ASALA- časť Mare Imbrium

Bezmenný

*Prekvapene ju pozoroval, ako sa začínala chichúňať. A jej chichot prerástol do smiechu, smiech do sĺz zo smiechu a on sa cítil mimo. Poriadne mimo, až kým ho nenapodobnila a jemu sadol na pery letmý úsmev. No čo, zdalo sa mu to lepšie ako tam naklusať len tak. Ale veru, bolo to trápne, hlavne keď ju tak počul, aj keď to nemyslela zle. Ani to tak nebral, no zdalo sa mu to hlúpe už veru tiež. Poškrabal sa na hlave a bol rád že mu nevidela do tváre, tá kapucňa mala veľa výhod. Keď jej však slniečko udrelo do hlavičky poriadne, vyskočila a on ju mal naháňať. V tom teple! Začínal uvažovať čo pojedla, popila či čoho si čuchla kým ho čakala. Určite v tom niečo bolo a ani ho neponúkla! Súkromník jeden!* A čo dostanem keď ťa chytím? *Zavolal za ňou a pomaly sa zdvihol. Bolo mu teplo a cítil sa ako to spomínané kuriatko, ešte aby ju naháňal. No čo mu ostávalo keď sa rozbehla do lesa a jeho tam nechala? Len teda pobehol, aj keď to od poriadneho behu malo ďaleko a pobral sa do lesa. Beztak sa isto niekde skryla, tak musel šetriť sily.*




Vanille

*Ako rada by sledovala jeho počínanie, ibaže nemohla. Teda niežeby nemohla, no zistenie čo bolo s Leom a kam sa podel a či sa mu kvôli nej niečo nestalo ju zaujímalo viac. O dosť. A tak len prikývla, tľapla ho po pleci a pohla sa smerom k jaskyniam.* Snaž sa! *Zazubila sa na neho a očkom hodila po slečne. Ešte stále tam bola pekne sama, ideálna šanca. Len či sa potom dozvie ako to bolo a či tam vôbec pôjde. Bohovia nech ho ochraňujú ak by jej potom skúsil klamať. So zubatým úsmevom sa pobrala do jaskýň, no čím bližšie bola k izbe šamanky, tým viac mala tvár zachmúrenú a stiahnutú pre obavy. Na srdci akoby jej ležal ťažký kameň, vo vnútri cítila napätie a ťaživý pocit, ktorého sa nemohla zbaviť, aj keď by rada. Občas sa zhlboka nadýchla, vzdychla či nešťastne zahľadela neurčitým smerom, až sa ocitla pred jej dverami. Hryzkajúc si spodnú peru natiahla ruku k dverám a hlasno zaklopala. Netušila či tam bola, či nešla skoro, no jednoducho tam už musela ísť, inak sa nedalo. Začala sa pohupávať od napätia na nohách a chýbali jej vrecká, kam by strčila ruky, aby nimi nehompáľala ako taký pajác.*

Yunna

*Ten lenivec jeden lenivý za ňou nechcel bežať? Čakal, že sa bude skrývať, alebo že ju to prejde? Ó, to veru nie! Ona mala namierené na konkrétne miesto, no ešte vždy to mohla zmeniť.* Ak ma chytíš, tak dostaneš veľmi peknú odmenu. Ak nie, posledné prekvapenie si nechám pre seba, ale vopred ti hovorím, že budeš ľutovať, kuracinka. *Povedala so smiechom, keď sa medzi stromami niekoľko metrov pred ním zastavila a ruky si založila v bok s neskrývanou výzvou v očiach. Nebodaj mu bolo horúco?* A vedz, že posledná vec by ti vedela krásne uľaviť od pečenia sa vo vlastnej šťave. *Uškŕňala sa ešte viacej a znova pobehla preč. Teraz však dávala pozor či sa pridá.* No tak ideš, alebo mám ísť sama? *Hotové diabolské ohníčky mala v očiach a keď už sa rozbehla, nezastavovala. Načo aj? Miesto kam ho chcela doviesť nebolo ďaleko, no niečo za niečo. Ona po ňom chcela len, aby sa trochu potrápil. A potom mu dopraje krásnu úľavu. No niečo za niečo. Zadarmo ani sliepka nehrabe.*

Bezmenný

*Ona mu chcela silno ubližovať, keď tak uvažoval. Chúďatko on z chladu a aby sa v takomto teple naháňal ako taký blázon. Keby ho aspoň ponúkla tým čo si fetla, možno by ani to teplo necítil, no ona nič. No čo mu ostávalo ako rozbehnúť sa za ňou? Asi ani nič, ak chcel vidieť poslednú vec programu, ktorá značila asi osvieženie. A tak s ťažkým povzdychom pobehol, vlastne nie, rozbehol sa, veď on vedel utekať rýchlo keď chcel. Ale len keď chcel, lebo inak bol lemra lemravá hlavne keď mu bolo teplo. No utekal, aby nefrflala a aby ju chytil samozrejme. Očami ju pozorne sledoval aby mu nikam nezdúchla, on mal svoju výšku, tým pádom dlhšie nohy a nepochyboval, že ju skôr či neskôr dobehne a chytí. A potom bude skučať že je spotený. Vari neposlúchal že je na neho taká zlá?* Ak to nebude stáť zato tak dostaneš po holej riti! *Zavolal za ňou keď sa dostal bližšie, aby ho dobre a zreteľne počula, potvora jedna nepodarená ružovovlasá nafetená.*

