám báť konkurencie...* zažartoval dobromyseľne a napriek tomu, že za iných okolností a hlavne s iným tónom by tie slová mohli vyznieť ako mierne podpichnutie bolo to čisto nevinné. Natiahol ruku smerom k piánu akoby k nemu Johna sám pozýval a čakal kým nevykročí napred. Ešte si však neodpustil jednu veselú poznámku.* Patríte k tým umelcom, ktorý majú pred svojím vystúpením nejaké špeciálne požiadavky? S istými ľuďmi som už totiž zažil situácie, z ktorých sa smejem dodnes...* uškrnul sa a stihol ešte pohľadom zachytiť tvár senátora Graisa, ktorý na neho uprene hľadel spoza manželkinho chrbta. Prestal sa usmievať a krátko pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.. senátor Grais bude musieť počkať pretože na obchodné záležitosti teraz nemá čas ani náladu.*

O tom už nikdy nemluv!* hodila po něm naštvaný pohled, poté co zmínil rozpouštění ve vodě. * Vážně. * chtěla ještě něco dodat, ale slova se ztratila v její mysli jako v bludišti. Nechtěla slyšet nic o tom, že by kvůli ní měl někdo skončit "v řece". * Kdo nic nezkusí, nic nedokáže. Třeba by ti ten někdo pomohl.* Jen tak tak se přinutila neříct nám. * Není to jenom tvůj problém. Jako bych toho neměla už tak dost zažito.* Upřela na něj modré oči. Většina očí byla téměř vodová, spíš jako by v nich barva chyběla, ale ty její byly zbarveny sytou námořnickou modří. Ucítila, jak se jí žaludek svíjí v křečích a tak se zvedla ze země.* Každopádně teď odejdeme z tohohle příšerného místa. Co takhle snídaně? Jednu ti dlužím a můžeme si u toho promluvit, co dál.* Vyrazila směrem ke dveřím, ale před odchodem se ještě otočila. * Tak pojď už.* usmála se.*

*Nestihla si ani uvedomiť koľko času strávila na apartmáne, ale úprimne ani netúžila zísť medzi hostí. Aj tak tam nebola potrebná. Ak by ju niekto potreboval, dozaista by už dostala odkaz, že je potrebná. Tiché pootvorenie dvier celkom nezačula a tak sa trochu strhla, keď v odraze z veľkého zrkadla uzrela markovu strhanú tvár. Jeho objatie na ňu pôsobila ako med pre včelu, ale aj tak jej šiesty zmysel jej hovoril že sa niečo deje. A presne tak ako sa bála, ako dúfala, že sa nič také nestane riekol tie krátke slová, ktoré na jej tvári urobili veľkú ryhu, akoby jej práve zlomil srdce. Nálada pohasla a ona s vážnou tvárou hlesla.* Aha.* jej ruky ho pustili z objatia, ktorým ho obdarila a opäť klesla do kresla v ktorom sedela predtým.* Prečo ideš teraz, tak náhle? Toto mal byť náš ples. Naša slávnosť....* na chvíľu sa odmlčala, keď ho sledovala ako sa rozopína a potom pohľadom prešla po kufri, ktorý tam pribudol.*.... ach. Takže ty si s tým počítal.* zničene dodala pričom hlas jej akosi podskočil. Čo teraz mala urobiť? Obuť sa, popriať mu príjemnú cestu nevedno kam a potom ísť dole a tváriť sa akoby sa nič nedialo? Prečo jej vlastne nič nepovedal? Iba pre neho sa takto skrášlila, lebo dúfala, že na spoločný prvý bál nikdy nezabudnú.*

Áno. Chcem aby sa miestnosť okamžite vyprázdnila, pretože som hanblivý. Potom mi sem doneste serenádovú whisky a nechajte ma tu kľudne až do rána. *Samému sa mu nezdalo vtipné čo povedal, ale cítil na sebe meravosť pred vystúpením. Snažil sa uvoľniť od trémy, odvádzaním troch pozornosti k. * Žartujem. Nikdy som nemal žiadne špeciálne priania pred vystúpením. Vždy mám ale prianie, aby bol potlesk po vystúpení úprimný. Aby sa to ľuďom naozaj páčilo. Keď sa tak stane, potom si môžem želať viac. *Pozrel na Gerryho zamysleným pohľadom, ten si ale všímal niektorého hosťa. Pozrel sa ku klavíru.* Tak teda idem. *Vykročill a tesne pred pódiom urobil svižný výskok tak, že keby bol skočil len centimeter menej mohol mať zase problém s výsmešnými pohľadmi hostí. Pristúpil k čiernemu krídlu, kde stála aj Joe.* Ospravedlňujem sa, že to takto dopadlo, ale bola to nehoda. To sako vám sám priveziem z čistiarne ako nové. *Stále sa ešte snažil nemyslieť na hru. Pre vyvolanie komickej situácie sa zatváril rozpačito. Bol to taký nevinný chlapčenský pohľad, keď ako malý schovával za chrbtom ukradnutú hračku.

