Bar Infinity

Útulný bar, kde sa o vás starajú nielen v noci. Prijemná obsluha, drinky aj hudba.

Leeth

*Zhužvanou utierkou pretierala čerstov umyté poháre. Kvapky vody odchádzali jedným prechodom utierky. Sledovala hodinky nad dverami. Pomaly sa chýlil čas stretnutia s tým mužom. Hádam len príde. Potrebovala sa sním porozprávať. Predsa len raz v živote ho videla, on ju ani raz. Lenže jeho informácie jej mohli zahrániť kožu. V chabom liste mu napísala kde a aj o koľkej sa stretnú dôvod neuvádzala. Oni ani nebude vedieť, že stojí za barok. Ak sa teda hneď po príchode posadí ku nej, bude mať viac než skvelý výhĺad do jeho tváre. Netrpezlivosť začala narastať. Ten muž bol síce obvinený z vraždy jej najlepšej priteľky. No bola to pravda? Nemohla to vedieť. Tiež sa jej zdalo, že Vivienne mala rada a pri ich stretnutiach sa jej nič nezdalo. Rozprával jej o nehynucej láske k tomu mužovi. Vždy to pretrpela pretočením očí, ale niekde hlboko v duši im závidela. Z týchto rozhovorov preto nechcela veriť obvineniam voči mužovi, ktorého vśak vôbec nepoznala. Kľudne mohol byť tým vrahom. No nával tých informácií je pre ňu teraz dôležitejší. Potrebuje zachrániť svoj život. Sebecky zabúdať na priateľkynu vraždu je viac, než nevyhnutné.*

*Konečne po piatich rokoch sa za ním zaklapne väzenská cela už naposledy. Prišiel ten deň kedy ho mali pustiť pre niečo čo nespáchal. Hneď ako vyšiel z vezenia z plných plúc sa nadýchol* čerstvý vzduch* povedal si nahlas a obliekol si koženú bundu. Rukou si prehrabol vlasy a vykročil dolu ulicou. Len nedávno dostal nejaký list od nejakej neznámej ženskej čo po ňom chce aby sa stretli v jendom bare v ktorom robila Vivienne. Keď si na ňu spomenul zvraštil čelo. Nikdy nezabudol na lásku svojho života. NO teraz je všetko inak. Vivanne je mrtva a on prisahal že nájde jejvraha aj keď si všetci myslia, že to spravil on. Vo vezení sa naučil mnoho nových vecí. Jeho telo vyzeralo úplne inak ako keď tam vchádzal. Bol vytrénovaný. Svaly na tele mal dokonale vypracované, ruky mu pokrývali zvláštne tetovania a n hlavu mal vyholenú. Skutočne vyzeral ako basista. Ani povahovo to už nebol ten starý dobrí Azazel. Bol nebezpečný tak ako všetci vezni. Bol chladný, odmeraný a nepríjemný. Len jedna žena by ho dokázala zmeniť. Vivenne. Rýchlo zbehol ulicou a zahol za roh. Prešiel ešte prá kilometrou keď sa pred ním zjavil veľký bolbord ktorí blikal a bolo na ňom napísané: BAR INFINITY. Prebehol ulicou a vošiel dnu. Započúval sa do tlmenej hudby a poobzerá si to tu. Bar je skoro prázdny. Asi ešte nieje ten správny čas aby sa to tu naplnilo. Všimne si barmanku za pultom a tak vykročí priamo k nej. Posadí sa na vysokú parovú stoličku a prezrie si ju. Vyzerá príťažlivo.* Niečo tvrdé *povie a vyzlečie si bundu. Jeho tetovania nemôže nikto prehliadnuť no nieje si istý, či si ich žena všimne aj v takejto tme. Bundu hodí vedľa seba a zadíva sa na ženu ako pripravuje nápoj*

