Bar Infinity

Leeth

Nebuď na seba tak prísny Azazel. Každý si zaslúži druhú šancu. A hlavne ten, komu tú prvú ukradli. *Pošúcha mu rameno a usmeje sa.* Sľubujem, že ak sa niećo stane, budeś to vedieť hneď po mne. *Predsa len ona bude tá prvá osoba čo sa to dozvie, takže tu nie je nič k diskusii.* Len som chcela naznačiť, źe ti nebudem robiť problémy. *Možno majú na problémy odlišné názory. On bol päť rokov zavretý v base. Mal pravdu. Ani netušila aké hrozné to musela biť. Toho sa najviac bála. Že ak zabije toho sviniara a zistia jej to, poslali by ju do väzenia. Krehká duša ako ona by to nebola prežila. Ukameňovali by ju už pri vchode. Radšej by si sama vzala život.*

Ja nie som na seba prísny *povie a uškrnie sa. Keď sa ho dotkne po chrbte mu prebehnú zimomriavky. Stisne sánku a pohodlne sa oprie. Ruky si dá za hlavu čím sa mu mierne vyhrne tričko a ešte viac mu vystúpia svaly na bruchu a rukách* Fajn bol by som moc rád keby si ma o všetkom informovala. A hneď zajtra zavolám sestre a pôjdem pre tú kartu. Takže večer môžme ísť do sejfu *povie spokojne. V podstate to nebude také ťažké. Samozrejme ak by na to šla sama nikdy by sa k tomu nedostala pretože ten kód sa naučil naspamäť a nikde inde nebol zapísaný* Určite mi nerobíš problémy a ani nebudeš. Na to sú tu iný ľudia *povie a žmurkne na ňu.* No, ja už pôjdem pre ten kľúč.Hneď ako odídem zamkni sa jasné? Nikto nesmie vedieť že si to *zvolá a vstane*Uvidíme sa ráno *zvolá a otočí sa na odchod. Keď už je v strede miestnosti nevydrží to a tričko si stiahne* Hnusné triko *zamrmle a odíde preč ani si neuvedomujúc, že Leeth si môže všimnúť jazvy na jeho chrbte ktoré sú dosť škaredé*

Leeth

Vyzerá to tak. *Má chuť mu vyplaziť jazyk, no namiesto toho sa len uškrnie. Horlivo prikyvuje.* Už sa nemôžem dočkať. *Cítila, akoby sa jej nad hlavou odpočitaval čas. S Azazelom sa cítila bezpečnejšie. Lenže vtedy povie, že ide po klúč a tak sa ten pocit nadobro vyparí. Žiadostivo pozrie na jeho svalnaté telo. Musí krotiť svoje zmysli, inak by jej z úst tiekli prúdy lsín. Musí si od neho drźať odstup už len kvoli Vivienne.* Už teraz mi chýbaš. *Vysloví, už ke´d ju nemôže vôbec počuť. Pokým tu nebude rozhodne sa zdriemnuť. V spánku môže pokojne prečkať pár hodín bez neho. Určite sa jej nič nestane cez jeho neprítomnosť. Hádam.*

*Prevalí sa na bok a ticho zachrápe. Domou sa vrátil až okolo siedmej ráno a celí deň prespal. Bol celí ufúľaný od hliny. Kým sa prekopal až k rakve trvalo to nejakú tú hodinku a zasa kým hrob zakopal. Našťastie kľúč má a to znamená len dobré správy. Po ceste domou sa zastavil aj u sestry odkiaľ vzal kartu takže teraz majú úplne všetko čo potrebujú na získanie tých dokumentov. Ak pôjdu zajtra doobeda do banky, Leeth stihne všetko spraviť do 4 dní a nebudú ju chcieť zabiť. A možno bude už nabudúci týždeň o takomto čase jej šéf f base.
Ani si neuvedomí ako zo seba skopol prikrývku. Teraz je rozvalený na celom gauči. jedna ruka mu visí z neho dole a druhú má pod hlavou. Ticho a pokojne odfukuje. Vrátil sa úplne zničený a potreboval si oddýchnuť ani sa mu do postele nechcelo odkráčať a tak a zaspal priamo tu*

