Prieskumné lode Jeho Veličenstva

Prieskumné lode Jeho Veličenstva

„Čerstvé mäso.“
Polovica chlapov sediacich okolo stola nenápadne zodvihla pohľad a druhá polovica neprestávala hľadieť do kariet. Iba jeden muž sa drsne zasmial, pokrútil plešatou hlavou a vyceril zuby, pre ktoré si medzi ostatnými vyslúžil prezývku Tesák. Ich nezvyčajná ostrosť dodávala jeho tvári výraz šelmy a prenikavé oči zvykli na všetkých pozerať priamo.
„Hovorím vám, že po dnešku sa niekto poriadne nažerie,“ zavrčal znovu Tesák a zvýšil stávku na dvadsať karbónových skrutiek. Pohľad nespúšťal z chlapíka, ktorý len pred malou chvíľou vošiel do Diery, čo bol neoficiálny názov Južných dokov, a teraz sa neisto rozhliadal okolo seba akoby si ani sám nebol istý koho alebo čo hľadá.
Bláznivý Lo, vysoký šľachovitý muž s nervóznymi rukami zložil svoje karty a potom ich znovu zodvihol, premiešal a znovu zložil. Nakoniec dorovnal stávku a prihodil: „Jeden hydraulický nosič.“
„Doriti, Lo! Je to posledný, ktorý máme.“
„Neboj sa, cítim v kostiach, že dnes to bude Ceremony.“ Bláznivý zabubnoval po kovovej doske stola a usmial sa na svojho parťáka z lode, ktorý mu nikdy príliš neveril.
Všetci zložili karty a prestali si ich všímať.
„Tri na Ceremony, štyri na Paulus a jeden na Troy.“ Tesák zopakoval stávky, uzavrel bank a čakal. Teraz to už nebolo v jeho rukách a pohľady mužov sa netrpezlivo obrátili na návštevníka. Ten si ich ešte nevšimol, ale bolo len otázkou času, kedy niečo zaregistruje. Pomaly prechádzal popri všetkých lodiach, ktoré boli ukotvené na svojich stanovištiach a len čo minul Paulus niekoľko mužov, ktorý naň stavili, znechutene zafrflali. Práve odpadol jeden z favoritov a ich vklady boli nenávratne preč.
Tesák s prižmúrenými očami pozoroval návštevníka ako prechádza okolo ďalšej lode, Troy, a mieri k Ceremony. Bláznivému Loovi sa rozžiarili oči a keď siahol ku kope náhradných súčiastok v strede stola, aby ich zhrabol k sebe, ruky sa mu triasli nedočkavosťou.
„Nie,“ zastavil ho Tesák a zachytil Loovo zápästie.
Návštevník prešiel aj okolo Ceremony a zastal pri lodi, na ktorú nikto nestavil, pretože to bola tá najúbohejšia voľba, ktorú by akceptoval len blázon alebo skrachovanec. Hekate rozhodne nepatrila medzi špičku medzi loďami Pátračov, skôr tvorila základ ľadovca a pohybovala sa tesne nad dnom.
Tesák sa škodoradostne uškrnul odhaliac polovicu svojho hrôzostrašného chrupu. „Čerstvé mäso pre Hekate. Počul som, že sa im po tej poslednej zákazke poškodilo vedenie chladičov. Vraj ho Ezra opravil lepiacou páskou.“
Tá poznámka medzi mužmi vyvolala pobavený smiech a nikto už nemyslel na prehru. Ani Bláznivý, ktorý Tesákovi zazlieval, že pred svojím parťákom teraz vyzerá ako neschopák. Stavil na Ceremony a prehral. Prišli o hydraulický nosič a keď sa to jeho kapitán dozvie odtrhne mu hlavu.


Ezra stál na lešení, ktoré ešte ráno pristavil k boku Hekate. Rukami sa opieral o plášť a hľadal na ňom väčšie trhliny. Bolo to na smiech, pretože dôležité boli aj tak tie mikroskopické, ktoré nemal šancu opraviť. Obával sa, že bez prachov a po tej poslednej zákazke už medzi Pátračmi skončili. Nemalo zmysel skúšať šťastie v stávkovaní, pretože ich náhradné diely by nechceli ani do zberu šrotu a Tesák by ho vyhodil len čo by na stôl vyložil niečo menej hodnotné ako boli napríklad teramitové vodiče.
„Kapitán Grim?“
Ezra sa prekvapene otočil a pozrel dolu cez zábradlie. Pri pravoboku stál muž v strednom veku, stredne vysoký, neurčitej farby vlasov niekde medzi svetlo hnedou a blond a upieral na neho pohľad, ktorý mohol znamenať čokoľvek.
„Ste kapitán Phill Grim?“
Ezra bol možno trochu spomalený, ale nebol hluchý. Zachytil sa zábradlia na rebríku a spustil sa po ňom dolu. Tvárou v tvár mužovi si všimol, že rozhodne netrpí biedou. Drahé šaty a pohŕdavý úškrn hovorili za všetko.
„Zbytočne sa namáhate, Ezra je nemý.“
Kapitán Grim vyšiel z útrob Hekate po spustenom mostíku a zastal si vedľa svojho prvého dôstojníka. Mužov pohŕdavý úškrn bol razom preč.
„Mám pre vás obchodnú ponuku.“
„A ja sa rozhodnem či si ju vypočujem,“ dodal Grim a siahol do vrecka na nohaviciach umazaných od oleja. Keď to Ezra videl mal chuť zastonať, ale pretože nemohol iba prevrátil očami a chystal sa všetko zabaliť. Len čo Grim vytiahol mincu a vyhodil ju do vzduchu zadržal Ezra dych a čakal. Bez tej prekliatej veci kapitán neurobil ani jedno jediné rozhodnutie. Čakanie na výsledok bolo utrpením.
Grim pomaly nadvihol ruku z dlane druhej ruky a pozrel sa na mincu v jej strede.
„Dnes máte svoj šťastný deň, pane...“

Althea Vakarian

Pred dvomi týždňami

"Kaliope, miláčik, dnes si si rozhodne nevybrala vhodný deň na štrajk." kapitánka lode sa ujala riadenia, keď senzory začali hlásiť poruchu v jednom z tepelných obvodov. Pár technikov tam poslala, no nikto z nich jej nedokázal vysvetliť, kde sa mohla vyskytnúť chyba.
"Kapitánka, miesto pristátia je vzdialené už len osem minút. Arzania už potvrdila údaje a udelila nám povolenie na odovzdanie nákladu. Mám im nahlásiť aj našu poruchu?"
"Nie, Arzania nepotrebujú vedieť, v akom stave sa nachádza prieskumná loď Jeho Veličenstva. Vyriešime to počas vykladania."
Poručík Saren neprotestoval, aj keď vedel, že porušovali predpisy. Dobre poznal nálady kapitánky, kedy ju nebolo radno provokovať. Ak bolo niečo, na čo bola ešte háklivejšia, ako na neposlúchnutie rozkazu, bol to zlý technický stav jej lode. Na prieskumných plavidlách strávila celý život, keď cestovala so svojim otcom, rovnako kapitánom kráľovskej flotily. Preto, keď jej ako dvadsaťročnej udelili hodnosť poručíka a o štyri roky neskôr aj kapitána, pochybovali o tom len ľudia, ktorí ju nepoznali. Byť ženou medzi desiatkami navigátorov, technikov a občas aj vojakov, nebola jednoduchá úloha, no Althea - aj meno dostala po prieskumnej lodi, kde jej otec slúžil - si to svojím spôsobom užívala.
"Pripravte podsvetelné pohony a skontrolujte kurz. Saren, prepínam riadenie, idem sa pozrieť na tú chybu."
"Rozumiem," kývol krátko muž na súhlas, kým umelá inteligencia lode nechala preradiť ovládanie.
Zvukové a obrazové snímače, vďaka ktorým umelá inteligencia operovala na celom plavidle, spôsobili pri jej povinnom zavádzaní pred osemnástimi rokmi obrovský rozruch. Nikomu sa nepáčila predstava, že všetko, čo sa odohrá na lodi, bude sledované. Nikto z kapitánov však tento spôsob riadenia nezneužíval a UI používal len pre zlepšenie chodu lode.
"Eia, čo sa technikom podarilo zistiť?"
"Tepelné obvody, ktoré vykazujú chybu, nie sú nijak mechanicky poškodené. Rovnaké údaje potvrdilo aj skenovanie." kybernetický hlas lode, sa tentokrát ozýval z polopriesvitného tabletu, ktorý držala kapitánka v ruke. Na displeji sa zobrazili všetky dostupné informácie, ktoré by pre hocakého netechnika vyzerali ako šifra.
"Zobraz mi teplotu všetkých palúb a porovnaj ich s teplotami pri štarte z Telarionu, s návratom naň pred dvomi dňami a z cesty na Erzathon."
"Potvrdzujem."
"Pridaj k tomu počty ľudí v jednotlivých oblastiach počas skenu."
"Potvrdzujem."
Žena si chvíľku prezerala údaje, než sa zamračila a spomalila. "Seren, aký náklad vezieme na Arzaniu a prečo?" tentokrát zapla komunikátor s hlavnou palubou.
"Len pár krabíc nakadu, príkaz Senátu. Nepodpisovali ste to vy?"
"Pri skenovaní ste nič nenašli..." ozvala sa znovu, ignorujúc jeho otázku. Vedela, že skenovanie nakadu je úplne zbytočná záležitosť. Nebol spôsob, ako presvietiť ten drahý kov až dovnútra.
"Nechajte všetkých opustiť nákladové priestory. S pristátím pokračujte ďalej podľa pôvodných pokynov." prvou transportnou stanicou sa nechala presunúť až na palubu s nákladom od Senátu. Posledný muži odchádzali na jej rozkaz preč, no Anafiel s Darnom, sa pri pohľade na kapitánku vybrali jej smerom.
"Stalo sa niečo?" začal Anafiel, potešený, že ich prieskumná loď konečne zažije aj niečo iné, ako klasické presuny a zisťovania a potvrdzovania údajov a znovu presuny...
"Uvidíme," odvetila vážne a hlavou mu kývla smerom k jednej z krabíc. "Otvorte ju."
"Ale sú zapečatené."
"Je to rozkaz."
Na tie tri čarovné slová sa obaja muži ihneď presunuli k nákladu a na jeden z displejov zadal pár údajov. Obrazovka dvakrát blikla na červeno, než úplne zhasla a kovové výstuže, ktoré držali pevné veko na vrchu, sa uvolnili. Muži ho zložili na bok a obaja zvedavo nahliadli dnu.
"Veď je to len nakad." ozval sa Darn sklamane.
Kapitánka opatrne pristúpila a rukou chvíľu odhŕňala tmavý kov na strany, než narazila na malú nádobu.
"Čo je to?" Anafiel sa naklonil bližšie a Althea mu nechala podivný predmet skĺznuť do rúk. Hneď potom sa ramenom zaprela do otvorenej krabice a nechala celý jej obsah vysypať na podlahu. Okrem drahého kovu z nej vypadlo ešte zo desať rovnakých, ako práve vytiahla.
"Vákuová nádoba s umelým Astatiom."
"Ale žiadne jadro vesmírnych lodí nemôže byť poháňané tak nestabilným prvkom."
"Oni ho ako pohon ani nechcú." zamračila sa kapitánka.

"Pristátie za 60 sekúnd."

