ASALA- časť Mare Imbrium

Yunna

*Mlčky sledovala Bezmenného ako sa k nemu priblížilo stádo a jeden z odvážlivcov mu dokonca dovolil pohladiť ho. Ona len sedela na koni a neurobila žiaden pohyb preto, aby ich náhodou neodplašila.* Hovorí sa, že ten koho sa dotknú, bude požehnaný. *Mierne sa pousmiala.* Vyzerá to tak, že ťa niekto tam hore má rád. *Jej sa kone nikdy nedotkli. Nevedela aké to je pohladiť ich, aký majú jazyk, ani to akú majú pokožku, či srsť. Teraz to bolo asi prvýkrát kedy ich videla takto z blízka, ale keďže nechcela mu ich odplašiť, snažila sa nijako nepohnúť. Až do chvíle kedy usúdila, že už sa pomojkali dlho. Potiahla koňa za uzdu bokom a stádo zastrihalo ušami a jednoducho sa rozbehli preč. Nedala však nijako na sebe znať ako moc jej to prišlo ľúto. Už od mala túžila po ich dotyku. Dokonca aj Gabrielovi sa podarilo jedného pohladiť. Jej nikdy. Asi mali nato nejaký dôvod, brala to tak.* Ideme teraz tamto na tie skaly. Pod nimi priviažeme kone a je tam priesmyk. Tam počkáme. *V priesmyku je veľa hmly a len dúfala, že budú mať šťastie. Chcela mu ukázať niečo, čo nemal možnosť uzrieť každý a bolo len otázne či sa im to teraz podarí. Len ticho dúfala. Popohnala koňa do pomalého, pohodového cvalu smerom ku skalám a keď pri nich zosadla, počkala na Neeleyho.*



„ V “

*Ticho načúval jej slovám a vonkoncom netušil čo mal povedať a ako mal zareagovať. Sedel vedľa nej na lavičke, vykrútený smerom k nej a pozorne pozorujúc jej tvár. Bola smutná a zároveň v rozpakoch a ako ju tak počúval aj jej celkom rozumel. Sám nevedel čo by bol urobil a ako by sa asi tak cítil keby sa mu dialo v živote to isté čo aj jej.* Ja moc nie som dobrý nato, aby som ti dával rady, Vanille, ale podľa toho ako si mi čo povedala usudzujem, že v tom bude niečo viac. Niečo, čo možno ani ty nevieš. Aké sú Leove pocity? Čo ak ťa má rád, len to nedáva najavo? Možno nie je až takou pravou rukou tvojho otca a možno je, ja neviem. Nepoznám ho. Strávil som s ním len krátky čas kedy sme šli z jaskyne von a potom cestu sem. Nerozprávali sme sa veľa, väčšinou to bolo len o vašej ceste sem, aj keď to bolo len medzi prestávkami kedy sa Leo zobudil. Bol z vás všetkých najčastejšie hore, akoby potreboval k šťastiu len minimum spánku. No vy ženy ste rovnako komplikované, ba až možno viac by som si trúfal povedať, no celkom presne viem jediné. *Na chvíľu sa odmlčal, lebo takýto monológ aký teraz dal bol vyčerpávajúci a hlavne u neho i prekvapivý.* Ak je tak ako vravíš, že Leo Sallyho nenávidí a predsa išiel po neho len preto, aby ti urobil radosť, tak v tom isto budú city. *On by toto nikdy nebol urobil na Leovom mieste. Jedine ak by dotyčnú ženu ľúbil. Len vtedy by bol takým šialencom.*

Bezmenný

*Hladkal divého koňa a na okamih pozrel smerom k nej. Sedela a nehýbala sa, zjavne ich už pohladkala neraz keď tu žila a preto sa nezberala dole z koňa. Keby ich má doma tiež, možno by to bral tiež ako niečo nie práve nové. Ešte raz potľapkal koňa po tele, práve včas keď sa sprašili a rozbehli svojou cestou.* Vy si svoje zvieratá krotíte? *Iba ho to tak napadlo, ako vlastne prichádzali k zvieratám, či ich jednoducho dostali alebo to bolo podobne ako s nimi a šelmami. Vyskočil na koňa a na okamih zauvažoval, či bola v poriadku, no to už vysvetľovala kam idú a tak to nechal tak. Rozbehol koňa smerom ktorým ukázala a hnal sa za ňou, aj keď si zároveň obzeral okolie, svet v ktorom sa dlho nemal zdržať a tak keď tam už bol chcel vidieť čo najviac. Napokon dorazil ku skale, zosadol z koňa a rozhliadol sa, kam uviažu kone a kam chceli ísť. Teda do priesmyku, no čo tam, to bolo vo hviezdach.*






Vanille

*Bolo v tom niečo viac? Ona nevedela, naozaj netušila. Nevyznala sa v tom a čím viac nad tým skúšala uvažovať, tým viac sa len doplietla. Trápilo ju to, no čo mohla robiť? Leo nebol práve čitateľný, moc jej toho tiež nepovedal k otázke citov, len že by bolo jednoduchšie keby ho bola milovala. Áno, bolo by to jednoduchšie a najjednoduchšie by to bolo, keby je to opätované. Najradšej by si sťažka vzdychla pri takých myšlienkach, celá tá vec okolo citov, lásky...načo také niečo existovalo, keď väčšina ľudí len trpela? Aj Yunna, tu od Bratov W a celkovo skoro každý pre city trpel. Buď pre neopätovanosť, smrť, žiarlivosť alebo pre hocičo iné.* Neviem aké sú Leove pocity, neviem ani ako to je s ním a mojim otcom, no otec ho vybral lebo predpokladá, že ma dokáže skrotiť. *Prepočítal sa ale, Leo jej povedal že ju do ničoho nebude nútiť a to otec mal určite iné predstavy. Aj preto sa v Leovi nevyznala, pre jeho slová o milenkách, čakaní a celej tej veci ich manželskej postele. Prečo bol ochotný čakať a nenájsť si zatiaľ milenku.* Ženy nie sú také komplikované, väčšina len túži byť milovanou a keď to ak nie je, no...potom sú komplikované, lebo čo už im ostáva...*Pokrčila ramenami a premýšľala nad tým čo povedal. Leo a city. To sa jej nevidelo, aj keď ak išiel pre Sallyho, bolo by to prevedenie daru lásky ktorý bol včerajšou témou ich krátkeho rozhovoru, do praxe. Dar lásky. Unavene si prešla po očiach, ona tomu naozaj nerozumela.* Vôbec mu nerozumiem.

Yunna

*Až keď zosadla sa rozhodla odpovedať mu. Stiahla zo sedla koňa deku a prevesila mu ju cez mokrý zadok. Bola to špeciálna deka, ktorá nepriťahovala slnko a kôň sa mohol osušiť bez toho aby sa musela báť, že jej ochorie. Rovnako urobila aj s koňom Bezmenného.* Naše hlavné zvieratá sú kone. Len málokto má zvery ako ja a Gabriel. Môj Kirin prišiel ku mne sám, ako mláďa sa zatúlal a keď som ho našla a pomohla mu, ostal pri mne. Gabriel k svoju prišiel dosť podobným štýlom, len ten jeho sa chytil do pasce. Je to poriadny papkáč, neubránil sa pasci a skončil v nej. Väčšinou sa to stáva presne takto, náhodou, ale už sa stali prípady, že si ich druhí ochočili. Väčšinou však ich spojenie buď netrvalo dlho, alebo bolo slabé a zvery potom svojich pánov opustili. Je to len na nich koho si vyberú a nikdy nikto nevie odkiaľ sa vzali, ani čo sú zač. Akoby boli stvorené len a len pre nás. *Vysvetľovala pokojne vedúc ho po úzkej kamenitej cestičke hore svahom, kde ich následne čakalo prudké klesanie. Až na dne úžiny sa ocitli po kolená v hmle. Akoby ani slnko nesiahalo na ono miesto. Chytila ho za ruku a ťahala za sebou. Dávala pozor, aby zbytočne narobila hluk a keď rozprávala, tak len šepkala.* Tu ti chcem ukázať niečo, čo nikdy nesmieš nikomu prezradiť okrem môjho kmeňa. Iridiáni nikdy nevedeli čo sa tu ukrýva a keby sa to dozvedeli, bola by to dozaista naša skaza. *Verila mu, že to nepovie. Ináč by ho tam ani nebrala.* No budeme musieť mať šťastie, aby sme ich zazreli. *Vyšplhala sa na mierny kamenný výstupom, ktorý sa dal nazvať i stolom a urobila mu miesto, aby aj on sa mohol usadiť.*