Arriane

*Deň trávila pokojne. Keď opustila Iridiánske mačky, presunula sa do svojich komnát- ako rada pomenúvala svoju izbu a tam sa oddávala zvyčajným procedúram. Koncentrácii či samovzdelávaniu a rozvíjaniu vlastnej osobnosti. Ani sa nenazdala a bol večer. Konečne. Už i ona bola zvedavá. Prezliekla sa do jemných pásov látky, ktoré zakrývali len to potrebné a potom začula klopanie na dvere.* Vitaj. Som rada, že si prišla. *Prehovárala skôr než uzrela Vanille a dvere sa len otvárali. Nechala jej priestor aby mohla vojsť do jej izby a potom po nej zatvorila dvere. Automaticky prešla ku stolu, kde mala všetky svoje potrebné serepetičky a prísady a všetko ostatné. V mešteku z látky mala nachystané kamene a kocky.* Mala si príjemný deň s V? Predpokladám, že vieš o tom, že nepôjde za tou dievčinou. *Neubránila sa takémuto vyzradeniu jeho počínania a záhadne sa pritom usmievala popod nos. No nič viac k tomu nemusela hovoriť. Teraz sa určite napchával a dobiehal zameškané. Toto dievča ho celkom chudáka vyšťavilo a jej bolo z neho smiešne. Kývla rukou k stoličke, aby si Vanille sadla a sama sa usadila na náprotivú stoličku a pritom skrížila nohy jednu cez druhú.*

Yunna

*Ako bežala, len sa smiala. Neuvedomoval si, že tým zbytočným rozprávaním si uberal na silách? No asi ich mal dosť, lebo mu nerobilo žiadne výrazné problémy dobehnúť ju. Ocitnúc sa blízko neho, mu len vyplazila jazyk* A keď to bude stáť zato, čo mi dáš? *Odbehla trochu bokom, aby na ňu za žiadnu cenu nedočiahol. Už neboli vôbec ďaleko. Keď sa poriadne započúvala, mohla to počuť a mohol by i on, keby zbytočne nekecal. Pridala do behu a len ružové vlasy za ňou viali. Jasne videla kde končí les a kde bol len zráz a priepasť. S divokým pohľadom sa pozrela na Bezmenného či si všimol, že iba niekoľko metrov pred nimi končil les. Jej beh sa ešte zvýšil a zrýchlil a na počudovanie nebrzdila. Pár metrov pred koncom by možno mohol čakať, že zastaví, predsa tam už nič nebolo, no ona nie. Ako bežala, tesne pri kraji sa odrazila a s výskotom skočila do prázdna, ktoré už dobre poznala. Na okraji sa mohol naskytnúť krásny pohľad na okolie a Yunna skončila na jeho dnes. V jazere končiacom niekoľko metrov pod zrázom z ktorého sa pred chvíľou odrazila. S blaženým úsmevom sa vynorila nad hladinu.*

Vanille


*Len čo sa dvere otvorili, pomaly vstúpila dnu a rozhliadla sa po jej izbe s krátkym pozdravom.* Ahoj, vlastne som si nebola istá či už môžem.* Priznala, predsa len, tu Slnko bolo na oblohe oveľa dlhšie než u nich a ťažko sa jej teda odhadovalo, čo bol večer a kedy bol ten správny čas. No už asi áno, predpokladala. Presunula sa za ňou k stolíku, keď začula otázku o V a hlavne informáciu o tom, že nepôjde za dievčinou.* Šupák jeden. *Zašomrala si potichu, ani sa nepýtala z kade to vedela a z kade vedela o tom čo robili. Šamanky boli šamanky. Klásť takéto otázky by bola strata času, dobre to vedela.* Áno, bol to príjemný deň, ale ešte mu to nedarujem že za ňou nešiel. *Nevinne pokrčila ramenami, bola zvedavá čo jej povie keď ho stretne. Či sa prizná alebo si bude vymýšľať báchorky o tom, že za ňou bol. Veru, dobre že sa dozvedela takúto informáciu už teraz. Usadila sa na stoličku oproti nej a už radšej k V nič nehovorila, niečo si na neho veru vymyslí, len nech jej skúsi klamať, potvora jedna.*



Bezmenný

*Bežal si za ňou a ona mu utekala ako taká malá prešibaná srnka. Nič jej nepovedal nato, čo dostane keď ju nechytí, päť a dvadsať na zadok aj tak nech jej ľúto nebolo? Radšej jej to ani nehovoril, len ju nasledoval, keď si všimol že les končil a čakal ich tam zráz. Pomyslel si, že sa asi zatúlala a je v slepej uličke, no ona truhlica sa ešte aj rozbehla.* Yunna? *Spomalil a prekvapene sledoval čo vystrájala. Až mu srdce vynechalo úder dva, keď nezastavila ale skočila.* Ona si fakt niečoho šľahla...*Zašomral a rozbehol sa na kraj útesu, zahľadiac sa dole. Tam už sa ona vynárala a on mal chuť veľmi nepekne zanadávať a naozaj jej nacápať po holej riti, že ho strašila a on už bol teraz istotne šedivý. A to doteraz nemal na hlave jedinú šedinu. * Chceš ma dostať do hrobu? *Zavolal za ňou a potom pár krokov cúvol, rozbehol a skočil za ňou. S poriadným šplechutím dopadol na hladinu, vynoril sa a kapucňa sa mu nalepila na tvár, aspoň mu padať nemohla. Veru, ako fajn mu bolo.* A máš po večeri potvora!