*Všetky oči v dokoch sa upierali na trojicu z lode Hekate. Phill Grim kráčal v strede a trochu popredu. Do vzduchu vyhadzoval svoju striebornú mincu a zas a znovu ju chytal do dlane. Tváril sa pritom spokojne ako už dlho nie a nikto sa tomu nemohol čudovať, pretože po poslednej zákazke ledva prežíval. Teraz sa zdalo, že sa na neho znovu usmialo šťastie, aj keď jeho dvaja spoločníci sa netvárili dvakrát nadšene.
Ezra Deit kráčal so sklopeným pohľadom, pretože si veľmi dobre uvedomoval množstvo zvedavých pohľadov, ktoré ich vyprevádzali z Diery.
„Ak začnú tlieskať prisahám, že niekoho zabijem,“ zasyčala Noir Celenis a pohľad pritom zabodla do Grimovho chrbta. Ten kráčal pred nimi akoby sa ani nechumelilo iba čo sa mu trochu zatriasli široké plecia akoby zadržiaval smiech.
Hekate už nikam nepoletí, to vedeli všetci traja, preto si Grim znovu hodil mincou a pretože sa ukázal rub, prijal ponuku svojho nového zamestnávateľa.
„Stále neverím, že ti ten panák chce dať novú loď a kráľovský balík prachov za nájdenie jedného mizerného plavidla. Niečo sa mi na tom nezdá.“
Ezra sa uškrnul a pokrútil hlavou. Vak plný oblečenia a druhý s technickým vybavením mu v ruke trochu oťaželi, preto si ich vyložil na plece a ďakoval svojmu bohu, že od východu z Diery ich delí už len pár metrov. Pripomínalo mu to uličku hanby a keď sa ozvali prvé pokriky namiesto toho, aby očervenel sa mu začali chvieť nozdry. Noir si to všimla a zlostným pohľadom blysla po Tesákovi a jeho partii zváračov akoby ich chcela všetkých do jedného povraždiť. Ako Kadrijka mala trochu neurotickú povahu a skoro nikdy sa neusmievala. Iba ak si s ňou niekto začal a ona ho potom pravačkou poslala rovno k zemi. S Ezrom boli ako noc a deň a Phill Grim so svojím flegmatizmom predstavoval článok, ktorý držal ich malú posádku pohromade.
„Hej, vzdávate to? Už ti došla lepiaca páska Ezra?“
„Ďalej by ste sa dostali už len v kontajneri, ale tak to občas chodí. Raz si hore a raz si dole.“
„Pre nich skôr platí, vždy dole.“
Drsný smiech.
Už len desať krokov k východu. Už len osem...
Ezra skúmal pohľadom podlahu, Grim si stále vyhadzoval do vzduchu svoju mincu a hľadel dopredu akoby tam videl svetlejšiu budúcnosť.
„Hej, Tesák. Vieš čo mi môžeš!“ zakričala Noir otočila sa na päte a cúvajúc v východu ukázala Tesákovi vztýčené prostredníčky. Potom sa skoro zakopla, pretože vrazila do Grimovho chrbta, ktorý náhle zastal.
„Čo do pekla...“ nedopovedala, pretože keď sa otočila na tvár jej dopadol tieň. V ostrom uhle oblohu pretínalo štyridsať metrov samotnej dokonalosti.
„No to ma pos...“
Grim sa uškrnul, prestal si vyhadzovať mincu a spokojne si ju vložil do vrecka na nohaviciach. „Otai Nabuky tvrdil, že sa nám bude páčiť. A čo sa týka toho kšeftu, Noir, je mi jedno o čo v skutočnosti ide. Ak nám zostane táto loď a pre každého rovnaký podiel z prachov, ktoré nám chce Nabuky zaplatiť budem po vesmíre naháňať aj jeho ducha.“
Ezra od úžasu zabudol zatvoriť ústa. Iba tam tak stál, ignoroval, že slnečné lúče, na ktoré mal inak miernu alergickú reakciu, pražia na jeho citlivú kožu a myslel len na jedno: „Milujem tú loď.“
Otai Nabuky akoby mu vedel čítať myšlienky, pretože vzápätí sa jeho postava vynorila vo vchode na palubu. Znovu bol oblečený do honosnej róby a vo výraze tváre ťažko potláčal pohŕdanie len čo si všimol ako na neho Ezra vyvaľuje oči. Zrejme mu vadilo, že prvý poručík kapitána Grima je Ferai a k tomu nemý.
„Tak ste tu kapitán,“ prehovoril uveličene Otai a jeho tvár bola ako plátno, na ktorej maliar zamaľoval pôvodný výraz. Na Noir Nabuky nijako nereagoval, ale tá sa nachádzala v inom svete a keď mala pred sebou takú perfektnú loď bolo jej všetko jedno.
Grim zodvihol ruku na pozdrav, ale už zo zásady ju Otaiovi nepodal. „Dodržali ste svoj sľub, pán Nabuky a ja dodržím ten svoj. Nájdem Kaliope a privediem vám ju späť nech to stojí, čo to stojí.“
„To rád počujem, kapitán. Chronos je odteraz váš.“
„Ak sa niekto chytí riadenia skôr než ja, zabijem ho.“ Noir hodila svoje vaky Grimovi a rozbehla sa po mostíku, ktorý vyúsťoval na palubu. Ezra ju nasledoval, ale jeho radosť trochu kazil pohľad na Otai Nabukyho, ktorému zase posmešne trhlo kútikom úst. Jeho zdvorilý úsmev sa pred Grimom skoro rozpadol, ale udržal ho aj keď Ezra prechádzal tesne popri ňom.
Phill Grim mal teraz v oboch rukách po dva vaky, pred sebou loď, ktorú by mu závideli všetci v Diere a posádku, ktorá bola konečne spokojná. A za to všetko vďačil svojej šťastnej minci.

Keď trysky Chronosu vytlačili loď do vzduchu a trup sa začal pomaly obracať nahor Otai Nabuky stál pred vstupom do Diery a spokojne sledoval ako sa jeho plán uskutočňuje. Siahol do vrecka na plášti a vytiahol z neho komunikátor. Priložil si ho k ústam a stlačil kontakt, ktorý sa automaticky spojil s jediným užívateľom v pamäti.
„Môžete odkázať Senátu, že je všetko vybavené. Keď kapitán Grim nájde Kaliope a privedie nám ju naspäť, postarám sa o to, aby on ani nikto z jeho posádky už neprijal žiadnu ďalšiu zákazku.“ Otai prerušil kontakt s druhou stranou a sledoval miznúce stopy, ktoré v atmosfére zanechali motory Chronosu.


Noir sedela v kresle pilota, na tvári široký úsmev, pre ktorý sa Ezra trochu zabudol a možno po prvýkrát si uvedomil aká je Kadrijka príťažlivá.
Grim sa zvalil do kresla vedľa nej a nohy si pohodlne vyložil na bočnú opierku. Z vaku vytiahol dve jablká, jedno hodil Ezrovi, ktorý ho ledva chytil a do druhého vyhladovane zahryzol. Šupka praskla, dužina pod jeho zubami vydala sýty šťavnatý zvuk a do vzduchu sa uvoľnila príjemná maslová vôňa.
„Nechápem ako ten humus môžete stráviť,“ odvrkla Noir, ale o poznanie pokojnejšie ako inokedy. V deň, keď dostala na pilotovanie novú krásnu loď jej nič nemohlo pokaziť náladu.
„To isté by sme my mohli povedať o tebe, Noir. Kedy si, mimochodom, jedla naposledy?“
Noir vydala len akýsi neurčitý zvuk a len čo Chronos vyviedla z orbity Telarionu nastavila kurz, ktorý im odporučil Otai Nabuky. Samozrejme nepovedal prečo a ani to, ako sa k nemu dostal, ale vďaka Grimovej politike: „Ži a nechaj žiť“, to bolo zrejme to najlepšie, čo ešte mohli získať.
Ezra im vstúpil do výhľadu a začal znakovať, takže obaja, Noir aj Grim, boli nútení venovať mu pozornosť.
- Nakŕmim ju. – ponúkol sa Ezra a uprel pritom neistý pohľad na Kadrijku, ktorej pleť začala v tme mierne fosforeskovať. Každá farba znamenala niečo iné, ale túto Ezra na Noir ešte nevidel.
„Pohov, poručík. Teba budeme ešte potrebovať, aby si upravil pole žiarenia. Keď nájdeme Kaliope chcem, aby všetku energiu, ktorú vyvinú, aby sa dostali z našej vlečnej siete, pohltilo sigma pole.“
-Ale...-
„Nepoznám dvoch šibnutejších ľudí,“ ozvala sa Noir a pokrčila ramenami, pretože jedlo výživu potrebovala. Svetlofialová farba, ktorú vydávala jej pokožka sa zmenila na azúrovomodrú farbu hladu. Ezra si založil ruky na hrudi. Očividne už ďalej nemienil komunikovať a namiesto toho prebral riadenie lode. Noir vstala a zamierila k automaticky otváraným dverám vedúcim na chodbu mimo veliaci mostík. Grim ju nasledoval. Keď sa dvere za nimi znovu zatvorili Noir spomalila a vyrovnala krok s Grimom.
„To si mu už mohol rovno povedať, že spolu spíme,“ zasyčala nahnevane a vrhlo po ňom kradmým pohľadom. Grim sa tváril rovnako ako vždy, nezúčastnene, čo ju na jednej strane dopaľovalo a na druhej vzrušovalo.
„Ezra je ako veľké dieťa. Možno niečo tuší, ale rozhodne sa nad tým nezamýšľa,“ upozornil ju Grim, naťukal kód na dverách svojej novej kajuty a nechal ju vojsť ako prvú. Keď Noir prechádzala okolo neho prsty zakvačila do zapínania jeho nohavíc a uvoľnila ho.
„Obaja vieme, že toto je len dočasné.“
Grim opätoval Noir úškrn a pretiahol si košeľu cez hlavu. „Neboj sa, ja sa do teba nezamilujem.“
Bolo to možno zvláštne, ale Noir to upokojilo.
„Nakŕmiš sa predtým alebo potom?“
„Potom,“ odvetila Noir a sotila Grima na posteľ.

*Za nadávku, ktorá sa v tom momente ozvala skladiskom, by sa nehanbil žiadny z jej mužov. Prevážali nelegálny náklad na príkaz senátu. Pokiaľ o tom nevie kráľovská rodina, ide o zradu. Ak je to naopak, chystá sa Telarion do vojny a ich prieskumná loď bola do toho práve zatiahnutá. Tak či onak sa jej to vôbec nepozdávalo.
"Upracte to a zatvorte tak, aby sa nedalo poznať, že sme to otvorili. Potom sa vráťte na svoje miesta." jednu z nádob si vzala so sebou, zatiaľ čo ostatné nechala na starosti mužom.
Keď sa dostala na hlavnú palubu, stroje odpočítavali posledné sekundy do pristátia.
"Všetci ostaňte v lodi, kým vám nepovolím odchod." ozval sa jej hlas na všetkých palubách.
Saren prekvapene zdvihol obočie jej smerom. "Stalo sa niečo?"
"Neprevážame nakad, ale zbrane." hodila po ňom nádobu, ktorú si priniesla z nákladového priestoru. "Schovaj ju. Počkám ťa pri rampe. Pôjdeme najskôr vybaviť papierovačky, možno zistíme niečo viac."
Seren kývol hlavou a chodbou sa rozbehol preč.