„ V “

*Nuž očividne bola Vanille viac než dosť zmätená nielen zo seba, ale aj z Lea, ktorý asi nedával najavo to čo si myslel, ani čo cítil. Pán záhadný, pomyslel si pobavene V a neubránil sa úškrnu, ktorý rýchlo zamaskoval rukou, ktorou si prešiel po perách. * A nenapadlo ti, že i keď ho otec vybral aby ťa údajne skrotil, že možno mal mylnú mienku o Leovi? Urobil niečo, alebo ti naznačil, že sa o to pokúsi? *Dával celkom logické otázky, či? Jemu sa veruže tak zdalo, aj keď naozaj netušil či len nestrieľal hlúposti. Odkiaľ vlastne vedela, prečo práve Leo? Jej otec jej to povedal?* Drahá Vanilka, vedz že muži chcú presne to isté. Tiež chcú byť len milovaní a keď ich láska nie je opätovaná, ešte len vtedy sa to stáva komplikované a zamotané. Pochop, sme muži, našou úlohou je dať žene pocit bezpečia, dať jej zázemie, rozmaznávať ju a tak aj jej dať rodinu. No my na oplátku tiež túžime po láske, i keď sme takí zadubení, že to nevieme dať najavo. Príliš sa bojíme odmietnutia, či sklamania z možného odmietnutia. Prípadne straty. *Znova si spomenul na W. On by asi urobil veľmi veľa hlúpostí keby prišiel o snúbenicu. Normálne ho obdivoval. Ale akosi priveľmi mudroval, až sa mu to zdalo divné. On, antitalent na pocity a lásku teraz dával práve jej rady od života. Možno prečítal veľmi veľa kníh, alebo to na neho zapôsobila dobrá fantázia, ktorou veruže oplýval ako majster?* A rozumieš sebe, Vanille? *Drala sa mu na pery ďalšia múdrosť, asi by ho mal niekto zastaviť, lebo toto vážne nedopadne dobre. Manželská a predmanželská poradňa V. Príďte, opýtajte sa, on vám poradí. Už si to vedel predstaviť, ako by to B vytruboval. Toto sa nikdy nemohlo dostať mimo nich!* Ak nevieš čo sama ku komu cítiš a nemáš u seba jasno, nehľadaj vysvetlenia u druhých.

((Normálne sama nechápem kde sa toľko múdrostí vo mne našlo ))

Bezmenný

*Kráčal po kamenitej cestičke a pozorne ju počúval. Do tejto chvíle si jednoducho myslel, že to bolo u nich bežné tak ako u nich. Teda bežné ako bežné, aj u nich mnohí svoje mačky nemali, buď preto že ich nedokázali skrotiť, alebo necítili prepojenie, ktoré by im našepkávalo, že to je tá pravá šelma. Nezáležalo na veku, niekto si ju skrotil ako malé dieťa, niekto na staré kolená. On tú svoju mal od čias keď bol v podstate dieťa, vyrastal s Wabim a i preto už boli zohratý. Tak nejako si to predstavoval aj u nich, no bol to mylný záver. U nich to bolo na náhode nie na nejakom zvyku či tradícií.* Neboj sa, nemám potrebu rozprávať nikomu doma že som tu bol, nieto vaše tajomstvá. *Usmial sa, veď on tu v podstate vôbec ani nebol. Neexistoval, oficiálne bol ako vždy doma, niekde zašitý, že ho nikto nemohol zohnať aj keby chcel. Stávalo sa to často, keď sa mu nechcelo hovoriť s Uretanom a nemal chuť na jeho rozkazy, zašil sa, bol len v svojej skutočnej podobe a nikto ho nenašiel. Takže sa nebál, žeby bolo niečo podozrivé.* No verím, že nám bude šťastie priať, dnešný deň predsa začal tak pekne. *Poznamenal so širokým úsmevom a vyšplhal sa výstupom k nej, usadiac sa v jej tesnej blízkosti, zvedavý, čo možno uvidí. A možno nie. Uvidí sa.*




Vanille

*Nemala tušenia. Či sa jej otec mýlil? Jej otec sa mýlil vo veľa veciach, takže by ju to ani neprekvapilo, no potom nerozumela, prečo pri ňom Leo ostával a sledoval tie zverstvá. Dobrovoľne. Keby nebola jeho dcérou, snažila by sa z tých prekliatych jaskýň dostať niekam preč, žiť tak aby ju nikdy nevidel, neotravoval, nemusela sa s ním dostať do kontaktu.* Neviem či sa môj otec mýli ani neviem ako bude moje manželstvo vyzerať. My sme sa o tom nejako zvlášť nerozprávali, akurát o nejakých veciach ohľadne...ehm...manželskej postele a takýchto veciach. Nemám pocit žeby sa chystal skrotiť ma, len môj otec ho preto vybral. Ja ti proste neviem čo blúdi Leovi v hlave. Nechcel sa ženiť, takže možno to bude tak nejako že on bude pracovať ako naďalej a akurát budeme manželia pred ľudom. Ja neviem...*No kto sa v tom mal vyznať? Jej výraz i zmučený tón jasne dávali najavo, že z toho bola naozaj zmätená a nevedela čo si počať, čo si myslieť.* Nemyslím si, že Leo nič neprejavuje preto, že by sa bál mojej reakcie ale skôr preto, že čo by už len prejavil. Veď my dvaja sme sa donedávna nijak zvlášť nezhovárali, aspoň nie milo.* Keď už bola taká úprimná, načo by mu klamala. Jednoducho oni dvaja spolu netvorili kamarátov, takže nehrozila tajná láska ani nič iné. Aspoň Vanille si niečo také vôbec nevedela predstaviť a preto si to nemyslela. Síce ona do neho zamilovaná bola a vedela si predstaviť ten psychologický rozbor čo by dostala od Bezmenného keby tu bol, no na neho sa mohla v tomto vykašlať.* Nie sebe zo zásady nikdy nerozumiem čo sa týka citov. Som v tom značne mizerná. *Dobre to vedela a vedela i to, že mal pravdu v tom, že nemohla hľadať vysvetlenia u iných, keď bola vytoto v sebe.*

Yunna

*Jeho slová o tom, ako pekne začal deň jej na perách vyčarili úsmev. Poriadny a zubatý a pozrela sa na neho. Mal pravdu a len si uhryzla do spodnej pery, aby nevydala zo seba ten pazvuk, ktorý sa jej dral von. Čakalo ich čakanie a len sa modlila k Bohom, aby to netrvalo tak dlho. V tichosti sedela a sústredila sa na vlastné modlitby. Modlila sa k nim, práve k tým, ktorých chcela vidieť, aby sa im ukázali. Štyri stvorenia.
Kone apokalypsy, ako ich volali. Pradávne stvorenia o ktorých verili, že v nich prebývali bohovia. Počula neďaleko nich padnúť kameň. Koľko času prešlo? Pár hodín? Prišlo jej to tak a keďže tam dole bolo šero, neodvážila sa odhadnúť.* Prichádzajú. *Zašepkala priškrteným hlasom a pocítila ako jej na rukách vstali dupkom všetky chĺpky. Hlasný desivý ryk, ktorý sa zrazu rozniesol úžinou ju celkom zamrazil. Bol to desivý a hrozný zvuk.* Smrť. *zašepkala ešte tichšie a o malý okamih sa pod nimi zjavilo prvé stvorenie. Tmavý kôň, ktorý mal hlavu odhalenú až na lebku, bez očí a so sivými výrastkami z tela, ktoré pripomínali skôr neviditeľné chápadlá, v bezvetrí sa jemne nadnášali a dotýkali sa studených skál pod nimi. Dotkla sa Neeleymu nôh, aby ich stiahol k sebe.* Nikto z nich sa ťa nesmie dotknúť. *Jej hlas znel stále neskutočne nízko. Bála sa dokonca dýchať. Smrť kráčala sama a keď znova zmizla v opare hmly, Yunna sa trochu upokojila. Po chvíli sa ozval ďalší zvuk. Bolo to konské zaerdžanie pripomínajúce z veľkej časti smiech dieťaťa.* Život. *Vysvetlila Yunna a vtedy sa v hmle zjavil čierny kôňa so zlatohnedou hrivou a ostňami vyrastajúcimi z jeho chrbta a pokračujúce cez zadok až na chvost. Rovnako ako predtým Smrť, tak aj Život prešiel časť úžiny a potom zmizol v hmle.* Nenávisť. * Ona sa zjavila iným spôsobom než dva kone pred ňou. Najskôr sa v tichosti zjavila a potom s nenávistným zaryčaním sa vzoprela na zadné kopytá. Jej červená, karmínová farba a telo pokryté šupinami, bola neosobná, desivá a zákerná, presne taká akou nenávisť vždy bola.* Posledná je už len Pýcha. *No na tú si museli počkať. Pýcha si dávala vždy načas a vždy keď ich Yunna navštívila, aby ich videla, vždy to bolo tak, že Pýcha išla posledná s väčším časovým odstupom. Jej zelená farba bola farbou ktorou sa pomenúval pojem: ozelenel od závisti. A závisť bola mladšou sestrou Pýchy. Bola jej alter egom a Pýcha ju milovala ako seba samú, lebo bez nej by nebola. Po jej odchode v úžine nastalo ticho a Yunna sa až po chvíli celkom uvoľnila. Neodvážila sa ani prehovoriť k Neeleymu. Asi bol trochu zmätený z toho čo videl, predpokladala.*



