ASALA- časť Mare Imbrium

„ V “

*S tou ženskou bolo len trápenie! To bolo hrozné s ňou. Toľká lenivosť. Už mala byť čulá ako rybička, vyskakovať a byť pripravená na nové ráno. Namiesto toho tam však len leňošila a prikrývala si hlavu vankúšom, aby ho nebola počula. Hanba!* Ach, ženská! Vstávaj, lebo bude zle nedobre. *Zazubil sa a jeho mozoček veľmi rýchlo začal spriadať plány ako ju z tej postele dostať. Utiekla by mu, keby sa bol na ňu vrhol? Nevinný pohľad, ktorý sa mu na okamih zjavil v tvári, mohol znamenať len jediné – zlobu! Strašnú zlobu!* To nevadí, že ja som hladný stále. Som veľký chlapec, musím veľa veľa papať, vieš? A ak sa rýchlo nevytrepeš z tej postele, asi začnem s tebou. *Jeho zubatý úsmev sa len prehĺbil. Až mu to bolo zvláštne ako veľa sa vedel usmievať. Akoby mu bol kútiky niekto rozrezal, bez konca kraja. Všimol si, ako sa k nemu prisunula a on sa len prevalil na brucho a díval sa na ňu s potuteľným úsmevom ne perách.* Keď ti poviem pravdu, budeš sa na mňa hnevať menej? *Zatváril sa ako hotový svätec! A ešte sa k nej naklonil a perami ju jemne pobozkal a poláskal po odhalenom ramene. Chcel sa zalíškať, aby za žiadnu cenu na neho nemala šancu byť zlá.*

Bezmenný

*On vedel že to strihanie ju dostane. Naozaj to vedel. No teraz sa venoval svetu pod vodou, aj keď ani nevedel čo jej chcel vyparatiť. Vlastne ani nič asi, len jej pustil ruku a spravil si pod vodou kotrmelec a hneď i druhý. To sa mu už ale točila hlava a tak sa vynoril, rýchlo nadýchol a ponoril späť, stále trochu dezorientovaný. Potom jej pekne krásne naznačil, že je na rade. Nech sa i ona predvedie. Vo vode sa dalo robiť veľa hlúposti, nielen papať rybičky a topiť sa navzájom, takže čakal na jej kreativitu. Nebyť toho že musel držať ústa pokope, uškrnul by sa, no to by mu asi veľa veľa vody natieklo dnu a takú zábavu jej teda nemienil dopriať. Ona bola predsa tá čo sa ježila a prskala vodičku ktorú trošku nechcene brala do úst.*

Vanille

*Včera jej hovoril, že bola hrozná. No a on bol čo? Takto ju budiť skoro ráno! Ona by si ešte chvíľku rada vegetila, ale pri ňom mala teda smolu. Hrúza s ním, len čo bola pravda.* Začni prstami na nohách, tie mi hádam chýbať nebudú. *Odvetila so smiechom, keď sa jej začal vyhrážať, že bude jeho raňajkami. Alebo už druhými raňajkami. Ktovie či sa už raz nebol najesť a teraz nechce ísť znovu a hrá sa tu na chudiatko, čo ešte nejedlo a len ona ho zdržovala.* Nie nie...trest ťa neminie môj pekný...*Krútila hlavou a ako ju pobozkal na ramene, prižmúrila oči a ešte viac sa zazubila.* Nemysli si, že ti to pomôže. Ja viem že si za ňou ty potvora jedna vychcaná nebol! *Povedala nespokojne a šťuchla ho krutovládne do rebier.* A ja som ti verila že pôjdeš! *Natiahla sa po vankúš ktorý pred chvíľou použila ako provizorne krytie a pľasla mu ním pekne po gebuľke.* Veď počkaj čo ti vyvediem ty potvora jedna nepodarená! *Vyhrážala sa mu a zároveň smiala.*

Yunna

*Takže súboj pohlaví? On si o to koledoval! Diabolsky prižmúrila oči a keď videla tie jeho dva kotrmelce vo vode, neubránila sa smiechu. Vynorila sa nad hladinu pre ďalší nádych a keď sa znova ponorila pod hladinu, s ľahkosťou žubrienky si dala jednu nohu za hlavu. Samozrejme, obrátila sa tak, aby nevidel to čo nemal. Nezotrvala tak však dlho, lebo jej telo sa ponáralo hlbšie a hlbšie, no po druhom nadýchnutí sa, kývla jemu, aby sa predviedol. Bola zvedavá čo také sa v ňom nájde, aby ju porazil. Vo vode sa dalo vymyslieť veľa zloby a bolo len na nich ako dlho budú bláznieť. Aj keď asi tak dlho už nie, lebo pomaly ale isto slnko zapadalo a oni sa museli ešte vrátiť do jaskýň, aby mali kde nocovať a keďže boli obidvaja premočení, museli vyraziť skôr než slnko úplne zapadne a stratí sa za obzorom. To by jej už ani oheň nepomohol, aby sa ohriala. A veruže sa tomu chcela vyhnúť ak sa dalo.*