"Eia, vypni všetky informačné kanály, otvor východ pre posádku, skladové priestory nechaj zavreté.."
"Potvrdzujem."
"Môžme ísť?" obrátila sa na Serena, ktorý napriek predchádzajúcemu znepokojeniu, teraz nasadil dokonale neutrálnu masku. Krátko jej súhlasne kývol, a tak nechala otvoriť prvé dvere. Prvá brána sa zatvorila a hneď, ako prešli skenovacím systémom a kontrolou ovzdušia, sa pred nimi otvorila druhá, vedúca priamo na planétu. Vonku ich čakal unudený Arzan s tabletom zaznamenávajúcim všetky informácie.
"Nechcete nechať vyložiť nákladu?" lenivo sa pozrel na kapitánku. Žena však len prekvapene zdvihla obočie, akoby jej práve dal nejaký skutočne neslušný návrh.
"Neviem, ako tu, ale na Telarione sa držíme predpisov." Althea aj Saren vedeli, že ona rozhodne nebola z tých, ktorí by sa riadili takým blábolom, ako boli predpisy. Kapitánka skutočne verila len tomu, že jej jedinou povinnosťou je slúžiť Jeho Veličenstvu. Všetko ostatné boli prkotiny vymyslené senátom a ľuďmi, ktorí si radi komplikujú život. Na muža to však zjavne zabralo, pretože si začal mrmlať niečo o údajných flotilách a ženách v službe. Do tabletu chvíľu zaznemenával pár údajov, než jej ho podal na kontrolu.
"A podpis vášho nadriadeného?" spýtala sa opäť pohoršene. Potrebovali získať čo najviac mien, niekto do toho určite musí byť zasvätený.
Muž začal znovu frflať, než z neho vyšla aj zrozumiteľná veta. "Hneď to bude."
Saren chvíľu počkal, než zmizol z ich dohľadu a naťukal niečo do svojho komunikátora. Eia na jeho rozkaz spustila skenovanie celého ich okolia. Prieskumné lode tento postup využívali pri príchode na cudzie planéty, no rovnako dobre poslúži aj v hocakých dokoch. Keď bola prehliadka skončená, nechal zašifrované údaje odoslať do palubného počítača.
"Aká je naša ďalšia misia?" nadhodil len tak, aby tam nepostávali. Aj keď mal mnoho otázok, nechcel ich vyťahovať na mieste, kde by mohol byť ich rozhovor vypočutý.
"Máme naplánovaný návrat na Telarion a po povinnom odpočinku letíme znovu do sústavy Ezhara. Objavila sa tam nejaká anomália."
Kým rozprávali, spomedzi nákladu, ktorý sa v okolí povaľoval, vyšiel tmavovlasý muž. Vyzeral byť vychudnutý a trochu zmätený.
"Vy ste kapitánka Vakarian, však?" rozprával rýchlo. "Musíte mi pomôcť. Držia ma tu nasilu, senát po mne chce výrobu zbrane. Viem, že ste vymenili ich plavidlo, ktoré bolo poškodené a prebrali ich náklad. Veziete sem astatium, o ktorom vám nepovedali." slová takmer splývali dokopy a muž vyzeral byť veľmi nervózny, že sú tu stále na očiach.
"Odkiaľ to viete?"
"Vravím vám, som vedec! Senát koná za chrbtom kráľa, mám na to dôkazy!"
Krátko sa pozrela na Sarena, ktorý len kývol ramenami. Ten muž toho zjavne vedel veľa, pokiaľ by to mala byť pasca, prečo by im to rovno hovoril?
Napokon kapitánka kývla hlavou. "Bežte dnu. Eia, okamžite spusti pohony a zablokuj všetky východy."
Všetci prešli do lode a vstupné dvere sa za nimi okamžite zatvorili. Vedec nervózne prešlapoval, kým čakali na skenovanie príchodzích a ovzdušia.
"Motory sú pripravené." ozvala sa umelá inteligencia.
"Norren, dostaňte nás okamžite na orbitu. Eia, uveď systém do stavu 2b."
"Potvrdzujem."
Posádka bez otázok plnila rozkazy kapitánky. Celá loď okamžite spustila pohotovosť a kým sa im podarilo dostať na riadiacu palubu, boli už všetci na svojich miestach a plavidlo sa blížilo k orbite.
"Varovanie - detekujem zapnuté zbraňové systémy a blížiace sa bojové lode."
"Štíty na plný výkon. Saren, urči možnú trasu a hneď, ako to bude možné, spusti svetelné motory." kapitánka s poručíkom sa ujali riadenia a obaja pozorne sledovali informácie na obrazovkách.
"Oni... majú systém na sledovanie letu pri hocakej rýchlosti." Althea venovala vedcovi krátky prekvapený pohľad. Zrazu naňho doľahli následky jeho rozhodnutia a už nevyzeral byť tak presvedčený.
"Možno ste to mohli spomenúť predtým, než sme vás nabrali." odvetila akoby len mimochodom, znovu zahľadená na obrazovku. Určite by vedela vymenovať mnoho situácií, kedy na tom boli horšie.
"Zaznamenaná streľba." kybernetický hlas sa rozľahol celou loďou, aby upozornil ostatných na blížiace sa problémy. Althea strhla riadenie na stranu, čím sa vyhla väčšine striel.
"Osemdesiat percent zachytených štítom." upozornila znovu Eia.
"Saren, kde je ten svetelný pohon?"
Ako na rozkaz, sa loď zrazu trhla dopredu, teraz už poháňaná väčšinou motorov. Umelo udržiavaná gravitácia na to takmer okamžite zareagovala a znovu vytvorila vhodné prostredie pre posádku.
"Aký je kurz?" obrátila sa s krátkym výdychom na Sarena.
"Sústava Libra."
Skôr, ako by sa ho mohla spýtať na ďalšie podrobnosti, ozval sa znovu vedec. "Althea, musíš mi veriť, oni nás nájdu hneď, ako vystúpime z hyperpriestoru. Musíš použiť astatium na presun do iného zo vzdialených vesmírov. Bez rovnakej technológie nás nikdy nenájdu." všetci muži prekvapene vzhliadli na vedca. Osloviť kapitánku menom, tykať jej a ešte jej navrhnúť zásah do jej lode, bola vražedná kombinácia.
"O kilo nakadu, že ho uškvarí v jadre motora." ozvalo sa potichu za jej chrbtom.
"Dve na vyhodenie z lode pri prvej neobývanej planéte." dvaja navigátori si podali ruky na spečatenie stávky a na tvári kapitánky sa mihol krátky úškrn.*

*Grim si práve zapínal gombíky na košeli, zatiaľ čo Noir za jeho chrbtom si naťahovala nohavice, keď zapípal vnútorný komunikátor lode a z neviditeľného reproduktora sa ozval krátky zvukový signál. Ezra ich volal na mostík.
Ibaže bude musieť ešte chvíľu počkať. Noir si pretiahla cez hlavu tričko, skontrolovala svoj výzor v odraze na priehľadnom panely vyhliadky, ktorý tvoril jednu celú stenu kajuty a ďakovala svojej prezieravosti, že si nikdy nenechala narásť dlhšie vlasy. Jej vojenský zostrih nijako neutrpel pod Grimovými dotykmi, keď ju pri sexe hladkal a držal jej hlavu vo svojich rukách.
„Mali by sme ísť.“
Noir sa chystala prejsť popri Grimovi, ale ten ju chytil za ruku a pritiahol si ju naspäť. „Pôjdeme len čo to dokončíš.“
Ten pohľad v jeho očiach veľmi dobre poznala, pretože bol na jeho tvári taký zriedkavý ako jej úsmev. Dokázal naháňať strach, keď chcel a v tom okamihu si Noir uvedomila, že v Grimovi je niečo temné. Niečo, čo drží pod povrchom práve svojím flegmatizmom. Buď sa ten muž vedel dokonale ovládať alebo to veľmi šikovný herec. Poznala ho síce už dlho, ale zatiaľ na to neprišla.
Útrpne si povzdychla a vytiahla rukávy na tričku tak, aby odhalila celé predlaktie. Nepáčilo sa jej, že je na oboch mužoch taká závislá, ale bolo to lepšie ako živiť sa umelo vytvoreným teplom.

Keď o niekoľko minút neskôr vstúpili na mostík Ezra kontroloval prístroje a sústredene sa pritom mračil. Bolo očividné, že mu niečo robí starosti, a to Noir trochu vystrašilo. Mali novú loď, čo mohlo byť na nej zle?
Grim bol bledý a stále sa trochu triasol, ale boli už aj chvíle, kedy mu bolo horšie. Nikdy nezostával mimo diania. „Tak čo si našiel, Ezra?“ prihovoril sa Feraiovi, ktorý sa v tom okamihu odtrhol od prístrojov a začal vzrušene znakovať.
-Kontroloval som lodné systémy a narazil som pritom na isté nezrovnalosti. Viete ako vyzerá sínusoida pre výkon motora v bežnom chode a počas hyperpohonu?- Ezra znovu položil prsty na panel ovládania a poslal niekoľko údajov na hlavnú obrazovku. Namiesto výhľadu do vesmíru sa na ploche objavilo niekoľko kriviek. Grim v nich spoznával známe sínusoidy, preto len kývol hlavou a vrhol rýchly pohľad na Noir, ktorá sa, rovnako ako on, netvárila vôbec prekvapene. Obaja čakali, čo z Ezru vylezie ďalej.
-No a takto vyzerajú hodnoty pre to, čo poháňa nás.-
Na obrazovke sa ukázal ešte jeden graf, ktorý Noir prinútil vydýchnuť nadávku a Grima nadvihnúť jedno obočie. Sínusoidy vyzerali nielen komplikovanejšie, pretože sa prelínali jedna cez druhú ako liany na stromoch, ale boli aj hustejšie a pohybovali sa v intervaloch, o ktorých sa bežným mechanikom mohlo len snívať.
„Čo to má, dopekla, znamenať?“
Ezra sa otočil k Noir a hoci mal chuť pokrčiť ramenami pokúsil sa jej povedať všetko, čo o tom mohol vedieť.
-Zrejme to je nejaký nový, ešte nepoznaný, spôsob pohonu, ktorý dokáže vyvinúť maximálny možný výkon, ktorý prekoná aj akceleráciu motorov pri hyper. S niečím takým by sme mali byť schopní dostať sa kdekoľvek. Myslím kdekoľvek do vesmíru, aj tam, kde sa nijaká z lodí nemá šancu dostať. - Ezrovi sa pri tej predstave zakrútila hlava, ale Noir sa to očividne nepozdávalo. Vrhla ustarostený pohľad na Grima, ktorý neodtŕhal pohľad od obrazovky a bruškami prstov zľahučka prechádzal po opierkach kapitánskeho kresla, do ktorého sa medzitým usadil.
„Hovorila som, že na tom niečo smrdí. Vôbec sa mi nepáči predstava, že pre nejakého chlapíka, o ktorom, mimochodom, nič nevieme, naháňame jednu z lodí Jeho Výsosti. Nehovoriac o tom, že náš pohon funguje na princípe, ktorý by vôbec nemal existovať. Veď je to nemožné.“
Grim síce registroval logické námietky, ktorými sa mu Noir snažila vysvetliť vážnosť celej situácie, ale jeho zaujímal len obchod. Neboj včerajší, aby si pri uzatváraní dohody s Otai Nabukym neuvedomil, že práve pchá nos do niečoho, čo zapácha ako týždeň stará mŕtvola, ale machinácie akéhokoľvek druhu ho nechávali chladným ako veľká väčšina čohokoľvek v jeho živote. A navyše, rozhodla minca.
„Očividne to možné je a ak nám to pomôže nájsť Kaliope potom to hodlám použiť. Ide len o prachy, Noir. Čím menej toho vieme, tým je to pre nás lepšie. Ezra, spusti to.“

