Bar Infinity

*zloží ruky a opäť sa napije. Alkohol je momentálne jediná vec, čo mu ,môže pomôcť. V podstate nepil po celí ten čas čo sedel za mrežami.* Tie dokumenty sú v trezore. V banke *povie* A je k nim len jeden jediný kľúč *dodá a otočí sa na ňu. Je zvedaví ako zareaguje. Popravde tých kľúčou bolo viac no všetky zničil. A teraz zostal len jediný. Dobre si pamätá ako vtedy postupoval. Bolo mu jasné, že po Vivienninej smrti a jeho zabásnutí tie dokumenty bude niekto hladať. Vedel, že sa vlámu do jeho domu a prevrátia to tu hore nohami no on si z toho ťažkú hlavu nerobil. O týždeň na to povedal svojej sestre aby mu dom upratala pred tým ako odišla. Zahľadí sa jej do očí a čaká*

Leeth

Skutočne? Prečo mi to všetko hovoríš? *Mala by byť rada, no tuší, že ak jej to nepovedal hneď v bare, niečo tým sleduje.* Som ti vďačná, ale nejako sa mi ti nechce veriť. Nie preto, čo si údajne spáchal, ale preto ćo mi odrazu hovoríš. *Zatvári sa podozrievavo. Predsa len netušila, že to pôjde tak ĺahko a v skutočnosti to ślo až priľahko. Na to ona nebola zvyknutá. Všetky situácie riešila v tom najhoršom štádiu.* Jediný kľúč? To znamená jediné. Máš ho ty a nechceś mi ho dať len tak ĺahko. Čo zaň chceš? *Je ochotná dať Azazelovi čokoľvek za ten kĺúč. Aj vlastné telo ak ho to uspokojí. Zabíjala by pre tie informácie.*

Neviem. Mysle som že to chceš vedieť *povie a mykne plecom. A čo je na tom že jej toto povedal? Cesta k dokumentom nieje jednoduchá. Len on má celí plán v hlave takže bez neho nie sú dokumenty.* Na to že mi ľudia neveria som si už dávno zvykol *povie a trocha sa usmeje. Predsa len mu posledných pár rokou nikto neveril takže sa jej nečuduje a ani jej to nezazlieva. Chápe to. Cíti z nej strach. A prečo by ho nemala mať? Je zavretá sama v dome zo psychopatom, vrahom.* Nie nemám ho ja. Má ho niekto iný. No na to aby si sa dostala k tým dokumentom nestačí len kľúč *povie a opäť na ňu pozrie* Tie dokument sú strážené tak, že sa k nim môžeš dostať tak maximálne za mesiac. Samozrejme ak sa do toho pustíš sama *povie a dopije svoj pohárik* A cenu budeme riešiť neskôr. Najskôr mi povedz, čo vieš o svojom šéfovi. Aj z detailami *povie a opäť ju prebodne pohľadom. Má chuť toho chlapíka zabiť aj keby šiel znova do basy je mu to jedno. Bude pokojný až keď ho bude vidieť ležať v jame plnej betónu*

Leeth

Chcem, lenže nie za takýchto okolností. *Vzdychne si.* Prepáč tak som to nemyslela. Chcem ti veriť, ja len źe si to na mňa tak poľahky vybalil nie osm na to zvyknutá. *Použije ospravedlňujúci úsmev.* Čože? *Vedela to! Vedela, že za tým sa skrýva niečo viac. Spokojne sa pomrvila na stoličke. Na podobné veci mala nos. Keby ho však v tejto situácii nebola potrebovala.* Čo chceš poćuť? Obchoduje s najväčśími grázlami na planéte a sám medzi nich aj patrí. Dosť ich už poodstraňoval. Nemáš o obchodoch ani pońatia, pokým ťa sám do nejakého nezatiahne. Jeho presné meno vedia len tri osoby a ja nie som jedna z nich. Viem jedine ako vyzerá, aký má hlas a aké tučné je jeho konto.