Arriane

*Nemohla sa ubrániť smiechu, ktorý ju chytal, keď si všimla najskôr prekvapenie v ženinej tvári a potom i pobúrenie. Trochu sa jej čudovala, že naozaj verila V, že za slečnou pôjde, ale nepoznala ho tak dobre, ale všetci ostatní, to bolo asi tým. Preto jej na perách úsmev ostával.* Myslím, že začínam V ľutovať. *Pobavene sa zachechtala a dlaňou si prešla po líci, kde ju pošteklili neposlušné vlasy.* Ale odporúčam ti, ak smiem, aby si mu to dala poriadne vyžrať aj s navijákom. Ten chlap je neschopný nájsť si ženu, ináč je to šikovný muž. Len v tomto je neskutočne nemožný. *Zastávala jej názor, že mu treba nájsť ženu, takže v tomto bola ochotná ju plne podporovať.* Nuž, ale sme tu teraz kvôli niečomu inému, či nie? *Žmurkla na Vanille a vzala do rúk meštek, ktorý štrkotal a podala ho jej.* Pýtaj sa otázku a trikrát zakrúž mešcom smerom sprava doľava. Potom obsah vysyp na túto kožu. *Prstom jej ukázala miesto kam mali dopadnúť časti z mešca. Kosti a čierne kamene pripomínajúce skameneliny. Zaujímalo ju koľko ich dopadne tam a koľko spadne na zem. A že či vôbec nejaké. No najviac ju zaujímal výsledok. Bola už celá žhavá po ňom. Tak len prosila Bohov nech jej dajú vedieť, nech má možnosť aby videla čo sa tam udialo a či Leo splnil svoju misiu.*

Yunna

*Bolo to neskutočne osviežujúce. Voda bola chladná a svieža. Nabrala si do dlaní a napila sa jej. No lahodná! Všade jej rozhorúčené telo chladila a ešte to ako posledné lúče osvetľovali to miesto, bolo to jednoducho magické. A ona sa len vyškierala na neho. Samozrejme, že to urobila schválne s tým jej skokom do prázdna, doslova jej išlo o to, aby ho nastrašila, čiže jej odpoveď na tú otázku, či ho chce dostať do hrobu bola jednoznačne áno a to mu asi hovoriť nemusela. Keď k nej dopadol, tak ju celú ošpliechal! Až si chúďa logla trochu z vody a zakuckala sa.* A ty ma chceš utopiť? Nevieš dopadnúť do vody trochu jemnejšie? *Zazubila sa na neho a šplechla na neho trochu vody. Tá kapucňa sa mu na hlavu tak smiešne lepila, až jej mykalo kútikmi pier.* Nuž veru, mám to pečenom kuriatku. Teraz je len zmoknuté kuriatko. *So smiechom sa presunula pod padajúcu vodu, ktorá ju umývala a vlasy pekné uhládzala po jej chrbte. Nevadilo jej, že si namočila oblečenie. I tak ešte chvíľu bude dusno, takže spoliehala sa nato, že uschne skôr než nastane zima a keď nie, mala aj náhradné oblečenie. Pre prípad núdze.* No čo? Oplatilo sa naháňať ma? *Zakričala k nemu spod padajúcej vody a v očkách mala zase tie diabolské ohníčky.*

Vanille

Nie je dôvod, ja mu len dobre chcem. *Uškrnula sa, ale veru, toto mu ešte nechá vyžrať že si z nej robil dobrý deň. A o to viac, ak jej skúsi klamať, že za ňou bol. Veď ona si ho vyskúša, čo jej skúsi nahovoriť a podľa toho sa uvidí. Len nech sa teší, chlap jeden nepodarený. Ževraj choď preč, aby som sa nehanbil. To určite. Naivná mu to zožrala s navijákom.* Áno sme, veď o V sa postarám neskôr, nikam neutečie. *Prikývla a vzala si meštek. Chvíľku ho len tak držala v rukách, netušiac či sa pýtať nahlas alebo potichu. Nezdalo sa jej že na tom záležalo, ak aj áno, otázku mohla vysloviť nahlas aj neskôr, veď na ňu myslí potichu i nahlas rovnako. Preto ju položila najprv v duchu. Je Leo v poriadku, dopadol jeho cieľ a on dobre? *Pokrúžila mešcom tak ako jej bolo povedané, pekne tri krát sprava doľava. Neponáhľala, snažila sa úporne myslieť na otázku aby bolo všetko na poriadku a potom jednoducho meštek obrátila. Jeho obsah hlasno zaštrkotal, vysypal sa a ona meštek odložila. Ani divá srnka netušila, čo si z toho čo mala pred sebou mala vyvodiť. Asi len divá srnka v podobe Arriane. K tej teda zdvihla pohľad, nič nehovoriac, len čakajúc čo povie, ako sa zatvári, či sa z jej výrazu dalo čítať. Zdesenie, nadšenie, obavy či nádej.*




