Palác kráľovskej rodiny de Cruer

*pokrútila hlavou. čakal ju ťažký rozhovor a chcela aby pri nej Melian stála. bola predsa jej sestra, sestra ktorú nikdy nemala. vrhla chladný pohľad ma Mika a čakala kým niečo povie. nechcela to začať ona*

* Kracal a pohladom prepaloval obraz za obrazom. Na niektorych boli ludia, ktorych poznal, na inych celkom nezname tvare, ktorym sa vsak nedali upriet spoločne crty tvare vsetkych Cruerovcov. Najma chladny pohlad, ktory aj z niečoho takeho mrtveho ako je obycajny obraz dokazal prebodnut az na kost. urobil ešte par krokov a vedel čo bude nasledovat. Ako tvar sa bude na neho vyskierat z obrazu ako samotny diabol. Nie preto, že by nezniesol pohlad na takmer zive vyobrazenie svojho otca odvratil pohlad spat pred seba na chodbu, ale preto lebo si už tak davno zvykol otca nevidiet, že nemal dovod vracat sa k jeho tvari co i len v spomienkach. Ciel jeho krokov bol celkom jasny. Pohlad sa mu zraz zavrtal do neznamej ženy, ktora kracala hned oproti nemu. Nemal dovod venovat jej viac ako len bezny rychly hodnotiaci pohlad, ktory hned odvratil.*

* Zaregistrovala Alexin prosebny pohlad a po nom sa nemienila od nej pohnut ani na krok. Ruku stale držala tam kde predtym no len co si vsimla, že za Mikeom kraca aj Viktor pohladom ho ubezpečila, že zbran mieni pouzit len v krajnom pripade.*

*problemy- to bolo presne to čo sa tu malo udiať. videl ako Melian drži zbraň, vedel že doktorka sa nedá len tak ľahko.mlčky čakal čo sa udeje*

*Nemala nejaký vážnejší dôvod ho zastavovať, mala vlastnú cestu, vlastný cieľ, ktorý bol teraz podstatný. Vlastne už ani nepracovala pre Viktora, lenže podobnosť muža, ktorý práve okolo nej prešiel sa a umiestnil svoj nepríjemný pohľad niekoľko centimetrov za temeno jej hlavy, ju zastavila. Oceľovochladným hlasom a výrazom sa k nemu prihovorila.* Pane, smiem Vám pomôcť? Ak hľadáte pána de Cruera, je momentálne zaneprázdnený. Som jeho osobná asistentka Shiroi Kami, ak niečo potrebujete, budem mu to neskôr tlmočiť. *Riekla, ruky zopjate na hrudi. Zvedavosť je ako práve zistila, jej dalším veľkým nedostatkom a slabosťou.*

* ked sa na tuto situaciu Mike pozeral s chladnym odstupom akoby bol len divakom, pred ktorym sa odvijal dej tejto cudnej hry musel sa v duchu zasmiat. Princezna oproti nemu stala ako kvocka chystajuca sa brabit svoje mlade pred hladnym vlkom. Citil, že za chrtom mu kraca Viktor a je rovnako ostražity ak nie aj viac. Ked podisiel tak blizko k Alex až mohol rozoznat zretelny nesuhlas v jej ociach nahlas povedal Melian aj Viktorovi.* Mohol by som sa s pani doktorokou porozpravat osamote? * na chvilu zmlkol no hned doplnil.* Ak sa bojite že by som jej mohol niečo urobit ubezpečujem vas o opaku.

alečo*zasyčala*nekladte si nároky. mne diváci nevadia*povedala chladne a v jej hlase muselo cítiť hnev, napriek tomu že nezvýšila hlas. kedysi mu tykala, no terza to bol pre ňu cudzí muž*

*prešiel popri Morganovi až k Melian a postavil sa k nej. mohlo to vyzerať tak, akoby sa tam postavil preto aby neohrozila Morgana zbraňou, no opak bol pravdou. bol to vrah, to on bol hrozba.*