Nemusíš sa ospravedlňovať. Chápem to. A beriem to. V pohode *povie úplne normálne a naleje si už tretí pohárik za tento večer. Vzdychne si a pozrie pred seba* čo ste pre neho robili z vivenne? *spýta sa potichu. I keď sa odpovede riadne bojí no musí to prekovať. Chce vedieť, prečo bola Vivenne odprataná z cesty. To že je grázel mu došlo. A začínal si v hlave utvárať plán. Ak sa s ním dá dokopy mohol by sa mu dostať pod kožu a potom... Spokojne sa usmial a opäť sa na ňu zadíval. No teraz bolo v tom pohľade niečo iné. Možno cit? možno niečo príjemné a hrejivé? Nikto nevie* Rád by som ti pomohol no pokiaľ mi nepovieš ako, nebudem to vedieť *dodá potichu*

Leeth

*Preglgne. no mala by mu pravdu povedať.* Väčšinu sme len robievali v bare a užívali si život ako normálne dievčatá. Ale ja a Vivienne sme pre neho najviac robili isté prácičky. Ako napríklad vytahovanie vecí z klientov pomocou milostných večerí, alebo ako som spomínala, zbaviť sa niekoho. Nikdy to nikto na nás nezhodil. Boli sme opatrnejśie, než trénovaný zabijaci. Lenže jedného dňa si on zavolal len Vievienne. Nemohla mi o ničom povedať. Tá prácička sa ťahala cez dva mesiace. Vivienne si zhromažďovala dokumenty, ale viac som nevedela. Potom mi oznámila, že chce prestať s touto prácou, lebo ju bolí takto ťa podvádzať a na druhý deň bola mŕtva. *Odmlčí sa. Dokázala to povedať kaosi pokojne, no necítila sa tak. Z očí jej vyhŕkli slzy.* Aj sama by som si veĺmi rada pomohla, ale neviem ako.

*počúva ju a zatína zuby. Vedel že v tom bolo niečo viac. Cítil to z nej no nikdy to z nej neťahal. Veril, že mu hovorí všetko no ako sa zdalo nehovorila. V podstate ho škaredo klamala a podvádzala. Pevne stlačí pohár v ruke až sa praskne a z jeho ruky začne tiecť krv. Úplne to však ignoruje. Je taký naštvaný že by dokázal rozbiť celí bar. Trocha sa upokojí no nepozerá na ňu* Zrejme tam budú podrobnosti o jeho kšeftoch *zavrčí.*Dám ti tie dokumenty. A zničíme ho *povie a konečne sa na ňu otočí. Teraz mu z očí srší nenávisť a zlosť. Teraz je skutočne nebezpečný a pôsobí ako vrah*

Leeth

*Vyskočí na stoličke, keď pohár pukne. Pozrie na nepeknú ranu. Nepýta sa a hneď mu z ruky odstráni črepiny. Okrajom svojho trička mu utrie krv z rany. Nie je to hlboké, takže ošetrenie nie je skutočne nutné. Vedela, źe ju k sklonku svojho źivota Vivienne podvádza tak ako Azazela. Očividne vedela o všetkých jeho kšeftoch. Možno ju len chcela ochrániť. No skôr spôsobila opak a podrazila jej nohy.* To som rada, ale ja nemám veľa ćasu. ž mi ubehol jeden deň. Nesmiem stratiť viac času. *Má chuť cúvnuť pred jeho hnevom, no neurobí to. On práve teraz potrebuje útechu. Jemne sa k nemu nakloní a priateľsky ho obíjme. Aj keby ju chcel odstrčiť, drží sa ho pevne. Potrebuej to viac ako soľ.*