Bezmenný

*Len sa zasmial, keď videla ako sa troška nedobrovoľne napila vody. Tak jej bolo treba, bola na neho zlá a toto bola odplata. Neúmyselná, ale predsa odplata.* Ja len dbám o tvoj pitný režim. V takýchto horúčavách musíš veľa piť a ja som ti to chcel pripomenúť. Možno by som mal ešte raz. *Zazubil sa a opätoval jej šplechnutie, väčšie než bolo to jej, predsa len, sily mal dosť, paprče tiež veľké.* Zmoknuté nezmoknuté, aspoň ma večer keď budeš hladná nezješ! *Zavolal na ňu a ponoril sa pod vodu. Kus sviežej vody si podplával, kým mu stačil dych a potom sa vysmiaty vynoril. Veru, niečo takéto vedelo potešiť niekoho, kto sa roztápal ako snehuliak pri lúčoch slnka, ktoré tu pražili teda neúnavne, rovnako ako u nich neúnavne padali na zem dažďové kvapky. Slnko mu nevadilo, bolo to sčasu na čas príjemné, len v tej kapucni a pridlho na slniečku zase také príjemné nebolo. No ani nie tak strašné, aby mal potrebu sa naozaj bez smiechu sťažovať.* Naháňal by som ťa aj tak a oplatilo by sa to. *Zasmial sa, volajúc smerom tam, kde bola pod vodopádom. On tam nešiel, nechcel prísť o kapucňu a jemu bolo fajn aj takto na vodičke. Síce oblečenie mal už na sebe poriadne nalepené a bez neho by bolo lepšie, no to neurobil.*

Arriane

*No len aby jej ešte aj V neutiekol. To by si moc nepolepšila. Nevracala sa však k tej téme a len sa sústredila na miešanie mešca a jeho obsahu. Ako jeho obsah dopadol na stôl, všimla si, že asi tri kosti a i kameň padli mimo. To sa jej už nepáčilo a pri pohľade na ne sa v jej tvári zjavil nespokojný, ba až možno vydesený. Keď kosti a kamene padali mimo, nikdy to neznačilo nič dobré. No radšej ani nemyslela nato a prisunula sa bližšie. Tvár v zamyslení sklonila nad veštbu a oči prižmúrila ako sa sústredene dívala na to čo tam všetko bolo.* Hm.. To je zaujímavé. *Zašomrala si popod nos a akoby sama so sebou súhlasila len kývla hlavou.* A zvláštne. *Akoby boli dve a jedna druhú dopĺňali. Znova len súhlasne prikývla. A veruže to bolo zaujímavé a zvláštne. Dokonca i možno prekvapivé. Nedalo sa z toho nič presne vyčítať, nič s presnosťou, ale tie padnuté znaky na zemi ju stále trochu znepokojovali.* Zajtra ho môžeš očakávať. *Jednostaj ako rozprávala, tak akoby ju ani poriadne nevnímala, akoby to hovorila len tak do vetra, sama pre seba.* To, prečo odišiel sa mu čiastočne podarilo, ale tie padnuté kosti na zemi značia prítomnosť niečoho zlého. Možno to nešlo tak ako čakal. Možno príde dokonca zranený. *Áno, to by i sedelo a mohlo to i tak znamenať. A možno to mohlo i znamenať, že Sallyho telo nenašiel celé? Možno, no to sa jej zdalo nemožné. Padlo by viacej kostí.* Hm... Áno, príde zranený. *A znova sama sebe prikývla. Zraniť sa dá rôzne a keď sa dívala na ten jeden kameň padnutý na zemi, obkolesený kosťami..* Nedáva mi to zmysel, ale... *V tvári sa jej zjavilo číre zamyslenie. Predpoveď sa týkala aj jeho príchodu a hentá symbolika viacej.* Ty budeš tá, kto ho zraní. *Pohľad spola prekvapene uprela do očí Vanille, akoby sa jej pýtala prečo to urobí. Celkom ju to zaujímalo.*

Yunna

*Ako dobre sa jej tam čľapkalo! Vystúpila trochu z toho príjemného vodopádu a prešla k nemu. Nechcelo sa jej kričať a o to viacej sa jej to nepáčilo, lebo ho poriadne ani nepočula. Chudák, ešte aj pri kúpaní musel mať tú hlúpu kapucňu na hlave. Nemusel, no chcel, teda mal.* Že ja teba jesť? Však počkaj! Si k tebe ani neľahnem túto noc, ešte povieš náhodou že som ťa obťažovala alebo čo! *Zatvárila sa urazene a odplávala od neho niekoľko metrov preč. Takto na ňu vyťahovať takýto bordel, ts. Mladý bol drzý!* No veru, do toho naháňania sa ti moc nechcelo. Aké šťastie, že aspoň ten skok z útesu ťa rozhýbal, ty lemra lemravá! *Vyplazila mu detsky jazyk a šplechla vodu smerom k nemu. I tak bola od neho dosť ďaleko, takže to bolo asi zbytočné. No nezáležalo jej na tom. Pomaly ale isto plávala smerom k brehu.* Dám ti čas, aby si si mohol užiť kúpeľ i bez kapucne, budem asi niekde poblízku, tak potom na mňa zakrič. *Žmurkla na neho. Však sa nedalo na neho ani pozerať, keď sa tam musel čľapkať ešte tak odetý a bolo to len kvôli nej. Ona si veru mohla odpustiť kúpanie. Toto jej bohate stačilo.*