„ V “

*On tušil, že mu to nepomôže. Chudáčik! Bolo mu to treba, že sa chcel držať vždy len v prítomnosti beštiálnych žien? Keď ho netĺkla Yunna, tak teraz Vanille. Tie dve si mohli podať ruku. Bolo vidieť, že tie dve boli teraz rodina! Darmo, no určite neplánoval Yunne o tom povedať. Ešte by ho bili naraz a čo potom, uplietol by si na seba len bič.* Tak ti potom vravím, že som bol s ňou. Je úžasná, nestihla mi povedať meno, lebo som utekal na večeru, ale výborne sme si pokecali. Mám ťa od nej pozdraviť a odkázať ti, že nie som jej typ, takže mám pocit, že tvoje dohadzovačské schopnosti celkom zlyhali, ale nič si z toho nerob. Hlavne si to neškrab a bude ti dobre. *Uf, to bolo dlhé! Znova sa na ňu zazubil a ani si nevšímal jej útok na jeho osobu. Biť ho tak či tak neprestane, nato si začínal pomaly ale isto zvykať.* Čo také mi vyvedieš? Nebudeš chcieť vyjsť z postele kým neumriem hladom? *On by ju z nej dostal nech by ho to stálo čokoľvek. Znova sa k nej sklonil s diabolským úškrnom na perách a začal ju hravo a zároveň nežne bozkávať. A neprestával. Veď ak sa chcela na neho zlostiť, tak on si našiel pekný spôsob ako tomu zabrániť. Perami zašiel až k jej krku, kde ju poláskal jazykom.* Neviem či si si všimla, ale dnes mám extra hravú náladu. *Zahihňal sa jej do uška a jemne ju doň uhryzol.*

Vanille

*Prižmúrila oči a zabodla do neho pohľad. Tak on si z toho ešte aj srandu chcel robiť, to ešte nevedel do čoho sa namočil. Nedalo sa to síce nijako spraktizovať tu v izbe, no i tu ho trošku hádam potrápiť mohla. A veru i mienila, drzáňa drzého! Toľké sklamanie pre ňu pripravil, keď za slečnou nešiel a ani ho to vôbec netrápilo.* Neboj sa, ja si so slečnou pokecám aj sama a potom uvidíš tie moje dohadzovacie schopnosti. *Nahodila žiarivý úsmev, ešte nevedel do čoho sa to namočil. No darmo, žila v jaskyniach kde musela stále čosi spriadať, takáto drobnosť jej nerobila problémy.* Ale prezatiaľ sa uspokojím presne s týmto, za trest vynecháme raňajky a pekne si tu pokvasíme v posteli. *Vyplazila mu jazyk, to bolo hádam horšie než to čo ju napadlo. Nedať mu jesť, žrútovi jednému. Akurát ten žrút si s ňou vymenil úlohu a začal ju bozkávať! V prvom okamihu nechápala čo to stváral a prečo to robil, no napokon sa zahnala tým vankúšom znovu.* Počúvaj ty žrút! Vieš čo som robila svojmu kamarátovi Sallymu keď pchal paprčky kam nemal? *Dala odmlku, no len krátku.* Vždy po nich dostal. Aby si ty nedostal po papuľke...*Chytila ho za bradu a potiahla mu ňou.* ...keď s ňou robíš čo nemáš...

„ V “

*Tak ona si zmyslela, že mu slečnu dohodí osobne? No nech sa páči! O to väčšia sranda to pre neho bude, takže toho sa bál asi najmenej. Horší úder prišiel potom. Jedlo?! Ona ho chcela ubrániť o JEDLO???! Takmer zafňukal smútkom preto čo mu povedala. Len ten zhorený výraz v tvári, ktorý mu tam zostal primrznutý prezrádzal, že ho to hnevalo viac než dosť. Tak toto bolo moc! Vyhrážať sa mu jedlom?!* Ty jedna zákeráčka! *Zavrčal a uhol hlavou pri údere vankúšom, ktorý mu zase uštedrila. Ešte ho aj tĺkla. Najradšej by ju odkrágľoval zato!* Ty sa vyhrážaš hladnému mužovi, že mu nedáš jesť a pritom sa ti môžem pekne zahryznúť do krku? *Už len stačilo povedať: Pozri ako! Naklonil sa ešte viac k nej a hravo ju uhryzol do krku a pritom zavrčal akoby pes trhal mäso. Jeho vrčanie sa miesilo so smiechom, ktorému sa neubránil. A čo, že by mu dala po ústach! Za tých pár chvíľ kedy jej mohol robiť zle mu to veru stálo viac než dosť. No a o to viacej, keď mu chcela vziať aj nárok na jedlo. Veď to slečinka ešte oľutuje!*

Vanille

*Slečna nezabrala, no jedlo áno. Mohol sa hanbiť, viac ho zaujímalo jedlo než ženy. Kopnúť ho do zadku bolo málo.* Počúvaj že sa ty nehanbíš! To ťa viac zaujíma žalúdok než ženy? *Krútila hlavou a vôbec sa netrápila tým že ho zdržovala od tých raňajok. Tak mu bolo treba, potvore jednej neposlušnej.* Potom mi darmo rozprávaš že Gabriel bude mať potomka skôr, keď ťa viac raňajky zaujímajú než slečna! *Rapotala si a snažila sa tváriť vážne a nesmiať sa, išlo to teda mizerne ťažko. No naozaj sa snažila, len tie oči v ktorých sa stále odrážali šibalské iskry jej to poriadne kazili. A ako sa nahol a kusol ju do krku, len sa pekne na neho zahnala a rukami ho odísala preč, aby si dal odchod* Takéto prejavy by si mal adresovať niekomu inému! *Zachechtala sa už nadobro. To by dopadlo keby ich niekto vidí na jednej posteli. Vlastne nie niekto, ale dobre si spomínala na slová o Leovi a že príde doobeda. Len dúfala že nedobehne teraz a neuvidí niečo čo nemá.* A k tomu, daj si ochod od môjho krku, včera mi šamanka povedala že Leovi ublížim...a má prísť doobeda. Netreba aby si to tu zle vysvetlil, takže nechaj môj krk voľný! *Zaháňala sa na neho paprčkami ale stále sa smiala.*