* Bol už par krokov za ženou, ktoru pred malou chvilou minal ked ho zastavil zvuk jej hlasu. Nebol to presne obsah jej slov, ktory ho prinutil zastavit sa, ale ton jej hlasu, ktory bol rovnaky ako vyraz na jeho tvari ked ju k nej obratil cez plece. * Pretlmocim mu to aj bez vasej pomoci.* odpovedal kratko, ale hned ako zavrel usta obratil sa k nej celym telom a ešte raz si juhodnotiaco premeral. Stala pred nim celkom bez strachu dokonca jej na tvari vybadal zle utajovanu zvedavost. Podsiel par krokov blizsie k nej aby sa jej mohol zahladiet lepšie do oci. Po par minutach ked nenarusil ticho ziadnou dalsou poznamkou sa predsa len ozval. Zvedavost tejto ženy zase vzbudila tu jeho. Nedal ju vsak vobec najavo chraneny ladovou hradbou, ktoru si postavil nielen okolo srdca ale vo vyraze tavre.* Ak je pan Cruer skutočne taky zaneprazdneny asi by som ho nemal rusit.* povedal a v hlase mu zaznela stipka pohrdavosti.*

* Vrhla na Viktora rychly pohlad a keby vaznost toho čo sa pred nimi prave odohravalo nebola taka vazna usmiala by sa na neho. Citila jeho blizkost po svojom boku a neprislo jej to ako nic zvlastne.*

* Vsimol si zmenu v jej spravani , ale kedže sa už predtym pripravil na tuto jej reakciu, ktoru presne ocakaval jej slova mu nezasiahli do srdca velmi hlboko. Ruky mal založene stale za chrbtom a neuhol pred jej pohladom.* Ak nevadia vam potom ani mne.* venoval jej poslednu zdvorilost pricom jej tiež zacal vykat. To, čo chcel urobit mu určite rozbije srdce na marne kusky, ktore už nikdy nezlepi dohromady, ale musel to urobit. Ospravedlnovat sa nebol jeho styl. davno už nic take neurobil a preto mu to nenapdlo ani teraz.* Prisiel som vam povedat že som zmenil nazor na druh mojej odmeny. Ste volna Alex. Zbohom.* venoval jej ešte kratky pohlad a otočil sa na odchod.*

*Cítila ťaživosť jeho pohľadu. Dlhý, neúprosný pohľad, ktorý sa každému opovážlivcovi dokáže prekusať do najhlbších zákutí mysle a duše, potom ich preštudovať, nehladiac na človeka, ktorého myšlienky číta ako z knihy. Na takýto pohľad bola zvyknutá. Takýto pohľad sa na ňu díval do kolísky, cez deň, keď sa učila a dokonca aj pred malou chvíľou vo Viktorovej pracovni a teraz i tu. Avšak nenechala sa vyviesť z miery. Narovnala sa do hrdej pozície, ako páv s prekrásnym perím, ktoré sa hralo s farbami aj so svetlom. Urobila niekoľko krokov vpred, nespúšťajúc oči z muža, ku ktorému sa približovala. Až keď bola niekoľko metrov od neho, prehovorila.* Pán Viktor je veľmi zamestnaný muž. Následujte ma, kľudne ho môžete počkať v jednej z miestností. Zatiaľ Vám spríjemním čakanie, akoto lenbude v mojich silách. *Nedalo a v posledných slovách bol cítiť jemný sarkazmus. Na tvári sa jej usadil šibalský úškrn. Pomaly kráčala chodbou, lebo tušila, že ju bude následovať.*

*ked konečne prehovoril, napato čakala čo povie. bola pripravená mu vykričať že ak si ho vezme, nikdy ho nebude milovať...no ktomuto nedošlo. ked začula slovo voľná iba mlčky zostala stáť, akoby tomu sama nemohla uveriť. vzdal sa jej. niečo také prosté ju tak potešilo ako nikdy nič v živote. voľnosť, to bolo to čo chcela.*zbohom*povedala už celkom prívetivým tonom, oproti hlasu ktorý mala predtým*