Vanille


*Akoby sedela na špendlíkoch či na niečom inom, nie moc príjemnom, neprestajne sa mrvila, nepatrne pohybovala zadkom po stoličke a sledovala jej tvár. A tá ju naozaj nepotešila. Jej vydesený nespokojný pohľad vydesil i ju, aj keď jej to čo mala pred sebou nič nehovorilo. Nerozumela tomu čo mala v tých obrazoch, kostiach vidieť. Obávala sa tých čo padli na zem, nemala pocit že to veštilo niečo dobré, možno práve tie boli na príčine jej výrazu. Snažila sa presvedčiť, že predsa ich bolo viac na stolíku, no nedarilo sa jej to. Vôbec. Možno preto, že sa jej stále vynáral ten výraz, ktorý neveštil nič dobré. A tak len čakala, na niečo iné ako slová ktoré jej moc nepomáhali. Ani v tom čo mala vidieť ani v upokojení sa. Zvláštne, zaujímavé, jej tie kosti prišli skôr nič nehovoriace než zaujímavé. No veta, že zajtra ho mohla očakávať už jasná bola a jej tvár sa jemne vyjasnila, i prekvapila.* Zranený? *A tvár sa znovu zachmúrila i mierne pobledla. No skutočne pobledla až vtedy, keď sa oči šamanky upreli na ňu s otázkou, ktorá akoby sa jej pýtala, prečo mu chce ublížiť. Ale veď ona mu nijako nechystala ubližovať, zraniť ho.* To je hlúposť. Nechcem mu ublížiť, ani fyzicky a ani nijako inak. Nebudem protivná preto že odišiel, keď to ešte robil aj kvôli mne, či sa mu to už podarilo alebo nie. *Mračila sa na tie kosti, akoby boli na vine. Veď ona mu nechcela nijako ublížiť, čo to potom bolo v jej budúcnosti, jej zajtrajšej budúcnosti?* Musí to byť neúmyslené...*Zašomrala nespokojne, aj keď si nevedela niečo také jednoducho predstaviť.*




Bezmenný

*Veta o tom, že si k nemu nemienila ani ľahnúť, to sa mu vôbec nepozdávalo. On chcel aby si k nemu ľahla a spokojne pri ňom spala. Určite to bol väčší pocit bezpečia než spať osamote kdesi ďalej od neho. Nespokojne pokrčil čelom, čo vidieť našťastie nemohla a pokrútil hlavou aby z kapucne odfŕkali prebytočné kvapky. * Ja možno som lemra lemravá, no aspoň nechcem niekoho priviesť do hrobu však slečinka! *Nemohol si to nechať len tak, aj keď bol lemravý, no nehanbil sa zato. Mohol on zato že sa mu vonkoncom nechcelo utekať? Ale ten jej skok ho teda naštartoval poriadne, potvora malá nepodarená. A ževraj on nemal robiť zle jej, no to určite, Vanille by mala dať prednášku skôr jej než jemu. On bol dobručkavý chlapec (prečo tomu ani sám neveril?) a ona mu robila šoky a základy pre šediny. Hrôza.* No tak nato rovno zabudni! *Zavolal na ňu, keď videl ako sa pohla k brehu. Jemu tá kapucňa nevadila nijako zvlášť, bez odevu by sa kúpalo lepšie, no odísť ju nechcel nechať. Rýchlo teda zase plával pod vodou smerom k nej, očami hľadal jej kopkajúce nohy a pekne ju za ne potiahol a až potom sa vynoril zase nad hladinu, pretože mu dochádzal dych.* Je časť ťa ešte trošku potápať. *A natiahol ruku k jej hlave aby ju zatlačil na sekundu dve pod vodu. Potom ju však samozrejme pustil, očakávajúc protiútok.*

Arriane

*Ani jej sa to veru nepozdávalo, ale bolo to tak.* Zraníš ho ty. To je nad slnko jasné. *Prikývla a zamračila sa nad tým. Možno mala Vanille pravdu. Možno mu ublíži neúmyselne. Vlastne toto bolo možno dosť pravdepodobné. Prstami prešla po kamienkoch a kostiach.* No nie som si istá či to budeš vedieť, alebo či to uvidíš. *Hovorila nepriamo, no ani keby chcela, tentoraz jej nevedela dať konkrétnu odpoveď. Vlastne vedela si domyslieť, ale nie všetko jej mohla povedať. Možno ani nič nemohla. Takže preto si radšej dávala pozor na jazyk, aby jej nevyzradila i to, čo nemala.* Leo je v poriadku. Si šťastná, či nie? *So záujmom sa na ňu pozrela a prekrížila si ruky na prsiach.* Chceš ešte niečo vedieť? *Toto bola najdôležitejšia otázka, ktorú si už zodpovedali. Leo bol v poriadku a to bolo najdôležitejšie. Ešte počkala, či si Vanille nájde iné otázky a či jej na ne bude vedieť odpovedať.*