Leeth

*Hneď ako sa dvere otvoria a dnu vojde neznámi muž, prejde ňou poznanie. To je istotne on. Jediný raz videnia v živote jej stačil, aby ho poznala. Hoci dosť sa zmenil. Svaly, tetovania a aj vlasy mu chýbali. Keby toto videla Vivienn. Utierku hodila do umývadla. S úsmevom prikývla nad jeho objednávkou. Snažila sa ho veĺmi neprešacovať svojim pohľadom, lenže ten mu stále behal po tele. Zohla sa pod bar. Vytiahla whiskey a šplechla do nej párk vapiek vodky. Keď miešať, tak rozhodne takto. Na špáratko napichla čerešnu a strčila ju do pohára. Vzala ho do ruky a pred muža položila servítku s logom baru. Na ňu pohár položila. Potrebovala mať niečo v rukách, pretože nervozita sa jej začala opäť zmocňovať. Vezme utierku z umývadla. Ani nevie, ako sním má začať rozhovor. Zhlboka sa nadýchne.* To bude na mňa pane. Máli ste sa tu stretnúť s nejakou ženou? Lebo to som ja. *Možno mu hneď nedôjde o čo pôjde, ale pretože tu predtým pracovala Vivienne, určite ho napadne, že ju poznala. Nesmie to na neho hneď na rýchlo vybaliť. Zavrie sa a urćite jej nepomôže.*

*Sleduje barmanku ako mieša nápoj. Keď sa zohne tričko sa prehne spolu s ňou a on uvidí cez malú štrbinu na jej prsia. Uškrnie sa a zrak odvráti keď sa zdvihne. Pretočí sa na stoličke a obzrie si to tu. Nemá rád toto miesto pretože tu kedysi pracovala Vivienne a on tu s ňou trávil dosť vela času. Vždy sedával na jendom a tom istom mieste. Robil jej tak trocha bodiguarda. Vivienne bola veľmi pekná žena a mnohý muži na nej nechávali svoje oči. Ona si však vybrala jeho a on jej bol vďačný i keď sám nechápal, prečo práve on. Otočil sa späť na stoličke a zahladel sa na ňu. Bola pekná to sa muselo uznať. Keď mu podala pohár odpil si z neho. To čo namiešala mu chutilo. Pri jej slovách zdvihol hlavu a prebodol ju pohľadom* Tak to si ty. Zaujímavé *zamrmlal a premeral si aspoň tú časť tela, ktorú videl* Prečo si mi písala? *spýta sa. Na zdvorilé vykanie akosi pozabudol. A načo? Je to väzeň obvinený z vraždy. Väčšina ludí sa ho bude báť tak prečo by mal byť milí? opäť si odpije z pohára a zahladí sa jej do očí*

Leeth

*Prikývne. Jeho rekacia ju trocha zaskočila, no môže byť rada, že nejakým spôsobom nevybuchol. Ani by mu to nezazlievala. Len pred chvíľou ho vypustili z väzenia a ona ho už otravuje. Nepísala by mu, kebyže to nie je skutočne súrne. Nervózne si odkašle.* Nechcela som vás otravovať, ale potrebujem sa dostať k spisom Vivienne. Viem, že mala jednu čiernu zložku kde si odkladala dôležité doklady. Máte jej veci niekde odložené? *Môže sa len modliť v kladnú odpoveď, pretože ak tie veci nemá, informácie sú nezávratne preč a ona si môže vyrábať svoju rakvu. Kúpa by bola predsa len nacnejšia a neminie toľko síl na sklonku života. Ešte stále mu však nemôže povedať celú pravdu. Nechce ho do toho zatiahnuť, aj keď on už zločinec je.* Zabil ste Vivienne? *Vypadne z nej sucho. V očiach sa jej zračí prekvapenie nad položenou otázkou. Obzrie sa navôkol. Okrem pár hostí sú tu skoro sami a on má dookola dosť vraźedných zbraní. Jedna lepšia ako druhá na ukončenie života. Lenže čo ak by ju vražda v jeho rukách menej bolela? Zhovievavosť by uvítala. Chytí hrdlo najbližšej flaše a spokojne si z nej odpije. Je to flaša z ktorej pijáva ona a nenalieva z nej hosťom. Preto má na etikete nestieratelňou fixkou napísané svoje meno. Obvinenia fakt nepotrebuje.*