*Vedec, ktorého sa doteraz nikto nespýtal na meno, stál pri motoroch jednej z najlepších prieskumných lodí a ešte stále sa neúspešne snažil potlačiť hrôzu. Tá žena bola diabol priamo z pekiel a jemu bolo okamžite jasné, že nič podobné ako dnes, už nikdy nezopakuje. Jeho jediným šťastím bolo, že usúdila nutnosť jeho riešenia. Práve to bol dôvod, prečo teraz stála nad ním a pozorne sledovala každý jeho pohyb.
"Mohol by som z astatia vytvoriť aj zbraňové systémy, schopnejšie ako má senát." začal opatrne.
"Nie."
"Alebo aspoň pridať ho do tých súčasných."
"Nie."
"Alebo..."
"Nie, a len tak mimochodom, neplníte si svoje povinnosti. O tom, čo znamenajú rozkazy na lodi ste už raz boli oboznámený."
"Áno, áno, bol. Prepáčte..." vysúkal zo seba takmer okamžite a s o to väčším odhodlaním sa znovu pustil do práce.
"Ten prvok je nestabilný v prírodnej aj umelej forme. Ako sa vám niečo také podarilo?" spýtala sa po chvíli. Keď už skutočne museli hocakým spôsobom meniť jej miláčika, chcela o tom vedieť čo najviac.
"Bola to skôr náhoda, než cielený výskum. Senát po nás chcel silnejšie zbrane, no namiesto toho dostali možnosť ovládnuť aj tie najvzdialenejšie galaxie či dokonca iné vesmíry. Bol to ten najlepší objav za posledné storočie. Keby sme na to prišli hocikde inde ako v najtajnejšom projekte senátu, dostal by som za to... ehm." jeho pohľad sa náhle stretol s Altheiným a pre istotu radšej prestal rozprávať o úplne inej téme, než na akú sa ho pýtala. "Je to kombinácia s technikou. Podarilo sa nám ho riadiť za pomoci najlepších procesorov. Je to šialené, rovnako, ako keď sa zistilo, že aj ľudské bunky sú schopné reagovať na príkazy podobne, ako technika... ehm."
Žena len nenápadne prikývla a obrátila sa na technika, ktorý stál opodiaľ a so záujmom všetko sledoval. "Greg, daj naňho pozor. Daj mi vedieť, keď bude nejaký problém." muž sa vystrel do pozoru a krátko prikývol, než stihla zmiznúť v prvej transportnej stanici.
V pilotnej kabíne sa usadila do kapitánskeho kresla a pár kliknutiami nechala spustiť kamery zo strojovne. Saren sa usadil len o kúsok ďalej a chvíľu hľadel rovnakým smerom, ako ona. Vyzeralo to, že vedec sa bez jej prítomnosti o niečo upokojil a pracoval omnoho rýchlejšie.
"Čo všetko sa môže stať?" spýtal sa po chvíli. Bol dobrým vodcom, priam neuveriteľným navigátorom, no s technikou si vždy rozumel len ako jej užívateľ.
"Keď pominieme fakt, že pracuje za neustáleho chodu väčšiny motorov, ktoré môžu stále vytvoriť nejakú nečakanú situáciu, vidím len pár možností. Kaliope ten výkon preťaží natoľko, že ktoviekde vypadneme z hyperpriestoru a senát nás nájde a postará sa, aby sme bez stopy zmizli. V horšom prípade sa motory pohltia samé do seba a následne aj nás, takže opäť o nás už nikdy nikto nebude počuť."
"A keď to vyjde?"
"Eia vyrátala, že nie sme schopní loď vôbec ovládať. Môže nás presunúť do nepreskúmanej galaxie, rovnako ako do úplne iného vesmíru." chvíľu mlčky sledovala svet za hranicami ich lode, skrz hologramy, ktoré sa jej neustále premietali pred tvárou. Párkrát znovu klikla a nechala na obrazovke vedľa vedca v strojovni zobraziť jeho profil z databázy Telarionu. Jeho stojaca postava tam neustále krúžila, zatiaľ čo okolo nej sa vypisovali stále ďalšie informácie.
"Je to Evan Sandrao. Na Telarione je už viac ako rok vyhlásený za nezvestného. Je vôbec možné, že by senát dokázal niečo také utajiť takto dlho?"
Saren len nepatrne kývol ramenami. "Kráľ dlho nebol na planéte a kapitán najväčšej bojovej lode v sústave odstúpil."
Kapitánka pri tej vete spojila pery a vôbec nemala ďaleko od nadávania. Poručík si to veľmi rýchlo všimol, preto s úškrnom odvrátil tvár znovu na obrazovky. Ako jeden z mála ľudí vedel, čo sa skrýva za jej pohoršením.
"Konfigurujem zmenu v motore." ozval sa zrazu kybernetický hlas. Vyzeralo to, že Evan dokončil svoju prácu.
"Tak dobre, poďme na to."

Urania



Kapitánov osobný denník

Keď som sa vzdal velenia na Thanatose predpokladal som, že je to koniec mojej oficiálnej služby v radoch kráľovského hviezdneho letectva. Kapitán Herm mi však osvetlil situáciu, ktorú nemôžem ignorovať nielen kvôli aktivitám Senátu smerujúcim k zrade vládnuceho panovníka, ale predovšetkým nemôžem... nemôžem dovoliť, aby...[/b] hlas na nahrávke zneistel, stratil dôraznosť a istotu akoby zaodŕhal na ostrých hranách pochybností, ktoré sa drali na povrch a spomaľovali jeho autoritatívne plynuitie Poloha lode Kaliope je dosiaľ neznáma. Kapitánka Alteha Vakarian nekontaktovala žiadnu z lodí Deviatky, nevyslala signál volajúci o pomoc a ... hlas na chvíľu stíchol Dočerta, Althea, kde trčíš ?! po výraznom zvýšení tónu nasledovalo odkašlanie a opätovný pokus o nastolenie sebakontroly [i] Blížime sa k planéte, kde prítomnosť Kaliope registrovali naposledy. Nedávam tomu veľkú nádej, ale snáď nám táto cesta prinesie nové informácie, ktoré by sme mohli využiť pri pátraní, pretože zatiaľ len tápame. Plánujem zveriť poručíkovi Aldenovi úlohu, pri ktorej zistí či v oblasti, kde sa Kaliope nachádzala naposledy došlo k boju. Rýchlosť rozpadu emerínových častíc je síce vysoká, príliš vysoká na to, aby ich bolo možné vystopovať aj po piatich dňoch od zmiznutia lode, ale pán Alden ma uistil, že pozná aj iný spôsob ako zistiť či v danom sektore došlo k bojovej aktivite.
Napriek vyhrotenej situácii sa zdá, že posádka reaguje na zmenu veliaceho dôstojníka nad očakávanie dobre. Ja ani moja rodina sme sa nestretli s prejavmi odporu, preto je oveľa ľahšie zvyknúť si na nové prostredie.
Urania je naozaj výnimočná loď a presviedčam sa o tom každý jeden deň, ktorý strávim na jej palube. Roky služby na Thanatose ma vyučili v rozpoznávaní a odhaľovaní vojenskej stratégie, ale niekedy si kladiem otázku či to všetko stačí, aby som bol dobrým kapitánom aj na Uranii a najmä či sú moje schopnosti dostatočné na to, aby som našiel Altheu. Zostáva mi len pevne veriť, že áno

Poručík Gaal Tomrak vyšiel z rýchlovýťahu na palubu sedem rovno za Cassom. Hlavu mal sklonenú nad tabletom a za pochodu z neho čítal údaje.
"Mám tu informácie o pláne ďalšej misie pre Kaliope. Po vyložení nákladu na Arzanii mali namierené späť na základňu a potom do sústavy Ezhara. Posledné hlásenie máme z Alsabru, čo časť nákladného sektoru na Arzanii. Podľa hlásenia tam Kaliope vyložila svoj náklad, presne..." Tomrak sa na chvíľu odmlčal, niekoľkokrát rýchlo ťukol na plochu tabletu a skontroloval výpočty. "...štyri kontajnery triedy E1 a tridsať prepravných boxov triedy E2."
"Poznáme komu bol náklad určený a kto ho na palubu Kaliope naložil?" opýtal sa Cass, aj keď tejto informácii neprikladal zbytočný dôraz. V podstate išlo o rutinu. Potrebovali sa toho dozvedieť čo najviac. Poručík sa znovu zahĺbil do svojho tabletu a bez toho, aby zodvihol pohľad kopíroval Cassove pohyby, keď spoločne mierili na mostík. Prechod sa automaticky otvoril a pustil ich dnu.
"Náklad pochádza z Osirisu 9 a obsahuje nové súčiastky pre vrtné plošiny na Arzanii. Základňa Alsabru hlási, že po predaní kontajnerov sa posádka vrátila na palubu Kaliope a opustila orbitu planéty."
"Na Telarion sa však nevrátili a kapitánka sa nehlási podľa plánu. Pán Alden, zistili ste niečo ohľadom emrínových častíc?" Cass prešiel okolo všetkých prístrojov, ktoré obsluhovala vždy dvojica podriadených dôstojníkov a zamieril ku kapitánskeho kreslu.
Poručík Alden, vysoký muž s tmavšou pleťou a výzorom pravého Sarka, odstúpil od riadiaceho panelu obranných systémov a trojprstými rukami vo vzduchu naznačil pozdrav. "Kapitán. Použil som metódu hľadania emerneutrín, ktoré vznikajú rozpadom z emerínov. Dĺžka ich rozpadu je totižto dlhšia ako dlžka rozpadu pôvodných častíc a ich prítomnosť v priestore si nemožno pomýliť s výsledkom inej činnosti. Preveriť celý priestor v sektoroch A 14 až D 7 mi zabralo niekoľko hodín, ale nenašiel som nijaké odchýlky, pane."
"takže tu nedošlo k nijakému boju?"
"Nie, kapitán."
Cass bez povšimnutia prešiel okolo kresla a zastal pred vyhliadkou na planétu Arzania. Potreboval si premyslieť čo ďalej, pretože sa nemal čoho zachytiť. Posledná stopa sa končila na planéte a bol to jediný záchytný bod....



Trian Wark sedel oproti kapitánovej žene a snažil sa prísť na to či ju desí jeho tvár. Ako Tribal mal v podstate tri oči, aj keď len dve z nich boli skutočne funkčné. To tretie, v strede čela, sa v priebehu evolúcie jeho rasy zmenilo na orgán, ktorým skôr prijímal emocionálne obrazy. Inak jeho telo bolo dosť podobné ľudskému až na tri výstupky kosti na oboch rukách, takže mal uniformu upravenú tak, aby mu bola pohodlná.* Na Uranii sa posádka venuje mnohým činnostiam. Možno by ste mali záujem dozvedieť sa o niektorej z nich viac.

Chronos




Phill Grim



*Nechal mincu kĺzať pomedzi prsty pravej ruky a robil tak z číreho zvyku. Absolútne nekontroloval jemné pohyby, ktoré pri tom boli potrebné a sústreďoval svoj pohľad na plochu obrazovky. Nebolo na nej nič len temnota v tej najrýdzejšej podobe. Miestami bola taká hustá, že v nej zanikalo aj svetlo hviezd, ktoré boli od nich príliš ďaleko, aby sa vôbec dala poznať ich skutočná veľkosť.
Už znovu bol vo svojej koži a Noir, ako sa zdalo, tak isto. Ezra postával pri panely pohonu a jeho aktivitu sprevádzalo neustále tiché pípanie prístrojov keď menil a konfiguroval nastavenie trysiek. S Chronosom to bolo ako s pekne drahým a výkonným vznášadlom. Najskôr bol potrebný rozbeh, zahrietie a až potom príde na rad "odpálenie nálože".
"Rozmýšľal som ako Kaliope vystopovať," prehovoril a prestal si mincu prehadzovať medzi prstami. Namiesto toho ju zovrel v dlani a keď pocítil ako sa mu do kože zadierajú vystupujúce symboly na rube trochu sa pousmial.
"Pohon každej lode zanecháva jedinečnú stopu. Niečo ako odtlačok nohy. Počítač, Kaliope na obraz. Technické parametre."
Po tomto príkaze počítač vydal krátky zvukový signál a sprístupnil obraz prieskumnej lode. Rozvrstvil ho a prešiel postupne cez všetky vrstvy plášťa až na samotnú konštrukciu, ktorú potom previedol do 3D zobrazenia. Takže Otai Nabuky sa skutočne postaral o všetko. Očividne zabezepčil, aby mali o Kaliope všetky prístupné informácie.
Grim sa naklonil v kapitánskom kresle na druhú stranu a ignoroval, že pozornosť zvyšných dvoch členov posádky sa sústreďuje na neho. Vydal nový príkaz.
"Vypočítaj množstvo častíc a ich rozptyl, ktorú za sebou nechávajú všetky trysky Kaliope pri bežnom pohone a potom pri všetkých rýchlostiach hyper."
Počítaču trvalo pár sekúnd, kým na obrazovku preniesol všetky údaje. Jednotlivé informácie začali naskakovať pod sebou a počítač ich predčítal neosobným naprogramovaným hlasom.
"Podsveteľná rýchlosť, hyper 1, hyper 2, hyper 3 ...."
Grim si prehodil mincu do druhej ruky a s nezmeneným výrazom sledoval obrazovku akoby len čakal, kým sa skončia reklamy a príde skutočná akcia. Stále nič, čo by ho zaujalo.
"...hyper 8, hyper 9."
"Čo rýchlosť nad hyper 9?"
"Nie sú žiadne ďalšie dostupné údaje. Prosím zadajte do systému požadovaný sken alebo prejdite k iným rozkazom."
Grim sa obrátil k Ezrovi a ten začal okamžite nahadzovať do systému informácie pre astátiový pohon.
"Program sa upravuje. Program upravený," hlásil počítač. "Rozptyl častíc trysiek nad hyper 9 na jednu štvrtinu baru."
"Počítač môžeš spustiť program na skenovanie rozptylu častíc identického rázu okolo Arzanie?"
"Vykonám."
Noir vstala zo svojho kresla pri riadiacom panely motorov a zamierila ku Grimovi, ktorý upieral zamyslený pohľad na obrazovku s údajmi.
"Chceš nájsť ich stopu a pustiť sa po nej? To je dosť riskantné, naše senzory by pri takej rýchlosti nemuseli zachytiť vzdialenosť Kaliope od Chrnosu."
Grim konečne presunul pohľad na svoju prvú poručíčku a venoval jej rozčuľujúcu úškrn.
"Vždy si bola taká pesimistická?"