Leeth

*Hneď ako Azazel opustil dom, vybrala si jednu izbu a schúlila sa v nej na spánok. Celý čas ju prenasledovali búrlivé sny. Ráno otvorila oči strachom. Poriadne sa poobzerala a upokojila sa, až zistila kde to vlastne je. Prehladala všetky izby, no Azazela našla spať dole na gauči. V spánku vyzeral pokojne a bezbranne. Nechala ho spať až do večera. Celý deň sedela pri ňom a sledovala ho v spánku. Ani si nevšimla, źe má na sebe len spodné prádlo. Večer konečne usúdila, źe už za sebou mohol mať dosť spokojný spánok. Podišla k nemu a zozadu gauča sa mu naklonila nad tvár. Jemne ho podrgala za rameno.* Azazel vstávaj. Kým si spal bola som po nejaké jedlo. Mal by si sa najesť. Ale najprv vlez do sprchy.

*opäť sa prevalí na ticho čosi zamrmle. Sníva sa mu o Vivenne. Ako dolu tancujú a smejú sa no keď sa jej pozrie do tváre zbadá Leeth a nie Vivenne. Nechápe prečo je v jeho snoch o Vivenne. Nebráni sa jej však a pokračuje v tej zábave ktorú mali doteraz. Smejú sa a tancujú* Leeth *ticho zašepká zo sna. Otočí hlavou a opäť čosi nezrozumiteľne zabrble. V sne ho Leeth jemne chytí za rameno a čosi zašepká. Neuvedomuje si, že je to skutočnosť. Po chvíli však prudko otvorí oči a neuvedomujúc si čo robí ju schmatne a prevalí cez gauč. Zvalí sa s ňou na zem a priľahne ju no nie tak, aby jej ublížil. Zadíva sa jej do očí a až vtedy si uvedomí čo spravil* Och prepáč ja nechcel som *zvolal a rýchlo z nej zliezol* Prepáč úplne som bol mimo. Nalakala si ma*povie a pomôže jej vstať*

Leeth

*Mlčky sleduje Azazelov nezmyselný blabot. Nečakane sa na ňu hodí a ona sa len šokovane nechá prevaliť a priĺahnúť k zemi. Po pár sekundách jej konečne dojde, čo sa stalo.* To nič. *Dvíha sa zo zeme.* Asi som ťa nemala tak prudko zobudiť. *Spamäatá sa. pozrie na svoju čipkovanú bielizeň. Uškrnie sa a vybehne hore do izby pre sovje veci. Cestou dole vyhrabe odniekiaĺ dva uteráky. Prejstotu viacej a vráti sa späť k Azazelovi. Hneď zo schodov mu hodí uterák do tváre.* Na. Skutočne potrebuješ tú sprchu. Zhoď si tie veci operiem ti ich. *Zíde dolu a rozvalí sa na malý kúsok gauća, ktorý nie je ufúlaný od jeho špinavého oblečenia.*

Nieje to tvoja vina. *povie. Keď bol vo vezení často na neho niekto útočil. Väčšinou jeho spoluväzeň a tak sa naučil nejako brániť. Lenže teraz to nečakal. Keď si všimne jej oblečenie trocha ho to prekvapí a premeria si ju očami. Rýchlo sa však otočí aby si nemyslela, že ju očumuje. Uterák ho krásne trafí do hlavy a tak si ho zvlečie a pozrie na ňu* To vyzerám tak hrozne? *spýta sa a pozrie na seba* Uf *zamrmle keď si všimne hlinu na jeho veciach. Aj gauč je celí ufúľaný* To dá práce *zamrmle a vstane. Natiahne si unavené svaly a vyzlečie si bundu. Dá si dole aj tričko no nohavice radšej nie.* Tie ti prinesiem potom *povie a mierne sa usmeje. Už bez tok pred ňou stojí bez trička čo jej môže pripadať divné a tak sa rýchlo otočí a vyberie sa do kúpeľne. Na schodoch sa však otočí na ňu* Snívalo sa mi to alebo si vravela niečo o jedle. Lebo som fakt hlasný *žmurkne na ňu a odíde do kúpeľne. Jazvy na jeho chrbte mala možnosť vidieť už včera no on akosi pozabudol na to, že vyzerajú hrozne a tak si z toho nič nerobí*