*opäť si ju premeria. To dievča je akési zvláštne no páči sa mu. A akoby mu vôbec neprekážalo, že mal kedysi Vivienne a toto je jej priateľka. Pri jej otázke nadvihne obočie* A načo sú ti jej veci? Mám ich. Všetky *povie no zatiaľ nepovie kde. On sám to vie veľmi dobre. Ak chce nejaké jej veci bude mu o tom musieť povedať omnoho viac. Tie veci sú dokonale ukryté a dobre vie, že ich nikto nenájde. Odpije si z pohára a opäť ho položí na pult. Otočí sa no v tom začuje jej otázku. Pomaly sa otočí späť na ňu a prebodne ju chladným pohľadom* Podla súdu áno *povie nepríjemne. Na túto otázku toľko krát odpovedal že už mu začala liezť na nervy. Nikto mu neveril vtedy že ju nezabil tak prečo by mu mali veriť teraz? Radšej nech si všetci myslia, že je za to zodpovední a nech mu dajú pokoj než aby ho stále niekto otravoval. Vedel, že ak bude hovoriť, že je vynní nechajú ho pretože sa ho budú báť. i tak mnohý protestovali proti takému nízkemu trestu no pre neho samotného to bol až príliš dlhý trest. Zahladel sa jej do očí a čakal*

Leeth

*Vysvetliť mu to bude asi oveľa ťažšie, než by predpokladala. Nevie, koľko mu toho môže povedať. Vlastne by nemala vôbec nič, no tie spisy skutočne potrebuje.* V tom spise sú dôležité informácie, ktoré potrebujem aby som niekoho ochránila. *Ak mu povie, že vlastný život, určite pcohopí. Nakloní sak nemu cez bar.* Tento bar vlastní jeden vplyvný a bohatý muž. Je tiež totálne zvrátený. Ja a Vivienne sme pre neho pracovali už od šestnástich. Ujal sa nás. *Ten deň veľmi ľutovala. Keby to nebol urobil, Vivienne by bola ešte žila.* Viem, že si moju najlepšiu priateĺku nezabil. Nebol by si jej to urobil, miloval si ju. Podľa mňa ju zabil on. *Meno mu rozhodne nepovie. Rozhodol by sa vziať spravodlivosť do vlastných rúk.* Vivienne sa totiž rozhodla odísť a žiť s tebou, no to sa jemu nerobí. A tak ju potrestal. Jeho muži to našili na teba a on z toho vyšiel čistý. *Prikývne svojim slovám. Neobdivuje toho sviniara, lenže musela uznať, že to mal všetko skutočne dobre vymyslené.* Spolu s Vivienne sme nepracovali len tu. Osobne sme zvádzali jeho klientov, alebo tajomne zabíjali ak bolo treba. *Hádam jej to všetko uverí, pretože inú možnosť nemá. Musí sa dostať k tým papierom v spise. Pozrela mu dôverne do očí. Rozhodla sa veriť tomuto väzňovi, ak to bude chyba aspoň to neprežije.*

*Mal by jej povedať kde sa tie veci nachádzajú? Lenže na to, aby sa k nim dostal by musel zariadiť pár vecí. A navyše by to nebolo také jednoduché. Dobre vedel že ten čo Vivienne zabil pôjde po jej dokumentoch a preto ich tak dobre chránil. Našťastie to stihol skôr ako ho zavreli. Poriadne si ju premeral a zadíval sa jej do očí* Viem kto je šéfom tochto baru. Mal som s ním pár zápletok. A viem od kedy tu Vivienne robila *povie podráždene. Nerobí mu vôbec dobre ak sa o nej bavia. Predsa len stále na ňu nezabudol. Nedalo sa* On ju zabil? Pretože chcela žiť so mnou? *zavrčal a vyskočil na nohy* Je teraz tu? Tak kde je!? *zhúkol. Táto myšlienka ho už dlho trápila no nebol si tak úplne istý, či by to mohla byť pravda teraz sa mu to však zdalo logické. Nájde toho chlapa a zabije ho za to čo spravil Vivienne. Na vetu o zvádzaní radšej nereaguje. Nepripustí si možnosť že Vivenne bola šľapka a podvádzala ho. Aj keď to bolo pre šéfa*

