Palác kráľovskej rodiny de Cruer

* Usmev sa jej stratil z tvare . Rozhodla sa ist na to oklukou.* Sam si povedal, že mojho brata si nechcel dat zabit iba si chcel...* Melian skrivila tvar*...aby trpel nemam pravdu?

*vzdychol si. vedel že k tejto téme príde*áno, preste to som chcel. ak sa ma chceš spýtať prečo, tak to pre Kiaru. nenávidím mužov ktorý jej ublížili. ani ste sa neunúvali zistiť, ako to s tým dieťaťom bolo*povedal zamračene*moja sestra nieje nijaká štetka, nestriedala mužov ako ponošky...

To potom musis nenavidiet aj mna.* Pozrela mu do oci.* Tom by si ju zobral keby som nevymyslela plan ako tu svadbu zastavit.* srdce jej zacalo prudko tlct ale aj tak bola rozhodnut apokracovat.* Vtedy som o tvojej sestre vedela len to, že sa ma vydat z amojho brata, ale ma dieta. Nie je to ospravedlnenie, ale musela som chranit nas domov, Gyro. Mal by si sa pomstit mne...

Myslím že už je to jedno. aj mimozenšťania robia chyby, nielen ľudia. kiara ani nevie kde je to dieťa, nevie ani toako sa volá, ja sám som ho bol zaniesť do jej terazšieho domova a to dieťa tam aj ostane. *povedal a nevedel ako ma reagovať na jej slová*melian prečo sa mi nechceš pomstiť za brata? *spýtal sa po chvíli*som vlastne jeho vrah

* Chvilu iba premyslavo hladi kamsi poza jeho chrbat no potom sa preberie na otazku, ktoru jej položil. Ma mu to povedat? Isiel by ho ešte hladat?* ked som ta sledovala islo mi iba o to aby som nasla Morgena. Viem, že by si sa s nim aj tak musel potom stretnut. To jemu som sa chcela pomstit pretože to on ho zabil. Az donedavna...* zasekla sa a nevedela co dalej povedat.*

až donedávna*požadoval dokončenie*Melian povedz mi to, nech už je to čokoľvek, je to jedno...ja niesom zabijak. neviem či si niekoho niekedy zabila, no ak áno, tak vieš, že vražda je vražda a bude stebou do konca života. ja uprednostnujem bolesť, hlavne psychickú, smrť nič nerieši*povedal a stále jej hľadel do očí*

Prisahaj mi na lasku k tvojej sestre, že nic nepodniknes ak ti to poviem. Prisahaj! Inak nebudem mat inu moznost ako ta zastavit.* tuhsie mu stisla rukami plecia akoby chcela tak dodat vaznosti svojich slov.*

neviem či je láska k mojej sestre až taká silná*zamračil sa*no dávam ti svoje slovo, a nech si už o mne myslíš čo chceš, slovo robí muža a ja svoje slovo dodržím*povedal a prižmúril oči. bol zvedavý čo mu povie,ak mu to teda povie.*

*Nemala dovod mu neverit a tak hoci ešte chvilu otalala nakoniec povedala.* Až donedavna som si naozja myslela, že moj brat je mrtvy, ale dostala som od neho spravu. V nej mi pisal, že je v poriadku a že sa nemam o neho bat.* dopovedala a cakala ako Viktor zareaguje.*

*nech už čakal čokoľvek, toto nepredpokladal, aj ked ked sa nad tým hlbšie zamyslel, nemal čakať že Morgan niekoho ešte zabije. city ho zmenili. vlastne ked si tak uvedomil, niečo sa zmenilo aj v nom, pretože ked sa na seba pozrel, stál v bazéne so ženou, s ktorou sa len nedávno hádal v jej pracovni a vôbec si nevyčítal čo práve robí*som rád*povedal napokon*ako som povedal, mojim cieľom nebolo ho zabiť, no som rád že simi to povedala

Co teraz urobis?* zadivala sa svojimi modrymi ocami uprene do Viktorovych a z nervozity, ktoru si vsak nechcala pripustit si zahryzla jemne do spodnej pery.*

*v hlave sa mu vynorí fotka prsta čo mu ukázala ešte pod stromom*myslím že to že prišiel o prst mu postačí*povedal s miernym úsmevom. aj ked sa tvárila že všetko je "ok" tušil, že je nervozna. išlo predsa len o jej brata a videl čo robila ked si myslela že je mrtvy*o svojho brata sa nemusíš obávať, teda aspon pre mna už nieje podstatný

* Cesta na Viktorovu planetu Emerion bola pre Saffron zdlhava zvlast preto, že kazdu chvilu musela doktorke prikladat na nos vreckovku napustenu omamnou latkou. Nechcela aby sa Alex prebudila ešte pocas cesty lodou a tak si radsej vymyslela rozpravku o svojej chorej sestre, ktoru sprevadza domov. Tesne pred pristatim si Saffron nabrala do pohara studenej vody a bez dlhsieho uvazovania ho vyliala Alex rovno do tvare.* Vstavame slecinka už ste doma.* Vedela, že Alex sa okamzit eprebudi. Možno len bude trochu zmetena z toho co tym slovom domov myslela ked sa pozrie z okna lode a zbada celkom iny svet akym bol Gyro.*

*pootvorila oči a trochu ju pobolievala hlava*čo sa deje*spýtala sa nechápavo a pomaly si sadala*kto ste?*pýtala sa dalej*čo chcete*chytila si rukou hlavu a pozrela von oknom. tam však nevidela zelené hory ako boli na Gyro, ale akési tmavé mesto*kde to sme?