Leeth

Trocha viny na viac ma nezabije. *Uškrnie sa.* Slovo hrozne je príliś jemné. Skôr Príśerne. Prestrašne a tak podobne. *Neubráni sa úsmevu. Keď si dá dole tričko, zase si poriadne prezrie jeho svaly. Má čo robiť, aby uznanlivo nepískla.* Nesnívalo, no dostaneš, až keď budeš voňať. *Zasmeje sa a chvíĺku po ňom vybehne po schodoch do kuchyne. Už sa tu začala správať ako doma. Mala by viac krotiť to udomácňovanie. pokým sa sprchuje, nahádže prirpavene´mäso na taniere. Chvíĺu sa popyple aj s ozdobením, aby mu lepšie chutilo. Nemieni na neho ćkaať. Sadne si na linku a pod ústa si pritiahne svoj tanier. S chuťou sa do jedla pustí.* Mňam.

*Vyzlečie si nohavice aj všetko ostatné a vlezie do vane. Okamžite na seba pustí horúcu vodu a zakloní hlavu. Z jeho hrdla sa vyderie zvláštny zvuk ktorí dokazuje úľavu. Chvílu tma len tak stojí a potom schytí sprchový gél a celí sa namydlí. Nechá zo seba stiecť mydlo a ešte chvíľu stojí pod horúcou sprchou keď sa donúti vyjsť von. Keďže má všetky veci vo svojej izbe obtočí si okolo bedier uterák a vyjde von. Pomaly prejde chodbou až do svojej izby a tam sa oblečie. Natiahne si široké tepláky a tričko len schytí do ruky. Vyjde von a namieri si to späť za ňou* Hm to voní *povie keď príde do kuchyne. Rýchlo si navlečie volné tričko a vyhrnie si rukávy po lakte. Príde až k nej a nazrie jej do taniera* milujem mäso *zamrmle a vezme si druhý ktorí je vedľa nej položený. Oprie sa hneď vedľa o pult a pustí sa do jedla* Ako si spala? *spýta sa medzi žutím*

Leeth

*Keď sa konečne Azazel zjaví v kuchyni, jej tanier je uź skoro prázdny. Pchá do seba posledné dva sústa.* Ďakujem. *Usmeje sa. Hádam mu to bude aj chutiť.* Výborne. Dlho som sa tak nevyspala. *Radšej nespomenie nočné mory, prenasledujúce ju celý spánok. Našťastie sa našlo aspoň dvadsať pokojných minút počas toho všetkého.* A ty? Vyzeral si spokojne. *Pozorovala ho celý deň a ani raz sa jej nedalo, žeby ho trápili zlé sny podobne, ako ju. Zoskočí dolu a položí prázdny tanier do umývačky. Za tak krátky čas sa stýmto domom dokonale zźila. Akoby tu bývala celé tie roky namiesto Vivienne. Založí si ruky za chrbát a pozoruje ho pri jedení.*

mmmm *volá keď prehltne prvý kúsok* Vynikajúce si šikovná *pochváli ju a usmeje sa. AKo tam tak stojí opretý o pult prekríži si nohy a postí sa do jedla až kým všetko úplne nezje.* To som rád *povie* No keďže som bol unavený ako pes keď som prišiel domou nič sa mi nesnívalo. Mala si ma zobudiť ráno neprekážalo by mi to *odvetí a pozrie na ňu.* Musela si sa tu celí deň nudiť *dodá a odloží tanier* čosi robila? *spýta sa. Zaujímalo by ho čo asi tak robila celí deň zatiaľ čo on spal. Určite premýšľala nad tým, či ten kľúč našiel. Určite sa už bála pretože dokumenty mala priniesť už zajtra a oni iba zajtra pôjdu do banky po ne. Premeria si ju a trocha sa usmeje*