* Vypocul si jej slova a v mysli sa mu hned vynorila odpoved, ktoru by jej mohol adresovat len pri trochu odlisnej situacii, v akej boli teraz. Jeho otec bral ženy len ako chvilkove potešenie a Raito hoci by nikdy nepriznal, že ma co i len jedinku vlastnost spoločnu s tym, ktorý ho stvoril, mu bol v tomto dost podobny. Uvolnene stal na chodne a pockal kym okolo neho Shiroi neprejde. Ked to urobila nosom nenapdne vtiahol zavan vone, ktora ju obkolesovala ako nevidetelna aura. Ta vona mu bolo prijemna. Lenže jemu bolo prijemnych vela voni, na ktore zabudol hned ako sa vyparili v chladnom zavane reality. Nechcel zvadzat Viktorove sluky, pretože tak ich nazyval a bolo mu celkom jedno aky rozdiel je medzi tymto postavenim a postavenim osobnej asistentky. Vsetko sluzili Viktorovi, v posteli ci mimo nej. Bolo to celkom jedno. Napriek tomu sa vsak nevidel dovod prečo by sa s nou nemohol pohrat ked mu tak pekne sama nahrala do karat. Vyuzival vsetky možnosti, ktore mu boli ponuknute. Vybral sa z anou no dunivost jeho krkov znela rovnako teraz len doplnana pomalymi krokmi jeho spoločnicky.* Som velmi narocny co sa tyka akehokolvek sprijemnenia dlhej chvile. Mali by ste si ešte rozmysliet čo vsetko podniknete aby ste mi ulahodili.* venoval jej rovnako sarkasticku odpoved no kutiky ust mu vykravil aj chladny uskrn. Bol si isty, že tato žena sa hovsak hned tak nezlakne. Nevedel ešte zhodnotit či ho to ma potešit alebo si ma zacat robit starosti.*

*Mala chuť sa hrať, ako malá mačička s klbkom. Prečo nie? Na chvíľku, chvílenku zabudnúť, že ešte má nejaké povinnosti... Brala to ako poslednú službu Viktorovi - odohnať nepríjemnú návštevu, keď má úplne iné a dôležitejšie starosti, ako nejaký neprajník z jeho rodu, ktorý sa pravdepodobne prišiel sťažovať na kdeaké dedičstvá či protekcie na hlavnom úrade, keďže jeho syn "omylom" zabil nepohodlnú osobu. Veľmi dobre vedela, aký je pohľad Cruerovcov na ženy, bytosti opačného pohlavia. Úbohé bábky slúžiace len na chvíľkové pobavenie, nič viac, nič menej. Možno ešte návnady pre tých, ktorí ženy berú viac ako handru.* Ooo naozaj? *Zatiahla s úškrnom, ktorý navonok provokoval, no v duchu sa len smiala. Smiala sa z ich filozofie, na ktorú skôr či neskôr doplatia. Ide sa hrať, ale je tu riziko, že sa popáli. Pri tejto myšlienke jej smiech na chvíľu ustal. Ukľudnila ju však istota, že sa vie brániť, nie je nejaká bezbranná pipka z ulice, ktorá kričí a volá o pomoc. Aj tak žiadna nepríde, každému je totižto jedno, či je takýchto žien viac alebo menej.* Káva bude stačiť? *Pozrela sa a v jej zraku sa objavil posmešok, nebála sa ho, nebojí sa ani Viktora. Nepredstavujú pre ňu žiadnu hrozbu. Úšrkn sa zmenil do spokojného, desivého úsmevu, keď dorazili k dverám, ktoré slúžili ako vstup do jednej z čakacích miestností. Kľúče zaštrngali a ona vstúpila dnu.Rozhodla sa hrať jeho maličkú partiu.*

* Melianino prekvapenie sa vyrovnalo tomu, ktore uzrela na Alexinej tvari ked Mike konecne prehovoril. Len tam stala neschopna slova a cudovala sa ako to vsetko može ukoncit tak rychlo. Bez jedineho slovka ospravedlnenia, ktore by Alex venoval. No nebola to len ona, ale aj jej brat. To, že ho nechal prežit stale nic nemenila na tom co vsetko si kvoli tomuto cloveku museli vsetci pretrpiet. Ked sa otočil na odchod dala mu len maly naskok ked ne neho zavolala.* Morgen!* jej rozhodne nestacilo len obycajne zbohom. Ešte nebol cas aby mu aj ona dala rovnaku odpoved ako Alex. Ešte tu bolo niečo čo musi vediet. Tvar jej potemnela a stvrdla na kamennu masku. Tak aby jej v tom Alex a ani Viktor nemohli zabranit rychlo priskocila k Mikeovi a vrhla mu do oci ladovy pohlad.* Kde je moj brat?