„ V “

No bez ženy sa dá prežiť! S prázdnym žalúdkom nie! *Tiež sa nebránil smiechu a možno ju aj bol oprskal, však to mu bolo jedno, tak jej treba. A nezastavil by sa ani keby ju mal opľuť!* Navyše povedzme si pravdu, keby som bola hladný aj slečna by bola odo mňa utiekla! Ako si si už mohla všimnúť, keď som hladný, robím hlúposti! *A nielen hlúposti. Vedel byť aj zlý, ale to jej teraz nemusel predsa hovoriť, však to by už raz možno zistila, postupom času. Ktovie... Len sa tak diabolsky uškrnul, keď počul ten jej smiech! Ha! Jemu to vyšlo a ani sa tak moc snažiť nemusel.* Zasmiala si sa! Som za vodou! *Ako decko vyskočil z postele, celý žhavý na raňajky a keď mu ako-tak došli slová, ktoré povedala o tom, že Leo má prísť doobeda, bol čas urobiť závažný čin!* Tak, hovnivále, je čas vstať! *Zavelil a prudko spod jej tela strhol plachtu či čo to tam za zbytočnosť mala. Chcela robiť problémy a nedať sa vziať? Mala smolu. O to väčšiu, lebo on bol hladný. Preto sa bez akýchkoľvek okolkov k nej sklonil a pevne ju vzal do náruče.* Ide sa na raňajky a potom počkáme Lea vonku!

Vanille

*No a potom že romantika, chlap uprednostní jedlo pred ženou. Nespokojne si vzdychla a pokrútila nad ním hlavou.* Neviem či robíš hlúposti len keď si hladný. *Podpichla ho, taká veta sa nedala nevyužiť. Prekvapene si ale uvedomila, že jemu išlo o to, aby sa zasmiala. Hádam si len nemyslel že tým téma toho ako nepekne zradil jej vieru v to že pôjde za slečnou od stromu je vporiadku a vybavená. Nijaké raňajky a ak hej, no veď nech sa teší šupák jeden! No zasmiala sa opäť, ako spod nej strhol plachtu.* Hej! Nič také! Budem sa brániť a robiť cirkus! *A mienila sa pekne vo dverách vzpriečiť, čohosi chytiť alebo tak. Bojovať s ním nemohla, no ak by sa niečoho chytila, nejakej tičky a podobne, tú by tak ľahko jej prstíky nepustili.* Žiadne raňajky nebudú. *Zachectala sa.*

„ V “

Pre mňa za mňa, si začni aj vrieskať, že ťa chcem znásilniť. *Uškrnul sa na ňu ako hotový diabol a vyšiel s ňou z jej izby. Nech si kričí, nech robí čokoľvek, nič jej nepomôže daromnici daromnej. O to viac sa začal smiať, keď počul z chodby prichádzajúce hlasy.
„Ale, ale, ale! Kohože to tu máme!“ Zazubil sa B, keď ich tak videl pokope. Za jeho chrbtom sa hneď zjavil i W, ktorý už nevyzeral až tak nadšene, len zagúľal očami a kráčal ďalej, no ostatní bratia to vykompenzovali kvalitných výbuchom smiechu, ktorý sa musel ozývať až na prízemie.
„Predsa len sa ti podarilo slečnu princezničku zbaliť?“ Zasmial sa Gabriel, keď sa ako posledný objavil v dave bratov a s neskrývaným pobavením sa díval na párik. „Braček, potom mi budeš musieť povedať ako to robíš. Ja sa môžem snažiť, ešte aj sa pred ňou vyzlečiem donaha, dám jej pekný komentár na jej prsia a nič.“ Vedel, že takto sa mu podarilo na seba upliesť len bič, ale toto bola aspoň o to väčšia sranda. A veruže sa V ani nezdržal komentára.
„Tak vieš, Gabriel, možno je to práve tým, že si sa vyzliekol!“ A nedbajúc na Vanille vo svojej náruči pobehol pred kopancom Gabriela, ktorý sa mu snažil uštedriť.*

Vanille

*Ako sa ocitla na chodbe, zistila, že už veľa nezmôže, lebo sa tam začínali vynárať jednotliví Bratia, ktorí by podržali stranu akurát tak jemu a nie jej chudiatku. No ich smiech a následný komentár zo strany Gabriela ju teda kvalitne rozosmial. Pekne praskol sám seba, akurát do toho zatiahol i ju, no našťastie nikto sa nepýtal ako bolo možné, že sa pred ňou vyzliekol do naha či prečo videl jej prsia.* To máš tak Gabriel, musíš prestať myslieť na ovocie a hlavne také, ktoré je tak kyslé ako citróny. Slečna si to môže vysvetliť veľmi zle takéto...prirovnanie. *Zachechtala sa a ešte viac sa smiala po komentáry ktorý mu dal V. Pochechtáala sa a zahľadela sa na Gabriela.* Musíš sa ešte od V veľa učiť. *Až ju tak triaslo od smiechu, chudák, robili si z neho všetci Bratia srandu ešte i ona sa k nim pridala. Ale tak uplietol si na seba bič sám, mohol si zato sám. Kto by takúto šancu nevyužil.*