„ V “

*No tak toto už bolo celkom v zadku. Ako jej mal on pomôcť, keď vlastne zisťoval, že všetko bolo tak naprd, že sa v tom vôbec nevedel vyznať a už vonkoncom nepoznal ani ju, ani Lea, ani jej otca. No tak toto bol poriadny oriešok. *A vadilo by ti keby ste boli manželmi len pred ľudom? *To bola asi jediná normálna otázka, ktorá mu k tomu všetkému napadla. Keď už predsa o tom hovorila, zdalo sa mu normálne opýtať sa jej nato. No otázne bolo, či mu vedela dať odpoveď aspoň na takúto otázku, keď už nič iné nevedela.* To nevieš, že od lásky je len krok k nenávisti? *Predsa to nemusela byť rovno doslovne nenávisť, ale i hnev a zloba sa do toho porekadla počítali, takže prečo tomu neverila i tu?* Myslím, že na to všetko by si sa mala opýtať Lea. On je jediný kto ti bude vedieť dať dostatočnú odpoveď. Možno ešte Arriane, ale u nej by som nečakal priame odpovede. Rada hovorí v hádankách a ľudí domotá tak moc, že potom ani nevedia prečo za ňou prišli. Vieš, čaro šamaniek. *Poslednú vetu povedal vrcholne ironicky a len nad tým zagúľal očami. Nemusel tajiť, že šamanky mu moc po vôli neboli. A čo? Jednoducho ich len nemal potrebu vyhľadávať. To bolo všetko.* No ak sa nevyznáš vo svojich citoch, tak je potom táto debata a všetko to polemizovanie celkom zbytočné. Najskôr sa začni učiť čítať v sebe. Nečakaj, že ti to druhí prinesú na podnose a vytrepú ti všetko čo by si chcela vedieť. *Nehovoril jej to v zlom, dokonca na ňu ešte aj žmurkol, len jednoducho nemohla čakať, že bude vedieť čítať v druhých, keď sama to nevedela u seba.*

Bezmenný

*Sedel a čakal. Čakali veru dlho, aspoň sa mu zdalo ako celá večnosť, než zazneli tie slová, že prichádzajú. Netušil kto, no podľa toho čo povedala a ako tušil, že išlo o nejaké bytosti, najskôr zvieratá. Akurát nerozumel, aké zvieratá to mohli byť, keď sa o nich nesmel dozvedieť nikto z jeho národa. Ako sa ozval hrozný, nepríjemný zvuk, až ho striaslo a chĺpky sa postavili. Ešte nič nevidel a už cítil niečo zvláštne, ten zvuk a celá tá hrozivá atmosféra. A potom padlo slovo Smrť. Neisto sa zahľadel na prvé z viera. Oči mu naplnilo prekvapenie, zvedavosť i nepochopenie, čo to vlastne videl. Snažil sa vidieť čo najviac, skôr než zviera zmizlo v hmle. Ozval sa ďalší zvuk, akoby počul v diaľke dieťa. Yunnine slová mu to z časti objasnili a zároveň len viac priviedli k neporozumeniu. Potom tam sedel a čakal na ďalšie, ďalšie dva kone ktoré prišli. Hodnú chvíľu po tom ako sa tie štyri tvory stratili v hmle len sedel a mlčky hľadel namiesto, kde ich pred chvíľou videl prechádzať.* Čo to boli zač? *Prostá otázka, s množstvom nevypovedaného. Nerozumel tomu, tie kone vyzerali neuveriteľne, ten prvý sa naozaj akoby ponášal na Smrť, ktorej meno niesol.* Čo by sa stalo ak by sa ich niekto dotkol? *Doplnil ešte o jednu otázku, ktorá ho napadla už ako to vyslovila, no nedovažoval sa vtedy rozprávať. Nerozumel ničomu, no inštinkt mu vtedy jasne našepkával.*





Vanille

*Jeho otázka ju na chvíľu umlčala. Čo už na toto mala odpovedať? Chvíľku dumala a napokon pokrčila ramenami a letmo prikývla.* Asi áno. Od mala som vedela síce že raz sa za niekoho budem musieť vydať, pri tom ako ma má otecko v láske som rovnako vedela že si nebudem vyberať sama, no i tak som dúfala, že keď sa už vydám, bude to naozaj. Chápeš, že budem svojho manžela milovať. A že on bude milovať mňa. Neviem si predstaviť, že budem vydatá a celý svoj život bude celé moje manželstvo len zásterka. Neviem čo s tým chcem síce robiť, keď s citmi sa manipulovať nedá, s jeho ani mojimi, no aj tak to nie je lákavá predstava. Okrem toho, keď sú všetci takí unesení zo sexu tak by som ho chcela i ja zažiť inak ako povinne a nie len pár krát v živote z pocitu že treba. *Mykla plecami, no všetko čo povedala bola pravda. Leo mal pravdu, všetko by bolo oveľa jednoduchšie keby ho bola milovala. A keby on miloval ju.* A myslíš že by mi dal menej záhadnú odpoveď než Arriane? *Pousmiala sa, veď sám povedal že muži nedávajú svoje city najavo. A popravde, ktovie čo by sa dozvedela a ako by sa s tým potom vysporiadavala. Celé to bolo zamotané až to bolelo.* Neviem či sa niečo také dá naučiť. Kedysi som sa chcela obrniť a zamiesť všetky city pod koberec aby mi nikto neubližoval a viditeľne sa mi to aj podarilo vo väčšine prípadov. *Bola to jej vina že sa v sebe nevyznala a ona to dobre vedela. I to že mal pravdu, no nevedela bojovať sama so sebou.*

Yunna

*Posledné dozvuky nepríjemných pocitov odzneli a ona sa jednoducho s hlbokým výdychom napokon upokojila. Bolo to dobré. Áno, nevšimli si ich, nedotkli sa ich a už to bolo fajn. Pozornosť venovala Neeleymu a trochu sa uvoľnila. Pokúsila sa i o menší úsmev, no ten asi bol trochu strnulý.* Sú to sväté bytosti- Kone apokalypsy, každý niečo predstavuje. Je zakázané dotknúť sa ich, ten ktorý by to bol urobil, on i jeho rodina by boli naveky prekliatí danou zlobou. Viem, že medzi nimi je aj život, ale ten život nie je dobrý. Obávam sa, že keď by sa náhodou niekto dotkol Života, rodili by sa v jeho živote a okolí len mŕtve deti, alebo deti poškodené, či zlé. *Videla ich už nie raz a vždy to na nej zanechalo takýto silný pocit.* Hovorí sa, keď je žena tehotná a sníva sa jej sen s jedným z koní, jej dieťa bude zatratené. Ak sa jej sníva so Smrťou, dieťa sa narodí mŕtve, ak s Pýchou, bude pyšné a nepoddajné, ak s Nenávisťou, bude nenávidieť nielen vlastný život, ale svoje okolo vôkol seba a ak sa jej bude snívať so Životom, jej dieťa bude požehnané. *Tam bola jediná zmena čo sa týkalo Koňa apokalypsy nazvaného Život. Trochu sa striasla ako jej po chrbte prešli zimomriavky.* Vždy keď mi bolo zle a cítila sa som sa príšerne, stačilo prísť sem a i keď som ich nie vždy videla, stačilo mi pobudnúť tu. Toto miesto mi vždy jasne pripomenulo, že vždy môže byť ešte horšie. A zároveň som sa cítila tak blízko Bohom.. Sú to mocné zvery a vyberajú si či sa niekomu ukážu a komu. *Trochu sa na neho usmiala.* Myslím, že uznali, že si hodný ich pohľadu. V tom prípade mám ešte jednu vec, ktorú by som ti mohla ukázať. *Záhadne sa usmiala. Bola to ďalšia svätá vec a keďže i kone uznali, že je hoden aby ich videl, ich Otec proti tomu nebude mať námietky. Verila v to.*



„ V “

*Tak slečinka princeznovská chcela byť milovaná. Nad tou myšlienkou sa len spokojne usmial. Páčilo sa mu to, že nechcela brať niečo tak vážne ľahkovážne, ale chcela k nemu pristupovať zodpovedne a hlavne s láskou.* Ale vieš o tom, že keď by si moc chcela, dokázala by si, aby sa Leo do teba zaľúbil? Každá žena by to dokázala s mužom, keby moc chcela. *Pousmial sa záhadne a ten potuteľný výraz sa mu na tvári usadil. Nemohol sa prestať vyškierať. I on sa tak zamiloval a to dievča ani netušilo, že to robilo. No to bolo už dávnejšie, aké šťastie, že to prešlo. Pre oboch.* Ak chceš, aby ťa Leo miloval, tak urob niečo preto. *S citmi sa síce nedalo manipulovať, no dali sa usmerniť. Nie jedno manželstvo, ktoré bolo vopred dohodnuté skončilo napokon láskou. Bola to odveká pravda, ktorú poznal asi každý.* Hm, myslíš, že by ti nedal záhadnú odpoveď než Arriane? Koho poznáš lepšie, ju či jeho? Myslím, že u neho by si odpoveď aspoň videla v očiach a tušila by si čo si myslieť. Navyše, máš pocit, že Leo by ťa zavádzal, tak ako tá bosorka? *Stále sa tak prihlúplo usmieval. Hotová poradňa toto!* No vravím ti, urob si najskôr poriadok na svojom stole a potom sa snaž prehrabávať na cudzom. *Nemohla čakať, že pochopí niekoho cudzieho, keď nechápala ani seba. Však to bolo normálne, no očividne ona chcela preraziť hlavou múr, tak sa mu zdalo.*