Leeth

*Sklamane zavrčala. Predsa len vedel všetko, čo nemal. Nech sa zahráva s čím chce, ona taká sprostá nebude. Lenže bez neho ju aj tak čaká trest.* Pššť.*Poobzerá sa dookola.* Nemáme dôkazy, že to urobil on. Iba domnienky. *Chytila ho za ruky a nažila sa ho znovu usadiť. Ak tu bude robiť rozruch, nejako jej tým nepomôže. Bez dôkazov proti nemu nič nemajú a preto je v očiach súdu stále vinný tento muž. Keby tak mala svedka, ktorý by jeho nevinu potvrdil.* Týmto vec iba zhoršíš. On sa v bare nikdy nezdržuje. Všetci nepriatelia by ho tu automaticky hladali. *Otrčí mu pred nos malú flaštičku s jedom.* Vždy sa ich predčasne zbavujeme. *Stíši hlas a nakloní sa k nemu ešte bližšie. Teraz mu šepká rovno do ucha.* Počuj. Tak pomôžeš mi? Prosím? *Odtiahne sa od neho a s úpenlivou prosbou sa mu do nich zahľadí. Už nevie čo iné by mala na tohto chlapa vytiahnuť.* Som Leeth. *Pre začiatok k nemu natiahne ruku ponad bar.*

*Trocha sa upokojí a zadíva sa na ňu. Keď ho chytí za ruky trocha znervóznie. Nevytrhne sa jej však a posadí sa späť na miesto* prepáč *zavrčí a pozrie jej do očí* Načo nám sú dôkazy? Ak ho zabijem pôjdem zas do basy. Už raz ma tam šupli bez dôkazov takže teraz by mi to bolo fakt jedno. Hlavne, že splním sľub ktorí som Vivenne dal. Že nájdem jej vraha a potrestám ho tak ako sa patrí *povie. Keď sa k nemu nakloní po chrbte mu prebehnú zimomriavky* Fajn pomôžem. Kedy tu končíš? Mohli by sme ísť ku mne a povedala by si mi o tom viac *navrhne. Len dúfa, že to neznie príliš divne. Predsa len sa poznajú ani nie hodinu takže by kludne mohla odmietnuť no on nieje ani násilník ani vrah. Keď sa mu predstaví aj on jej podá ruku* Azazel *povie a pozrie jej do očí*

Leeth

*Prikývne na chabé ospravedlnenie. Väčšmi ju teší fakt, že si sadol a že nepúta už toľko pozornosti. Ak by sem teraz prišiel jeden z JEHO chlapov, nič by sa dokopy nedozvedel. Ani by mu to nedávalo zmysel.* Na čo? Na viac vecí. Takto si na očiach všetkým. Súd sa o to postará. Ty ho preto nezabiješ. Postaráme sa, aby išiel do väzenia. Aj ja som mala Vivienne veľmi rada, no vraždou by sa nám nevrátila. Bude radšej, ak ho spolu pošleme za mreže. Obom sa nám uľaví. Tomu ver. *Zavrtí hlavou.* Dôkazy proti tebe mali, ale boli nepravé. Našité a sudca podplatený. *Pokrčí sklamane ramenami. Dnešný právny systém je veĺmi vrtkavý.* Sľubi sa nedáju tak ľahko splniť. Tobôž tento. Nedovolím Vivienninmu snúbencovi zabiť sa. Nechcela by to. *Skloní zarmútene pohľad k zemi.* Samozrejme až zajtra ráno okolo tretej. Dnes ťahám aj za jedno dievča, ktoré sklamalo a teraz je na koberčeku. Mám podozrenie, že sa už nevráti. *Položí si prst na pery.*