*Bolo to iné ako na Thanatose. Možno to bolo tým, že na Thanatos prišla vyplašená ako sýkorka, zmätená a neistá či ju niekto nespozná a neodhalí jej tajomstvo. Zároveň to bolo iné i v tom, že tam bola jedným z mnohých postavičiek, ktoré sa snažili zapadnúť do chodu, bola tam istým spôsobom neviditeľná aj keď bola tak blízko kapitánovi, Cassovi. Sem prišli obaja len tak zrazu, nikoho nepoznali, posádka nepoznala ich aj keď o Cassovi toho mohli počuť asi veľa. Napriek tomu tu ani jeden z nich nemal svojich blízkych priateľov a všetko bolo aspoň pre ňu ešte zmiešané, istým spôsobom ostýchavé a vo fáze spoznávania. Teraz sedela oproti mužovi, Tribalovi, ktorého predtým nikdy nemala možnosť vidieť. Zároveň však nevedela kam sa dívať, zdalo sa jej nevhodné obzerať si ho, zároveň sa dívať niekam do zeme jej prišlo ešte hlúpejšie, mohol by si to vysvetliť zle a úplne inak než boli jej pocity. Snažila sa teda dívať len do jeho dvoch očí a správať sa normálne, aj keď samozrejme ju to oko navyše trochu lákalo zdvíhať pohľad. No čo, bola zvedavá ako každý iný, akurát by mala výčitky keby v ňom vzbudí pocit, že je nejaký podivný exemplár vo výklade.* Budem rada ak mi prezradíte čomu sa tu dá venovať, prípadne vám rada s niečím pomôžem. *Sedenie na zadku nebolo nič čo človeka bavilo viac ako pár dní. Rada by robila niečo užitočné a pomohla im, zároveň by tak mala možnosť nejako sa tam začleniť. Preto teraz upierala zvedavé zelené oči na Triana Warka a čakala, čo sa tu dalo robiť, prípadne čo mohla pomôcť. Deti boli teraz v izbe a spinkali, nebol dôvod byť na izbe, okrem toho si z paláca vzali jednu ženu ktorá ich strážila už tam, keď oni nemohli.*

"Pán Sandrao, nie že by som neverila vašim schopnostiam, ale predpokladám, že uviaznutie v nepreskúmanom vesmíre sa vo vašej analýze rizík nenachádzalo." sedela na podlahe strojovne, okolo nej ležalo niekoľko prenosných počítačov, ktoré na polopriehľadných obrazovkách neustále prepočítavali ďalšie a ďalšie informácie. Každý z nich mala napojený na iné prístroje a čas od času si niektoré z informácií nechala zastaviť a skopírovala ich k sebe do tabletu.
Muž stál len o pár metrov ďalej a neustále niečo zadával do konzoly, ktorá ovládala všetky procesy pri prechode na nadsvetelnú rýchlosť. "Potreboval by som ďalší systém, ktorý by riadil loď pri zrýchlení nad hyper 9." nadhodil opatrne. Bolo to už viac ako päť dní, čo boli stratení v neznáme a bolo pomerne pravdepodobné, že to bolo jeho chybou, keď nesplnil rozkaz kapitánky a nevypol pohon s astatiom. Stále mal pocit, že nie sú dostatočne vzdialení od ich prenasledovateľov. Loď na to zareagovala úplným zlyhaním všetkých motorov, ktoré vyžadovali vyšší výkon ako na podsvetelnú rýchlosť. Práve preto sa teraz naslepo presúvali černotou, neschopní určiť svoju polohu ani správny smer naspäť na Telarion.
Skôr, ako by mala príležitosť odpovedať mu, ozval sa komunikátor na jej ramene. "Kapitánka, systém hlási približujúce sa neznáme objekty. Odhadol by som to na asteroidy, ale v týchto miestach to môžu byť pokojne aj kusy zničenej vesmírnej lode alebo hocičo iné."
"Zmeňte smer, aby sme sa im vyhli. Nepotrebujem riskovať nič ďalšie, kým nemáme plne funkčnú loď."
"Rozkaz."
Obaja vedeli, že čím viac budú meniť svoj smer, tým ťažšie bude v závere znovu nájsť cestu naspäť. Prieskumné plavidlá mali mnoho spôsobov, ako určovať svoju polohu, no v miestach, kde neboli viditeľné žiadne hviezdy a navigačné systémy nedokázali vôbec zaznamenať, kadiaľ prechádzali, boli jednoducho v pasci. Nehovoriac o tom, že im vôbec nefungovalo zrýchlenie.
"Kapitánka," začal technik, ktorý sedel o kus ďalej, pracujúci na nejakej súčiastke. Všetci sa teraz snažili dať do chodu hyperpohon, inak by tu mohli ostať stratení na pekelne dlho. "Čo keby sme presmerovali energiu jadra?"
Althea sa ticho nadýchla a uprela pohľad na muža. Tú možnosť už zvažovala, no pokiaľ by presmerovali energiu, mali by len jedinú šancu na návrat. Bez správneho smeru by mohli skončiť ešte ďalej, ako boli v súčastnosti a okrem toho by prišli o loď. Kaliope by chvíľu po prechode z hyperpriestoru vybuchla a oni by ostali len v malých prieskumných plavidlách, ktoré by ich mohli presúvať maximálne po sústave, v ktorej vystúpia.
"Len ak to bude naozaj nutné." kývla napokon hlavou.

*Vykonať celkový sken okolitého priestoru okolo Arzanie zabralo lodnému počítaču niekoľko hodín, počas ktorých pracoval Griim s Ezrom na záchytnom poli. Teraz už nebolo otázkou či Kaliope nájdu, ale kedy a či bude pole dosť silné, aby ho energetické výkyvy nedeformovali. Ezra s príručným tabletom kontroloval namerané údaje a prepájal jednotlivé obvody napájania poľom, zatiaľ čo Grim skúmal zasadenie čipov do ovládacieho panelu Chronosu. Musel uznať, že to šikovná prácička, ale predsa... Siahol do vrecka a vytiahol z neho mincu, ktorú si zvyčajne prehadzoval medzi prstami. Palcom pošúchal rub a symboly z neho sa mu dôverne odtlačili do pokožky. Vrhol rýchly pohľad cez plece, ale Ezra sústredene pracoval nad obvodmi a nevšímal si ho. Preto sa Grim znovu otočil k panelu s riadiacimi čipmi a zasunul mincu do voľného vstupu medzi C4 a C5. Okraje mince dokonale zapadli do drážok a posunuli ju nižšie, aby systém mohol načítať údaje zo symbolov.
Grim vedel, že ho veľká väčšina ľudí, kvôli tej veci považuje za čudáka, niektorí dokonca za piráta, ale len on vedel, čo je minca v skutočnosti zač. V priebehu niekoľkých minút pomocou nej a vyhodnotených údajov z operačnej jednotky vedel, že Otai Nabuky sa postaral nielen o nový pohon ich lode, ale aj o to, aby sa nikdy nestratila. Dômyselný sledovací program sa preplietal priamo skrz energetické riečištia, bral údaje z každého príkazu, ktoré lode zadal a zašifrované údaje posielal mimo priestor lode.
Odrazu tá politika: "Ži a nechaj žiť" nebola až taká zaujímavá. Zrejme bolo len otázkou času, kedy sa po Kaliope pustí aj niektorá z lodí Deviatky a možno by nebolo na škodu zistiť niečo viac ako hovorila Noir. Zvlášť, keď teraz vedel, že Otai porušil jednu zo základných dohôd.


"Máme ich. Počítač vyhodnotil rozptyl častíc v okolí Arzanie. Je to celkom slušná sieť, ale väčšinou ide o prepravné pravidlá druhej a tretej triedy. Potom narazil na slabnúcu stopu tryskových častíc v sektore G 31. Už som upravila kurz na tie súradnice." Noir ani nezodvihla hlavu, keď okolo nej Grim prešiel a usadil sa do kapitánskeho kresla. Ezra vyšiel na mostík tesne za ním a zamieril priamo ku kontrolnému stanovištu.
- Pohon je pripravený. - znakoval a potom prsty položil na dotykové čidlá panela.
"Počítač spusti trysky, nad hyper 9."
Počítač pípol a telom lode prešiel záchvev ako jasná pripomienka toho, aká veľká priepasť sa nachádza medzi dvoma maximálnymi rýchlostnými stupňami. Pohľad na temnotu vesmíru sa rozmazal do jednej neurčitej škrvny a planéta Arzania zmizla v stotine sekundy z dohľadu.
"Stav," zakričal Grim a pozrel striedavo na Noir s Ezrom. Obaja tentoraz sedeli vo svojich kreslách a ruky mali zodvihnuté nad panelmi, pretože pohyb lode riadil počítač podľa zadaného kurzu a časticovej stopy.
"Systémy fungujú, nedochádza k nijakým poškodeniam štítov ani trupu. Všetko drží, aj keď dopekla nechápem, ako je to možné," neodpustila si Noir a Ezra prikývol. Ibaže on bol viac uchvátený ako ostražitý. Grim sa uškrnul a vydal počítaču nové rozkazy : "Sleduj stopu a vyhodnocuj hustotu častíc. Po prekročení hranice stotisíc častíc na centibar spomaľ chod motora o štvrtinu výkonu. Podľa tohto vzorca postupuj priamo úmerne s nárastom trysových častíc v priestore pred nami."
"Rozumiem. Vyhodnocujem."
Grim sa pohodlne oprel v kresle a uvoľnne pred sebou natiahol nohy. Keď to Noir videla obočie jej nechápavo vyletelo dohora. Ezra to neriešil. Už si u Grima zvykol na zvláštnejšie správanie. Miestami musel uvažovať, čo by sa muselo stať, aby niekto alebo niečo vytrhlo Grima z jeho flegmatickej povahy. Akoby mu ani nezáležalo na tom či bude žiť alebo zomrie, či sa niečo podarí alebo to krachne.
Odrazu Ezra zachytil postupný zvuk znižovania výkonu, pretože ako Feir mal oveľa citlivejší sluch. Nemusel sa ani pozrieť na kontrloný panel, aby zistil, že loď postupne znižuje svoj výkon a to mohlo znamenať jediné. Kaliope bola blízko. Nakoniec sa obraz poskytovaný sledovacími čidlami upravil ibaže Ezra nič z tej časti vesmíru nepoznával.
"Na dohľad nie sú žiadne známe záchytné body, podľa ktorých by sa dala určiť naša poloha," odvetila rýchlo Noir a jej prsty sa znovu rozbehli po panely. Očividne ju to trápilo viac než Grima, ktorý upieral pohľad na loď, ktorá visela v priestore len niekoľko arkov pred nimi.
"Čo komunikačné kanály?" opýtal sa a neodtrhol pohľad od trupu Kaliope. Aj tu platilo, že skutočnosť bola vždy lepšia než technické návrhy uložené v pamäti Chronosu. Kaliope bola úžasná loď.
"Fungujú. Všetky systémy fungujú," dodala Noir a pridala sa ku Grimovi. Loď Deviatky ju až tak nezaujímala. Podľa nej bola zbytočne veľká a ťažkopádna, aj keď sa jej nedalo uprieť isté čaro.
"Ezra zachytiť ich energeticým poľom a otvor komunikačné kanály. Rád by som s kapitánkou prehodil pár slov."


