Palác kráľovskej rodiny de Cruer

*toľko návštev naraz pomyslel si a otočil sa k Morganovi. vedel že sa blíži aj Shiroi, strážnik ho upozornil* tu ste* povedal* vaša milovaná sa rozpráva s Melian, takže vás za ňou zatiaľ nepustím* povedal chladne* čo mi nesiete?

* vzdychla si * viktor ti to nedovoli * povedala smutna*

* Mike sa oprel o stenu a ležerny si prekrizil ruky na hrudi.* Co keby ste sa pozreli sam?* pri zmienke o Alex a Melian nevedel ci sa ma najskor tesit alebo nespokoj ezamracit. Melian bola ta posledna osoba, ktoru v dohladnom case tužil stretnut. Nevedel ci jej Tom už posielal nejaku sparvu, ale aj tak to nemienil riskovat.*

*akoby tušil čomu blúdi v hlave, usmial sa*Melian sa s vami nestretne*povedal a prešiel k nemu aby pozrel čo mu doniesol.ked zbadal prst, vôbec mu neprišlo zle, na tvári sa nepohol ani sval*kde je Lerm?*spýtal sa chladne*

*Považovala za správne sa prísť ohlásiť, pretože ak by si prišla po veci a bez "slov na rozlúčku" odišla, vôbec by jej to neprihodilo dobré body na konte.* Vrátila som sa z Gyra, pane. *Povie ostrým hlasom, keď vstúpi do miestnosti. Cez okno uvidí Melian spoločne s Alex. V miestnosti nie je sama, je tam aj Mike. Pri tejto situácii jej to nedá a mimovoľne sa uškrnie. Všetko sa zmlelo trocha inak, ako predpokladala, ale nezasahuje to do jej plánov.*

*otočí sa k Shiroi*všetko dopadlo podľa plánov?*spýtal sa. vlastne odpoved už máme na dvore*ušknul sa a ukázal na doktorku*výborne

* Pozrel sa na neznamu ženu, ktora vosla do miestnosti len niekolko minut po jeho prichode. Prislo mu to celkom vhod že nemu si hned odpovedat na Viktorovu otazku a tak tam iba stal oprety o stenu a premeriaval si Shiroi nic nehovoriacim pohladom.*

*Na dve ženy na dvore bola radosť pozrieť. Áno, Viktor mal pravdu, všetko išlo podľa plánu. Ako inak, princezná ho nasledovala, potom, čo odišiel na Zem skontrolovať Morganovu prácu. Melian to taktiež nedalo a chcela sa uistiť, že jej milovaný braček je už taktiež mŕtvy. Teraz pravdepodobne bojuje z posledných síl, ako jediná zo svojho druhu, štvaná zver, ktorá už nemá roh, v ktorom by si mohla lízať rany. Saffron si svoju prácu odviedla taktiež. Alex je tu dokonca ešte skôr než ona sama. Morgan, ako inak, si prišiel po svoju odmenu a výplatu, ktorá práve stála oproti Melian - Alex. Toľko kúskov šachovnice pokope, lenže je tu jeden háčik. Tieto figúry pomaly, ale iste strácajú na hodnote. Áno, kedysi hrali veľkú rolu. Viktor čierny kráľ, Melian biela kráľovná... Prečo sú z nich teraz len jazdci? Náhle v jej mysli klesli takto nízko len kvôli jednej jedinej veci. Musela vypátrať niečo z minulosti jej rodičov. Boli mimozemšťania, tým pádom museli mať niečo dočinenia s Alianciou troch planét. Dvoch panovníkov tu má, začína ďalšia partia.* Pán Viktor, môžem odísť? *Spýtala sa pokorným hlasom. Potrebovala odísť, najesť sa, trocha sa vyspať a konečne sa ponoriť do horúcej vody, aby zregenerovala sily stratené za posledné dni, ale hlavne zavolať do mesta, nech jej nájdu čo najviac informácii o jej matke - Sayuri Kami.*