Súd? To sotva. Posielajú do basy len tých ktorých oni chcú. V podstate taký ako ten parchant zostávajú na slobode. A prečo by som nemal? Zabil mi snúbenicu a päť rokou môjho života *zavrčí a pozrie na ňu* Nevrátila ale mohla by v pokoji odpočívať. A čo potom? Pošlú ho tam a za pár rokou je vonku. A vieš čo sa stane potom? Nájde si ťa a zabije rovnako ako ju *povie a priblíži sa k nej. Stále jej hladí do očí* Ja viem. Teraz je už všetko len o prachoch. Buď ich máš a si Boss alebo ich nemáš a si mŕtvola v rieke *zamrmle a skloní hlavu* Nedovolíš? A ako mi v tom zabrániš? Navyše *na chvíľku sa zastaví* už nie som jej snúbencom. Už nie *zamrmle* Tak až skončíš príď ku mne *povie a vytiahne servítku z pod pohára. Napíše jej adresu a telefónne číslo a posunie jej ju* Hladaj ma tam. Určite ma nájdeš *povie a hodí do seba pohárik* Už musím bežať. Idem vybaviť ešte nejaké drobnosti. Maj sa zatiaľ Leeth *povie a usmeje sa na ňu. Dúfa, že sa táto situácia čím skôr vyrieši a je rád, že mu pomôže. Zdvihne sa, oblečie si bundu a odíde preč*

Leeth

Ale my by sme ich presvedčili, źe jeho chcú v base. *Začína byť zúfala. Bohvie, čoho je temto tu schopný.* Samozrejme, ale pôjdeš späť do väzenia. To tam až tak dobre varili? Boj sa návratu! *Ako inak ho má presvedčiť? Bola by chyba na to len pomýšlať.* Ona odpoč´via v pokoji pokým si ti nažive. Nech si ma nájde. Budem ho denno denne netrpezlivo očakávať. *Uškrnie sa. Ak by toho sviniara predsa len zavreli, tak so svojím vekom a tým koľko má na rováši by už väznicu inak ako zvnútra nevidel. Mohol by uź len snívať, aké to kedysi vonku bolo. Prikývne.* Maj sa Azazel. *Ustaraným pohĺadom sleduje jeho odchod. hádam za ten čas čo sa neuvidia, neurobí ten chla žiadnu hlúposť. Vysekávať ho z ničoho nebude. Má dos´t vlastných problémov, ale Vivienne kedysi dávno slúbila, že ak sa jej niečo stane, má dať pozor na jej lásku.*



.

Azazelov dom

Stále musí uvažovať o tom včerajšom stretnutí. To, o čom sa bavili mu vŕta v hlave od večera. To ako mu Leeth hovorila, že potrebuje nejaké dokumenty a že potrebuje niekoho ochrániť. Mal pocit, že potrebuje ochrániť sama seba. A aj napriek tomu, že chcel jej šéfa zabiť pretože i on mal pocit, že stojí za smrť Vivenne nemohol nič robiť. Ako Leeth povedala, nie bez dôkazov. Vivenne by nijako nepomohol touto cestou i keď jej pri hrobe prisahal, že pomstí jeho smrť.
Teraz stále vo vani a nechal na seba púšťať vrelú vodu. Včera sa vrátil neskoro takže hneď zaľahol a spal ako zabití až do rána. Vedel, že Leeth čoskoro príde pretože sa včera dohodli. I keď povedal aby prišla po práci dostal od nej správu že príde až navečer. Predsa len sa i ona potrebovala vyspať. Vypol vodu a vyšiel z vane. Rýchlo sa poutieral a navliekol si nohavice. Prešiel z kúpeľne dolu do obývačky a posadil sa za pult. Z flaše si naleje wisky a hodí ju do seba*

Leeth

*Po konci pracovnej zmeny išla spať. Vedela, že keď si lahne a prespí celý deň, večer príde skôr a ju nebudú prenasledovať záludné myšlienky. Po prebudení predsa len prišli, ale v menšej forme, akoby im musela čeliť celý deň. Obliekla sa do priliehavých nohavíc a tielka. Noc bola pomerne teplá, takže len zo svetrom v ruke sa vydala za Azazelom. Ona sama bývala hore nad barom tak, ako ostatné barmanky. Museli. Našťastie Azazel býval neďaleko. Jeho príbytok našla poľahky po pár minútach chôdze dva bloky od baru. Zaklopala na dvere a očakávala čo za nimi nájde. Hádam doma nemá žiadnu spoločnosť, ktorá ho obšťastňuje. Potrebuje sa s ním porozprávať bez ďalšieho páru zvedavých očí. Už hostia v bare sa jej nezdali, nie to ešte nejaká šlapka, aj keď ona od nej nemala ďaleko.*