Bezmenný

*Mlčky počúval vysvetlenie a na jazyk sa mu drala ďalšia otázka. No neprerušil ju, najprv počkal na jej slová a vysvetlenia a až potom prehovoril.* Už sa ich niekedy niekto dotkol? *Chcel sa spýtať aj nato, či sa to vyplnilo keď sa žene snívalo to s tými koňmi, no mal pocit, že by to znelo urážlivo a neveriacky. Nemal dôvod priečiť sa ich viere v tie kone, síce o tom nikdy nepočul, no nebolo to nič, čo by sa mu priečilo. Sám veril v ich Bohov, možno v tých istých ako mali oni len u nich mali iné mená, iné príbehy. Nevedel, no nechcel povedať niečo čím by ju urazil, rovnako ako jej vieru.* V tom prípade poďme nato. *Usmial sa, keď začul že tam bolo ešte niečo čo by mohol vidieť. Bol pripravený pohnúť sa, aj keď ešte otočil hlavu k miestu, kde pred chvíľou prechádzali kone. Kone apokalypsy. Telom mu prešiel pri tých myšlienkach zvláštny pocit, no nič nepovedal, len čakal až ukáže kadiaľ idú, aby ju nasledoval. Nerád by vletel na nejaké posvätné miesto a niečo pokazil, takže radšej nechával prednosť jej, nech kráča prvá a varuje ho vopred.*







Vanille

*V tomto s ním nie úplne súhlasila. Neverila že by mohla získať hocktorého muža keby chcela. Čisto vo všeobecnosti. No neprotirečila mu, nebolo to až tak podstatné začať debatu práve na túto tému. Hovorili predsa len o nej a Leovi a s tým sa jej vynárali pri jeho slovách na jazyk iné.* V tom je hneď niekoľko háčikov. *Potichu sa zasmiala, nie moc veselo, no ani nie tak smutne.* Nejde len o to aby Leo miloval mňa, ale aby som aj ja milovala jeho. A mám taký pocit, že to je pre mňa ťažšie. *To že si zato mohla sama si pripomínať nemusela, sama dobrovoľne si od určitého času budovala múr okolo srdca, aby keď sa rozhodne jej otec nejako ublížiť toľko jeho skutky neboleli. Nezamilovať sa, zamilovanosť v sebe popierať, to sa snažila už poriadne dlho.* Mimo toho, nie som si moc istá či sa zdá práve Leovi príťažlivá. *Uškrnula sa, toto ju napadlo pre niekoľko vecí, ktoré ale nahlas náročky nehovorila. Ostávalo to len v jej hlávke.* No keď príde, skúsim sa s ním porozprávať, alebo možno až keď si spravím ten poriadok. *Či dovtedy ale nebude starenka, to už bolo veľmi otázne.*

Yunna

*Či sa ich niekto dotkol, počula len o jedinom prípade a žiaľ bol viac než tragický.* Raz sa jeden muž dotkol Smrti. *Povedala potichu a postavila sa. Bol čas odísť. Ich ďalšia zastávka bola zase v lesoch, trochu hlbšie. Vracala sa teda rovnakou cestou späť. Neponáhľala sa a možno šla ešte pomalším tempom než predtým, nevedela povedať, no dávala pozor, či Neeley išiel s ňou.
Až keď vyšli z úžiny si uvedomila, že bolo neskoršie popoludnie, takže tam strávili naozaj dlhý čas. Vybrala z vrecka na sedle lupienok a usmiala sa na Bezmenného, keď si ho vložila do úst. Sladkosť po nie moc príjemnom zážitku padla vhod a aj zasýtila. Moc dobre vedela, prečo si vzala zopár so sebou. Teraz to bola asi najlepšia pochutina akú si mohli dopriať. Aspoň ona to tak vnímala určite.* Len čo si pripravíš koňa vyrazíme. *Usmiala sa a stiahla z toho svojho deku a obriadila ho. Dala mu piť, trochu žrádla, ktoré niesla so sebou v kapse a ponúkla i Neeleymu ak nemal žiadne so sebou. Keď bola hotová a pripravená vyraziť na cestu späť, už len počkala na neho a vyrazili.*



„ V “

*Iba nad ňou nechápavo krútil hlavou. Nič jej však nehovoril. Bola ako jeden veľký guláš, raz plávalo na povrchu mäso, ďalší krát zase len masť a netušil, ktoré bolo horšie. No mala v tom všetkom poriadny zmätok. Asi bol čas ukončiť túto debatu, lebo vo viacerých veciach s ňou nielen že nesúhlasil, ale ani im nerozumel a nebol si istý, či po tom túžil. Nie, keď počúval aká bola zadubená. Nepriamo si myslel, že za väčšinu bola sama zodpovedná, lebo ona akoby si všetko len zhoršovala svojim zmýšľaním a počínaním.* Neviem prečo by si Lea nemala priťahovať, ale budiš. Nesúhlasím s tebou, no nebudem ti brať tvoje ilúzie. *Povedal to pokojným hlasom, no sám mal pocit, akoby ju z niečoho obviňoval. Z čoho? Z toho, že mala pri sebe chlapa, ktorý ju chcel a ona si domýšľala hlúposti? Videl ako sa k nej správal, keď bola v bezvedomí po tom čo si s ňou tak pekne hneď potykal. Leo sa od nej nepohol ani na milimeter, keď spala a mal spať aj on, držal ju za ruku a bol pri nej. Len hlupák by si myslel, že sa mu nepáčila.* Nie možno, ale určite si ho sprav. My chlapi nie sme trpezlivý národ a ak má o teba záujem, nielen ako o ženu, ale aj ako o priateľku, či manželku, ktorej dá všetko čo jej vidí na očiach, vedz že táto snaha mu donekonečna nevydrží. Hlavne ak ho budeš od seba odháňať a domýšľať si také hlúposti aké si domýšľaš. *To len Vanille bola taká slepá, alebo sa takou slepou robila? Radšej ani neuvažoval nad tým čo bolo medzi ňou a tým strateným. A ak by nejakou blbou náhodou ho Leo doviedol živého, nechcel vidieť ich zvítanie. Radšej nie.*

Vanille

*Zostala ticho. Jeho hlas znel pokojne, no priamo cítila, že tým čo povedala ho podráždila ak nie nahnevala. Obsah slov, konštrukcia vety, akoby jej niečo vyčítal. Jej myšlienky ohľadne toho, že sa mu nepáčila a nepriťahovala ho. Chcela mu povedať, že sa mu predsa páčiť vôbec nemusela, nenamýšľala si hlúposti že je najkrajšia, najdokonalejšia a najktohovie čo. Bola žena s dvomi rukami, dvoma nohami, hlavou a všetkým ostatným, rovnako ako iné ženy. Nemala tušenia aké ženy ho priťahovali, no nemala pocit že by sa práve ona radila do tej kategórie. Niežeby si myslela, že keď muž vidí nahú ženu tak sa neviem čo má stať, no mala pocit, že ak sa mu aspoň trošku páčila tak by si to mala všimnúť a bolo by to aspoň o chlp iné než ako keď bola oblečená. Spomenula si na Gabriela a pri tých myšlienkach podvedome natiahla ruku nakríž na svoje plece cez prsia. Nevyzeralo to nijak zvláštne ani sa v tom nedal hľadať význam toho na čo myslela. Od Lea by teda nikdy takú reakciu nečakala, nebol bláznivý ako Gabriel, len sa jej to s myšlienkami na nahotu pripomenulo. Možno je na mužov. Táto prostá myšlienka jej na okamih preletela hlavou až pokrčila čelom. Veď čo ak jeho nechuť ženiť sa, to že ho nevídala so ženami súviselo práve s týmto? Aj to že by mu ani nevadilo nemilovať sa s ňou? Možno nepotreboval milenky keď o milenky vôbec ani nešlo. S vyvalenými očami hľadela niekam do diaľky a snažila sa v hlave nájsť nejaké proti. Bola som zbitá ako pes. Veď komu by som sa už taká páčila. A zúril, vtedy sa vlastne nedalo ani rozmýšľať nad tým, že som nahá. A vlastne povedal že už nahé ženy videl. Som ja ale sprostá. Tiež ma napadne nejaká chobotina a potom nad ňou dumám ako blbá. Zamyslene sa poškrabkala na hlave a konečne sa uvoľnila, keď už uspokojila svoje podivné pochody mysle.* Nechcela som ťa podráždiť. *Prehovorila, keď si uvedomila ako dlho mlčala.* Ja a Leo nie sme dobrá téma, teraz možno medzi sebou máme mier a neštekáme po sebe, no musel by si nás niekedy vidieť doma. *Teraz si pripadala ako tá zlá, čo ho nechávala čakať akoby bol do nej zamilovaný. To že bola tou zlou naozaj však nevedela a z toho čo spolu zažili si to nemala ani s čím spojiť. Aspoň zatiaľ nie.*