Yunna

*Myslela si, že tak ľahko sa jej podarí dostať od neho preč? Však mu chcela dopriať len trochu pokoja a aby sa mohol ovlažiť.* Ja len... Ja len... *Zahabkala prekvapená, keď počula ako sa po nej vrhol a ona sa ocitla potopená pod vodou. Vynorila sa prskajúc nad hladinu a a teraz ona vyzerala ako zmoknutá sliepka. Vlasy mala nalepené na tvári a prskala ako taká mačka.* Zbláznil si sa? *Zaprskala, keď sa nepekne zakuckala a voda jej zabehla. Normálne nemohla ani polapiť dych ako ju tak potopil. Však ten chlap sa snažil (a ani sa to nesnažil zakryť!) ju utopiť!* Ty mi nerob zle, lebo začnem ja a potom to veľmi trpko oľutuješ! *Začala sa chichúňať a ošpliechala ho. Rukami si odhrnula vlasy z tváre a nepekne sa na Neeleyho zaškaredila. Toto nebolo od neho vôbec pekné, ale ako tak toto videla a on sa správal tak ako sa správal, ona jednoducho mohla využiť svoje ženské zbrane, ktoré sa vždy dali naozaj pekne využiť.* Koleduješ si, vieš o tom?!

Vanille


*Nepáčilo sa jej čo počula. Vôbec. Jej tvár to prezrádzala, že bola nespokojná, dokonca sama so sebou a to ani nič nespravila. Zatiaľ. V hlave si premietala čo by sa mohlo stať a napadol ju opäť Sally. Ak išiel do tých jaskýň a Leo by ho priviedol, zranila by ho pre reakciu ktorá by prišla? Sama netušila čo by cítila, naozaj nie, no tu predsa nikoho nezaujímalo ako to medzi nimi bolo. Prešla si rukou po tvári a sťažka si vzdychla.* Som rada že je v poriadku, naozaj, no od šťastnej mám ďaleko. *Odvetila zamyslene. Vedieť že niekomu ublíži nebolo príjemné, hlavne nie keď on jej chcel spraviť radosť.* Nie je príjemné vedieť že ublížim niekomu, kto odišiel aby som bola ja šťastná. *Priznala tichým hlasom a ešte zamyslenejšie sa na ňu zadívala.* Prečo to Leo urobil? *To nebola ani tak otázka pre nejaké kosti. Kostiam by položila otázku, na ktorú by aj tak odpoveď nedostala. A netýkalo sa to Sallyho, nešla sa na neho pýtať, dnes jej na tú tému veľa nepovedala a nemala pocit, žeby to teraz malo byť iné.*

Arriane

*Nebola šťastná? Netušila prečo nie, ale asi ju trápilo to čo sa dozvedela. Že ublíži Leovi. Netušila. Jej citový rozsah sa rovnal obsahu čajovej lyžičky, ale tam išlo asi viacej o to že tak bola vychovávaná. No to bolo už o inom. Pri jej poslednej otázke sa len prudko postavila a obrátila sa jej chrbtom, pričom prešla k oknu a zadívala sa na zapadajúce slnko.* A prečo to nemal urobiť? *Spýtala sa protiotázkou a chvíľu sa ani nenamáhala počúvať. I tak by sa asi nedočkala odpovede na to.* Čo ti napadá? Keď si túto otázku položíš sama sebe, že prečo to Leo urobil..? Hm? *Musela mať nato i ona nejaký názor a ju úprimne zaujímal. Možno sa tak mohli dopracovať k nejakému výsledku, ktorý by jej nebola ani povedala a pritom by Vanille bola nato prišla sama. To sa jej zdalo fajn a aspoň by sa necítila, že Lea zradila. Darmo, podvodníčka. Na toto určite. A takto sa z toho mohla pekne vykrútiť, ej, ale jej to napadli dobré veci!*

Vanille

*Pri položení si tej otázky ju napádali rôzne veci. No jedna bola divnejšia než druhá. Vlastne nie divnejšia, len sa jej to celé zdalo nereálne. Napadlo ju i to, čo jej hovoril V, že možno jej ukazoval svoju pravú tvár, možno k nej cítil niečo viac a naozaj ju chcel viac ako len za ženu ktorú si musel vziať. Zároveň sa však otvárali dvere protichodné, ktoré tieto úvahy zamietali. Keby k nej bol cítil niečo viac, nechcel by si ju potom vziať? Veď on sa netajil tým, že sa ženiť nikdy nechcel. No i tak ju nijaké iné schopné vysvetlenie nenapadalo a vedela, že šamanka jej to aj tak nemienila povedať. Preto napokon vstala a zadívala sa na kosti padnuté na zemi.* Napádajú ma veci, ktoré sa mi zdajú nereálne. *Odvetila pokojným, trochu unaveným hlasom. Stále jej tie úvahy vírili v hlave, jedna zložitejšia než druhá a pritom odpoveď bola tak prostá.* Môžem ťa o niečo poprosiť?* Zdvihla k nej zrak a na chvíľu sa odmlčala.* Ak sa to splní a ja tomu nezabránim a ublížim mu, povedz mu že som nechcela. *Jej by to asi aj tak nijako zvlášť neuveril ak by si to vôbec všimla. Ak by boli jej úvahy pravdivé, potom by mu ublížila nejakým konaním možno pre Sallyho, ak išiel po neho.* Teraz už pôjdem...spať. *Síce nič od rána nejedla, no na druhej strane jej to ani nijak zvlášť teraz nechýbalo.*