*Keď mu začne ošetrovať ranu nestiahne ruku. Sleduje ju no keď mu utrie ruku svojím tričkom trocha zvraští čelo* budeš ho mať špinavé *zamrmle už pokojne. Jej dotyk akoby ho ukľudnil. Aj napriek tomu čo sa práve dozvedel bol pokojnejší. Predsa len je zbytočné teraz nad tým zúriť keďže sa to stalo pred piatimi rokmi. I keď on má pocit akoby to bolo len včera* Za štyri dni to nestíham. Je okolo toho až príliš veľa piplačky. A pokial to chce on tak mu to dať nechcem *povie. Jej objatie ho prekvapí no neodtiahne sa ani ju neodstrčí. Silnými rukami jej objatie opätuje a pritisne si ju ešte viac k sebe. Má pocit, že to musí zastaviť, musí to skončiť no nedokáže sa od nej odtrhnúť. Potreboval to. A ona mu to konečne dopriala*

Leeth

*Pokrčí ramenami.* To nevadí. *Zarazí sa nad jeho slovami.* Čože? Ale po mňa si už o tri dni prídu. To mám čakať stiahnutá nap osteli, pokým mi nestrelia do hlavy? *Určite ju predtým vytiahnu niekde von. Nebudú si chcieť špiňiť bar. Po tejto informácii sa od neho odtiahla a vstala zo stoličky. Začne sa nervózne premávať po miestnosti.* Toto mi prosto nemôžeś urobiť. *Pozrie na neho zničene. To nedovolí. Radśej zomrie pri pokuse získať tie dokumenty.* Prosím povedz mi kde sú tie papiere. *Prejde k nemu, chytí ho za tričko a potiahne k sebe. Na tvári jej panuje vystrašený výraz. Ešte nechce opustiť tento svet. má malý vek.*

Tak musíš zmiznúť *povie trocha utrápene. Nechce aby ublížili aj jej. Už bolo dosť vraždenia. Nie teraz, keď sa spoznali. Konečne niekto koho pozná. Nemôže prísť aj o ňu* Ten kľúč má Vivenne *povie po chvíli a keď sa odtiahne skloní hlavu. Táto správa ju zrejme nepoteší no je to pravda.* A čo ti robím? Keby ma nepustili z basy tak čo spravíš ha? *spýta sa. Keď sa náhle ocitne pred ním pozrie jej do očí. Rýchlo vstane a chytí ju za plecia. Cúva s ňou dozadu až ju oprie chrbtom o chladnú stenu* Povedal som, že sú v trezore. Na to aby si sa tam dostala potrebujú moje otlačky prstov, ochrannú kartu z čipom, kód a ten kľúč. *povie a hladí jej do očí. Ani si neuvedomuje, že je od nej vzdialený sotva desať centimetrov takže keď dýcha, cíti jej parfém. Stále tam však stojí a pritláča ju o stenu*

Leeth

*Prekvapene vyvalí oči.* Čože? Nič viac mi nepovieš? *Šok je ešte väčśí.* Vivienne? Veď tá je predsa mŕtva. *Nemôže sa len tak skryť. Jeho muži si ju nájdu kdekoľvek, aj keby sa na nejakej odlahlej planéte zakopala pod zem.* Ale nič také sa nestalo. Neriešme ćo keby, ale čo je. *Zavrčí nazúrene. Začína ju čím ďalej, tým viac vytáčať. Nechá sa pritlačiť o stenu. Je na ňu silný, no ona nie je žiadne neviniatko v najväčśom záchvate zlosti.* Všetko získam ak budem chcieť. Aj tvoje odtlaćky. Pre mňa za mňa ti odrežem ruku. Môj život mi je cennejší. A preto ťa prosím o pomoc Azazel. *Úpenlivo zaprosí. Už nevie čo ďalej od šialenstva.*

