Okinko s výdajom stravy

Hej, o takomto úteku som v skutočnosti ani nesnívala... *povie rozosmiato, no potom zvážnie* ...v skutočnosti som na tom zo všetkých väzňov, čo tu boli asi najlepšie... nepotrebovala som sa dostať späť na Zem, bolo mi tu oveľa lepšie... myslím, že Alex to vycítila *premýšľa nad útekom väzňov*

*súhlasne prikývne*áno, slečna Ling Xiaoyu študovala psychiku ľudí dlho, ved aj preto bola lekárka a psycholog*povedal*strávila s vami dosť času aby vedela čo môže čakať

Aj keď si nie som istá, či som jej vlastne niekedy povedala celú pravdu o tom, odkiaľ pochádzam... ale asi o nás, teda unesených, vedia niečo predtým, než nás unesú, nie? *pozrie naňho* Alebo všetko len zisťujú potom, ako sa dostaneme sem? *Ale odkiaľ by to potom zistili? dodá v duchu*

nie, zbežné informácie máme už pred tým ako vás sem unesieme, vek, s kade ste a tak, ale presné životopisy sa získajú do mesiaca od unesenia*odpovedal a napadlo ho, že to by sa mohlo zmeniť, aby sa vyvarovali chybám ako bol Mike Morgan*

Aha... *na viac sa nepýta, nechce pôsobiť, akoby sa zrazu chcela dozvedieť všetko, čo robia na Gyro, keď niekoho chcú uniesť, aby nevyvolala podozrenie. Nevie však, ktorým smerom by mala odviesť tému rozhovoru, tak sa rozhodne chvíľku počkať a zatiaľ nasadí výraz, akoby rozmýšľala*

*chvíľu premýšľa či rozviesť túto tému no potom sa rozhodne pokračovať*vieš, niekdy sa stava, ako nedávno, že unesieme osobu, ktorá je nebezpečná a mohla by všetkým ublížiť, čo myslíš o kom som hovoril*dal jej hádanku teraz on*

*v duchu sa usmeje, no potom sa sústredí na hádanku* Hm... *rozmýšľa nad menami väzňov, ktorých stihla spoznať. Kristína, Mike, Tiannia, Aleera... ešte niekto? Ako sa volala...?, no nevie prísť na to, ktorý alebo ktorá by to mohol (mohla) byť, tak skúsi ísť vylučovaciou metódou* Aleera nie, je ešte príliš malá... Tiannia... tú som veľmi nepoznala... Kristína... tiež nie veľmi... a Mike? Neviem, mne vždy prišiel milý... takže asi niekto, koho som nepoznala menom *rozhodne a snaží sa rozpomenúť na tváre ostatných väzňov*

*uškrnie sa a rozhodne sa že ju ešte chvíľu bude naťahovať*tak typni jedno meno, som zvedavý koho by si povedala *povie veselo*

No... z tých štyroch, čo som poznala menom? *pozerá mu do tváre, akoby z nej chcela vyčítať odpoveď. Aleera nie... Mike nie... Tiannia a Kristína... neviem* Tak žeby... Tiannia? *rozhodne sa napokon*

*pousmeje sa*nie, je to Mike, náš mladý zabijak...*povie, no netvári sa nadšene.*vaša doktorka netuši, do čoho sa to zaplietla

*keď započuje to, čo povedal Sebastián, vyvalí naňho oči* Čo? *vyzerá tak prekvapene, ako je to najviac možné* Naozaj? Ach prepána... *hlavou jej preletí všetko čo vie o Mikeovi - a zistí, že toho nikdy nebolo nejako veľa* Kedy ste to zistili? *šokovane naňho pozerá*

//musím, ahoj //

v deň útoku chcela princezná varovať doktorku*vzdychol si*a teraz treba násjť doktorku aj z tohoto dôvodu, Mike nepozná zľutovanie, prežil toho veľa a nevie čo je to cit*povie smutne*

/pa pa/

Mne tak nepripadal... *povie po chvíľke pomaly* ...pripadal mi úplne normálne, len ako jeden z nás... možno nie celkom, nevyzeral až tak smutný, že ho uniesli... neviem *stále v šoku pokrúti hlavou* Nechápem to *na tvári sa jej usídli čudný výraz* Takže si myslíte, že by pre doktorku mohol byť hrozba? Myslím ty a ostaní, čo o úteku vedia... *Mike mi naozaj nepripadal ako zabijak... pomyslí si, no potom jej na um príde Angela... no ona tiež vyzerala ako anjelik, a vôbec sa tak nesprávala... pri tejto myšlienke jej tvár skriví ešte horší výraz - je to niečo medzi hnevom a nenávisťou*

*mykne plecami a sleduje pohyby na jej tvári*znovu som v tebe vyvolal spomienky?*spýta sa teraz s úsmevom*ľudia sú často iní ako sa zdá, preto netreba kadekomu veriť*povie zamyslene, a tentoraz sa on prenesie do spomienok na školu*

Áno... *zamrmle nesústredene na jeho otázku, mysľou je stále pri Angele* Pravda *potrasie hlavou, akoby sa snažíla vytriasť z nej všetky spomienky na miesto, kde žila čosi vyše pätnásť rokov, a aspoň nateraz sa jej to celkom podarí. Nevie, čo ďalej povedať, tak sa naňho len pozerá a mlčí*

asi máš hodne komplikovanú mynulosť*povie zamysleene*asi ako ja

Hej, mám... *prikývne* Aj ty? *pozrie mu do očí* Porozprávaš mi o svojej minulosti? *spýta sa stále mu hľadiac do očí* Pravdaže, ak chceš *dodá a sklopí pohľad*

*chvíľu premýšla a potom sa jej spýta vážnym hlasom*a ty mi porozprávaš?

