Okinko s výdajom stravy

*prikývne a potom pokračuje*bol to skutočne nádherný anjel, krásna a dokonalá mladá žena, s dlhými blondavými vlasmi až po pás. stála tam iba v kratučkých bielych šatách a čakala na moju odpoved. povedal som jej že áno a ako sa patrilo, slušne som vstal a podal jej ruku. Predstavili sme sa a ja som zistil, že je to ocenenie, ktoré vyhrala. dokonale mi spríjemnila čakanie na veliteľa a ked konečne prišiel, zarazene som počul čo povedal "miláčik pod sem, predstavím ťa kolegovi". nemohol som uveriť tomu, že je to jeho snúbenica. bola tak mladá, mala toľko čo ja. vedel som že kapitán je rozvedený a má 6-ročné dvojičky chlapcov, no o tak mladej snúbenke som nepočul*trpko si vzdychol a pokynul nech rozpráva ona*

*prikývne a začne hovoriť* Najprv ma napadlo, že sa odtiaľ dostanem legálnou cestou... ale tento nápad stroskotal, ani neviem prečo... *hovorí ticho a trochu smutne, pri posledných slovách pokrčí plecami* ...možnože som sa bála, aby sa mi iba nevysmiali a nenechali to tak... alebo som sa len priskoro vzdala? Neviem, naozaj *vzdychne si* Takže jedinou možnosťou, ktorá z môjho pohľadu prichádzala do úvahy, bol útek. Nemohla som ho nechať na náhodu, či sa mi náhodou podarí, alebo nie, musela som to spraviť nejako inak... takže som začala uvažovať, ako sa môžem odtiaľ dostať... dostať sa z budovy nebol až taký problém. Problém bol, ako sa dostať ďalej... *ešte raz si vzdychne a pokynie mu aby pokračoval*

*prikývne a začne rozprávať*no a táto snúbenica, usmiala sa a išla za ním. ja som tam len ako taký puk sedel na zadku, kým na kapitán neoslvoil nech idem za nimi. tak som vstal a išiel tam. počúval som tie reči, typu, zoznámenie, požiadanie o ruku a tak dalej. ja som však nesústredene čumel na Meredith a nevedel som sa ovládnuť. ona si pravdazže všimla že na nu pozerám, a vôbec jej tonevadilo. dokonca sa ešte aj usmiala.*vzdychol si*no pravdaze jej drahý si to nevšímal...*mykol plecami*

*keď Sebastián stíchne, pokračuje ona* Takže som musela nájsť nejaké východisko... začala som sa ulievať z poslednej hodiny v škole a obedu, a namiesto toho som šla do blízkeho autoservisu. Spriatelila som sa s jedným automechanikom odtiaľ... volal sa Walter... no každopádne naučil ma šoférovať... *rozpráva s bezvýraznou tvárou* ...takže už mi stačilo len vystriehnuť nejaké auto, ktoré by som mohla ukradnúť a v ňom sa dostať z mesta. Každé ráno som sa ponáhľala do školy... no, ako sa to vezme, ponáhľala som sa, no cestou som sa zastavila pred supermarketom... nakoniec som našla človeka, ktorý každé ráno parkoval pred supermarketom s autom a nechával kľúčiky v zapaľovaní... *odmlčí sa a kývne mu hlavou, nech pokračuje*

veliteľ mal ešte nejakú robotu a snúbenke sa nemohol venovať. podal mi papiere čo som mal vyplniť, mal som si prečítať podmienky na povýšenie a zmunu oblasti a požiadal ma, aby som ukázal Meredith komplex.*vzdychol si a rozmýšľal čo sa vtedy dialo*zobral som ju teda von, ukázal jej ihrisko, cvičisko a všetko čo sa dalo vidieť. ona chcela vidieť aj blízky park a tak som ju tam pomaly viedol. bolo to ešte v rámci areálu a tak som sa neobával problémov...no tie prišli aj samé...*stíchol a pozrel na ňu*