Bezmenný

*Teraz nebol zomknutým kurčaťom len on, keď sa tak na ňu díval. Vlasy prilepené na hlave a tvári, musel sa na nej chichúňať.* To áno, prihrial sa mi mozoček a teraz už nie som vôbec normálny. Už predtým som bol trošku...*Prstom pokrútil pri hlave na vyjadrenie stavu - cvok a pokračoval.*....no teraz, teraz mi tam pláva mozoček vo vlastnej šťave na neviem aký spôsob...dáš si? *Ošpliechanie jej opätoval, jej výhražky si nevšímal. S tými jej paličkami v podobe rúk si nelámal hlavu.* A o čo si koledujem princeznička? *Zazubil sa, ponoril a podplával ju až za jej chrát. Tam sa vynoril a rukami jej vošiel do tých morkých ružových vlasov a začal jej tam robiť hniezdo. Aké to len bolo vtipné a uspokojivé, robiť jej na hlave menší bordel. No možno nie menší, ale kvalitný určite.* Už len rybky do nich a nejaké riasy a vodná žienka ako vyšitá...*Poznamenal nevinne.*

Arriane

*Netušila ako by sa asi tak cítila na jej mieste. Ani ako by konala. Ona by asi vedela viacej, už samotné kosti by jej to boli možno vyzradili. Ale Vanille bola stratená a samotná Arriane si zmyslela, že jej nepovie nič, čo je nutné a čo by mohlo ovplyvniť Leov príchod. Bude veľkolepý! Tešila sa naň a keď sa tak bude mať stať a on príde, prichystá všetko čo pomôže. Vodu, jedlo, prípadne gázu na rýchle ošetrenie.* Niekedy je správna tá vec, ktorá ti napadne ako prvá. Vedz, že pod lampu je najväčšia tma. *Usmiala sa záhadne, nepozerajúc sa na ňu. Pohľad uprela na ňu až keď vyslovila slová o prosbe. Chcela po nej naozaj niečo ľahké. Zamyslený pohľad, ktorý upierala do jej očí sa zmenil. Len kývla hlavou.* Dobre.. Môžeš sa na mňa spoľahnúť. *Netušila či bude s Leom osamote, ale ak bude, tak mu to určite povie.* A dobre sa vyspi, Vanille. Zajtra okolo obeda budeš potrebovať veľa síl. *Záhadne sa usmiala a potom samotná zmizla niekde za závesom v druhej časti jej jaskynky.*

Vanille

Dakujem. *To boli posledné slová ktoré v izbe vyslovila, potom sa pobrala na odchod. Ako vyšla na chodbu, na cvhíľku zauvažovala že pôjde za Nalou, trochu sa s ňou pomojkať osamote, ako to robila keď nebola vo svojej koži. No napokon zamierila len o poschodie nižšie a vošla do svojej izby, nechcela riskovať že niekoho stretne a zdrží sa. Nemala chuť na rozhovory, chcela si začať robiť poriadok na tom svojom stole. Ľahla si preto do postele, natiahla ruku k prikrývke a zavrela oči. Vedela že hneď nezaspí, jej myseľ ešte nebola natoľko unavená, takže mala hodnú chvíľu ticha pre seba, aby mohla hľadať odpovede ukryté asi len v sebe samej. Až potom bez toho aby si uvedomila kedy na ňu doľahla únava a myseľ sa vytratila preč, aby načerpala sily na ďalší deň. Ako povedala šamanka, bude ich potrebovať dosť.*

Yunna

*Tak Neeley si stanovil nové životné krédo? Robiť Yunne zle? Ak áno, išlo mu to naozaj ukážkovo. Nielenže vyzerala teraz rovnako zle ako on, ale i sa tak cítila! Všade prskala vodu, pomaly sa čudovala, že aj z uší jej netiekla cícerkom. Hrozné s tým chlapom! Takto robiť zlobu a ešte k tomu sa ani zato nehanbiť!* Ty si hrozne zlý, Neeley! *zakuckala sa zase a vytreštila oči dokorán. On ju ešte aj nakoniec oboplával a vzal si na mušku jej ružovučké vlasy. Mala z nich také hniezdo, až to pekné nebolo. Rukami sa snažila zabrániť mu v tom.* Narobíš mi tak veľa chuchvalcov, že mi to budeš rozčesávať! *Pohrozila mu, i keď bolo jej to niečo platné? Ani sa vidieť radšej nechcela. Takáto hanba. Podarilo sa jej však chytiť mu ruky a prepliesť si s ním prsty, aby jej nemohol stále robiť zle a obrátila sa mu tvárou. Isto jej vlasy pritom stáli na všetky strany!* Nie som žiadna vodná žienka, isto vyzerám ako obluda z hlbín. *zazubila sa, stále držiac jeho ruky sa rýchlo potopila a keď sa vynorila, len tak jej líca vydúvalo ako škrečkovi. Ústa mala plné vody a celú ju pekne vypľula na neho, chichúňajúc sa veselo.*