Grim vstal z kresla, ale neobťažoval sa založiť si ruky za chrbát ako by to zrejme urobil typický veliteľ. Namiesto toho sa postavil priamo pred snímače, aby na obrazovke Kaliope bolo vidieť len jeho telo od pása nahor.* Zdravím, kapitánka Vakarian. Myslím, že my dvaja sa ešte nepoznáme. Volám sa Phill Grim a postarám sa o to, aby ste sa bezepčne dostali tam, kam patríte.

"Kapitánka, blíži sa k nám vesmírna loď." ozvalo sa jej v komuniátori. Sprevádzaná prekvapenými pohľadmi preto okamžite vstala a vybrala sa k najbližšej transportnej stanici.
"Nerm, pokračujte v práci. Pripravte sa na možnosť úplnej zmeny napájania zdrojov energie." kývla narýchlo jednému z technikov, než sa za ňou automaticky zatvorili dvere a nenechala sa presunúť na riadiacu palubu.
"Eia hlási energické pole okolo nás. Ako je niečo také možné? Ich loď by sme pokojne zmestili aj do našich dokov." obrátil sa na ňu Saren hneď, ako vošla do miestnosti.
"Sú to lovci." venovala mu krátky pohľad, než jej pozornosť upútali skeny na hlavnej obrazovke. Keď začala znovu rozprávať, bolo vidieť, že sa sústreďuje viac na údaje pred sebou, než na poručíka. "Lode lovcov dokážu vytvoriť sigma pole, ktoré proti nám obráti našu vlastnú energiu. Funguje to na rovnakom princípe, ako niektoré doky na väčších planétach. Pokiaľ nechcú, aby si ušiel, jednoducho ťa nepustia."
"Takže senát nás našiel." zhodnotil trochu prekvapene.
"Uvidíme. Eia vypni všetky pohony. Pokiaľ to bude možné, kontroluj, aby ich pole ostalo za štítmi."
"Potvrdzujem."
"Spusti komunikáciu."
"Potvrdzujem." jedna z obrazoviek sa zmenila hologram.
Napriek tomu, že Althea poznala mnoho kapitánov z okolitých sústav, tento muž jej bol neznámy. Neostávalo jej preto iné, než sa spoliehať na prvý dojem.
"Pane, jediné miesto, kam Kaliope patrí, sú doky Jeho Veličenstva určené pre lode Deviatky. Pokiaľ máte iné plány, obávam sa, že si ich budeme navzájom komplikovať." stála vzpriamene a s dokonale vážnym výrazom. Pokiaľ sa nejaká loď dostala na rovnaké miesto ako oni, musela mať pohon z astátia a tým pádom byť aj spojená so vzburou, do ktorej sa nevedomky zaplietli.

*Takže rýchle zhrnutie toho, čo vedel: po prvé, Otai Nabuky bol len pešiakom niekoho dosť bohatého na to, aby im mohol financovať ich malý výlet za loďou Deviatky, po druhé, kapitánka Vakarian musela mať preto na palube niečo obrovskej hodnoty a podľa toho, že boli zrejme jedinými ľuďmi, ktorí do sa dostali do neznámej časti vesmíru, to niečo bude veľmi podobné pohonu Chronosu, po tretie, nebude problém dostať Kaliope späť, ale podľa toho, čo našiel vložené v riadiacich systémoch Chronosu jeho posádku čaká smrť. Otai sa poistil, aby si svoje tajomstvo bezpečne zobrali do hrobu, a to bolo jediné miesto, kam sa Grimovi zatiaľ nechcelo chodiť.
Bojovná odpoveď kapitánky Vakarian mu na tvári vyvolala tieň bezvýrazného úsmevu akoby nedokázal dosť oceniť jej odhodlanie. Iba jeho oči sa na ňu živo upierali, hodnotili a premeriavali si hologram nasnímaný z Kaliope.* Myslím, že sme sa dostali do patovej situácie. Ja som v prvom rade obchodník a chránim si svoje investície. Človek, ktorý za týmto všetkým stojí sa ma chystá po návrate zradiť a myslím, že nič dobré nečaká ani vás. Alebo si myslíte, že sa za vás postaví panovník?* Pri týchto slovách na seba Ezra a Noir vrhli rýchly pohľad, ale hneď sa zase zahľadeli na riadiace panely. Obom v hlavách blúdila tá istá otázka: Ako si mohol byť Grim všetkým taký istý a čo to dopekla pre nich teraz znamenalo?
Grim sa otočil a zamieril ku kapitánskemu kreslu, ktoré bolo až podozrivo pohodlné. Človek by si v ňom dokázal zvyknúť na svoju moc a stratiť prehľad o skutočných hrozbách, ktoré zatiaľ striehli z ústrania. Keď sa oboma lakťami zaprel do opierok a naklonil sa trochu dopredu jeho pohľad stále smeroval rovno do kapitánkiných očí.* Navrhujem vám stretnutie na palube Chrnosu, kapitánka Vakarian. Berte to ako priateľské pozvanie pre vás a vášho sprievodcu, bez zbraní, bez úskokov. Na rozmyslenie odpovede máte pol hodinu potom vás odvlečiem naspäť a kráľovské doky určite nebude miesto, kde skončíte.* Nebola to priamo hrozba, len upozornenie, čo sa stane, ak by kapitánka pozvanie odmietla. Potom Grim zodvihol ruku a Ezra na jeho signál prerušil kontakt s Kaliope. Len čo holograf stmavol a tvár kapitánky Vakarian nahradil obraz jej lode, Noir vyskočila z kresla a s rukami založenými krížom cez hruď si zastala priamo oproti Grimovi, ktorý sa ešte stále pohodlne vyvaľoval v kresle.
„Takže, čo zmenilo tvoj názor a konečne si si uvedomil, že celá tá vec okolo Nabukyho smrdí?“
Grim si oprel hlavu dozadu a prižmúril oči na malé štrbinky, cez ktoré len letmo presvitala farba jeho očí. Zdalo sa, že ho Noir pobavila, a to ju rozčúlilo ešte viac. Ten mizerný pokrytec!
„V riadiacom programe Chronosu som našiel altervírus. Zdá sa, že zatiaľ je len v informačnom režime, všetky príkazy, ktoré systém vyhodnotí sa okamžite zašifrujú a odošlú mimo loď. Nabuky vie o všetkých našich doterajších pohyboch, ale po prekročení hyper 9 a prechode do alternatívneho vesmíru sa zrejme chod vírusu dočasne zastavil. Typujem, že len čo Kaliope privedieme späť neužijeme si Chronos dosť dlho, aby sme o časom mohli zničiť sami.“
„Altervírus sa prepne na deštrukčný režim.“ Hádala Noir a v zamyslení ani nepostrehla, že si po jej boku zastal Ezra. Keď začal znakovať trochu sa strhla a vrhla na neho podráždený pohľad. Ibaže Feir si ju nevšímal. „Myslíš, že by sa dal zneškodniť?“
„Určite, ale na to potrebujeme čas. Paradoxne sme tu teraz v najväčšom bezpečí. Mohol by si sa na to pozrieť, keď tu bude kapitánka Vakarian, Ezra. Nabuky nás možno zradil, ale na Iliwiane je dosť kupcov, ktorí by radi mali Kaliope vo svojej zbierke.“
Noir si poklopkala prstami po predlaktí. „ A čo dôvod, pre ktorý chce Nabuky tú loď?“
Grim sa uškrnul a pokrútil hlavou. „Nebude na škodu, ak si to zatiaľ necháme pre seba.“
To bola odpoveď, s ktorou sa obaja boli ochotní zmieriť. Aspoň nateraz. Vrátili sa k svojim riadiacim panelom a čakali, kým Grim znovu nevydá príkaz na otvorenie komunikačného kanálu.* Tak ako, kapitánka? Rozhodli ste sa?* Tentoraz by sa dal Grimov úsmev označiť za podmanivý. Tmavé oči sa mu leskli zle utajenou veselosťou, ale v prižmúrených kútikoch sa stále ukrývalo dosť nebezpečenstva a ostražitosti. Kapitánka sa mu páčila. Bola svojrázna, drsná a svoju loď očividne milovala. Ibaže obchod bol obchod.*

"Kapitán Grim, to, že vy nemáte nadriadených, ktorým by sa dalo veriť, ešte neznamená, že aj lode Deviatky sú na tom rovnako." odpovedala takmer s opovrhnutím na jeho poznámku o panovníkovi. Nájomných kapitánov nikdy nemala v prílišnej láske a ak k tomu doteraz nemala dôvod, tento muž sa práve jedným stal.
Jeho ďalšie slová už nijak nekomentovala. Počkala, kým sa prenos ukončil a ešte chvíľu ostala hľadieť na obrazovku, ktorá sa medzitým znovu prepla do pohotovostného režimu. Saren sa nič nepýtal, len pozoroval tvár kapitánky a zvažoval, aké sú všetky ich možnosti. Nevedel odhadnúť, nakoľko ju situácia rozzúrila, preto chcel radšej počkať na jej vyjadrenie. Namiesto toho sa však Althea na jeho prekvapenie len zdvihla a odišla z kapitánskeho mostíka.

"Tak, oci, skutočne by ma zaujímalo, čo by si mi poradil teraz." mračila sa popri chôdzi do zadnej časti lode. A tiež, nakoľko si do toho so svojim slávnym senátom zapojený...

"Pán Sandrao," vedca našla v strojovni, stále pracujúcom na oprave ich motorov. "Čo všetko viete o tomto projekte?"
Pár sekúnd sa ozývalo len pípanie kontrolného prístroja, ktorý muž uprene pozoroval. Až keď sa obrazovka prepla do výsledného režimu, obrátil sa s výdychom na kapitánku. "Viete, ja som len vedec. Často mi zatajovali aj veci, ktoré by mi pomohli pri výskume. Nechceli sa s nami deliť o informácie."
Althea pevne spojila pery. Obaja vedeli, že takýto prístup ani jednému z nich nepomôže. Napokon Evanovi nezostalo nič iné, len si znovu povzdychnúť. Nebol dôvod jej odporovať, aj tak to z neho vytiahne, keď bude chcieť...

"Už vieme, čo spravíme?" Saren to tentokrát nevydržal.
"Áno."
"A?"
"Zisti, čo najviac o ich lodi. Je mi jedno, koľko protokolov pritom porušíš."
"Myslel som, že niekto pôjde na ich loď."
"Veď aj ide." venovala mu pohľad, ktorý by sa dal nazvať skoro úškrnom a prijala komunikáciu z Chronosu. "Rozhodla, ale mojim sprievodcom bude zbraň, ktorú nevytiahnem, kým k tomu nebudem mať skutočne dobrý dôvod." Ten muž sa prednedávnom rozhodol zradiť človeka, ktorý si ho najal. Nemala preto žiadny dôvod veriť jeho slovám. Nečakajúc na protesty, rovno zapla transport na ich plavidlo.