*pokračuje v svojom príbehu* Takže to nebolo až také ťažké... jednoducho som sa jedného rána vybrala ako obyčjne - do školy. To sa aspoň zdalo ostatným... schválne som sa však vliekla ako slimák, a tak sa im podarilo predbehnúť ma. Musela som prejsť ešte cez malý park, potom by som už bola pred supermarketom... bola som zrejme zabratá do svojich myšlienok, no nič som si nevšimla, až zrazu začali ľudia okolo mňa utekať preč. Obzrela som sa okolo seba, no nezbadala som nič podozrivé, no aj tak som mierne pridala do kroku... auto, ktoré som chcela ukradnúť som videla necelých dvesto metrov predo mnou, stačilo by mi sa tam dostať... *zmĺkne a pozrie naňho*

*vzdychol si pri spomienkach a pokračoval*no a tá kráska bola dokonalá. ako sme tak prechádzali parkomo, zhováral som sa s ňou, smiali sme sa, zabavili...no a dohodli sme sa, že niekedy spolu pôjdeme von. to však bol prvý krok k problémom. aj keď sa mi zapáčila, nebral som to ako rande, bola to predsa snúbenica mojho nadriadeného. *hovoril zamyslene*no ked sme sa stretli, trochu to medzi nami iskrilo, dokonca sme sa aj pobozkali, no ale ja som vedel, že takto to nemôže pokračovať. povedal som jej to a ona sa dosť zamračila. bez slova odišla...*kývol nech porkačuje*

*prikývne a pokračuje* Môj problém bol v tom, že som sa tam nedostala... zrazu som začula neznámy hluk, no okolo seba som nevidela nič nezvyčajné. Zdvihol sa aj vietor... vtedy ma napadlo, že to môže byť vrtuľník... pozrela som hore... a skoro som spadla z nôh, videla som vesmírnu loď z Gyra... nejako sa mi nepodarilo utiecť, neviem an prečo, buď som bola úplne ochromená od strachu, alebo... vlastne neviem. Jednoducho som sa nejako dostala sem, buď som ešte na Zemi omdlela, alebo mi niekto "pomohol" s dostávaním sa do bezvedomia... *skončí časť svojej minulosti o Zemi, a aj keď nateraz zmĺkne a naznaťí mu, nech pokračuje, chystá sa ešte dorozprávať aj to, čo zažila na planéte*

*prikývne a pokračuje*no tak ako odišla, tak som sa zvihol a pozoroval som ako sa vrátila do budovi, predsa som bola na tú hodinuza nu zodpvoedný...no ona bola dosť naštvatá a aj ked vyzerala sko neskutočný anjel, rozhodla sa mi pomstiť...veliteľovi porozprávala krány príbeh ako som ju zvádzal a ako som bol dotieravý a narobila mi iba problémy.*smutne pozrel na Caffeé*no a veliteľ sa nahneval a prevelil ma na najhorišie miesto pre agentov, tam kde sa nič nedialo, iba som sa tam nudil*povedal namrzene*

*počúva, potom pokračuje* Takže som sa dostala sem... zo začiatku to tu vyzeralo jednoznačne lepšie ako na Zemi, aj keď som bola len väzňom... potom som spoznala princeznú... bolo to jednoznačne zaujímavé. Zo začiatku mi nebola ani sympatická, ani nesympatická, jednoducho zvláštna... zrejme som sa k nej správala trochu nemiestne *nadvihne jedno obočie a trochu jej mykne kútikom úst* ...aj keď išlo iba o to, či môžem sedieť alebo nie... takže ma poslala vyliezť na jeden strom vo dvore... mala som tam ostať a... hm... *snaží sa spomenúť si na presné slová princeznej* ...a zostať tam až kým sa neospravedlním... čo som nemienila spraviť *zas jej mykne kútikom úst ale ovládne sa a neuškrnie sa*

*prikývne*no, a tak som tam hnil pol roka, bol som znechtený, no nemienil som sa vzdať*povedal hrdo*ked som sa stretol znovu s veliteľom, bol už ženatý aj rozvedený. neospravedlnil sa mi síce, no prevelil ma spať. pochopil že sa pomýlil...*vzdychol si*no a pracoval som na rôznych prípadoch a teraz som skončil tu