* Cesta z planety Teleroin na Enesian bola dlha, ale Raito nestihol posterhnut unavy. Vlastnu je necitil skoro nikdy. Sedel pohodlne oprety na sedadle vo svojej lodi a cakal kym opat neuvidi to miesto, o ktorom si myslel, že ho nechal davno za sebou a už sa tam nikd ynevrati. V ruke zvieral dovod, ktory mu nakoniec ukazal opak. Bol to list od jeho otca. Pri myslienke na neho v srdci nic necitil. Bol to len cudzi clovek. Cudzi a predsa je jeho, Raitov osud zviazany prave s nim. Zanechal tieto uvahy ked sa podvozok lode dotkol pevnej zeme Enesianu. Je to tu. Vystupil von a do oci mu udrela strohost budov posobiaca takmer desivym dojmom.* Sladky domov.* uskrnul sa, napravil si plast na sirokych pleciach a zamieril rovno k palacu Cruerovcov.*

*prikývne*bežte*povie a otočí sa k Morganovi*tak kde je?*spýta sa ľadovým hlasom., bol zvedavý čo povie, či bude tvrdiť že je mrtvy alebo povie kde je*

* Možno Shiroi vedela skryvat to co si mysli, ale Miek postrehol ako si ho premeriava akoby bol len obycajnym panakom v nejakej hlupej hre. Poznal ten pocit. Zazival ho takmer cele svoje detstvo a dospelost a preto ho vedel bezpecne oddelit od ostatnych. Viktor si vo svojej blizkosti držal silnu protivnicku. Možno ešte teraz ma nasadenu masku jeho vernej poddanej, ale nevydrži to dlho. Je to prilis silna osobnost na to aby bola cely zivot v podriadenom postaveni.*

*v tejto chvíli mu v hlave vírilo množstvo myšlienok. nielenže mal stále pokušenie pozerať sa von oknom čo robí Melian, no zároveň musel sledovať čo sa deje okolo neho. vybaviť dlh morganovi nebola jediná vec. nestíhal sledovať všetko. shiroi nechla tak, nebol dôvod neveriť jej. viac ho však zaujala osoba na monitori počítača, jeho bratranec...*

Myslite zvysok toho co je zabalene v tej vreckovke?* zatvaril sa Mike nechapavo pricom v duchu sa velmi dobre bavil. Cestou na Enesian o mnohom premyslal. Podisiel o oknu a zadival sa do zahrady kde zbadal stat Alex spolu s Melian.* Tam kde to ma byt nemusit esi robit vrasky drahy pan Cruer ešte ste na to prilis mlady.* odsekol mu nevrazivo. Viktor o nom pochyboval. Ako sa vsak mohol dozvediet to že Tom je nazive ak mu to nepovedala samotna princezna. Mike sa dost cudoval čo tu robi.* Princezna ma asi dost neobvyklu schopnost komplikovat velmi jednoduche veci pravda Vase Velicenstvo.* zalozil si ruky za chrbat a cakal na odpoved.*

*prižmúril oči. morgan chcel zatlkať. a to nemohol dovoliť.*princezná nieje vaša starosť. vašou jedinou starosťou bolo zariadiť aby Lerm trpel a mňa zaujíma kde je. ja to čo chcete vy mám, takže by som chcel počuť odpoved*povedal varovne.*

* Ked podisiel az k brane otočil sa rovno smerom kde boli namontovane kamery. Raito o nich velmi dobre vedel hoci tu už par rokov nebol vela sa na tejto planete toho nezmenilo. Takmer nebadane kyvol hlavou a bol si vedomy toho, že ak ho Viktor v tejto chvili vidi asi sa jeho navsteve celkom nepoteši. Viktorove pocity mu vsak boli srdecne jedno. Aby vsak nevyvolal hadku hned na zaciatku nasadil si na tvar zdvorilostny uskrn a ked sa mu brana otvorila vkročil rovno do vnutra palaca. Pozeral sa iba pred seba a sluhov, ktori pobiehali naokolo si vobec nevsimal.*

*Až neobvyklo nenáhleným krokom kráčala dlhými chodbami paláca. Všetky boli honosne vyzdobené, na každom rohu sa skvel akýsi kúsok umenia. V tom umení sa väčšinou vyobrazil cit a abstrakcia autora, to, na čo myslel, to, čo ho obklopovala. Či to bola milovaná žena, deti, ktorého doma čakali či náruč domova. Do každého diela dal autor kus svojho ducha a nejedna socha či maľba bol len holý výtvor bez dôvodu existovať. Mnohé tu mali svoju dušu, vlastnú krásu a pôvab. Okolo nej však začal panovať až príliš veľký zhon. Žeby nečakaná návšteva? Stojí to za pozornosť, prečo ju neprivítať tak, ako sa patrí. Na jej spôsob. Pri tejto myšlienke sa na jej tvári objavil nepatrný úškrn, zvrtla sa na päte a zamierila si to rovno k labyrintu chodieb, ktoré viedli k pristávacím dráham..*