Mel*zašepkal potichu a jemne sa jej dotkol ruky*nechaj ho, napíš bratovi správu že ho už nik nejde loviť, že môže výsť, nemusíš strácať čas s ním*hovoril potichu*

* Vyznal sa v palaci velmi dobre, a preto vedel kam ho Shiroi vedie. Vedel by do tej miestnosti trafit aj keby bol slepy a bola to jeho posledna uloha v zivote, ktoru by musel splnit. Nechal ju vsak v presvedceni, že ma nad nim prevahu domaceho prostredia. Tato žena o nom nic nevedela. Len to, čo sa nedalo zakryt. Crty jeho tvare, ktore jasne prezradzali, že pochadza z vetvy Cruerovcov rovnako ako Viktor a vsetci ostatni pred nimi. Citil, že pristala na jeho hru a spokojne si uvedomil, že teraz sa určite nudit nebude. Skryto si ju premerieval a neubranil sa tomu aby ju nezacal porovnavat so svojmi predchadzajucimi milenkami. Jeho posledna milenka, s ktoru sa rozisiel len toto rano ked si uspokojil svoju nenasytnu tužbu, sa jej vyzorovo trochu podobala. Tym sa vsak akakolvek podobnost medzi nimi koncila. Povahovo si boli celkom cudzie. Ztaial co jedna bola same ano pane a vždy ochotna tato ochotu len predstierala mysliac si, že sa pobavi na jeho ucet ked jej celkom podlhne. Take niečo vsak určite nikdy nehrozilo. Laska bola pre Raita iba zbytočny a nepotrebny cit. Pohrdal oslovenim laska z cisteho srdca ci cista laska, pretože vedel, že niečo take nemože byt nikdy pravda. Ziadne srdce nebolo ciste, laska preto tiež nemohla byt cista. Je to len puto, ktore nici velke plany a z muzov odhodlanych uchopit moc robi len slepych otrokov, len uboziakov, ktori by sa plazili po vsetkych pustiach vesmiru keby im to ich laska prikazala.* Poznate pana Cruera už tak dlho, že na tuto otazku si možete dat odpoved aj vy sama. Sme totiž v niečom podobní.* pozrel jej do oci a prijal jej posmesok akoby to bolo priatelske zmurknutie.* Kava...* roztiahol pery do chladiveho uskrnu, pretože usmev na jeho tavri už dlho nemal miesto.*...bude celkom stacit.* aby ju zmiatol dodal na zaver podakovanie a podisiel k vysokemu oknu.* Možno by ste sa dali nahovorit...* opat zamlkol a vyzival sa v tej hre na macku a mys.*...na tu kavu aj vy. Nerad sa venujem takymto cinnostiam sam. Sama uznate, že vo dvojici to bude ovela prijemnejsie.* stal chrbtom k nej a tak nemohol vidiet ako sa zatvarila.*

/ jauž musim padat teda:) dokelu skoda že ten cas uteka tak rychlo prajem ti krasne sny:) ahoj /