„ V “

*Slnečné ráno, krásny deň, ani obláčik na oblohe. No jednoducho nádhera. V sa zobudil s takou bujnou, hravou náladou, že po rýchlej- dnes extra rýchlej- rannej očiste sa pobral do dverí neďaleko svojich. Ako veľká voda vošiel dnu, pomaly s výkopom rozrazil dvere a roztiahol náruč dokorán vítajúc nové ráno.* Dobré rááááánko, sunshine! Dnes je taký nádherný deň! Vstávaj, nemôžeš ho prespať! *S výkrikom prešiel k Vanillinej posteli, kde tak pekne chrapotila a hodil sa vedľa nej.* Ty chrápeš? *Spýtal sa pobavene a štuchol do nej. Nepáčilo sa mu, že keď on bol čulý ako rybička, jej sa chcelo spať. No to nebolo možné!* Vstaň uuuuž! Ja som hladný, Vanille! *Vôbec mu to nevadilo, že ho bolo pravdepodobne počuť aj na chodbu a ak svojim revom nezobudí Gabriela, tak mohol byť len rád, ale on mal vážne bujarú náladu. Dnes by sa dal veru nahovoriť i na oslovenie krásavice od stromu. No! Možno nie tak úplne, ale určite by nad tým pouvažoval. Pár sekúnd kým by nebol vytriezvel a nepovedal by konečné nie. A Vanille nechcela využiť jeho náladičku? To ani nevedela o čo by bola prišla!*

Bezmenný

*Bol spokojný sám so sebou. Jej nový účes sa mu nepochybne vydaril, už len to nejako zdokumentovať. Keby vedel kresliť, aj by ju nakreslil, aká bola...nádherná s tým hniezdom. Nejaké vtáčiky by isto ocenili jeho ťažkú prácu, s ktorou sa tak vyhral a dal si na nej záležať. Keď mu zachytila ruky, zvedavo čakal čo mu chcela vyviesť a na slová o oblude sa len žiarivo usmial.* Ostriháme nakrátko a nijaké rozčesávanie nebude potrebné. *Zachechtal sa, to by sa mu síce nepáčilo no prečo do nej trošku neporýpať. Ženy a ich vlasy, to bola vďačná téma pre robenie si žartíkov. Keď sa ponorila, zvedavo čakal čo malo byť, či ho ako chcela skúsiť stiahnuť pod vodu alebo aké boli jej úmysly, no keď sa vynorila a vyzerala ako keby jej pod vodou dnu vbehli ryby a ktovie čo ešte, začal sa smiať a neskazilo to ani to čo vyviedla.* A ja že si si tam dole nachytala rybyčky od hladu keď si mala líca vyduté ako škrečok. *Podpichol ju a váhal, čo jej vyviesť. Napádalo ho toho dosť. Napokon sa nadýchol a ponoril, ťahajúc ju pekne so sebou.*

Vanille

*V noci sa jej snívali rôzne sny. Nepamätala si ich, no vo vnútri z nich nemala dobrý pocit, napriek tomu že spala viac menej ako zabitá. Len sa raz v noci zobudila, spotená a vyplašená, potom sa však len pretočila a po chvíli spala ďalej. Bola zvyknutá spávať dlhšie než bolo tu zvykom, jednoducho u nich nebolo toľko svetla aby ráno vstávala a frflala, že ju šteklia slnečné lúče v tvári. Preto keď V dorazil do izby, ešte spala a prebrala sa až na jeho hlasné repotanie. Nespokojne sa pomrvila, natiahla po vankúš na ktorom nespávala a natiahla si ho na hlavu, aby ho tak moc nepočula. O chvíľu sa však postel mierne prehla, pribudol ďalší nájomník a ona chtiac nechtiac vytrčila hlavu spod vankúša a rozlepila oči.* Ale ty si hladný stále! *Stihla reagovať akurát tak na jeho nespokojnosť, že bol hladný. Kedy on už hladný nebol no nie? Niežeby sa moc čudovala, bol to chlap ako hora ale aj tak. Na druhej strane, ona naposledy jedla včera ráno a tiež jej žalúdok už túžil po nejakom jedle. NO i tak sa jej dobre leňošilo v postieľke.* Keď mne je tu tak dobre...*Nevinne pokývkala nohami ktoré jej trčali spod prikrývky a potom sa k nemu prisunula, pridvihla na lakťoch a zabodla do neho pohľad.* Ako to šlo včera so stromovou žienkou? *No to bola teda zvedavá.*

Yunna

*Až sa jej podlomili kolená!* ŽIADNE STRIHANIE! *Zhrozene na neho civela, pričom si rýchlo rúčkou zahrabla do hniezda. On chcel takto ostrihať jej nádheru?! No to isto nie! Jej ružové vlasy boli nádherou. Boli jej pýchou a aj si na ne zvykla. Nechcela sa strihať, nie nechcela. Asi by ju to zničilo keby sa bolo niečo také stalo! A síce vedela, že žartoval, ale toto od neho vôbec nebolo pekné! Mal by sa hanbiť. Úsmev sa jej však zjavil na perách, keď počula o papaní rybičiek.* Som síce dobrá v lovení, ale aby som nachytala ryby do úst? Tak dobrá veru nie som. *Uškrnula sa a len jej tak vyskočilo obočie do výšky, keď si všimla ako ju ťahal za sebou pod hladinu. Už len zo zvedavosti sa nechala stiahnuť a keď sa zhlboka nadýchla, ponorila sa pod hladinu a plávajúc na mieste, držiac ho jednou rukou za ruku čakala čo také jej ráči teraz vyviesť. Ona si rada uťahovala, aj sama zo seba a keďže niečo v nej zdravo kričalo, aby to nerobila, lebo on isto vymýšľa niečo podlé, i tak nezdravo sa ponorila s hravosťou v očiach len vyčkávajúc na znamenie, ktoré by jej povedalo čo robiť a kedy začať utekať.*