Bratia

*Vedel, že príde úder pod pás, ešte aj od Vanille ho čakal a preto sa len zatváril naoko urazene a pritom jedno obočie mu hrozivo vyletelo do vzduchu.
„Mali by ste sa hanbiť! Takto si robiť zo mňa srandu!“ No rozumel im, i on by si uťahoval sám zo seba. Svoju pozornosť však Gabriel uprel na Vanille.
„Keď citróny sú také oblé, akurát do dlaní, vieš.“ Vrátil jej narážku so smiechom a so záujmom uvažoval nad tým čo by mohol vyviesť Véčku. Aj on by si bol niečo zaslúžil. Ibaže on si už nevšímal nikoho, len Vanille, na ktorú sa pozrel doslova so zbožňovaným pohľadom.
„Drahá, ak si ma budeš stále takto zastávať a lichotiť môjmu egu, vedz že čoskoro sa do teba bezhlavo zamilujem, unesiem ťa na míle odtiaľto a..“ naklonil sa celkom k jej uchu, aby ho počula len ona a stále sa nedokázal ubrániť tomu úškrnu na perách, „tam ťa nepustím, kým sa neumilujeme k smrti.“ Nato sa začal ešte viac chechtať a nevšímal si ani pobavené pohľady ostatných, ktorí (takmer všetci) prekvapene na neho hľadeli.
„Čo si to tam vy hrdličky, hrkútate? Tak sa mi zdá, že Vanille skončia zlaté časy, je to pravda že dnes príde doobeda tvoj snúbenec?“ Pomstychtivosť Béčka niekedy nemala konca kraja a vedel zabŕdnuť aj do tých, kam to nebolo vhodné. V sa len naklonil, aby jej mohol pošepkať:
„Béčko paktuje s bosorkou, pozor na neho.“ A sčasti to bola i pravda.*

Vanilla

*Samozrejme, citróny boli oblé a akurát do dlaní.* Dobre vedieť čo si si vtedy predstavoval. *Žmurkla a smiala sa ďalej, radšej to ani nerozvádzala. Veď si spomínala ako sa pohotovo radšej otočil aby nevidela nič čo vidieť naozaj nepotrebovala. Bolo skvelé že bol za každú srandu, vedela že jej slová nezoberie zle a že sa bude len smiať alebo hrať urazenie, aj keď to tak nebolo. Bolo to na ňom naozaj skvelé a i preto si dovoľoval do neho rýpať ako rýpala, aj keď všetko Bratia vedieť nemuseli. Keď sa ozval V, kútiky pier sa jej vykrivili a len krútila hlavou. No čo, musela sa ho zastávať, možno preto aký chudáčik bol včera keď do neho B rýpal, cítila potrebu dohliadnuť na neho či chcela alebo nie. Okrem toho sa s ním dobre rozprávalo aj na tému Lea, aj keď ho včera z časti asi podráždila. No i tak ho mala rada.* Nie nie...nezabúdaj na moje dohadzovacie schopnosti ktoré musím prejaviť. *Zachechtala sa na jeho slová o tom, že sa do nej bezhlavo zamiluje. Ona mu predsa chcela nájsť ženu, no nejakú slečnu tu od nich. Napríklad stromovú žienku.* No pekne, takže toto by si so mnou chcel robiť a preto si sa mi nasáčkoval do postele. Si mal hneď povedať. *Podpichla ho, no zašepkala to, aby nedala príležitosť B robiť mu zle ešte viac než robil. No B vedel o niečom, čo netušila z kade vedel, no mal pravdu.* Áno, Leo sa má vrážiť dnes doobeda, no jemu muži v mojom okolí nevadia, nemá predsa dôvod žiarliť. *Ušknula sa, videl ju s Gabrielom a potom jej to nevyčítal. Okrem toho, nerobila nič zlé, jednoducho bola typ ženy ktkorá si možno s mužmi rozumela lepšie než zo ženami, nebolo v tom treba hľadať nič viac. Veď i jej najlepší priateľ bol muž a asi on jediný Leovi vadil v jej prítomnosti a nielen v jej.* Počuj B a ty to z kadiaľ vieš há? Si sa nám nepochválil že si sa rozhodol zbaliť vašu šamanku...*Zabodla do neho vyrehnený pohľad, do neho ešte ani nemala príležitosť nejako rýpať.*

Bezmenný

*So smiechom ktorý sa ale nedal vo vode nijako prejaviť až na vykrivené kútiky a pár bublieniek tkoré unikli občasne z jeho úst smerom k hladine. Sledoval ako si dala nohu za hlavu a bolo mu to smiešne, aká bola gumená. Ako taká rybička. Možno ich naozaj veľa pojedla a zanechalo to na nej následky. Keď sa išla nadýchnuť, išiel tiež aby nabral do pľúc kyslík a na okamih sa zadíval na oblohu. Slnko zapadalo a oni by mali vypadnúť, skôr, ako sa tak stane úplne. Beztak neveril že im šatstvo vyschne len tak a že jej nebude zima. Pre neho tu boli ich noci úplne vporiadku, v podstate bežnosť a keďže doma pršalo skoro stále, ani mokrá pokožka mu nijak zvlášť nevadila. No čo ona teplomilná kvetinka? Ponoril sa za ňou a naznačil jej že by mali ísť radšej do jaskýň, mal taký pocit že blázniť sa mohli aj inokedy. Predsa len to určite nebolo jediné jazero v okolí, takže sa neobával, že si to nebudú mať kedy zopakovať.*