Cass stál na mostíku s rukami založenými za chrbtom a hľadel na výsek planéty Arzanie, ktorý bol viditeľný z orbity. Vedel, že všetci na mostíku čakajú len na jeho rozkaz a on sa ho zdráhal vysloviť, pretože zmiznutie takej obrovskej a predovšetkým známej lodi, akou bola Kalliope zostávalo záhadou aj pre neho. Už vedeli, že posádka vyložila svoj náklad v dokoch Alsaber podľa plánov a po nalodení sa jednoducho vyparila aj s celou loďou bez toho, aby očividne došlo k akémukoľvek bojovému stretu s iným nepriateľským plavidlom.
„ Nadporučík Tomrak a poručík Alden, prosím do mojej kajuty.“
Bez ďalších zbytočných slov sa Cass zvrtol na päte a zamieril k dverám v ľavom sektore mostíka, ktoré sa pred ním automaticky otvorili. Tomrak a Alden ho nasledovali v tesnom závese.
„Navrhujem poslať výsadok do Alsabru. Je to naša posledná stopa a mne tu niečo poriadne smrdí,“ prehovoril Gaal a nemal najmenší záujem o kreslo oproti kapitánovmu pracovnému stolu, ktoré Alden prijal s očividnou úľavou. Cass zostal stáť pri pozdĺžnom okne vyhliadky, ale jeho pohľad nepatril hviezdam. Hľadel na nadporučíka Gaala Tomraka a rozmýšľal o jeho slovách.
„Nemôžeme len tak prísť a žiadať, aby nám Arzanijci sprístupnili svoje zložky. Svoju časť dohody považujú za splnenú.“
Po Cassových slovách si Gaal nesúhlasne vzdychol, ale jeho ďalšie slová Cass znovu prerušil: „ Neverím kontrolórovi Marikovi o nič viac než vy.“
„Čo teda chcete urobiť kapitán?“ prehovoril konečne aj Alden a troma prstami si pošúchal vypuklé čelo nad šikmým hustým obočím.
„Bude to tajná akcia. Dvaja, maximálne traja členovia posádky. Ich úlohou bude skontrlovať sektor, v ktorom Kalliope vyložila svoj náklad. Kontrolór Marik síce tvrdil, že to boli kontajnery určené pre vrtné plošiny, ale práve teraz je na Arzanii obdobie Akru.“
Gaal Tomrak sa podvedome uškrnul a plynulo nadviazal na Cassovu úvahu: „Počas Akru sú moria najdivokejšie a vrtné plošiny sú uzavreté. Ten hlupák Marik si myslel, že nás dostane.“
„Nadporučík Tomrak, pripravte výsadok. Budete mu veliť a podáte presnú správu o tom, čo ste zistili.“
„Áno, pane,“ úškrn na Gaalovej tvári sa rozšíril a bol podobný nedočkavosti. Chcel vyriešiť záhadu stratenej lode tak ako všetci ostatní.


Trian Wark cítil Tessinu neistotu a vedel ju veľmi dobre zaradiť, pretože nebola prvá, ktorá na neho reagovala práve takým spôsobom. Roztiahol svoje pery, inak sformované do prísnej elipsy, a dúfal, že sa mu podarilo niečo podobné milému úsmevu. V rýchlosti rozmýšľal, akú prácu by mohol prideliť kapitánovej žene, ale nakoniec sa rozhodol, že vybrať by si mala ona. Preto jej pokynul, aby vstala a nasledovala ho pri menej exurzii po lodi.* Je veľa možností, ako tu produktívne tráviť voľný čas,* nadviazal na ich rozhovor a chodbami kráčal automaticky, bez toho, aby svojmu smeru venoval sebeväčšiu pozornosť.* Záleží to len od toho, k čomu máte blízko. Je tu napríklad vynikajúce lekárske pracovisko a rôzne vedecké oddelenia. Pretože je Urania výskumná loď spolupracuje aj s množstvom odborníkov na hviezdne jazyky a komunikáciu. Sú tu programovacie stanice, v ktorých pracujú grafici v spolupráci s umelcami, aby pre posádku vytvorili hologramy. Tie sa potom premietajú v špeciálnych miestnostiach a vytvárajú alternatívnu realitu, takže si kedykoľvek môžete zájsť napríklad do starobylého Paríža na Zemi alebo vyskúšať iný z asi tridsaťtisíc programov. Na hviezdnej lodi sú takéto programy obzvlášť v obľube. Možno by ste si chceli nejaký vyskúšať.* Trian Wark sa odrazu zastavil a so záujmom uprel na Tessu nielen svoje dve vidiace oči, ale aj tretie, vnímajúce emócie a pocity. Z nejakého dôvodu nechcel, aby sa do niečoho nútila. Chcel jej ulahodiť.* Počul som, že na Thanatose vás zaujímali stíhačky. Možno si budete chcieť teraz vyskúšať náš cvičný program pre nedávno objavené bojové umenie z Reiku 2.

*Postavila sa a zvedavo sa ho rozhodla nasledovať. Ak by by mala byť úprimná, skôr ako sa pohli napriek jeho slovám nepredpokladala, že tu bude zase mať nejako čo robiť, ani sama nevedela prečo. Možno pre pocit že je tam pre nich taký cudzinec a bola to bojová loď a tak ďalej, nikto ju nepoznal a vŕtať sa niekomu do niečoho čo robil nechcela. Keď ale počúvala o možnostiach čo sa tam dalo robiť, len zvedavo očami prechádzala po okolí. Lekársku a vedeckú časť jednoznačne v hlave zamietla, niekto by z nej skôr dostal infarkt než by prispela k nejakému zdraviu pomocnému úsiliu. Všetko sotatné znelo ale naozaj dobre, jazyky, hologramy, objekty zo Zeme. S Cassom boli na zemi v štáte tulipánov a veľmi sa jej tam páčilo, už vtedy prišla nato, že napriek zaostalosti Zeme a poškodeniam ktoré priniesli ich činy je tam množstvo vecí ktoré sa dajú stále vidieť a sú úžasné. Aj by zareagovala na túto možnosť, no zvyšné dve ktoré vypustil z úst ju zaujali aj tak viac. Stíhačky.* Áno, k stíhačkám som sa dostala tak trochu naslepo ešte v čase, keď som bola na Thanatose tak trošku...načierno. *Usmiala sa. Keby bolo od začiatku jasné kto je, zjavne by nikdy neprišla na to, aký je to pocit letieť a riadiť stíhačku.* Ak by to tunajším letcom nevadilo, rada by som pri tomto záujme zostala, aj keď ten bojový program by som rada vyskúšala. *Na lodi, v živote aký žila a aký sa jej aj páčil to bolo niečo, čo mohla využiť viac, ako si hockto pri pohľade na jej postavu a tvár mohol myslieť. Napokon mala rada i pohyb a nejaké tie modriny by ju určite nezabili. Počas toho tajného pobytu na Thanatose predsa len prišla na mnohé krásy aktivít, ktoré patrili skôr mužom, vyskúšala si boj z mečom i strieľanie, aj keď to strieľanie nikdy využiť nechcela, pretože bolo predsa len pomerne definitívne, na rozdiel od bojového umenia, ktoré sa bolo síce treba dlho učiť, bolo nepochybne namáhavejšie, no o to viac univerzálnejšie. Takže to bola so stíhačkami zjavne voľba číslo jedna, na využitie voľného času.*

Trian Wark



*Cítil nefalšovaný záujem, ktorý ho potešil. Bolo v tom aj trochu sebeckosti, pretože netušil, čo iné by mohol kapitánovej žene ukázať, ak sama neinklinovala ku konkrétnejšiemu koníčku, preto sa mu uľavilo. Pretože v tvárovej časti ako Tribal nemal toľko činných mimických svalov jeho úsmev sa nepodobal na nič konkrétne, a predsa bolo jasné, čo má úškľabok znamenať. Zaviedol Tessu do zadnej časti lode, kde sa začínali obytné priestory a cestou sa jej snažil vysvetliť, ako rozlíši holografické miestnosti od ostatných kajút a na akom princípe funguje alternatívna realita.* Keď vojdete dnu hologram sa automaticky nastaví na vašu biometriu a prispôsobí sa jej. Vnímanie času a priestoru sa skreslí natoľko, že nebudte schopná rozlišovať, kde sa realita končí a kde začína a všetko budete pociťovať ako reálne. Nemusíte mať strach, počítač zaznamenáva aj vaše telesné funkcie, takže v prípade potreby program ukončí alebo vás upozorní, ak by ste stratili prehľad o skutočnosti.* Dvere, pri ktorých sa Trian Wark zastavil boli podobné vstupom do obytných kajút, ale okrem čidla na automatické otváranie sa vedľa na stene nachádzal aj programovací panel. Trian Wark k nemu pristúpil a niekoľkými úspornými pohybmi štyroch prstov nastavil požadovaný program.* Prajem vám príjemnú zábavu, madam. Keď skončíte môžete ma ohlásiť. Budem celý čas na príjme komunikátora.* po tých slovách Trian Wark zodvihol ruku a poklopkal si po náramku, ktorý na Uranii nosili všetci členovia posádky. Potom sa úklonom pozdravil a vzdialil, aby mala Tessa súkromie.


Za dverami sa nachádzal hangár. Na nerozoznanie od toho pravého na štvrtej palube. Nebol to len obyčajný obraz, ale realita postavená do tých najmenších detailov s ťažkou kovovou vôňou a pachom olejov. Miestami výboje statickej elektriny prerušil hluk ručnej vŕtačky a tlmené nadávanie, ktoré sa ozýval spopod brucha jednej zo stíhačiek.* Dočerta, tak idete dnu alebo čo?! Ťahá mi sem zlý vzduch.* Mužský hlas znel duto a dôverne známo. Spod stroja odstaveného na parabolickej konštrukcii trčali len dlhé nohy odeté v sivých zašpinených maskáčoch a ťažké vojenské topánky, ktorými sa muž zapieral o podlahu.* Hej, chlape, keď už si sa prišiel zahrať mohol by si mi aspoň podať kľúč. Štvorku so zrezanou hlavicou a kopni do toho trochu šťavy inak mi vykrváca pacient.* Okrem nôh sa spod stíhačky objavila aj ruka so širokou dlaňou a piatimi pevnými prstami. Očividne ľudská. A s neprehliadnuteľným vzorom tetovania, ktorý sa ťahal od zápästia až k ramenu obtiahnutému krátkym rukávom čierneho trička.*

*Nebola si úplne istá čo si pod tými všetkými slovami mala predstaviť, čo v praxi znamenalo prispôsobiť sa jej biometrii a aký dopad to bude mať na hologram. V teoretickej časti si vytvorila predstavy, čo to asi znamená, no tá praktická už bola oveľa otáznejšia. Podstatné informácie ale mala za sebou, keby náhodou netuší kto je kde je a čo sa to deje tak sa to jednoducho vypne. Bola celkom zvedavá, aké to bude ocitnúť sa vo fiktívnom svete vytvorenom a stojacom len na hologramoch, alebo možno aj na skutočnosti. Naozaj zvedavá.* Ďakujem. *Usmiala sa, aj by ho oslovila menom, no nebola si istá jeho pozíciou na lodi a nechcela mu to nejako skomoliť a tak radšej zvolial jednoduchú formu poďakovania. Sledovala ako kráča preč a nechávajú tam samú, potom len natočila hlavu dopredu. Ten hangár poznala, aj keď vedela že v tejto časti predsa len neleží. Hologram, ale naozaj presný. Keby nevie kde je a z kade ide, nerozoznala by rozdiel medzi tým, ktorý bežne vídavala.* Pecka. *Zašomrala si pre seba, aj keď sa ani nepohla. Akosi sa nenáhlial, no netrpezlivý hlas ju volal dnu. A ten hlas poznala. Prekvapene pokrčila čelom a vošla dnu, pozrúc na nohy trčiace spod stíhačky. Len prekvapene pootvorila ústa keď si uvedomila koho je to hlas a to tetovanie...chcela vysloviť meno, no v ďalšej chvíli si uvedomila, že je v svete hologramu. Zjavne aj on bol hologram, zjavne bol tým prispôsobením jej biometrie či čoho to. Zahryzla si do pery a pozrela na náradie, netušila ktorý kľúč to presne chcel. Vedela tak čo je to kľúč, dokonca si vedela vyvodiť aj ktorá je tá zrezaná hlavica, no veľkosť? Nenašla tam práve číslovanie. Preto pri pohľade na kľúče len akýmsi odhadom či pocitom jeden kľúč vzala a podala mu ho do ruky. Zahryzla si do pery aby nevydala hláska, vlasne jej to začínalo pripadať celkom vtipné. Nikam sa zatiaľ nechystala, len čakala, či na ňu spustí príval slov o tom čo mu to podala, alebo niečo podobné. Bola vlastne zvedavá na veľa vecí, ktoré ju držali pri ňom.*