Leeth

*Usmeje sa po pochvale.* Ďakujem. Som rada, že ti chutilo.* Ani sa ti nečudujem. Určite to nebolo ľahké. Ale vyzeral si tak spokojne v spánku, že som ťa radšej nebudila, nech si oddýchneś. Aj tak som ťa tu nepotrebovala. Nikto si po mňa neprišiel. Pri otázke sa s rozpakmi poškrabe na hlave a pozrie na podlahu.* Ale nič podstatné. Sedela som na zemi a pozorovala ťa pri spánku. *Pozrie mu do očí.* Poviem ti, vyzeral si nehorázne rozkošne. *Mala chuť prísťk nemu a vyťahať ho za líčka. Naš´tastie tieto divné chúťky prekonala. Bohvie, čo by si o nej pomyslel. Už teraz u neho mala urćite naštrbený zdravý rozum. Nechcela to zhoršovať.*

Veru chutilo *povie a usmeje sa. Z chladničky vytiahne džús a naleje do dvoch pohárov jeden jej podá* čo ak sa mi snívala nejaká nočná mora a ja som pokojne len pôsobil? *spýta sa a usmeje sa na ňu.* To muselo byť zaujímavé *zamrmle a napije sa. Pozorovať niekoho pri spánku musí byť hrozná nuda. No na druhej strane keď si predstaví, že sedela vedľa neho je tomu celkom rád. To že sa mu snívalo o nej jej radšej neprezradí. Ešte by si myslela, že na ňu myslí aj v spánku čož by nevrhlo dobré svetlo na jeho osobu. I tak sa jej stále čuduje, že tu s ním ešte vydržala.*

Leeth

*Vezme si od neho pohár džúsu a hneď sa aj s chuťou napije. Zavrtí hlavou nad jeho slovami.* To pochybujem. V spánku sa ľuďom vždy zjavujú emócie na tvárach. Vyzeral si bezbranne a pokojne. Vedela by som o nočnej more. *Sama ich mala, preto si nemyslela, źe opantávali aj jeho spánok. Bolo to nepravdepodobné. Musela sa zapýriť, keď mu prezradila svoje tajomstvo špehovania.* Máš ten kľúč? *Opýta sa odrazu. Skôr ju to nenapadlo a teraz to ani nevie vysvetliť. Už zajtra jej hrozí smrť. Ćas sa jej nehorázne skracuje. Prečo si na to len nespomenula skôr? Táto nová hrôza sa jej okamžite zračí v očiach. Nemá síl ju potláčať.*

Fajn tak sa vzdávam, vyhrala si *povie a usmeje sa. Opäť sa napije a pri jej náhlej otázke mu zaskočí. Položí pohár na drez a začne kašlať až sa mu do očí nahrnú slzy. Keď to ako tak zvládne utrie si oči a pozrie na ňu* Na tieto šoky si budem musieť zvyknúť *povie a naposledy zakašle. Vzpriami a opäť sa oprie o drez* Mám *povie prosto.Vidí ako sa dojí a tak pristúpi k nej* Hej, neboj sa jasné? Zajtra máš čo potrebuješ. Hlavne kľud *povie a jemne ju objíme. Nechce aby sa trápila. Má všetko čo potrebuje. Jediné čo ho teraz trápilo bola skutočnosť, že zajtra zrejme odíde. Vráti sa k sebe do bytu a on tu zostane sám. Radšej si také myšlienky vyženie z hlavy. Nemôže sa na ňu tak nadviazať i keď je jediná ktorá mu verí a chce mu pomôcť. Ticho si vzdychne a zadíva sa jej do očí* V pohode? *spýta sa po chvíli*