(na pravopis serkám aj celý word )

Asala. Pre neznámy svet divoká planéta, obývaná rastlinami ktoré majú vlastný svet, vlastného pána. Krvilačné jadro rôznorodej flóry, ktorá pohltila domorodé obyvateľstvo. Je to však lož, žije tu nespočet väčších či menších zoskupení, osád, ktoré sa naučili prispôsobiť prírode, vžili sa s ňou a dokázali prežiť. Obývajú jaskyne, podzemia či majú ohradené domy na územiach, kde to je možné. Žijú bez techniky, bez poznania toho čo sa skrýva hore za hviezdami. Ráno za svitania vstanú, žijú život aký musia a večer zaľahnú aby sa pripravili a oddýchli si do ďalšieho dňa. No jeden kmeň je iný. Nemá svoj domov, nemá svoje územie. Nespí, neje. Presúva sa z miesta na miesto, vyhladzuje osady, niečo hľadá. Je to len neveľká skupina, hŕstka žien a mužov či detí, ktorá akoby bola ľudským zastúpením krvilačného zdroja časti rastlín. Arenejci. Bledá koža, niekedy skoro až priesvitná, neprirodzená, tmavé oči ktoré z tej bielej ničoty až tak svietia. Odetý len do zdrapov látky, neraz skoro i bez toho. Na tele majú tetovania, čmuhy od farby akoby maskovanie, chodia ozbrojení a maskovaní. Sú tichí ako líška, akoby ani nemali tieň, nehovoria lebo stačí pohľad a vedia čo potrebujú. Sú skupinka, no akoby boli jedným telom. Spoliehajú na seba a pritom k sebe nič necítia. Sú prekliaty. Každú noc keď zapadne slnko, sú unavení no nemôžu spať. Môžu zahryznúť do jedla no necítia jeho chuť. Nestarnú a predsa cítia ťarchu času. Nemôžu mať domov, nemôžu cítiť. Sú živí, no vo vnútri mŕtvi. Duše sú preč až kým nezlomia kliadbu, kliadbu ktorej obsah si pamätajú už len oni. A preto chodia, hľadajú už desiatky rokov, sú hrozbou, ktorá sa raz za niekoľko rokov vracia na každé miesto, ktorým už prešli. Sú neľútosní, nezmilujú sa ani nad dieťaťom, starcom či ženou. Bez duše niet ľútosti. Znásilňujú, rabujú, vraždia. Každého kto im pri prechode vojde do cesty, každého koho začujú či zahliadnu. Sú ako bezné zvery, ktoré keď zacítia krv, chcú ju. Občas, akoby preliatie chcelo aby ešte viac trpeli pocítia, ich duša sa na čas vráti, oni trpia pre to čím sú, čo páchajú, čo budú páchať opäť. Stáva sa to len niekedy, keď sa ich zoskupenie naruší.
A práve teraz Arenejci prechádzajú k ďalšej osade, aby sa s ňou porátali neľútostne ako je kliatba neľútostná k nim.*

Pár ilustračných foto, aj ked oblečko nesedí no :


poprvé
podruhé
potretie
poštvrté

Yunna

*Mal pravdu, pobrať sa preč, bol najvyšší čas. Preto sa jednoducho vynorila a s úsmevom sa napokon i pobrala na breh. Ochladilo sa. Nie veľmi, ale ona to jasne cítila. Bolo to práve preto, že i tá najmenšia zmena počasia, teploty sa na jej pokožke odrazila akoby sa zmenilo toho naozaj veľa. Mokré, hlavne domotané vlasy, si obkrútila na temene a zviazala ich tenkou stuhou, ktorú si vytiahla z vrecka. Trochu ju to škrelo, že išla potichu, ale akosi vôbec netušila čo Bezmennému povedať. Všetko malo jednoducho o chvíľu skončiť. Celý ich výlet, ktorý sa ani nenazdá a bude koniec. Zajtra sa vráti späť, do toho sveta pred ktorým aspoň na pár chvíľ utiekla a opäť sa bude musieť tváriť ako spokojná princeznička, ktorej leží na srdci hlavne spokojnosť manžela. A prečo by mala? Prečo sa musí tak správať? Nechcela. Chcela byť sebecká a zabudnúť na všetko. Aspoň raz! No nemohla. Prečo? Bolo to iba tým, že jednoducho nevedela byť iná? Možno áno. A vedela, že to tak jednoducho bude. A pekne sa vráti tam kde bola. Spomínajúc na to, čo sa udialo a mohlo udiať. Až pri koňoch prvýkrát prehovorila.* Chcel by si ešte niečo vidieť, alebo jesť, kým pôjdeme späť do jaskýň? *Jej stačilo málo jedla, ale ako napríklad poznala Bratov, tí vždy veľmi veľa jedli, takže preto sa rozhodla opýtať aj jeho, či ešte niečo nepotreboval.*