Takže *pokračuje* Kým som trčala na strome, na Gyro uniesli aj Waltera... toho automechanika zo servisu. Potom som však dostala aj zákaz rozprávať sa s niekým, takže som ho už dlho nevidela... myslím, že utiekol s ostatnými na Zem *na chvíľku sa zatvári smutne* ...ale to je len hypotéza. Takže som trčala na strome a nemohla som sa dostať späť dole, lebo to by znamenalo ospravedlniť sa. Napokon sa to vyriešilo inak... princezná z nejakého dôvodu spravila s tým stromom niečo, čo doteraz nechápem... premenil sa na hmlu. Našťastie som sa dostala dole včas... o niekoľko dní začal výcvik, no čosi do toho prišlo. Princeznú tuším niekto postrelil... jedovatou šípkou. Takže sme sa vydali hľadať protijed, nejakú rastlinu. Skrátene... našli sme ju, šťastne sme sa vrátili späť sem... viem, že princezná sa ku mne správala dosť zle, ale na druhej strane... som si uvedomila, že asi musela... je rovnako tvrdohlavá ako ja. Nejako som sa zrejme stala väzňom, ktorému chcela venovať čas... takže som bola na súkromnom pohovore v jej pracovni. Tam sa ma medzi iným pýtala, či by som sa vrátila na Zem, ak by som mala tú možnosť. Povedala som, že nie... *nadýchne sa a pokračuje* Možno to počula Alex, neviem, každopádne o úteku som sa dozvedela až prednedávnom. Bola som vtedy v princezninej pracovni... princezná sa dosť nahnevala, a v hneve vyhlásila o ľuďoch čosi, čo povedať nemala. *mierne sa jej zúžia zreničky* Viem, aká je tvrdohlavá... a predsa sa mi ospravedlnila... čo si cením, no na druhej strane... *zatvári sa nerozhodne*

ani kvôli hnevu by nikto nemal hovoriť veci, ktoré si nemyslí, teda ak tvrdí že to tak nemyslí*povie zamyslene*ja mám s ľudmi skúsenosti a nie všetci sú zlí...myslím že je to také ako u nás, sú tí dobrí a tí zlí

Neviem... zatiaľ to nechávam otvorené... *nechce mu teraz vešať na nos, že myslí na to, ako by sa dalo princeznej pomstiť bez toho, že by to bolo z hociakej stránky nebezpečné - či už pre ňu alebo pre niekoho iného. Vzdychne si a pozrie na svoj tanier, z ktorého medzičasom zjedla celú svoju porciu. Vstane* Idem to odniesť *prehodí smerom k nemu a vezme tanier*

*prikývne a tiež rýchlo dojedá. videl že mu stále nedôveruje, no s tým už nemohol nič robiť*

*kráča k okienku, kam sa má dávať špinavý riad. Položí tam tanier, potom sa otočí a ladným krokom sa vracia späť ku stolu*

*pozoruje jej ladne kroky a konečne doje.postavý sa rýchlo prejde k oknienku*dakujem*podá kuchárke a dobehne caffeé*

*pri stole sa obráti a pozrie naňho* Ideme späť do knižnice? *opýta sa a mierne sa usmeje. Zo stoličky na ktorej sedela, si vezme sveter, zaviaže si ho okolo pásu a stále s úsmevom čaká na odpoveď*

*prikývne*tak teda podme, možno mi konečne povieš čo si hľadala a nechcela sa priznať*uškrnul sa*

*uškrnie sa aj ona* Nič podstatné... *povie, no okamžite jej dopne, že to znie akoby zatĺkala, tak dodá* ...len som hľadala možno nejaké miesto, kam by som sa mohla na pár hodiniek zašiť... prípadne nejakú knihu, ktorá by mi čosi poradila... *povie, no vie, že stále nepovedala dôvod prečo*

stále sa vyhýbaš odpovedi*uškrnie sa*mala by si mi viac dôverovať*povie zamyslene*

Asi by som mala... *odpovie mu* ...no ak som sa niečo na Zemi naozaj naučila, tak nedôverovať ľuďom. *vzdychne si* Prepáč, asi som ti mala povedať... chcela som sa niekam ukryť, len aby som trochu nahnevala princeznú... *pozrie mu do očí a čaká na reakciu*

*uškrnie sa*knižnica nieje práve dobrá skrýša, nechceš ísť radšej von?

Kam, na dvor? *vzdychne si* Nie je tam moc veľa možností, kam sa schovať... jedine že by som zas vyliezla na strom *uškrnie sa* ale bolo by to predvídateľné...

nie, von z gyro, ako agent ta môžem zobrať von, to by princezná nečakala* ušrknie sa aj on*