Leeth

*Venuje mu ospravedlňujúci pohĺad, keď začne kašlať. Uľaví sa jej, že ten kľúč má. Na upokojenie chabo prikývne. Skutočne sa obáva o svoj život. Vlastne nai keď mu odovzdá tie dokumenty, nemá záruku, že si ju jeho muži nenájdu.* Samozrejme. Len ma napadlo niečo, ćo mi malo prísť na um skôr. Veď predsa ak mu tie dokumenty dám, čo mi zaručí slobodu? *Jeho objatie opätuje. Bojí sa.* Budem sa tam musieť zas vrátiť, ale ja už nevládzem Azazel. *Znovu sa jej d očí derú slzy. Snaží sa náhli príval emócií maskovať. Nemala by na to teraz myslieť. Pri ňom máp ocit bezpećie, no zajtra ju asi opustí a ona zostane bez pomyselnej ochrany. Čo potom?*

Hm to je naozaj pravda. Nikto nepovedal, že ti tú slobodu dá. Ale tak možno ti ani on nebude tak veľmi veriť že mu dáš pravé dokumenty. Možno už len preto ťa nechá nažive *povie a odvráti sa od nej* čož dúfam že nechá *zamrmle si popod nos tak aby to nepočula. Pri jej ďalších slovách sa k nej opäť vráti a postaví sa tesne pred ňu* Leeth neboj sa. Zvládneme to jasné? Musíš byť silná. O chvíľu bude po všetkom, on pôjde do basy, ty si vezmeš jeho peniaze ktoré si zaslúžiš a odídeš ďaleko kde budeš spokojne žiť. Len nemaj strach *povie a jemne ju chytí za plecia. Hlboko sa jej pozrie do očí a jemne sa usmeje aby sa upokojila*

Leeth

To je síce všetko veľmi pekné, ale neznie to veľmi nádejne. *Prikývnr ďalším upokojujúcim slovám. Takt sa nikdy nezosypala, no cítila, že emócie ktoré sa na ňu v ďalśích sekundách valili, musí vypustiť. Von pozrela Azazelovi do očí. Neodolala jeho zvodným perám a pritisla na ne svoje. Vášnivo a zároveň dráždivo ho pobozkala. Vzápätí sa však odtiahla. Výčitky svedomia prišli okamžite.* Och prepáč. Ja....ja nemala som to robiť. Všetko to na mňa prišlo. Chápem, že si mi chcel len pomôcť a ja zas len zneužívam tvoju dobrotu. *Chytí si čelo. Všetko sa v nej nahromadilo a odrazu ako sopka vybuchlo na povrch. Vybehne po schodoch hore a zavrie sa do izby, v ktorej spala. Vlezie do postele a prikrývku si vytiahne až nad hlavu. Hádam ju Azazel nezabije.*

Lepšie ako nič *povie a mykne plecami. Musí sa cítiť naozaj hrozne. Aj on sa cítil. Keď si má predstaviť, že zajtra príde možno o život až ho strasie a po chrbte mu prebehnú zimomriavky. Skôr ako stihne povedať niečo ďalšie pocíti jej sladké pery. Bozk jej nežne opätoval a keď sa odtiahla pozrel jej do očí. Sám bol prekvapený z toho čo sa práve stalo. Jej náhle slová ho prekvapili a skôr ako stihol zareagovať bola preč* Leeth počkaj *zvolal a natiahol sa po nej no nechytil ju.* Počkaj počuješ? *zvolal a vybral sa za ňou. Keď počul tresnúť dvere podišiel k nim a jemne na ne zaklopal* Leeth ja sa nehnevám. Chápem to. Poď von *povedal a oprel sa ramenom o zárubňu dúfajúc, že vyjde.* Ja idiot! *pošepká si pre seba a pozrie na dvere či sa otvoria alebo ho odoženie*

Leeth

*Nepočúvala jeho slová, len smerovala bezducho do svojho ,,úkrytu." V tichu leźala s prikrývkou natiahnutou cez hlavu, až to ticho nenarušil Azazelov melodický hlas prechádzjúci cez dvere.* Ale ty by si sa mal hnevať Azazel. Ja sa ti len tak nasáčkujem do života a kradnem si ťa pre seba. *Tento výraz vlastne nebol až tak vhodny, ale v podstate vystihoval situáciu. Nevedela, prečo sa cíti viac hlúpo. Preto, že ho pobozkala, alebo preto, źe ušla.* Och mala si tam ostať. *Povie si sama pre seba. Avšak je rada. Asi predsa len mala odísť. Nechá Azazela stáť pred dverami. Nevie, či by ho teraz mala vidieť. Počká si kým zaspí ap otom odtiaľto zdrhne.*