Bezmenný

*Pomaly plával k brehu a užíval si posledné pocity ktoré tento pobyt prinášal. Na mokrej pokožke cítil závan chladnejšieho vzduchu, ktorý by bol inak fajn, len si navykol na teplotu vody a preto prvotné okamihy mimo nej boli i pre neho studenšie. Jeho telo sa ale aklimatizvoalo veľmi rýchlo, no s obavou pozoroval Yunnu. Tá mlčala, viditeľne nad niečím uvažovala a tak mlčal, aby nenarušil niť jej myšlienok. Sám sa do nich na chvíľu ponoril, prepokladal, že zajtra sa vracajú. Znamenalo to dosť, plnenie podmienok ktoré zadal jej otec a ktoré možno Yunnu naviaže na Blaka. Ako prehovorila, pootočil k nej hlavu a pokrútil ňou.* Nie o mňa sa neboj, len ty by si mala ísť čím skôr k ohňu, lebo nachladneš. *Niečo by isto zjedol, no on bol zvyknutý na hlad keď býval v koži Bezmenného, už len preto, že neraz musel niekde vyčkávať a nemal možnosť niečo zjesť. I preto nikdy nezjedol veľa, aj keď mohol. Pohladil po srsti koňa, pripravil si ho pomaly na cestu a vysadol na neho, zadívajúc sa na ňu, či ju už nestihlo začať klepať.* Asi som ťa nemal v tej vode držať tak dlho. *Poznamenal zamyslene, oblečenie im určite neuschne.*

Bratia

*A čo si myslela, že prečo mu napadli práve citróny? Veď to bolo viac než jasné, že prsne to mal na mysli, keď jej ich tak pekne nazval. Nie tú ich lahodnú chuť.
„No samozrejme, že som na TO myslel.“ Uškrnul sa veľavýznamne, aj keď jeho si už takmer nikto nevšímal. Gabriel sa pustil do rozhovoru s N a niečo si obidvaja celou cestou šepkali. Netvárili sa tak pobavene, takže to ani nemuselo byť niečo vtipné, skôr vážne, no nič na tvárach nedali znať. Snažili sa no.
„Och, ty moja úchvatná dohadzovačka. Dohoď mi seba a ja budem radosťou celý bez seba.“ Keď prehovoril V, stále sa len uškŕňal a nedalo mu to, aby sa nepochechtával jednostaj. „Ty nerozumieš faktu, že túžim jedine po tebe?“ Za chrbtom sa však ozval hrubý pobavený smiech. To Z počul somarina čo V hneď z rána trepal. Na perách sa mu prekvapivo jagal úsmev. Keď sa usmieval bol celkom pekný.
„Ach, V, ty si nikdy nedáš pokoj, že? Vieš, Vanilka, tuto náš gigolo sa zvykne rád zamilovať do nesprávnych žien. Pochváli sa ti, ktorá bola prvá, ktorú nesmel milovať?“ V až ozelenel keď počul v čom ho chcel Z natrieť.
„Nie, Z, to mi neurobíš. Nehovor o tom! Vieš, že nerozumiem tvojim schopnostiam všetkých prekuknúť, ale o tomto nehovor. Je to už i tak jedno, keďže je vydatá.“ Z sa len viac a viac pomstychtivo zubil. Škoda len, že sa už ocitli v jedálni, kde V rýchlo položil Vanille, snažiac sa o to, aby Z bol na opačnej strane od nej. Len mu to moc nevyšlo. Z si provokatívne sadol z jej druhej strany a ten hlúpy úsmev mu z pier neschádzal. Ak Vanille to trochu myslelo, ľahko si mohla domyslieť o kom bola reč.
B si vtedy ich provokatívne reči o Arriane nevšímal. Vrátil sa k nim a prehovoril o nich až keď všetci sedeli za stolom. „Náhodou, vy Arriane nepoznáte. Je celkom iná ako o nej hovoríte. Je citlivá, starostlivá i milujúca žena.“ Bratia len s vyvalenými sánkami na neho pozreli a všetci naraz vybuchli do hrozného výbuchu smiechu. Dokonca aj W sa smial.*

Vanille

*Tak on s tým neprestával, robiť si z nez srandu, že sa zamiluje do nej. Dnes mu veru harašilo poriadne, najprv sa jej nasáčkoval do postlielky a chcel ju bozkvávať a hryzkať do uška, teraz si ju niesol a chcel aby mu dohodila seba. Ktovie čo veru ráno jedol, či si od hladnu než budú raňajky neotrhol vonku nejaké hríbiky ktoré nepoznal či rastlinky nepopapal. Celkom by sa to na neho dnes i hodilo.* Obávam sa že tento fakt je pre mňa nesplniteľný, veď vieš, moje bludisko je už beztak komplikované. *Zachechtala sa, vediac že iba oni dvaja vedeli o čom sa bavlili. No smiech Z ju prekvapil a ešte viac jeho slová a celá ich debata. Ako zazlieli slová že už bola vydatá, prekvapene sa na V zadívala. Nebola žiadna blondína, aby si nedokázala spojiť najlogickejšie 2+2. Vlastne jediné ktoré sa jej ponúkalo.* Ty si bol zamilovaný do Yunny? *Vyšlo z nej prekvapene, no toto bola teda informácia. Bola i Yunna zamilovaná do neho? Nemala ten pocit, keďže sa doma rozprávali a nič nespomínala, no aj tak bola teraz moc prekvapená z toho čo sa dozvedela. Toľko šokov z rána.* Milovať princezné je skôr trápenie než šťastie. *Pochybovala že mu to bude ako nejaká útecha, no mala pocit že tie slová boli pravdivé. I Sallymu hovorila že s dcérami náčelníkov to bolo zložité a ešte zložitejšie bolo môcť niektorú milovať.* B hádam si sa nám len nezamiloval. *Zachechtala sa po tom smiechu, kedy musela otočiť hlavu i tým smerom.*