*Chvílu tam tak sedí a hladí pred seba. Z pultu vezme ovládač a zapne potichu rádio. Práve hrala nejaká kludná melódia s on si náhle spomenul ako tam kedysi z Vivenne tancovali po večeroch. Smiali sa, jedli dobré jedlo a boli šťastný. Pri tejto spomienke sa mu okamžite nahrnuli slzy do očí. Spomínal si úplne na všetko. Keď spolu chodili na prechádzky do parku, keď jej kúpil psíka po akom vždy túžila. Nad tou spomienkou sa musel usmiať. Nikdy nezabudne na malého Charlieho ako im behal po dome a vyčaril im úsmev na tvárach. Opäť si odpil z pohárika keď ho z premýšľania náhle vyrušilo klopanie. Zliezol zo stoličky a prešiel do haly. Cez kukátko na dverách sa pozrel kto to je* Ahoj Leeth *pozdraví ju hneď ako odomkne a otvorí dvere* poď dnu *povie a ustúpi od dverí. To že na sebe nemá tričko mu akosi neprekáža. No radšej si nejaké nájde. Nechce tu pred ňou pobehovať nahý. Počká kým vojde dnu a potom za ňou zavrie a opäť zamkne*

*S úsmevom sleduje, ako sa dvere pred jej nosom otvárajú a zjaví sa v nich Azazel.* Ahoj. *Vojde dnu. V tomto dome bola len raz v živote, no to jej stačilo, aby si to tento dom zapamätala. Vivienne ju pozvala na priateĺskú kávičku kde spoločne porozoberali čo sa len dalo. Od klebiet až po vzťahy. Azazel vtedy rozhodne nebol doma a ak sa mu Vivienne nemzienila, tak ani nevie, že tu niekedy bola. Nič sa v tomto dome nezmenilo. Nechce na neho hneď vychŕliť informácie takto vo dverách. Automaticky vojde do obývačky. Pozrie ospravedlňujúco na Azazela.* Och prpeáč, už som tu bola, takže viem kde sa približne áká izba nachádza.*

*Všimne si kam zamierila a trocha ho to prekvapí* Nie to je v pohode. Ale nebudeme v obývačke. Ideme dole poď *zamrmle a vykročí po chodbe na koniec kde sú schody do takej menšej pivnice kde len pred chvíľou sedel. Keď prechádzajú okolo kuchyne zo stoličky si vezme biele tričko a hodí si ho na seba. Je mu trochu úzke takže všetky svaly sú dokonale viditeľné. Poškrabe sa na zátylku a zbehne po schodoch dole* Dáš si niečo? *spýta sa jej keď vojde do menšieho baru. Z veže opäť zaznieva nejaká jemná melódia a nemu sa opäť vrátia spomienky. Nenápadne potrasie hlavou aby to dostal z hlavy von a pozrie sa na ňu. Premeria si ju od hlavy po päty a i keď by nemal myslieť na také veci, musí uznať že je pekná. Opäť sa od nej odvráti a posadí sa na stoličku kde sedel len pred chvíľkou* Posaď sa *povie a ukáže na vedľajšiu stoličku*

Leeth

Dole? *Zatvári sap rekvapene. Hádam ju len nezavedie do svojej osobnej mučiarne a tam ju zabije. Tento šok si však nenechá zájsť aj na tvár. Kráča za ním dolu po schodoch. O tomto mieste nevedela.* Toto tu mi Vivienne zatajila. *Uškrnie sa a vzápätí zarazí. Asi by pred ním o nej nemala hovoriť. Predsa len asi ešte jeho spomienky nevybledli. Odzadu sleduje jeho chrbát obtiahnutý tričkom. Aj odzadu vyzerá rovnako dobre ako odpredu. Pousmeje sa.* Niečo tvrdé prosím. *Odvetí to, čo on kek v bare. Ani na to nepomyslela. Vyšvihne sa na stoličku vedĺa neho a znovu sa porozhliasne po miestnosti. Škoda, že ju sem Viviwenne sama nezaviedla, lebo toto je asi najvejkolepejšia miestnosť domu. Lepšie než obývačka, alebo tá súkromná mućiareň. Stale to však môže byť mučiareň, ale s moderným vzhľadom.*