„ V “

*On nebol podráždený. Teda nechcel byť. Len sa na ňu žiarivo usmial a pevne ju objal okolo ramien, stískajúc ju ako plyšového macíka. Jedným ramenom ju pevne zovrel popod bradu a druhou rukou, presnejšie hánkami na nej ju začal trieť a kvákať po vlasoch. To si robili večne s bratmi, keď si potrebovali trochu povyrývať. Bolo to fajn a žene to ešte neurobil, takže to bolo žížo robiť to s tak dlhými vlasmi. So smiechom sa od nej ani neodtiahol, len keď ho to omrzelo, tak prestal jej robiť zle.* Ty si labyrint a Leo je tvoj stred. Ale máš viac stredov. Jeden z nich je predpokladám, že aj ten Sally a ty furt blúdiš. Nezabúdaj, že máš čas. Nenaháňa ťa tam nikto. Len sa zastav, zhlboka sa nadýchni a svoju cestu už nájdeš nech je akákoľvek. *Dnes by už mal s tými múdrosťami prestať, lebo sa bude cítiť prehnane inteligentný a to teraz naozaj nemusel. A síce vety o labyrinte boli obrazné, no podarilo sa mu nimi celkom pekne vystihnúť podstatu, ktorú chcel.* A hlavne nezabúdaj, že musíš mať oči otvorené. To, že sa Leo tu správa inakšie než doma má nejaký zmysel. Mám pocit, že ti ukazuje svoju pravú tvár a ty musíš zistiť ktorá je to. Polož si otázku, prečo napríklad tu sa nehádate? Pochybujem, že len preto, aby ste si neurobili zlé meno. Úprimne, tu vám nato každý kašle. *Potom sa prudko postavil a stiahol ju so sebou.* No poď, ty opica. Ideme spáchať nejakú zlobu. *Ťažko si vzdychol. Išiel povedať priam osudovú chybu.* Ak tak veľmi chceš, poď, pôjdeme obkukať slečny, ktoré stiahneme niekam do kúta, aby sme ich pekne vybili zato že sú pekné. *A veselo sa zasmial potiahnúc ju so sebou.*

Bezmenný

*Jej tichý hlas a nijaké rozvietie slov o nešťastníkovi, čo sa dotkol Smrti, mu mal byť asi jasným signálom, že tých koní nebolo radno dotýkať sa. Nemal to veru v úmysle, s Bohmi nebolo dobré zahrávať sa. Preto sa tiež radšej postavil, bez ďalších slov ktoré by k tomu boli zbytočné a pohol sa za ňou. Pozoroval ju, rovnako ako ona, i on si vytiahol z vrecka pochutinu a mlčky lupienok prežúval, uvažujúc ešte hodnú chvíľu nad tým čo videl. Postaral sa o koňa, nechal ho najesť sa a napiť a zatiaľ nenápadne občas zdvihol hlavu aby dovidel na Yunnu. Nebadane sa vždy pousmial, no nehovoril nič, veď čo by rozprával. Až keď bol kôň pripravený na cestu, vyskočil naňho a pohol sa za ňou.* Neľutuješ že to tu budeš musieť opustiť? Pre svadbu do ktorej si bola dotlačená? *Ani by jej nezazlieval, keby uvažovala o úteku či niečom podobnom. Niežeby si myslel, žeby sa rozhodla urobiť to, zradiť s čím súhlasila a čo musela tajiť pred otcom, no nič to nemenilo na tom, čo určite musela cítiť vo svojom vnútri. Osud neosud, možno v niečo také verila, no city boli niečo iné ako presvedčenie.*




Vanille

*Začala sa brániť keď jej začal robiť z vlasov hniezdo pre vtáčence. Veru, doteraz pevne zopnuté vlasy do copu skončili ako také hniezdo, každý jeden vlas si stál iným smerom, akoby tam čosi vybuchlo. A veru vybuchlo, V-ho nadbytočná energia.* S tým labirintom si to pekne vystihol. *Skonštatovala na záver tej témy, pretože viac nebolo treba. Nechcela mu hovoriť, že ako princezná mala stred určený, či bol dobrý alebo nie to bolo otázne, no nie podstatné. Boli veci s ktorými vyrástla, s ktorými sa musela zmieriť, ako aj to, že odporovať nemohla. Nie ak nechcela pošpiniť jej rod, čo nechcela, pretože aj keď bol jej otec zvhlý chorý chlap, jej dedko a všetci ostatní takí neboli. Nemohla urobiť veci ktoré by stáli rod meno a znemožnila by tak i svojho brata, budúceho následníka. No poriadok si chcela spraviť nech už bol stred akýkoľvek a ktokoľvek. Potrebovala mať v sebe jasno, či už stým bojovať mohal alebo nie. Sally. Možný stred ktorý už neexistoval, alebo možno i áno. Sama nevedela či si mala dávať nádeje, no keď o tom hovoril takto, keď si uvedomila že Leo po neho možno išiel, tá nádej v nej jednoducho ožívala, aj keď sa možno mýlila, možno si len niečo zle vysvetlila a ešte bude trpko ľutovať a plakať pre svoju hlúposť. No kým bol Sally? Nemala pocit žeby bol stred ktorý patril láske. Áno, vedela že ho ľúbila, bol jej najbližší, no rovnako vedela, že keby ho milovala tak ako má žena milovať svojho muža, už dávno by to medzi nimi vyzeralo inak. Alebo možno nie, nevedela. Bolo ťažko vyznať sa v niečom, čo nevedela ako presne mala cítiť. No dobre si pamätala na časy keď bola špunt čo žiarlil na Leove obdivovateľky a aký pocit to bol, keď sa na ňu pozrel. Čo to spravilo s jej bruškom a koľko motýľov odrazu musela tráviť. Bol jediný muž, vtedy vlastne v podstate chlapec, do ktorého bola zaľúbená. A možno ten cit v nej skutočne ešte bol, pochovaný pod všetkým, čo videla, pod všetkým čo dennodenne doma sledovala, bez možnosti niečo s tým skutočne robiť. Prudko sa strhla, keď sa postavil a spolu s ním i ona. Myšlienky sa rozplynuli na všetky smery a ona sa zase vrátila do prítomnosti, ktorá ako tak počúvala, zahŕňala zlobu a keby len to.* No výborne! Takže po akých sa to mám obzerať? *Zase raz bola taký malý prísavník, no teraz očkami blúdila po tvárach slečien a zároveň sledovala i jeho, aby videla reakcie. *

Yunna

*Cval jej koňa bol prispôsobený pokojnému tempu, ktoré určovala a pod sebou cítila ako jasne pracovalo konské, mohutné telo. Pohojdávala sa v tom kolísavom kroku a v tvári cítila vietor, ktorý jej rozvieval vlasy na všetky strany. Nebolo lepšej chvíle ako v tom okamihu. Až do chvíle kedy jej Neeley položil otázku, ktorá ju zasiahla na srdci a udrela presne na citlivú strunu na ktorú radšej ani nemyslela. Nie dovtedy. Voľne spomalila tempo a tvár jej zachmúrili myšlienky. Mal pravdu. Doteraz sa nato nesústredila, no teraz? Teraz to bolo tam a ona sa cítila prázdna. Neuvažovala nad tým čo všetko stratí. Ibaže teraz to všetko jasne videla. Vynorilo sa jej to pred očami ako film obrazov o ktoré príde a ktoré nahradí len dážď a temné jaskyne plné strachu pred panovníkom. Bolo jej z toho zle. Pýtal sa jej či neľutuje čo opustí a čo stratí.* Neľutujem to. Tým nechcem povedať, že mi to tu nebude chýbať, ale bolo to správne rozhodnutie. Keby som tak neurobila, o toto všetko mohli ostatní prísť. * Čo by s tou všetkou nádherou urobila asi vojna? Prinajlepšom by o to jej ľud prišiel, prinajhoršom by to bolo všetko zničené. Mala právo byť sebecká a všetko im to vziať? Mala? Nie. Niektorí musia obetovať viac, iné zase menej. Ona všetko. Jediné načo spoliehala bol jediný fakt. Že ako Blakeová manželka bude mať možnosť chodiť domov na návštevu. Aj pár dní stačí. Lepšie ako nič. A on jej v tom nebude brániť, bola si tým istá.
No teraz bola z toho sklamaná. Priveľmi si uvedomovala o čo všetko príde a vlastne už aj prišla. V tej chvíli mala chuť to obrátiť a vrátiť sa späť do jaskyne a už z nej nevyliezť. Cítila to prázdno, ktoré jej vzrastalo v hrudi. A teraz ho viedla k ďalšiemu posvätnému miestu o ktoré príde. Ticho si vzdychla, keď si všimla ako vošli do hustého lesa. Bolo to na inej strane než jaskyňa, táto časť bola tmavšia, tichšia a koloval v nej nepríjemný pokoj. Až posvätný. Sústredila sa radšej nato čo ich čakalo. To o čo príde, nato bude myslieť neskôr.* Existuje miesto kam sa chodíme modliť. Ja a moja rodina, šamanka a všetci, ktorí majú nato dôvod a niečo ich trápi. Je to náš Otec, ktorému do rúk zveríme svoje problémy a on už potom uzná za vhodné podľa seba ako komu pomôcť. Je to ten, ku ktorému sa utiekame a všetka naša moc i viera spočívajú len a len v ňom. *Odmlčala sa a uprela zamyslený zrak pred seba. Kráčali po vychodenom chodníku a pod konskými kopytami bolo počuť vŕzganie malých kamienkov.* Ak chceš, môžeš sa len pozrieť, nemusíš sa modliť, to už nechám na tebe, ale ak sa nenahneváš, ja sa potom na chvíľu trochu uchýlim k modlitbám. *Potrebuje ich a Otec je jediný kto ju bude môcť vypočuť. Jediný komu sa dokáže zveriť.*