Yunna

*Keď bola pri koni a konečne naň nasadla, neubránila sa úsmevu na Neeleyho. Bol zlatý, keď sa o ňu tak bál, no bolo to i tak teraz jedno. Zima jej jednoducho bude tak či tak. Vzhľadom nato, že sa mali presúvať na koňoch a aj dosť rýchlo, ak sa mali dostať do jaskýň dostatočne skoro, aby nebola už priveľká zima. To by znášala omnoho horšie.* O mňa sa neboj, budem v poriadku. *Usmiala sa, keď na neho žmurkla a popohnala koňa po cestičke. Cítila ako sa jej zima zahryzla do tela ako zubatá stvora, ktorá jej chcela oddeliť mäso od tela už len chladom, aký cítila. Striaslo ju, ale nebol čas nato, aby sa hrala na slabú žienku, čo nevedela vydržať trochu zimy. Musela to zniesť a preto len pevne stisla sánky do seba a pritlačená tesne ku konskému krku sa hnala tak rýchlo ako len vedela. Pri jaskyni ju už triaslo od zimy a nebolo to len chladom. Prepukla v nej zimnica, ktorú nedokázala ovládnuť, len jej tak trkotali zuby.* Zzzzz....založžžžž o-o-o-ohhhhe-ň, pr-pr-pro-sssss-ím. *Pritískala sa k horúcemu konskému telu a snažila sa z neho nespadnúť, keďže ledva sa dokázala od neho odlepiť. Hlavne keď uvažovala nad tým, že sa len tak zhodí na zem, bude to ľahšie ako sa trápiť pre fakt, že naozaj netušila ako dolu.*

Bratia

*Pri jej slovách Z len tresol dlaňou po stole a o to viacej vyprskol smiechom, keď si všimol ten zmučený výraz na Véčkovej tvári. Keby sa bol videl!
„Sto bodov, Vanille! Tak sa mi zdá, že nie si až taká nevšímavá ako som si myslel. Som len zvedavý, či zistíš to, o čom sa sme minule rozprávali.“ Spyklenecky na Vanille pozrel a vložil si do úst lahodný posúch, čerstvo ráno upečený. To bola dobrotka! „Náš drahý V bol zamilovaný do tvojej švagrinej. A veruže to trvalo dlho. Žiaľ, ona však ako nezávislé dievčatko, sa rozhodla neopätovať jeho city.“ V vyzeral že sa o chvíľu pod zem prepadne. No na druhej strane pôsobil dojmom, že uvažoval nad tým celkom vážne zabiť Z zato čo všetko vytrepal. Len v očakávaní pozrel na Gabriela, dúfal, že to nepočul. Toto by ho mohlo stáť aj jeho malý nástroj. A tomu sa chcel vyhnúť. Ešte trochu sa mal rád. Radšej si ústa zapchal poriadnou dávkou chleba a mäsa, ktoré sa mu dostalo pod ruku. No zato Z dokázal rozprávať aj tak.
„Ukradnúť princeznej srdce je o to viac ťažké ak je to niekto ako Yunna- nadovšetko si ceniaca svoju nezávislosť a slobodu. Vždy som presne vedel prečo jej schválil Necro, že sa vydá až keď bude chcieť a ani sa mu nečudujem, že jej to napokon povolil. Povedz Vanille,“ dal si do úst ďalšie sústo, „aj ty si taká ako naša Yunna?“ Teraz sa však do debaty zapojil aj B, ktorý nielen že očervenel, ale dokonca sa najskôr aj zakoktal, načo si zaslúžil V pozornosť.
„Prečo by som sa mal do nej zamilovať? To vôbec nie je pravda. Len jednoducho Arriane je iná ako ju vykresľujete.“
„Ale, ale B. Takže ty tak? A nič si nám nepovedal? No pekne. Takto sa zahrávať s našou krásnou bosorkou? No že ti nie je hanba! Možno ťa očarovala a preto si podľahol jej čaru lesných vlasov, plných hliny a lístia. Povedz mi, B, je to pravda, že tam má aj červíčky?“ Béčku takmer vypadli oči z jamiek! Len sa prudko postavil a na okamih sa zaprel dlaňami o stôl.
„V, ty si kus takého chrapúňa až to nie je pekné. Niekedy by si si mohol dávať pozor na tú svoju nevymáchanú hubu.“ Nato urazený B len odišiel. Dnes zase bez raňajok, chudák. A Bratia len pobavene krútili hlavou a W a Gabriel nereagovali. Obidvaja nesúhlasili, ale ostali mlčky. Nemalo zmysel ozývať sa.*