Čo viac ti mám na to povedať? Sedel som kvôli tomu v base. Počuješ? V base! *povie trocha podráždenejšie akoby chcel* Ty nevieš aké to tam je. To miesto ma zmenilo. Už zo mňa nieje ten usmiaty dobrák ako kedysi. Nie! Teraz som tu aby som sa pomstil *povie nazúrene. Ona skutočne nezažila ako to tam chodí. Mal šťastie že od začiatku bol silnejší ako hocikto iný v celom areále väznice* Viem že je mŕtva no pred tým, ako ju pochovali som jej dal kľúč na krk aby sa k nemu nikto nedostal *povie a uvedomí si, že je až moc na nej pritisnutý a ta ju postí a odstúpi o tri kroky do zadu. Pri jej výhražkách sa musí usmiať. Páči sa mu aká je divoká* Ani nevieš kde máš tie ostatné veci hladať *povie a odvráti sa k nej aby sa mohol ísť opäť napiť*

Leeth

No a? Mala som tam ísť za teba, aby si videl, že mi je to ľúto? *Ich konverzácia sa zmenila na vrčanie a štekot.* Ja som celý ten čas musela robiť svoju prácu ako po starom, aj ke´d už so mnou nezaochádzali milo ako predtým. Ani nevieš aké to je neustále sa nechať zneužívať starými upotenými chlapmi. nie vźdy sa mi podarí dostať sladkého dvadsiatnika so svalnatým telom. *Zvezie sa po stene na zem a hlavu si zaborí do kolien. Musí zanadávať nad Azazelovou ochranou. Urobil precíznu robotu, ktorá v tomto stave nebola aź tak vítaná.* Aj keby som za dva dni mala prekutrať všetky planéty, našla by som to len kvoli tomu, aby som na druhý deň nevydýchla naposledy. *Odsekne.*

To som nepovedal *zamrmle a prejde k baru aby do seba hodil ďlších pár hltov z flašel. Keď sa otočí a zbadá ju ako sadí pri stene len si ticho vzdychne a pristúpi k nej. Čupne si pred ňu a opatrne jej zdvihne tvár tak aby jej videl do očí* Môžem si len tipnúť že nepríjemné *povie súcitne* Zajtra ti ten kľúč prinesiem dobre? *povie. Má dnes v pláne vykopať ho. Nechce aby bola v nebezpečenstve. Musí jej pomôcť. Už len kvôli Vivenne* Karta je u mojej sestry. A kód je tu *povie a zaťuká si na spánok. To desaťmiestne číslo má tak dokonale vyryté v pamäti že by ho nemohol zabudnúť ani keby upadol do komi. To čo spravil bolo asi prehnané no nedokázal sa na ňu dívať. Jemne ju chytil a zdvihol zo zeme. Pomaly sa s ňou otočil a prešiel ku stene kam odtiahol ten gauč aby ho nemal na očiach. Položí ju naň a posadí sa vedla nej* V pohode? *spýta sa po chvíli nežne. Nechce aby sa hádali. Musia to spolu vyriešiť a tým, že sa budú hádať nič nevyriešia*

Leeth

Ani si nemusel. *Odfrkne bezočivo. Nechá si vydvihnúť tvár a pozrie mu do očí. Prikývne. Trafil sa do čierneho. Aj keď je to viac než nepríjemné. *Oči sa jej rozžiaria, keď spomenie kľúč.* Vďaka Azazel. Ani nevieš ako veĺa to pre mňa znamená. Znovu prikývne na všetky tie informácie. Predsa len nebude musieť obehať všetky planéty, čo by bolo asi nezmyselné a aj nereálne. Vďačne mu obtočí ruku okolo krku, ke´d ju zdvihne zo zeme. Ešte, že sa tak náhle zjavil v jej živote. Bola by odsúdená predčasne.* Áno. Ďakujem ti. *Znovu ho obijme. Nevidí jej tvár a tak necháp ár sĺz spadnúť po svojich lícach a potom ich śikovne utrie chrbtom ruky. Nesmie teraz vyvolávať emócie. Posledné dni boli pre ňu viac než šokujúce a byť jej poslednými, ani by sa neurazila. Predsa len by zažila vzrušenie pri posledných chvílach.*