* Striasol si z pliec čierne sako a pár krokmi prešiel do kúta izby kde stálo pohodlné kreslo potiahnuté drahou hodvábnou látkou. Cestou k nemu však z chlopne vypadol na koberec kvet glasie, ktorý v nej mal zastrčený a jeho modrofialové lupene sa rozložili okolo krátkej zelenej stopky ako sukne unavenej tanečnice. Obrátený chrbtom do miestnosti začal si rozopínať gombíky na košeli, jeden, druhý... pohľadom zatiaľ prechádzal po stene kde veci hádzali pod svetlom svoje tiene. Iba jeden z nich sa hýbal súbežne s Aminými pohybmi. Viac ako to však vnímal sklamanie v jej hlase. Prestal si rozopínať košeľu, spustil ruky povedľa tela a obrátil sa v ústrety Aminmu pohľadu. Dlho jej len hľadel do očí a v duchu akoby na niečo pomyslel pretože ústa mu poznačil rýchly úsmev. Potom vykročil k nej a cestou sa ešte zohol po kvet glasie. Zastavil sa až tesne pred Amacarakou, keď jej kvet zastrčil poza ucho a vonkajšou hranou dlane ju pohladil po líci až k brade.* Myslel som si, že budeš chcieť ostať na plese, keď si ho tak vynikajúco zorganizovala.* Povedal a do slov vložil trochu líškavý tón, aby vyhnal Am z hlavy pochmúrne myšlienky a trochu ju rozosmial. Sklonil hlavu a trochu nadvihol obočie až jeho tvár nadobudla takmer chlapčensky nevinný výraz. * Chceš ísť so mnou? Utiecť odtiaľto? * Ibaže tá nevinnosť mu dlho nevydržala pretože ju vzápätí pokazil provokatívnym úsmevom.*

* Možno to tak na prvý pohľad nevyzeralo, ale príliš dobre rozumel Johnovej tréme, ktorá tak očividne sálala z jeho nervózneho hlasu čo ako sa to snažil zakryť žartovaním. A možno práve preto. Povzbudzujúco sa na neho usmial a nechal ho ísť pretože zdržať ho ďalšími otázkami by mohlo spôsobiť oveľa väčšie škody na jeho vyrovnanosti. Prešiel pár krokov k prázdnemu stolu a tam sa posadil tak, aby mal čo najlepší výhľad na pódium s pianom. Stále to však bolo dosť v ústraní takže sa ani nemusel obávať toho, že by si ho všimol senátor alebo ľudia zo spoločnosti a vyrušili ho tak v najnevhodnejšej chvíli. Dnes večer chcel jednoducho iba počúvať a nemienil ani sám pred sebou zakrývať to aký bol na Johnovo vystúpenie zvedavý. Pohár, ktorý až donedávna držal v ruke položil na stôl a svetlo dômyselne prenikajúce skrz sklený okraj pohára hádzalo na čistobiely obrus dúhové odlesky. Prstami sa pohrával s dlhou ihlicovitou stopkou a sledoval ľudí okolo seba, aby sa nejako zabavil kým John nezačne hrať.*