*bez väčšieho zaváhania prikývne* Dobre *povie ticho* Začneš? *opýta sa*

*usmeje sa a prikývne*dôvera, hm...pekne slovo no dosť nereálne v skutočnosti. bol som kedysi úžasný agent, ktorému všetci predpovedali sľubnú kariéru. ked mi tedajší veliteľ hovoril aký som skvelý a čo všetko dokážem, že by mi dal to najlepšie čo má, veril som mu.*hovoril a v hlave sa mu vybavila jeho vytrína*až kým som raz nesedel u neho v kancelárii a nezbadal tam ocenenie, ktoré však nepatrilo jemu...*odmlčal sa* teraz ty, potom budem pokračovať*usmial sa*

*nemo prikývne, potom ticho začne rozprávať* Asi do dvoch mesiacov som bola obyčajná - obyčajné malé dieťa. No potom... *mimovoľne sa jej ešte stíši hlas* ...z nejakého dôvodu, neviem akého, som sa ocitla v detskom domove. Buď mi obaja rodičia zomreli, alebo ma tam len tak nechali, neviem... *aj ju samú prekvapí, že ju nechytí zvyčajný poryv citov* ...takže som sa tam proste dostala. Možno vieš, aké dokážu byť malé deti odporné... *pozrie mu do očí* ...hlavne keď na človeku nájdu niečo, prečo sa mu môžu vysmievať. *vzdychne si a zatvári sa trochu smutne a na chvíľku sa odmlčí* Pokračuj *povie potom*

*prikývne a pokračuje v jeho príbehu*no, na tom ocenení, stálo ženské meno, Meredith Daivisonová. môj veliteľ sa písal Boos, takže som netušil, o koho môže ísť. napadlo ma, že ide o jeho manželku za mlada, no pochyboval som o tom, že by získala ocenenie za prvé miesto v súťaži tajných agentov*odmlčal sa*no tak som tak tak sedel a hľadel na ten zlatý pohár, že som si naozaj neuvedomil že za mnou niekto stojí*povedal a kývol jej, nech pokračuje*

*pochopí a pokračuje* Na mne našli vec, pre ktorú sa môžu vysmievať - a to konkrétne meno. Neviem prečo som také meno vôbec dostala, možno to bude súvisieť s tým, že som sa narodila prvého apríla *pozrie naňho, či vie, čo u nich je na prvého apríla a pre istotu vysvetlí* ...1. aprílu sa totiž hovorí aj deň bláznov... takže keďže sa volám Caffeé Latte *uvedomí si, že vlastne až teraz mu povedala celé meno* ...tak som sa postupne stávala tou, ktorá bola mimo kolektívu... a to sa prenieslo aj ďalej na vychovávateľky, takže už keď som mala sedem, bola som neobľúbené dievča, ktoré denne počulo zo tri vtipy o blondínkach, asi pätnásť opakujúcich sa posmeškov a okolo dvadsať originálnych a nových... *stále sa tvári smutne a napokon zmĺkne, potom pohne hlavou smerom k Sebastiánovi, aby pokračoval*

*prekvapne zdvihne obočie. netušil prečo by si niekto robil srandu pre jej meno, nepripadalo mu smiešne, ale skôr originálne*ehmm...nechcem ti zasahovať do rozprávania, ale u vás na zemi ste nejaký*odmlčal sa a hľadal nejaké vhodné slovo*pošahaní, ked si robíte zle pre mená. úprimne povedané, máš úžasne originálne meno, čo sa o mojom priezvisku povedať nedá*vzdychol si a rozhodol sa pokračovať*no, keď som tak pozeral na tú vitrínu, do miestnosti vošla samotná žena, ktorá túto cenu vyhrala. no ako som predpokladal, nebola to manželka môjho kapitána, ale ani som nečakal, že to bude jeho dcéra. Mala iba sedemnásť, vyzerala neskutočne krehko, že by ju aj vánok odfúkol, no napriek tomu som pozeral na ocenenie, ktoré jej patrilo.*rozpamatával sa na detaily*ako som tak sedel, iba som začul za chrbtom otázku "páči sa ti?". no a vtedy som sa rýchlo otočil a zbadal ju, takého na prvý pohľad skutočne dokonalého anjelika*vzdychol si pokynul jej hlavou, nech pokračuje*

*aj napriek počiatočnému smútku v tvári sa usmeje* Pre nich to bolo bežné... neviem prečo, možno mi to meno závideli *z hlasu jej počuť, že jej to príde ako veľmi nepravdepodobná možnosť* ...ale skôr to bolo pre to, že som sa vymykala tomu, na čo boli zvyknutí... jednoducho som bola iná. Čo by som v tých časoch dala za normálne a bežné meno ako napríklad Jane Smith... alebo Mary Grey... možnože keby som také meno aj mala, zapadla by som k nim... neviem *pokrčí plecami a potom počúva, čo jej rozpráva. Keď dorozpráva, ozve sa zas ona* ...takže ma to strašne hnevalo. Jednoducho som nebola šťastná, nech sa dialo čokoľvek... chcela som vypátrať príbuzných mojich rodičov, no k ničomu to neviedlo, nenašla som o nich ani zmienky... pomaly ma prestával baviť život, nič čo som robila nemalo nejaký hlbší zmysel... *stíchne a pokynie mu, nech pokračuje*