*zahryzne si do pery. To čo jej teraz povie ju asi šokuje no chce byť k nej úprimný. Nadýchne sa a skloní hlavu* Myslíš, že keby som to nechcel neodstrčil by som ťa? *spýta sa trocha potichu no vie, že to počula. Nevadí mu, že sa vkradla do jeho života. Bol celkom rád Aspoň sa má z kým porozprávať. A je to jediná osoba na planéte ktorá mu verí.* Ja tu môžem stáť do rána. A i tak potrebuješ ten kľúč a kartu *zvolá po chvíli. Naozaj ho potrebuje. Ak dozajtra neodovzdá tie dokumenty uvidia sa už jedine tak vo sne. Stále však čaká a dúfa, že mu otvorí a všetko bude zasa dobré*

Leeth

*Sama pre seba pokrćí ramenami. Zavrčí. Ten sexy hnusák ju tak nehorázne vidieral. Ak sa mala zamyslieť nad svojím životom? Na plnej ćiare ho premárnila. Vlastne tie najkrajšie roky mala za sebou, no vôbec neboli také krásne, ako byť mali. Pri aZazelovi sa po strašne dlhom čase cítila, ako kdesi doma, nech to bolo kdekoľvek. Chcela, aby ju chytil a už nepustil. Ale mohla to chcieť? Predsa Vivienne je mŕtva. čo keby to oblo naopak? Chcela, aby Vivienne ukoristila Azazela? Vlastne chcela by to. Ak by to niekto mal byť, tak Vivienne. Len či by ona zniesla tú predstavu. Kašlať na to. Odkopla prikrývku a vstala. Prešla k dverám a otvorila ich. Hneď na to zas smerovala k posteli. ľahla si do nej a čakal na Azazela pokým vojde.*

*Ticho stál pred dverami opierajúc sa o zárubňu. Ruky si zložil na prsiach a hľadel do zeme. Pošúchal si hlavu a vzdychol si. Celú noc? To asi nevydrží lebo už teraz nevládze no neodíde kým niečo nepovie. Keď sa však otvoria dvere zdvihne hlavu. Pomaly vojde dnu a zavrie za sebou. Tak rád by jej povedal aby sa pre to netrápila, že to nebola jej vina no akosi nedokáže nič z toho povedať. Určite ju trápi svedomie rovnako ako neho. On bol Vivennin snúbenec, ona jej najlepšia priateľka. Čo by na to asi tak povedala Vivenne keby to videla?* čo teraz? *spýtal sa potichu a postavil sa ku stene pri dverách aby bol čo najďalej od nej. Predsa len sa musel ovládať aby sa na ňu nevrhol tak ako ona na neho*

Leeth

Prosím poď sem. *Volala ho rukou, keď vošiel. Mala zlé sny a možno ak by tu bol, nebála sa. Chcela sa len v pokoji vyspať.* Keď tu budeš, asi sa mi bude lepšie spať. *Potrebuje cítiť znova to bezpečie. Vstane a chytí ho za ruku. Potiahne ho k posteli a potom ho do nej neokrôchane zvalí na posteľ. Preskočí ho a zhodí zo seba nohavice. Nechce nič robiť, ale potrebuej sa skutočne dobre vyspať. Možno je to posledný spánok. Tak nech je aspoń plná energie. Ľahne si a zababuší sa prikrývkou. Okamžite ju v nose dráždi jeho vôňa. Otočí sa mu chrbtom a pohĺadom zablúdi do okna. Hneď sa ćiti lepšie, keď ho má takto na blízku. Oči sa jej pomaly zatváraju.*

/Pardon za to ovládnutie. Hádam nevadí. /