Bezmenný

*Hnal koňa za tým jej a uvedomoval si, že i jemu nebolo najteplejšie v mokrom šatstve. A ak nebolo práve teplo jemu, čo potom ona. Pohnal koňa teda ešte rýchlejšie, niežeby to mohlo nejako pomôcť. Jej trasúci sa hlas pred vchodom do jaskýň to len potvrdzoval.* Poď dole. *Prišiel ku jej koňovi, stiahol ju bez varovania do svojej náruče ktorá pre mokré šatstvo nebola práve najteplejšia a niesol dnu.* Vyzleč si tie veci, hodím ti jednu z diek lebo takto zamrzneš. A tie vlasy si vyčeš asi aby ťa nechladili, nejako ti ich pri ohni osušíme. *Doniesol ju dnu a položil k nej deku, aby sa vyzliekla a zabalila do nej a sám sa rýchlo pustil do zakladania ohňa. Netrvalo mu to dlho a oheň naozaj horel, sálalo z neho príjemné teplo, aj keď v tom oblečení mu to nepomáhalo. I on sa mienil vyzliecť, no on nemrzol tak ako ona a v prvom rade sa chcel teda postarať o ňu.* Zabalená v deke? *Ozval sa, neotáčajúc hlavu aby jej doprial aspoň nejaké súkromie než sa k nej poberie a pekne krásne ju dopraví k ohňu.*

Yunna

*Vzal ju a keďže nemala ani trochu síl odporovať, nechala sa zaniesť dnu do jaskyne. Tam dostala všetko čo potrebovala pre svoju spokojnú existenciu bez zimy. Bez rozmyslu zvliekla zo seba mokré šatstvo, ktoré sa jej celkom prilepilo na kožu. Ani sa nedívala či sa on pozeral. Jednoducho to išlo dolu z nej a rýchlo si ovinula okolo seba hrubú deku. Trochu kusala, čo bolo mierne nepríjemné, ale pre teplo bola ochotná urobiť asi všetko. Mala so sebou aj suché šaty, ale nechcelo sa jej po ne ísť. Bola pripravená sa tej deky už nepustiť.* Áno, áno, pripravená a zabalená, ďakujem. *Už jej menej drkotali zuby, no stále jej bolo priveľmi zima, aby ju netriaslo. Stála tam ako zmoknutá sliepočka. No vlasov sa ani nechytila.* No tých vlasov som sa ani nedotkla. To je tvoja práca, keď si mi ich už tak kvalitne pomotal. *Mierne sa zazubila. No veru, bude sa jej musieť o ne on postarať, aby ich pekne rozčesal, i tak ona si ich nebude môcť dobre rozmotať, nevidela si na ne. Tak ostávalo jediné. Zveriť sa do jeho rúk.*

Vanille

*Zazubila sa na Z, samozrejme že to mala na pamäti, len ešte nemala nijaké mená čo by mu chcela zdeliť. Asi by mala začať tráviť viac času pri jednotlivcoch iných ako je V či Gabriel. Lebo takto veľa nezistí. Mohla teda vylúčiť Gabriela, Z i jeho brata a V. Ostával jej už len N, B, U. Keď vylúči jedného, ostatní dvaja budú ten párik. Nebolo to také zlé a ak nič, jedného tipne určite správne. Nešla nad tým ale uvažovať teraz, zadívala sa radšej na V, ktorý bol chudák nešťastný pre tú tému, až jej ho bolo ľúto. Nemohla zato že jej bolo vždy ľúto ak boli trýznení tí čo ich mala rada alebo ich nepovažovala za zlých. U nich v jaskyniach by teda toľko citov pre niekoho ako pre nich nenazbierala. Vlastne sa tu cítila oveľa viac uvoľnená než doma čo sa týkalo spoločnosti. Doma taká mohla bývať len pri Sallym.* Cením si svoju slobodu ale manželstvo nie vždy znamená že sa jej musí človek vzdať. *Ona nemala to čo Yunna, jej otec jej nedal právo zvoliť si, no nič to nemenilo na tom, že bola stále slobodná a nemala pocit žeby manželstvo jej možnosti chodiť von či čokoľvek iné s jej voľným časom malo zmeniť ak by sa sama nerozhodla. Vedela že sa veľa zmení, no zároveň sa upokovala, že to predsa zaviselo od toho že aj chcela aby bolo všetko naporiadku. Z ďalších myšlinok ju vytrhla debata o šamanke. Nijako zvlášť sa o nej nevyjadrovala ako sem dnes ráno prišli, možno práve preto že s ňou už hovorila osobne a nemohla ju zaradiť k cudzím ľuďom. Okrem toho jej pomohla, aj keď jej nič presne nepovedala, nemohla ju už nazvať čarodejnicou, aj keď, prezývky boli chytľavé a neprišlo jej to také strašne zlé, možno podobné ako to ich Diablica a podobne. * Ale no tak, takto sa o ženách nevyjadruje chlapci. *Poznamenala na tie červíky, keď sa B prudko zdvihol a jej ho prišlo ľúto. No darmo, asi si ich vážne obľúbila a on chudák bol už druhý deň bez raňajok.* Och...*Natiahal ruku k tanieru a hodila naň dosť jedla a pomaly vstala.* Za chvíľku prídem. *Poznamenala a natiahla sa po jablko, pustiac sa pri kráčaní do jedenia. S B sa nijak zvlášť nerozprávala, no jedno jej ja nechcelo aby hladoval a tiež nebolo schopné sa zabávať na účet šamanky keď už to bolo takto.*