Ale nezabúdaj že to robím z polovice aj pre Vivenne *povie a trocha sa usmeje. Vedia byť k sebe aj milí a to sa mu páči. Radšej toto nech vrieskanie a nenávisť. Keď ho znova objíme opäť sa usmeje a objatie jej opätuje. Pritisne si ju k sebe a pohladí ju po vlasoch* Až by sa nám to podarilo a tvoj šéf by šiel do basy čo budeš robiť? Predpokladám, že bar zavrú a vyhodia ťa odtiaľ *povie po chvíľke a odtrhne sa od nej. Zadíva sa jej do očí. Predsa len keby rozbili všetky kšefty ktoré jej šéf má došla by o všetko. A to by bol prúser. I keď mladá a pekná baba ako ona by si ľahko našla prácu*

Leeth

Myslela som is, že to robíš celé pre ňu .*Chápavo sa usmeje. Ani by ju nenapadlo čakať, źe by to robil pre ňu. Hlavne preto, ako krátko sa poznali. Uškrnie sa.* Nad tým som už dlhšie premýšlala. Šlohneme mu peniaze. *Usmeje sa. Vlastne mala v hlave plán, o ktorom mu doteraz nepovedala, no asi nastal správny čas.* Vieš Azazel, napadlo ma odovzdať mu nepravé informácie. Získam si tým čas. A v správnej chvíli mu šlohneme vśetky peniaze, čo je vlastne dosť slušný majetok, ktorý by vystačil minimálne desiatim rodinám na celý život. *A teraz vôbec nepreháńala. On si toho dosť nakradol a denne bohatstvo navyšoval. Preto sá hádam neurazí, že ona si na jeho peniaze robila už dlho zálusk.*

Tak si sa mýlila *zamrmle potichu skôr pre seba a oprie sa lakťami o kolená. Pozrie pred seba a ticho vzdychne* Chcela si povedať šlohneš. Ja mám penazí dosť, nepotrebujem ďalšie *povie a poobzerá si miestnosť. Opäť sa započúva do nejakej jemnej melódie z rádia a trocha sa zamračí. Dnes tam až príliš smutných piesní púšťajú. Práve dnes keď je to najnevhodnejšie. Pretrie si rukami tvár a otočí na ňu hlavu* A aké falošné veci mu chceš dať? Veď nevieš čo obsahujú tie pravé dokumenty *povie a trocha sa usmeje. Naozaj sa mu Leeth začala páčiť. Je rád, že ju spoznal. Aspoň niekto po tých piatich rokoch. Možno mu už začala aj trocha veriť no na to sa príliš nemôže spoliehať. Zmieril sa z tým, že mu už nikdy nikto nebude veriť*

Leeth

Tak to som rada. *Nikd nebola väčšmi potešená svojmu omylu. Aj keď to vlastne z jeho strany nič nemuselo znamenať. Len chcel pomôc´t Vivienninej kamoške. Mala by ho nechať. Bol snúbenec jej najlepšej priateĺky. Keby ju to k nemu tak neťahalo.* Nazvi to kao chceš. No tak si tie peniaze nechám pre seba. Lepšie pre mňa. Ako daň za tie roky. *Ak to Azazel nepotrebuje, budiš. Bude sa môcť zadrhnúť peniazmi ak to vyjde.* Neviem, ale nebude to asi nič príjemné. Prosto tie pravé informácie len jemne upravíme. Keď to zistí a on to zistí, bude zúriť. *Uškrnie sa. Vie si predstaviť jeho tvár idúc sa rozdrapi´t od zlosti.*

*tak trocha čakal, že povie, že nebude mať kam ísť no ako sa zdalo má to dobre premyslené a on sa tomu nemôže diviť. Mala päť rukou na premyslenie. Možno aj viac. Síce nebude rád že hneď ako to rozlusknú sa možno už nikdy neuvidia. Ona bude chcieť žiť pokojným životom niekde ďaleko od problémov zo svojím chlapcom, a on sa bude len potulovať po dome a hladať si nejakú prácu ktorá by ho na chvíľu zamestnala.* Áno viac sa ti zídu. A naozaj je to vysoká cena za tie roky čo po tebe chcel*zamrmle a opäť sa zadíva pred seba. Cíti sa zvláštne. Má chuť zaliezť do postele a nevychádzať odtiaľ aspoň tri týždne no to teraz nemôže spraviť. Najprv musia vyriešiť toto. A dnes ho čaká ešte jedna práca* Už nech je to za nami *ticho si vzdychne a skloní hlavu*