*Celá miestnosť bola dobre presvetlená vďaka vysokým francúzskym oknám, ktoré prinášali žiaru a teplo dopoľudňajšieho slnka. Do teraz si nezvykla na tieto presvetlené izby... A čo ju ešte viac prekvapovalo, bol fakt, že sa tu nechádzali okná v tomto štýle. Žeby sa mimozemskí architekti dali mierne inšpirovať Zemou? Milé... Bolo však jasné, že de Cruerovci sa radi pýšili svojim vlastníctvom a dávali to každému dostatočne najavo. Enesiania mohli byť niekoľko generácií v technológii dopredu než ľudia, ale zachovali si cit pre umenie a krásu. Mali až prehnané estetické cítenie. Pripomenulo jej to otca...Presne on bol takýto, lenže všetku tú gracóznu nádheru schovával v tmavom tieni, tak isto ako svoju pravú tvár a pravdu, ktorá pre ňu vyšla na povrch len pred nedávnom.... Pri jeho slovách sa zamyslela... Áno, podobní, boli si veľmi podobní. Pevná stavba tela, aristokratické črty tváre, hebké havranie vlasy, pohľad, s ktorým by mohli vyhubiť civilizácie... Vyžaroval z nich chlad, nútil každého k tichej pokore a poslušnosti, nedovoľujúc sa vzpierať čo i len jedinému rozkazu. Lenže...Boli takí naozaj? Bezcitné zvieratá, ktoré nepoznajú na tomto svete zľutovania a všetko je pre nich zbytočnosťou, relevantný je len ich prosperita a úspech. Tento muž aj Viktor, obaja boli vychovaní tými istými dospelými, ktorí boli takí istí...Možno v nich pocity len potlačili, spravili z nich lovcov a položili ich ako kráľov na šachovnicu celej galaxie. Nie... Je to hlúposť, bol to paradox. ONI sú tí, čo necítia, sú slepí vlastnými potrebami s vlastnou teóriou, ktorá bola považovaná za inteligentnú akurát tak v sedemnástom storočí. Oni boli schopní len intríg a jednej veci - zmes strachu, zášti, výčitiek, pocitu viny, stráty, krivdy a zvrhlých potrieb, jednoducho nenávisť. Ak si to tak zoberie... Možno aj jej otec bol z tohto rodu. Nie. Musí na to prestať myslieť. Teraz má iné starosti. Starosti, ktoré sa rozhodli, že sa s ňou pohrajú ešte predtým, než si pôjde vlastnou cestou.* Odpoveď poznám... *Začala s miernym úškrnom na karmínových perách.* ...de Cruerovcom, tak ako aj väčšinou vašej rasy, nevyhovuje ani to najlepšie. *V jej hlase bol cítiť jemný posmešok. Bola zvedavá, či sa nechá vyviesť z miery. Postupne ho zmapovať, dostať ho tam, kde chce. Čítať v ňom ako v otvorenej knihe. Podišla k dverám, za ktorými potichu čakala slúžka. Pootvorila dvere a cez škáru jej dala pokyny.* Kávu... a jazmínový čaj. Odkážte pánovi Viktorovi, že tu má...rodinnú návštevu. *Nízke žieňa prikývlo a zmizlo za mahagónovým drevom dvier. Zvrtla sa na päte, upriamujúc zrak na vysokú siluetu pred oknami. Niekto by povedal, že je to desivý cisár, čakajúci na dobré správy, ktoré ako inak - vôbec neprídu, lebo je tu ona.* Je mojou povinnosťou robiť spoločnosť návštevám pána Viktora v čase jeho absencie. Vaša káva príde o chvíľu. *Odvetila vcelku neutrálnym, až formálnym tónom, no úškrn z jej tváre nezmizol - a možno ani nikdy nezmizne... Dala tým jasne najavo, že aj keby nechcela, tak tu musí zostať. A chce vlastne? Pre Viktora už teoreticky nepracuje, aj keď ani on sám o tom netuší. Čo ju tu drží? On? Pravdepodobne... A ešte číra zvedavosť.*

(( Aj dneska je deň hehe ^_^ Tak môžme v pohode pokračovať ))

* Pozeral sice von oknom ale ozvena Shiroinych krokov mu celkom presne nasepkavala kam sa pohla a kde nakniec zostala stat. Sledoval ako sa vonku pred branou menia straže, nenapadne ich pozoroval a pohlad presunul trochu vyssie na strechu palaca kde tiež zaregistroval pohyb.* Ani na sekundu by som si nedovolil mysliet, že ste so mnou v tejto miestnosti z ineho dovodu ako z povinnosti.* odvetil na Shiroinu takmer formlanu poznamku s ladovym pokojom. Zrazu sa bez varovania zvrtol na opatku tazkych ciziem a plast, ktory mal preveseny cez siroke svalnate ramena sa mu roztancoval pri clenkoch. Podrobil Shiroi dlhemu skumavemu pohladu, ktory vsak nic neprezradzal z toho ake myslienky by mu v tej chvili mohli bludit hlavou. S pohladom stale upretym na nu, s rukou položenou na rukovati meca podisiel pomaly okolo nej a pohodlne sa usadil do kresla potiahnuteho tmavočervenym brokatom. Ta farba pripominala farbu krvi a rovnako ladila aj s kvetmi rastliny, ktora sa popínavo tahala povedla kesla z nizkeho crepnika az k stropu kde sa zas rozrastala tym smerom aky jej určovali ozdobne poskrucane zelezne podpery. Naklonil sa blizsie k rastline a chvilu ju zaujato pozoroval. Potom si stiahol z pravej ruky koženu ciernu rukavicu a natiahol ju k jednemu z kvetov rastliny. Koncekmi prstov sa dotkol jemnych hodvabnych lupenov akoby to boli kridla motyla, ktory je privelmi krehky na to aby s nim clovek zaobchadzal surovo. Zatvoril oci a privonal k nemu akoby si potreboval ozivit v mysli tu sladku esenciu, ktorou ovplyval tento krvavo červeny rubin, plod zivota. Na tavri sa mi vsak neodražali ziadne emocie. Crty jeho tvare posobili rovnako chladnym a nezaujatým dojmom.* Nevyhovuje nam ani to najlepšie.* zamyslene zopakoval Shiroinu myslienku nahlas, ale pohladom stale skumal kvet vo svojej ruke. * Tak prečo ste ešte stale tu? Myslim v slzbach mojho bratranca? Ak nie ste jednou z tych mala najlepšich...