„ V “

*Vanille bola hodnú chvíľu zamyslená a potichu, akoby ho ani nevnímala, len skôr jedným uchom dnu a druhým von. Vedel, že potrebovala veľa vecí premyslieť, takže jej dal potrebný čas. No akonáhle sa jej pijavičnosť prejavila a ona bola ako prísavka na ňom nalepená, pevne ju k sebe tisol a bral ju k ľuďom, ktorí si ich zväčša prekvapene obzreli a potom ich nechali ísť.* Nie, nie, slečinka. Ty si si vymyslela takúto hovadinu, tak pekne vyberaj aj slečny. Predsa sa hovorí, že na kráse nezáleží, nie? No výber nechám celkom na tebe a uvidíme k čomu dospejeme. Či ma nejaké slečna ohúri. *Dobre, krása nebola to najdôležitejšie, ale zároveň si zakladal na tom, aby jeho slečna upútala jeho pozornosť a niečím ho uchvátila. Toto mal byť prvý plus na dotyčnej konte. Potom ostatné. No a keďže si bol istý, že všetky ženy pozná, ani nečakal žiaden úspech. No toto znamenalo jediné = že sa veľmi krásne pobaví a na to sa nesmierne tešil! O to viac, aký vkus sa na Vanille prejaví. Možno sa napokon zhodnú a budú spolu slintať nad ženami. Nádherná predstava dňa. Zábavná jednoznačne.*

Bezmenný



*Cválal za ňou a mohol si tú otázku i odpustiť. Aspoň ho to napadlo, keď spomalila a tvár sa jej zachmúrila. Nechcel predsa aby bola smutná, pre úlohu ktorú zadal jej otec ani pre nič iné a položí jej takúto hlúpu otázku. Najradšej by si jednu plesol, no otázka bola vonku a tak len čakal na jej slová, ktoré po chvíli mlčania naozaj prišli. Ako ju počúval, uvedomil si, že bola pravou princeznou, ktorej viac záležalo na iných než na vlastnom šťastí. No mohol ju aspoň trošku potešiť, aj keď nijako konkrétne.* Si manželka budúceho následníka, pre každého si vydatá z lásky a ak sa Blake dožije pobytu tu, doma si za budúcu následníčku spolu s ním. Môžeš ísť raz za čas domov, je to tvoja rodina a nie je na tom nič zvláštne. Okrem toho, nemôžem ti povedať nič konkrétne, ale časom možno upravíme aj tvoj pobyt na daždi. *uvedomoval si ako nie moc dobre to znelo, nechcel ju zavádzať že sa sem vráti a dúfal že to tak ani nepochopila, no mal taký plánik, taký aby to vyhovovalo aj takým ako bola Vanille i Yunne. No najprv to bolo treba dokončiť. Dovtedy nemohol prezradiť ani mäkké „f“. Sám sa na čas tiež odmlčal, myšlienky opustil až keď opäť prehovorila aby mu povedala niečo o ich mieste pre modlidby a prikývol. Netušil či sa chcel modliť k iným bohom ako svojim, no mal pocit, že tomu jej by sa mal ospravedlniť, že im ukradol princeznú.* Máš čas, možno mu i ja niečo porozprávam. *Pousmial sa. Vedel že ona toho musela mať na srdci dosť, za čo sa chcela modliť a mala veru času dosť. Nikam sa neponáhľali a sám vedel, že modlidby niekedy dokázali uľaviť na duši.*



Vanille

*Zazubila sa. To mal byť ako problém vybrať nejaké slečny? Pre ňu veru nie, veď ženy na rozdiel od mužov bez problémov hodnotili výzor žien, či sa im páčili alebo nie. Nevidela v tom teda nijaký problémik, akurát sa od neho odlepila.* Nelepiť, lebo žiadnu frajerku nenájdeme. Prípadne žienku na dlhé, pre vás chladné noci. *Uškrnula sa ešte viac a potom sa už rozhliadla, aby nejaké tie žienky obzrela. Uvažovala nad farbou vlasov, postavou, ťažko takto vyberať keď netušila aké sa mu lúbili.* Čo ja viem, začneme blondínami? Hentam je
jedna, ale tá sa mi moc nepáči. *Pokrčila ramenami a rozhliadla sa inde, nech si zatiaľ on obzrie hentú jednu svetlovlasú.* Aha, pozrí na tú pod stromom, tá vyzerá fešne. *Teraz sa odmlčala, aby stíhal registrovať a už očami hľadala ďalšie slečny. Pekných ich tu veru bolo dosť, až sa jej nezdalo že žiadnu nemal.* Alebo hentá? *Ukázala ešte na jednu, čakajúc už na jeho komentáre. Videla ďalšie, ale bolo treba počkať na hodnotenie.*

/za chyby sa ospraveldnujem, ten krepy word zase nepočiarkuje /

Yunna

*Neďaleko daného miesta ich čakalo odpočívadlo pre kone, kde zosadla zo sedla a priviazala koňa k drevu na ktorom bolo jasne vidieť stopy po predchádzajúcich priviazaniach koní. V malom žliabku sa nachádzalo trochu obilia pre nich aj vody a ona len potľapkala konskú hruď. Na čas sa chcela ešte vrátiť k téme a slovám, ktoré povedal Neeley.* Je pravda, že presne nato spolieham čo si povedal. Že ako manželka Blakea sa budem môcť sem vrátiť keď bude treba a budem chcieť, ale s druhou časťou tvojich slov žiaľ nesúhlasím. Ako by si mi už len chcel upraviť pobyt na daždi? Sotva zmeníš to chladné počasie. A na ničom inom nezáleží, nech by bolo zle ako chce, vydržím to. Len tá zima bude najťažšie znášať. Vaše počasie je chladné ako naše noci a pre mňa to je akoby som jednostaj mala žiť v noci. *Naraz sa však na neho usmiala.* Ale čo ja hovorím, však? Keď ty si teraz asi pripadáš ako pečené kuriatko. Ale neboj sa, i na to dnes mám liek, len na ten si ešte budeš musieť chvíľu počkať. *Už i tak mu veľa vyzrádzala skôr než sa dialo, takže bol najvyšší čas si zatvoriť klapačku a dostať sa tam kam teraz chcela. Obrátila sa na odchod a po prírodne vytvorených schodíkoch vystúpila na úpätie menšieho zrázu, kde sa nachádzal strom. Ich Otec, vševediaci a najdôležitejší. V jeho jemnej žiare okolie trochu svietilo, čo prišlo vhod, lebo ostatné stromy ho natoľko zakrývali, že nebyť jeho svietiacich konárov, by bol v úplnej tme. Yunna zopäla ruky a priložila si ich k perám a mierne sa priklonila. Tak veľmi jej chýbal! Ona sa síce poklonila i ich Bohom, ale zdalo sa jej to od nej hlúpe neurobiť to tak, keď i teraz sa mokrá časť Asaly mala stať jej druhým domovom. No nech bolo ako chce, Otec bol naďalej jej hlavným a najdôležitejším. Boli to jej korene, ktoré sa nedali poprieť ani keby chcela a ona nechcela.* Drahý otec, toto je Neeley, prosím príjmi ho a daj mu uzrieť pravdu. *Prehovorila šeptom a vykročila v ústrety jeho jemným konárom, ktoré jej telo objali hneď ako bola na dosah a s tajomným úsmevom sa pozrela na Bezmenného pozývajúc ho nech i on nechá Otca, aby mu ukázal svoju lásku.*



„ V “

*Nelepiť? Len vyprskol smiechom, keď to počul a obranne zdvihol ruky akoby sa vzdával, no smiech ho neprechádzal. Len sa pokúsil sústrediť na tie žienky, ktoré mu ukazovala.* Tá nie. Je moc... No nie.. *Pokrčil nosom pri blondínke, ktorá sa mu jednoznačne ani trochu nepáčila. Nezdalo sa mu na nej nič pekné, tak len nesúhlasne pokývol hlavou a súhlasil s ňou, že to dievča nie.* Nooooo, tá za tým stromom je chutná. *Len mľaskol jazykom nad ženou a chvíľu si pripadal ako úchyl, ktorý si vyberá svoje obete. Prišlo mu to zvrátené, ale pohľad z tej ženy nie a nie zísť. Bola krásna. Niečo sa mu na nej zapáčilo a síce netušil čo, bola rozkošná. Pohľad však presunul k tretej ženuške.* Nie, tá je moc sladká. Vyzerá primlado. Nie. Vanille, ja nehľadám dievča, ale ženu. *Vyplazil jej jazyk a zazubil sa na ňu. Ak skončila, mohol sa na ňu nalepiť, či nie? Preto k nej natiahol ruku, ktorou ju chcel objať okolo ramien a v tvári mal pritom diabolský úškrn. Pôvodne uvažoval zhovadiť každý jej výber, no pri jednej nemohol. No teraz už čakal pekný koniec. Nechcela pri tom stráviť celé poobedie, či? Hoc pri nej to bolo vážne možné. No on nechcel! Už pre ňu zmeškal obed a ak bude hladný, bude zlý, ak bude zlý, bude chcieť jesť, ak bude chcieť jesť, bude potrebovať veľa cukru a ak nebude žiaden cukor poruke, zahryzne si do nej!*