Kley Cattling



* Cítil Katin pohľad na profile svojej tváre, a tak k nej otočil hlavu. Všimol si ako na neho hľadí a takto zblízka si mohol všimnúť každý detail jej tváre, to ako jej plavé vlasy takmer padali do očí modrejších než bolo jazero Nadía, pri ktorom vyrastal. Ani nevedel prečo no v tej chvíli ho napadlo ako by asi Kate vyzerala keby sa vynorila nad hladinu toho jazera a jej oči by odrážali jej zvláštny farebný nádych. Zarazilo ho ako dobre a živo si to vie predstaviť , a tak radšej odvrátil pohľad, aby si nevšimla aké myšlienky mu behajú po rozume. Vedel príliš dobre, že Kate nie je obyčajná žena, že si toho prežila v živote už dosť a ak naozaj existuje niečo také ako spravodlivosť tak práve tá Spravodlivosť bola tejto žene dlžná zvyšok života strávený v pokoji kde by si mohla liečiť rany. Keď znovu zodvihol hlavu Kate už stála na prahu izby, na perách jej na chvíľu zasvietil úsmev a ten zjemnil neistotu vo výraze tváre, ktorú si povšimol predtým. Úsmev jej opätoval. * Raňajky.* zamrmlal túžobne a nakoniec sa aj zasmial. Nateraz už bolo dosť vážnych tém a možno aj Kate bude po chuti zmeniť tému, keď už sa hodlali zmeniť aj priestor. Vstal a podišiel k nej zdvorilo kývnuc rukou k schodisku na znak toho, že dámy majú prednosť.* Neďaleko by mohla byť nejaká obsluha. Dúfam, že to stihneme skôr než sa ti začnem topiť v aute.* Bol už v polovici schodiska, keď si náhle na niečo spomenul, a tak natiahol ruku, aby Kate zastavil. * Ale čo tvoja služba na Thnatose?* nadvihol obočie. Rozprávala mu predsa, že bola prevelená a teraz s ním chcela ísť hľadať pomoc. Nemohol na ňu nijako naliehať ani ju ovplyvňovať. Nech sa rozhodne sama.*

*O tebe strach nemám, mám strach o to auto.* zažertovala a vyrazila po schodech dolů. Jak moc zamotané jejich setkání může být? Jenom všechny události by popsaly nejméně polovinu knihy. Ucítila na svém ramenu dotek a tak se otočila. Následující slova byla jako sledová sprcha. Nad tímhle musela popřemýšlet. Služba jí začínala až o několik dní později a Kleyovi pomoc dlužila i když nešlo ani tak o dluh, jako o to, že mu jednoduše chtěla pomoct.* Myslím, že to půjde odložit o několik dní.* Pokračovala chodbou, až se zastavila na prahu vchodových dvěří. * A navíc je to hlavně moje vina. Kdybys mi nepomohl, nic takového by se nestalo. * Od ranního vstávání se její nálada zlepšila, ale přesto některé věci říkala chladným nenuceným tónem. Došla zhruba do poloviny cesty k autu, když stratila kontrolu nad sněhem a jak široká, tak dlouhá sebou praštila do pevného skupenství vody. * Au. * zasmála se a nabrala si do hrsti hromádku sněhu, kterou poté hodila po Kleyovi. Připadala si jako nějaká malá školačka, co si užívá chladné odpoledne a konec vyučování. Trochu přerostlá školačka.*

Kley Cattling



* Sneh mu pristál na tvári pretože sa nestihol včas uhnúť, ale nebral to nijako tragicky. Iba sa zasmial a pokrútil hlavou. Už už sa chcel zohnúť, aby Kate vrátil útok nemysliac pri tom na to, že z takýchto zábaviek už dávno vyrástli, ale vtedy si uvedomil, že snehovú hmotu má ešte stále na sebe ako prilepenú. Zdvihol ruku k lícu s úmyslom oprášiť sa, ale akonáhle sa prstami vnoril do bielej kaše cítil, že sa dostal hlbšie než bolo potrebné pretože koža na tvári sa prispôsobila štruktúre snehu akoby ju okopírovala a stala sa tak celkom poddajnou. Polovicu tváre od kútika ľavého oka až po kútik úst mu pokrývala bielostrieborná maska, ktorá sa pod vplyvom mrazu prispôsobila tvaru jeho líca. Mohol len dúfať, že v teple sa ľad roztopí a nestečie mu pritom polovica hlavy. Bol to čierny humor, ale predsa sa zasmial nedajúc na sebe poznať aká mu je tá predstava v skutočnosti nepríjemná.* Kate, čo by si povedala na to keby sme radšej išli ku mne domov? V chladničke mám dosť jedla a aspoň nebudeš musieť nikomu vysvetľovať, čo sa so mnou stalo, keby som sa náhle niekam vyparil.* uškrnul sa a rýchly krokom prešiel k autu. Otvoril dvere na strane šoféra a čakal kým Kate nasadne. * Nechcem, aby si sa mi cítila za niečo zaviazaná. To, čo som urobil sa stalo lebo som to tak chcel ja...


/ čo keby sme sa presunuli do Blízkeho mestečka? tam kde sme hrali predtým? /