* Ulahcene si vydychla a po dlhsom case zase venovala Viktorovi usmev.* A co je teraz pre teba podstatne?* podpichla ho trochu aby uvolnila tiaz predchadzajuceho rozhovoru.*

*v hlave sa mu vynorila odpoved, no nevyslovil ju.*svatý pokoj*odpovedal nakoniec, no vedel že zaváhal a že mu to neuverí. zahľadel sa na jej tvár, ako sa jej rozjastnil úsmev na tvári. to po čom v tej chvíli túžil, nebol si istý či to môže urobiť.*a ty?*spýtal sa nakoniec*

* Saffron nepohla ani brvou ked sa zahladela zmatenej doktorke do tvare. Pohodlnejsie sa oprela v kresle pretože mali kazdu chvilu pristat a bezfarebnym hlasom odpovedala.* Kto som nie je podstatne. Berte ma len ako svoju sprievodkynu na ceste do kralovskeho placa Cruerovcov.* Saffron vystrčila jednu ruku z dlheho rukava plasta a na hladkej cepely dyky, ktoru zvierala v nej sa zaligotalo svetlo.* Radsej nam tu prijemnu cestu neskuste pokazit draha pani doktorka.

Vazne? Tak to by som už asi mala ist...* povedala no nepohla sa ani trochu iba pohladom dlhsie zotrvala na jeho perach. Ani si neuvedomila že sa jej tiež spytal podobnu otazku.*

bože už zase on?*spýtala sa a oprela o stenu*nemusíte sa báť, nebudem sa už unúvať utekať*povedala smutne. jej osud bol jasný. mala sa prejsť v svadboných šatách po boku s morganom, nie s chrisom.*vy ste jeho dalšia otrokyna, ako tá druhá?*spýtala sa, ked si spomenula na Shiroi*

pokoj neznamená samota*odpovedal jej*no ty si neodpovedala*usmial sa a čoraz viac presviedčal sám seba, nech urobí po čom túžil*

* Citila smutny ton v doktorkinom hlase, ale nemala dovod ju nijako utešovat. Na tejto žene jej vobec nezalezalo. Bola iba sachovou figurkou vo velkej hre moci, v ktorej mala byt obetovana.* Otroctvo je vec, v ktorej sa clovek neocita vlstnou volou. Ja tu nie som z povinnosti.* bolo posledne co Alex povedala. Lod pristala a tak Saffron postrčila doktorku von. S dykou stale pri jej boku ju viedla k brane sidla Cruerovcov. Ked sa ocitli pred nou Saffron zavolala na jedneho zo stražcov a ticho mu posepkala prikazy. Mal zaviest Alex k Viktorovi. Ona sa už dalej nepojde. Nie dnes.* Zbohom.* odvetila na rozlucku s kamennou tavrou a stratila sa v tmavych ulickach ponechajuc Alex jej osudu.*

dovi*odvetila strho a nechala sa viesť strážcom, priamo za samotným viktorom*

Co myslis?* takmer sa zasmiala no smiech jej zaviazol v hrdle na polceste tak, že ostal len usmev. Ruky, ktore mala dovtedy položene na jeho pleciach sa posunula nizsie na jeho ramena. Viktor mal pokožku hladku a jemnu, ale pod nou sa mu rysovali mocne svaly, ktore Melian citila pod bruskami prstov.*

*po jej slovách nemienil dalej váhať a nahol sa k nej. ani nerozmýšľal nad tým čo robí, len sa nahol a pobozkal ju*

* Ked sa k nej priblizili Viktorove pery neuhla sa. Velmi dobre vedela co chce urobit a nemienila proti tomu podniknut vobec nic. Ved ho vlastne o to sama poziadala. Možno to nepovedala rovno, ale jej slova nemohli znamenat nic ine. Preto ked sa Viktorove pery dotkli tych jej iba zatvorila oci, objala ho okolo ramien a pritisla sa k nemu celym telom. Bozk mu opatovala ba dokonca ho ešt eviac prehlbila. Na nic ine nemyslela len na Viktorovu blizkost a chut jeho bozku, ktoreho sa nemohla nasytit.*

/ Kto ma prax ma prax aj ked len teoreticku /