Hangár

*Prsty sa zovreli okolo podávaného kľúča, ruka sa stratila a spod stíhačky znovu vytŕčali len nohy. Chvíľu sa nič nedialo akoby muž zmrzol na mieste a potom zaznel zvuk koliesok, keď sa muž zaprel do chodidiel a pomaly vytiahol spod stroja aj zvyšok tela.* Toto som si neobjed...* Muž sa zasekol uprostred vety aj s krížovým kľúčom v ruke a pri pozornom premeriavaní Tessinej tváre prižmúril oči.* Tým sa všetko vysvetľuje. Ak ste zablúdili slečna, tak lodná čajovňa sa nachádza o poschodie vyššie.* Muž vyhodil kľúč, ktorý urobil vo vzduchu krátky efektný premet a potom ho znovu bezpečne zachytil. Úsmev na jeho známych perách vyjadroval ten istý ironický pohľad na život, ktorý mal pred niekoľkými rokmi aj samotný kapitán. Okrem neho mal tento muž krátke tmavé vlasy ostrihané na vojenský spôsob a jazvy na lebke križujúce pokožku v nepravidelných uhloch. Stačilo, aby trochu pootočil hlavu a zraku sa otváral pohľad na ďalšie tetovanie, ktoré sa ťahalo cez celú šiju až ku golieru trička, takže sa dalo predpokladať, že má potetovaný aj celý chrbát. Prenikavé zelené oči sa rozčuľujúco upierali na Tessinu tvár a potom skĺzli na jej ruky. Podoba s Cassom bola zarážajúca až na pár detailov skrytých v odlišnej farbe vlasov a úspornému zostrihu.* Odtiaľto to zvládnem sám, bežte na manikúru a netrápte si hlavičku.* Muž/ Cass položil kľúč do sady náradia a vybral odtiaľ správny.*

*Zvedavo čakala a upierala zelené oči k telu, ktoré nepochybne patirlo jej manželovi a zároveň jeho nebolo. Nevedela odhadnúť či ju bude v tomto "svete" poznať, alebo bude neznámou ženou. Vlastne, predstava že ju nebude poznať sa jej zdala zaujímavá a celkom vtipná, napokon, možno si to priala i viac. Ako začula že sa vysúva spod stíhačky, hneď vedela že jej odhad bol mizerný a nepodala mu práve žiadanú štvorku. Ako sa stretli ich pohľady, uvedomila si rozdiely, aj keď to Cass skutočne bol. Bolo nezvyklé vidieť ho s krátkymi vlasmi, jeho odhráňanie dlhších vlasov jednoducho patirlo k tomu čo tak často vídala, rovnako farba vlasov a napokon i očí. Teraz boli zelené ako jej, no ten jej Cass ich mal modré. Bol to nezvyk, aj keď tá tvár bola jeho, rovnako ako úsmev. Bolo to skutočne zvláštne a ona sa nevedela rozhodnúť, čo prebehlo jej vnútrom pri pohľade na tohto Cassa-neCassa.* Nezablúdila som. *Odvetila napokon, keď si uvedomila že na neho civí dlhšie než bolo vhodné, no jednoducho jej nedalo neobzrieť si tohto holografického Cassa. Očkom hodila po kľúči ktorý vytiahol a snažila sa zapamätať si jeho správnu veľkosť, keby jej to ešte niekedy bolo treba.* A ani manikúru mi netreba, mám na to krátke nechty. *Kvôli deťom si ich strihala nakrátko aby ich nepoškriabala a napokon jej na lodi ani nechýbali. Keby potrebovala, doškriabať by vedela aj z takýmito kratučkými.* Viem že som blondínka a žena...*Teraz nemohla podotknúť že aj on bol svetlovlasý, keďže tu nebol.* ...a nerozoznám kľúč štvorku, ale prišla som sem kvôli lietaniu. *Vyhlásila rozhodne a bez nejakého váhania. Naozaj jej bolo vo vnútri poriadne veselo, bola celkom zvedavá či tento Cass bude taký ako bol ten jej a či bude schopná nejako odhadovať jeho reakcie. Najprv ale musela obzrieť hologram a informácie z ktorých sa skladá a užívať si nielen možnosť lietať, ale aj zábavku ktorú jej vytvorili navyše.*

Hangár

*Už si znovu líhal na pohyblivý rám, keď žena zareagovala na jeho drapľavé poznámky a doslova mu vyrazila vietor z plachiet. Zostal priestor len na rýchly úškrnok, ktorý sa stratil v okamihu ako sa znovu, bez výraznejšieho záujmu o jej osobu, zasunul naspäť pod trup stroja. So správnym kľúčom utiahol matice vo vnútri panela a znovu ha zabezpečil krytom, ktorý sa po chvíli prispôsobil línii brucha ako náplasť.* Ak chvíľu počkáš, maličká, urobím ti vyhliadkový let, že naň do smrti nezabudneš.* Kolieska znovu zarachotili na podlahe, kľúč štrkol o ostatné nástroje v bedničke a on už znovu stál na nohách. V rukách sa mu ocitla handra, ktorou si z rúk utieral olej a čiernu mazaľvú hmotu. od ktorej mal ušpinené aj celé nohavice.
V stoji pôsobil ešte mohutnejšie, krátky zostrih a jazvy dodávali jeho výzoru drsnejší vzhľad. Iba zelené oči boli o niečo prístupnejšie, aj keď stále s odtienkom irónie, ktorý mu hral aj v kútiku úst.
Keď sa zbavil špiny na rukách zastrčil si handru do zadného vrecka na nohaviciach a jednou rukou prešiel po ježkovi na hlave akoby si prehŕňal dlhšie vlasy. Naširoko rozkročený, stál Tesse chrbtom a ukladal na policu bedničku s náradím.* Si tu na prázdninách? Nejaký člen posádky je tvoj otec a tebe sa už nechcelo zostávať na izbe.* Hádal.* Je to tu celkom nuda, čo povieš? Ja som Dean.* predstavil sa a keď po otočke zostal Tesse tvarou v tvar, usmial sa odrazu úplne inak než dovtedy. Taký úsmev nebol ani na Cassovej tvári. Dean ťahal jeden kútik úst nadol a druhý mierne dohora. So spýtavo nadvihnutým obočím tak pôsobil pobavene a zvedavo zároveň.* Tak s kým mám tu česť?

*Stála tam a vôbec nič si nerobila z jeho ironického úsmevu ani poznámok. Akosi jej to stále pripadalo veselé a ona si nevedela predstaviť, že by sa jej teraz malo niečo dotknúť. Vlastne dúfala že ani nijaký taký spôsob poznámky nenájde.* Myslela som, že budem riadiť. *Poznamenala nevinne, kým bol skrytý pod stíhačkou. Tušila že to jej len tak neprejde, predsa len tým že ju nepoznal netušil, že on sám, alebo aspoň jeho ja podľa ktorého vznikol hologram vytvorený z jej mysle či z mysle niekoho iného, ju učil riadiť niektoré druhy stíhačiek, aké boli aj tu. Nateraz bolo len stretené žieňa čo sa nudilo. Jeho hádanie bolo podobné ako jej myšlienky čo si môže myslieť o jej prítomnosti v hangári.* Myslím že tu sa tej nudy dá zbaviť. *Odvetila, nereagujúc na to, či tam má otca alebo niekoho iného. Uložila si jeho tunajšie meno do pamäte a ako tam tak stála, uvedomovala si, že to vlastne nie je Cass. Nešlo len o vzhľad, bol jej neznámi i ten úsmev. Akoby to bol veľmi podobný Cassov brat, či iný príbuzný.* Som jednoducho Tessa, myslím že nezáleží na tom koho som rodina. *Nebolo by ťažké si niečo vymyslieť, no nateraz on bol Dean, ona bola nejaká Tessa.* V podstate sú to také prázdniny. *Uvedomovala si, že neosloviť ho inak a hlavne mu vykať mohol byť ešte problém a v slabej chvíľke ešte väčší. Vzhľadom na jeho pozmenený výzor to meno nemusel byť taký problém, ako udržiavanie formálnosti, ktorá medzi dvomi "neznámymi" mala byť.* Vy ste teda pilot? *Tušila aká bude odpoveď, no rozhodla sa brať Deana ako inú osobnosť, ktorá napokon pravdepdobne aj bol. Trochu ju to miatlo, no bol to proste Dean.*

Hangár

* Ešte raz si Tessu skúmavo premeral akoby ju v duchu hodnotil, ibaže jeho pohľad bol o niečo hlbší, preto bolo na prvý pohľad jasné, že ju nevníma len ako krásnu ženu, ale aj ako človeka, ktorý ho zaujal.
Až jej námatková otázka ho prinútila založiť si ruky krížom cez hruď a trochu sa uvoľniť. Pobavila ho, rozosmiala a prvýkrát za ten čas, ktorý strávili spolu to bol smiech, v ktorom chýbal osteň irónie. Zdalo sa, že ho Tessa rozveselila naozaj a nesnažil sa to nijako zakrývať. V tom okamihu Dean vyzeral ako Cassova verná kópia s jemnými vráskami okolo očí, ktoré sa tam zjavili len vtedy, keď sa usmieval.* Som ten najlepší pilot v štyroch galaxiách.* prehovoril so smiechom v hlase, takže bolo okamžite jasné, že žartuje na svoj vlastný účet.* Ten stroj po tvojej pravici...* rukou kývol k stíhačke, ktorú len nedávno dokončil.*... som rozbil tesne predtým než si prišla. Samozrejme, že za to nemôžem.* uškrnul sa a pritom ako sa znovu blížil k Tesse vzal z police leteckú prilbu. Prehadzoval si ju medzi prstami ako loptu a prestal až vtedy, keď ho od Tessy delilo nanajvýš pár krokov.* Rád robím radosť takým krásnym mladým dievčatkám, ako si ty. Je to moja slabosť a prekliatie, ale ak mi ešte raz zavykáš nebude z toho lietania nič. Už chýba len to, aby si ma oslovila ujo Dean. Mám pocit, že sa pritom rozpadávam na prach.* žmurkol a hodil Tesse prilbu do rúk. Bolo už len na jej šikovnosti či ju zachytí alebo nechá padnúť.*

*Prekvapene sledovala a počúvala jeho smiech, ktorý Deana zase približoval k jej Cassovi a usmievala sa. Len pootočila hlavu smerom k stroju ktorý stihol pred jej príchodom rozbiť. Zachechtala sa a otočila hlavu zase k nemu.* Samozrejme za to môže ten stroj alebo malý priestor na pristávanie. *Zaškerila sa od ucha k uchu a zdvihla ruky, aby zachytila prilbu. Len sa jej tak zatriasli plecia pri oslovení ujo Dean a nebola by to ona, keby ho tak hneď spätne neoslovila.* Náhodou ujo Dean, neznie to tak zle. *Nevinne sa usmiala a na okamih si zahryzla do spodnej pery.* Ja som sa len prispôsobila tomu, že ty si začal vykaním. *Ale bola rada že s vykaním skončili, bolo to skutočne čudné a nielen preto že mala pocit že ho pozná, ale i preto, že sama si nepripadala taká stará aby si vykala s mladými ľuďmi, aj keď to bolo vlastne pomerne bežné. Oslovenie madam a tak podobne. Preto teraz v tejto inej predstave uvítala požiadavku "uja" Deana a nasadila prilbu na hlavu.* Na čom budeme lietať? *Spýtala sa a zelené či jej zablúdili po jednotlivých strojoch okolo nich. Niektoré nikdy predtým nevidela a tak dúfala vo výber niečoho, čo zvládne ovládať, aj keď napokon to zvyčajne bolo o tom istom. Zvyčajne. Nie vždy, ako sa hovorilo, výnimka potvrdzuje pravidlo.* Môžem teda riadiť? *Nebola si istá či jej otázku zachytil keď bol dole, keďže na ňu nijako nereagoval, takže sa radšej spýtala znovu, zvedavá čo povie a ako zareaguje.* Zveríš svoj život do mojich rúk? *Zachechtala sa, aj keď to nebola práve otázka ktorá znela dôveryhodne.*