Urobil som vsetko tak ako ste chceli. Bolest, utrpenie. Malo by vsak zmysel klamat vam ked mate to co chcem?* chladne sa zasmial pouzijuc jeho slova.* Myslim, že priceznicka vam ž dala odpoved. Podla toho ako nadsene sa tvari ste ju museli velmi zaujat.

zato ta vaša nadšená nieje*povedal chladne. nemienil sa nechať provokovať mužom, ktorý si nevedel uloviť ani ženu ktorú chcel.*Princezná sem prišla aspon dobrovoľne*povedal posmešne.*máte pravdu, Princezná mi dala odpoveď a vaša odmena ako vidíte stojí pri bazéne...

* Len co vosiel dovnutra palaca ovanul ho chlad z hrubych murov cez ktore nedokazalo teplo celkom preniknut ani v lete ked bola palava neuprosnejsia ako pocas inych rocnych obdobi. Rychlo prebehol pohladom po obrovskej hale, ktora ustila do mnohych chodieb. Ked bol maly bludil nimi, ale nemal strach z toho ž eneobjavi cestu spat. Mal orientacny zmysel, ktory ho nikdy nesklamal ked to potreboval. Zamieril do jednej z chodieb a jeho kroky na vylstenej dlazke sa ozyvali ako dunenie hromov pri burke. S rukou položeniu na rukovati svojho meca zodvihol zrak vyssie tam kde na stenach viseli portrety jeho predkov. Chladne sa uskrnul akoby im tych chcel dat najavo že zatial co osoby na platne su už davno mrtve on je ten, ktory ešte stale zije a nakoniec si zoberie co mu patri.*

* Prisla z vlastnej vole? Ta sa musela zblaznit. Mike vrhol pohlad na chlapa, ktory stal pred nim a takmer nebadane pohol kutikymi ust v pohrdavom uskrne.* Ak dovolite pojdem si ju vyzdvihnut. S Tou svadbou sa nenamahajte už vas nechcem zdržiavat.* myslel tym že už dalej nechcel byt s nim v jednej miestnosti. Odsunul presklene dvere a pomalym krokom kracal bazenu.*

ked ju tak milujete, je zvlasštne že o nej hovoríte akoby bola vec*povedal mu chladne ale tak aby to dievčatá cez otvorené dvere nepočuli. vyšiel tiež von, aby sa tam nestrhla nejaká bitka*

*ked sa dvere otvorili, namáhavo preglgla. prišiel. pozrela na Mel, ktorá ešte nestihla ani nič odvetiť na to čo predtým povedala a pozrela na neho*

* Melian už nestihla Alex nic povedat pretože ked sa pozrela za jej plece videla prichadzat niekoho pri kom jej zamrzol usmev na tvari. Chytila rukovat svojho meca ale nechala ho zasunuty v posve na opasku. Toto teraz nebol cas na to aby si s nim vybavila ucty. Pozrela s ana Alex a pohladom sa jej snazila naznacit otazku co chce aby odisla.*

*Začula, ako sa mohutné dvojkrídlové dvere, ktoré vedú priamo do tohto honosného sídla s hlukom zaklapli. Následne dunivé kroky, ktoré sa rozliahali po poloprázdnych chodbách a sálach paláca. Kto môže vytvoriť takýto graciózny príchod? Pamätá si...Áno, pamätá, ale tá osoba je už dávno mŕtva, je nemožné, aby to bola práve ona, ktorá by kráčala svojim dávnym sídlom. Jej zvedavosť narastala a na sekundu zastala, započúvajúc sa do krokov. Spoznala, kam mieria. Priamo k nej. Podišla o pár krokov ku začiatku chodby. Predpokladala, že tadiaľ mali viesť kroky cudzinca. Pomaly sa približovali, tak ako aj ona...*

Prestante sa hrat na moralistu. Tato rola vam nepristane.* odsekol cez plece a ani sa na Viktora nepozrel. Oci upieral len na Alex. takto to nemalo byt. Dlho ho už neovladali city a preto si neskoro uvedomil, že urobil chybu. Ale tak to dlho nezostane. Pozrel na Melian, ale jeho pohlad bol celkom kratky a nic neprezradzal z toho co si myslel.*