Bezmenný


*Nepovedal nič.Nato že počasie zmeniť nemohol. Samozrejme mala pravdu, no on nepotreboval meniť počasie, aby bola mimo dažďa a zároveň to neznamenalo, že musela žiť len vo vnútri jaskýň. Mal svoj plán, ešte nevedel či bol úplne zrealizovatenľý, no už na tom dlhý čas pracoval a snažil sa to uskutočniť. Pomaly ale isto získval všetko potrebné, priamo od Uretana, bol to dôvod, pre ktorý musel robiť čo mu kázal. No práve preto, že nič nebolo isté len Smrť, nechával si to pre seba a nemienil na tom ani nič meniť. Preto len nechal koňa v odpočívadle a vyrazil po prírodnej cestičke za ňou.* Hej, ako kuriatko ktoré bude dnes na večeru.* Odvetil, veru bol tak aj spotený pod tou kapucňou a oblečením. No mal pocit, že ho to pred teplom i chránilo, udržiaval si stálu teplotu, síce mu teplo bolo, no tak ako tak primerane. Vykračoval si teda za ňou až k stromu, ktorý ho prekvapil. Žiaril a bol naozaj nádherý, skutočne posvätný. Keď Yunna k stromu prehovorila, neisto zastal a netušil, či mal čakať na nejaký počin stromu, alebo sa pohnúť sám. No Yunna ho volala ku konárom a on teda spavil krok k nim.* Rád vás spoznávam. *Pošepkal potichu a nebolo to ironické, len keď sa rozprávala so stromom ona, zdalo sa mu vhodné niečo mu povedať, niečo slušné. Bol „nepriateľ“ a čo ak to i strom cítil, že nepatril k ich národu. Nerád by im tam narobil problémy. No zvedavo sa ponoril medzi konáre.*

Vanille

*Zachytila jeho dlhší pohľad na slečnu číslo dva a pousmiala sa. Spokojne a potešene. Takže dvojka pri strome bola fešná. Možno nakoniec skončia pri tej, no ona mala po ruke ešte nejaké slečny, ktoré mu chcela ukázať.* Dobre, takže stromová slečna zatiaľ vedie, ešte nejaké obzrieme a ak nebude žiadna na ktorej necháš pohľad dlhšie...*No potom sa uvidí čo bude. Pre zatiaľ mu teda nedovolila ani objať ju, žiadne lepenie keď mal vyberať ženu. Ako to už len vyzeralo.* Ešte chvíľku pobudneme, takže paprčky preč môj krásny. *Vyplazila mu jazyk a ukázala na slečnu ďalej.* Čo tamtá
ryšavka, tá nevyzerá ako dievča. *Očami ho síce sledovala, aby videla výraz, no hneď už aj pozerala ďalšie.* Alebo tamtá, ta je tiež mladučká? *Vyzerala tiež mlado, no čo, nemohla zato že sa jej zdala pekná a šla okolo.* Alebo pozri tamto.* Veru, tá ako dievčatko nevyzerala. Tým hádam aj skončiť mohla, teraz ostávalo na ňom zhodnotiť slečny.*

Yunna

*Skôr ako zmizla v záplave konárov, tak si musela uhryznúť do jazyka aby sa nezačala prudko smiať. Tak vtipne jej bolo pre to čo povedal, až to nebolo normálne. Cítila ako sa jej konáre ovinuli okolo tela a akoby vytvorili okolo nej ulitu, sa stúlila v ich objatí a oddala sa modlitbám, ktoré ju tak sužovali a potrebovala ich dostať zo seba von. Bolo toho tak veľa a zároveň sa akosi voľky-nevoľky vracala k Bezmennému s tým, či ho otec prijal a či si dali šancu na spoločné prepojenie. Nemohla sa moc dobre sústrediť a preto jej myšlienky len vyzerali ako : Otec, prosím ťa, postaraj sa o otca, o Gabriela... čo asi tak ti hovorí Neeley? A podobne. Nemalo to žiaden zmysel, len jediná myšlienka na ktorú sa dokázala poriadne upnúť a sústrediť sa týkala niečoho čo už dnes rozoberali.* Dnes padla zaujímavá myšlienka týkajúca sa lásky. Ty moc dobre vieš prečo som sa vydala za Blakea a nemusím ti to ani hovoriť a samozrejme isto vieš, že som vždy túžila po láske. Mám to brať tak, že predsa len ju nikdy nenájdem? Manželstvo z povinnosti nie je láska a dnes som ho zradila. Bozkávala som sa s Neeleym. Viem, že to nebolo správne, ale on si i tak jedného dňa nájde milenky. Som z toho všetkého taká zmätená, Otec! *Ibaže Otec mlčal. Mala to brať tak, aby vydržala a počkala? Netušila.*

„ V “

*Tak keď slečinka nechce, on ju stískať nebude. Nevie o čo prichádza očividne. Len s predstieraným zlomeným srdcom z odmietnutia pohľad presunul k ryšani, ktorú mu ukázala a ohrdol nosom nad ňou.* Nepáči sa mi. *Hneď ju zamietol a keď sa pozrel na to druhé dievča, len sa začal pobavene pochechtávať.* Nie sú ony dve dvojičky? Poriadne sa mi podobá na to vtáčatko, ktoré si mi pred tým ukazovala. *Nemôže zhodnotiť, že by Vanille mala zlý vkus, ale všetko mu ukazuje primladé a zatiaľ ani jedna z nich netromfla tú pri strome.* Ani táto. *Veru ani tá posledná nie. Všetky boli primladé a on by si pri nich pripadal ako dedko a síce tá posledná až tak strašne mladá nevyzerala byť, no jednoducho sa mu nezapáčila. Bol možno náročný, ale taká bola pravda.* Už si skončila, alebo ešte stále mi budeš hľadať dievčatká na podporu môjho pedofilného ja, ktoré som doteraz nemal? *Uškŕňal sa a radšej ani nemyslel nato, že jej určite chodilo po rozume ako sa prihovoriť tej dievčinke od stromu. Niečo ako : Hej zlatko, chceš do držky, aby ťa V ohromil?*

Bezmenný

*Ocitol sa teda ponorený v tých stromoch a hodnú chvíľu len tak stál. Uvažoval či mal hovoriť nahlas, alebo len v myšlienkach. Nezdalo sa mu bezpečné rozprávať nahlas, čo ak by ho počula? Bolo to nanajvýš čudné veru.* Nečakám že mi dáš nejaké odpovede, predpokladám že vieš kto som, i čo som spravil. Uniesol som vám princeznú, dal do rúk Uretanovi. Preto ju znásilnil, preto je vydatá a nešťastná, musí žiť v časti Asaly, ktorú neznáša alebo ešte len neznášať bude. Ja na jej mieste by som ju neznášal tiež, dlho by som nevydržal v takomto teple. *Hovoril šepotom, že svoje slová ledva počul sám, nieto aby ho počul niekto iný.* Vieš asi že ma to mrzí, no je zbytočné ospravedlňovať sa, pretože by som to urobil znovu. Preto čo isto vieš že chcem spraviť, rovnako ako preto, že keby to nespravím, nikdy ju ani nespoznám a nepomôžem ani v tom čo musím skôr než bude neskoro. Ak mi vidíš do hlavy tak vieš čo musím urobiť, čo jej tajím i čo k nej cítim. *Stíchol, nechcel rozprávať do vetra, jednoducho boli veci ktoré ani v takúto chvíľu nemohol vysloviť nahlas. V tom tichu, keď sa chcel práve pobrať naspäť, mimo konáre, v hlave akoby sa mu ozval šepot. Tiché slová, pokojné, ktoré mu hovorili jediné - Neublíži jej.*