Leeth

*Usmeej sa.* Peniaze to až tak dobre neutlmia, ale keď už nić iné, aspoń sa nabalím. Tebe tiež vzal priveĺa. Nečudujem sa, źe ho chceš za biť a ja ti v tom bránim. *Pozrie do zeme. Ona sama na to mala každý deň za tých päť rokov chuť. Vraziť mu hoc aj otvárač listov do krku. Prikývne.* Počuj Azazel, mohla by som tu za ten čas ostať. Ja sa tam už nechcem vracať. Tí hlupáci mi dali v bare volno nech naplno plním svoju úlohu a bývam nad barom, takže by sa kĺudne mohlo stať, źe by do mojej izby zas zablúdilo nejaké prasa. *Az ju strasie, keď si predstaví ako sa jej zas nejaký kretén dotýka a chlácholí ju nežnými lsovami, ktoré akoby mali všetci napísané na ruke.*

Ako si povedala k ničomu by to neviedlo. Vivenne je mŕtva a ja sa musím pohnúť ďalej. Až ho zlikvidujeme a pošleme do basy uvidí sa , ako bude môj život pokračovať no už teraz viem, že to nebude prechádzka ružovou záhradou *povie a opäť sa na ňu otočí. Plne si uvedomuje vážnosť situácie. Zostal sám. Spomienky ho v tomto dome len dobehli a on tu teraz musí trčať* Zostaň ako dlho chceš. V kuchyni je okrasný tanier vezmi si z tade kľúč. *povie* A vyber si nejakú izbu. Je ich tu pár *povie. Byt je obrovský a má niečo vyše sedem spální. V minulosti mal dobré povolanie a za tých päť rukou mu na účet chodili úroky takže nieje práve najchudobnejší*

Leeth

Máś pravdu. *Prikývne vlastným slovám.* Sám sa postaráš o to, ako bude tvoj život vyuerať. Môže byť krajší než ružová záhrada. *Pozrie mu s úsmevom náručí. už sa ho nebojí. Úplne sa pri ňom uvolnila.* Veľmi pekne ďakujem. Som tichá spoloćnosť. Ani nebudeš vedieť, źe ma tu máš. *Vymelie zo seba skromne. Nechce mu robiť problémy. Kvoli nej si spravil menší výlet do psomienok a už ho nechce na dnes trápiť, ale zajtra sa naplno ponoria do pomsty, ktorú síce každý z nich berie inak, no aj keby sa o tom nerozprávali, je to očividné. Vyspí sa hoci aj na gauči ak by bolo potrebné. Stačia jej len štyri steny a strrecha aby nezmokla. Dokonca sa možno túto noc vyspí ak bude ćitiť Azazelovu prítomnosť v dome.*

No o tom pochybujem ale kto vie *zamrmle a nadvihne obočie* Nemusíš ďakovať. Keď už si ma požiadala o pomoc tak ti pomôžem ako len budem vedieť. A nerád by som ťa nepočul. Aspoň budem mať istotu, že si v poriadku *povie a usmeje sa na ňu. Predsa len by sa s ňou aj rád porozprával takže dúfa, že nebude zavretá len v izbe a ticho tam sedieť. Potlačí zívnutie a ticho vzdychne. Možno by bolo načase ísť pre ten klúč. Na cintoríne už určite nikto nebude a on by sa kludne mohol pustiť do práce no zas sa bojí ju tu nechať osamote. Mohol by sem ktokoľvek prísť a to by nebolo príliš bezpečné*