*So zatajeným dychom sledovala každý jeho pohyb a akciu, no to čo spravil, ani tak nečakala, ako tú jemnosť, s ktorou sa dotkol kvetu. Možno, možno je v ňom trocha emócií... Nie, nie je. Tá rastlina je presne ako on. Dostane sa všade, ticho, nenápadne, bez toho, aby mu v tom niekto bránil, pretože je to on, de Cruer... Celý čas stála, teraz už výraz ľadový, bez emócií, pretože tu sranda prestala hrať akúkoľvek rolu. Vlastne si teraz uvedomila, že ani nepozná jeho meno. Pán záhadný. Až teraz potichu zalapala po dychu, keď sa konečne slúžka dostala s malým servisným stolčekom v klasicistickom štýle. Na jeho povrchu sa chvela hladina kávy a čaju v pedantne vyrobených šálkach z čínskeho porcelánu. Bolo to až nechutne prepychové. Očividne boli zvyknutí na prečačkané a drahé veci, ona mala rada jednoduchosť, elegantnú, nezložitú... To však neplatilo pri ľuďoch. Tento neznámy bol ako Viktor, ani uňho nevedela predpokladať jeho zámer, dokonca ani tento krok nezistila v najmenšom náznaku. Musela si priznať, že ju to zakaždým iritovalo a liezlo krkom, ale zároveň fascinovalo a nútilo ju preskúmať túto bytosť čoraz väčšmi. Ak by bola hlúpa husa, ktorá nerozmýšla, asi by dupla nohou, dala ruky v bok a vykričala mu do tváre, že je prekliata bezcitná sviňa a že sa má zamyslieť nad životom. Lenže opak bol pravdou, dokonca ani pri jeho poslednej poznámke nepohla ani brvou, Z takýchto situácií sa vedela vymotať už dávnejšie. Keď slúžka opatrne položila podnos s nápojmi na kávovy stolík, usadila sa do mohutného kresla, hneď oproti čiernovlasému aristokratovi. Niečo v ňom videla... Ale nechcela si to priznať. S odpoveďou si, ako vždy, nechala načas. Skúšala jeho trpezlivosť, aj keď dopredu tušila, že je takmer dračia - večná.* To nech o mne posúdi ten, kto ma zamestnáva. Viete, ak by som nebola, čo by som tu inak robila? Mohla som kľudne na Zemi hrať svoju partiu šachu, nie tieto intergalaktické politické ťahy, na ktorých vlastne stojí polka vesmíru. *Odvetila pokojným tónom, upierajúc svoj zrak, studený ako chladná sprcha reality, na tohto muža. Aj keby nechcela, musela sa naňho pozerať. Mal zvláštne črty tváre, trocha iné, než Viktor, ale bolo vidno, že sú z jednej krvy. Prehodila jednu nohu cez druhú. Ruky pokojne spočinuli v jej lone.*

* Mike sa zastavil na Melianine slova a otočil k nej tvar. Stihol ešte zaregistrovat aj Viktorove slova no rozhodol sa ho ignorovat. Porel princeznej do oci a uprimne jej odpovedal.* Neviem kde je vas brat princezna, ale určite je v poriadku.* stichol chvilu premyslal a nakoniec sa k nej trochu naklonil a potichu jej posepkal do ucha tak aby to pocula len ona.* Ale vy si na seba davajte pozor.* vrhol pohlad cez jej plece na Viktora rychlo sa vsak zase odvratil a odkracal cestou, ktorou sem prisiel. Neobzrel sa už ani raz. Chcel len jedine, navždy odist z tohto miesta.*

* Ked zacitila Viktorov dotyk na svojej ruke upkojila sa natolko, že sa vzdala povodneho planu chytit Mikea pod krk a aj nasilým z neho vytiahnut vsetko co o jej bratovi vedel. Aj tak by sa vsak nemusela namahat. Sam jej to prezradil a ona mu verila každe slovo. Len pri poslednej vete, ktoru jej Mike adresoval sa mierne zamračila. Dobre vedela co tym Mike myslel.*

*zamračil sa a zazrel na morganov chrbát. nemienil sa však nechať vytočiť. on aspon nemusel nútiť ženu aby s ním niekam išla. neunúval sa ani reagovať, len čakal kedy konečne vypadne*