Vanille

*Pokojne počúvala jeho komentáre, vôbec sa netrápila tým že sa mu nepáčili, ako poznala seba, ona by frflala tiež pri všetkých ak by sa jej niekto nezapáčil. V tomto bola úprimnosť na mieste. Aspoňže tá dvoja zabodovala, aspoň trošku.* Veď zase nie sú deti, môžu mať toľko čo ja, možno trošku menej. *A on jej tiež nepripadal starý, mohol mať toľko čo Leo, kúsok viac možno. Istá si veru nebola a nešla sa ho ani pýtať, radšej sa dala do podpory jeho pedofilného ja. Vlastne ani nie, dvojku nenazval takou mladou, bola staršia než tie ostatné. Asi. Kto to mal vedieť. Pricucla sa zase k nemu ako taký prísavníček a otočila ho smerom k nej.* No pedofile, keď už sme náš výber eliminovali na slečnu číslo dva, stromové dievča, napáda ma otázka, či slečnu poznáš? *Zdvihla k nemu pohľad a čakal na reakciu. Niežeby to malo nejakú odlišnosť v pokračovaní, aj tak ho tam mienila nejako pekne k nej dotlačiť. Samozrejme tam nemienila s ním oxidovať, to by teda vyzeralo, no už videla tie protesty.* Vieš ako, čas zoznámiť sa. Nevyberali sme preto, aby sme popásli len oči, takže...*Potľapkala ho po ramene a veľavýznamne naznačila že má pekne cupkať k nej.* Buď jemný. *Dodala a vyprskla smiechom.*

Yunna

*Ocitla sa mimo strom, no Neeley ešte nevyšiel. Usadila sa preto na väčší kameň a v tureckom sede čakala na jeho príchod. Konáre sa k nej naťahovali a hladili ju po pokožke, jemne až ju to šteklilo a vtedy, keď k nim natiahla ruku a dotkla sa jedného z konára, všimla si ako Neeley vychádzal. A presne vtedy začula slová „Dôveruj mu.“. Áno, to bolo znamenie, ktoré dostala, no netušila prečo práve zneli takto. Ona mu verila, azda sa mohlo stať niečo, pri čom by zapochybovala. Len mlčky prikývla na tichý súhlas a keď pustila konár, klesol na miesto, akoby ním pohol predtým len vánok . Yunna sa usmievala na Neeleyho a nehýbala sa.* No? Aké máš pocity? *Chcela vedieť všetko! Bola žhavá po odpovediach a po tom, ako sa mu tam páčilo, aké mal pocity, domnienky a čo si o tom myslel. U nich sa s takýmto typom nestretla. Jednoducho to bola modlitba ako každá iná, no ich Otec niekedy aj odpovedal. Niekedy často, čo bol úchvatné a krásne zároveň.*

„ V “

*Konečne sa na neho tá malá pijavica prilepila a on ju objal okolo ramien a pevne si ju k sebe pritisol. Bolo načase, lebo to znamenalo jediné- koniec ich nezmyselného hľadanie pani vytvorenej pre veľacteného pána V. No asi sa prepočítal, uvedomil si, keď ju tak počúval.* Už ti niekto povedal, že teba i zabiť by bolo málo? *Tá ženská by vedela strašiť aj v snoch, nielen takto. A ako sa dá zabiť niekto v snoch? Táto ženská bola hotová pohroma.* Nie, zabudni cukríček. Žiadne zoznamovanie sa nachystá. Ja som hladný a ak nechceš, aby som ti začal obžúvať rameno, tak mi dovolíš sa najesť. Navyše slečnu nepoznám a ja nemám záujem. *Snažil sa nahodiť zaťatý výraz v tvári, aby neprotestovala a jej smiech a následné potlačenie „tým správnym smerom“ celkom odignoroval a začal ju ťahať do jaskýň. V jaskyniach nebola žena od stromu a bolo tam jedlo. Priam dokonale krásne vyhliadky pre jeho spokojnú existenciu. I tak sa to už dalo brať skôr ako večera, než obed, lebo sa trochu dlhšie zdržali a on bol taká hladný, že by do seba dokázal natlačiť všetko čo by prišlo pod ruku.* Kedy chceš ísť za Arriane? *Spýtal sa jej a napadlo mu ako asi Necro pochodil u tej bosorky.*

Bezmenný

*Po odpovedi chvíľu len tak stál a musel sa usmiať. Naozaj toto bola tá odpoveď? Alebo si to len navrával, lebo chcel takú odpoveď? Sám nevedel, no bol to úžasný pocit, hlavne keď odpoveď bola taká aká bola. So širokým úsmevom sa teda pobral mimo stromov, no predtým ešte šepotom poďakoval. Až potom vyšiel, tam už sedela Yunna a spustila vyzvedanie. Len sa usmial, hodil k nej na kameň a usadil sa, stále usmievajúc.* Neviem či si to len navrávam, ale mám pocit že mi dal odpoveď na niečo, čo ma veľmi dlho trápi, prečo vlastne vznikol Bezmenný. *Aspoň dúfal že to boli slová práve nato. Mohol si to totiž vysvetliť viacerými cestami, no dúfa, že tá ktorá ho napadla bola tá správna.* Ty si dostala odpovede na svoje slová? *Spýtal sa s tvárou otočenou k tej jej, i ona sa usmievala, tak dúfal že áno.* A aby som ti odpovedal, bolo to veľmi zvláštne a nové, no nie nepríjemné. Trochu zvláštne rozprávať len tak do stromu, ešte zvláštnejšie počuť v hlave šepot, ktorý nepatril mne. *Nebolo to ale nepríjemné, len nové a veľmi zvláštne.*

Vanille

*Ani si neuvedomila, že prichádzal večer. Deň letel poriadne rýchlo, ona si to uvedomila až po jeho slovách o Arriane. Mohla už ísť za ňou? Povedala večer, že vtedy bude môcť možno vidieť odpoveď, bol už toto večer? Chcela už tie odpovede, otázne bolo, či odpovede chceli odpovedať jej. Zahryzla si do pery a zatlačila, aby zastavili.* Ja za ňou pôjdem teraz, je to šamanka, aj tak asi vie že za ňou idem alebo čo, veď vieš aké sú. A ty sa choď zoznámiť. Potom sa najeme spolu a vymeníme infomrácie. *Veľavýznamne nadvihla obočie a potom so smiechom žmurkla.* Ak sa teda nezdržíš...*To sa už smiala, aj keď bolo možné že sa zdrží ona. Nevedela a nechcela teda ani nič sľubovať, no V slečnu nepoznal, čo značilo že sa mal ísť pekne zoznámiť.* No utekaj, nech môžem utekať i ja. *Povzbudzovala ho pekne krásne, nech len za slečnou ide. Najhoršom to bola nejaká trúba, načo by prišiel hneď a zaraz. A v najlepšom jeho budúca žienka. To by ju potešilo, no zase si nerobila nádeje. Iba sa venovala okamihu v ktorom práve boli.*

Yunna

*Podľa tónu jeho hlasu si uvedomila, že sa rovnako ako ona usmieval a to jej úsmev ešte viac prehĺbilo. Nemohla sa ubrániť tomu pripečenému úškrnu na perách, ktorý jej na perách svietil.* No, takže to preto mi Otec neodpovedal! On bol chudák zaneprázdnený tebou a preto mu nezvýšil čas na mňa! *Neubránila sa pobavenému smiechu a lakťom štuchla do Bezmenného a bola celkom pobavená. Samozrejme, že hovorila hlúposti a Otec nemlčal len preto, že odpovedal jemu, ale prečo by si do neho trochu nezabŕdla keď mohla? Jej chichot prerástol na chvíľu do nezadržateľného záchvatu smiechu, ktorý tíšila len dlaňou na perách, aby ju nebolo tak moc počuť.* Prepáč! *zahihňala cez smiech a oči sa jej zaliali slzami. Bolo od nej nepekné, že si ho takto doberala.* Rád vás spoznávam. *Napodobnila ho a vyprskal ešte do väčšieho záchvatu smiechu. Neposmievala sa mu, ten smiech bol číro dobrosrdečný a naozaj sa mu nevedela ubrániť.* Ty jeden súkromník, takto mi ukradnúť Otca! *Asi jej to začínalo šibať, možno mala úpal, ale ako sa smiala, len prudko vyskočila na nohy a rozbehla sa do lesa.* No tak! Iridián! Chyť ma, ak to dokážeš. *Vykríkla a hnala sa hlbšie do lesa naďalej sa smejúc ako pochabý blázon.*

„ V “

Tak pekne krásne choď za Arriane a toto tu nechaj na mne. *Uškrnul sa na Vanille a trochu ju postrčil smerom k jaskyniam, aby len ona pekne išla preč a jeho nechala tak. Však on je už veľký chlapec, keby niečo, dokáže sa o to sám postarať.* Len ty pekne zmizni. To vieš, ja sa budem hanbiť keď sa budeš pozerať a predpokladám, že nechceš byť za skazou môjho možného budúceho šťastného „A žili spolu šťastne až kým nepomreli.“ Či nebodaj áno? Choď už a vyzisti si od Arriany čo je s tvojimi dvomi milými a nedaj sa. Bojuj, nech ti povie pravdu! *On bol pripravený ani sa nepohnúť pokiaľ neodíde Vanille a na tom si hodlal stáť. I keby mal umrieť hladom čo mu už chudáčikovi naozaj hrozilo. Len nech to nepodarené dievčisko vypadne. Však oni sa potom neskôr nájdu, takže o to sa veru ani trochu nebál, ani nemal pocit, že by mal. Vanille sa dá nájsť neskutočne ľahko. Tam kde sú problémy, tam je i ona.* Utekaj už. *Žmurkol na ňu a obrátil sa smerom kde mala byť žena pri strome.*