*všimne si jej menší strach v očiach no neteší sa z toho. Neverí mu. Vidí to na nej. Nemá z neho dobrí pocit tak ako všetci aj napriek tomu že si myslí, že on Vivienne nezabil. Nič však na to nepovie. Nepotrebuje sa rozčuľovať a keby to spravil, bude sa ho báť. A možno je lepšie že z neho má zlí pocit. Aspoň ho viac krát nevyhľadá* Bol to súkromný priestor. Len môj a jej. Tu sme sa vedeli zabaviť najlepšie. Tancovali sme tu spolu a rozprávali sa dlho do noci. Bol tu gauč tam pred krbom *povie a ukáže na miesto ktoré je teraz prázdne* Včera som ho dal preč. Až moc mi ju to pripomínalo *povie a zahľadí sa na to miesto. Keď sem včera prišiel spomienky mu dali facku. Nechcel to prežívať znova a tak to tu trocha zmenil. I tak mu ju to tu pripomínalo až moc. Natiahol sa po flašu whisky a jeden pohár* Stačí toto? *spýtala sa a naleje im obom. Potom fľašu položí na pult a otočí sa na ňu* Tak spusti *povie a zahľadí sa jej do očí*

Leeth

Viem si predstaviť. *Mávne rukou, nech vynechá detaily. napriek tomu ju opantajú predstavy Azazela a Vivienne vśmeoźne sa zabávať na celom tomto priestore. Chápavo prikývne na odstránenei gauča.* Musí to byť nepríjemné. *Odvráti pohĺad. Čp asi najčastejšie robili na tom gauči? Uškrnie sa skôr sama pre seba.* Áno bohate. *Vezme si od neho pohárik. Na pokyn len pokrćí ramenami.* Neviem presne, čo chceš poćuť. Moje informácie sú obšírne a ak by si chcel poču´t všetko, boli by sme tu poriadne dlho. *Aj slabší výcuc by trval minimálne hodinu. Je ochotná mu poskytnúť celý príbech v slabých bodoch. Samozrejme to najhorśie vynechá. No nevie kde má začať.*

Nevieš *povie vážne a pozrie na ňu. Nikto kto to nezažil z jeho pohľadu nevie ako sa cíti. Má pocit, že mu exploduje telo. Má chuť niečo rozbiť, do niečoho udrieť. Ticho si vzdychne a opäť sa od nej odvráti* To veru je. Ale začínam si zvykať. Tých päť rokou mi pomohlo *povie a napije sa. Položí si pohárik pred seba a rukami si prejde po tvári. Vzdychne si a zavrie oči* Tie dokumenty. Načo ti sú? *spýta sa. Stále má tvár v dlaniach a zavreté oči. Započúva sa do piesne ktorá hrá a mierne sa usmeje*

Leeth

No dobre tak teda neviem. *Neprevráti oči len zo súcitu. Ľudia čo zažívajú smútok si myslia, že ostatní ich nechápu. Niekedy ani nie. No ona to dobre chápe. Tiež prišla o Vivienne. Bola to jej najlepšia priateľka. Prikývne. Prenesia sa cez jeho o reči o väzení bez poznámok. Nepotrebuje ho v tomto štádiu situácie naštvať.* Ach áno tie dokumenty. Neviem čo presne v nich je, ale potrebujem ich pre šéfa. Povedal mi, že ak mu ich do devädesiatich šiestich hodín, čo sú štyri dni nedonesiem, môžem si kopať hrob. *Pozrie na neho so smútkomv očiach. Ona skutočne nevie, na čo on potrebuje tie dokumenty a hlavne čo je ich obsahom.*